Uznesenie Judgement was issued on Monday, December 19, 2011

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 3Er/2048/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6311208093
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lukáš Horváth
ECLI: ECLI:SK:OSBR:2011:6311208093.1

Uznesenie

Okresný súd Brezno, v exekučnej veci oprávneného Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36234176, so
sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, právne zastúpenom JUDr. Petrom Pečeným, advokátom
so sídlom Holíč, Námestie sv. Martina 9, 908 51 Holíč, proti povinnému E. E., nar. XX. C. XXXX, bytom
B. L. O. XXX/XX, XXX XX B. L. O., o vymoženie povinnosti zaplatiť 1.137,85 Eur s príslušenstvom,
vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Adrianou Juhásovou, so sídlom Exekútorský úrad Trnava,

Matuškova 1, 917 00 Trnava, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
takto

r o z h o d o l :

Súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Súdny exekútor JUDr. Adriana Juhásová podaním doručeným súdu dňa 28. októbra 2011 podal žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného proti povinnému, na vymoženie

pohľadávky vo výške 1.137,85 Eur s príslušenstvom.

Oprávnený podal návrh, doručený súdnemu exekútorovi dňa 5. októbra 2011, na vykonanie exekúcie
proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 1.137,85 Eur s príslušenstvom a to na základe
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. PEC-F 259/2010, ktorý vydal dňa 16.
februára 2011 JUDr. Radim Kuchta, rozhodca so sídlom Sibírska 1329/2, 908 51 Holíč.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 písm. b ), c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“),

súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka
konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia
alebo exekučné konanie zastaví ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a
b) alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 40 písm. a), b) ZoRK, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na

príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak rozhodcovskýrozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), alebo
rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej
právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,

Podľa § 45 ods. ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ich súlad resp. rozpor so zákonom
a dospel k záveru, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia nemožno vyhovieť. Vyššie

citované zákonné ustanovenia dávajú exekučnému súdu možnosť a povinnosť preskúmať exekučný titul
(a návrh na vykonanie exekúcie ako aj žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie), a to nie
len z hľadísk uvedených v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ale aj v zmysle ust. § 45 ods. 2 zákona o
rozhodcovskom konaní, pretože exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok. Súd je povinný v prípade
rozhodcovských rozhodnutí skúmať, či tieto nezaväzujú účastníka rozhodcovského konania na plnenie,

ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, nakoľko prípadné
takéto konštatovanie by bolo dôvodom na zastavenie exekúcie (exekučného konania), a to
aj bez návrhu (ex offo).

Z pripojených listinných dôkazov, najmä Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXX (platnosť tlače od 1. marca
2007), úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. („ďalej len „úverové

podmienky“) a rozhodcovského rozsudku zistil nasledovné:

Oprávnený a povinný uzavreli dňa 13. júla 2007 v zmysle § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch Úverovú zmluvu č. 3708183600 v spojení s úverovými podmienkami
spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej spolu len „zmluva“). V zmysle bodu 29 zmluvy si
povinný požičal od oprávneného 1.659,70 Eur (50.000,- Sk) a zaviazal sa ju vrátiť oprávnenému v 42

pravidelných mesačných splátkach po 62,44 Eur (1.881,- Sk). V zmysle hlavy 1 - Základné ustanovenia
§ 3 úverových podmienok sa zmluvné strany dohodli na použití obchodného zákonníka ako rozhodného
práva a v zmysle hlavy 14 - Záverečné ustanovenia § 18 na rozhodcovskej doložke tak, že: „majetkové
spory vzniknuté z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou, budú rozhodované jediným rozhodcom. Jediný
rozhodca bude určený JUDr. Radimom Kuchtom, narodeným 17.02.1962, so sídlom Sibírska 1329,

908 51 Holíč, a to zo Zoznamu rozhodcov, vedeného JUDr. Radimom Kuchtom, ktorý je v Zozname
rozhodcov tiež uvedený a je teda oprávnený určiť za rozhodcu sám seba.“ Nakoľko povinný (žalovaný)
sa dostal do omeškania so splácaním úveru, vzhľadom na skutočnosť, povinný (žalovaný) napriek
opakovanej výzve nereagoval, teda nedošlo k riadnemu a včasnému splácaniu úveru, oprávnený
(žalobca) podal na rozhodcovský súd žalobu.

Rozhodcovským rozsudkom, exekučným titulom, bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť
oprávnenému sumu 1.137,85 Eur spolu s úrokom vo výške 0,029% denne z čiastky 1.395,12 Eur odo
dňa26.mája2009do31.mája2010 asúrokomzomeškaniavovýške0,025%dennezčiastky1.395,12
Eur od 1. júna 2010 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 257,27 Eur a nahradiť žalobcovi trovy
konania vo výške 255,19 Eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.

Je nesporné, že zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinným, ktorá bola podkladom pre
vydanie rozhodcovského rozsudku je zmluvou spotrebiteľskou (typovou, formulárovou, adhéznou).
Jedná sa o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému
počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy (poskytnutie finančných prostriedkov) podstatným spôsobom
neovplyvňujú, všeobecné zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie.

Úprava spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka rozširuje ochranu aj na zmluvy priamo
v Občianskom zákonníku neupravené. Zmluvnými stranami sú dodávateľ, spoločnosť Home Credit
Slovakia, a.s., ktorej predmet činnosti je aj „poskytovanie spotrebiteľských úverov nebankovým
spôsobom“,tedakonávrámcipredmetusvojhopodnikania.Spotrebiteľomjesubjekt,ktorýpriuzatváranía plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Súd považuje za preukázané, že povinný má v danom vzťahu vzniknutého z uzavretej zmluvy
postavenie spotrebiteľa. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že na posúdenie okolnosti, či sa jedná

o tzv. spotrebiteľský úver nie je rozhodujúce akou právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje,
dôležité je len, či sa jedná o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu.
Prípadná klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka teda nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patria aj ustanovenie § 52 a nasl.
týkajúce sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúc zo subsidiarity Občianskeho zákonníka.

Základným právnym aktom ochrany spotrebiteľa bola smernica Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993 (ďalej len „smernica“). Táto smernica bola
do nášho právneho poriadku prebratá zákonom č. 150/2004 Z.z. (účinného od 1. apríla 2004 okrem §
60, ktorý nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky
k Európskej únii), ktorý novelizoval Občiansky zákonník a okrem toho má smernica aj tzv. nepriame
účinky, takže je záväzná pre Slovenskú republiku a slúži aj ako interpretačné pravidlo pre výklad

spotrebiteľských právnych vzťahov.

Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Pohotovosť s. r. o. C-76/10, smernica Rady 93/13/EHS z
5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá vnútroštátnemu súdu, ktorý
rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozhodnutia vydaného bez účasti
spotrebiteľa, povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu sankcie obsiahnutej v zmluve o úvere

uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom a uplatnenej v tomto rozhodnutí, ak tento súd má na
tento účel k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave a podľa vnútroštátnych
procesnýchpravidielmôžeuvedenýsúdvykonaťtakétoposúdenievrámciobdobnýchkonanínazáklade
vnútroštátneho práva.

V bode 38 odôvodnenia rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Pohotovosť s. r. o. C-76/10, súd

uviedol, že vzhľadom na túto situáciu znevýhodneného postavenia článok 6 ods. 1 smernice 93/13/
EHS stanovuje, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Ako vyplýva z judikatúry, ide o
kogentné ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť
rovnosť (rozsudky Mostaza Claro, už citovaný, bod 36, a zo 4. júna 2009, Pannon GSM, C-243/08, Zb.

s. I-4713, bod 25).

V bode 43 odôvodnenia rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Pohotovosť s. r. o. C-76/10, súd uviedol,
že ochrana, ktorú smernica priznáva spotrebiteľom, sa tak vzťahuje na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ,
ktorý s predajcom alebo dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, zdrží namietania
nekalej povahy tejto podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo preto, že je odradený

od ich uplatňovania z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie (rozsudok Cofidis,
už citovaný, bod 34).

Spotrebiteľské zmluvy sú v Občianskom zákonníku upravené v § 52 a nasl..

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy)
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

Pokiaľ je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej
strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy (vzťah fakticky nerovný a nevyvážený),
niet žiadnych pochybností o tom, že taká zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto
neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v

takomto prípade ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu,
ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svojuprávomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c), ods.
2 ZoRK). Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé
podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali.

Rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul,
znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Už túto skutočnosť
je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku a to v neprospech spotrebiteľa. Dodávateľ v nej
dokonca primárne uviedol, že jediný rozhodca bude určený JUDr. Radimom Kuchtom, a to zo Zoznamu
rozhodcov, vedeného JUDr. Radimom Kuchtom ktorý je v Zozname rozhodcov tiež uvedený a je teda

oprávnený určiť za rozhodcu sám seba. Z úradnej činnosti je tunajšiemu súdu známe, že vo väčšine
prípadov je na základe predmetnej zmluvy za jediného rozhodcu určený JUDr. Radim Kuchta, ktorého
primárnou úlohou je v zmysle úverových podmienok určiť rozhodcu a nie rozhodovať spory. V aktuálnom
zozname rozhodcov (www.iudicium.sk ) sa nachádzajú traja, všetci majú sídlo
na adrese Sibírska 1329, 908 51 Holíč. Sídlo „dohodnutého“ rozhodcu je teda značne vzdialené (cca
320 km) od trvalého bydliska spotrebiteľa, čo mu môže sťažiť účasť na rozhodcovskom konaní. Totiž

náklady s tým súvisiace (napr. cestovné) by mohli byť pre spotrebiteľa odstrašujúce. Podľa § 3 ods. 3
rozhodcovských pravidiel sa totiž spravidla pojednáva v sídle rozhodcu: „Pokiaľ rozhodca rozhodne o
nariadení ústneho pojednávania, ktoré sa spravidla koná v sídle rozhodcu, ...“. Keďže miesto konania
rozhodcovského konania uvedenými ustanoveniami ani zďaleka nespĺňa požiadavku predvídateľnosti
a dostupnosti, aj takáto podmienka patrí do kategórie podmienok, ktorých zmyslom alebo účinkom je

neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva. (viď rozsudok Súdneho dvora v
spojených veciach C-240/98 až 244/98 Océano Grupo Editorial SA v. Rocío Murciano Quintero a Salvat
Editores SA v. José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio
Vińas Feliu z 27. júna 2000). Pritom rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal
na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok

odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému
konaniu. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný
titul. Rozhodca je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom
samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istou, že si ho môže do zmluvy uvádzať.
V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti

rozhodovacieho procesu. Takýto záver podporuje i množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým
základom vedených na tunajšom súde, kde rozhodcovské rozsudky ako exekučné tituly v závislosti
od konkrétneho oprávneného vykazujú značnú dávku podobnosti, čo naznačuje istú väzbu medzi
rozhodcom a jednou zmluvnou stranou a tiež vedie k pochybnosti o dostatočne individuálnom prístupe
k ochrane práv spotrebiteľa zo strany rozhodcu.

V záujme rešpektovania medzinárodnej zmluvy (č.l. 7 ods. 2 Ústavy SR) a naplnenia cieľa Európskej
únie vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch, v záujme vyššej
kvality života bežných ľudí, nevidí súd iné východisko ako záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky,
pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom
v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom

osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. V tomto
smere súdu dáva za pravdu aj neskoršie prijatá novela Občianskeho zákonníka, ktorá zákonom č.
568/2007 Z.z. účinným od 1. januára 2008, ktorá zaviedla do § 53 ods. 4 písm. r) v znení: „za
neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v

rozhodcovskom konaní“. Nakoľko neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon
práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, v danej veci boli splnené podmienky na
zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 písm. c), ods. 2 ZoRK.

Keďže k takémuto zisteniu došlo v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, súd postupoval
podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie zamietol.Podľa § 44 ods. Exekučného poriadku, ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd
exekúciu aj bez návrhu zastaví.

Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd rozhodne o zastavení a trovách exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v
dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Brezno (§ 374 ods. 4 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.