Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 13, 2019

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16C/50/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614210058
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2019:7614210058.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v spore žalobcu P. D. O. Y..X.., G.:

XX XXX XXX, U. S. XX, O., právne zastúpeného GOREJ Legal, s.r.o., Krmanova 14, Košice proti
žalovanému E. O., O. X, G.: XX XXX XXX, právne zastúpenému PUCHALA, SLÁVIK & partners, s.r.o.
Kmeťova 24, Košice, o určenie výšky a spôsobu úhrady za používanie pozemkov, takto

r o z h o d o l :

I. Z a m i e t a sa žaloba.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, pričom o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská Nová Ves samostatným uznesením, po

právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Slovenská republika má nárok na náhradu trov konania spočívajúcich v trovách štátu voči žalobcovi
v plnom rozsahu, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská Nová Ves
samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa pôvodnou žalobou zo dňa 03.06.2014, doručenou tunajšiemu súdu dňa 05.06.2014
domáhal, aby súd určil výšky úhrady za používanie pozemku s parcelným číslom č. 1872/2, druh
pozemku: Zastavané plochy a nádvoria o výmere 2674 m2 a pozemku s parcelným číslom č. 824,

druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria o výmere 3427 m2, zapísaných na Liste vlastníctva č. X,
vedenom Okresným úradom Gelnica, odbor katastra nehnuteľností pre E. O., katastrálne územie O., a
tiež uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorá obhospodaruje lesné
pozemky, nachádzajúce sa v k.ú. žalovaného. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti - pozemku s
parcelným číslom 1872/2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 2674 m2 a pozemku

s parc.č. 824, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 3427 m2, ktoré sú zapísané na
LV č. X, vedenom Okresným úradom Gelnica, odbor katastra nehnuteľností pre E. O., O..Ú.. O.. Na
pozemkoch je postavená miestna komunikácia, ktorú s odkazom na ust. § 3 ods. 2 zákona č. 135/1961
Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) spravuje žalovaný, ako cestný správny orgán príslušný
na výkon miestnej štátnej správy vo veciach miestnych a účelových komunikácií nachádzajúcich sa v
obci.Rozhodnutímzodňa23.09.2013žalovanýurčilosadeniestálehodopravnéhoznačenianamiestnej
komunikácii v časti obce Reka, t.j. na miestnej komunikácii postavenej na pozemkoch. Predmetné

dopravné značenie predstavuje zákazovú dopravnú značku obmedzujúcu prejazd vozidiel, ktorých
okamžitá hmotnosť presahuje 4 ton. Osadením zákazovej značky žalovaný zamedzil žalobcovi prístup
nalesnépozemky,ktoréobhospodaruje,čímmudefactoznemožnilplniťúlohy,ktoréžalobcovivyplývajú
priamo zo zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch. Miestna komunikácia je jedinou možnou prístupovoukomunikáciou pre žalobcu a priamo nadväzuje na účelovú komunikáciu - súkromnú lesnú cestu vo
vlastníctve Mesta Košice, ktorú má žalobca v nájme, na účely zabezpečenia dopravnej prístupnosti
prenajatých lesných pozemkov v záujme ich riadneho obhospodarovania, plnenia produkčných a

mimo produkčných funkcií lesov a ochrany lesného majetku. Žalobca miestnu komunikáciu dlhodobo
(niekoľko rokov) užíva, pričom do dňa spísania žaloby nemá vedomosť o akomkoľvek poškodení
miestnej komunikácie, spôsobenej činnosťou žalobcu. Navyše k osadeniu zákazovej značky zo
strany žalovaného došlo účelovo, v snahe riešiť výpadok daní z nehnuteľnosti, čomu jednoznačne
nasvedčuje Uznesenie obecného zastupiteľstva zo dňa 11.06.2012. O účelovosti konania žalovaného

svedčí aj skutočnosť, že inému prepravcovi dreva žalovaný výnimkou umožnil na predmetnej miestnej
komunikácií prejazd aj vozidlami, ktorých okamžitá hmotnosť presahuje hmotnosť 6 ton. Dňa 28.01.2014
sa z iniciatívy žalobcu uskutočnilo spoločné rokovanie zástupcov žalobcu a žalovaného, za účasti
zástupcov Okresného úradu Spišská Nová Ves, pozemkového a lesného odboru. Predmetom stretnutia
bolo riešenie vzniknutej situácie, t.j. znemožnenie prejazdu vozidiel žalobcu po miestnej komunikácii.
Spoločné rokovanie však v dôsledku odmietavého postoja žalovaného bolo neúspešné a k dohode

medzi žalobcom a žalovaným nedošlo. Následne sa opätovne na podnet žalobcu uskutočnilo dňa
09.04.2014 v sídle žalobcu ďalšie stretnutie, za účelom dosiahnutia dohody o výške a spôsobe úhrady
za používanie pozemkov žalovaného. Na základe uvedeného stretnutia zaslal žalobca dňa 16.04.2014
žalovanému návrh písomnej dohody, ktorej predmetom bolo stanovenie podmienok užívania pozemkov,
na ktorých sa nachádza miestna komunikácia. Ku dňu spísania žaloby žalovaný na predmetný návrh

žalobcu nereagoval.

3. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaným a to písomným podaním zo dňa 27.10.2014, v ktorom
uviedol, že žalovaný určil osadenie dopravného značenia po súhlase príslušného ODI PZ SR Spišská
Nová Ves a na základe projektu vypracovaného G.. F. S., ktorý z technického hľadiska skonštatoval

nevhodnosť dotknutej miestnej komunikácie na prejazd vozidiel s hmotnosťou nad 6 ton a v záujme
ochrany komunikácie neprípustnosť prejazdu lesnej techniky dosahujúcej hmotnosť až cca 18 ton.
Žalovaný teda určil osadenie dopravného značenia v súlade so zákonom, z dôvodu potreby ochrany
majetku žalovaného pred ďalším poškodením, ktoré v prevažnej miere nepochybne spôsobuje dlhodobý
prejazd vozidiel žalobcu. Preto neobstojí bezdôvodná a ničím nepodložená domnienka žalobcu o

účelovosti konania žalovaného. Táto skutočnosť nijakým spôsobom nevyplýva ani z uznesenia z 11.
zasadnutia Obecného zastupiteľstva žalovaného, ktoré schvaľovalo len predpokladaný návrh a navyše
v úplne iných intenciách, ako tomu napokon určením dotknutého dopravného značenia skutočne bolo.
Žalobca konajúci súd zavádza aj v skutočnosti, že dotknutá komunikácia je jedinou možnou prístupovou
komunikáciou pre žalobcu. Na účel obhospodarovania lesných pozemkov žalobcom totiž môže slúžiť

aj iná prístupová komunikácia, ktorú žalobca po určení spomínaného dopravného značenia podľa
vedomosti žalovaného aj využíva. Žalovaný sa nikdy nebránil a nebráni dohode so žalobcom, ktorá by
však mala zohľadňovať užívanie a poškodzovanie všetkých komunikácií, ktoré žalobca dlhodobo užíva
v záujme zachovania a nepoškodzovania majetku žalovaného na prospech jeho obyvateľov.

4. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 10.12.2014 uviedol, že úsek cestnej komunikácie, na ktorom
žalovaný osadil zákazovú dopravnú značku je súčasťou lesnej investičnej cesty vo vlastníctve Mesta
Košice, ktorú žalobca, ako predmet nájmu, užíva na základe nájomnej zmluvy. Vlastnícke právo Mesto
Košice nadobudlo na základe Dohody o odovzdaní nehnuteľnosti a ukončení nájomného vzťahu,
uzatvoreného medzi Mestom Košice a Lesmi SR, š.p. Banská Bystrica dňa 21.12.2004. Predmetom

odovzdania bola lesná investičná cesta „Rieka I“ v celkovej dĺžke 5,6 km spolu so stavbami tvoriacimi
jej súčasť (mosty, priepusty, spevnenia a podobne). Začiatok lesnej investičnej cesty podľa projektovej
dokumentácie začína pri budove Polesia O. v obci a pokračuje v 5,6 km (vrátane úseku, na ktorý
sa vzťahuje zákazová dopravná značka) smerom k zvážnici „Suchý vrch“. Dňom účinnosti tejto
dohody Mesto Košice zároveň prebralo, ako vlastník, všetky užívacie práva a povinnosti k uvedeným

nehnuteľnostiam. Odovzdanie predmetnej komunikácie do vlastníctva Mesta Košice na žiadosť žalobcu
potvrdili aj Lesy SR š.p., odštepný závod Košice. O skutočnosti, že zákazová dopravná značka osadená
žalovaným zasahuje do lesnej investičnej cesty, ktorá je v užívaní žalobcu, sa žalobca dozvedel až v
priebehu tohto súdneho konania. Na základe uvedeného preto žalobca navrhuje, aby pri určení výšky
odplaty za užívanie pozemkov vo vlastníctve žalovaného konajúci súd prihliadal aj na skutočnosť, že na

predmetných pozemkoch sa nachádza komunikácia - lesná investičná cesta, ktorá je v užívaní žalobcu,
na základe nájomnej zmluvy s jej vlastníkom, Mestom Košice.5. Písomným podaním spísaným priamo do súdnej zápisnice dňa 27.03.2018, žalobca navrhol pripustiť
zmenu žaloby tak, že žiadal pripustiť rozšírenie petitu pôvodnej žaloby v znení, aby žalovaný bol
zaviazaný povinnosťou strpieť prejazd vozidiel žalobcu po cestnej komunikácii, ktorá sa nachádza v

k.ú. O., na parcele č. 1872/2 a č. 824, zapísaných na LV č. X, vedenom Okresným úradom Gelnica,
katastrálny odbor. Súd uznesením sp.zn. 16C/50/2014-168 zo dňa 15.02.2019 pripustil túto zmenu
žaloby.

6. Žalovaný cestou svojho právneho zástupcu vo vyjadrení diktovanom do súdnej zápisnice na

pojednávaní konanom dňa 27.03.2018 uviedol, že v danom sporovom prípade sa nejedná o odôvodnený
prípad v zmysle § 24 ods. 2 zákona o lesoch, žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť, nakoľko zmyslom
a účelom § 24 ods. 2 zákona o lesoch, je umožniť obhospodarovateľovi lesa použiť cudzie pozemky
v nevyhnutných prípadoch na zvoz dreva. Znenie zákona uvádza slová cudzie pozemky a nie miestne
komunikácie, ako sa to žalobca v tomto konaní snaží urobiť. Oprávnenosť resp. prípustnosť takejto
prepravy na miestnej komunikácii je oprávnený posudzovať v zmysle cestného zákona len orgán cestnej

správy v správnom konaní a nie v súdnom konaní. Z toho dôvodu má žalovaný za to, že nie je ani daná
právomoc súdu v tejto veci rozhodnúť, nakoľko by tým sa nahradzovala právomoc správneho orgánu,
ktorá je, čo sa týka miestnej komunikácie, podľa cestného zákona celkom nepochybne právomocou
správneho orgánu.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedka, znaleckým dokazovaním,
výsluchom znalca, oboznámením sa s listinnými dokladmi, ako aj obsahom CD nosičov ich prehraním
na pojednávaní a na základe uvedeného zistil tento skutkový stav veci:

8. Žalovaný je podľa výpisu z Listu vlastníctva č. X, vedeného pre k.ú. O., výlučným vlastníkom

nehnuteľností a to parciel registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape ako parcela s parcelným číslom
1872/2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 2674 m2 a parcela s parcelným číslom
824, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 3427 m2.

9. U oboch pozemkov je v uvedenom Liste vlastníctva ako spôsob ich využitia zaznačená poznámka

„22“ a síce, že sa jedná o pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cesta, miestna a účelová
komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti.

10. Podľa Protokolu o delimitácii nehnuteľného majetku spísaného medzi Okresným národným
výborom v likvidácii Spišská Nová Ves, ako odovzdávajúcou organizáciou a Obecným úradom O., ako

preberajúcou organizáciou, v zmysle zákona č. 138/1991 Zb., prešiel do majetku žalovaného majetok
uvedený v Zozname nehnuteľného majetku MNV O. - v likvidácii, ktorý bol zistený podľa inventarizácie
majetku MNV vykonanej na základe vyhlášky č. 155/1971 Zb. a to ku dňu 22.11.1990, ktorý sa nachádzal
v k.ú. Obce O. a bol zapísaný na Liste vlastníctva č. X, pričom podľa uvedeného zoznamu takto do
majetkužalovanéhookreminéhoprechádzalpodporadovýmčíslom8majetokoznačenýakoparcelaEN

č. 825 o výmere 639 m2, názov nehnuteľnosti „MK-Rieka“ v hodnote 112.942,- Kčs a tiež pod poradovým
číslom 57 majetok označený ako parcela EN č. 824 o výmere 3427 m2, označený ako „MK Reka“ v
hodnote 72.240,- Kčs.

11. Podľa písomného stanoviska subjektu Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, Odštepný závod

Košice zo dňa 11.03.2015, Lesná cesta Rieka I bola odovzdaná Mestu Košice v zastúpení G.. U. S.,
riaditeľom spoločnosti Mestské lesy Košice s.r.o, Dohodou č. XXXX-D. X/Rieka zo dňa 21.12.2004 podľa
zákonač.12/2004,ktorýmsameníadopĺňazákonč.229/1991Zb.vzneníneskoršíchpredpisovazákon
č. 138/1991 Zb. v mení neskorších predpisov, č. 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov. Výstavbu
Lesnej cesty Rieka I realizoval bývalý Stavebný závod Revúca. Stavebne bola ukončená a zaradená

do DHIM štátnej organizácie lesného hospodárstva v roku 1964 a dĺžke 5,60 km. Lesná cesta bola
zaradená do triedy IL s asfaltovým povrchom. Podľa uvedeného zákona bola odovzdaná Mestu Košice
dĺžka 5,60 km spolu so stavbami tvoriace súčasť lesnej investičnej cesty (mosty, priepusty, spevnenia a
pod.). Začiatok lesnej cesty Rieka I podľa projektovej dokumentácie a pôvodnej karty DHIM začína od
bývalého polesia O. Q. E. O. a končí po 5,60 km na odvoznom mieste Rieka v k.ú. O..

12. Lesná cesta Rieka II bola podľa vyššie uvedeného písomného stanoviska odovzdaná Mestu Košice
v zastúpení G.. U. S., riaditeľom spoločnosti Mestské lesy Košice s.r,o, Dohodou č. XXXX-D. X/Rieka
G. zo dňa 21.12.2004 podľa zákona č. 12/2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. v zneníneskorších predpisov a zákon č. 138/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, č. 135/1961 Zb. v znení
neskorších predpisov. Výstavbu LC Rieka II realizoval bývalý Stavebný závod Revúca. Stavebne bola
ukončená a zaradená do DHIM štátnej organizácie lesného hospodárstva v roku 1967 a dĺžke 1,70 km.

Lesná cesta bola zaradená do triedy 2L so spevneným povrchom makadamom a štrkopieskom. Podľa
uvedeného zákona bola odovzdaná mestu Košice dĺžka 1,7 km spolu so stavbami tvoriace súčasť lesnej
investičnej cesty (mosty, priepusty, spevnenia a pod.) Začiatok lesnej cesty Rieka II podľa projektovej
dokumentácie začína napojením pri OM na LC Rieka I a končí po 1,70 km na odvoznom mieste Brest
v k.ú. O..

XX. Podľa listinného výstupu z kmeňového súboru DM k 11/2004 vytvoreného dňa 22.12.2004
organizáciou Lesy SR. š.p., OZ 22 Košice, uvedený subjekt viedol vo svojom majetku pod inventárnym
číslom XXXXXXXX majetok označený ako „LC RIEKA G. O.“ za nadobúdaciu hodnotu 1.067.196,- Sk
a zostatkovú hodnotu 658.360,- Sk.

XX. Podľa listinného výstupu z kmeňového súboru DM k 11/2004 vytvoreného dňa 22.12.2004
organizáciou Lesy SR. š.p., OZ 22 Košice, uvedený subjekt viedol tiež vo svojom majetku pod
inventárnym číslom XXXXXXXX majetok označený ako „LC RIEKA II O.“ za nadobúdaciu hodnotu
1.244.304,- Sk a zostatkovú hodnotu 1.383.960,- Sk.

XX. Na základe Dohody o odovzdaní nehnuteľnosti a ukončení nájomného vzťahu č. XXX/A-XX, XXXX-
D. X/Rieka G. uzavretej dňa 21.12.2004 medzi Mestom Košice, ako vlastníkom zastúpeným Mestskými
Lesmi Košice s.r.o. (žalobcom v tomto konaní - poznámka súdu) na strane jednej a SR-Lesy Slovenskej
republiky š.p. B. Bystrica, ako povinnou osobou na strane druhej, došlo medzi uvedenými subjektmi
k odovzdaniu Lesnej cesty: Rieka I, nachádzajúcej sa v Okrese Gelnica, v k.ú. O., Lesná správa:

Margecany, vedenej pod inventárnym číslom: XXXXXXXX.

XX. Podľa článku I uvedenej dohody predmetná lesná cesta je lesná investičná cesta o celkovej dĺžke
5,60 km, ktorá je vedená pod inventárnym číslom XXXXXXXX s nadobúdacou cenou 1.067.196,- Sk
a zostatkovou cenou: 661,831,- Sk (účtovný stav k 01.11.2004) a v lesníckej mape je evidovaná pod

číslom 162.

XX. Podľa článku IV. „Zoznam vlastníkov so špecifikáciou odovzdávanej dĺžky lesnej investičnej cesty“,
týchto predstavujú P. O. v odovzdávanej dĺžke 4,30 km a Urbariát O. v dĺžke 1,30 km.

XX.PrílohutejtodohodytvorilProtokolzterénnejohliadky,Špecifikáciapozemkovtvoriacichlesnúcestu,
List vlastníctva č. XXX a Technologická mapa, Mapa katastra.

XX. Z Protokolu stavebnej obhliadky lesných investičných ciest a usporiadania nehnuteľností podľa
zákona č. 12/2004 Z.z. spísaného zo dňa 21.10.2004, ktorý je súčasťou dohody o usporiadaní

majetkovoprávnych vzťahov a podpísaný odštepným závodom Košice a Mestskými lesmi Košice,
predmetom odovzdania podľa tohto protokolu bola lesná investičná cesta Rieka I, vedená ako lesná
cestakategórie1Lvk.ú.E.O.sfunkčnouplochou162,vedenápodinventárnymčíslomT.XXXXXXXX.Z
obsahu tohto protokolu vyplynulo, že jej dĺžka je 5,6 km, z toho mimo lesa vedie 1,3 km a na LPF 4,3 km.

XX. Podľa Prílohy č. 1 - identifikácie lesnej cesty Rieka I na stav parciel KN-C a KN-E katastra
nehnuteľností sa táto lesná cesta mala nachádzať v k.ú. E. O., na parcele KN-C č. 1712, druh pozemku :
Lesný pozemok o výmere 1342,8433 m2, ktorú pôvodne tvorili parcely KN-E a to č. 92857, druh
pozemku: lesné pozemky, č. 92858, druh pozemku: lesné pozemky, č. 92859 druh pozemku: lesné
pozemky a č. 92860/2 druh pozemku: lesné pozemky, všetky zapísané na LV č. XXX s vlastníkom P.

O. a podielom z celkovej dĺžky tejto cesty 4,6 km. Ďalej sa mala táto cesta nachádzať na parcele KN-
C č. 1873/1, druh pozemku: zastavaná plocha o výmere 0,0690 m2, pôvodne vedená ako pasienky a
tiež na parcele KN-C č. 1874, druh pozemku: zastavaná plocha o výmere 0,4802 m2, pôvodne vedená
ako pasienok, u ktorých týchto pôvodných parciel nebol uvedený list vlastníctva a ako ich vlastník sa
uvádzal J. O., pričom ich podiel z celkovej dĺžky cesty predstavoval 1,30 km.

XX. Podľa Listu vlastníctva č. XXX zo dňa 04.08.2004 vedeného pre k.ú. O., vyššie uvedené pôvodné
parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu ako parcela č. 92857, druh pozemku: lesné
pozemky o výmere 7535701 m2, parcela č. 92858, druh pozemku: lesné pozemky o výmere 2343825m2, parcela č. 92859 druh pozemku: lesné pozemky o výmere 6206539 m2 a parcela č. 92860/2 druh
pozemku: lesné pozemky o výmere 2679842 m2 boli vedené vo výlučnom vlastníctve P. O..

XX. Podľa prípisu P. O. Č.. Y. zo dňa 10.04.2015, P. O. je vlastníkom lesnej investičnej cesty Rieka 1 v
k.ú. O. a stavieb tvoriacich súčasť lesnej investičnej cesty, s celkovou dĺžkou 5,60 km. Uvedenú stavbu
má zaradenú v účtovnej evidencii (resp. eviduje v HIM) a túto si odpisuje ročnými odpismi. Dotknutú
stavbu mesto prenajalo nájomnou zmluvou č. 951/2004 zo dňa 28.12.2004 v platnom znení žalobcovi
a nájomný vzťah trvá.

XX. Na základe Uznesenia žalovaného z 11. zasadnutia obecného zastupiteľstva, konaného dňa
11.06.2012, vzalo uvedené zastupiteľstvo na vedomie pod číslom 91/2012 informáciu starostu obce o
obecných záležitostiach a síce podľa bodu 1 riešenie problému výpadku platenia daní žalovanému od
žalobcu s tým, že ako predpokladaný návrh riešenia problému je vypracovať dopravný plán a osadiť na
obecných komunikáciách dopravné značenie so zákazom vjazdu motorovým vozidlám nad 12,5 ton.

XX.Písomnýmpodkladomoznačenýmako„Určeniedopravnéhoznačenia“zodňa23.09.2013 žalovaný
na základe Uznesenia obecného zastupiteľstva č. 154/2013 zo dňa 16.09.2013, ako orgán príslušný
podľa § 3 ods. 2 zákona NR SR č. 135/1961 o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v platnom
zneníavsúčinnostisvykonávacouvyhláškouč.9/2009Z.z.určilosadeniestálehodopravnéhoznačenia

na miestnej komunikácii v časti Obce Reka a to 1 ks dopravnej značky č. B25 (zákaz vjazdu vozidiel,
ktorých okamžitá hmotnosť presahuje určenú hranicu, s údajom 6 ton) s dodatkovou tabuľou č. E12
(dodatková tabuľa s textom: okrem zásobovania, okrem zásobovania W. X..H..E.., Q. X. B.: L. XXX Y. Y.
L. XXX Y.), pričom táto dopravná značka sa mala osadiť za mostom vedúcim do priemyselného parku
Píla O. v smere z obce do miestnej časti Reka na pravej strane, a 1 ks dopravnej značky č. B25 (zákaz

vjazdu vozidiel, ktorých okamžitá hmotnosť presahuje určenú hranicu, s údajom 6 ton) s dodatkovou
tabuľou č. E12 (dodatková tabuľa s textom: okrem zásobovania, okrem zásobovania W. X..H..E.., Q. X.
B.: L. XXX Y. Y. L. XXX Y.), pričom táto dopravná značka sa mala osadiť pred mostom nachádzajúcim
sa pri bytovom dome súp.č. 364 v smere od bytového domu súp.č. 364 do centra obce na pravej strane.

XX. To všetko malo byť realizované podľa odôvodnenie uvedeného „Určenia“ na základe predloženého
projektu dopravného značenia vypracovaného G.. F. S., s ktorým ODI PZ SR Spišská Nová Ves vyjadrilo
súhlas dňa 16.04.2008, číslo: E.-X.-E.-X-XXX/XXXX.

XX. Podľa Technickej správy označenej ako „akcia: O. časť Reka doplnenie dopravného značenia na

MK“ vypracovanej v apríli 2013 G.. F. S., autorizovaným stavebným inžinierom, kostrou základného
komunikačného systému obce ( žalovaného - poznámka súdu) je prieťah cesty III/54714 Q. C. - O., ktorý
spája obec s cestou II/547 ako spojnicou mesta Košice (sídlo KSK) a obcou U., kde sa napája cesta
II/546 od Gelnice (sídlo okresu). Komunikácia III/54714 je v správe a údržbe Košického samosprávneho
kraja - SaÚ ciest KSK, stredisko Spišská Nová Ves, cestmajsterský obvod Hincovce (premáva po

nej pravidelná autobusová doprava SAD). Dotknutá obecná komunikácia „Reka“ je komunikáciou v
južnej časti obce špecifická tým, že pokračuje v extraviláne obce ako lesná cesta, ústiaca po prechode
východným okrajom Volovských vrchov (suchý vrch, Okrúhla) do Obce Opátka, okres Košice - Okolie,
s pokračovaním ako cesta III/54712 a následne II/547 smer Košická Belá - Košice.

XX. Podľa uvedenej technickej správy predmetná obecná komunikácia Reka v dĺžke 460 (vrátane
otočky pri bytovke) je spevnená , pokrytá vrstvou asfaltobetónu bez spevnených krajníc (vysypaný
obojstranný pás štrkodrvy šírky cca 50cm). Šírka tejto komunikácie je od 3 - 3,5 m. Komunikácia je
bez obrubníkov, spádovaná jednak konfiguráciou terénu pozdĺžnym spádom a súčasne jednosmerným
priečnym sklonom do štrkovej nespevnenej krajnice, resp. prícestnej zelene. Vzhľadom na nekvalitne

prevedené rekonštrukčné práce dotknutej komunikácie v r. 2010 t.j. nekvalitne podložie, oslabené vrstvy
obrusnej a ložnej asfaltovej vrstvy, nespevnená krajnica, ako aj šírkové usporiadanie komunikácie
kategórie MOK 4/30, ako aj obojsmernej jednopruhovej komunikácie šírka cca 3,35 m bez chodníkov, v
dĺžke vyše 400 m iba s jednou výhybňou nie sú splnené požiadavky STN 73 6110. Dá sa konštatovať,
že uvedená miestna komunikácia Reka v obci O., nie je vyhovujúca na prejazd ťažkých vozidiel s

hmotnosťou nad 6 ton.

XX. Ďalej sa v uvedenej správe uvádza, že nakoľko prejazdom ťažkých motorových vozidiel kategórie
N2 môže v budúcnosti dochádzať k poškodzovaniu povrchu vozovky so súčasťou deformáciou jejkonštrukcie, navrhuje projektant osadiť na túto komunikáciu obojsmerne zvislé dopravné značenie B6 +
E6 zákaz vjazdu nákladných automobilov s dodatkovou tabuľou 6 ton. Po dohode s obecným úradom,
ako cestným správnym orgánom sa navrhuje osadiť pod zvislé dopravné značenie B6 + E6 dodatkovú

tabuľu E12 s textom: „okrem výnimiek ObÚ O.“. Súčasne sa navrhuje osadiť obojsmerne na uvedenú
komunikáciu zvislá dopravná značka B31a, najvyššia dovolená rýchlosť so symbolom 30 km/hod.

XX. Zo stanoviska Okresného úradu Spišská Nová Ves, odboru cestnej dopravy a pozemných
komunikácií číslo XXX/XXXX/XX.XX.XXXX zo dňa 16.07.2018 vyplynulo, že tento orgán po preskúmaní

„Určeniadopravnéhoznačenia“vykonanéhožalovanýmdňa23.09.2013konštatoval,žetotojevrozpore
s platnými právnymi predpismi a preto odporúčal žalovanému začať nové konanie vo veci určenia
trvalého dopravného značenia, ktoré bude vydané v súlade so všetkými právnymi predpismi, správnym
úradným postupom a ako podklad pre vydanie tohto určenia bude slúžiť projekt dopravného značenia
spracovaný oprávnenou osobou, overený dopravným inžinierom spolu s jednoznačným súhlasom s
navrhnutýmdopravnýmznačenímvoformezáväznéhostanoviskapríslušnéhodopravnéhoinšpektorátu

t.j. OR PZ ODI Spišská Nová Ves.

XX. Podľa zhodného tvrdenia strán sporu prezentovaného na pojednávaní konanom dňa 13.05.2019
na príslušných úsekoch ciest, ktoré majú prechádzať parcelami č. 824 a č. 1872/2 v k.ú. O. v súčasnej
dobe je opätovne osadená nová zákazová značka, ktorá znemožňuje prejazd vozidiel s hmotnosťou

prevyšujúcich 12t, ktorá je tam osadená v rámci výkonu právomoci obce (žalovaného) ako cestného
správneho orgánu, na základe rozhodnutia obecného zastupiteľstva, ktoré po predmetnom stanovisku
Okresného úradu Spišská Nová Ves, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií rozhodlo
o zrušení predchádzajúceho dopravného značenia a následnom osadení nového, ktorého osadenie
vychádzalo z projektu dopravného značenia, ktorý bol podložený odborným statickým posudkom.

XX. Podľa účastníckej výpovede žalovaného uskutočnenej cestou jeho štatutára (starostu obce) dĺžka
obecnej komunikácie, o ktorej sa vedie tento spor je v rozsahu len cca. 450 metrov, avšak samotný
žalobca pri výkone svojej činnosti užíva obecné komunikácie v podstatne väčšom rozsahu a to asi 2500
metrov. Uvedená cesta bola zničená, túto museli v r. 2010 rekonštruovať za značné finančné prostriedky,

takže k osadeniu predmetnej dopravnej značky na uvedenej obecnej ceste došlo z dôvodov ochrany
obecného majetku.

XX. Podľa účastníckej výpovede žalobcu uskutočnenej cestou jeho štatutára 80-90 % drevnej hmoty
z oblasti O. žalobca zvážal tzv. dolinovou cestou, ktorá sa napájala aj na ten úsek cesty, na ktorý

v súčasnej dobe žalovaný osadil príslušnú značku, ktorá žalobcovi znemožňuje prechod. V minulosti
žalobca aj platil dane z nehnuteľnosti a žiadne komplikácie nevznikali. Po roku 2011 bola však táto oblasť
O. vyhlásená za chránené vtáčie územie, presnejšie išlo o oblasť Volovských vrchov, čo v zmysle platnej
právnej legislatívy so sebou prinášalo aj to, že žalobca bol oslobodený od platenia daní z nehnuteľností.

XX. Podľa účastníckej výpovede žalovaného uskutočnenej cestou jeho štatutára (starostu obce) prístup
na pozemky, ktoré obhospodaruje žalobca za účelom zabezpečenia zvážania dreva je možný aj cez inú
komunikáciu, ktorá sa napája na Obec Opátka. Ide o asfaltovú cestu, ktorá patrí žalobcovi. Poukázal
na to, že v uvedenom úseku je žalobcom vybudovaná cesta o dĺžke 400 metrov, ktorá je spevnená
makadámom a ktorú on osobne by nenazval len zvažnicou, pričom táto sa napája priamo na asfaltovú

cestu, ktorá následne sa napája na cestu, ktorá je v správe Košického samosprávneho kraja.

XX.Podľaúčastníckejvýpovedežalobcu,uskutočnenejcestoujehoštatutáražalovanýmoznačenýúsek,
ktorý podľa jeho názoru by mohol slúžiť na zvoz dreva, s následným napojením na komunikáciu na obec
Opátka nie je vhodný, nakoľko tento úsek je kritický a predstavuje lesnú zvážnicu, ktorý vykazuje vysoký

výškový rozdiel a nie je vhodný na prevoz drevnej hmoty. 85% drevnej hmoty by takto bolo prevážaných
proti gravitácii za zvýšených nákladov na takýto zvoz, okrem toho by to predstavovalo vysokú záťaž pre
životné prostredie. Navyše tento úsek je hlavne v zime neprejazdný.

XX. Žalovaný vo svojej účastníckej výpovedi uskutočnenej cestou jeho štatutára (starostu obce) tiež

poukázal na to, že okrem ich obecnej komunikácie, ktorá je predmetom sporu, má žalobca k dispozícii
minimálne dve ďalšie cestné spojenia, ktoré mu umožňujú prepravu drevnej hmoty.XX.Ktomužalobcavosvojejúčastníckejvýpovediuskutočnenejcestoujehoštatutárauvádzal,žepokiaľ
ide o možnosť využitia cesty cez tzv. Červenú mláku, ide o zvážnicu ktorá slúži len na približovanie
drevnejhmoty,avšakabsolútneniejevhodnánanáslednézvážaniedrevnejhmoty.Ideoťažkoprístupnú

cestu, kde má problém aj terénne vozidlo. Absolútne vylúčil, že by sa táto cesta využívala na zvážanie
drevnej hmoty. Vyznačuje sa prudkými stúpaniami a klesaniami. Jedná sa o prevažne zemnú cestu bez
pevného podkladu. Pokiaľ aj žalobca zvážal drevo po tejto ceste, tak ho následne prekladal na nákladné
kamióny, a šlo teda len o približovanie dreva na jeho následnú nákladku. Tiež uviedol, že časť drevnej
hmoty v rozsahu 15 % gravituje smerom na Obec Opátku a tak sa táto drevná hmota zváža po ceste

cez uvedenú obec , a malá časť drevnej hmoty gravituje na cestu zvanú Jedlinka, ktorá ústi pred obcou
O. a následne vyúsťuje do obce O., kde sa napája na štátnu komunikáciu.

XX. Z odborného vyjadrenia G.. Š. W., vypracovaného vo februári 2015 vyplynulo, že lesná gravitačná
oblasť Kojšov je charakterizovaná troma hlbokými dolinami: Jedlinka, Kobuldzef a Rieka, ktoré začínajú
tesnepodKojšovouhoľouakončiavObciO..Medzinimisúhorskéhrebenesvýškovýmprevýšením300

až 600 m, pričom drevo sa nedá prenášať z jednej doliny do druhej a preto sa vždy najprv sústreďovalo v
súčasnej dobe traktormi na odvozné miesta, odkiaľ sa autami odvážalo po cestách typu 2L a 1L. Drevná
hmotaprirodzenegravitujedodolinyJedlinkavmnožstve1000m3zarok,ktorésamôžeodvážaťibacez
obecnú komunikáciu popri obecnom úrade, ústiacu na štátnu cestu. Ďalšia drevná hmota gravituje do
doliny Kobuldzef a odváža sa lesnou cestou Rieka. Odvoz drevnej hmoty hore dolinou Rieka je zbytočný,

nakoľko odvoz po zvážnici „Suchý vrch“ je celoročne nemožný, teda zjavne jedinou alternatívou je odvoz
dreva z doliny Kobuldzef a doliny Rieka po lesnej ceste Rieka I smerom dole cez Obec Kojšov tak, ako
sa to deje po generácie, pričom tomuto účelu bola prispôsobená aj výstavba cestnej siete v uvedenej
gravitačnejoblasti.Priťažbeaodvozedrevajezároveňpotrebnézohľadňovaťnielenstabilituprírodného
prostredia, ale aj ekonomiku hospodárenia lesov. Ako jediné logické riešenie existujúceho stavu sa javí

odvoz dreva po lesnej ceste Rieka, cez Obec O., ktorá podľa zistení menovaného svojimi parametrami
v plnej miere vyhovuje zaťaženiu pri predpokladanom počte prejazdov.

XX. Z obsahu tohto vyjadrenia zároveň vyplynulo, že lesná cesta Rieka bola postavená v r. 1964-1967.
Investorom stavby boli vtedajšie podniky štátnych lesov a to Lesostav národný podnik Košice a Štátne

lesy Košice. Cesta sa stavala v dvoch úsekoch a dvoch etapách. Prvý úsek pod názvom Tvrdá lesná
cesta Kojšov - Rieka I má dĺžku 1,1 km, jej začiatok je vzdialený 15 m od súčasného mostíka k polesiu
Kojšov, čo je približne 130 m od konca štátnej cesty č. 54714 (cca odbočka miestnej komunikácie
do doliny Jedlinka popri obecnom úrade). Celková hrúbka tejto vozovky bola 40 cm a trvá dodnes,
okrem úseku 420 m opatreného zákazovou značkou, ktorý sa rekonštruoval v r. 2010. V rámci tejto

rekonštrukcie bola podľa odborného posudku (G.. S.) v tomto úseku položená povrchová obrusná
asfaltová vrstva z asfaltobetónu triedy III o hrúbke 4 cm a ložná vrstva z kameniva obaľovaného asfaltom
triedy II o hrúbke 6 cm. Z uvedeného vyplýva, že v úseku, ktorý je v súčasnosti opatrený zákazovou
značkou je paradoxne hrúbka vozovky 50 cm, pričom projektantom uvedeného úseku Ing. Hrabčákom
bola navrhovaná vozovka v celkovej hrúbke 29 cm plus štrkopiesok 20 cm, čo sa rovná 49 cm. Druhý

úsek Lesná cesta O. - Rieka II má dĺžku 4,5 km a bola postavená v r. 1967, začiatok bol na konci
prvého úseku a koniec bol v mieste, kde odbočuje zvážnica „Suchý vrch“. Vozovka bola navrhnutá na
základe geologického prieskumu vypracovaného vývojovým pracoviskom Bratislava. Uvedený úsek bol
žalobcom od bytovky až po Suchý vrch rekonštruovaný v r. 2005. Podľa názoru uvedeného Š. W.Y. celá
lesná cesta Rieky I vrátane úseku 420 m opatreného zákazovou dopravnou značkou plne a spoľahlivo

vyhovuje dopravnému zaťaženiu a prípadné koľaje, ktoré sa objavia po rokoch užívania, budú v súlade
s technickými podmienkami. Tiež poukázal na to, že jeho zistenia sa nezhodujú so závermi odborného
posudku G.. S..

XX. Zo znaleckého posudku súdneho znalca G.. D. M. Č.. XXX/XXXX zo dňa 15.06.2017 vyplynulo, že

podľa jeho obhliadky je úsek cesty, ktorý vedie z Obce O. cez Suchý vrch smerom na obec Opátka, ktorý
teda žalovaný navrhoval ako cestu vhodnú pre zvážanie dreva, a ktorý je bez asfaltového krytu, cestou
typu 2L - 3,5 (4)/15. Podľa názoru uvedeného znalca nie je potrebné, aby k približovacím skladom dreva
v lesoch viedli komunikácie, ktoré sú opatrené asfaltovým povrchom, ale hlavnou podmienkou je, aby
bola únosnosť cesty vyhovujúca na maximálne možné zaťaženie a boli vyhovujúce nemenné parametre

cesty (priečny sklon, pozdĺžny sklon, smerové a výškové vedenie trasy, rovinatosť a podobne). Podľa
názoru tohto znalca z ním vykonanej obhliadky, ale aj videozáznamu, ktorý mal k dispozícií, je možné
v úseku na ceste cez Suchý vrch, smerom na Obec Opátka a na cestu Červená mláka vykonávať zvoz
dreva aj so súpravou nad 40 ton, nakoľko táto cesta aj bez asfaltobetónového krytu je únosná a málodeformovaná. Podľa názoru tohto znalca je cesta cez Suchý vrch prejazdná v každom období, pokiaľ
nie sú zrážky v skupenstve poľadovica alebo sneh. Pokiaľ je len námraza, je úsek bez asfaltového krytu
bezpečnejšie prejazdný a to aj bez posypu, ako úsek s asfaltovým krytom. Podľa názoru tohto znalca

kvôli bezpečnosti a síce úzkej ceste, ktorú predstavuje lesná cesta Rieka I, je lepšie využiť na odvoz
dreva lesnú cestu cez Obec Opátka, pričom úsek, ktorý nie je opatrený asfaltovým krytom, nie je problém
vylepšiť a tento úsek je prejazdný celý rok a aj v stave, v akom je v čase, kedy znalec podával tento svoj
znalecký posudok. Podľa uvedeného znalca osadenie dopravnej značky u žalovaného, ktorá zakazuje
vjazd vozidiel nad 6 ton, je podľa jeho názoru opodstatnené, nakoľko v Obci O. U.e cesta na viacerých

miestach nevyhovujúca so šírkovým usporiadaním a tiež je nevyhovujúca so smerovým vedením. Pri
prejazde jazdnej súpravy naloženej drevom je nebezpečie veľké pre peších a cyklistov. Rovnako tak z
hľadiska zaťaženia cesty je pre cestu táto záťaž veľká a vznik trvalých deformácií na nej po čase hraničí
s istotou. Degradácia krytu je urýchlená.

XX. Podľa svedeckej výpovede svedka G.. Š. W. - autorizovaného stavebného inžiniera registrovaného

v Slovenskej komore stavebných inžinierov v rozsahu oprávnenia na účelové a lesné komunikácie,
ktorý podľa tohto oprávnenia je oprávnený poskytovať technické a ekonomické poradenstvo, avšak
nie je zapísaný ako súdny znalec, cesta označená ako „Suchý vrch “, ktorý súdny znalec označil za
lesnú cestu triedy 2L-3,5 (4)/15, je v skutočnosti len trvalo približovacia cesta. Uviedol, že norma STN
736108, ktorá kategorizuje okrem iného aj kategóriu lesných ciest, takýto typ cesty, aký uviedol súdny

znalec, ani nepozná, a pozná typ 2L 4/30 s možnosťou zníženia návrhovej rýchlosti o 50 %, čo je typ
2L 4,0/15. Číslo, ktoré je za lomítkom označuje rýchlosť, na ktorú je to možné znížiť, avšak nie na
celom úseku cesty. Tak, ako to znalec označil v znaleckom posudku, síce 3,5 (4) je možné usudzovať, že
samotný znalec konštatuje, že táto cesta nemá stav v celej dĺžke voľnú šírku v korune. Uvedená cesta
má nevyhovujúce sklonové parametre. Predmetná norma uvádza, že maximálny sklon tejto cesty je

10 % v extrémnych podmienkach až do 12 %. Podľa uvedeného svedka tento sklon cesty zameral s
geodetickým prístrojom s presnosťou +, - 0,5 % a zistil, že na dĺžke 272 m má cesta sklon 12,8 % a
tento úsek 272 m sa skladá z úseku dĺžky 138 m so sklonom 12,13 %, na dĺžke 51 m so sklonom 14,22
%, a na dĺžke 83 m so sklonom 13,08 %. Nie je tak splnený parameter maximálneho sklonu 10 % a
v extrémnych podmienkach 12 % u tejto cesty, podľa toho sa táto cesta zaraďuje automaticky o triedu

nižšie, pričom najnižšia kategória, ktorá vyhovuje týmto parametrom je podľa uvedenej normy kategória
TPC - trvalo približovacia cesta, ktorá dovoľuje aj sklon 20 %. Tieto TPC cesty sú určené len na pohyb
traktorov. Keďže táto cesta nespĺňa základné parametre a podľa uvedeného svedka má byť preradená
do kategórie TPC, nie je možný podľa STN žiadny odvoz plne naloženou súpravou, či už v lete, príp.
v zimných mesiacoch. Tieto sklonové, hodnoty sú hodnoty kritické, prekročením ktorých môže dôjsť k

nešťastiu a sú prípady, že došlo aj k smrti.

XX. Podľa svedeckej výpovede svedka G.. Š. W., lesná cesta v dĺžke 2,8 km, ktorá sa označuje ako
Červená mláka je v súčasnosti zemná cesta, bez akéhokoľvek spevnenia, ktorá má pozdĺžny sklon cez
15 %, miestami 20 % a priečne usporiadanie šírka nedosahuje 4m. Z toho istého dôvodu nie je možné

ju zaradiť do kategórie odvozných ciest, ale len do kategórie TPC.

XX. Svedok G.. Š. W. vo svojej výpovedi uviedol, že ako iná alternatíva, ktorá by spĺňala celoročne
bezpečný odvoz dreva, existuje ešte aj lesná cesta Kobuldzef, ktorá spĺňa parametre na odvoz, resp.
odvoznú cestu, avšak táto sa napája na lesnú cestu Rieka I. a to v lokalite, kde sú činžiaky (v obci t.j. u

žalovaného - poznámka súdu) resp. kde končí úsek, ktorý je obmedzený dopravnou značkou v obci.

XX. Podľa svedeckej výpovede svedka G.. Š. W. v obci Opátka sú cesty ešte horšie, čo sa týka ich šírky
a je tam tiež cesta úzka.

XX. Súdny znalec G.. D. M. vo svojej výpovedi zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku. Podľa
jeho vyjadrenia cesta Suchý vrch, napriek výhradám svedka G.. Š. W., je cestou 2L-3,5 (4)/15, aj keď
je pravdou, že v určitých úsekoch sa do týchto hodnôt, na ktoré poukázal, táto cesta nezmestí. Ak ale
celý úsek cesty sa vezme ako celok, v tom prípade by sa dala zaradiť medzi tieto cesty tak, ako to
uviedol. Podľa jeho vyjadrenia by sa aj na tomto úseku cesta dala poriešiť tak, aby vyhovovala úplne

týmto normám. Znalec však potvrdil, že meranie ohľadne pozdĺžnosti sklonu na uvedenej ceste z jeho
strany neboli vykonané. Poukázal však na to, že celý úsek prešiel osobným motorovým vozidlom, ktoré
má nízky spodok a to dvakrát, a pokiaľ svedok tvrdí, že norma nepozná rýchlosť 30 km pri zatriedení
tejto cesty, uviedol, že táto rýchlosť sa môže znížiť na polovičku a to, kedy sa má znížiť a ako sa môžeprejsť, tabuľka neurčí. Zotrval na názore, že väčšie škody môžu vzniknúť pri prejazde cez obec Kojšov
kvôli smerovému vedeniu a šírkovému usporiadaniu tejto cesty, nakoľko obyvatelia nemajú možnosť
inak chodiť, len po tejto ceste, a teda že odvoz dreva cez Obec Opátka je bezpečnejší ako cez Obec

O., práve kvôli smerovému vedeniu trasy, čím má na mysli polomer oblúkov v trase cez obec a samotnú
zástavbu v obci. Akým typom cesta je cesta označená ako Červená mláka sa nevedel vyjadriť a potvrdil,
žeutejtocestynevykonalžiadnemeranianajejsklon.Pokiaľajtútocestuvosvojomznaleckomposudku
uvádzal, stalo sa tak len nedopatrením, nakoľko mal na mysli, cestu vedúcu cez časť Suchý vrch a
následne Obec Opátka.

XX. Podľa Zápisnice s mimosúdneho rokovania, uskutočneného dňa 28.01.2014 na Polesí O., za účasti
zástupcov žalobcu, ako aj štatutára žalovaného, starosta žalovaného navrhoval za užívanie lesnej cesty
uhrádzať odplatu vo výške 1,50 Eur za m3 odvezeného dreva, pričom k dohode nedošlo, nakoľko
žalobca,akoodplatuponúkalžalovanémuibastrojenauskutočňovanieobecnýchprác,ktorýmižalovaný
disponuje a je schopný si tieto práce urobiť sám. Pri rokovaní bolo poukazované tiež na doplňujúcu

dopravnú značku so znením: okrem zásobovania, ktorá udeľuje výnimku vozidlám vykonávajúcim
zásobovanie, nákladku a výkladku tovaru, pod ktorú, podľa názoru žalobcu, spadá aj jeho činnosť. Z
obsahu tohto zápisu vyplynulo, že sa jeho strany nedohodli, s navrhovanou sumou žalovaného žalobca
nesúhlasil,pričomžalobcacestousvojichzástupcovpoukazovalnato,žemuhrozíporušeniepovinností,
ako obhospodarovateľa lesa, pokiaľ nepodnikne zákonné kroky, pričom namietal, že možnosti voziť

drevo inými cestami sú nereálne a znamenali by pre neho zvýšené náklady. Z obsahu zápisu vyplynulo,
že k dohode strán nedošlo, pričom predmetný zápis zástupca žalovaného odmietol podpísať.

XX. Podľa účastníckej výpovede žalovaného uskutočnenej cestou jeho štatutára (starostu obce) pri
týchto rokovaniach sa nezhodli na výške odplaty. Pokiaľ išlo o spôsob určenia výšky odplaty u tohto

žalovaný navrhoval, aby sa použil ten spôsob, ktorý je známy zo západných krajín a síce, aby sa odplata
určovala podľa objemu vyťaženého kubíka, keďže čím viacej kubíkov sa vyťaží, tým viacej sa cesta
zaťaží pri jeho prevoze. Návrh žalovaného bol v rozsahu 1,50 Eur za vyťažený kubík. Podľa účastníckej
výpovede žalobcu uskutočnenej cestou jeho štatutára sú takéto plnenia neprimerané.

XX. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení účinnom od 01.09.2007 do 30.06.2014,
obhospodarovateľ lesa alebo nákupca dreva je v odôvodnených prípadoch oprávnený použiť cudzie
pozemky na prepravu dreva v nevyhnutnom rozsahu, na nevyhnutnú dobu a po dohode s ich vlastníkom
o výške a o spôsobe úhrady za použitie týchto pozemkov. Ak sa nedosiahne dohoda, o výške alebo
spôsobe úhrady za používanie cudzích pozemkov rozhoduje súd.

XX. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení účinnom od 01.07.2014 ku
dňu rozhodovania súdu, obhospodarovateľ lesa alebo nákupca dreva je v odôvodnených prípadoch
oprávnený použiť cudzie pozemky na činnosti súvisiace s ťažbou a prepravou dreva v nevyhnutnom
rozsahu, na nevyhnutnú dobu a po dohode s ich vlastníkom o výške a o spôsobe úhrady za použitie

týchto pozemkov. Ak sa nedosiahne dohoda, o výške alebo spôsobe úhrady za používanie cudzích
pozemkov rozhoduje súd.

XX. Podľa § 25 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení účinnom od 01.09.2007 do
30.06.2014, lesné cesty je oprávnený využívať každý, kto ich potrebuje na hospodárenie v lesoch alebo

na zabezpečovanie starostlivosti o dotknuté územie a o stavby a zariadenia na tomto území, a to po
dohode s ich vlastníkom, správcom alebo so združením podľa § 51 ods. 2 o výške a o spôsobe úhrady
za ich využívanie. Ak sa nedosiahne dohoda, o výške alebo spôsobe úhrady za využívanie lesných ciest
rozhoduje súd.

XX. Podľa § 25 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení účinnom od 01.07.2014 ku dňu
rozhodovania súdu, lesné cesty je oprávnený využívať každý po dohode s ich vlastníkom, správcom
alebo so združením podľa § 51 ods. 2 o čase a spôsobe využívania lesných ciest a o výške a spôsobe
úhrady za ich využívanie. Ak sa nedosiahne dohoda a osoba ich potrebuje na hospodárenie v lesoch
alebo na zabezpečovanie starostlivosti o dotknuté územie a o stavby a zariadenia na tomto území, o

čase a spôsobe využívania lesných ciest a o výške alebo spôsobe úhrady za využívanie lesných ciest
rozhoduje súd.XX. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) /ďalej len ako
„Cestný zákon“/, pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického
vybavenia na

a./ diaľnice,
b./ cesty,
c./ miestne komunikácie,
d./ účelové komunikácie.

52. Podľa § 3d ods. 3 Cestného zákona, miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí.

53. Podľa § 3d ods. 4 Cestného zákona, účelové komunikácie sú vo vlastníctve štátu 2b) alebo iných
právnických osôb alebo fyzických osôb.

54. Podľa § 4a ods. 1 Cestného zákona, cesty vrátane ich prejazdných úsekov cez colné priestory a obce

sú pozemné komunikácie zaradené do cestnej siete. Do cestnej siete patria aj pozemné komunikácie
mimo súvisle zastavaného územia alebo územia určeného na zastavanie, ktoré spájajú železničné
stanice, terminály kombinovanej dopravy, letiská pre pravidelnú verejnú dopravu a verejné prístavy s
diaľnicami a cestami, ak neslúžia ako účelové komunikácie prevažne na prevádzku alebo na správu
týchto zariadení.

55. Podľa § 4b ods. 1 Cestného zákona, miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané
ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené
do siete miestnych komunikácií.

56. Podľa § 6 ods. 1 Cestného zákona v znení platnom a účinnom do 31.12.2014, premávku na
pozemnýchkomunikáciáchupravujúosobitnépredpisy;vichmedziachsmiekaždýužívaťdiaľnice,cesty
a miestne komunikácie obvyklým spôsobom na účely, na ktoré sú určené (všeobecné užívanie). Užívateľ
sa musí prispôsobiť stavebnému stavu a dopravno-technickému stavu dotknutej komunikácie; nesmie
ju poškodzovať alebo znečisťovať.

57. Podľa § 6 ods. 1 Cestného zákona v aktuálnom znení (k 13.05.2019), premávku na pozemných
komunikáciách upravujú osobitné predpisy; v ich medziach môže každý užívať pozemné komunikácie
obvyklým spôsobom na účely, na ktoré sú určené (ďalej len "všeobecné užívanie"). Užívateľ sa
musí prispôsobiť stavebnému stavu a dopravno-technickému stavu dotknutej komunikácie; nesmie ju

poškodzovať alebo znečisťovať.

58. Podľa § 8 ods. 1 Cestného zákona v znení platnom a účinnom do 31.12.2014, na užívanie
diaľnic, ciest a miestnych komunikácií iným než zvyčajným spôsobom alebo na iné účely, než na
ktoré sú určené (ďalej len "zvláštne užívanie"), je potrebné povolenie cestného správneho orgánu s

výnimkou prípadov uvedených v odsekoch 6, 7 a 8 vydané so súhlasom dopravného inšpektorátu.
Cestný správny orgán môže v povolení určiť podmienky na zvláštne užívanie a pre ich nesplnenie
môže udelené povolenie zrušiť. Zvláštne užívanie sa povoľuje na dobu určitú, ak u užívateľa trvajú
dôvody, pre ktoré bolo povolenie udelené. Pri zmene užívateľa, podmienok užívania a podobne je
potrebné požiadať o nové povolenie, prípadne o zmenu povolenia. Povolenie nie je potrebné pre

vozidlá ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov a na presun poľnohospodárskych strojov
a zariadení pri poľnohospodárskych prácach v rámci obhospodarovaného územia. Povolenie cestného
správnehoorgánunaúčelykonaniaautomobilovýchpretekovjemožnévydaťlenpopredloženíkladného
stanoviska od organizácie, ktorá je členom medzinárodnej federácie automobilového športu (FIA Paríž).

59. Podľa § 8 ods. 1 Cestného zákona v aktuálnom znení (k 13.05.2019), na užívanie diaľnic, ciest a
miestnych komunikácií iným než zvyčajným spôsobom alebo na iné účely, než na ktoré sú určené (ďalej
len "zvláštne užívanie"), je potrebné povolenie cestného správneho orgánu okrem prípadov uvedených
v § 8b ods. 8 a 9 vydané na základe stanoviska správcu pozemnej komunikácie a záväzného stanoviska
dopravného inšpektorátu vydaného v rozsahu jeho pôsobnosti podľa osobitných predpisov. Cestný

správny orgán môže v povolení určiť podmienky na zvláštne užívanie a pre ich nesplnenie môže udelené
povolenie zrušiť. Zvláštne užívanie sa povoľuje na dobu určitú, ak u užívateľa trvajú dôvody, pre ktoré
bolo povolenie udelené. Pri zmene užívateľa, podmienok užívania alebo pri inej zmene je potrebné
požiadať o nové povolenie alebo o zmenu povolenia. Povolenie cestného správneho orgánu na účelykonania automobilových pretekov je možné vydať len po predložení kladného stanoviska od príslušného
národného orgánu Medzinárodnej organizácie automobilov (FIA) alebo príslušného národného orgánu
Medzinárodnej organizácie motocyklov (FIM).

60. Podľa § 3 ods. 2 Cestného zákona /text platí aj v aktuálnom znení ( k 13.05.2019)/, miestnu
štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií vykonávajú obce ako
prenesený výkon štátnej správy. Obce na miestnych komunikáciách a na účelových komunikáciách
určujú použitie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská. Obce v

rámci preneseného výkonu štátnej správy prejednávajú priestupky podľa § 22c na úseku miestnych
komunikácií a účelových komunikácií.

61. Podľa § 3 ods. 7 Cestného zákona, cestný správny orgán a obec môžu určovať používanie
dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľovať vyhradené parkoviská podľa odseku 2, odseku
4 písm. d) a odseku 5 písm. f) len so súhlasom dopravného inšpektorátu.

62. Podľa § 3 ods. 7 Cestného zákona v aktuálnom znení (k 01.03.2019), cestný správny orgán a obec
určujú používanie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská podľa
odseku 2, odseku 4 písm. d) a odseku 5 písm. f) na základe stanoviska správcu pozemnej komunikácie a
záväzného stanoviska dopravného inšpektorátu vydaného v rozsahu jeho pôsobnosti podľa osobitných

predpisov.

63. Podľa § 61 ods. 2 písm. a./ zákona č. 8/2009 Z.z. v znení platnom a účinnom do 1.1.2015 (ďalej len
ako „zák.č. 8/2009 Z.z.“/ text platí aj v aktuálnom znení (k 13.05.2019)/, použitie dopravných značiek
a dopravných zariadení v jednotlivých prípadoch určuje orgán podľa osobitného predpisu; použitie

dopravných značiek, ktoré upozorňujú na železničné priecestie, a dopravnej značky, ktorá prikazuje
vodičovi dať prednosť v jazde, ak sa má umiestniť pred železničným priecestím, tento orgán prerokuje
aj s Úradom pre reguláciu železničnej dopravy.

64. Podľa § 141 ods. 2 písm. d./ zák. č. 8/2009 Z.z., všeobecný predpis o správnom konaní sa nepoužije

na určovanie dopravných značiek a dopravných zariadení podľa tohto zákona,

65. Podľa § 140 ods. 1 písm. b./ zák. č. 8/2009 Z.z., v mimoriadnych a nevyhnutných prípadoch a za
predpokladu, že sa tým neohrozí bezpečnosť cestnej premávky, môže sa povoliť výnimka z dopravnej
značky označujúcej zákaz vjazdu, zákaz zastavenia, zákaz státia, iný zákaz, zónu s dopravným

obmedzením, pešiu zónu, obytnú zónu a školskú zónu.

66. Podľa § 140 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z., výnimku podľa odseku 1 povoľuje orgán Policajného zboru;
ak takáto výnimka presahuje územie kraja, povoľuje ju ministerstvo vnútra.

67. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. V konaní nebolo
sporné, že parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, ako parcela s parcelným číslom 1872/2,
druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 2674 m2 a parcela s parcelným číslom 824, druh
pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 3427 m2, sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného a
že týmito prechádza miestna komunikácia.

68.Zobsahupodaní,akoajzvykonanéhodokazovaniajezrejmé,žežalobcasavskutočnostinedomáha
užívania uvedených pozemkov, teda parcely s parcelným číslom č. 1872/2, druh pozemku: Zastavané
plochy a nádvoria o výmere 2674 m2 a parcely s parcelným číslom č. 824, druh pozemku: Zastavané
plochy a nádvoria o výmere 3427 m2, ale cestnej komunikácie, ktorá týmito pozemkami prechádza.

69. Podľa § 1 ods. 2 Cestného zákona, sa medzi pozemné komunikácie zaradzujú okrem iného aj
miestne komunikácie (písm. c./ citovaného ustanovenia) a účelové komunikácie (písm. d./ citovaného
ustanovenia).

70. Je preukázané, že vlastníctvo cestných komunikácii, v danom prípade miestnych komunikácii je
oddelené od vlastníctva pozemku, keďže podľa § 3d ods. 3 Cestného zákona, tieto sú vo vlastníctve
obcí, v danom prípade žalovaného.71. Pokiaľ ide o komunikáciu, ktorá by mala prechádzať parcelami s parc. číslom č. 1872/2 a s parc.
číslom 824, to by mala byť miestna komunikácie Reka, ako ju označuje aj Technická správa od G.. F.
S., a je takto je uvádzaná v Protokole o delimitácii, ktorým bola odovzdaná do majetku žalovaného.

72. Podľa § 6 ods. 1 Cestného zákona v aktuálnom znení (k 13.05.2019), pozemné komunikácie a teda
aj miestne komunikácie, ktoré sa medzi ne radia, v medziach osobitných predpisov môže každý užívať
obvyklým spôsobom na účely, na ktoré sú určené (ďalej len "všeobecné užívanie"), to znamená že z
tohto ustanovenia nevyplýva potreba úhrad za ne ako sa domáha žalobca.

73. Samotné určenie spôsobu a výšky úhrady za používanie cudzieho pozemku, t.j. užívanie parciel
č. 1872/2 a č. 824 v danom spore nevyrieši oprávnenie vstupu žalobcu na miestnu komunikáciu
žalovaného, keďže táto je opatrená príslušnou dopravnou zákazovou značkou č. 25 (Zákaz vjazdu
vozidiel), ktorej osadenie bolo a je v kompetencii žalovaného v súlade s § 3 ods. 2 a ods. 7 Cestného
zákona v spojení s § 61 ods. 2 písm. a./ zákona č. 8/2009 Z.z..

74. Prejazd takouto komunikáciou je možné dosiahnuť len na základe výnimky podľa § 140 ods. 1 písm.
b./ zák. č. 8/2009 Z.z., ktorú podľa § 140 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z., povoľuje orgán Policajného zboru a
v prípade, že takáto výnimka presahuje územie kraja, ministerstvo vnútra. To je však vecou príslušného
správneho cestného konania a teda tunajší súd nemá právomoc túto otázku v tomto spore riešiť.

75. Je však potrebné zároveň uviesť, že pokiaľ žalobca takúto výnimku nemá, nie je vôbec účelné
rozhodovať o akejkoľvek úhrade za užívanie pozemku, pretože k jeho užívaniu vzhľadom na ten spôsob,
ktorý žalobca chce dosiahnuť (prejazd miestnou komunikáciou žalovaného), za danej situácie ani nie
je možný. Pritom v konaní nebolo preukázané, že by žalobca chcel predmetné pozemky žalovaného v

súvislosti so svojou činnosťou súvisiacou s ťažbou a prepravou dreva užívať nejakým iným spôsobom,
než tým, že chce si zabezpečiť prejazd po miestnej komunikácii, ktorá sa na nich nachádza.

76. Pokiaľ aj žalobca namietal, že lesná cesta Rieka I je v jeho vlastníctve nepreukázal, že táto vôbec
vyúsťuje na pozemky parc. č. 1872/2 a č. 824, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného, za úhradu ktorých

sa domáha určenia úhrady.

77. Podľa Protokolu o delimitácii nehnuteľného majetku spísaného medzi Okresným národným výborom
v likvidácii Spišská Nová Ves, ako odovzdávajúcou organizáciou a E. Ú. O. do majetku žalovaného mali
prejsť okrem iného aj majetok pod poradovým číslom 8 označený ako parcela EN č. 825 o výmere 639

m2, s názvom nehnuteľnosti „MK-Rieka“ v hodnote 112.942,- Kčs a tiež majetok pod poradovým číslom
57 označený ako parcela EN č. 824 o výmere 3427 m2, s názvom nehnuteľnosti „MK Reka“ v hodnote
72.240,- Kčs. V protokole sa nič nehovorí o lesnej ceste Rieka I, resp. II.

78. Naproti tomu z podkladov (Prílohy č. 1 - identifikácie lesnej cesty Rieka I k Dohode o odovzdaní

nehnuteľnosti a ukončení nájomného vzťahu č. 501/A-10, 5084-LC 4/Rieka I uzavretej dňa 21.12.2004
medzi Mestom Košice, ako vlastníkom zastúpeným Mestskými Lesmi Košice s.r.o.), ktoré súdu predložil
žalobca, vyplynulo, že Lesná cesta: Rieka I, nachádzajúca sa v k.ú. O.E., ktorú mala byť vedená pod
inventárnym číslom: 22002490 u právneho predchodcu Mesta Košice, sa mala nachádzať na parcele
KN-C č. 1712, druh pozemku: Lesný pozemok o výmere 1342,8433 m2, ktorú pôvodne tvorili parcely

KN-E, a to č. 92857, druh pozemku: lesné pozemky, č. 92858, druh pozemku: lesné pozemky, č. 92859
druh pozemku: lesné pozemky a č. 92860/2 druh pozemku: lesné pozemky, všetky zapísané na LV č.
XXX s vlastníkom Mesto Košice a podielom z celkovej dĺžky tejto cesty 4,6 km, a ďalej sa mala táto cesta
nachádzať na parcele KN-C č. 1873/1, druh pozemku: zastavaná plocha o výmere 0,0690 m2, pôvodne
vedenej akopasienkyatiežnaparceleKN-Cč.1874,druhpozemku:zastavanáplochaovýmere0,4802

m2, pôvodne vedenej ako pasienok, u ktorých týchto pôvodných parciel nebol uvedený list vlastníctva a
ako ich vlastník sa uvádzal Urbariát O., pričom ich podiel z celkovej dĺžky cesty predstavoval 1,30 km.

79. Ani jednu z týchto vyššie uvádzaných parciel registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape
(t.j. parciel s parcelnými číslami 1712, 1873/1 a 1874) žalobca nestotožnil s parcelami registra „C“

evidovanými na katastrálnej mape pod č. 1872/2 a č. 824, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného a teda
nepreukázal, že by vyššie uvádzaná Lesná cesta Rieka I vyúsťovala na tieto parcely. Spor sa pritom
týka práve a jedine týchto parciel č. 1872/2 a č. 824.80. Napriek tomu súd poznamenáva, že ak by v prípade uvedenej Lesnej cesty Rieka I išlo o lesnú
cestu, ktorá je v majetku žalovaného, čo však vzhľadom na vyššie uvedené umiestnenie tejto lesnej
cesty sa javí ako nepravdepodobné, šlo by o účelovú komunikáciu, pre ktorú by platil režim obdobný

ako pre miestnu komunikáciu vo vlastníctve žalovaného, to znamená, že kým by bol na uvedenej lesnej
ceste umiestnený zákaz prejazdu uvedenou komunikáciou, náprava tohto stavu postupom, ktorý v tomto
konaní zvolil žalobca, by sa nedosiahla, nakoľko žalobca nemá výnimku na takýto prejazd.

81. Navyše v prípade využívania lesných ciest sa pri nedohode zúčastnených strán postupuje podľa

§ 25 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch, a nie podľa § 24 ods. 2 citovaného zákona, pričom v
takomto prípade súd by musel rozhodovať nie len o výške a spôsobe úhrady za ich využívanie, ale aj
čase a spôsobe ich využívania so zreteľom na to, ako by ich žalobca potreboval, vzhľadom na jeho na
hospodárenie v lesoch alebo na zabezpečovanie starostlivosti o dotknuté územie a o stavby a zariadenia
na tomto území sa nachádzajúce. Žaloba s takýmto obsahom však v tomto spore podaná nebola.

82. Na druhej strane, ak je táto lesná cesta Rieka I vo vlastníctve žalobcu, resp. P. O., s ktorým ma
mať podľa písomného vyjadrenia uvedeného mesta žalobca uzavretú nájomnú zmluvu k nej a teda
má oprávnenie ju užívať, v takomto prípade by neprichádzala do úvahy nejaká prípadná úhrada za jej
užívanie v prospech žalovaného, nakoľko žalobca túto cestu v rámci svojho vlastníckeho práva, resp.
užívacieho práva odvodeného z právneho vzťahu založeného medzi ním a P. O., mohol predsa sám

bez akýchkoľvek obmedzení užívať a spravovať bez toho aby bolo ho zaväzovať na úhradu nejakých
plnení v prospech žalovaného.

83. Súd preto aj nepripustil vykonanie dôkazu a to oboznámenie sa s projektom budovania uvedenej
lesnej investičnej cesty O., ako aj Technickou správou k tomuto projektu, kde sú zaznamenané jednotlivé

stavebné objekty, ako sú priepusty a mosty, a tiež aj s CD nosičom, ktorý predložil právny zástupca
žalobcu na pojednávaní konanom dňa 13.05.2019, pretože tieto dôkazy by v konečnom dôsledku
nevyriešili otázku, či lesná cesta Rieka I je alebo nie je umiestnená na parcelách žalovaného č. 1872/2
a č. 824, vo vzťahu ku ktorým sa vedie tento spor.

84. Pokiaľ išlo o tú časť žaloby, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému strpieť
prejazd vozidiel žalobcu po cestnej komunikácii, ktorá sa nachádza v k.ú. O. na parcele č. 1872/2 a č.
824, zapísaných na Liste vlastníctva č. X, vedenom OÚ - katastrálny odbor Gelnica, súd aj túto časť
žaloby zamietol.

85. Opäť je potrebné poukázať na to, že žalobca v konaní nepreukázal, že lesná cesta Rieka I prechádza
parcelami žalovaného č. 1872/2 a č. 824, pričom žalobca za dožaduje uloženia povinnosti žalovanému
strpieť prejazd jeho vozidiel práve a len po cestnej komunikácii nachádzajúcej sa na týchto parcelách.

86. Ak by v prípade uvedenej cestnej komunikácie prechádzajúcej týmito parcelami sa malo jednať o

komunikáciu, ktorá v súlade s § 3 cestného zákona by bola vo vlastníctve žalobcu, resp. vo vlastníctve
Mesta Košice za predpokladu, že by sa jednalo o Lesnú cestu Rieka I vyúsťujúci do týchto parciel,
čo však nebolo preukázané, žalobca ako vlastník, resp. osoba poverená vlastníkom (Mesto Košice)
by si mohol uplatniť iné inštitúty na nápravu takéhoto stavu v rušení jeho vlastníckeho práva, resp.
jeho užívacieho práva vyplývajúceho mu z vlastníckeho práve Mesta Košice, napr. negatórnu žalobu na

stanovenie povinnosti zdržať sa zásahov do uvedeného práva.

87. Na druhej strane pokiaľ ide o cestnú komunikáciu, ktorá je spoločne s uvedenými parcelami vo
vlastníctve žalovaného, platí to, čo už bolo vyššie uvedené. Teda prejazd takouto komunikáciou, ktorá
je opatrená príslušnou dopravnou zákazovou značkou, je možné dosiahnuť len na základe výnimky, to

je však vecou príslušného správneho cestného konania a teda tunajší súd nemá právomoc túto otázku
v tomto spore riešiť a nemôže preto ani uložiť žalovanému vyššie uvádzanú povinnosť. Iné obmedzenie
užívania uvedenej komunikácie zo strany žalovaného voči žalobcovi nebolo preukázané.

88. Vzhľadom na uvedené, preto súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

89. Podľa § 251 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), trovy konania sú
všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s
uplatňovaním alebo bránením práva.90. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

91. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

92. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

93.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

94. Podľa § 258 ods. 1 CSP, svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu účelne vynaložených
hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom.

95. Podľa § 258 ods. 2 CSP, náhrada podľa odsekov 1 a 2 sa uplatňuje pri podaní výpovede, najneskôr
však do desiatich dní, inak právo na náhradu podľa odsekov 1 a 2 zaniká.

96. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a žalovanému priznal plnú náhradu trov

konania, nakoľko ma plný úspech v spore.

97. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť vykonateľné,
súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania je splnená požiadavka

zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške
tejto náhrady bolo vykonateľné, teda, aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie
ním uloženej povinnosti. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp.zn. 6 Cdo
222/2016).

98. O výške náhrady týchto trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

99. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má
táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

100. Podľa Článku 4 ods. 1 Základných princípov CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť
na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo
iného zákona, ktoré upravuje právnu vec, čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

101. V danom spore vznikli trovy štátu, ktoré neboli vykryté preddavkami od sporových strán, ktoré
spočívali v úhrade odmeny (znalečného) súdneho znalca G.. D. M., priznanej uznesením sp.zn.
16C/50/2014-141 zo dňa 15.02.2018 v sume 235,82 EUR z finančných prostriedkov štátu.

102. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol v tomto spore v plnom rozsahu neúspešný, súd priznal štátu -

Slovenskej republike nárok na náhradu týchto trov v plnom rozsahu voči žalobcovi.

103. Štát vo veci náhrady trov štátu je považovaný za stranu sporu až v štádiu rozhodovania súdneho
úradníka o výške náhrady týchto jeho trov, preto súd tento rozsudok Slovenskej republike nedoručuje.
(porovnaj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol.

Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, str. 692-693, resp. 961-962).

104. Aj v prípade týchto trov vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich
náhradu musí byť vykonateľné, súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej
inštancie samostatným uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania

je splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s
rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda, aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre
prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca
2017, sp.zn. 6 Cdo 222/2016).105. O výške náhrady týchto trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP taktiež rozhodnuté po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves, písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok /ďalej len ako „CSP“/).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.