Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, February 18, 2019

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 19C/43/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716202069
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agáta Štefaničová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2019:7716202069.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce sudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou v spore žalobkyne R., zastúpenej JUDr.

Jánom Kizivatom, advokátom, kpt. Nálepku 8, 071 01 Michalovce, proti žalovaným 1. C., zastúpenému
JUDr. Michalom Kolesárom, advokátom, Špitálska 5, 071 01 Michalovce, 2. PEMAGRO s.r.o. so sídlom
Pri Mlyne 1, 071 01 Michalovce, IČO: 46 970 266, o zaplatenie 1020,00 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I.Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni 1020,00 Eur spolu s
úrokom z omeškania 5,05% ročne zo sumy 1020,00 Eur od 13.2.2016 do zaplatenia, a to do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

II.Priznáva žalobkyni náhradu trov konania v pomere 100%, ktoré sú žalobkyni povinní zaplatiť žalovaní
v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 12. 2. 2016 domáhala proti žalovaným náhrady škody vo
výške 1020 euro s príslušenstvom. Žalobu odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti
nachádzajúcich sa v obci Vojnatina zapísaných na LV číslo XXX, a to parciel registra C číslo 371/2
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 2515 metrov štvorcových, parcely registra C číslo 371/3
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 1046 metrov štvorcových, parcely registra C číslo 382/3 -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 808 metrov štvorcových, stavby skladovej haly postavenej

na parcele registra C číslo 371/3 bez prideleného súpisného čísla. Stavbu po kolaudácii žalobkyňa
užíva na uskladnenie poľnohospodárskych výrobkov, manipuláciu s nimi a ďalšiu činnosť súvisiacu
s úpravou poľnohospodárskych produktov. Uvedené nehnuteľnosti nadobudla žalobkyňa do svojho
výlučného vlastníctva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19. 6. 2012 a kúpnej zmluvy zo dňa 20. 8. 2012.
Na skladovú halu nachádzajúcu sa na parcele číslo 371/3 bolo vydané aj stavebné povolenie, stavba
bola riadne skolaudovaná a je spôsobilá na riadne užívanie. Stavba sa nachádza v areáli v bývalého
poľnohospodárskeho družstva D., pričom pristúp k predmetnej stavbe bol v minulosti zabezpečovaný

a pre nákladné motorové vozidlá možný výlučne po účelovej komunikácii nachádzajúcej sa na parcele
registra C číslo 369 a 380/1 katastrálneho územia D..

2.Dňa 14. 2. 2014 došlo na základe objednávky žalobkyne k doručeniu tovaru - poľnohospodárskeho
hnojiva, doručenie ktorého bolo realizované nákladnou prepravou prostredníctvom obchodnej
spoločnosti JJ Logistic s.r.o. so sídlom v Dujave. Dňa 14. 2. 2014 vošlo nákladné motorové vozidlo
značky SCANIA evidenčné číslo H. s návesom značky BODEX evidenčné číslo H. do areálu bývalého

družstva k stavbe patriacej žalobkyni. Žalovaný 1/ ako aj žalobkyni neznáme osoby konajúce v mene
žalovaného 2/ zatarasili účelovú komunikáciu umožňujúcu prístup a výjazd z areálu, a to tak že na
účelovú komunikáciu nachádzajúcu sa na parcele registra C číslo 369 a číslo 380/1 bolo ako prekážka
umiestnené osobné motorové vozidlo značky Subaru Legacy evidenčné číslo I. ktorého vodičombol daného dňa žalovaný 1/, pričom toto vozidlo bolo umiestnené v areáli bývalého družstva pri
vstupnej bráne do areálu, ktorá je umiestnená na vyššie uvedenej účelovej komunikácii a vzhľadom
na spôsob umiestnenia daného vozidla nebolo možné realizovať prejazd ako nákladných tak osobných

motorových vozidiel popri vyššie uvedenom motorovom vozidle, ktoré viedol odporca 1/. Zároveň bolo
zo strany žalovaného 1/umiestnené osobné motorové vozidlo značky Volvo XC90 evidenčné číslo I.,
ktoré predmetného dňa taktiež viedol odporca 1/, a to v areáli bývalého družstva pri vstupnej bráne
nachádzajúcej sa na účelovej komunikácie od obce D., ktorá je umiestnená na parcele registra C číslo
401/1,pričomsohľadomnaspôsobumiestneniapredmetnéhomotorovéhovozidlaznačkyVolvoprejazd

nákladných alebo osobných vozidiel popri tomto vozidle nebol možný.

3. Zo strany žalobkyni neznámych osôb konajúcich v mene žalovaného 2/ a na pokyn pána I. ako
vtedajšieho konateľa žalovaného 2/, došlo zároveň k uzamknutiu vstupných brán do areálu bývalého
družstva, ktoré sa nachádzajú na účelovej komunikácii umiestnenej na parcele registra C číslo 381,
380/15, 380/16 a 369 katastrálneho územia D. a na účelovej komunikácii umiestnenej na parcele registra

C číslo 400/1 katastrálneho územia D.. Týmto konaním došlo k znemožneniu výjazdov nákladného
motorového vozidla obchodnej spoločnosti vykonávajúcej prepravu tovaru pre žalobkyňu, pričom tento
podľa názoru žalobkyne protiprávny stav trval až do 17. 2. 2014. Pre toto konanie žalovaných v 1.
a 2. rade bolo podané trestné oznámenie a bolo predmetom trestného stíhania vedeného Obvodným
oddelením Policajného zboru Sobrance pod ČVS: ORP - 782/SO-MI-2014. Zároveň vodič nákladného

vozidla spoločnosti realizujúcej dopravu tovaru pre žalobkyňu pán Igor Nálepa podal osobne oznámenie
o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.

4.V dôsledku vyššie uvedených skutočností došlo ku vzniku situácie, v rámci ktorej v období od 14. 2.
2014 do 17. 2. 2014 bol zamedzený výjazd vyššie uvedeného nákladného motorového vozidla, výjazd

traktora patriaceho do výlučného vlastníctva žalobkyne a výjazd osobného motorového vozidla pána I.,
ktorý je v súčasnosti zamestnancom žalobkyne. Dňa 17. 2. 2014 volal pánovi I. pán S., ktorý vykonáva
strážnu službu v areáli družstva, a oznámil, že zo strany žalovaných v 1. a 2. rade došlo k odstráneniu
vyššie uvedených prekážok a k odomknutiu vstupných brán, a na základe tohto oznámenia došlo dňa
17. 2. 2014 ku výjazdu nákladného motorového vozidla spoločnosti JJ Logistic s.r.o. z areálu družstva.

Zo strany tejto obchodnej spoločnosti bola dňa 18. 2. 2014 vystavená faktúra číslo 201402015 na sumu
1020 euro so stanoveným dátumom splatnosti do 4. 3. 2014, pričom touto faktúrou boli vyúčtované
prestoje vyššie uvedeného nákladného motorového vozidla v období od 14. 2. 2014 do 17. 2. 2014 a
ktorú faktúru žalobkyňa uhradila dňa 21. 10. 2014.

5.V rámci trestného stíhania žalovaný 1/ako svedok vo svojej výpovedi dňa 22. 5. 2015 uviedol, že
bol vodičom vozidla Subaru, ktoré sa mu pokazilo na ceste v areáli družstva D., pričom kontaktoval
autoservis, kde mu malo byť oznámené, že s autom nemal chýbať a že predmetné auto prídu opraviť
hneď ako im to čas dovolí. Nakoľko 14. 2. 2014 bol piatok, najbližší možný termín opravy bol v pondelok
17. 2. 2014. Zároveň uviedol, že v ten istý deň tam mal aj auto značky Volvo, ktoré sa mu taktiež pokazilo

na účelovej komunikácii v areáli bývalého družstva a autom nemohol hýbať. Vo veci bol vypočutý ako
svedok dňa 7. 7. 2015 aj vtedajší konateľ žalovaného 2/pán I., ktorý uviedol že žalovaný 2/je výlučným
vlastníkom všetkého, čo stojí a leží v areáli družstvá, a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26. 1.
2013. Žalobkyňa žalovaného 2/ako výlučného vlastníka účelových komunikácií nekontaktovala ohľadom
možnosti uzavretia dohody o užívaní účelových komunikácii slúžiacich na prístup k stavbe skladovej

haly patriacej do výlučného vlastníctva žalobkyne.

6.Žalobkyňa je toho názoru, že vyššie špecifikované konanie žalovaných v 1. a 2. rade je konaním
protiprávnym. Vo vzťahu ku konaniu žalovaného 1/žalobkyňa poukazuje na ustanovenie § 2 ods. 2
písm. r) zákona číslo 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, v zmysle, ktorého na účely tohto zákona sa

rozumie prekážkou cestnej premávky všetko, čo môže ohroziť alebo obmedziť jazdu vozidiel a pohyb
chodcov. Podľa § 43 ods. 1 citovaného zákona kto spôsobil prekážku cestnej premávky, je povinný ju
bezodkladne odstrániť. Ak tak neurobí, je povinný ju bezodkladne odstrániť na jeho náklady správca
cesty. Ten kto odstráni prekážku cestnej premávky, je povinný bezodkladne zabezpečiť aj odstránenie
predmetov a odpadov prekážajúcich v zjazdnosti na ceste, ktoré s prekážkou cestnej premávky súvisia.

Žalobkyňa má za to, že konanie žalovaného 1/, ktoré je uvedené vyššie, je konaním protiprávnym,
nakoľko neodstránenie osobných motorových vozidiel, ktoré tvorili prekážku v cestnej premávke, je
priamym porušením toho, kto prekážku cestnej premávky spôsobil, v danom prípade odporca 1/ako
vodič osobných motorových vozidiel značiek Subaru a Volvo. Žalobkyňa tiež poukázala na to, ženeodstránenie prekážky cestnej premávky je aj priamo v zákone kvalifikované ako správny delikt v
súlade s ustanovením § 138 ods. 1 písm. d), v zmysle, ktorého orgán policajného zboru uloží pokutu
do 3500 euro právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá neodstráni prekážku cestnej

premávky.

7.Vo vzťahu ku konaniu žalovaného 2/ považuje žalobkyňa za potrebné poukázať na ustanovenie §
415 občianskeho zákonníka zakotvujúceho všeobecnú prevenčnú povinnosť, v zmysle ktorého je každý
povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom

prostredí. Žalobkyňa má za to, že aj za predpokladu, ak by žalovaný 2/na základe kúpnej zmluvy zo dňa
26. 11. 2013 nadobudol nehnuteľnosti nachádzajúce sa v areáli bývalého družstva, ktoré konštatovanie
však žalobkyňa popiera s poukazom na ustanovenie § 133 ods. 2 občianskeho zákonníka, v zmysle
ktoréhoaksaprevádzanehnuteľnávecnazákladezmluvy,nadobúdasavlastníctvovkladomdokatastra
nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak, ako aj s poukazom na
výsledok lustrácie verejne prístupného katastrálneho operátu, z ktorého je zrejmé, že žalovaný 2/nie je v

katastrálnom území Vojnatina zapísaný ako vlastník akýchkoľvek nehnuteľnosti, bolo by takéto konanie
žalovaného 2/ spočívajúce v uzamknutí vstupných brán do areálu bývalého družstva v priamom rozpore
s ustanovením článku 20 ods. 3 Ústavy slovenskej republiky, v zmysle ktorého vlastníctvo zaväzuje
a nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými
zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu kultúrne pamiatky a

životné prostredie nad mieru ustanovenú týmto zákonom.

8.Žalobkyňajetohonázoru,žespoukazomnavyššieuvedenéskutočnostivykazujekonaniežalovaných
v 1. a 2. rade znaky konania protiprávneho a takéto konanie je potrebné posudzovať ako konanie
protiprávne, pričom týmto konaním žalovaných v 1. a 2/došlo na strane žalobkyne ku vzniku škody,

ktorej výška predstavuje sumu 1020 euro. Pre úplnosť žalobkyňa poukazuje na to, že škoda bola v
danom prípade spôsobená viacerými škodcami, a to žalovanými v 1. a 2. rade a teda sa jedná o
solidárnu zodpovednosť v zmysle § 438 občianskeho zákonníka podľa ktorého, ak škodu spôsobí viac
škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne. V záujme mimosúdneho urovnania vzniknutej
situácie žalobkyňa prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu výzvami zo dňa 3. 2. 2016,

ktoré boli žalovaným odoslané 4. 2. 2016, vyzvala žalovaných, aby v dodatočne stanovenej lehote do 12.
2. 2016 poskytli žalobkyni náhradu škody vo výške 1020 euro. Žalovaní nijakým spôsobom nereagovali.

9. Žalobkyňa na podporu svojich tvrdení ako dôkaz predložila list vlastníctva číslo XXX k.ú. D.,
stavebné povolenie č. 89/2012, kolaudačné rozhodnutie 122/2013, fotodokumentáciu zo dňa 14.2.2014,

potvrdenie OO PZ Sobrance DÚ:84/14, faktúru číslo FV 201402015, záznam o prevádzke vozidla
nákladnej dopravy č. 1502078, výpis z účtu žalobkyne, uznesenie OO PZ Sobrance ORP-782-SO-
MI-2014 a výzvy na úhradu pohľadávky. Tiež predložil výpis z katastra nehnuteľností na parcely reg. C
číslo 369, 380/1, 380/15, 380/16, list vlastníctva č. XXX k.ú. D., LV č. XXX k.ú. D., XXX k.ú. D., XXX
k.ú. D., XXX k.ú. D., XXX k.u. D., geometrický plán č. 45353221-250/2015, evidenčnú kartu vozidla

Subaru Legacy, zápisnicu o výsluchu svedka C., svedka S., svedka V., Tiež navrhla vypočuť žalobkyňu
a svedkov Y. a C..

10. Žalovaní v 1. a 2. rade podali zhodné vyjadrenie k žalobnému návrhu žalobkyne dňa 3. 5.
2016. Uviedli, že sú toho názoru, že dňa 14. 2. 2014 žalovaní nemohli zabrániť vstupu nákladného

motorového vozidla do areálu, pretože sa tam dostalo po násilnom otvorení riadne uzamknutej brány, a
toprestrihnutímvisiacehozámkuspolusoceľovoureťazoumanželomžalobkynepánomY.,očomsvedčí
aj záznam, ktorý podali na Obvodné oddelenie Policajného zboru v Sobranciach. Zároveň uviedli, že
vodičommotorovéhovozidlaSubarubolpánC.,pričomsamuokolo15.36hod.pokazilonacestevareáli
družstva. Vzhľadom na to, že nie je automechanik a nevie takéto motorové vozidlo opraviť, okamžite

kontaktoval autoservis, kde mu povedali, že s autom nemal chýbať, a že hneď ako to bude možné prídu
auto opraviť. Vzhľadom na to, že bol piatok, najbližší možný termín opravy bol pondelok. V pondelok
bolo auto opravené a pán C. okamžite po vykonaní opravy z cesty odišiel. Toho istého dňa sa však
pánovi C.i pokazilo aj vozidlo Volvo, avšak majú za to, že predmetné nákladné motorové vozidlo mohol
obísť po pravej strane kadiaľ pán Y. bežne chodí a má tam aj vysypaný kameň, ktorý je riadne zhutnený.

Táto cesta podľa ich názoru umožňuje prejazd aj takýmto nákladným vozidlám. Vzhľadom na podozrivo
vzniknutú situáciu majú za to, že problémy u áut pána D. nastali v dôsledku zásahu tretích osôb, avšak
túto skutočnosť nedokážu preukázať. V prípade § 415 občianskeho zákonníka, na ktorý žalobkyňa
poukazuje sa jedná o takzvanú prevenčnú povinnosť, ktorú zákon v uvedenom ustanovení ukladákaždému, čo znamená, že každý je povinný zachovávať vždy taký stupeň opatrnosti, ktorý možno od
nehovzhľadomnakonkrétnučasovúamiestnusituáciurozumnepožadovaťaktorýjespôsobilýzabrániť
alebo aspoň čo najviac znížiť riziko vzniku škôd. Nesplnenie tejto prevenčnej povinnosti môže založiť

všeobecnú zodpovednosť za škodu. Poukázali na ustanovenie § 420 občianskeho zákonníka podľa,
ktorého zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Sú preto toho názoru, že svojím
konaním sa žalovaní nedopustili žiadneho protiprávneho konania. Majú za to, že pán C. svojim konaním
bezpochyby zachoval taký stupeň opatrnosti, ktorý bolo od neho možné vzhľadom na konkrétnu časovú
a miestnu situáciu rozumne požadovať. Hoci bola predmetná komunikácia za objektívnych okolností

neprejazdná, pán C. sa pohotovo snažil z predmetnej účelovej komunikácie prekážku odstrániť, a tým
celú situáciu vyriešiť. Okamžite kontaktoval servis, avšak z objektívnych okolností sa podarilo vzniknutý
stav napraviť až 17. 2. 2016 preto navrhli žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

11.Súd rozsudkom zo dňa 13.2.2017 vyhovel žalobe žalobkyne v časti nároku na náhradu škody v celom
rozsahu vychádzajúc z právneho názoru, že žalovaní zodpovedajú za škodu spôsobenú žalobkyni podľa

§42ods.1,§438ods.1preporušeniepovinnostístanovenýchvzák.č.43ods.1zák.č.8/2009Z.z.(§43
ods. 1). Súd vychádzal zo skutkových zistení, že žalovaný v 1. rade a zamestnanci žalovaného v 2. rade
spoločne umiestnili prekážky na účelovej komunikácii a tak znemožnili nákladnému motorovému vozidlu
opustiť areál družstva, preto za vzniknutú škodu zodpovedajú spoločne a nerozdielne. Žalovaný v 1.
Rade nepoprel, že jeho dve motorové vozidlá stáli pred bránami areálu družstva a že pre túto prekážku

nákladné motorové vozidlo nemohlo opustiť areál niekoľko dní. Bránil sa však tým, že obe vozidlá sa
mu pokazili, na radu mechanika s nimi nemohol hýbať a po odstránení poruchy autá z cesty odstránil.
Žalovaný svoje tvrdenia o poruche motorových vozidiel ničím súdu nepreukázal (potvrdenie autoservisu,
fakturácia opravy a pod.), preto je pochybné aj jeho tvrdenie, že k poruche došlo po zásahu tretích osôb,
pretože aj akýto zásah by autoservis dokázal zistiť. Avšak ani prípadná porucha motorového vozidla

nezbavuje jeho vlastníka povinnosti vozidlo, ktoré bráni pohybu na účelovej komunikácii, odstrániť ako
to ukladá ustanovenie § 43 ods. 1 Zák. č. 8/2009 Z.z. Porušil preto ustanovenia Zákona o cestnej
premávke, ktoré ukladajú povinnosť tomu, kto spôsobil prekážku v cestnej premávke, ju bezodkladne
odstrániť. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade súd vychádzal z toho, že svedkovia potvrdili, že vtedajší
konateľ žalovaného v 2. rade pán C. zakázal vpúšťať do areálu cudzie osoby a vozidlá, preto bola brána

uzamknutá, teda bránil pohybu po účelovej komunikácii. Tiež potvrdili, že potom, ako vošlo nákladné
motorové vozidlo do areálu, zamestnanci PEMAGRA s.r.o. dali na cestu é auto a pred bránami stáli
vozidlá Volvo a Subaru, preto nákladné motorové vozidlo nemohlo opustiť areál a odišlo až o dva dni.
Taktiež svedkovia Kentoš a Petro potvrdili, že brány do družstva boli zablokované osobnými vozidlami
žalovaného v 1. rade, dokonca svedok C. nemohol svojim vlastným vozidlom areál opustiť pre uvedené

prekážky a auto si tiež vyzdvihol až po dvoch dňoch, keď strážnik otvoril bránu iba na moment opustenia
areálu. Zároveň svedok vypovedal, že v areáli počas vykládky nákladného vozidla nastal pohyb a pred
brány areálu sa dávali nejaké prekážky (betónové účka). Keďže žalovaný tvrdí, že vlastní areál, teda
nielen že neodstránil prekážky, ktoré bránili vozidlu spoločnosti JJ Logistic s.r.o. opustiť areál, ale sám
ich aj vytváral. Ak vytváral prekážky na ceste ako nevlastník, je u neho daná zodpovednosť ako u

žalovaného v 1. rade, to znamená neodstránením prekážky, ktorú sám vytvoril.

12.Naodvolaniežalovanéhov1.radeKrajskýsúdvKošiciachvkonaní1Co/226/2017uznesenímzodňa
9.5.2018 zrušil rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsudku zrušenia
vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd uviedol, že Súd prvej inštancie založil

svoje rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení, keď správny hmotnoprávny predpis nesprávne
aplikoval na ustálený skutkový stav a v dôsledku toho aj nesprávne vo veci rozhodol. Z dôvodov
prvoinštančného rozsudku vyplýva, že tento mal za preukázanú ako jednu zo základných podmienok
vzniku zodpovednosti za škodu protiprávne konanie oboch žalovaných spočívajúce v porušení ust. §
43 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z., ako aj porušení ust. § 3d ods. 6 zák. č. 135/1961 Zb.. Takáto právna

kvalifikácia vychádza zo záveru, že vlastník a správca pozemných komunikácií je povinný pozemné
komunikácie udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené (§ 3d ods. 6 zák. č. 135/1961
Zb.), resp. zo záveru o povinnosti odstrániť bezodkladne prekážku cestnej premávky tomu, kto takúto
prekážku spôsobil (§ 43 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z.). Obidva tieto závery vychádzajú z predpokladu, že
žalobkyňa, resp. nákladné motorové vozidlo, ktoré doviezlo tovar do jej haly boli oprávnené prechádzať

po spornej účelovej komunikácii, teda zo záveru, že išlo o verejnú účelovú komunikáciu. Takýto
záver je však v rozpore so znením § 22 ods. 1 a 3 zák. č. 135/1961 Zb. o cestnej premávke.
Podľa tohto ustanovenia účelové komunikácie slúžia spojeniu jednotlivých výrobných závodov alebo
jednotlivých objektov a nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo komunikačnýmúčelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch. Podľa ods. 3 účelové komunikácie sa členia na
verejné a neverejné. Účelové komunikácie v uzavretých priestoroch alebo objektoch sú neverejné.
Verejnú účelovú komunikáciu môže príslušná obec vyhlásiť za neverejnú len so súhlasom jej vlastníka.Z

obsahu dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že sporná účelová komunikácia, na
ktorej bola znemožnená premávka motorovému vozidlu sa nachádza v uzavretom areáli bývalého
poľnohospodárskeho družstva a rovnako je nesporné, že tento areál bol oplotený a vstupná brána bola
uzamknutá. Žalovaný v 2. rade sa pritom v konaní bránil tvrdením, že on je vlastníkom uvedenej účelovej
komunikácie. Za takejto situácie záver súdu prvej inštancie o tom, že takáto obrana žalovaného v 2. rade

je právne bezvýznamná s poukazom na verejný prístup na túto účelovú komunikáciu považuje odvolací
súd za predčasný. Pokiaľ je totiž zrejmé, že išlo o účelovú komunikáciu v uzavretom objekte nasvedčuje
to pravdepodobnosti záveru o tom, že táto účelová komunikácia je neverejnou a rovnako je predčasný
záver o tom, že obrana žalovaného v 2. rade spočívajúca v tvrdení o jeho vlastníctve k tejto komunikácii
môže byť právne významná. V prípade preukázania, že ide o účelovú komunikáciu neverejnú totiž má
za následok, že tak žalobkyňa ako aj motorové vozidlá vstupujúce do areálu na základe jej objednávky v

zmysle vyššie cit. právnej úpravy nemajú oprávnenie pohybovať sa po tejto komunikácii ako po účelovej
komunikácii neverejnej. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, ale ani netvrdila, aby jej právny vzťah na
užívanie uvedených komunikácií vyplýval z inej skutočnosti, ktorá by predstavovala výnimku zo zákonnej
úpravy. Dôkazom toho, že si bola vedomá, že jej chýba preukázanie právneho vzťahu k tejto účelovej
komunikáciijeajskutočnosť,žetátonasúdepodalažalobuozriadenievecnéhobremenaspočívajúceho

vpráveprechoduaprejazdupotejtoúčelovejkomunikáciiakonanieotejtožalobesavedienaOkresnom
súde Michalovce pod sp. zn. 19C/63/2014.S poukazom na tieto závery má odvolací súd za to, že
záver súdu prvej inštancie o preukázaní všetkých zákonných podmienok pre vznik zodpovednosti za
škodu zo strany žalobkyne je predčasný, keďže táto v konaní doposiaľ nepreukázala splnenie zákonnej
podmienky spočívajúcej v porušení právnej povinnosti, resp. zavinení zo strany žalovaných. Z tohto

dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po vrátení
veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne vyhodnotiť nárok žalobkyne na náhradu škody a
pri týchto svojich záveroch sa riadiť záväzným právnym názorom odvolacieho súdu.

13.Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 26.8.2018 uviedla, že podľa vyjadrenia žalovaného 2/

tento mal nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva účelovú komunikáciu nachádzajúcu sa v areáli
bývalého Poľnohospodárskeho družstva D. na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 26. 11. 2013
medzi Poľnohospodárskym družstvom C. v likvidácii zastúpenom S. ako likvidátorom a predávajúcim a
žalovaným 2/ako kupujúcim. V rámci trestného konania vedeného na Okresnom riaditeľstve policajného
zboru Michalovce pod číslom ORP-782/SO- MI- 2014 S. ako likvidátor v rámci podania vysvetlenia

zo dňa 7. 8. 2014 uviedol, že pri predaji jednotlivých stavieb a ani cesty v areáli mu neboli známi
vlastníci preto stavby predal. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že uzavretá kúpna zmluva bola aj
podkladom vkladového konania, keď správny orgán rozhodnutím zo dňa 2. 7. 2014 zamietol návrh
na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podaný dňa 26. 11. 2013 na podklade kúpnej
zmluvy vyššie uvedenej. Tento postup správneho orgánu ako aj jeho rozhodnutie boli preskúmavané čo

do ich zákonnosti v rámci správneho súdnictva, a to v konaní vedenom pred Krajským súdom Košice
pod spisovou značkou 3Sp/41/2014 ako prvostupňovým správnym súdom a v konaní vedenom pred
Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod spisovou značkou 8Sžo/27/2015 ako odvolacím správnym
súdom. V rámci konania na Najvyššom súde podľa rozsudku zo dňa 26. 11. 2017 a jeho odôvodnenia
na strane 12 bolo konštatované, že aj podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci kúpnu zmluvu zo

dňa 26. 11. 2013 nebolo možné považovať za vkladu schopnú listinu v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho
zákona. Absencia splnenia zákonnej podmienky v zmysle § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda
existencia možného predmetu právneho úkonu, jednoznačne vedie k záveru o absolútnej neplatnosti
takéhoto právneho úkonu. Oba súdy zhodne dospeli k názoru, že zmluva zo dňa 26. 11. 2013 je
absolútne neplatným právnym úkonom. Žalobkyňa je preto toho názoru, že tvrdenia žalovaného 2/ o

vlastníctve účelovej komunikácie nachádzajúcej sa v areáli bývalého Poľnohospodárskeho družstva D.
sa nezakladajú na pravde a sú v rozpore s reálnym skutkovým a právnym stavom. K povahe účelovej
komunikácie uviedla, že táto nebola vyhlásená za účelovú komunikáciu neverejnú a jedná sa o verejnú
účelovú komunikáciu, po ktorej mohla žalobkyňa aj v rozhodnom období to je ku dňu 14. 2. 2014
pristupovať k nehnuteľnostiam ktoré patria do jej výlučného vlastníctva a to bez toho, aby boli žalovaní

oprávnení akýmkoľvek spôsobom obmedziť alebo zamedziť jej prístup k nehnuteľnostiam, ktoré sú v jej
výlučnom vlastníctve. Táto skutočnosť vyplýva aj z potvrdenia obce D. zo dňa 22.6.2018.14.Ako dôkaz preložila kúpnu zmluvu z 26.11.2013, záznam o podaní vysvetlenia zo dňa 7.8.2014,
originál potvrdenia Obce D. a navrhla pripojiť spis KS Košice 3Sp/41/2014.

15. Žalovaný v 1. rade uviedol, že krajský súd vo svojom zrušujúcom uznesení nariadil skúmať
otázku, či je účelová komunikácia verejná alebo neverejná. Poukázal na znenie § 1 Zákona č.
135/1961 Zb., ktorý pozemné komunikácie rozdeľuje na diaľnice, cesty, miestne komunikácie a účelové
komunikácie. V § 3 písm. d/ rozvádza vlastnosť týchto účelových komunikácií s tým, že môžu byť vo
vlastníctve štátu, právnických osôb alebo fyzických osôb. V § 6 tohto zákona sa popisuje všeobecné

užívanie týchto ciest v súvislosti s ich premávkou, kde sa jednoznačne hovorí, že každý smie užívať
diaľnice, cesty a miestne komunikácie obvyklým spôsobom a na účely, na ktoré boli určené. Tento §
neupravuje premávku a užívanie účelových komunikácií, nakoľko účelové komunikácie rozvádza až
§ 22 cestného zákona, ktorý jednoznačne hovorí, že účelové komunikácie slúžia spojeniu jednotlivých
výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľností s ostatnými pozemnými komunikáciami
alebo komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektov. Zákon ďalej rozdeľuje účelové

komunikácie na verejné a neverejné. Nesúhlasil s vyjadrením obce, odsek 3 § 22 jednoznačne hovorí,
že účelové komunikácie v uzavretých priestoroch alebo objektoch sú neverejné a sú neverejné zo
zákona. Obec môže jedine so súhlasom vlastníka verejnú účelovú komunikáciu vyhlásiť za neverejnú.
Preukazuje to jednak geometrický plán, ktorý by mal byť súčasťou spisu, jednak mapka z katastrálnej
mapy, ktorá presne ohraničuje daný areál. Preukazuje to jednak aj samotné potvrdenie obce, na ktoré sa

odvoláva žalobkyňa, kde obec jednoznačne potvrdzuje, že účelová komunikácia sa používa na presun
motorových a nemotorových vozidiel v rámci areálu PD D.. O tom, že tento areál je ohraničený a to
znamená, že účelová komunikácia je zo zákona neverejná, potvrdzujú aj prednesy žalobkyne, či už v
tomto konaní alebo v trestnom konaní, kde sami potvrdzujú, že tento priestor opustiť nemohli, nakoľko
bol uzavretý. To, že bol uzavretý chce súdu dokladovať aj registrom farmy č. 439315, ktorá preukazuje,

že spoločnosť PEMAGRO mala na tomto poľnohospodárskom dvore zriadenú farmu pod registračným
číslom na chov hospodárskeho dobytka, ošípaných, oviec, kôz, koní a hydiny. Aby Štátna veterinárna
správa povolila a registrovala farmu musia byť okrem iného splnené aj podmienky, a to oplotenie
takéhoto areálu o čom hovorí jednak vyhláška č. 532/2002 Z.z., je to vyhláška Ministerstva životného
prostredia SR a hovorí o tom všeobecné nariadenie štátnej veterinárnej správy č. 116/2005 Z.z. Bez

toho, aby daný areál oplotený nebol nie je možné, aby farma dostala štatút farmy. Táto farma existovala
od 4.12.2013 do 6.2.2017. Pokiaľ sa týka samotnej cesty, zákon č. 50/1976 Zb. rozčleňuje stavby na
pozemné a inžinierske. V § 43 písm. a/ sa jednoznačne hovorí v odst. 3, že účelová komunikácia je
inžinierskou stavbou. V tejto súvislosti poukázal na katastrálny zákon platný a účinný v čase uzavretia
zmluvy, to znamená v novembri 2013, podľa ktorého sa do katastra nezapisujú inžinierske stavby a

drobné stavby. Tiež sa označujú iba kódom spôsobu užívania pozemku a to číslom XX. Nestotožnil
sa s tvrdením, že kúpna zmluva je neplatná. Predmet zmluvy pozostáva z troch samostatných oblastí.
Predmetom vkladového konania bolo prevod VTK - to je výrobňa tvarovaných krmív na parcele č. 604/3,
ale v katastri územia obce C.. Predmetom konania je ďalší odstavec ako samostatný, a to katastre
obce D. a tam popísané nehnuteľnosti. Vzhľadom na to, že cesty sú inžinierskymi stavbami, ktoré sa

nezapisujú do katastra, tieto nehnuteľnosti v katastri D. ani neboli predmetom vkladového konania a
rozhodnutia Krajského a Najvyššieho súdu a sa ich absolútne netýkajú. Je to samostatná časť kúpnej
zmluvy úplne oddeliteľná od iných. Preto tvrdí, že vlastníkom nehnuteľností ako sú spevnené plochy,
parkoviska a cesty sa dňom 26.11.2013 stala spoločnosť PEMAGRO. Poukázal tiež na to, že vstupná
brána, tam kde sa mal stať incident, je na parcele 255/64. Táto parcela je zapísaná na LV č. XXX k.ú.

D. a patrí Slovenskej republike v správe Slovenského pozemkového fondu. Pochybuje, aby pani Y., pán
Y. alebo kamionista mal súhlas na užívanie tejto nehnuteľnosti. Ďalšia parcela 255/20 patrí C. a takisto
pochybuje, aby mali súhlas v roku 2014 o tom, že túto nehnuteľnosť môžu užívať. Čiže ani pozemky ani
stavby, ani oplotenie ani stavba ako cesta neboli vo vlastníctve pani Y. a pani Y. ani pán Y. ani kamionista
tam nemali čo robiť. O tom, že im to nepatrí a že k tomu nemajú žiadny vzťah svedčí aj to, že dva

mesiace po tomto incidente bola podaná žaloba o zriadení vecného bremena, kde síce vecné bremeno
zriadené bolo voči ostatným účastníkom, vlastníkom pozemku, ale voči spoločnosť PEMAGRO, ktorá
tam takisto figurovala, voči PEMAGRU bola žaloba zamietnutá.

16.K svojim tvrdeniam predložil register farmy č. 439315 a výstup z programu stránky skgeodesy.sk.

17.Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného v 1. rade uviedla, že čo sa týka areálu bývalého PD D., tento
netvorí uzavretý objekt tak ako to má na mysli ust. § 22 ods. 3 Zákona č. 135/1961 Zb. nakoľko tento
objekt nie je celistvo oplotený. Taktiež vstupná brána do objektu od obce Porúbka bola uzamknutáaž poverenými subjektmi obchodnej spoločnosti PEMAGRO, čiže nesúhlasí s tvrdením o tom, že sa
jedná o uzavretý priestor alebo o objekt. Čo sa týka nadobudnutia vlastníckeho práva k ceste ako k
inžinierskej stavbe znovu poukázala na vyjadrenie pána N. ako správcu konkurznej podstaty, ktoré

bolo učinené na Obvodnom oddelení PZ v Sobranciach, kde uviedol, že pri predaji jednotlivých stavieb
a ani cesty mu neboli známi vlastníci preto stavby predal. Toto vyjadrenie považuje aj s ohľadom na
všetky ostatné dôkazy, ktoré sa v súdnom spise nachádzajú za preukazujúce to, že aj za predpokladu
ak by tá kúpna zmluva z 26.11.2013 predstavovala platný právny úkon, že nemohli nadobudnúť
platne, obchodná spoločnosť PEMAGRO vlastnícke právo k týmto cestám, nakoľko to kupovali od

nevlastníka a nie je preukázané, že pán N. bol oprávnený tieto spevnené plochy, parkoviska, cesty ako aj
ďalšie nehnuteľnosti scudziť v prospech obchodnej spoločnosti PEMAGRO. K skutočnostiam tvrdeným
žalovaným v 1. rade o platnosti kúpnej zmluvy uviedla, že nie je možné jej časti samostatne odčleniť s
ohľadom na formu, v akej bola kúpna zmluva uzatvorená a že je potrebné takýto právny úkon v celosti
považovať za právny úkon absolútne neplatný.

18.Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 4. 12. 2018 k porušeniu právnej povinnosti
žalovanými v 1. a 2. rade uviedla, že aj keď posúdenie platnosti, respektíve neplatnosti právneho úkonu
patrí do právomoci súdov, v danom prípade sú podľa jej názoru prípustné 2 alternatívy. Za predpokladu,
že žalovaný 2/je výlučným vlastníkom účelovej komunikácie, podľa názoru žalobkyne došlo zo strany
žalovaného 1/ako aj zo strany žalovaného 2/ k porušeniu právnej povinnosti. Podľa ustanovenia článku

20 ods. 1 Ústavy slovenskej republiky každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých
vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje. Podľa ustanovenia § 124
občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká
právna ochrana. Podľa ustanovenia článku 20 ods. 3 Ústavy slovenskej republiky vlastníctvo zaväzuje.
Nemožno ho zneužiť na ujmu práve iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými

zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky
a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. Ďalej poukázala na ustanovenie § 3 ods. 1
občianskeho zákonníka. Tvrdila že ak by aj bol žalovaný 2/výlučne vlastníkom komunikácie konaním,
ktorého sa dňa 14. 2. 2014 prostredníctvom ním poverených osôb dopustil, došlo podľa názoru
žalobkyne k zjavnému zneužitiu práva, a to vlastníckeho práva žalovaného 2/na ujmu žalobkyne ako

výlučnej vlastníčky stavby skladovej haly nachádzajúcej sa v areáli bývalého poľnohospodárskeho
družstva D.. Za predpokladu, ak by žalovaný 2/nebol výlučným vlastníkom predmetnej účelovej
komunikácie nachádzajúcej sa v areáli bývalého družstva, došlo podľa názoru žalobkyne k porušeniu
právnej povinnosti zo strany žalovaných v 1. a 2. rade a to takzvanej všeobecnej prevenčnej povinnosti
zakotvenej v ustanovení § 415 občianskeho zákonníka, podľa ktorého je každý povinný počínať

si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, prírode a životnom prostredí. V tomto
prípade by konanie žalovaných bolo konaním bez akéhokoľvek právneho vzťahu, respektíve pomeru
k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v areáli bývalého družstva, a teda konaním protiprávne v
rozpore s vyššie citovaným ustanovením § 415 občianskeho zákonníka z uvedeného je zrejmé, že v
danom prípade je právne bezvýznamné, či žalovaný 2/je alebo nie je výlučným vlastníkom predmetnej

komunikácie, pričom o žalovaného 1/zároveň žalobkyňa zotrváva aj na porušenie právnej povinnosti
vyplývajúcej z ustanovenia § 43 ods. 1 zákona číslo 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, podľa ktorého
kto spôsobil prekážku cestnej premávky, je povinný ju bezodkladne odstrániť. Žalovaný 1/potom, čo
samo podľa ničím nepreukázaného tvrdenia pokazili takmer súčasne obe motorové vozidla a zhodou
okolnosti na komunikácii kadiaľ bola jediná možnosť výjazdu ťahača s prívesom, tieto motorové vozidla

z komunikácie neodstránil a tvorili prekážkou účelovej komunikácie v, a teda žalovaný 1/konala v
rozpore s citovaným ustanovením § 43 ods. 1 zákona. K oploteniu barelu bývalého družstva v D.
pre účely zriadenia farmy uviedol, že na pojednávaní žalovaný 1/predložil ako listinný dôkaz výpis
z registra fariem číslo 439315, ktorá má byť podľa tvrdenia žalovaného zriadená v areáli bývalého
poľnohospodárskeho družstva D. s tým, že jednou zo zákonných požiadaviek pre zriadenie farmy je

požiadavka celistvého oplotenia areálu, na ktorom je farma zriadená. Žalobkyňa poukázala, že zo
zákona číslo 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti, a to podľa ustanovenia § 40 a pojednávajúceho o
registráciichovuhospodárskychzvierat,takanizozvyšnýchustanovenípredmetnéhozákonanevyplýva
žiadna požiadavka na to, že v prípade záujmu o zriadenie farmy musí byť areál, v ktorom sa má farba
nachádzať celistvo oplotený, toto tvrdenie žalovaného preto žalobkyňa považuje za tvrdenie účelové a

nemajúce oporu v platných právnych predpisoch. Táto požiadavka nevyplýva ani z nariadení vlády číslo
735/2002 Z.z., 730/2002 Z.z. ani číslo 322/2003 Z.z. ktoré právne predpisy predstavujú podzákonné
právne akty bezprostredne súvisiace so zákonom číslo 39 /2007 Z.z.. Žalobkyňa trvá na tom, že
areál družstva nebol celistvo oplotený a takéto oplotenie žalovaní v 1. a 2. rade žiadnym spôsobom vdoterajšom priebehu konania nepreukázali. Podľa názoru žalobkyne výpis z registra farmy nepreukazuje
tvrdenie žalovaného o tom, že areál bývalého poľnohospodárskeho družstva D. bol v rozhodnom období
celistvooplotenýaotom,žepredmetnúúčelovúkomunikáciu,ktorásatamnachádzajepotrebnéexlege

považovať za účelovú komunikáciu neverejnú. Účelová komunikácia nebola vyhlásená za neverejnú
a ide o verejnú účelovú komunikáciu, po ktorej mohla žalobkyňa v rozhodnom období pristupovať k
nehnuteľnostiam, ktoré patrili do jej výlučného vlastníctva a to bez toho aby žalovaní boli oprávnení
ju akýmkoľvek spôsobom obmedzovať. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že čo sa týka zavinenia,
respektíve úmyslu čo do konania žalovaných v 1. a 2. rade, poukazovala na to, že z listinných dôkazov, a

to so zápisnice o výsluchu svedkov vykonávaných v rámci trestného konania, ktorej tvoria prílohy žaloby
žalobkyne zo dňa 12. 2. 2016, tak aj repliky žalobkyne zo dňa 17. 10. 2016, je podľa názoru žalobkyne
zrejmé, že tieto osoby konali vedome, uvedomujúc si svoj právny pomer k celej veci ako aj možné
právne následky a uvedomujú si vlastnícke právo žalobkyne ku stavbe skladovej haly nachádzajúcej sa
v areáli bývalého družstva. Žalobkyňa poukázala na výpovede svedkov, ktoré dôkazy boli vykonané na
pojednávaní pred súdom prvej inštancie konanom dňa 14. 11. 2016.

19.Žalobkyňa k oprávnenosti vstupu na účelovú komunikáciu predložila súdu potvrdenie I.j a I. nájomnú
zmluvu o nájme poľnohospodárskych pozemkov uzavretú medzi p. Z. a R. zo dňa 10.12.2011 o nájme
parcely 255/24 a 255/44, nájomnú zmluvu medzi I. a žalobkyňou zo dňa 10.12.2011 o nájme parciel
255/23 a 255/44, nájomnú zmluvu medzi D. a žalobkyňou zo dňa 10.12.2011 o nájme parcely 255/23 a

255/44, Nájomnú zmluvu medzi Y. a žalobkyňou zo dňa 10.12.2011 o nájme parcely 255/23 a 255/44,
nájomnú zmluvu medzi Máriou Chachaľákovou a žalobkyňou zo dňa 10.12.2011 o nájme parciel 255/23
a 255/44, nájomnú zmluvu medzi Stanislavom Kedžuchom a Helenou Kentošovou zo dňa 10.11.2012
o nájme parciel 255/24 a 255/25, nájomnú zmluvu medzi F. a žalobkyňou zo dňa 10.12.2011 o nájme
parcele 255/23 a 255/44, nájomnú zmluvu medzi I. a žalobkyňou zo dňa 10.12.2011 o nájme parcely

255/23 a 255/44, nájomnú zmluvu medzi D. a žalobkyňou zo dňa 10.11.2012 o nájme okrem iných
parcely číslo 43/222. na poľnohospodárske využitie.

20. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 14. 1. 2019 uviedla, že za účelom podpory skutočnosti o
oprávnenosti prístupu žalobkyne ku stavbe skladovej haly evidovanej na liste vlastníctva číslo XXX,

predkladá súdu potvrdenie pána C. a pána C., ktorí vystupovali v rozhodnom období mesiaca februára
2014 ako výluční alebo podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti v areáli bývalého družstva, cez ktoré
bol a je možný prístup ku hale žalobkyne, a z ktorých potvrdení je zrejme, že žalobkyňa ako aj ňou
poverené a splnomocnené osoby tento prístup cez pozemky realizovali s vedomím a súhlasom vyššie
uvedených osôb. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaných, že účelové komunikácie nachádzajúce sa v areáli

družstva sú neverejne z dôvodu, že sa jedná o celistvo oplotený a uzavretý objekt žalobkyňa poukazuje,
že podľa katastrálnej mapy hranica areálu poľnohospodárskeho družstva prechádza okrem iných aj
cez parcely registra CKN číslo 382/3, ktorá patrí do výlučného vlastníctva žalobkyne, a ktorá sa
nachádza za stavbou skladovej haly žalobkyne. Predmetnú parcelu nadobudla do svojho výlučného
vlastníctva na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej ešte v roku 2012, čo je zrejme z listu vlastníctva,

pričom od tohto momentu žalobkyňa na parcele nerealizovala výstavbu žiadneho oplotenia a zároveň
žiadne oplotenie na tejto parcele zo strany žalobkyne odstránené nebolo, nakoľko sa tam ani žiadne
oplotenie nenachádza. Za účelom preukázania tejto skutočnosti predložila súdu fotodokumentáciu
priestoru nachádzajúceho sa za stavbou skladovej haly žalobkyne, z ktorej je zrejmé, že na parcele
číslo 382/3 sa nenachádza žiadne oplotenie, z čoho je taktiež zrejmé, že areál bývalého družstva

nie je a nebol celistvo oplotený, a teda uzavretý, preto nemožno považovať účelové komunikácie v
areáli zo zákona za neverejné. Z dokumentácie tiež vyplýva, že napriek tomu, že na parcele nie je ani
nebolo zriadené žiadne oplotenie, prejazd zadržaného ťahača s návesom cez túto parcelu nebol možný
z dôvodu terénnych nerovností - je tam priekopa, cez ktorú v čase období zvýšených zrážok preteká
potok.

21.ŽalobkyňapredložilapotvrdenieC.,potvrdenieC.afotodokumentáciustavbyskladovejhalyaparcely
nachádzajúcej sa za touto stavbou v počte kusov 13.

22. Žalovaný 1/vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 16. 1. 2019 uviedol, že predmetom konania je

náhrada škody za to, že žalovaný dňa 18. 2. 2014 zatarasili účelovú komunikáciu umožňujúcu prístup aj
výjazd z areálu hospodárskeho dvora - vstupnú bránu, nákladnému vozidlu SCANIA, čím pre žalobkyňu
úhradou prestojov vznikla škoda. Žalobkyňa na pojednávaní predložila fotokópie nájomných zmlúv,
potvrdení snažiac sa preukázať oprávnenosť prístupu ku skladovej hale stojacej na parcele číslo 371/3.Pokiaľ sa týka nájomných zmlúv, nikto doposiaľ nenamietal ani ich existenciu, ani ich pravosť, a to
napriek tomu, že predložené nájomné zmluvy a potvrdenia nemajú s vecou nič spoločné. Predmetom
nájomnej zmluvy je orná pôda, respektíve podiely z nej, nie cesta ako samostatná stavba a účelom

prenájmu je pestovanie poľnohospodárskych plodinách krmív, nie preprava tovaru. Je toho názoru, že
ani predložené potvrdenia nemajú pre spor žiadnu výpovednú hodnotu a sú právne bezvýznamné, čoho
si bola žalobkyňa plne vedomá, keď dňa 8. 4. 2014 podala na tunajší súd žalobu, ktorou sa domáhala
zriadenia vecného bremena v konaní 19 C/63/2014. Už vtedy si bola vedomá aj toho, že pozemky a na
nich zriadená účelová komunikácia sú dve samostatné nehnuteľnosti v katastri samostatne evidované.

Ani jedna z nájomných zmlúv ani jedno z prehlásení sa netýka cesty ako stavby, ktorej vlastníkom je
spoločnosť PEMAGRO, s.r.o., ani vstupnej brány, cez ktorú mal byť znemožnený odchod motorového
vozidla, ktorej vlastníkom je PEMAGRO s.r.o., ani parcely 255/4, na ktorej je vstupná brána postavená,
a ktorá je vo vlastníctve Slovenskej republiky. Zároveň predložil kópiu mapy areálu PD D..

23.Súd vykonal dokazovanie predloženými listinami, výsluchom svedkov, výsluchom žalobkyne, a z ich

obsahu a vyjadrení strán sporu zistil tento skutkový stav:

24.Žalobkyňa jevýlučnouvlastníčkounehnuteľnostinachádzajúcichsavobciD.zapísanýchnaLVčíslo
XXX,atoparcielregistraCčíslo371/2-zastavanéplochyanádvoriaovýmere2515metrovštvorcových,
parcely registra C číslo 371/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1046 metrov štvorcových, parcely

registra C číslo 382/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 808 metrov štvorcových, stavby skladovej
haly postavenej na parcele registra C číslo 371/3 bez prideleného súpisného čísla, ktorá sa nachádza
v areáli bývalého Poľnohospodárskeho družstva D..

25.Areálom družstva prechádzajú aj účelové komunikácie nachádzajúce sa na parcelách registra C

369,380/1, 380/15, avšak nemajú založený list vlastníctva a sú definované ako zastavané plochy a
nádvoria a ako pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová
komunikácia. Žalobkyňa je vlastníčkou parcely reg. C 380/16 zapísanej na LV č. XXX k.ú. D.. Parcela je
definovaná ako zastavané plochy a nádvoria a ako pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba
- cestná, miestna a účelová komunikácia.

26.Zvýsluchužalobkynebolozistené,žedňa14.2.2014došlokdodávketovaruspoločnosťouJJLogistic
s.r.o. do haly nachádzajúcej sa v areáli bývalého družstva D.. Nákladné vozidlo sa však nemohlo dostať
k hale, pretože vstup do areálu bol zatvorený a strážnik bránu odmietol otvoriť s odôvodnením, že mu
to nadriadení zakázali. Preto jej manžel prestrihol zámku a vozidlo vošlo do areálu družstva. Vozidlo

prišlo asi o 9.00 hod. a urobila sa vykládka tovaru. Keď chcel vodič kamióna po vykládke odísť, nebolo
to možné, pretože brána bola znovu uzavretá a z vonkajšej strany areálu pred bránou stála dodávka,
ktorá bránila výstupu kamiónu z areálu družstva. K incidentu bola privolaná aj hliadka policajného zboru,
ktorá žiadala, aby bola dodávka z cesty odstránená, avšak dodávka ani na výzvu polície odstránená
nebola. Prítomní boli aj jej manžel, páni C. Zálom, Petro a jej manžel, v poobedňajších hodinách aj

pán C., vtedajší konateľ firmy PEMAGRO. Keď sa na miesto prišla pozrieť poobede, brána bola stále
uzavretá. Pred bránou už nestála dodávka, ale z vnútornej strany areálu pred bránou stálo motorové
vozidlo Subaru a pri druhom výjazde z areálu stálo vozidlo Volvo. Požiadala pána C., aby vzájomné
problémy riešili medzi sebou, ale vodiča kamiónu nech nechá odísť z areálu. Na túto požiadavku pán C.
reagovalvyjadrením,žeonrozhodne,kedybránuotvoríakedypustíkamiónvon. Ktvrdeniužalovaných,

že z areálu mohol kamión vyjsť cez spevnenú časť pri bráne od Obce D. uviedla, že v čase incidentu táto
cesta ešte vytvorená nebola, urobila sa až po žatve pšenice a sóje v mesiaci august 2014. Poukázala
aj na fotografiu motorového vozidla Volvo, ktoré stálo pred bránou a ktoré dokazuje, že v tej dobe tam
žiadna prístupová cesta nebola.

27.Svedok Y. vypovedal, že dňa 14.2.2014 im malo byť dodané hnojivo do haly, ktorá sa nachádza
v areáli bývalého družstva vo D.. Kamión tovar doviezol, avšak do areálu sa nemohol dostať pre
uzamknutú bránu. Požiadal preto strážnika spoločnosti PEMAGRO aby bránu otvoril, pretože doposiaľ s
tým nebol žiadny problém. Strážnik bránu odmietol otvoriť s odôvodnením, že mu to nadriadení zakázali.
Konkrétne to mal zakázať C.. Vodič kamióna však naliehal, že tovar potrebuje vyložiť, pretože sa

ponáhľal na iné zákazky. Prestrihol preto reťaz na bráne a kamión vošiel do areálu. Už počas vykládky
videl, že pri vstupných bránach je pohyb a kladú sa k bránam zátarasy. Pri výjazde smerom k obci
Porúbka z vonkajšej strany bola odstavená modrá dodávka a k druhej betónové zábrany. Kamión už z
areálu nemohol vyjsť. Privolal hliadku OO PZ Sobrance, ktorá žiadala, aby prekážka bola odstránená aaby bol umožnený výjazd vozidla, čo bolo odmietnuté. Prítomný C. uviedol, že z areálu nás nepustia.
Na to prišla ďalšia hliadka polície vrátane riaditeľa obvodného oddelenia a žiadali prekážky odstrániť.
Napriek tomu sa tak nestalo. V poobedňajších hodinách sa dostavil na miesto pán C., ktorý uviedol,

že cestu neuvoľnia, že celý areál družstva je jeho a my do areálu môžeme chodiť ako chceme a on
rozhodne o tom, kedy cestu uvoľní. Osobne videl, ako na vozidle Volvo prišiel C. a odstavil ho pred
betónovú prekážku, ktorá bola od obce Vojnatina. K vozidlu Subaru sa vyjadriť nevedel, ale toto už stálo
odstavené pri výjazde od obce C.. Spevnenú cestu, na ktorú sa žalovaní odvolávajú urobili až niekedy
začiatkom mesiaca september 2014. Pri incidente bol prítomný pán Petro, ktorý vošiel do areálu svojim

vozidlom a taktiež mal znemožnené autom areál opustiť. V pondelok volal strážnik areálu pánovi C., že
si môže prísť pre auto, že ich pustia z areálu.

28.Svedok I. vypovedal, že dňa 14.2.2014 navštívil pána Y. v areáli bývalého družstva vo D., pretože
mal záujem o prácu. Do areálu vošiel svojim osobným motorovým vozidlom. V tej dobe robil pán Y.
vykládku kamióna. Vykládka už končila, preto sa s pánom Y. rozprával o možnosti zamestnania. Počas

rozhovoru nastal pri oboch bránach družstva pohyb, pričom k jednej bráne sa umiestňovali betónové
zábrany a od obce C. sa postavila dodávka. Z areálu sa už nemohol svojim autom dostať. Nechal kľúče
pánovi Y., ktorý povedal, že ak sa brána otvorí, auto mu dovezie domov. Keď sa brány neotvorili, zavolal
strážnikovi areálu pánovi C., že potrebuje auto, aby mu otvoril. Odmietol to s odôvodnením, že to má od
nadriadených zakázané. V pondelok mu zavolal, že si môže auto vyzdvihnúť, čo aj urobil.

29.Z fotografií predložených žalobcom vyplýva, že ide o fotografie z areálu bývalého
poľnohospodárskeho družstva, pričom pred bránami zabezpečenými reťazami sú umiestnené motorové
vozidlá Subaru a Volvo, pričom za Subaru v areáli je odstavený kamión zn. Scania s evidenčným
číslom BJ 328 BT. Pred vozidlom Volvo sa pred uzamknutou bránou nachádzajú aj ďalšie prekážky, a

to betónové v tvare U.

30. Z potvrdenia Obvodného oddelenia PZ v Sobranciach zo dňa 14.2.2014 vyplýva, že v tento deň
V. bytom W. podal oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu „zabránenie výjazdu
vozidla. Dňa 29.5.2015 bol vypočutý k udalosti orgánmi polície, kde uviedol, že dňa 14.2.2014 vykonával

prepravu hnojiva do cieľovej stanice v obci Vojnatina pre pána Y.. Vošli do areálu, ktorý vyzeral ako
bývalé družstvo. Tovar vykladali asi 2 hodiny. Keď chcel s kamiónom opustiť areál, nebolo to možné,
pretože pred bránou stáli dva osobné vozidlá postavené krížom cez cestu, preto z autom nemohol vyjsť.
Priautáchstáliľudia,ktorýchnepoznal.Povedalimu,ženeoprávnenevstúpilnapozemokažetamnemá
čo robiť. Po chvíli k bráne prišiel aj pán Y., jeho manželka a neskôr aj polícia. Napriek tomu mu nebolo

dovolené opustiť areál. Zdržal sa pomaly do večerných hodín. V ten deň mal ešte nakládku vo Vranove
nad Topľou, ktorú už nemohol zrealizovať. Jemu neznámi ľudia mu dovolili opustiť areál iba pešo a pán
Kentoš ho potom odviezol domov. V pondelok mu bolo oznámené, že môže prísť pre nákladné auto a
bolo mu umožnené opustiť areál.

31.Ako svedok vypovedal dňa 29.5.2015 pred orgánmi polície Dávid Popovič, ktorý pracoval pre
spoločnosť PEMAGRO ako strážnik objektu bývalého PD D.. Na presný dátum si nepamätal, ale k areálu
prišiel pán Y. s kamiónom a chcel vojsť. Odmietol ho pustiť, pretože mal pokyn nepúšťať nikoho cudzieho
do objektu. Obe brány boli uzamknuté. Takýto pokyn mu dal jeho nadriadený - vedúci dvora I. - ktorý
povedal, že šéf - myslel tým pána C. - dal zákaz púšťať do objektu cudzie vozidlá. Ako zamestnanec

robil to, čo mu prikázali. Pán Y. prestrihol reťaz na bráne a vošli do areálu družstva. Asi o 10 minút
prišli I. C. a nejakí zamestnanci Pemagra a dali na cestu nejaké auto. Neskôr prišiel aj pán C. a povedali
pánovi Y., že porušil zákaz a vošiel do dvora násilím, a preto zostane vo dvore, kým sa to nevyrieši.
Kamión pána Y. zostal vo dvore, pretože brány firma Pemagro uzamkla a pred bránou od obce C. bolo
auto Subaru a od obce D. Volvo, ktoré patrilo C.. Pán Y. dal kamión do haly a taktiež auto pána C.. Asi

o dva dni som na pokyn I. umožnil vozidlám opustiť areál.

32.Dňa 22.5.2015 pred orgánmi polície vypovedal ako svedok žalovaný v 1. rade. Uviedol, že pán Y. v
dotknutý deň vošiel násilím na dvor bývalého PD D. keď prestrihol oceľovú reťaz na bráne. Zhodne ako
vo svojich vyjadreniach k žalobe vypovedal, že je vlastníkom vozidiel Subaru a Volvo, ktoré sa mu obe

pokazili na ich ceste v areáli PD. Na radu servisu nimi nemal hýbať. Pán Y. má od leta 2014 veľa vstupnej
brány od obce Vojnatina urobenú cestu, ktorá je spevnená a umožňuje prejazd vozidiel. Ku dňu, keď
nemal vpustiť pána Y. do jeho haly uviedol, že to bolo niekedy v novembri roku 2014. Bol na ohliadke ich
dvora vo Vojnatine v bývalom PD, pričom za bránou odstavil auto. Keď sa vrátil a chcel ho naštartovať,nedalo sa. Chybu sa mu nepodarilo odstrániť keď medzitým došiel pán Y., ktorý zavolal políciu. Aj polícii
vysvetlil, že auto je pokazené, lebo nechce naštartovať. Po určitom čase sa podarilo auto spojazdniť.

33.Z faktúry predloženej žalobkyňou bolo zistené, že spoločnosť JJ Logistic s.r.o. so sídlom v Dujave
dňa 18.2.2014 vyúčtovala žalobkyni sumu 1020,00 Eur za prestoje za vozidlo EČ: H.. Podľa prílohy k
faktúre išlo o vozidlo Scania s prípojným vozidlom Bodex vodiča T., ktoré bolo od 14.2.2014 do 17.2.2014
neoprávnene zadržané. Státie vozidla potvrdila aj žalobkyňa. Z výpisu účtu žalobkyne bolo zistené, že z
jej účtu bola dňa 21.10.2014 odpísaná suma 1020,00 Eur v prospech účtu spoločnosti JJ Logistic s.r.o.

34.Z fotokópie kúpnej zmluvy predloženej žalobkyňou zo dňa 26. 11. 2013 bolo zistené, že predávajúci
Poľnohospodárske družstvo Priekopa v likvidácii zastúpenej S. likvidátorom a kupujúci spoločnosť
PEMAGRO s.r.o. uzatvárajú kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností vedených na
liste vlastníctva číslo XXX stavby - VTK na parcele číslo 604/3 a túto predáva do výlučného vlastníctva
kupujúceho bez akýchkoľvek tiarch. Predávajúci predáva uvedenú stavbu spolu so súčasťami,

príslušenstvomavybavenímvstaveakostojí aleží,najmäoploteniaareálu,všetkysúvisiaceinžinierske
siete, priľahlé spevnené plochy, parkoviská a cesty, ktoré sa nachádzajú najmä na parcelách registra
C číslo 2691/3, 2691/1, 604/2 a 604/6. Kupujúci bral na vedomie, že vzťah k parcele, na ktorej leží
stavba, nie je evidovaný na liste vlastníctva. Ďalej predmetom predaja bola nehnuteľnosti nachádzajúce
sa v obci D., katastrálne územie D. a to v areáli bývalého PD D. - odchovňa mladého dobytka, ktorý je

tvorený stavbami ležiacimi na parcelách registra C číslo 378 - maštaľ 377/2 - maštaľ 377/1 - maštale 376
- maštaľ, 375 senník - 374 vrátnica, 383/2 - 2, pričom tieto stavby nie sú zapísané na liste vlastníctva.
Predávajúci predáva stavby spolu so súčasťami, príslušenstvom a vybavením v stave ako stoja a ležia
najmä poľné hnojisko, oplotenie areálu, všetky súvisiace inžinierske siete, priľahlé spevnené plochy,
parkoviska a cesty, ktoré sa nachádzajú najmä na parcelách číslo 369, 380/1, 380/2, 371/1, 372, 373,

547/2. Ďalej predmetom predaja boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci D. katastrálne územia D. a
to v areáli bývalého OMD, ktorý je tvorený aj stavbou ležiacom na parcele číslo 379 - maštaľ, pričom
stavba nie je zapísaná na liste vlastníctva a stavbu nie je možné v súčasnosti identifikovať v teréne
na mieste samom.

35.Podľa záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 7. 8. 2014, ktorý podal N. - likvidátor na Obvodnom
oddelení Policajného zboru v Sobranciach pod číslom od ORP - 782/SO - M I - 2014, likvidátor potvrdil,
že predal spoločnosti PEMAGRO s.r.o. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26. 11. 2013 stavby ležiace
v katastrálnom území obce D. bývalého poľnohospodárskeho družstva D. a to maštale, cestu, oplotenie
a spevnené plochy. Uviedol, že pri predaji jednotlivých stavieb a ani cesty v areáli mu neboli známi

vlastníci, preto stavby predal. Cesta nemala vlastníka zapísaného v katastri nehnuteľnosti. Uviedol, že
cestu predal ako stavbu, predávala sa len cesta a pozemok, na ktorom leží patrí vlastníkovi pozemku
evidovaného v katastri nehnuteľnosti.

36. Podľa potvrdenia obce Vojnatina zo dňa 22. 6. 2018 účelová komunikácia nachádzajúca sa v areáli

bývalého Poľnohospodárskeho družstva D., a to účelová komunikácia zriadená na aktuálnych parcela
registra C číslo 380/2, 380/1, 380 /16, 380/15 a číslo 369, všetky parcely v obci D., nebola vyhlásená
za účelovú komunikáciu neverejnú a zároveň nebola v minulosti ani podaná žiadosť o vyhlásenie tejto
účelovej komunikácie za neverejnou, a teda ide o verejnú účelovú komunikáciu. Obec zároveň potvrdila,
že v čase existencie družstva slúžila účelová komunikácia na zabezpečenie presunu motorových a

nemotorových vozidiel v rámci areálu družstva. V obci je známe, že žalobkyňa užívala a využíva túto
účelovú komunikáciu za účelom zabezpečenia prístupu jej osoby, jej zamestnancov, ňou poverených a
splnomocnenýchosôbkustavbe,atokskladovejhalepostavenejnaparceleregistraCčíslo371/3,ktorá
patrí do jej výlučného vlastníctva. Obec tiež uviedla, že vlastnícke vzťahy k verejnej účelovej komunikácii
jej nie sú známe.

37.Žalovaný predložil kópiou mapy areálu družstva v obci D. z internetovej stránky skgeodesy.sk, ktorá
má preukazovať oplotenie areálu bývalého poľnohospodárskeho družstva. Na mape je identifikovaná
parcela registra E číslo 255/20, ktorá prechádza areálom družstva a v časti aj mimo areál smerom
od prístupovej cesty, ktorá bola predmetom sporu. Podľa údajov k mape výlučným vlastníkom

nehnuteľnosti 255/20 je pán C.. Na mape je ďalej možné identifikovať skladovú halu žalobkyne, ktorá je
umiestnená v okrajovej časti areálu družstva po pravej strane od vchodu do areálu družstva. Za zadnou
časťou haly je na mape evidovaný potok.38.Z registra farmy číslo 439315 predloženého žalovaným 1/ vyplýva, že žalovanému PEMAGRO s.r.o.
bola schválená farma v Obci Vojnatina na chov hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec, kôz, koní a
hydiny.

39.Z rozsudku Krajského súdu v Košiciach spisovej značky 3 Sp/41/2014 bolo zistené, že v právnej
veci žalobcu PEMAGERO s.r.o. proti žalovanému Okresnému úradu Sobrance - katastrálny odbor o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu číslo V 874/2013 zo dňa 2. 7. 2013, bolo rozhodnutie
odporcu potvrdené. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že bol podaný návrh na preskúmanie rozhodnutia

odporcu o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam o návrhu na vklad vlastníckeho práva
v katastri nehnuteľností podanom dňa 26. 11. 2013, ktorého prílohou bola aj kúpna zmluva uzavretá
medzi poľnohospodárskym družstvom Priekopa v zastúpení S. - likvidátora ako predávajúceho a
PEMAGRO s.r.o. Košice ako kupujúceho, a rozhodol tak, že návrh na vklad zamietol. Zamietnutie
odôvodnil odporca § 31 katastrálneho zákona keď skúmal zmluvu z hľadísk, ktoré vyplývajú z tohto
ustanovenia a pri posudzovaní oprávnenia prevodcu nakladať s nehnuteľnosťou zistil, že dňa 30. 5.

2003 správa katastra rozhodla o povolení vkladu vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy uzavretej
medzi Poľnohospodárskym družstvom C. ako predávajúcim a I. ako kupujúcim dňa 21. 5. 2003, pričom
predmetom zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti evidovanej na LV číslo 369 k.ú.
Porúbka - výrobňa tvarovaných krmív na parcele registra číslo 604/3 bez pozemku. Vklad vlastníckeho
práva bol povolený a predmetná stavba na parcele 604/3 bola zapísaná na list vlastníctva číslo XXX

katastrálnehoúzemiaC..BolopretozrejméžepoľnohospodárskedružstvoPriekopapreviedlovlastnícke
právo k stavbe na parcele číslo 604/3 platnou a účinnou kúpnou zmluvou, ktorej právne účinky nastali
30. 5. 2003 a od tohto dňa nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti kupujúci I.. Správny orgán v
súlade s rozhodnutím o povolení vkladu vykonal výmaz vlastníckeho práva k stavbe na liste vlastníctva
XXX a zároveň vykonal zápis vlastníckeho práva k stavbe na list vlastníctva číslo XXX k.ú. C.. V

elektronickej verzii listov vlastníctva nebol vykonaný výmaz vlastníckeho práva k stavbe na parcele
604/3 v, preto v elektronickej forme zostalo vlastnícke právo na liste vlastníctva XXX evidované.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu a z listinných dôkazov uzavrel, že odporca
pri rozhodovaní o povolení vkladu vlastníckeho práva postupoval správne, pretože Poľnohospodárske
družstvo C. likvidácii zastúpené likvidátorom pri uzatváraní kúpnej zmluvy s kupujúcim PEMAGRO s.r.o.

dňa 26. 11. 2013 už nebol vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej pôvodne na LV číslo XXX ako stavba VTK
na parcele 604/3, ale výlučným vlastníkom tejto nehnuteľnosti bol I., ktorý vlastnícke právo nadobudol
na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21. 5. 2003. Poľnohospodárstvo družstvo C. v likvidácii nemohlo preto
opätovne kúpnou zmluvou zo dňa 26. 11. 2013 predávať nehnuteľnosť, ktorej vlastníkom prestalo byť
už v roku 2003.

40.Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisovej značky 8Sžol/27/2015, ktorým
rozhodoval o v odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach bolo zistené, že
Najvyšší súd ako odvolací orgán potvrdil rozsudok Krajského súdu v Košiciach spisová značka 3
Sp/41/2014 zo dňa 22. 10. 2014. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že aj podľa názoru odvolacieho

súdu v danej veci kúpnu zmluvu zo dňa 26. 11. 2013 nebolo možné považovať za vkladu schopnú
listinu v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Absencia splnenia zákonnej podmienky v zmysle §
37 ods. 2 občianskeho zákonníka, teda existencia možného predmetu právneho úkonu, jednoznačne
vedie k záveru o absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu. Súčasne odvolací súd zdôrazňoval,
že z ohľadu na skutočnosť, že podstata kúpnej zmluvy spočíva v prevode vlastníckeho práva k veci,

je nevyhnutnou podmienkou jej uzavretia, že predávajúci je vlastníkom, nakoľko v opačnom prípade
kupujúci nemôže od nevlastníka nadobudnúť vec do vlastníctva. Prisvedčil záverom správneho orgánu,
že Poľnohospodárske družstvo C. likvidácií previedlo vlastnícke právo k nehnuteľnosti, a to k stavbe
VTK na parcele 604/3 kúpnou zmluvou zo dňa 21. mája 2003, ktorej právne účinky nastali 30. mája
2003 rozhodnutím o povolení vkladu, kedy vlastnícke právo k stavbe nadobudol kupujúci I.

41.Žalobkyňa predložila 13 kusov čiernobielych fotografií vytlačených tlačiarňou PC, ktoré zachytávajú
skladovú halu patriacu žalobkyni, a to z niekoľkých uhlov. Niektoré z fotografií zachytávajú zadnú časť
výrobnej haly žalobkyne umiestnenej aj podľa mapy predloženej žalovaným v 1. rade bočnej časti areálu
PD družstva z pohľadu od vstupnej brány, ktorá bola predmetom incidentu. Z fotografií vyplýva, že za
halou sa nachádzajú stromy a porasty v šírke presahujúcej halu po oboch stranách na niekoľko desiatok

metrov. Na fotografiách nie sú identifikované žiadne oplotenia, čo potvrdzujú detailnejšie zábery tejto
časti areálu.

42. Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu
spoločne a nerozdielne.
Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z. kto spôsobil prekážku cestnej premávky, je povinný ju bezodkladne
odstrániť. Ak to neurobí, je povinný ju bezodkladne odstrániť na jeho náklady správca cesty. Ten, kto
odstráni prekážku cestnej premávky, je povinný bezodkladne zabezpečiť aj odstránenie predmetov a

odpadov prekážajúcich v zjazdnosti na ceste, ktoré s prekážkou cestnej premávky súvisia.
Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z. cestnou premávkou na účely tohto zákona sa rozumie užívanie
diaľnic, ciest, miestnych komunikácií a účelových komunikácií vodičmi vozidiel a chodcami.
Podľa § 2 ods. 2 písm. r) zák. č. 8/2009 Z.z. r) prekážkou cestnej premávky je všetko, čo môže ohroziť
alebo obmedziť jazdu vozidiel a pohyb chodcov
Podľa § 3d ods. 4 zák. č. 135/1961 Zb. učelové komunikácie sú vo vlastníctve štátu 2b) alebo iných

právnických osôb alebo fyzických osôb.
Podľa § 22 ods. 1 zák. č. 135/1961 Zb. účelové komunikácie slúžia spojeniu jednotlivých výrobných
závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo
komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch.
Podľa § 22 ods. 3 zák. č. 135/1961 Zb. účelové komunikácie sa členia na verejné a neverejné. Účelové

komunikácie v uzavretých priestoroch alebo objektoch sú neverejné. Verejnú účelovú komunikáciu môže
príslušná obec vyhlásiť za neverejnú len so súhlasom jej vlastníka.
Podľa § 3d ods. 6) zák.č.135/1961 Zb. vlastníci a správcovia pozemných komunikácií sú povinní
pozemné komunikácie udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené.
Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s nimi.
Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa
im rovnaká právna ochrana.
Podľa článku 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na
ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho

práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru
ustanovenú zákonom.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania. Výšku úrokov z omeškania ustanoví
vykonávací predpis.

43. Žalobkyňa sa domáha náhrady škody, ktorá jej mala vzniknúť spoločným konaním žalovaných v 1. a
2. rade z dôvodu, že zabránili výjazdu motorového vozidla, ktoré doručilo tovar pre účely jej podnikania z
areálu bývalého Poľnohospodárskeho družstva vo D., za čo musela zaplatiť tzv. stojné v sume 1020,00
Eur.

44.Žalovaní škodu neuznali s odôvodnením, že sa nedopustili žiadneho protiprávneho konania voči
žalobkyni. Motorové vozidlá, ktoré zabránili výstupu nákladného auta z areálu družstva sa pokazili, ich
vodič C. po porade so servisom vozidlami nehýbal a po odstránení vady o dva dni vozidla ihneď z
cesty odstránil. Zachoval taký stupeň opatrnosti, ktorý bolo od neho možné vzhľadom na konkrétnu

časovú a miestnu situáciu rozumne požadovať. Žalovaní pôvodne žiadne dôkazy v konaní nenavrhli a
nepopreli ani skutkové tvrdenia žalobkyne týkajúce sa vzniknutých prekážok na účelovej komunikácii
v areáli bývalého družstva vo D.. Po zrušujúcom rozhodnutí odvolacím súdom svoju obranu doplnili o
skutkové tvrdenia spočívajúce v tom, že sporná účelová komunikácia je neverejnou komunikáciou, areál
je ohraničený, čo vyplýva z geometrického plánu a katastrálnej mapy, preto tam žalobkyňa nemala čo

hľadať.. Táto skutočnosť podľa žalovaných vyplýva aj z potvrdenia obce aj vyjadrenia žalobkyne, ktorá
tvrdila, že motorové vozidlo nemohlo opustiť areál pre uzavretú bránu.

45.Vkonanínebolosporné,žedňa14.2.2014došlokdoručeniutovaruprežalobkyňudoareálubývalého
družstva vo D. firmou JJ Logistic s.r.o., a to nákladným motorovým vozidlom SCANIA BJ 328 BT. Nebola

sporná ani skutočnosť, že motorové vozidlo nemohlo opustiť areál družstva od 14.2.2014 do 17.2.2014
pre prekážku vytvorenú osobnými motorovými vozidlami Subaru a Volvo, ktoré patria žalovanému v
1. rade a pre ostatné prekážky umiestnené žalovaným v 2. rade. Nebola sporná ani skutočnosť, že
nákladné motorové vozidlo SCANIA v čase, keď mu nebolo umožnené opustiť areál sa pohybovalo poúčelovej komunikácii vo vnútri bývalého družstva, ktorá (ako vyplýva z údajov katastra) je vedená na
parcelách registra C číslo 369, 380/1 a 380/15 bez listu vlastníctva, a ku vlastníctvu ktorej sa hlási
žalovaný v 2. rade na základe kúpy.

46.Výpisom z účtu a predloženou faktúrou bola preukázaná aj skutočnosť, že žalobkyňa zaplatila
firme JJ Logistic s.r.o. účtovaný prestoj za čas od 14.2.2014 do 17.2.2014 v sume 1200,00 Eur.
Žalovanízistenéskutočnostinepopreli.Nebolorozporovanéanito,žedôvodomfakturácieprestojovbola
nemožnosť opustenia areálu družstva nákladným motorovým vozidlom pre prekážky na ceste vytvorené

žalovanými v 1. a 2. rade.

47.Spornou bola otázka, či zadržanie vozidla bolo protiprávnym konaním, a či sa ho dopustili žalovaní,
a teda či zodpovedajú za tvrdenú škodu žalobkyni. Podľa názoru prvoinštančného súdu vysloveného v
pôvodnom rozsudku zo dňa 13.2.2017 sa žalovaní spoločným konaním protiprávneho konania dopustili,

preto zodpovedajú spoločne a nerozdielne za škodu, ktorá žalobkyni ich konaním vznikla (§438 ods.
1 Občianskeho zákonníka).

48.Odvolací súd v zrušujúcom uznesení po podanom odvolaní žalovaným v 1. rade uviedol, že:

-súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení, keď správny
hmotnoprávny predpis nesprávne aplikoval na ustálený skutkový stav, a v dôsledku toho aj nesprávne
vo veci rozhodol

-právnakvalifikáciasúduprvejinštancievychádzalazpredpokladu,žežalobkyňamalaprávoprechádzať

po spornej účelovej komunikácia, teda vychádzal zo záveru, že išlo o verejnú účelovú komunikáciu.
Takýto záver je však v rozpore so znením § 22 ods. 1 a 3 zák. č. 135/1961 o cestnej premávke

-z obsahu dokazovania vyplýva, že sporná účelová komunikácia sa nachádza v uzavretom areáli
bývalého družstva ako je nesporné, že tento areál bol oplotený a vstupná brána uzavretá

-jenesprávnyzáversúduprvejinštancie,žejeprávnebezvýznamnévlastníctvonehnuteľnostiaodvolací
súd ho považuje za predčasný, ak je účelová komunikácia neverejná. Ak totiž išlo o účelovú komunikáciu
neverejnú, má to za následok, že žalobkyňa ako aj vozidlá vstupujúce do areálu na jej objednávku
nemajú oprávnenie pohybovať sa po tejto komunikácii

-žalobkyňavkonanínepreukázalaaninetvrdila,abyjejprávnyvzťahnaužívanieuvedenýchkomunikácií
vyplýval z inej skutočnosti, ktorá by predstavovala výnimku zo zákonnej úpravy. Dôkazom toho je žaloba
o zriadenie vecného bremena (19C/63/2014)

-žalobkyňa v konaní nepreukázala splnenie zákonnej podmienky spočívajúcej v porušení právnej
povinnosti, resp. zavinení zo strany žalovaných

-uložil povinnosť súdu prvej inštancie opätovne vyhodnotiť nárok žalobkyne a pri týchto svojich záveroch
sa riadiť záväzným právnym názorom odvolacieho súdu.

49.Zo záverov odvolacieho súdu teda vyplýva, že právna kvalifikácia nároku bola správna, ale z nej boli
vyvodené nesprávne závery, ktoré bolo potrebné prehodnotiť. Pre rozhodnutie vo veci tak bolo potrebné
vyriešiť otázku vlastníctva účelovej komunikácie a otázku, či účelová komunikácia je verejnou alebo
neverejnou. Iba k týmto zisteniam je relevantné aj doplnené dokazovanie. Zo záverov odvolacieho súdu

teda vyplýva, že ak bola účelová komunikácia neverejnou a žalovaný v 2. rade je zároveň jej vlastníkom,
žalobkyňa nemala právo pohybovať sa po účelovej komunikácii. Ak bola účelová komunikácia verejnou,
bezohľadunavlastníctvožalovanéhov2.rade, žalobkyňabolaoprávnenápokomunikáciisapohybovať
a žalovaní neboli oprávnený v pohybe po tejto komunikácii brániť ani žalobkyni ani iným osobám.

50.Pokiaľ ide o charakter účelovej komunikácie, žalovaní vo svojom vyjadrení k žalobe ani do
rozhodnutia súdu prvej inštancie nikdy netvrdili, že ide o účelovú komunikáciu neverejnú. Netvrdili, že
ide o uzavretý areál a netvrdil to ani súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Dotknutý priestor vždy
definoval ako areál alebo areál bývalého družstva. Žalovaní dokonca ani netvrdili, že sú vlastníkmiúčelovej komunikácie. Vyjadrovali sa iba k vytvoreniu prekážky pre odjazd kamióna a k jeho násilnému
vstupu do areálu družstva. Podľa názoru súdu žalovaní ani po doplnení dokazovania nepreukázali,
že účelová komunikácia v areáli bývalého družstva je neverejnou komunikáciou. Zákon „neverejnosť“

komunikácie podmieňuje uzavretými priestormi. Aj keď je nepochybné, že bývalý areál družstva bol
pravdepodobne uzavretý a oplotený, v súčasnosti tomu tak nie je. Žalovaný v 1. rade uzavretosť
areálu preukazoval registrom farmy číslo 439315, z ktorého vyplýva, že žalovanému PEMAGRO s.r.o.
bola schválená farma v Obci Vojnatina na chov hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec, kôz, koní
a hydiny. Odôvodňoval to tým, že povoliť farmu na uvedené účely je možné iba vtedy, ak je areál

farmy uzavretý. Súd poukazuje súladne so žalobkyňou, že toto tvrdenie žalovaní ničím nepreukázali,
pretože táto podmienka pre povolenie farmy nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Naopak,
fotografie predložené žalobkyňou preukazujú, že minimálne v rozsahu zachytenom fotografiami, ktoré
boli vyhotovené v okolí jej nehnuteľností, neexistuje žiadne oplotenie ani súvislé prekážky, ktoré by bolo
možné definovať ako uzavretie priestoru. Uzavretý areál mala podľa žalovaného v 1. rade preukazovať
aj mapa z portálu skgeodedy.sk. Mapa sama osebe túto skutočnosť nepreukazuje, podľa mapy je možné

iba identifikovať rozlohu bývalého areálu družstva. Ide o grafické nie fotografické vyobrazenie tejto časti
katastra. Predložené fotografie reálneho stavu areálu preukazujú, že areál nie je súvisle oplotený, aj keď
existujú vstupné brány. Keďže v prípade areálu bývalého družstva nie je splnená zákonná podmienka
uzavretosti, nie je možné spornú účelovú komunikáciu definovať ako neverejnú.

51.Súd ďalej udáva, že z charakteru účelových komunikácií vyplýva, že tieto slúžia prepojeniu výrobných
závodov alebo objektov a nehnuteľností s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo komunikačným
účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch (§22 ods. 1). Podľa zákona sú účelové komunikácie
verejné a neverejné. Za neverejné komunikácie sa považujú tie, ktoré sú v uzavretých priestoroch
alebo objektoch (§22 ods. 3). Túto definíciu zákona je však potrebné chápať v kontexte ustanovenia

§ 22 ods. 1 zákona o pozemných komunikáciách, ktorý hovorí, že účelové komunikácie slúžia
prepojeniu jednotlivých objektov a nehnuteľností s ostatnými pozemnými komunikáciami, alebo slúžia
komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch. Zákon teda operuje dvomi pojmami,
a to „prepojením na ostatné komunikácie“ a „komunikačným účelom v uzavretých priestoroch“. Pokiaľ
ide o časť, ktorou je uzavretý areál prepojený s ostatnými komunikáciami, ide jednoznačne o priestor

verejný a prístupný každému. Ak ide o účelové komunikácie v uzavretom priestore, ktoré podľa zákona
slúžia komunikačným účelom v uzavretých priestoroch, účelová komunikácia je neverejnou. Znamená
to, že nie je verejne prístupnou pre kohokoľvek ani pre široký okruh verejnosti. V uvedenom kontexte je
preto potrebné posúdiť aj otázku, kto je oprávnený vstupovať a pohybovať sa po neverejnej komunikácii
v uzavretom priestore. Odvolací súd poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa nepreukázala, čo ju

oprávňovalo na vstup na tvrdené neverejné komunikácie, keďže podala žalobu o zriadenie vecného
bremena. Zriadenie vecného bremena v konaní 19C/63/2014 rozhodoval ten istý senát, ale týkalo sa
zriadenia vecných bremien k pozemkom a nie k účelovej komunikácii. Podľa názoru súdu, ak by aj išlo
o neverejnú komunikáciu, žalobkyňu oprávňovala na vstup do areálu družstva a pohyb po neverejnej
účelovej komunikácii skutočnosť, že v areáli bývalého družstva vlastní nehnuteľnosti. Je preto osobou,

ktorá bola oprávnená vstúpiť do areálu družstva z titulu práva užívať svoje vlastníctvo, a to či už
skladovú halu alebo pozemky. Žalovaní preto podľa názoru súdu, ak by aj išlo o uzavretý areál, nemajú
právo odmietnuť vstup vlastníkovi na nehnuteľnosť, ktorá sa v areáli nachádza, navyše ak účelová
komunikáciastojíajnaimpatriacichnehnuteľnostiach. Vlastnícinehnuteľnostívbývalomareálidružstva
vykonávajúci tam podnikateľskú činnosti a nimi poverené osoby podľa názoru súdu patria k okruhu

osôb, ktoré majú právo napriek jej prípadnému neverejnému charakteru vstúpiť po účelovej komunikácii
na svoje nehnuteľnosti, pretože to je úlohou účelových komunikácii (§22 ods.1). Skutočnosť, že žalovaný
účelovú komunikáciu zakúpil, nemôže byť na ťarchu ostatným užívateľom poľnohospodárskeho
areálu a žalovaný svoje postavenie vlastníka nemôže takýmto spôsobom zneužívať. Žalovaný v 2. rade
vedel, aký druh komunikácie kupuje, pretože sa jej charakterom bránil aj v tomto konaní. Vlastnícke

právo síce oprávňuje vlastníka predmet svojho vlastníctva užívať a nakladať s ním, toto právo však
nie je neobmedzené. Jeho výkon musí rešpektovať medze dané právnym poriadkom a nemôže byť
zneužívané na úkor iného vlastníka (čl. 20 ods. 3 Ústavy SR). Otázku užívania vlastníctva je možné
vyriešiť náhradou alebo inou kompenzáciou za užívanie cudzieho vlastníctva.

52.Keďže prvoinštančný súd dospel k záveru, že v prípade areálu bývalého družstva Vojnatina nejde
o neverejnú účelovú komunikáciu, nie je právne významné ani zisťovanie skutočnosti, či žalovaný v
2. rade je vlastníkom komunikácie (závery odvolacieho súdu: je nesprávny záver súdu prvej inštancie,
že je právne bezvýznamné vlastníctvo nehnuteľnosti, odvolací súd ho považuje za predčasný, ak jeúčelová komunikácia neverejná. Ak totiž išlo o účelovú komunikáciu neverejnú, má to za následok,
že žalobkyňa ako aj vozidla vstupujúce do areálu na jej objednávku nemajú oprávnenie pohybovať
sa po tejto komunikácií). Na margo právnych argumentácií žalobkyne o neplatnosti kúpnej zmluvy z

26.11.2013, ktorou mal žalovaný v 2. rade nadobudnúť vlastnícke právo k účelovej komunikácii súd
udáva, že dôvodom nepovolenia vkladu do katastra nehnuteľnosti bola tvrdená neplatnosť prevodu iba
k časti predmetu kúpy a nie k celej kúpnej zmluve. Nemožno preto prisvedčiť žalobkyni o neplatnosti
kúpnej zmluvy ako takej. Predmetom prevodu na základe kúpnej zmluvy z 26.11.2003 bola aj jedna
nehnuteľnosť, ktorá bola preukázateľne predaná PD C. už v roku 2003, preto v tejto časti bola

kúpna zmluva neplatná. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súdu prvej inštancie súd nepovažuje
za hospodárne a potrebné pre účely tohto konania zaoberať sa prípadnou platnosťou či neplatnosťou
kúpnej zmluvy z 26.11.2013.

53.Na námietku žalovaného žalobkyňa k oprávnenosti vstupu na účelovú komunikáciu predložila súdu
potvrdenie I., nájomnú zmluvu o nájme poľnohospodárskych pozemkov uzavretú medzi p. Z. a R. zo

dňa 10.12.2011, nájomnú zmluvu medzi I. a žalobkyňou zo dňa 10.12.2011, nájomnú zmluvu medzi D.
a žalobkyňou zo dňa 10.12.2011, nájomnú zmluvu medzi Y. a žalobkyňou zo dňa 10.12.2011, nájomnú
zmluvu medzi I. a žalobkyňou zo dňa 10.12.2011, nájomnú zmluvu medzi G. a R. zo dňa 10.11.2012,
nájomnú zmluvu medzi F. a žalobkyňou zo dňa 10.12.2011, nájomnú zmluvu medzi I. a žalobkyňou
zo dňa 10.12.2011, nájomnú zmluvu medzi D. a žalobkyňou zo dňa 10.11.2012. Nájomné zmluvy sa

však týkajú nájmu poľnohospodárskej pôdy, netýkajú sa účelovej komunikácie. Účelová komunikácia sa
nachádza na parcelách registra C číslo 381, 380/15, 380/16 a 369 katastrálneho územia D. a na parcele
registra C číslo 400/1 katastrálneho územia D..

54.Zákonnými predpokladmi vzniku nároku na náhradu škody je kumulatívne splnenie týchto

podmienok: zavinené protiprávne konanie, existencia škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym
konaním a škodou. Nárok žalobkyne všetky tieto predpoklady splňuje. Podľa názoru súdu sa žalovaní
spoločným konaním protiprávneho konania dopustili, preto zodpovedajú spoločne a nerozdielne
za škodu, ktorá žalobkyni vznikla (§438 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Svedkovia vypovedali, že
žalovaný v 1. rade a zamestnanci žalovaného v 2. rade spoločne umiestnili prekážky na účelovej

komunikácii a tak znemožnili nákladnému motorovému vozidlu opustiť areál družstva, preto za vzniknutú
škodu zodpovedajú spoločne a nerozdielne. Pre nemožnosť opustenia areálu družstva bola vyúčtovaná
žalobkyni faktúra v sume 1200,00 Eur za prestoje, ktorú aj zaplatila, preto je preukázaná aj výška škody
a príčinná súvislosť medzi konaním žalovaných a škodou.

55.Žalovaný v 1. rade nepoprel, že jeho dve motorové vozidlá stáli pred bránami areálu družstva a
že pre túto prekážku nákladné motorové vozidlo nemohlo opustiť areál niekoľko dní. Bránil sa však
tým, že obe vozidlá sa mu pokazili, na radu mechanika s nimi nemohol hýbať a po odstránení poruchy
autá z cesty odstránil. Žalovaný svoje tvrdenia o poruche motorových vozidiel ničím súdu nepreukázal
(potvrdenie autoservisu, fakturácia opravy a pod.), preto je pochybné aj jeho tvrdenie, že k poruche

došlo po zásahu tretích osôb, pretože aj akýto zásah by autoservis dokázal zistiť. Avšak ani prípadná
porucha motorového vozidla nezbavuje jeho vlastníka povinnosti vozidlo, ktoré bráni pohybu na účelovej
komunikácii odstrániť ako to ukladá ustanovenie § 43 ods. 1 Zák. č. 8/2009 Z.z. Porušil preto
ustanovenia Zákona o cestnej premávke, ktoré ukladajú povinnosť tomu, kto spôsobil prekážku v cestnej
premávke, ju bezodkladne odstrániť. Odstránenie prekážky v cestnej premávke po troch dňoch ani pri

najmiernejšom výklade zákona nemôže byť považované za bezodkladné tak, ako to vyžaduje zákon.
Nepojazdné vozidlá je možné odtiahnuť, odtlačiť mimo cestu alebo na odstránenie využiť profesionálne
odťahové služby. Žalovaný v 1. rade nič z toho nevykonal, preto je bez právneho významu jeho tvrdenie,
že sa „pohotovo“ snažil prekážku odstrániť, pretože žiadne jeho konanie o takomto úmysle nesvedčí.

56.Pokiaľ ide o konanie žalovaného v 2. rade, ten tvrdí, že je vlastníkom účelovej komunikácie, aj keď to
žalobkyňa popiera. Predmetom tohto konania nie je skúmanie vlastníckeho práva k účelovej komunikácii
vzhľadom na hore uvádzané zistenia, preto táto skutočnosť nemá vplyv na zodpovednosť za škodu.
Ak je žalovaný vlastníkom účelovej komunikácie, mal povinnosť ako vlastník a zároveň správca
komunikácie prekážku z cesty odstrániť na náklady žalovaného v 1. rade, pretože sám žalovaný v 1.rade

tak neurobil (§43 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z.). Podľa § 3d ods. 6) zák.č.135/1961 Zb. vlastníci a správcovia
pozemných komunikácií sú povinní pozemné komunikácie udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na
ktorý sú určené, to znamená umožniť cestnú premávku na komunikácii, teda zabezpečiť riadne užívanie
účelovej komunikácie. Ak na pozemnej komunikácii je niekoľko dní prekážka, ktorá znemožňuje riadnypohyb po nej, a to či už vozidlám alebo chodcom, ide o porušenie povinnosti udržiavať komunikáciu v
stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý je určená. Žalovaný v 2. rade preto neodstránením prekážky z
účelovej komunikácie porušil ustanovenie § 43 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z. a § 3d ods. 6) zák.č.135/1961

Zb., preto zodpovedá za škodu, ktorá žalobkyni vznikla zaplatením prestojov firme JJ Logistic s.r.o.

57.Ak žalovaný v 2. rade nie je vlastníkom cesty, zodpovedá za škodu z rovnakých dôvodov ako
žalovaný v 1.rade. Protiprávne konanie žalovaného v 2. rade preukazuje výpoveď svedka S. pred
orgánmi polície, ktorý uviedol, že pracoval pre firmu PEMAGRO s.r.o. a vtedajší konateľ pán C. zakázal

vpúšťať do areálu cudzie osoby a vozidlá, preto bola brána uzamknutá, teda bránil pohybu po účelovej
komunikácii. Tiež potvrdil, že potom, ako vošlo nákladné motorové vozidlo do areálu, zamestnanci
PEMAGRA s.r.o. dali na cestu nejaké auto a pred bránami stáli vozidlá Volvo a Subaru, preto nákladné
motorové vozidlo nemohlo opustiť areál a odišlo až o dva dni. Taktiež svedkovia Y. a C. potvrdili, že brány
do družstva boli zablokované osobnými vozidlami žalovaného v 1. rade, dokonca svedok C. nemohol
svojim vlastným vozidlom areál opustiť pre uvedené prekážky a auto si tiež vyzdvihol až po dvoch dňoch,

keď strážnik otvoril bránu iba na moment opustenia areálu. Zároveň svedok vypovedal, že v areáli počas
vykládky nákladného vozidla nastal pohyb a pred brány areálu sa dávali nejaké prekážky (betónové
účka). Keďže žalovaný tvrdí, že vlastní areál, teda nielen že neodstránil prekážky, ktoré bránili vozidlu
spoločnosti JJ Logistic s.r.o. opustiť areál, ale sám ich aj vytváral. Ak vytváral prekážky na ceste ako
nevlastník, je u neho daná zodpovednosť ako u žalovaného v 1. rade, to znamená neodstránením

prekážky, ktorú sám vytvoril.

58.Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaných, že nákladné motorové vozidlo mohlo opustiť areál po prístupovej
ceste, po ktorej žalobkyňa bežne chodieva a je možný prejazd aj nákladným vozidlom, toto preukázané
nebolo. Žalobkyňa tvrdenie žalovaných poprela s odôvodnením, že príjazdová cesta bola vytvorená až

v letných resp. jesenných mesiacoch roku 2014, čo potvrdil aj svedok Y., pričom k zadržaniu vozidla
v areáli družstva došlo v mesiaci február 2014. Toto tvrdenie žalovanej preukazuje aj fotografia vozidla
Volvo, ktoré je odstavené pred výstupnou bránou družstva a z ktorej je zrejmé, že okolo brány sa žiadny
voľný a prístupný priestor nenachádza. Aj z ďalších predložených fotografií vyplýva, že ani za skladovou
halou žalobkyne nie je voľný priestor pre vstup motorovými vozidlami vzhľadom na charakter terénu,

pretože za skladom sa nachádza potok, ktorý je zakreslený aj na mape predloženej žalovaným v 1. rade.
Fotografie preto potvrdzujú skutkové tvrdenia žalobkyne o tom, že na parcele číslo 382/3 sa nenachádza
žiadne oplotenie, z čoho je taktiež zrejmé, že areál bývalého družstva nie je a nebol celistvo oplotený,
a teda uzavretý, preto nemožno považovať účelové komunikácie v areáli zo zákona za neverejné. Z
dokumentácie tiež vyplýva, že napriek tomu, že na parcele nie je ani nebolo zriadené žiadne oplotenie,

prejazd zadržaného ťahača s návesom cez túto parcelu nebol možný z dôvodu terénnych nerovností -
je tam priekopa, cez ktorú v čase období zvýšených zrážok preteká potok.

59.Tvrdenia žalovaných o tom, že nemohli zabrániť vstupu nákladného vozidla do areálu družstva,
pretože sa tak stalo po násilnom otvorení brány družstva sú pre toto konania právne irelevantné.

Žalobkyňa si neuplatnila právo na náhradu škody z toho dôvodu, že by jej nebolo umožnené vstúpiť
do areálu družstva, ale z dôvodu, že vozidlu jej dodávateľa bolo znemožnené areál opustiť. Svedok
Kentoš ani nepoprel, že bránu otvoril násilím, žalovaní si však z tohto titulu proti žalobkyni v tomto konaní
žiadny nárok ani neuplatňovali. Prípadné protiprávne konanie svedka Kentoša nie je predmetom tohto
konania a nezbavuje žalovaných zodpovednosti z nároku uplatneného žalobkyňou. Vzhľadom na vyššie

uvedené je súd toho názoru, že žalovaní nemali právo ani zabrániť vstupu žalobkyne do areálu družstva,
pretože tam vlastní nehnuteľnosti, a to skladovú halu a pozemky.

60.Súd preto dospel k záveru, že spoločným konaním žalovaných v 1. a 2. rade došlo k vzniku škody
na majetku žalovanej, pretože porušili ustanovenia zákona ukladajúce povinnosť odstrániť z pozemnej

komunikácie prekážku brániacu cestnej premávke a zároveň bránili výkonu vlastníckych práv žalobkyni,
preto ich zaviazal na spoločné a nerozdielne plnenie vzniknutej škody v sume 1020,00 Eur.

61. Žalobkyňa vyzvala žalovaných dňa 3.2.2016 a 4.2.2016 na zaplatenie škody v sume 1020,00 Eur
v lehote do 12.2.2016, čo žalovaní nepopreli. Žalovaní škodu v určenom termíne neuhradili, preto je

dôvodný aj nárok žalobkyne na úroky z omeškania. Žalovaní boli povinní škodu uhradiť do 12.2.2016.
Keďže tak neurobili, sú od 13.2.2016 v omeškaní s plnením peňažného záväzku. Požadovaná výška
úrokov z omeškania 5,05% ročne je v súlade s ustanovením § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z.,pretože ku dňu 13.2.2016 predstavovala 0,05% navýšených o 5 % bodov. Súd preto priznal žalobkyni
úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1020,00 Eur od 13.2.2016 do jej zaplatenia.

62. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že ich priznal žalobkyni, ktorá mala
vo veci plný úspech. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.

Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

Podľa § 127 ods. 2 CSP ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj

uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.