Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 25, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Cob/37/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118215496
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8118215496.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcu: DS service, s. r. o.,
IČO: 36 842 303, so sídlom Kopčianska 10, 851 01 Bratislava - Petržalka, právne zastúpeného JUDr.
Branislavom Kahancom, advokátom, IČO: 42 084 792, so sídlom Vajanského 33, 080 01 Prešov, proti
žalovanému: PHARMACY - KS, spol. s r. o., IČO: 36 506 915, so sídlom Čapajevova 23, 080 01 Prešov,
právne zastúpenému JUDr. Lýdiou Farbakyovou, advokátkou, IČO: 37 783 319, so sídlom Floriánova
12, 080 01 Prešov, o zaplatenie 1.326,10 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prešov, č. k. 24Cb/260/2018-228 zo 4. decembra 2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.326,10 eur, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 80,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi proti
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. 2.1 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo skutočností, že právny predchodca žalobcu
dodal žalovanému do lekárne „U.“ Medzilaborce tovar (lieky, zdravotnícke pomôcky a iný zdravotnícky
materiál)vcelkovejhodnote50.658,40eur.Zadodanýtovarbolažalovanému12.marca2018vystavená
faktúrač.8043264nasumu6.483,48eursdátumomsplatnosti10.júna2018,19.marca2018vystavená
faktúrač.8047335nasumu4.860,01eursdátumomsplatnosti17.júna2018,26.marca2018vystavená
faktúrač.8051729nasumu1.836,42eursdátumomsplatnosti24.júna2018,29.marca2018vystavená

faktúra č. 8055353 na sumu 3.707,48 eur s dátumom splatnosti 27. júna 2018, 9. apríla 2018 vystavená
faktúra č. 8059456 na sumu 4.303,46 eur s dátumom splatnosti 8. júla 2018, 16. apríla 2018 vystavená
faktúra č. 8063440 na sumu 3.619,57 eur s dátumom splatnosti 15. júla 2018, 23. apríla 2018 vystavená
faktúra č. 8067659 na sumu 2.519,49 eur s dátumom splatnosti 22. júla 2018, 30. apríla 2018 vystavená
faktúra č. 8073995 na sumu 1.747,39 eur s dátumom splatnosti 29. júla 2018, 30. apríla 2018 vystavená
faktúra č. 8076188 na sumu 216,02 eur s dátumom splatnosti 29. júla 2018, 7. mája 2018 vystavená
faktúra č. 8078425 na sumu 3.496,27 eur s dátumom splatnosti 5. augusta 2018, 14. mája 2018

vystavená faktúra č. 8081818 na sumu 2.490,58 eur s dátumom splatnosti 12. augusta 2018, 21.
mája 2018 vystavená faktúra č. 8085888 na sumu 1.190,96 eur s dátumom splatnosti 19. augusta
2018, 21. mája 2018 vystavená faktúra č. 8087682 na sumu 2.537,78 eur s dátumom splatnosti 14.
augusta 2018, 28. mája 2018 vystavená faktúra č. 8090285 na sumu 5.876,34 eur s dátumom splatnosti21. augusta 2018, 31. mája 2018 vystavená faktúra č. 8094587 na sumu 2.289,83 eur s dátumom
splatnosti 24. augusta 2018, 11. júna 2018 vystavená faktúra č. 8101969 na sumu 894,91 eur s dátumom
splatnosti 4. septembra 2018 a 11. júna 2018 vystavená faktúra č. 8102414 na sumu 3.038,36 eur s

dátumom splatnosti 30. augusta 2018. Žalovanému bol k faktúre č. 8063440 vystavený dobropis na
sumu 38,29 eur, k faktúre č. 8059456 vystavený dobropis na sumu 11,57 eur a sumu 45,43 eur, k
faktúre č. 8076188 vystavený dobropis na sumu 4,02 eurá, k faktúre č. 8090285 vystavený dobropis
na sumu 14,- eur, k faktúre č. 8102414 vystavený dobropis na sumu 332,20 eur a k faktúre č. 8078425
vystavený dobropis na sumu 4,44 eurá. Žalovaný nezaplatil dlžné sumy v dohodnutej 90-dňovej lehote.

splatnosti. Obchodná spoločnosť E. V.W. V., N.. H.., ako postupca a žalobca ako postupník uzatvorili
24. septembra 2018 zmluvu o postúpení pohľadávok vo výške 2.314.628,64 eur, súčasťou ktorej boli
aj pohľadávky, ktoré sú predmetom tohto sporu. Pohľadávky sú v prílohe k tejto zmluve identifikované
interným číslom dokladu, číslom faktúry, typom dokladu, názvom spoločnosti, názvom lekárne, mestom,
celkovou hodnotou, sumou ostávajúcou k úhrade, dátumom vystavenia a dátumom splatnosti faktúry.
Oznámenie o postúpení pohľadávky z 1. októbra 2018 sa dostalo do dispozície žalovaného 8. októbra

2018 (8. októbra 2018 štatutárny orgán žalovaného, resp. jeho splnomocnenec prevzal oznámenie o
postúpení pohľadávky za obchodnú spoločnosť I. E., H.. H. Z..A.., čím nadobudol vedomosť o postúpení
pohľadávky), kedy bolo uložené na pošte. Žalovaný si zásielku s oznámením prevzal 25. októbra 2018.
Žalobcavyzvalžalovanéholistomz10.októbra2018nazaplateniedlžnejsumyspríslušenstvom,pričom
zásielka bola uložená na pošte od 11. októbra 2018 do 26. októbra 2018, kedy si ju žalovaný vyzdvihol.

Žalovaný zaplatil dlžnú sumu istiny na účet právneho predchodcu žalobcu platbami z 19. októbra 2018 a
22. októbra 2018, avšak právny predchodca žalobcu mu platby vrátil s poukazom na zmluvu o postúpení
pohľadávok. Žalovaný zaplatil žalobcovi 2. novembra 2018 faktúry č. 8043264, 8047335, 8051729 a
8055353, 5. novembra 2018 faktúry č. 8059456, 8063440, 8067659, 8073995 a 8076188, 8. novembra
2018 faktúry č. 8078425, 8081818, 8085888, 8087682, 8090285, 8094587 a 8102414 a 19. novembra

2018 faktúru č. 8101969 na istine v celom rozsahu.
2.2 Súd prvej inštancie mal z výsledkov vykonaného dokazovania za preukázané, že žalovaný nezaplatil
cenu za dodaný tovar, následkom čoho právny predchodca žalobcu ako postupca postúpil pohľadávku
na súčasného žalobcu ako postupníka. Právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie
pohľadávky listom, ktorý sa dostal do dispozície žalovaného 8. októbra 2018. Žalovaný však prevzal

zásielku až 25. októbra 2018 a dlžnú sumu zaplatil priamo postupcovi, hoci o postúpení pohľadávky
musel mať vedomosť (štatutárny orgán žalovaného, ktorého splnomocnenec prevzal oznámenie o
postúpení pohľadávky za obchodnú spoločnosť I. E., H.. H. Z.. A..). Avšak postupca v tom čase už nebol
vlastníkom pohľadávky, preto uhradené sumy vrátil na účet žalovaného. Žalovaný v spore nepreukázal,
že žalobca vedel o tom, že žalovaný už platil postupcovi. Následne žalobca podal žalobu o zaplatenie

29.194,01eur,resp.21.464,39euražalovanýpopodanížalobyuhradilistinudlžnejsumy,tedačiastočne
plnil svoj záväzok a toto plnenie má účinky uznania zvyšku dlhu. Žalovaný bol v omeškaní so zaplatením
faktúry č. 8043264 vystavenej na sumu 6.483,48 eur od 11. júna 2018 do 1. novembra 2018, faktúry č.
8047335 vystavenej na sumu 4.860,01 eur od 18. júna 2018 do 1. novembra 2018, faktúry č. 8051729
vystavenej na sumu 1.836,42 eur od 25. júna 2018 do 1. novembra 2018, faktúry č. 8055353 vystavenej

na sumu 3.707,48 eur od 28. júna 2018 do 1. novembra 2018, faktúry č. 8059456 vystavenej na sumu
4.303,46 (zohľadňujúc dobropisy na sumu 11,57 eur a 45,43 eur) od 9. júla 2018 do 4. novembra 2018,
faktúry č. 8063440 vystavenej na sumu 3.619,57 eur (zohľadňujúc dobropis na sumu 38,29 eur) od 16.
júla 2018 do 4. novembra 2018, faktúry č. 8067659 vystavenej na sumu 2.519,49 eur od 23. júla 2018 do
4. novembra 2018, faktúry č. 8073995 vystavenej na sumu 1.747,39 eur od 30. júla 2018 do 4. novembra

2018, faktúry č. 8076188 vystavenej na sumu 216,02 eur (zohľadňujúc dobropis na sumu 4,02 eurá) od
30. júla 2018 do 4. novembra 2018, faktúry č. 8078425 vystavenej na sumu 3.496,27 eur (zohľadňujúc
dobropis na sumu 4,44 eurá) od 6. augusta 2018 do 7. novembra 2018, faktúry č. 8081818 vystavenej
na sumu 2.490,58 eur od 13. augusta 2018 do 7. novembra 2018, faktúry č. 8085888 vystavenej na
sumu 1.190,96 eur od 20. augusta 2018 do 7. novembra 2018, faktúry č. 8087682 vystavenej na sumu

2.537,78eurod15.augusta2018do7.novembra2018,faktúryč.8090285vystavenejnasumu5.876,34
eur (zohľadňujúc dobropis na sumu 14,- eur) od 22. augusta 2018 do 7. novembra 2018, faktúry č.
8094587vystavenejnasumu2.289,83eurod25.augusta2018do7.novembra2018,faktúryč.8101969
vystavenej na sumu 894,91 eur od 5. septembra 2018 do 18. novembra 2018 a faktúry č. 8102414
vystavenej na sumu 3.038,36 eur (zohľadňujúc dobropis na sumu 332,20 eur) od 31. augusta 2018 do

7. novembra 2018.
2.3 Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie posúdil zmluvu o postúpení pohľadávok ako platnú,
keďže jasne vymedzuje postúpenú pohľadávku, postupcu, postupníka a dlžníka. Hoci jednotlivé prílohy
zmluvy nie sú očíslované, ani každá strana samostatne podpísaná, konkrétne faktúry sú jednoznačneidentifikovateľné, čo potvrdzuje aj oznámenie právneho predchodcu žalobcu o postúpení pohľadávky.
Teda aktívna legitimácia žalobcu je preukázaná platnou zmluvou o postúpení pohľadávok s prílohou, v
ktorej sú uvedené faktúry, ktoré žalovaný nezaplatil postupcovi v stanovenej lehote splatnosti, v spojení

s oznámením postupcu o postúpení pohľadávky. Keďže žalovaný ako dlžník plnil pôvodnému veriteľovi,
hoci o postúpení pohľadávky mal vedomosť, súd vyhodnotil takýto postup žalovaného ako konanie v
rozpore s dobrými mravmi, v dôsledku čoho nedošlo k zániku pohľadávky splnením, a preto zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi kapitalizované úroky z omeškania vo výške uplatnenej žalobou.
2.4 Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa ustanovení § 1 ods. 1, 2, § 261 ods. 1, §

324 ods. 1, § 369 ods. 1, 2, § 407 ods. 3, § 409 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej
len „Obchodný zákonník“), § 39, § 121 ods. 3, § 524 ods. 1, 2, § 526 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 1 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky
č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. Paušálnu náhradu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky priznal žalobcovi v súlade s ustanovením § 2 nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného

zákonníka.
2.5 Súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a s ohľadom na skutočnosť, že žalobca bol v
spore plne úspešný, priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný.
Namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdil, že až relevantné oznámenie

postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka
na vymáhanie postúpenej pohľadávky, teda za predpokladu uskutočnenia oznámenia o postúpení
pohľadávky v písomnej forme musí byť toto oznámenie dlžníkovi doručené. Podľa neho je potrebné
považovať za deň, kedy nadobudol vedomosť o tom, že k postúpeniu pohľadávky na základe zmluvy
o postúpení pohľadávky z 24. septembra 2018 došlo, 25. október 2018, kedy si prevzal zásielku

zaslanú mu pôvodným veriteľom. Ďalej konštatoval, že ak je pohľadávka vo výške 2.314.628,64 eur
v zmluve vymedzená bez toho, aby zo zmluvy vyplývala výška konkrétnej pohľadávky voči nemu ako
dlžníkovipostupovanejnapostupníka,t.j.vočikonkrétnemudlžníkovi,takátopohľadávkaniejevzmluve
dostatočne identifikovaná, aj napriek tomu, že zmluva o postúpení pohľadávky sa v článku II. odvoláva
na prílohu č. 1, v ktorej mali byť jednotliví dlžníci identifikovaní uvedením jednotlivých neuhradených

faktúr, v dôsledku čoho nemôže byť takáto zmluva považovaná za zmluvu platnú. Súčasne zdôraznil,
že príloha č. 1, na ktorú odkazuje zmluva o postúpení pohľadávky, nie je účastníkmi zmluvy podpísaná,
nie je ani len datovaná a nie je jej neoddeliteľnou súčasťou. Keďže právny úkon postihnutý absolútnou
neplatnosťou nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností, predmetnou zmluvou podľa
nehonedošlokzmeneoprávnenejosoby-veriteľa.Nazákladeuvedenýchskutočnostížalovanýnavrhol,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamieta a priznáva mu nárok na náhradu
trov konania, alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním z 28. februára 2020. V súvislosti s

okamihom (účinkami) doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky tvrdil, že účinnosť adresovaných
hmotnoprávnych úkonov je v oblasti súkromného práva viazaná na okamih, kedy prejav vôle dôjde
do dispozičnej sféry adresáta. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
4 Obdo/73/2016 z 31. januára 2018, ktorého právne veta znie: „Ak bola výpoveď zmluvy doručovaná
poštou, pre začatie plynutia výpovednej doby je rozhodujúci deň, kedy bolo oznámenie o uložení

doručovanej zásielky na pošte vhodené do poštovej schránky adresáta, bez ohľadu na to, kedy si
adresát uloženú zásielku na pošte vyzdvihol.“ Mal za to, že citované rozhodnutie možno analogicky
použiť aj v súvislosti s okamihom, kedy sa žalovaný v predmetnom civilnom sporovom konaní dozvedel
(resp. objektívne mohol dozvedieť) o postúpení pohľadávky z postupcu na postupníka. Aj keď žalovaný
zásielku obsahujúcu oznámenie o postúpení pohľadávky prevzal neskôr (v odbernej lehote), tak

neúspešným pokusom o doručenie na adrese sídla žalovaného a následným vhodením oznámenia o
uložení zásielky na pošte bolo žalovanému objektívne umožnené si zásielku vyzdvihnúť a oboznámiť
sa s jej obsahom, s čím platné právo spája účinky doručenia. Čo sa týka platnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky konštatoval, že predmetom postúpenia boli pohľadávky voči viacerým dlžníkom pôvodnéhoveriteľa (postupcu) a podrobná špecifikácia s označením faktúry, dlžnej sumy, splatnosti a dlžníka je
bližšie uvedená v prílohe zmluvy o postúpení pohľadávky. Konštatoval, že žalovaný preferuje taký výklad
právneho úkonu, ktorý uprednostňuje neplatnosť zmluvy pred jej platnosťou, a to aj napriek tomu, že

podľa jeho názoru je predmet zmluvy vymedzený jasne, určito a zrozumiteľne. Na základe uvedených
skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal
mu proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním z 23. marca 2020. Podľa jeho názoru nemožno

vychádzať z fikcie doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky, pretože až okamihom prevzatia tohto
oznámenia sa dlžník skutočne dozvie komu a v akej výške postupca, t. j. pôvodný veriteľ postúpil
pohľadávku a v akej výške túto pohľadávku postúpil postupníkovi ako novému veriteľovi. V súvislosti s
neplatnosťouzmluvyopostúpenípohľadávkyzotrvalnasvojejargumentáciiužprezentovanejvpriebehu
konania. Na základe uvedených skutočností žalovaný opakovane navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil tak, že žalobu zamieta a priznáva mu nárok na náhradu trov konania, alebo aby

napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo 16. apríla 2020. Ohľadom okamihu
nadobudnutia vedomosti žalovaného o postúpení pohľadávky na nového veriteľa, zotrval na svojom
stanoviskuuvedenomužvosvojompredchádzajúcomvyjadrení,žežalovanýsaopostúpenípohľadávky

na nového veriteľa dozvedel už 8. októbra 2018 (uložením na pošte). Čo sa týka platieb faktúr
realizovaných žalovaným 19. októbra 2018 a 22. októbra 2018 v prospech účtu jeho právneho
predchodcu tvrdil, že žalovaný plnil neoprávnenej osobe. Na základe uvedených skutočností žalobca
opakovane navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal mu proti
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP, po zistení,
že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§
359 CSP), prejednal odvolanie podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj
konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil

odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil
dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho
súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri
preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej
miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne

uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných
podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo
veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§
378ods.2,§219ods.1,3 CSP)Poprieskumenapadnutéhorozhodnutiapodľavyššieuvedenýchzásad

(§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a
rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol

vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd konštatuje, že sa podľa § 387 ods. 2 CSP v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným správnym právnym posúdením, to či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne
v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s
prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku aleboargument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd SR II.ÚS 78/05).

11. Žalobca namietal, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva v nesprávnom právnom
posúdení. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorých zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je
chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny
náležitý právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval

alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Odvolací súd konštatuje,
že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a zo zistených skutkových zistení správne vyvodil
právnyzáver.Nazistenýskutkovýstavsprávneaplikovalpríslušnýprávnypredpis.Aksúdprvejinštancie
nerozhodol podľa predstáv žalobcu, neznamená ešte, že vec nesprávne právne posúdil. Žalobca ani v
odvolaní konkrétne neuviedol, v čom vidí nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie. Odvolací
súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným

nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne v úplnosti
aplikoval príslušné právne predpisy, či svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, to všetko s prihliadnutím
na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v
opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní.

12. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať

kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho
vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

14. Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

15.Podľa§121ods.3Občianskehozákonníkapríslušenstvompohľadávkysúúroky,úrokyzomeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

16.Podľa§369ods.1Obchodnéhozákonníka,akjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať

z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.
Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je
povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

17. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže
veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej
centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená
sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

18. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

19. Podľa § 526 odsek 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie
je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.20. Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie
účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

21. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť
E. V. V.H., N.. H.., dodal žalovanému tovar (lieky, zdravotnícke pomôcky a iný zdravotnícky materiál) v
hodnote 51.108,35 eur, žalovaný mu však za dodaný tovar nezaplatil. Ako dôkaz na preukázanie svojich
tvrdení označil a predložil faktúry s expedičnými listami, oznámenie o postúpení pohľadávky z 1. októbra
2018 s doručenkou, podacie hárky a predžalobnú výzvu z 10. októbra 2018 spolu s e-podacím hárkom.

22. Podaním z 19. novembra 2018 žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie celej istiny vo výške
29.194,01 eur a podaním z 26. novembra 2018 žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie celej istiny
vo výške 21.464,39 eur a navrhol konanie v tejto časti zastaviť. Uviedol, že žalovaný uhradil celú istinu
2. novembra 2018, resp. 5. novembra 2018 a 8. novembra 2018, resp. 19. novembra 2018, teda po
podaní žalôb, naďalej však trvá na zaplatení úrokov z omeškania, ktoré po kapitalizovaní predstavujú

sumu 899,14 eur resp. 426,96 eur.

23. Odvolací súd nemá pochybnosti o platnosti predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky z 24.
septembra 2018, ktorá má všetky náležitosti určitého a zrozumiteľného právneho úkonu v zmysle
§ 37 a nasl. Občianskeho zákonníka (§ 1 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka) a neplatnosť takejto

zmluvy z dôvodu nejasnosti, nekonkrétnosti, či neurčitosti nemožno vyvodiť ani zo skutočnosti, že
integrálnou súčasťou tejto zmluvy bola príloha č. 1 s náležitou špecifikáciou jednotlivých pohľadávok
a adresnosťou jednotlivých dodávok. Túto neplatnosť zmluvy nemožno vyvodiť ani z okolnosti, že v
zmluve bola uvedená globálna suma predstavujúca celkovú čiastku 2.314.628,64 eur, nakoľko bližšia
špecifikácia čiastkových pohľadávok je uvedená v predmetnej prílohe. Okolnosť, že táto príloha nie

je očíslovaná alebo datovaná a podpísaná zmluvnými stranami nemôže mať za následok neplatnosť
zmluvy o postúpení pohľadávky (vrátane predmetnej prílohy), pretože so zreteľom na všetky okolnosti,
ktoré boli v tomto konaní zistené, je nepochybné, že ide o prílohu k zmluve o postúpení pohľadávky z
24. septembra 2018 a sú zrejmé aj konkrétnosti, ktoré sa týkajú žalovaného, teda dlhov vyplývajúcich z
neuhradených faktúr za dodané lieky, zdravotnícke pomôcky a iný zdravotnícky materiál.

24. Súd prvej inštancie všetky tieto okolnosti správne zistil v rovine úrokov z omeškania, ktoré boli
ustálené na sumu 1.326,10 eur. Pôvodne žalovaná istina v sume 50.658,40 eur bola pred doručením
žaloby žalovanému vzatá späť (§ 145 ods. 3 CSP).

25. Samotný žalovaný výšku dlžných úrokov z omeškania nespochybnil, pričom v zmysle vyššie
uvedeného jeho argumentácia týkajúca sa neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky v nadväznosti na
údajné vady v prílohe č. 1 k tejto zmluve nie je dôvodná v rovine možného privodenia iného rozhodnutia
v prejednávanej veci, než k akému dospel súd prvej inštancie. Predmetná zmluva o postúpení
pohľadávky spĺňa všetky náležitosti zrozumiteľného a určitého právneho úkonu oprávňujúceho

postupníka požadovať plnenia vyplývajúce z tejto zmluvy, odhliadnuc od okolnosti, že v zmysle ustálenej
súdnej praxe žalovaný ako dlžník má v zásade plniť už na základe oznámenia o postúpení pohľadávky
bez toho, aby sa mal domáhať predloženia zmluvy o postúpení pohľadávky.

26. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na judikát prijatý obchodným kolégiom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, zverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdom Slovenskej
republiky pod sp. zn. 119/2003 a z ktorého vyplýva: „Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o
postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej
pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal
existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať

neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by
postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník.“

27. Popritom Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení č. k. III.ÚS 266/2016-12 z 3. mája 2016
uviedol: „Pre úplnosť ústavný súd uvádza, že právny názor vyjadrený v rozhodnutí najvyššieho súdu,

z ktorého vyplýva, že dlžníkovi nepatrí právo spochybniť platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky a,
naopak, zdôrazňujúci význam riadneho oznámenia postupcom o postúpení pohľadávky dlžníkovi nie je
v súdnej praxi ojedinelý. Tieto právne názory vychádzajú z toho, že ak pôvodný veriteľ oznámi svojmu
dlžníkovi, že pohľadávku, ktorú voči nemu má, postúpil tretej osobe, právnou skutočnosťou, na základektorej má dlžník plniť novému veriteľovi s dôsledkom, že sa zbaví svojho záväzku, je oznámenie jeho
pôvodného veriteľa, a to bez ohľadu na skutočnosť, či zmluva o postúpení pohľadávky je platná, resp. či
vôbec vznikla, z čoho vyplýva, že relevantným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi

je bez ďalšieho založená aj aktívna legitimácia postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky (R
119/2003, rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 4 Obo 210/01). Hoci tento právny názor nie je súdnou
praxou bezvýhradne akceptovaný, resp. je modifikovaný (napr. R 46/2009), sťažovatelia nepriniesli
v konaní pred všeobecnými súdmi (a ani v konaní o ústavnej sťažnosti) dostatok presvedčivých
argumentov, na základe ktorých by tento právny názor na ich vec nemohol byť aplikovateľný.“ Z

uvedenéhovyplýva,žetentozáveronemožnostidomáhaniasaneplatnostisamotnejzmluvyopostúpení
pohľadávok dlžníkom prešiel ústavnou kontrolou zákonnosti.

28. Okolnosť, kedy sa žalovaný dozvedel o postúpení pohľadávky, teda kedy bolo upovedomenie o
postúpení pohľadávky doručované žalovanému, alebo kedy si žalovaný zásielku s týmto oznámením
reálne prevzal, nie je právne významná, nakoľko neuhradenie pohľadávok pretrvávalo a v závislosti od

toho je správne ustálená aj výška úrokov z omeškania.

29. Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy vo výške 1.326,10 eur, vrátane paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 80,- eur v zmysle § 1 ods. 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. a § 2 tohto vládneho

nariadenia. So zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, odvolací
súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach
poukazuje na správne výstižné dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387
ods. 2 CSP).

30. Odvolací súd preskúmal všetky odvolacie námietky žalobcu a v plnom rozsahu sa stotožňuje so
skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré
majú oporu vo vykonaní dôkazov a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Súd
prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie,

ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne poúdil. Prijaté závery
vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé akými úvahami sa riadil. V odôvodnení rozsudku súdu prvej
inštancie zrozumiteľne a podrobne (§ 220 ods. 2 až 4 CSP) opísal skutkový a právny základ rozhodnutia
a rozhodnutie plne rešpektuje základne právo účastníkov na spravodlivý súdny proces (pozri III. ÚS
115/2003). V tomto smere bola potom odvolacia námietka žalobcu nedôvodná.

31. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory
v zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Súčasne sa
v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov
a v podrobnostiach naň odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), aby nadbytočne neopakoval pre strany známe

fakty posudzovanej veci spolu s právnymi závermi súdu prvej inštancie. Ani v odvolacom konaní neboli
žalobcom tvrdené ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie
vo veci.

32. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1,

2 potvrdil.

33. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods.
1 CSP tak, že priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

34. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalovaného rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v
nadväznosti na § 251 CSP súd prvej inštancie.

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).