Rozsudok Judgement was issued on Friday, September 7, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 19C/86/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110225767

Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2012:1110225767.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I samosudkyňou JUDr. Zuzanou Kučerovou v právnej veci navrhovateľa: J.. W.
Ď., S. XX, XXX XX Bratislava, proti odporcovi: J.. V. Ď., W. S. V. XX, XXX XX Bratislava, o návrhu na
určenie výživného takto

r o z h o d o l :

1. Súd návrh z a m i e t a.

2. Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Predmetom tohto konania je návrh navrhovateľa na určenie výživného na manžela na čas do rozvodu

manželstva s odporkyňou vo výške 38,70 eur mesačne za obdobie od 15.12.2008 do 30.6.2011, výživné
vo výške 39,60 eur mesačne za obdobie od 1.7.2011 do 29.07.2011, kedy nadobudol právoplatnosť
rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 11C 50/2011 o rozvode manželstva účastníkov. Odporca
zároveň žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu na úhradu príspevku na výživu rozvedeného manžela vo
výške 39,60 eur mesačne počnúc dňom 30.07.2011 do 30.7.2016 vo výške 39,60 eur mesačne.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila, žiadala ho zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporkyne, oboznámením sa so sobášnym listom
a ďalšími listinnými dôkazmi.

Odporkyňa svoju neúčasť na súdnom pojednávaní ospravedlnila, žiadala, aby súd pojednával v jej
neprítomnosti s poukazom na obsah listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu.

Zo sobášneho listu vydaného Obvodným národným výborom v Bratislave I vyplýva, že navrhovateľ a
odporkyňa uzatvorili dňa 28.1.1989 manželstvo, ktoré bolo zapísané v knihe manželstiev vo zväzku 48,

ročník 1989, pod por.č. 23.

Z Potvrdenia o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody vydaného Ústavom na výkon
trestu odňatia slobody Košice-Šaca vyplýva, že navrhovateľ bol dňa 18.5.2010 podmienečne prepustený
z výkonu trestu odňatia slobody.Z rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 11C 50/2011-20 vyplýva, že manželstvo účastníkov
konania bolo rozvedené rozhodnutím zo dňa 29.6.2011. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
29.7.2011, čo vyplýva z doložky právoplatnosti vyznačenej na tomto rozhodnutí. Z manželstva pochádza

dcéra K. Ď., ktorá v čase rozvodu účastníkov bola plnoletá.

Z právoplatného Uznesenia Okresného súdu Bratislava I, č.k. 16C 140/2009-42 zo dňa 12. júla 2010
vyplýva, že súd týmto rozhodnutím schválil súdny zmier, v ktorom sa odporca zaviazal platiť dcére K. Ď.
výživné vo výške 500,-- eur mesačne odo dňa 15. júla 2010.

Z Rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave číslo B1/10/54647/JJ/6 vyplýva,
že navrhovateľ je občanom v hmotnej núdzi, spĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi a priznáva sa

mu preddavkovo dávka a príspevky v sme 118,30 eur mesačne od 1.8.2010. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 13.10.2010.

Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak
jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná
úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti

súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

Podľa § 72 ods. 2 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať
od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov.

Podľa ods. 2 cit. zákonného ustanovenia ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na

výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov
medzi manželmi.

Podľa ods. 3 cit. zákonného ustanovenia príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať
najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Podľa ods. 2 výživné
nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí akide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine sa právo na výživné nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvodu hodné osobitného zreteľa.

Navrhovateľ vo svojej výpovede súdu uviedol, že žiada žalobu zamietnuť s poukazom na dobré mravy.
So stanoviskom odporkyne súhlasil.

Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že je potrebné návrh navrhovateľ v celom rozsahu
zamietnuť.

Súd poukazuje na skutkové zistenia, že v období od 21.5.2007 do 18.5.2010 bol navrhovateľ vo výkone

trestu odňatia slobody. Po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody sa zaevidoval na príslušnom
úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Dňa 12.7.2010 uzatvoril navrhovateľ so svojou dcérou ako
odporkyňouvkonaní16C140/2009súdnyzmier,vktoromsadobrovoľnezaviazalprispievaťjejnavýživu
čiastku vo výške 500,- eur mesačne. Vzájomná vyživovacia povinnosť medzi účastníkmi ako manželmi
skončila dňa 29.7.2011, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok tunajšieho súdu o rozvode manželstva.Navrhovateľ nepreukázal súdu, že v čase trvania manželstva v období od 15. 12.2008 do 29.7.2011
by bol výživou odkázaný na odporkyňu, keďže podľa rozhodnutia tunajšieho súdu č.k. 16C 140/2009
zo dňa 12.7.2010 vyplýva, že je spôsobilý plniť si vyživovaciu povinnosť voči svojej plnoletej dcére

vo výške 500,- eur mesačne. Naviac, svoj žalobný návrh podal na tunajší súd dňa 31.5.2010, pričom
výživné na manžela žiada priznať počnúc dňom 15.12.2008, teda spätne. Vyššie citované ustanovenie
§ 77 ods. 1 Zákona o rodine nedovoľuje priznať výživné na manžela spätne za obdobie pred podaním
návrhu. Navrhovateľ nepreukázal súdu, že by mu zdravotné dôvody bránili pracovať vykonávať aspoň
manuálnu, resp. jednoduchšiu, odborne nenáročnú prácu. Súd v kontexte s vyššie uvedeným poukazuje

aj na dobré mravy, keď má zato že priznanie výživného by bolo v ich rozpore.

Navrhovateľ tiež v konaní nepreukázal dôvodnosť jeho nároku na príspevok na rozvedeného manžela v
zmysle § 72 Zákona o rodine, keď súd dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal neschopnosť sám
sa živiť, čo je zákonná podmienka priznania tohto príspevku. Aj v tomto kontexte súd musí zohľadniť fakt,
že navrhovateľ dobrovoľne prispieva na výživu svojej dcéry nadštandardne sumou 500,- eur mesačne
a zohľadniť dobré mravy s poukazom na § 75 ods. 2 Zákona o rodine.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Procesne úspešná odporkyňa si trovy konania
neuplatnila, pričom z obsahu spisu nevyplýva, že by jej trovy vznikli, preto jej ich súd nepriznal.

Po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnenia a daní poučenia o opravnom prostriedku sa navrhovateľ vzdal
práva na podania odvolania voči rozsduku, čo potvrdili svojim podpisom do zápisnice.

Podľa § 157 ods. 3 O.s.p. ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov

alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania
a ustanovenia zákona, podľa ktorých tak rozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže účinne podať odvolanie len odporkyňa, nakoľko navrhovateľ sa práva na
podanie odvolania vzdal, čo potvrdil svojim podpisom do zápisnice.

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
pre zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§202 ods. 4 o.s.p.).

Akpovinnýdobrovoľnenesplníto,čomuukladávykonateľnésúdnerozhodnutie,oprávnenýmôže podať
návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. v znení nesk. predpisov, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.