Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 9, 2011

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 15C/52/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209220257
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Viera Obermanová
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2011:7209220257.17

Rozhodnutie

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Vierou Obermanovou v právnej veci navrhovateľky C. V., C.. T.,
W.. XX.XX.XXXX, M. F. U. V., V. XX, proti odporcovi E. V. , W.. XX.X.XXXX, F. P. Y. M. Y. Z. W. XX, P. - K.,
M., v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinnosti k maloletému M. V., W.. XX.X.XXXX, bytom
u navrhovateľky, zast. kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice IV, takto

r o z h o d o l :

Manželstvo účastníkov konania, uzavreté dňa 20.1.1995, ktoré je zapísané v knihe manželstiev

matričného obvodu v Osobitnej matrike v Bratislave, vo zväzku OM/9 ročník 1995, str. 234, por. č. 468
r o z v á d z a.

Načasporozvodemanželstvasúdzveruje maloletéhoM.V.,W..XX.X.XXXXdoosobnejstarostlivosti
navrhovateľky, ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého Tarkana vo výške 30 % zo sumy životného
minima, t.j. sumou 25,90 € mesačne, vždy do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred, k rukám

matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

Styk odporcu so synom M. súd n e u p r a v u j e.

Účastníci, ani štát n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

Odporca nie je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu 16.9.2009 navrhovateľka žiadala rozvod manželstva s odporcom s
odôvodnením, že manželstvo uzavreli v Turecku, že po veľmi krátkej dobe sa ukázalo, že manžel sa
nedokáže postarať o rodinu, je chronickým gamblerom a psychicky narušenou osobnosťou so sklonmi

k násiliu. Postupom času sa jeho stav neustále zhoršoval a vyústilo to až do ekonomického, fyzického
a psychického týrania navrhovateľky a ich syna. V takejto tyranii žiť nedokáže, keďže došlo až k
nebezpečnému sa vyhrážaniu zabitím navrhovateľky aj syna, preto podala trestné oznámenie, odkedy
nátlak odporcu ešte zosilnel, vyhrážky sa stupňovali a dokonca odporca chcel uniesť syna. Navrhla
maloletého Tarkana zveriť do jej výchovy, odporcu zaviazať na výživné v sume 500.- € mesačne a
žiadala zakázať odporcovi styk s maloletým synom, ktorý má z otca panický strach a nechce sa s otcom

stretávať.Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka zo 17.12.2009 súd zistil, že účastníci konania sa zosobášili v
Turecku, po sobáši prišli na Slovensku, kde žili po celý čas trvania manželstva vo vlastnom byte
na Krivej 14 v Košiciach. Odporca bol SZČO, podnikal v reštauračných službách, neskôr v predajni

mobilných telefónov a súčiastok. Od r. 2007 nerobil vôbec nič a rodine ničím neprispel, museli predať byt,
navrhovateľka bývala so synom u svojej babičky, ktorú opatrovala do jej smrti, kde odporca občas prišiel,
ale na rodinu a dieťa neprispel, dal sa na hazardné hry, bol gamblér, žil z výhier a pôžičiek. V tejto situácii
mala navrhovateľka strach podať návrh na súd na rozvod manželstva alebo úpravu práv a povinností k
synovi,nakoľkosajejmanželvyhrážal.Dňa24.10.2009bolvyhostenýzoSlovenskejrepublikyvzhľadom

k tomu, že nikde nepracoval, nemal prihlásenú firmu, neplatil dane ani zdravotné poistenie a vyhrážal
sa manželke zabitím. Toho času navrhovateľka žije v prenájme, je nezamestnaná, poberá dávku v
hmotnej núdzi, študuje dennou formou 2. ročník na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity, žije z úspor
a pomáha jej matka. Pri pohovore na úrade práce maloletý Tarkan uviedol, že s otcom si nerozumel,
otec sa mu nikdy nevenoval, pričom bol agresívny hlavne k matke a on sa ho bál, nikde s rodinou
nechodil a nevznikol medzi nimi žiaden citový vzťah. S otcom sa stretávať nechce, nič k nemu necíti

a má z neho obavy. Otec sa viackrát vyhrážal, že ho unesie do Turecka. Otcovi nikdy neveril a nikdy
nevedel odhadnúť, čo môže urobiť. Ďalej úrad práce uviedol, že s odporcom sa už nestihol kontaktovať,
nakoľko na území Slovenskej republiky sa už nenachádza. Maloletý M. je žiakom 8- ročného športového
gymnázia, kde navštevuje 8. ročník ZŠ, stavuje sa v školskej jedálni, kde platí matka 15.- € mesačne za
stravu, MHD mesačník 9.- €. Maloletý M. R.e zdravý, aj keď matka s ním ročne navštevuje kardiologickú

poradňu, lebo v detstve mal šelest na srdci. Matka má zvýšené náklady na nákup športového oblečenia,
obuvi a športových potrieb (futbalové lopty). Úrad práce v prípade rozvodu navrhol zveriť maloleté dieťa
do výchovy matky a zo strany otca určiť výživné primerané potrebám dieťaťa a možnostiam otca. Styk
otca s maloletým navrhol neurčiť alebo zakázať.

PridoručovanínávrhuodporcovinavyjadrenieOOPZvStredenadBodrogomoznámilosúdu25.3.2010,

že odporca dňa 19.10.2009 bol vyhostený z územia SR podľa rozhodnutia Oddelenia cudzineckej
polície PZ v Košiciach, č.rozhodnutia G.-XX-XX/RHCP-T.-Z.-V.-Z.-XXXX. Na základe vyžiadania súdu
Oddelenie cudzineckej polície PZ v Košiciach oznámilo dňa 12.5.2010 súdu, že odporca bol 19.10.2009
oddelením cudzineckej polície PZ v Košiciach administratívne vyhostený z územia SR do domovskej
krajiny a zároveň mu bol uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky do 19.10.2019. Súčasný

pobyt odporcu nie je známy. Z priloženého rozhodnutia citovanej značky z 19.10.2009 súd zistil, že
skutočne odporca, štátny príslušník Turecka s platnosťou do 7.4.2010, bol administratívne vyhostený z
územia SR a bol mu zakázaný vstup na územie SR do 19.10.2019, t.j. na dobu 10 rokov. Rozhodnutie
bolo odôvodnené tým, že oddelenie cudzineckej polície PZ v Košiciach z utajovanej informácie zistil,
že odporca svojim konaním ohrozuje bezpečnosť štátu, verejný poriadok, zdravie, práva a slobody

iných. K veci boli vypočutí aj navrhovateľka a maloletý syn M., pri rozhodovaní vychádzali aj z
priestupkových konaní vedených proti odporcovi. Odporca pred vydaním rozhodnutia mal možnosť sa
vyjadriť k podkladom rozhodnutia, aj spôsobu ich zistenia, ale žiadne dôkazy nenavrhol. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 4.2.2010, odporca prevzal rozhodnutie 19.10.2009 a v lehote 5 dní od vydania
rozhodnutia bol povinný v zmysle zákona č. 48/2002 o pobyte cudzincov na území SR, vycestovať z

územia SR.

Súd konal v neprítomnosti odporcu podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p., keď považoval za preukázané,
že odporca prevzal písomnosti súdu v dostatočnom čase, aby si mohol pripraviť obhajobu, nakoľko
sa vyjadril písomne k návrhu, ktoré vyjadrenie bolo doručené súdu 31.10.2011. Súd ho fakticky iba
upovedomil o termíne pojednávaní, pretože odporca ani nemôže sa zúčastniť pojednávaní na súde

vzhľadom na to, že bol vyhostený z územia SR až do r. 2019.

Vykonaným dokazovaním, a to výsluchom navrhovateľky, prednesom kolízneho opatrovníka a listinami
obsiahnutými v súdnom spise, súd zistil tento skutkový stav:

Manželstvo účastníci uzavreli dňa 20.1.1995 U. K. U. M. republike a je zapísané v knihe manželstiev
matričného obvodu v Bratislave v Osobitnej matrike vo zväzku OM/9 ročník 1995, str. 234, por. č. 468.

U navrhovateľky ide o prvé manželstvo, odporca v čase uzavretia manželstva už bol rozvedený.Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že manželstvo s odporcom uzavreli v M. po krátkej známosti
z dôvodu, že čakala dieťa, aj na základe citovej náklonnosti. Po uzavretí manželstva sa presťahovali
na Slovensko do Košíc, avšak odporca ihneď po narodení syna nevedel zabezpečiť rodinu a nastali

problémy, keď sa nevedel zamestnať a začal podnikať v oblasti veľkoobchodu. Keď mal syn asi rok,
začal odporca navrhovateľku bezdôvodne biť a týral ju tým spôsobom, že ju zviazal v byte, odišiel so
synom a po návrate sa jej vyhrážal, že ak sa bude na neho sťažovať, unesie syna. Jej sťažnosti na
násilie odporcu na cudzineckej polícii neriešili, odporca sa o sťažnostiach ihneď dozvedel a po návrate
domov ju zmlátil, zamykal ju a tak sa to opakovalo, pričom sa jej vyhrážal zabitím, aj únosom syna.

Všetko ticho trpela a znášala roky zo strachu o svoj život. Odporca mal veľa dlhov, požičiaval si peniaze,
o ktorých navrhovateľka nevedela, tak prišli o byt, aj o motorové vozidlo, pretože odporca bol chronickým
hráčom a gamblérom a nedoniesol žiadne peniaze do rodiny. Finančne jej pomáhali iba rodičia a za
tejto ich podpory prežívala so synom. Na odporcu podala trestné oznámenie, pretože si vyžadoval od
nej sexuálny styk s iným mužom za účelom získania peňazí, a to bolo posledným krokom k tomu,
aby sa rozhodla skončiť vzťah s odporcom už aj vzhľadom na to, že ich maloletý syn mal v škole

problémy, doposiaľ navštevuje špeciálneho psychológa z dôvodu panického strachu z otca, nakoľko
bol svedkom všetkých bitiek a neraz odporca zbil aj syna tak, že sa pomočil od strachu. Keď prišli o
byt v Košiciach, nútil ich žiť bez vody a elektriny v rodinnom dome v Strede nad Bodrogom. Odporca
všetko rozpredal v dome pred odchodom zo Slovenska a ostali jej dlhy. Aj po odchode zo Slovenska
odporca sa telefonicky vyhráža synovi, že príde na Slovensko a pozabíja ich. Navrhovateľke odporca

do telefónu uviedol, že chce rozvod čím skôr, lebo sa chce oženiť v Čechách, kde má priateľku. Nežijú
spolu 3 roky a jej citové vzťahy k manželovi ochladli hneď po prvej bitke. Živil ju len strach, pretože
odporca ich vždy všade našiel, nemal zábrany zbiť ani matku navrhovateľky, ani malého syna vo veku 18
mesiacov. Celý život s ním žila len v strachu. Nikdy spolu nehospodárili a ona musela zháňať peniaze aj
pre odporcu. Spolu so synom nemajú k odporcovi žiaden citový vzťah, iba panický strach. Žiadala syna

zveriťdosvojejstarostlivosti,leboodnarodeniasavýlučneonehostarásama,keďodporcajejabsolútne
nepomáhal.Odseptembra2011synnavštevujeobchodnúakadémiuvKošiciach,kdejemesačnéškolné
25.- €, platí mu cestovné 9.- € mesačne, mobil 12.- €. Syn športuje thajský box, kde mesačne platí
30.- € a na začiatku školského roku mala zvýšené výdavky na školské potreby a ZRPŠ (cca 150.- €
s knihami na anglický a nemecký jazyk) a tak mesačne s vreckovým má výdavky na syna minimálne

100.- € bez oblečenia a stravy. Navrhovateľka súhlasila s tým, aby súd určil minimálne výživné na mal.
syna vzhľadom na to, že podľa nej ani nebude možné zistiť majetkové a zárobkové pomery na strane
manžela a bolo by to len naťahovaním času zisťovať jeho pomery. Aj keď odporca uviedol navrhovateľke
telefonicky, že pracuje v servise, kde predáva autá, doklady o tom navrhovateľka nemá a podľa nej
nebude úspešné zisťovanie majetkových a zárobkových pomerov odporcu. Do r. 2009 kvôli manželovi

nepracovala, pretože všetky peniaze jej zobral, aj rodinné prídavky. Začala študovať VŠ, aby mohla
zabezpečiť seba a syna.Navrhovateľka poberá v súčasnosti sociálne dávky od úradu práce vo výške
183.- € mesačne (z toho príspevok na bývanie v sume 90.- €) a 20.- € rodinné prídavky na syna, iný
príjem nemá.

Pokiaľ ide o úpravu styku, nenavrhla upraviť styk medzi otcom a synom, keďže syn otca nechce ani

vidieť, má z neho panický strach a odporca je vyhostený zo SR. Nikdy mu neposlal žiadne výživné, len
v júli 2010 poslal 100.- €, aby syn prišiel za ním do Turecka na prázdniny. Samozrejme syn nechcel ísť
a nešiel za otcom, lebo sa ho bojí. Naposledy telefonicky odporca povedal synovi, že nič mu nebude
posielať.

Vzhľadom na to, že odporca neovláda slovenský jazyk a žije v Turecku, súd pribral do konania

predkladateľov - tlmočníkov z jazyka anglického a neskôr z jazyka tureckého, za účelom prekladu
všetkých listín potrebných na doručovanie odporcovi do cudziny, pričom súd uložil odporcovi písomne
sa vyjadriť k návrhu. Aj keď súd nemal vrátenú doručenku o prevzatí zásielok odporcom ( doručované
boli prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti SR do Turecka), považoval za nepochybné, že tieto
listiny odporcovi doručené boli, pretože sám doručil súdu podanie dňa 31.10.2011, adresoval ho k číslu

predmetného konania, na meno vyššej súdnej úradníčky v senáte 15C a z textu jeho podania aj bez
prekladu je zrejmé, že spomína viackrát sumu 500.- €, takže ide o vyjadrenie k návrhu na rozvod. Za
týchto okolností súd mal za splnené všetky procesné podmienky na rozhodnutie veci aj v neprítomnosti
odporcu.Navrhovateľka po oboznámení sa s vyjadrením, doručeným súdu od odporcu dňa 31.10.2011 uviedla,
že vie po turecky a v celom podaní sa odporca vôbec nezmieňuje v podstate nič k ich manželstvu, len
uvádza, ako ona zariadila jeho vyhostenie na 10 rokov zo Slovenska, že tu žil 14 rokov, že on návrh na

rozvod neakceptuje vôbec a že navrhovateľka požaduje vysoké výživné 500.- €. V podstate odporca vo
vyjadrení opakuje udalosti ohľadne jeho vyhostenia z republiky a o svojich majetkových a zárobkových
pomeroch sa vôbec nezmieňuje.

Kolízny opatrovník poukázal na to, že vzhľadom na tvrdené skutočnosti, keď účastníci nežijú spolu 3
roky a nie je tu predpoklad podľa tvrdení navrhovateľky, že bude riadne otec výživné platiť, pokiaľ

matka súhlasí s tým, aby bolo určené minimálne výživné podľa našich zákonov, odporučil určiť aspoň
minimálne výživné na dieťa, ak príjmy otca nie sú preukázané, pričom minimálne výživné môžu vymáhať
cez Centrum pre medzinárodno-právnu ochranu detí.

Zo šetrenia pomerov v priebehu konania kolízny opatrovník zaslal súdu vyjadrenie 7.10.2011 s tým,
že nepozná stanovisko odporcu k prebiehajúcemu konaniu, nemá vedomosť kolízny opatrovník o
súčasných rodinných a sociálnych pomeroch odporcu, keďže bol vyhostený z územia SR a dlhodobo

sa zdržiava v zahraničí. Podľa matky otec o syna nejaví záujem, nekontaktuje ho, neplatí výživné, ani
inak sa nepodieľa na výchove a starostlivosti o maloletého syna. Matka v súčasnosti poberá náhradné
výživné na syna, ktorý tiež neprejavuje záujem o otca. Matka nevie uviesť, či má odporca inú vyživovaciu
povinnosť, keďže od r. 2009 sa zdržiava v Turecku a je odhodlaná riešiť výživné prostredníctvom tureckej
ambasády. Kolízny opatrovník navrhol po rozvode zveriť maloletého Tarkana do osobnej starostlivosti

matky, styk s otcom navrhol neupraviť z dôvodu dlhodobého vyhostenia otca z územia SR, výživné
na maloletého určiť na základe odôvodnených potrieb dieťaťa a známych príjmových a majetkových
pomerov na strane otca.

V zmysle ust. § 24 ods. 1,3 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v
znení noviel, vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov sa

spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt. Výkon rodičovských práv a povinností
sa spravuje právom štátu obvyklého pobytu dieťaťa.

V zmysle ust.§ 38 ods.1 cit. zákona v manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom,
o neplatnosť manželstva a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc slovenských súdov
daná, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom.

Podľa ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine v platnom znení súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa ust. § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov
medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy

prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa ust. § 23 ods. 3 cit. zákona súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada
na porušenie povinností manželov podľa §18 a §19.

Podľa ust. § 24 ods. 1 cit. zákona v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.Podľa ust. § 24 ods. 3 cit. zákona súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri
schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby
a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.

Podľa ust. § 25 ods.2 cit. zákona ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa ust. § 62 ods. 2,3 cit. zákona obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov.Každýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkovépomeryjepovinnýplniťsvoju

vyživovaciupovinnosťvminimálnomrozsahuvovýške30%zosumyživotnéhominimananezaopatrené
neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa ust. § 75 ods. 1 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Nakoľko obvyklým pobytom maloletého M. V. L. Y. C. V. R. Y. V. na území Slovenskej republiky (SR),
súd pri úprave rodičovských práv a povinností účastníkov k dieťaťu sa spravoval právom platným na
území SR.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v manželstve účastníkov pretrváva dlhodobý a hlboký rozvrat
vzťahov, ktorý súd posúdil z toho, že účastníci konania minimálne od r. 2009 nežijú v spoločnej
domácnosti, spoločne nikdy nehospodárili, všetky potreby zabezpečovala navrhovateľka, pretože
odporca bol chronickým gamblérom, zadlžil rodinu, nikde nepracoval a neplatil dane, manželke a synovi
sa vyhrážal zabitím a z uvedených dôvodov bol aj 24.10.2009 vyhostený z územia SR na dobu 10 rokov.

Navrhovateľka žila s odporcom v manželstve iba v strachu o svoj a synov život, pretože sa viackrát
odporca vyhrážal unesením syna do Turecka, aj zabitím oboch. Navrhovateľka nemá žiadne citové
vzťahy k odporcovi a nemieni s ním obnoviť spolužitie za žiadnych okolností. Manželstvo účastníkov je
len formálnym zväzkom, neplní žiadne svoje funkcie a nie je ani predpoklad aby sa tak stalo do budúcna,
keďže navrhovateľka sa pevne rozhodla s ukončením tohto vzťahu a ani prípadný nesúhlas odporcu

nezmení nič na skutočnosti, že sú splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd v súlade s cit. ust. zákona manželstvo účastníkov
rozviedol.

Pokiaľ ide o zverenie maloletého Tarkana do osobnej starostlivosti navrhovateľky, súd vychádzal zo
skutočnosti, že matka riadne zabezpečuje starostlivosť o syna dlhodobo a je predpoklad, že mu bude

naďalej vytvárať stabilné výchovné prostredie, pričom otec bol vyhostený pre svoje správanie v rozpore
so slovenskými zákonmi z územia Slovenskej republiky, z toho dôvodu ani nie je možné, aby syna
vychovával, pričom podľa zistených okolností medzi otcom a synom nie sú žiadne citové vzťahy a syn
má len obavy a strach z konania svojho otca, ktorý o neho neprejavuje žiadny záujem.

Čo sa týka výživného, ktoré určil súd na maloletého M., súd prihliadal na to, že výdavky na výchovu a

výživu dieťaťa sú v súčasnosti bežného charakteru, zodpovedajú jeho veku. Výživné okrem bežných
potrieb má slúžiť aj na zabezpečenie všetkých životných potrieb pre rozvoj osobnosti, t.j. aj na záľuby
syna v súvislosti so športovaním, vzhľadom na to, že súdu neboli známe zárobkové a majetkové pomery
na strane odporcu a ich zisťovanie by bolo zrejme neúmerným predĺžením tohto konania, s poukazom na
súhlasnavrhovateľky,ajodporúčaniekolíznehoopatrovníka,súdurčilvýživnénamaloletédieťavovýške

30 % sumy životného minima, aké výživné sa určuje od povinného rodiča aj v prípade, že nepracuje,nemá stály príjem a žije len zo sociálnych dávok. Navrhovateľka je tiež nezamestnaná, študuje, poberá
iba sociálne dávky 183.- €˘mesačne a 20.- € rodinné prídavky na dieťa, finančne jej vypomáhajú iba
rodičia a s ich pomocou sama zabezpečuje všetky potreby maloletého M..

Nakoľko odporca je dlhodobo vyhostený z územia SR až do r. 2019 a dlhodobo sa zdržiava v zahraničí
v M., o syna nejaví záujem, nekontaktuje ho a neplatí na neho výživné a syn o otca taktiež neprejavuje
záujem, pretože po dlhoročných konfliktných situáciách má z otca len strach. Súd za týchto okolností
neupravil styk otca so synom, nakoľko v súčasnosti to ani nie je reálne možné vzhľadom na ich pobyt
v rôznych štátoch. Prihliadal pri tom aj na nezáujem syna o stretnutia s otcom, ku ktorému nič necíti a

má z neho obavy kvôli viacnásobnému vyhrážaniu únosom.

O trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi súd rozhodol v zmysle § 144 O.s.p. , podľa ktorého
účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod manželstva. Podľa obsahu spisu účastníkom
anižiadnetrovykonanianevznikli,pretosúdrozhodoltak,žeúčastníkomnáhradutrovkonanianepriznal.

V súvislosti s vyplatením tlmočného pribratým tlmočníkom K.. Y.. F., Q. vo výške 159,36 € a K.. Y. E. V.
v sume 168,08 € vznikli doposiaľ štátu v predmetnom konaní trovy v celkovej výške 327,44 €.

Podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu
trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. S
poukazom na ust. § 18 O.s.p., podľa ktorého účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké
postavenie, majú právo konať pred súdom vo svoje materčine alebo v jazyku, ktorému rozumejú a súd je
povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv, trovy spojené s vyplatením tlmočného,

t.j. v súvislosti s tým, že odporca konal v jazyku, ktorému rozumie a došlo k prekladu listín z tureckého
jazyka do slovenského a naopak, tieto trovy platí štát (§ 141 ods. 2 O.s.p.). Z uvedených dôvodov súd
štátu náhradu trov na tlmočnom nepriznal.

Podľa čl. 15 zák.č.132/2008 Z.z. štátnym občanom jednej zmluvnej strany sa poskytuje bezplatná
právna pomoc spočívajúca v úhrade súdnych poplatkov, nákladov spojených s poskytnutím znaleckého

posudku a s výsluchom svedkov, odmeny právnemu zástupcovi, záruky na trovy konania, notárskych
poplatkov, nákladov za doručenie písomností a iných trov konania na území druhej zmluvnej strany za
rovnakých podmienok ako svojim štátnym občanom.

V súlade s cit. ust. a § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb., keďže navrhovateľka bola oslobodená od súdneho
poplatku a súd jej návrhu vyhovel, súd neuložil odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh.

Poučenie:

Odvolanie proti rozsudku nemôže podať navrhovateľka a kolízny opatrovník, ktorí sa svojho práva podať
odvolanie výslovne pred súdom vzdali.

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie odporca do 15 dní od jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého smeruje. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b)
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo

iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.