Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 29, 2020

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6Cr/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217203203
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Pivarči

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2020:4217203203.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno, sudcom JUDr. Máriom Pivarčim, v spore žalobcu: E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom

U. XX, v konaní zastúpená: Dr.jur. Zita Machlicová Czibor, advokátka, Advokátska kancelária, so sídlom
Ulica Eötvösa 4, Komárno, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 792 752, v konaní zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o zrušenie tuzemského rozhodcovského
rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter so sídlom
Framborská 3605, 010 01 Žilina, konajúceho prostredníctvom rozhodcu JUDr. J. X., spisová značka RK-

PC-740/16-MK zo dňa 29.09.2016 v celom rozsahu.

II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 28.02.2017 bola súdu doručená žaloba, na základe ktorej sa žalobkyňa domáhala zrušenia
rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter so sídlom Framborská 3605,
010 01 Žilina, konajúceho prostredníctvom rozhodcu JUDr. J. X., spisová značka RK-PC-740/16-MK zo
dňa 29.09.2016. Žalobkyňa namietala právomoc a príslušnosť rozhodcovského súdu. Rozhodcovská
zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným obsahuje dohodu zmluvných strán, že všetky

spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o revolvingovom úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie budú riešené pred stálym rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom Slovenskej
republiky závislosti od rozhodnutia žalujúcej zmluvnej strany. Postup, ktorým je daný alternatívne
výber súdneho orgánu zo strany žalujúcej možno konštatovať ako obchádzanie zákona žalovaným,
pretože sa tak to mala vylúčiť zákonná úprava na ochranu spotrebiteľa. Z dôvodu nerovnováhy medzi
žalobcom a žalovaným v právach a povinnostiach jednoznačné, že alternatívny výber súdneho orgánu
prináleží hlavne žalovanému. Stály rozhodcovský súd dospel k záveru, že na predmetný právny

vzťah je potrebné aplikovať ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch, z pohľadu zákona o
spotrebiteľských úveroch platného a účinného v rozhodnom čase platí, že zmluva obsahuje všetky
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a že bola dojednaná v súlade s týmto zákonom. Stály
rozhodcovský súd mal za preukázané, že žalobca si uplatnil nárok na vyššie uvedené sankcie plne v
súladesozmluvouasvojnárokdostatočnepreukázalzmluvou,akoajpredloženímostatnýchpísomných
dokumentov podporujúcich tvrdenie žalobcu. Rozhodcovský súd konštatoval, že v zmysle článku 14
bod 14. 1 zmluvy totiž platí, že k jej uplatneniu je veriteľ oprávnený pristúpiť až po troch mesiacoch

omeškania sa dlžníka s úhradou príslušnej splátky záväzku s tým, že k ich eliminácii môže prispieť
žalovaný jednoduchým uplatnením príslušnej splátky záväzku v dôsledku čoho mal rozhodcovský súd
za to, že k uplatneniu tejto sankcie výraznou mierou prispel sám žalovaný. Žalobkyňa poukázala na
to, že zmluva o revolvingovom úvere obsahovala len 13 bodov. Žalobkyňa ďalej poukázala na bod4. 6 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré považovala za neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Žalobkyňa konštatovala, že Stály rozhodcovský súd vo svojom rozsudku na jednej strane
konštatoval, že na predmetný právny vzťah treba aplikovať zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch, na druhej strane neprihliadol na príslušné ustanovenia zákona. Účinnú ochranu spotrebiteľa
možno dosiahnuť len ak súd má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti,
čiže určiť či je podmienka nečestná. Zo stanoviska veriteľa k zmluve o revolvingovom úvere zo dňa
10.02.2016 a z oznámenia k zmluve o revolvingovom úvere zo dňa 07.01.2016 vyplýva, že žalobkyňa
jednak sumu automatického revolvingu vo výške 2 x 247,33 eura, ako aj sumu 889,74 eura sa úver zo

dňa 29.05.2013 žalovanému v plnej výške uhradila.

2. Žalobkyňa k žalobe pripojila rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-PC-740/16-MK zo dňa 29.09.2016,
oznámenie k zmluve o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 07.01.2016, stanovisko
veriteľa k zmluve o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 10.02.2016, kartu klienta zo
dňa 31.03.2016, oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere číslo

XXXXXXXXXX zo dňa 29.05.2013, rozhodcovskú zmluvu číslo XXXXXXXXXX zo dňa 22.05.2013,
zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o.,
žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo
dňa 29.05.2003.

3. Žalovaný namietal, že právomoc rozhodcovského súdu bola dohodnutá na základe rozhodcovskej
zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 26.02.2014, ktorá bola za platne uzatvorenú v
súlade s právnym stavom platnom v čase jej uzavretia. Namietal ďalej, že právna úprava platná v
čase uzavretia rozhodcovskej zmluve výslovne za neplatnú určovala len takú rozhodcovskú doložku /
zmluvu, ktorá ako jedinú možnosť riešenia sporov medzi dodávateľom a spotrebiteľom stanovila riešenie

vrozhodcovskomkonaní.Inérozhodcovskejdoložkyboliasúprípustnéapovolené.Žalovanýuviedol,že
rozhodcovská zmluva je individuálnym dohodnutým právnym úkonom. Žalovaný tvrdil, že rozhodcovská
zmluva nie je podmienkou pre získanie úveru a k jej uzavretiu vôbec nemusí dôjsť. Namietal, že
spotrebiteľ ako osoba plne spôsobilá na právne úkony v primeranom rozsahu mala právo zrušiť
rozhodcovskú zmluvu aj dodatočne. O tomto práve bola transparentne informovaná spôsobom, kedy

priamo nad podpisovou doložkou bode 7 rozhodcovskej zmluvy sa nachádzalo ustanovenie o tomto
oprávnení. Čo sa týka zmluvnej pokuty, zmluvné dojednania sa nachádzajú na rovnakej listine ako
zmluva samotná. V súvislosti s nimi preto tvrdenie žalobcu, že ide o jednostranný úkon, sa javí ako
nedôvodné. O žiadny jednostranný úkon nejde, keďže ide o súčasť zmluvy, a teda zmluvné dojednania
sa stali súčasťou zmluvy na základe vlastného prejavu vôle žalobcu. To, že žalobca nemal možnosť

ovplyvniť obsah zmluvných dojednaní, nie je právne relevantná skutočnosť. Návrh zmluvy predkladá
spravidla jedna zmluvná strana. Je prirodzené, že formuláciu zmlúv v spotrebiteľských vzťahoch pripraví
dodávateľ. Z tvrdenia žalobkyne nie je zrejmé, či žiadala o zrušenie revolvingu. Rovnako tak z jej
vyjadrenia nie je preskúmateľné, prečo otázku revolvingu nespochybňoval v čase, keď mu tento bol
vyplatený, ale robí tak - cielene a účelovo - až v rámci tohto konania. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu

v celom rozsahu zamietol.

4. Žalobkyňa namietala, že rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným obsahuje
dohodu zmluvných strán, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o revolvingovom úvere, vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené buď pred stálym rozhodcovským súdom

alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky v závislosti od rozhodnutia žalujúcej zmluvnej strany.
Postup, ktorým je daný alternatívny výber súdneho orgánu zo strany žalujúcej možno konštatovať ako
obchádzanie zákona žalovaným, pretože sa takto mala vylúčiť zákonná úprava na ochranu spotrebiteľa.
Neplatnosť rozhodcovskej zmluvy žalobkyňa nespája s momentom začatia rozhodcovského konania.
Rozhodcovská zmluva a zmluva o revolvingovom úvere medzi žalobkyňou a žalovaným nebola uzavretá

dňa 26.02.2014 tak ako uvádza žalovaný, ale dňa 22.05.2013, ktorá skutočnosť jednoznačne vyplýva z
predloženej rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola založená do súdneho spisu žalobkyňou. Už pred začatím
rozhodcovského konania žiadala žalobkyňa o zrušenie revolvingového úveru. Na preukázanie tohto
tvrdenia žalobkyňa založila do súdneho spisu oznámenie k zmluve o revolvingovom úvere zo dňa
07.01.2016, s ktorým oznámením mal možnosť žalovaný sa oboznámiť.

5. Žalovaný popieral tvrdenia žalobkyne, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou. Právna úprava platná a účinná v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy ku dňu jej
uzavretia neurčila žiadny zákaz spočívajúci v tom, aby veriteľ nemohol predložiť dokument spočívajúciv alternatívnom riešení prípadných budúcich sporov zo záväzkového vzťahu. Žalobkyňa nemusela, ak
by mu podmienky pre získanie úveru nevyhovovali, žiadať o úver od žalovaného (ale od akéhokoľvek
iného subjektu), rovnako tak nemusela ani uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu. Rozhodcovská zmluva

je samostatným právnym úkonom, ktorého existencia nebola podmienkou uzavretia úverovej zmluvy.
Ide o samostatnú zmluvu a listinu, ktorá nie je súčasťou inej štandardnej zmluvy, a ktorá vzniká
nezávisle od uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere. Z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy výslovne
vyplýva, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o
revolvingovom úvere a súčasne, že dlžník nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy. Z

právnych dôsledkov bodu 7 rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že dlžník môže odstúpiť od rozhodcovskej
zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Uplatnením tohto práva môže dlžník bez ohľadu
na postoj veriteľa dosiahnuť zánik rozhodcovskej zmluvy, bez toho, aby to malo vplyv na trvanie
zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva nikdy nebola podmienkou uzavretia zmluvy
o revolvingovom úvere. To vyplýva z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné
odstúpenie od nej. Je samostatným právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou, ale nie

povinnosťou. Pri odstúpení od rozhodcovskej zmluvy by bez ohľadu na (ne)súhlas veriteľa došlo k jej
zániku, a to bez vplyvu na ďalšie trvanie samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Žalobkyňa teda mohla
nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody,
a to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie resp. existenciu (hlavnej) zmluvy o revolvingovom
úvere. Je nesporné, že vlastným úkonom mohla ovplyvniť vznik a existenciu rozhodcovskej zmluvy,

a teda aj obsah vzájomného vzťahu so žalovaným. Rozhodcovská zmluva so žalobkyňou preto spĺňa
charakter individuálneho ustanovenia. Vyššie uvedené pritom potvrdzuje aj súdna prax, kedy napr.
Krajský súd v Žiline v uznesení sp. zn. 8CoE/4/2014 zo dňa 31.01.2014 výslovne k takejto rozhodcovskej
zmluve uvádza cit. „Z obsahu zmluvy (bod 2.7) vyplýva, že povinný (spotrebiteľ) mal právo výberu
a tomuto bola daná možnosť dodatočne a to aj v prípade prechádzajúceho podpisu zmluvy od tejto

zmluvy odstúpiť bez toho, aby to malo za následok ukončenie zmluvy o revolvingovom úvere. Je teda
zrejmé, že v tomto prípade bola daná možnosť spotrebiteľovi slobodne sa rozhodnúť, či sa podriadi
rozhodcovskému konanie alebo aby v určenej lehote dodatočne - po uzavretí zmluvy - jednostranne
vypovedal rozhodcovskú zmluvu a tým dosiahol jej zrušenie.“ Poukázal aj na rozhodnutie Krajského
súdu v Banskej Bystrici v uznesení sp. zn. 1CoE/328/2013 zo dňa 10.12.2013.

6. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, ktoré vykonal za ospravedlnenej neúčasti žalovaného
a jeho zástupcu. Žalobkyňa v zastúpení zástupkyňou zotrvala na svojich písomných vyjadreniach.
Súd sa oboznámil s obsahom listinných dôkazov založených v spise a na základe takto vykonaného
dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

7. Na základe Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluvy o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 22.05.2013 žalobkyňa (v postavení dlžníka) požiadala žalovaného (v postavení
veriteľa)oposkytnutieúveruvovýške600,-eur,ktorýsazaviazalasplatiťv18splátkachk8.dňukaždého
mesiaca pri mesačnej splátke vo výške 49,43 eura. Celkovú čiastku, ktorú mala žalobkyňa zaplatiť bola

vovýške889,74euraspredpokladanouRPMN70,02%pripriemernejRPMN48,52%aročnouúrokovou
sadzbou úveru vo výške 70,02 %. Poskytnutá čiastka revolvingu bola 332,17 eura a celková čiastka
revolvingu, ktorú musí zaplatiť predstavovala sumu 593,16 eura pri predpokladanej RPMN revolvingu
58,50 % a ročnej úrokovej sadzbe revolvingu 65,44%.

8. Žalovaný schválil revolvingový úvere dňa 29.05.2013 s poskytnutou výškou úveru 600,-eur, počtom
splátok 18 v 8.deň v mesiaci s výškou mesačnej splátky 49,43 eura a celková čiastka, ktorú musela
žalobkyňa zaplatiť bola vo výške 889,74 eura, RPMN vo výške 66,53% pri priemernej RPMN 48,52 %, pri
ročnej úrokovej sadzbe úveru 70,02 %. Poskytnutá čiastka revolvingu bola 332,17 eura a celková čiastka
revolvingu, ktorú musí zaplatiť predstavovala sumu 593,16 eura pri predpokladanej RPMN revolvingu

45,78% a ročnej úrokovej sadzbe revolvingu 65,44 %. Ročná úroková sadzba úrokov z omeškania bola
určená vo výške 5,5%.

9. Dňa 22.05.2013 podpísala žalobkyňa (v postavení dlžníka) listinu označenú ako Rozhodcovská
zmluva č. XXXXXXXXXX, kde v bode 4 a 5 tejto zmluvy bolo uvedené, že Veriteľ a dlžník sa

dohodli na znení rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorej akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky
medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením,
ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebov rozhodcovskom konaní pred niektorým z vymenovaných súdov. Výber rozhodcovského súdu, ktorý
bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.

10. Z pripojeného rozhodcovského rozsudku sp. zn. RK-PC-740/16-MK zo dňa 29.09.2016 vyplynulo,
že žalobou zo dňa 31.03.2016 sa žalobca (na účely rozhodcovského konania to bola spoločnosť PROFI
CREDIT Slovakia, s. r. o. ) domáhal voči dlžníkovi - žalovanej (t. j. žalobkyni v tomto súdnom konaní)
zaplatenia sumy 691,66 eura s príslušenstvom. Stály rozhodcovský súd Victoria Arbiter rozsudkom č.
k. RK-PC-740/16-MK zo dňa 29.09.2016 rozhodol, že žalovaná je povinná žalobcovi zaplatiť do 3 dní

od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku sumu vo výške 691,66 eura spolu so zmluvnou pokutou
vo výške 0,04% denne a úrok z omeškania vo výške 0,55 % ročne zo sumy 49,43 eura od 09.09.2013
do 11.09.2013, zo sumy 49,07 eura od 09.11.2005 do zaplatenia, zo sumy 49,43 eura od 09.12.2006
do zaplatenia, zo sumy 49,43 eura od 09.01.2016 do zaplatenia, zo sumy 49,3 43 eura od 09.02.2016
do zaplatenia, zo sumy 494,30 eura od 15.02.2016 do zaplatenia, a to až do dňa, kedy táto zmluvná
pokuta spolu s týmto zmluvným úrokom z omeškania dosiahne celkovo sumu 600 eur, pričom odo dňa

nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy je žalovaný povinný platiť žalobcovi iba úrok z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 691,66 eura do zaplatenia, náhradu nákladov spojených s mimosúdnym
uplatnením pohľadávky vo výške 72,04 eura, trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho
poplatku za rozhodcovské konania vo výške 38,16 eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 144,08
eura.

11. Súd spor posúdil podľa nasledovnej právnej úpravy:

12. Podľa § 45 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.03.2012 do
30.09.2013, t. j. v čase uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, (ďalej len Občianskeho zákonníka), prejav

vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.

13. Podľa § 47 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie
príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím.

14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

15. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

16. Podľa § 52 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

18. Podľa § 53 ods.2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

19. Podľa § 53 ods.3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

20. Podľa § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal
možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.21. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej

rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

22. Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

23. Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

24. Podľa § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a
doplneníniektorýchzákonovvzneníúčinnomod01.01.2015,akniejeďalejstanovenéinak,ustanovenia

tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých
predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli
urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.

25. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2015, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1.
januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

26. Podľa § 4 ods. 1 až 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení
účinnom od 01.07.2009 do 31.12.2014, (ďalej len zákona o rozhodcovskom konaní) t.j. v čase

uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom
zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou
iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a

označenie osôb, ktoré ju dohodli. Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť
vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej
v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je
rozhodcovská zmluva podľa § 3.

27. Podľa § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania sa môže
žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o

nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto

zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,

g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

28. Podľa § 41 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku
možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského
konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovskéhokonania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia
rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

29. Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov
uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a)
a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré

je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

30. Podľa § 1 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
01.01.2013 do 09.06.2013 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje práva
a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a
ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

31. Podľa § 2 písm. a) a b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa
rozumiespotrebiteľomfyzickáosoba,ktoránekonávrámcipredmetusvojhopodnikaniaalebopovolania,
veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje

poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

32. Podľa § 9 ods. 1 a ods. 2 a ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom
úveremusímaťpísomnúformu.Každázmluvnástranadostanenajmenejjednojejvyhotovenievlistinnej

podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.
Spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.

33. Podľa § 11 ods. 1 a ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.
Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od
spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti
podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa
§ 7 ods. 1 sa považuje najmä posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-

ekonomickej situácii spotrebiteľa a účelové použitie údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa
na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je.

34. Podľa čl. 3 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke

dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy
ku škode spotrebiteľa.35. Podľa čl. 6 ods. Smernice Rady 93/2013/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo
strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a

aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná
bez nekalých podmienok.

36. Súd v prejednávanej veci v prvom rade skúmal, či žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola
podaná v lehote. Rozhodcovský súd v poučení svojho rozhodnutia uviedol, že účastník rozhodcovského

konania môže podať na všeobecný však súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote troch
mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku proti druhému účastníkovi spotrebiteľského
rozhodcovského konania. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný dňa 29.09.2016, doručený žalobkyni
dňa 29.11.2016, pričom žaloba bola na Okresný súd v Komárne podaná osobne dňa 28.02.2017.
Keďže rozhodcovský súd žalobkyňu poučil, že žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku môže
podať v lehote troch mesiacov od doručenia rozhodcovského rozsudku, súd mal za preukázané, že

žaloba bola podaná v lehote, ktorou sa riadila žalobkyňa a ktorá bola uvedená v poučení predmetného
rozhodcovského rozsudku.

37. Súd má v prejednávanej veci za to, že neprijateľnosť zmluvnej podmienky spočíva v skutočnosti,
že doložka nebola dojednaná po vzniku sporu, ale už pri vzniku záväzkového vzťahu v rovnaký deň

ako zmluva o úvere, a to i napriek tomu, že rozhodcovská zmluva (doložka) umožňuje spotrebiteľovi
domáhať sa ochrany na štátnom orgáne, ale zároveň je povinný podrobiť sa rozhodcovskému konaniu,
ak konanie vyvolá veriteľ. Možnosť iniciovania sporu spotrebiteľom je teda len hypotetická.

38. Rozhodcovský súd rozhodol na základe rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu,

súd sa teda na tomto mieste zaoberal posúdením, či rozhodcovský súd mal právomoc na základe
rozhodcovskej zmluvy zo dňa 29.05.2013 vo veci rozhodnúť. Rozhodcovská zmluva bola zmluvnými
stranami podpísaná v rovnaký deň ako Zmluva o úvere, t.j. žalobkyňou dňa 22.05.2013 a žalovaným
dňa 29.05.2013. Obe zmluvy sú na samostatných listinách (formulárových tlačivách), je zrejmé, že
rozhodcovská zmluva bola uzatváraná súčasne so zmluvou o úvere a obe predstavujú formulárové

zmluvy. Je preto zrejmé, že žalobkyňa ako spotrebiteľ nemala možnosť ovplyvniť obsah predloženej
rozhodcovskej zmluvy a nevyjednala si osobitne podmienky rozhodcovskej zmluvy, nemala možnosť
ovplyvniť znenie rozhodcovskej zmluvy a ustanovení v nej obsiahnutých. Žalobkyňa ako spotrebiteľ
mohla zmluvu o úvere a rozhodcovskú zmluvu len ako celok odmietnuť alebo dopísať a tým sa podrobiť
všetkým ich podmienkam. Vzhľadom na uvedené, považuje súd rozhodcovskú doložku za neprijateľnú,

pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná. Okrem toho súd poukazuje na to, že obe zmluvy
obsahujú množstvo právnickej terminológie a je nemožné, aby dlžník ako priemerný spotrebiteľ pochopil
ich text v krátkej dobe, bez možnosti sa s nimi vopred riadne oboznámiť.

39. Význam rozhodcovskej zmluvy v porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je osobitý

vzhľadom na to, že v prípade sporu o právach a právom chránených záujmoch rozhoduje rozhodcovský
(arbitrážny) súd. Rozhodcovská doložka resp. zmluva nie je individuálne dohodnutá, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ nebol schopný ju ovplyvniť najmä v súvislosti s tým, že sa jednalo o predpripravenú
formulovanú zmluvu. Rozhodcovská zmluva musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán.
Podľa názoru súdu za individuálne dojednanú rozhodcovskú zmluvu možno považovať zmluvu len

vtedy, ak zmluvné strany, teda aj spotrebiteľ bude mať možnosť sám vyplniť v zmluve kolónku, či v
prípade sporu bude rozhodovať všeobecný alebo rozhodcovský súd a bude mať možnosť ovplyvniť
výber rozhodcovského súdu. Za individuálne dojednanú zmluvu nemožno považovať zmluvu, ktorá je
vopred naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu.

40. Ďalej súd uvádza k alternatíve prejednania sporu zo zmluvy o úvere pred všeobecným súdom
alebo v rozhodcovskom konaní, dojednanej v rozhodcovskej zmluve, že voľba je ponechaná na strane
podávajúcej žalobný návrh, ktorým je v uvedených prípadoch takmer vždy veriteľ ako oprávnený.
Rozhodcovská zmluva tak núti spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa výlučne rozhodcovskému
konaniu, pokiaľ už bolo začaté v konkrétnom spore, čím mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred

všeobecným súdom. Takto určená rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v rozpore s § 53 Občianskeho zákonníka.
Možnosťou obrátiť sa na všeobecný súd je spotrebiteľ znevýhodnený tým, že právo výberu má vždy
len žalujúca strana, ktorou je (aj v tomto prípade) veriteľ ako oprávnený. Z pohľadu spotrebiteľa je vpodstate jedno, či mu rozhodcovské konanie vnúti rozhodcovská zmluva alebo veriteľ svojim konaním,
čo je takmer pravidlo, že rozhodcovské konanie vyvolávajú veritelia (dodávatelia).

41. S poukazom na vyššie uvedené ako aj na body 4 a 5 rozhodcovskej zmluvy súd tieto posúdil
ako ustanovenia spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa tak, ako to uvádza § 53 Občianskeho zákonníka.

42. Žalovaný (v postavení veriteľa) pri uzatvorení zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov použil

predtlač zmluvy, ktorú žalovaný zrejme použil vo viacerých prípadoch z čoho súd mal za to, že zmluva
o poskytnutí revolvingového úveru je spotrebiteľsko-právneho charakteru. Ďalej súd konštatuje, že s
poukazom na obsah pripojeného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Victoria
Arbiter je zrejmé, že i keď bola uzatvorená osobitná rozhodcovská zmluva, ktorá bola podpísaná
žalobkyňou dňa 22.05.2013 a žalovaným dňa 29.05.2013, a rovnakého dňa žalobkyňa podpísala
žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru v sume 600,-eur, je zrejmá súvislosť týchto právnych

úkonov. Zásadnou právnou otázkou v prejednávanej veci je otázka, či rozhodcovská zmluva, na základe
ktorej v danom prípade konal a rozhodol rozhodcovský súd, je platná, eventuálne neplatná. Podľa
názoru súdu nemohol konať a rozhodnúť Stály rozhodcovský súd Victoria arbiter na základe takto
vopred pripraveného formuláru bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jeho obsah, z čoho je zrejmé, že
takéto dojednanie spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa. Uvedenú rozhodcovskú zmluvu totiž žalobkyňa podpísala spolu so žiadosťou o poskytnutie
revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere, dňa 22.05.2013, pričom žalovaný tieto listiny
podpísal až následne, a to dňa 29.05.2013. V rozhodnutí 6Mcdo 9/12 NS SR uviedol, že návrh na
uzavretierozhodcovskejzmluvysamápredložiťspotrebiteľovitakýmspôsobom,abyznehobolozrejmé,
že spotrebiteľovi sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh nariešenie prípadných sporov

výlučne v rozhodcovskom konaní a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a
zrozumiteľnéinformácietýkajúcesavýlučnéhoriešeniasporovvrozhodcovskomkonaní.Rozhodcovská
zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,
musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o
možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Ten istý

právny záver bol vyslovený aj v ďalšom rozhodnutí NS SR 6Cdo 3/13 zo dňa 13.3.2013. Ako je zrejmé z
obsahu zmluvy, žalovaná Rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX a samotnú zmluvu o revolvingovom
úvere podpisovala dňa 22.05.2013 s tým ale, že táto zmluva sa stala platnou a účinnou až pristúpením
protistrany, t. j. spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35792752, až dňa 29.05.2013, z čoho
je zrejmé, že žalobkyňa už nemala možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť obsah tejto zmluvy.

43. Súd posúdil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, keďže
žalovaný vystupoval v postavení dodávateľa (veriteľa) a žalobkyňa je spotrebiteľ (dlžník). Aplikáciou
ustanoveníObčianskehozákonníkaospotrebiteľskýchzmluvách,sanapredmetnývzťahbudúaplikovať
aj ďalšie predpisy upravujúce ochranu spotrebiteľov.

44. Stály rozhodcovský súd v uvádzanom rozhodcovskom rozsudku síce dospel k záveru, že zmluva o
úvere, ktorú uzatvorila žalobkyňa ako dlžník so žalovaným ako veriteľom ako hlavný kauzálny právny
vzťah je síce vzťahom spotrebiteľským, avšak uzavrel, že zmluva o úvere neobsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky, obsahuje všetky zákonom stanovené obsahové náležitosti. V tomto smere však

rozhodcovský súd pochybil, keď nebral do úvahy § 9 ods. 2 Zákona 129/2010 Z.z., ktoré upravuje
osobitné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade išlo o
spotrebiteľský úver uzatvorená zmluva o úvere musí okrem všeobecných náležitostí spĺňať aj osobitné
náležitosti ustanovené Zákona 129/2010 Z.z. Po preskúmaní uzatvorenej zmluvy o úvere však súd
zistil, že táto neobsahuje dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti

spotrebiteľského úveru tak, ako to vyžaduje § 9 ods. 2 písm. f) Zákona 129/2010 Z.z., pretože je v
nej len údaj „splatnosť úveru“, pri ktorom je uvedený počet a splatnosť splátok. Zmienka o konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru (dátum splatnosti poslednej splátky úveru) sa v zmluve nenachádza.
Skutočnosť, že spotrebiteľská zmluva neobsahuje osobitné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch, spôsobuje, že zmluva sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov.

45. Ďalej zo zmluvy o úvere vyplýva, že ročná úroková sadzba bola v danom prípade dohodnutá vo
výške 70,02 % ročne. Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore
s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základnýhodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej
primeranosti. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 1M Cdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za

užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym
predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda
o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa
priečiťdobrýmmravom.Právnyúkonpostihnutýtakoutovadoujeabsolútneneplatný.Otakýtostavpôjde
spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase

uzavretia zmluvy.“ Obdobne porov. rozsudok NS SR vo veci 5Cdo/26/2011. Pri nebankových subjektoch,
ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú
akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako 100 % oproti priemeru bánk. Vychádzajúc z údajov
zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska, boli priemerné úrokové sadzby pri nových
spotrebiteľských úveroch v máji 2013 bez ohľadu na dobu uzatvorenia v rozmedzí sadzby od 3,71% do
14,57%. V zmluve dohodnutá úroková sadzba úveru vo výške 70,02 % viac ako 4 násobne prevyšuje

priemernú úrokovú sadzbu uplatňovanú bankami, pri poskytovaní obdobných úverov alebo pôžičiek.
Dohodnutá úroková miera teda podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, a preto záver o neplatnosti
dojednania o úrokoch pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka má oporu vo
vykonanom dokazovaní. Súd tak považuje žalovaným určenú ročnú úrokovú sadzbu vo výške 70,02
% za úžernícku, ktorá nemôže požívať súdnu ochranu, a preto je nutné ju vyhodnotiť ako neprijateľnú,

ktorá odporuje dobrým mravom.

46. Súd naviac uvádza, že posúdením zmluvy o úvere dospel aj k záveru, že zmluvná podmienka
uvedená v zmluve o úvere v bode 8. ods. 1 ohľadom poplatku vo výške 139,99 eura je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, keďže žalovaný zmluvou o úvere vnútil žalobkyni aj iný úkon, než iba ten, ktorý

bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu, a to zmluvu o poskytnutí služby uzavretú podľa § 269
ods.2 Obchodného zákonníka. Teda ak chcela žalobkyňa získať úver, čo bolo primárne jej pohnútkou
k vstupu do právneho vzťahu so žalovaným, nemala na výber a musela podpísať predloženú predtlač
listiny obsahujúcu v sebe tiež náležitosti iného právneho úkonu. V tomto prípade sa tak dá usudzovať o
nedostatku vôle konajúcej osoby (spotrebiteľa) vstúpiť do iného zmluvného vzťahu so žalovaným, ako

bol primárne vo sfére jeho záujmu. Zmluva o úvere vypracovaná žalovaným a predložená žalobkyni na
podpis vzbudzuje zdanie, ako keby jej obsahom bol len jeden právny úkon. Je to evidentné hneď z jej
označenia, keď až v strede predtlače formulára zmluvy je pod bodom 8 spomenutá ďalšia zmluva, a to
„Dohoda o poskytnutí služby“. V prípade dvoch alebo viacerých právnych úkonov obsiahnutých v jednej
listine, by preto malo byť bežnou praxou a zvyklosťou bankových alebo nebankových subjektov, túto

pluralitu právnych úkonov zvýrazniť. Žalovaný túto pluralitu právnych úkonov nezvýraznil dostatočným
spôsobom, naopak vyvolal dojem, ako keby s pôvodnou žalobkyňou uzatvoril len jeden právny úkon.
Takéto konanie žalovaného v bežnej praxi a zvyklostiam odporuje, a preto je v rozpore s dobrými
mravmi. Žalovaný si započítal pri vyplatení sumy úveru žalobkyni odplatu vo výške 139,99 eura za
službu v zmysle bodu 8 ods. 8.1. o poskytnutí služby a ňou „vnútil“ žalobkyni možnosť požiadať o odklad

troch splátok. Žalovaný si odplatu vyúčtoval už v čase uzavretia zmluvy o úvere bez ohľadu na to, či
bude mať o takúto „službu“ záujem, alebo nie. Zmluvné dojednanie, ktoré oprávňuje žalovaného na
takúto neprimerane vysokú zmluvnú odmenu, resp. odplatu za poskytnutie služby, splatnosť tejto odplaty
ihneď po poskytnutí úveru a jednostranné započítanie tejto odplaty s pohľadávkou dlžníka na vyplatenie
schváleného úveru, považuje súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda neplatnú i v zmysle ust. §

53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pretože je výrazne v neprospech žalobkyni ako spotrebiteľa. Keďže
je táto zmluvná odmena neprimerane vysoká, keďže jej suma dosahuje sumu viac ako 4 splátky, pričom
odložené môžu byť 3 splátky.

47. Ako dôsledok neplatnosti zmluvy o úvere podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nastáva medzi

stranami ako účastníkmi zmluvy o úvere režim bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 457 Občianskeho zákonníka. V dôsledku absencie podstatných náležitostí
upravených v § 9 ods. 2 písm. f) zákona 129/2010 Z.z. by súd považoval poskytnutý úver za bezúročný
a bez poplatkov.

48. Ako bolo vyššie uvedené, predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka a keďže zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa (§ 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka) je zrejmé, že rozhodcovský súd pri rozhodovaní porušil všeobecne záväzné právne predpisyna ochranu práv spotrebiteľa a napriek uvedeným skutočnostiam bola žalobkyňa rozhodcovským
rozsudkom zaviazaná zaplatiť žalovanému sumu vo výške 691,66 eura spolu so zmluvnou pokutou
a úrokmi z omeškania, pričom istina zahŕňala všetky poplatky a náklady na uzatvorenie zmluvy a

administratívu s tým spojenú.

49. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že je tu dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku
a preto rozhodol tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto rozsudku.

50. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

51. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

52. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

53.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

54. O náhrade trov konania súd rozhodol postupom podľa § 262 ods. 1 aplikujúc § 255 ods. 1 CSP,
podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa
bola v konaní úspešná v celom rozsahu, preto jej súd voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % tak, ako je to uvedené v druhom výroku tohto rozsudku. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
- Okresný súd Komárno, so sídlom Pohraničná 6, 945 01 Komárno, na Krajský súd v Nitre, so sídlom
Štúrova 9, 950 48 Nitra.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
f) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.