Uznesenie Judgement was issued on Friday, September 30, 2011

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoE/192/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3809209283
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2011:3809209283.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Czech a.s., so sídlom Pardubice,
Pernštýnske námestie č. 80, Česká republika, IČO 61 860 069 proti povinnému B. I., bytom N., O. č. XX/
XX, o vymoženie 101.649,- Kč s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora Mgr. Ing. Ivana Šteinera
so sídlom v Novom Meste nad Váhom, Lipová č. 7 proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa
26.januára 2011, č.k. 16Er/1433/2009-33, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie súdneho exekútora o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie a súdnemu exekútorovi Mgr.
Ing. Ivanovi Šteinerovi nepriznal náhradu trov exekúcie. Uviedol, že uznesením zo dňa 21.10.2009,
č.k. 16Er/1433/2009-9 súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v

Trenčíne zo dňa 19.02.2010, č.k. 8CoE/5/2010-23 dňa 12.05.2010. Podľa ust. § 44 ods. 3 Exekučného
poriadku, ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla právoplatné, súd exekúciu aj bez návrhu zastaví.
Preto vychádzajúc z citovaného ustanovenia a skutočnosti, že uznesenie súdu o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.05.2010, exekučné
konanie zastavil. Dospel k záveru, že v zmysle § 47 ods. 3 posledná veta Exekučného poriadku (v
znení novely Exekučného poriadku vykonanej zákonom č. 144/2010 Z.z. s účinnosťou od 01.06.2010),

exekútor nemá právo na náhradu trov konania za úkony, ktoré vykonal do doručenia poverenia súdu
na vykonanie exekúcie. Trovy exekúcie (t.j. odmenu a náhrady hotových výdavkov) je možné prisúdiť
až za úkony od doručenia poverenia na vykonanie exekúcie. Toto doručenie je dôležité na stanovenie
začiatku obdobia, od ktorého súd prizná trovy a od ktorého sú teda významné úkony exekútora, za
ktoré patrí náhrada trov. Doručenie inej listiny nenahradzuje doručenie poverenia na účely citovaného
ustanovenia, a teda ani doručenie uznesenia o zamietnutí poverenia alebo doručenie uznesenia o

zastavení exekučného konania. Pre úplnosť dodal, že novela zákona č. 144/2010 Z.z. neobsahuje
žiadne prechodné ustanovenia, a keďže ide v zásade o procesné ustanovenie, vzťahuje sa úprava po
novele na všetky začaté konania.

Proti tomuto uzneseniu, a to jeho výrokovej časti o náhrade trov exekučného konania, podal v zákonnej
odvolanie súdny exekútor a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázal na ust. § 2 ods. 1, § 4, § 196, § 200 ods. 2 Exekučného

poriadku, ďalej na článok 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, článok 11 ods. 1 listiny základných práv
a slobôd. Namietal, že keďže štát preniesol časť svojich mocenských oprávnení, ktoré inak prislúchali
všeobecným súdom na neštátny orgán a zároveň obmedzil ústavné právo na slobodnú voľbu povolania,
ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, má stát resp. exekučný súd pri svojom
rozhodovaní dbať na zabezpečenie nezávislosti súdneho exekútora. Dôvodil, že finančné zabezpečenie
exekútora vytvára práve predpoklady pre jeho nezávislosť, ako aj možnosť vytvorenia personálneho,

materiálneho a technického vybavenia exekútorského úradu, čím napomáha vymožiteľnosti práv vprávnom štáte. Rovnako namietal, že použitie rozširujúceho výkladového pravidla len na poslednú
právnu vetu v § 47 ods. 3 Exekučného poriadku, je arbitrárne, vytrhnuté z kontextu právnej normy, čím
je zjavne v rozpore so systematickým alebo teleologickým výkladom tejto normy.

Oprávnený a povinný sa k odvolaniu súdneho exekútora písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd skôr ako pristúpil k preskúmaniu veci v dôsledku podaného
odvolania, skúmal, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote subjektom, ktorý je na
podanie odvolania oprávnený, ako aj to, či odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon
takýto opravný prostriedok pripúšťa.

V predmetnej veci bolo exekučné konanie zastavené v zmysle § 44 ods. 3 veta prvá Exekučného

poriadku, keď uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 21.10.2009, č.k. 16Er/1433/2009-09, ktoré
nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 19.02.2010, č.k.
8CoE/5/2010-23 dňa 12.05.2010, bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa rozhodnutie o náhrade trov exekučného konania odôvodnil s
poukazom na ust. § 47 ods. 3 posledná veta Exekučného poriadku.

Podľa § 47 ods. 3 Exekučného poriadku, ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania
skôr ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške
ustanovenej osobitným predpisom v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie.
Exekútor však nemá právo na náhradu trov konania za úkony, ktoré vykonal do doručenia poverenia
súdu na vykonanie exekúcie.

Z citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, že toto je možné aplikovať iba na rozhodovanie
o trovách exekučného konania v prípadoch úhrady vymáhanej pohľadávky povinným po začatí
exekučného konania, avšak pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi, nie aj na iné prípady
zastavenia exekučného konania. Súd prvého stupňa teda nesprávne použil citované ustanovenie na
daný prípad. Je nepochybné, že v zmysle § 44 ods. 3 Exekučného poriadku súd prvého stupňa rozhodol

o zastavení exekučného konania, keď bolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia.

Podľa § 201 veta prvá O.s.p., účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním,
pokiaľ to zákon nevylučuje.

Podľa § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v

exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti
uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Podľa § 218 ods. 1 písm. b/, c/ O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto
na odvolanie nie je oprávnený; smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Podľa § 37 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný. Iné osoby sú

účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje
o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor. Ak sú exekúciou postihnuté veci
v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, účastníkom konania, ak ide o tieto veci, je aj manžel
povinného, ak do začatia exekučného konania nedošlo k vypriadaniu bezpodielového spoluvlastníctva
dohodou alebo súdnym rozhodnutím.

Z citovaného zákonného ustanovenia § 37 ods. 1, 2 Exekučného poriadku je zrejmé, že účastníkmi
exekučnéhokonaniasúvzásadeoprávnenýapovinný,tretiaosobalenvtedy,aktoustanovujezákon.Aksúd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania sa stáva aj súdny exekútor, ktorý bol vykonaním
exekúcie poverený súdom, a to v rozsahu, v ktorom mu vznikol nárok na trovy exekúcie za výkon
exekučnej činnosti (§ 196 Exekučného poriadku). Len v tomto prípade môže súdny exekútor realizovať

procesné práva účastníka konania. Je pritom nutné dôsledne rozlišovať medzi pojmami exekučné
konanie a exekúcia. Exekučné konanie sa začína doručením návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie súdnemu exekútorovi, avšak samotná exekúcia je začatá až vydaním poverenia exekútorovi
na vykonanie exekúcie. Prvým úkonom samotnej exekučnej činnosti súdneho exekútora je vydanie
upovedomenia o začatí exekúcie v zmysle § 47 ods. 1, písm. a/ Exekučného poriadku, ktorý úkon však

môže exekútor vykonať až potom, ako bol súdom poverený na vykonanie exekúcie.

V danej veci bolo začaté len exekučné konanie, nie však samotná exekúcia, pretože žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola právoplatne zamietnutá. Preto súdny
exekútor podal odvolanie proti výroku o náhrade trov exekučného konania (nie proti trovám exekúcie),
pričom v zmysle § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, tento nie je účastníkom konania ohľadne
rozhodovania o náhrade trov exekučného konania (zákon hovorí iba o rozhodovaní o trovách exekúcie)

a preto v zmysle § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania v tejto
časti a taktiež v zmysle § 202 ods. 2 O.s.p. proti takémuto rozhodnutiu ani nie je odvolanie prípustné.

Z týchto dôvodov odvolací súd odvolanie súdneho exekútora odmietol podľa ust. § 218 ods. 1 písm. b/,
c/ O.s.p., pričom odvolaním sa po vecnej stránke nezaoberal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.