Rozsudok Judgement was issued on Friday, November 3, 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8C/97/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5610203656
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., LL.M. Ivana Stehlíková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5610203656.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Ivanou Michalíkovou v právnej veci žalobcu H. C., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXX/X, D. P. - F., právne zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Lackom,
LL.M., advokátom so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Nešporova 8, proti žalovanému 1./ G.. D. M., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX, právne zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária Gallo,
s.r.o., so sídlom v Martine, Jilemnického 30 a proti žalovanej 2./ P. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
F. Č.. XXX/XX, o určenie neplatnosti časti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovanému 1./ sa p r i z n á v a náhrada trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 05.05.2010 sa žalobca domáhal určenia, že ustanovenia čl. I. ods. 2,
čl. II. piateho neočíslovaného odstavca „obvykle teda nehnuteľnosti“, čl. IV. ods. 3 posledná veta, čl.
VII. ods. 5, čl. IX. ods. 2 druhá odrážka „-zvýšiť úrokovú sadzbu až na hodnotu dvojnásobku platnej
úrokovej sadzby podľa zmluvy o úvere“, čl. IX. ods. 3, čl. X. ods. 5 a 8 a čl. XII. ods. 3 a 8 Všeobecných
obchodných podmienok sú neplatné, ako aj náhrady trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa
16.04.2007 spolu s manželkou uzavreli Zmluvu o úvere č. 20133 s veriteľom Toma úverová a leasingová,
a.s., Čadca. Veriteľ pohľadávku zo zmluvy postúpil spoločnosti TRAMIT, spol. s r.o., so sídlom Dielnická

827/60,ProstředníSuchá,Havířov,Českárepublika,IČO:42767687.Tátospoločnosťďalejpohľadávku
z úverovej zmluvy postúpila spoločnosti VEXIKOM, s.r.o., so sídlom Mariánske námestie 28/51, 010
01 Žilina, IČO: 36 398 438 (pôvodný žalovaný 1./). Predmetom zmluvy o úvere bolo poskytnutie úveru
vo výške 360.000,- Sk (11.949,81 eur). Úroková sadzba úveru bola dohodnutá na 10,95 % ročne na
prvých 5 rokov od uzavretia zmluvy a výška mesačnej splátky bola dojednaná vo výške 3.704,- Sk
(122,95 eur). Úverová zmluva je spotrebiteľskou zmluvou a svoj charakter nestratila ani v dôsledku
postúpenia pohľadávky iným subjektom. Išlo o štandardnú zmluvu, ktorá pozostáva zo samotnej zmluvy,

Všeobecných obchodných podmienok a Sadzobníka. Žalobca uviedol, že obsah zmluvných podmienok
nemal možnosť ovplyvniť. Rozhodcovskú doložku uvedenú vo Všeobecných obchodných podmienkach
považuje za neplatnú. Žalobca ďalej uviedol, že jeho právne postavenie je neisté, pretože medzi ním a
žalovaným je sporná výška dlhu, ktorá je podľa žalovaného značne vyššia. Keďže žalovaný má záložné
právo k bytu, ktoré môže vykonať aj vykonáva predajom na dražbe, je daný naliehavý právny záujem na
určení, ktorého sa domáha. Naliehavý právny záujem tiež vyplýva zo skutočnosti, že jeho manželstvo
bolo rozvedené, pričom pri vyporiadaní BSM je pre neho nevyhnutné bez pochybnosti poznať skutočnú

výšku pohľadávky voči žalovanému. Článok I. ods. 2 Všeobecných obchodných podmienok zakladá
dodávateľovi právo jednostrannej zmeny Všeobecných obchodných podmienok bez stanovenia dôvodu
akritérií,ktorébymaldodávateľprizmeneVšeobecnýchobchodnýchpodmienokdodržať.Pretožalobca
takéto dojednanie považuje za neprijateľné. Z rovnakých dôvodov sú neplatné aj dojednania v čl. II.piatom neočíslovanom odstavci „obvyklá cena nehnuteľností“ a čl. IX. ods. 3 Všeobecných obchodných
podmienok. Podľa nich sa obvyklá cena nehnuteľností zabezpečujúcej záväzok určuje podľa metodiky
dodávateľa. Toto dojednanie dáva dodávateľovi neprimeranú výhodu v tom, že miera zabezpečenia

úveru je závislá iba na ňom. Čl. VI. ods. 3 posledná veta Všeobecných obchodných podmienok je v
rozpore so všeobecným zákazom úročenia úrokov, keďže jeho dôsledkom je, že úroky z omeškania sa
stávajú súčasťou istiny a následne sa znova úročia úrokmi z omeškania. Je tak v rozpore s dispozitívnou
úpravou Obchodného zákonník, a preto podľa § 54 Občianskeho zákonníka neplatné. Dojednanie podľa
čl. VIII. ods. 5 Všeobecných obchodných podmienok predstavuje neprimeranú podmienku, pretože

vylučujemožnosťspotrebiteľauhradiťvprvomradeistinupohľadávkyavyhnúťsaďalšiemunavyšovaniu
jej príslušenstva, úroku a úroku z omeškania. Spôsobuje tak značnú nerovnováhu medzi spotrebiteľom
a dodávateľom v prospech dodávateľa. Podľa čl. X. ods. 5 Všeobecných obchodných podmienok
má dodávateľ nárok aj na úroky z omeškania aj zmluvné pokuty a podľa čl. VII. ods. 4 Zmluvy a
čl. XII. ods. 8 Všeobecných obchodných podmienok má nárok na náhradu škody popri nároku na
zaplatenie zmluvnej pokuty. Keďže dojednanie zmlúv má prednosť a odsúva použitie dojednania vo

Všeobecných obchodných podmienkach, domáha sa žalobca určenia neplatnosti iba čl. VII. ods. 4
Zmluvy. Dojednanie čl. X. ods. 5 spôsobuje značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa a obchádza
účel zákona, pretože ako zmluvná pokuta tak aj úroky z omeškania plnia funkciu paušalizovanej
náhrady škody, čo sa predmetným dojednaním popiera. Žalobca uviedol, že ďalším neprimeraným
dojednaním v spotrebiteľskej zmluve je čl. X. ods. 8 Všeobecných obchodných podmienok, ktorý

sankcionuje spotrebiteľa za nesplnenie povinností predkladať dodávateľovi potvrdenia správcu o výške
nedoplatkov, hoci na základe plnej moci udelenej v súlade s čl. X. ods. 7 Všeobecných obchodných
podmienok má dodávateľ možnosť informácie o výške nedoplatkov zistiť sám. V čl. XI. ods. 2 druhá
odrážka Všeobecných obchodných podmienok je pre prípad porušenia povinnosti z úverovej zmluvy
spotrebiteľom dojednané sankčné zvýšenie dohodnutých riadnych úrokov z úverov. Toto dojednanie

je neplatné podľa názoru žalobcu z dôvodov, že obchádza zákon o výške úroku z omeškania a je
v rozpore s § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, keď funkciu sankčného zvýšenia riadnych
úrokov už spĺňajú úroky z omeškania. Rozhodcovská doložka uvedená v čl. XII. ods. 3 Všeobecných
obchodných podmienok vylučuje možnosť voľby spotrebiteľa brániť svoje práva v súdnom konaní, preto
je neprijateľná. V rozpore s dispozitívnou právnou úpravou, konkrétne § 580 Občianskeho zákonníka a aj

čl. XII. ods. 5 Všeobecných obchodných podmienok, ktorý zakazuje vzájomné započítanie pohľadávok.
Neplatné sú podľa názoru žalobcu aj položky č. 9, 11 a 12 Sadzobníka. Položka č. 9 je neplatná, pretože
v spojení s dojednaním o pôsobnosti Obchodného zákonníka obchádza zákon o úpravu výšky úroku z
omeškania podľa predpisov Občianskeho zákonníka a spôsobuje tak značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán. Výška úroku z omeškania podľa predpisu občianskeho práva bola a je

vždy podstatne výhodnejšia pre spotrebiteľa, ako dohodnutá výška 0,1 % denne, teda 36,5 % ročne. Pre
rozpor s § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka je podľa názoru žalobcu neplatné aj dojednanie v
položke č. 11 a 12 Sadzobníka. Obe dojednania sú svojim charakterom dojednaním o zmluvnej pokute,
hoci položka č. 12 sa nazýva poplatkom. Zmluvná pokuta podľa položky č. 11 postihuje spotrebiteľa aj
za porušenie peňažnej povinnosti zo zmluvy, hoci to už je sankcionované povinnosťou platiť úroky z

omeškania a tiež tým, že sa stane splatnou celá istina úveru. spotrebiteľ je tak sankcionovaný nie raz,
ale dokonca trikrát. Rovnako značnú nerovnováhu zakladá aj povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu podľa
položky č. 12 Sadzobníka. Keďže tým, že sa stane splatnou celá istina úveru, zmluva nezaniká a s ňou
nezaniká ani povinnosť platiť úroky z istiny, toto ustanovenie nemá žiaden význam. V opačnom prípade
by istina bola úročená dvakrát riadnymi úrokmi do jej celkového zaplatenia, čiže zmluvnou pokutou.

Túto funkciu však tiež plnia úroky z omeškania. Napokon neplatným je tiež dojednanie čl. VII. ods. 1
a 2 Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorých má dodávateľ právo po uplynutí dohodnutej
doby zmeniť výšku riadneho úroku s tým, že je povinný poskytnúť spotrebiteľovi rôzne alternatívy výšky
úroku a splátok. Umožňuje dodávateľovi, aby určil obsah záväzkového vzťahu medzi dodávateľom a
spotrebiteľom, pričom toto určenie (výška úrokov) nie je závislá na žiadnom objektívnom kritériu, ale je

výlučne na vôli dodávateľa. Dojednanie v čl. VII. ods. 1 a 2 Všeobecných obchodných podmienok je v
rozpore s kogentnou úpravou § 269 ods. 3 Obchodného zákonníka. Teda ak by bolo takéto dojednanie
neplatné medzi podnikateľmi, musí byť neplatné aj medzi spotrebiteľom a dodávateľom.

2. Podaním zo dňa 03.09.2010, doručeným súdu dňa 06.09.2010 sa žalovaný (VEXIKOM s.r.o., Žilina)

vyjadril k žalobe. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobca neuzavrel spotrebiteľskú zmluvu,
teda zmluvu o spotrebiteľskom úvere, lebo dostal úver na rekonštrukciu bytu. V zmysle vtedy platného
zákonač.258/2001Z.z.,atokonkrétne§1ods.2takétoúverovézmluvynebolispotrebiteľskýmiúvermi.
Rozhodcovská doložka bola dohodnutá v čl. XII. ods. 3 Všeobecných obchodných podmienok, ale boladohodnutá aj individuálne v záložnej zmluve čl. VII. bod 5. Z uvedených dôvodov považuje žalovaný
rozhodcovskú doložku za platnú. Keďže nie je daná právomoc riadneho súdneho prejednania prípadu,
žalovaný navrhol, aby súd konanie zastavil.

3. Podaním zo dňa 18.11.2010 žalobca navrhol, aby do konania vstúpil ďalší účastník, a to na
strane žalovaného jeho bývalá manželka P. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F.ň XXX/XX, XXX XX.
Uznesením zo dňa 13.12.2011 sp. zn. 8C/98/2010-63 súd pripustil, aby do konania vstúpila ako žalovaná
2./ P. E., predtým C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F.n.ň XXX/XX.
4. Faxovým podaním zo dňa 12.11.2012, ktoré bolo doplnené písomne dňa 15.11.2012, sa žalobca

domáhal vydania predbežného opatrenia. Žalobca navrhol, aby súd dočasne upravil pomery účastníkov
a vydal predbežné opatrenie, ktorým uloží žalovanému 1./ povinnosť zdržať sa výkonu záložného
práva k bytu č. XX nachádzajúcemu sa na X. podlaží vo vchode č. X bytového domu súpisné č. XXX,
postaveného na pozemku parcely C-KN evidované na katastrálnej mape parc. č. 776/20, vedenom na
liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie E.č, ktoré záložné právo je zapísané v časti C listu
vlastníctvač.XXXXprekatastrálneúzemieE.čA.,podporadovýmčíslom49aktoréhovkladbolpovolený

pod č. V1255/2007. Uznesením zo dňa 14.12.2012, sp. zn. 8C/98/2010-85, súd uložil žalovanému 1./
zdržať sa výkonu záložného práva zapísaného pod poradovým číslom 49 v časti C listu vlastníctva
č. XXXX vedenom Katastrálnym úradom v Žiline, Správa katastra Liptovský Mikuláš, pre katastrálne
územie E.č, k bytu č. XX, ktorý sa nachádza na X. podlaží vo vchode č. X bytového domu súpisné č. XXX,
postaveného na pozemku parcely C-KN evidovaný na katastrálnej mape parcelné č. 776/20. Uvedené

uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.01.2013 a vykonateľnosť dňa 29.12.2012.
5. Faxovým podaním zo dňa 19.03.2013 právny zástupca žalovaného 1./ oznámil, že došlo k postúpeniu
pohľadávky a tým žalovaný 1./ stratil pasívnu vecnú legitimáciu. Žalovaný 1./ na výzvu súdu predložil
dňa 15.04.2013 Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 08.01.2013.
6. Podaním zo dňa 22.12.2014, doručený súdu 13.04.2015 žalobca navrhol, aby do konania vstúpil

ako žalovaný 1./ G.. D. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX. Uznesením zo dňa 22.12.2015,
sp. zn. 8C/97/2010-157, súd pripustil, aby z konania vystúpil pôvodný žalovaný 1./ HARMONY VEXI,
s.r.o., so sídlom Abovce 95 (právny nástupca žalovaného 1./) a na jeho miesto vstúpil G.. D. M.Y., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX.
7. Podaním zo dňa 22.04.2016 žalovaný 1./ sa vyjadril k žalobe a uviedol, že podľa jeho názoru

nie je v celom prípade preukázaný naliehavý právny záujem. Žalobca v žalobe uviedol, že výška
dlhu je sporná a že podľa žalovaného 1./ je značne vyššia. Žalobca však nikdy neuviedol, akú
výšku dlhu uznáva on, ani takto uznanú výšku dlhu nezložil do notárskej úschovy, teda účelom
tejto žaloby nie je splnenie peňažného dlhu zo strany žalobcu, ale účelom je dosiahnuť, aby dlh
splatiť nemusel. Preto navrhovaný výrok, ktorý má súd vyniesť, nemá súvislosť s dlhom žalobcu.

Žalovaný 1./ poukázal na to, že ustanovenie čl. I. ods. 2 Všeobecných obchodných podmienok žiadnym
spôsobom výšku dlhu žalobcu neovplyvňuje. Žalovaný 1./ ďalej uviedol, že čl. II. ods. 5 neočíslovaný
Všeobecných obchodných podmienok „obvyklá cena nehnuteľnosti“ nemá na vzťah žalobcu ako dlžníka
a žalovaného 1./ ako veriteľa žiaden vplyv, lebo cena nehnuteľnosti bola stanovená individuálnou
dohodou v záložnej zmluve. Článok IV. ods. 3 posledná veta Všeobecných obchodných podmienok

upresňuje, kedy končí účinnosť zmluvy. Tento text nehovorí nič o splnení záväzku. Žalobca ďalej žiada
určiť, že čl. VII. ods. 5 Všeobecných obchodných podmienok je neplatný, avšak takýto článok sa vo
Všeobecných obchodných podmienkach nenachádza. Ďalej žalobca žiada, aby súd určil, že čl. IX.
ods. 2 druhá odrážka „zvýšiť úrokovú sadzbu až na hodnotu dvojnásobku platnej úrokovej sadzby
podľa zmluvy o úvere“ Všeobecných obchodných podmienok je neplatný, avšak takéto ustanovenie

vo Všeobecných obchodných podmienkach tiež nie je. Článok IX. ods. 3 Všeobecných obchodných
podmienok neovplyvňuje vzťah žalobcu ako dlžníka a žalovaného 1./ ako veriteľa, lebo hodnota zálohu
bola určená dohodou o záložnej zmluve na 350.000,- Sk. Otázka rozhodcovskej doložky bola už
rozhodnutím súdu v spojitosti s rozhodnutím Krajského súdu Žilina rozhodnutá, preto nie je daný
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti. Pokiaľ žalobca žiada, aby súd určil, že čl. XII. ods.

8 Všeobecných obchodných podmienok je neplatný, tento návrh na náhradu škody, ktorý bol krytý
aj zmluvnou pokutou, uplatnený nebol, preto tu nie je daný naliehavý právny záujem. Vychádzajúc z
uvedeného žalovaný 1./ navrhol žalobu zamietnuť.
8. Podaním zo dňa 10.05.2016 žalobca zaslal súdu vyjadrenie k argumentom žalovaného 1./ a uviedol,
že podľa jeho názoru naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný, pretože bez rozhodnutia

o platnosti jednotlivých zmluvných ustanovení spochybňovaných v žalobe sa jeho právne postavenie
stáva neistým, a to z dôvodu, že nevie určiť skutočnú výšku dlžnej sumy, ktorú dlží žalovanému 1./ a
na podklade ktorej je založený aj výkon záložného práva k nehnuteľnosti, ktorá slúži ako zabezpečenie
v tomto prípade. Ohľadom jednostrannej zmeny zmluvných podmienok zo strany veriteľa je naliehavýprávny záujem daný rovnakou skutočnosťou, že táto jednostranná zmena sa môže týkať výšky úroku a
tým pádom aj výšky dlžnej sumy. Vo vzťahu k rozhodcovskej doložke je naliehavý právny záujem daný
tým, že bez stanovenia ich neplatnosti nebude zrejmé, či má súd právomoc vo veci konať a či je splnená

základná podmienka možnosti konania vo veci. Zároveň žalobca rozviedol, prečo sa domáha neplatnosti
jednotlivých ustanovení Všeobecných obchodných podmienok, poukázal pritom na judikatúru súdov
Slovenskej republiky a v celom rozsahu zotrval na svojom návrhu a žiadal, aby súd rozhodol, teda určil,
že ustanovenia zmluvy Všeobecných obchodných podmienok uvedené v žalobe sú neplatné.
9. Na pojednávaní konanom dňa 16.05.2016 žalobca uviedol, že jeho vtedajšia manželka (žalovaná

2./) mu povedala, že treba čerpať úver vo výške 360.000 Sk, a to na zaplatenie nedoplatku, ktorý
vznikol na nájomnom, na úhradu bytu na U. J. c.č. XXX Q. D. P., kde bývali. Nepamätá si, aká bola
výška nedoplatku v roku 2007, bolo to asi dvakrát po 10.000 Sk. Žalobca tiež uviedol, že udelil podľa
plnomocenstva vtedajšej manželke plnú moc na všetky právne úkony týkajúce sa bytu. Manželka ho
zobrala za právnikom do Liptovského Hrádku a uviedla, že tie peniaze treba vybaviť, že sa ide zobrať
úver. Ten právnik potreboval odo mňa vidieť plnú moc, aby sa to vybavilo. Právnik zhotovil text plnej

moci, na základe čoho moja bývalá manželka vybavila úver. . Po podpise zmluvy mu nepovedala výšku
úveru, poschovávala si všetky papiere. V roku 2009 prebehla prvá dražba. Dlžoba na byte bola vtedy vo
výške 80.000 Sk, tento dlh zaplatili rodičia, aby byt nešiel do dražby. Žalobca tiež uviedol, že sa nevie
vyjadriť k tomu, aká nehnuteľnosť na bytové účely mala byť za tento úver nadobudnutá, keďže v roku
2007 bol v čase čerpania úveru vlastníctvom jeho a jeho manželky. On pri uzatvorení zmluvy o úvere

nebol, bola tam jeho bývalá manželka, ktorá mala plnú moc na jej uzatvorenie. Neviem povedať, na
čo boli použité peniaze 360.000,- Sk, ja som ich ani nevidel. Žalobca sa nevedel vyjadriť, aké úročenie
úveru bolo dojednané, ani na čo sa použil úver. Uviedol tiež, že úver zaplatený nie je, on sám na tento
úver nezaplatil nič, pretože nemal doklady, ani číslo účtu. Nikto nikdy od neho tento úver nevymáhal. Na
tento úver nevie, či je vedená exekúcia, pretože exekúcie vedené sú. Nepodpisoval notársku zápisnicu

na tento úver, všetko vybavovala bývalá manželka na základe plnej moci. Podľa zmluvy si myslí, že nie
je zmluvnou stranou tejto zmluvy.

12. Podaním zo dňa 21.05.2016 žalobca navrhol pripustiť zmenu žaloby, a to tak, že súd určuje, že
žalobca nie je zmluvnou stranou Zmluvy o úvere č. 20133 uzavretej dňa 16.04.2007, a preto nie je

voči žalovanému 1./ zmluvne zaviazaný. V prípade, že sa súd s uvedenou argumentáciou žalobcu
nestotožňuje a bude žalobcu považovať za zmluvnú stranu zmluvy o úvere, tak žalobca žiadal, aby súd
určil, že ustanovenia čl. I. ods. 2, čl. II. 5. neočíslovaného odstavca „obvyklá cena nehnuteľnosti“, čl. VI.
ods. 3 posledná veta, čl. VIII. ods. 5, čl. XI. ods. 2 tretia odrážka „zvýšiť úrokovú sadzbu až na hodnotu
dvojnásobku platnej úrokovej sadzby podľa zmluvy o úvere“, čl. X. ods. 5 a 8 Všeobecných obchodných

podmienok sú neplatné. Tento návrh žalobca odôvodnil tým, že si je vedomý, že pokiaľ prijal v súvislosti
so zmluvou o úvere, pokiaľ hoci aj neboli zmluvnou stranou finančné prostriedky, bude povinný ich vrátiť,
avšak pokiaľ súd určí, že nie je zmluvnou stranou zmluvy o úvere, bude musieť tieto finančné prostriedky
vrátiť titulom bezdôvodného obohatenia so zákonnými úrokmi z omeškania a nie na základe zmluvy
s úrokmi a úrokmi z omeškania vo výške, ktoré značným spôsobom prevyšujú v súčasnosti povolenú

výšku úrokov a úrokov z omeškania.
13. Uznesením zo dňa 27.05.2016, sp. zn. 8C/97/2010-251, súd vyzval žalobcu na odstránenie
nejasností podania zo dňa 21.05.2016 označeného ako Návrh na zmenu návrhu na začatie konania.
Podaním zo dňa 09.06.2016 žalobca odstránil nejasnosti podania a to tak, že žiadal, aby súd rozhodol,
že žalobca nie je zmluvnou stranou Zmluvy o úvere č. 20133 uzavretej dňa 16.04.2007, a preto nie

je voči žalovanému 1./ zmluvne zaviazaný uhradiť pohľadávky vyplývajúce z tejto zmluvy, ktoré na
žalovaného 1./ boli postúpené. Zároveň žiadal nahradiť trovy konania. V tomto podaní uviedol, že v
prípade, ak súd uvedený návrh zamietne, žiada, aby súd rozhodol určujúcim výrokom tak, ako to už
uviedol v predchádzajúcom podaní.
14. Uznesením zo dňa 21.06.2016, sp. zn. 8C/97/2010-257, súd odmietol podanie žalobcu zo dňa

21.05.2016 v spojení s podaním zo dňa 09.06.2016. Žalobca podal proti tomuto uzneseniu súdu
odvolanie dňa 10.07.2016. O odvolaní rozhodoval Krajský súd v Žiline. Uznesením zo dňa 28.02.2017,
sp. zn. 10Co/291/2016-276, Krajský súd v Žiline uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a znovu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch zrušujúceho uznesenia uviedol, že nakoľko žalobca
upustil také formulácie petitu, ktorá bola okresným súdom vyhodnotená ako procesne neprípustná,

neakceptovateľná, zanikol dôvod, pre ktoré boli na tomto rozhodnutie vydané. Na základe toho krajský
súd musel pristúpiť k zrušeniu predmetného uznesenia. V ďalšom postupe okresný súd má za úlohu
posúdiť aktuálne navrhovanú zmenu žaloby v zmysle relevantných zákonných kritérií § 143 CSP. Krajskýsúd v Žiline zároveň uviedol, že na bezprostredne nevyhnutný rámec dodáva, že otáznou je nadväzne
aj danosť naliehavého právneho záujmu na žalobcom formulovaných výrokoch.
15. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil s výpoveďou žalobcu a listinnými dôkazmi predloženými

v spise, a to so Zmluvou o úvere č. 20133 zo dňa 16.04.2007, Sadzobníkom spoločnosti Toma
úverová a leasingová, a.s., Všeobecnými obchodnými podmienkami, žiadosťou o splatenie pohľadávky,
oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 14.08.2009, dotazníkom návrhu úverovej zmluvy zo dňa
15.02.2007, Zmluvou o zriadení záložného práva č. 20133 zo dňa 16.04.2007, dodatkom č. 1 k Zmluve
o zriadení záložného práva zo dňa 30.05.2007 a dodatkom č. 2 k Zmluve o zriadení záložného práva

zo dňa 06.06.2007, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 08.01.2013 spolu s prílohami, ako aj
s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spise. Z týchto listinných dôkazov zistil súd nasledovný
skutkový stav:
16. Dňa 16.04.2007 uzavrel žalobca ako dlžník spolu so žalovanou 2./ a obchodnou spoločnosťou
Toma úverová a leasingová, a.s., so sídlom Májová 1319, 022 01 Čadca, IČO: 36 664 090, Zmluvu
o úvere č. 20133, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 360.000 Sk

na účelový úver na prefinancovanie kúpy nehnuteľnosti pre bytové účely. Zmluvné strany si podľa
čl. 2 zmluvy dohodli mesačnú anuitnú splátku vo výške 3.704 Sk s dátumom splatnosti prvej splátky
najneskôr do 20. dňa v mesiaci nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo ukončené čerpanie úveru s
lehotou splatnosti 240 kalendárnych mesiacov od poskytnutia úveru pri výške úrokovej sadzby 10,95
% ročne pre prvých 5 rokov od uzavretia zmluvy. Podľa čl. 4 zmluvy sa zmluvné strany dohodli na

zabezpečení úverovej pohľadávky veriteľa a jej príslušenstva a ďalších záväzkov zriadením záložného
práva k nehnuteľnostiam v prospech veriteľa v zmysle Záložnej zmluvy č. 20133. Podľa čl. 6 zmluvy
dlžníci podpisom zmluvy sa oboznámili s obsahom Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy a bez výhrad s nimi súhlasia. V čl. 7 bod 3 zmluvy sa dlžník
zaväzuje uhradiť poplatky podľa aktuálneho Sadzobníka. Podľa čl. I. bod 2 Všeobecných obchodných

podmienok sú tieto neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a platia ako súčasť zmluvného vzťahu až do
doby úplného vysporiadania všetkých pohľadávok vzniknutých medzi veriteľom a dlžníkom. Podľa čl. II.
piateho neočíslovaného odseku Všeobecných obchodných podmienok „obvyklá cena nehnuteľnosti“ je
cena, ktorá by bola dosiahnutá pri predaji oceňovaného alebo porovnateľné nehnuteľnosti v obvyklom
obchodnom styku v tuzemsku ku dňu ocenenia. Obvyklá cena nehnuteľnosti je stanovená podľa

metodiky veriteľa. Podľa čl. IV. bod 3 Všeobecných obchodných podmienok účinnosť zmluvy končí
dňom úplného zaplatenia úverovej pohľadávky vrátane jej príslušenstva, zmluvných pokút, nákladov
spojených s úverom a všetkých ďalších záväzkov zo zmluvy či súvisiacich dokumentov. Podľa čl. IX. bod
3 Všeobecných obchodných podmienok stanovenie hodnoty zálohu zabezpečí veriteľ prostredníctvom
vlastných špecialistov na základe vlastnej metodiky. Podľa čl. X. bod 3 Všeobecných obchodných

podmienoknapožiadaniejedlžníkpovinnýposkytnúťveriteľoviinformácieohodnoteavýnosepredmetu
zálohu, prípadne predložiť zodpovedajúce dokumenty o plnení svojich povinností voči tretím osobám
vo vzťahu k založeným nehnuteľnostiam, ako aj o plnení svojich odvodových povinností, najmä dane a
iné odvody. Podľa čl. X. ods. 4 ak je predmetom zálohu byt, je dlžník povinný predložiť dvakrát ročne,
vždy do 31.01. a 31.07 kalendárneho roku potvrdenie od správcu bytov o aktuálnom stave a prípadných

nedoplatkoch. Pre prípad porušenia tejto povinnosti si zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu vo výške
15.000,- Sk. Podľa čl. XII. ods. 3 sa zmluvné strany výslovne dohodli, že všetky majetkové spory, ktoré
by v budúcnosti medzi nimi vznikli, budú rozhodované v rozhodcovskom konaní nezávislým rozhodcom
Stáleho rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore s.r.o., so sídlom v Žiline.
17. Podľa Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 14.08.2009 obchodná spoločnosť VEXIKOM

s.r.o., oznámila žalovaným 1./ a 2./ postúpenie pohľadávky na postupcu - obch. spoločnosť TRAMIT
spol. s r.o., so sídlom v Českej republike. Podľa Dotazníka k návrhu úverovej zmluvy žalovaní 1./ a 2./
žiadali úver na rekonštrukciu vo výške 350.000 Sk. Podľa Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa
16.04.2007 žalovaní 1./ a 2./ ako záložcovia v prospech záložného veriteľa obchodnej spoločnosti Toma
úverová a leasingová, a.s., založili byt č. XX na X. poschodí vo vchode č. X bytového domu súpisné č.

XXX na ul. U. Q. D. P.. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k týmto právnym záverom:
18. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

19. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy, zákon sa nevťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich
alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a
ich údržbu.20. Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, návrhom na začatie konania možno uplatniť,
aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem.

21. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa
rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý
spôsobusporiadaniavzťahumedzistranamivyplývazosobitnéhopredpisu,c)určení,čituprávojealebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

22. V posudzovanom spore sa súd, vzhľadom na určovací charakter žaloby, musel zaoberať najskôr
prípustnosťou žaloby z hľadiska danosti naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Bez
danosti naliehavého právneho záujmu nie je možné spor prejednávať čo do veci samej. Su´d v kazˇdom
sˇta´diukonaniamusi´matˇzaexistenciutake´hotoza´ujmupreukázanú,inak(atobezsku´maniavecnej
stra´nky žaloby), musi´ zˇalobu ako nepri´pustnú zamietnutˇ. Cˇi tento za´ujem existuje, sku´ma su´d
ex offo, t. j. z u´radnej povinnosti. Keďže žaloba bola podaná ešte za účinnosti Občianskeho súdneho

poriadku, súd posudzoval otázku naliehavého právneho záujmu cez prizmu aktuálneho procesného
predpisu, ako aj procesnej úpravy účinnej v čase podania žaloby. K zmene systému určovacích žalôb
došlo prijatím novej procesnej právnej úpravy CSP, účinnej od 01.07.2016, ktorý už určenie existencie
právneho vzťahu výslovne neuvádza. Jeho § 137 rozlišuje medzi žalobou, ktorou možno požadovať, aby
sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, pričom naliehavý

právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu (písm. c/), alebo o určení
právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu (písm. d/). Právny záujem na určení práva
vyplýva z právneho predpisu, ak právny predpis určitú osobu oprávňuje, alebo jej ukladá podať bližšie
špecifikovanú žalobu. Oprávnenie podať takúto určovaciu žalobu zakladá nevyvrátiteľnú domnienku, že
právny záujem žalobcu je daný. Takýmito typmi žalôb sú napr. žaloba na určenie popretej pohľadávky

prihlásenej do konkurzu (§ 32 zákona o konkurze a vyrovnaní), alebo žaloba na vylúčenie veci z
exekúcie, ak tretia strana uplatňuje právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu (§ 55 ods. 1 Exekučného
poriadku). Podľa toho istého zdroja sú zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť
právnymi skutočnosťami. Nová právna úprava pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za
predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (hmotného práva). V prípade požiadavky na určenie,

že jednotlivé články Všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu žalovaného 1./ sú
neplatné, nepochybne ide o určenie, či tu právo je alebo nie je (§ 137 písm. c) CSP), nakoľko ide
len o inými slovami vyjadrené určenie, že neexistuje právo veriteľa na úroky, zmluvnú pokutu a všetky
ostatné nároky, ktorých sa žalobcom napadnuté články Všeobecných obchodných podmienok týkajú.
V prípade tohto určovacieho výroku bolo potrebné, aby žalobca preukázal naliehavý právny záujem na

požadovanom určení, nakoľko to vyžaduje ustanovenie § 137 písm. c) CSP (keďže naliehavý právny
záujem tu nevyplýva z osobitného predpisu).
23. Právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý, pričom
posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností.
Žalobca je povinný tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho

záujmu na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem je tam, kde je stav, že právo resp. právny
vzťah medzi stranami sporu je sporný, je tu ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty
právneho postavenia žalobcu, a tento nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom, pričom jestvuje
potreba odstránenia tejto neistoty resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. V zmysle judikatúry a
súdnej praxe, naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo

žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (R 17/1972).
Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená
úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie
má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo
(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo 112/2004). Naliehavý právny záujem

nie je pri takej určovacej žalobe, keď je zrejmé, že aj v prípade vyhovenia takejto žalobe nedôjde k
odstráneniu spornosti práva a bude po nej musieť i tak nasledovať ďalšie súdne konanie. V takom
prípade by podaná určovacia žaloba neslúžila potrebám praktického života, ale len k zbytočnému
rozmnožovaniu sporov. Celkom jednoznacˇne by žalobcom podaná určovacia žaloba nebola spôsobilá
odvra´tiť na´slednu´ zˇalobu o plnenie. Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom

určení je dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite, teda z hľadiska
opodstatnenosti uplatneného nároku žalobcu. Povinnosť preukázať naliehavý právny záujem zaťažuje
žalobcu, ktorý musí poukázať na určité skutkové okolnosti týkajúce sa sporu medzi stranami sporu, azároveň objasniť, prečo práve podaná určovacia žaloba je procesne vhodným (teda účinným) nástrojom,
ktorý tento spor vyrieši (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 31/2011).
24. Žalobca naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti viacerých článkov

Všeobecných obchodných podmienok preukazoval tým, že potrebuje vyriešiť otázku výšky jeho
skutočného záväzku voči žalovanému 1./ a tiež tým, že určovacou žalobou sa môže odstrániť stav
neistoty, v ktorej sa vlastne žalobca nachádza, pretože medzi ním a žalovaným 1./ je sporná výška
dlhu, ktorá je podľa žalovaného 1./ značne vyššia a napokon uvedenú naliehavosť vzhliadal aj v tom,
že jeho majetková sféra je v ohrození a preto on v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na túto

ochranu a teda na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Súd k týmto argumentom
žalobcu uvádza, že pokiaľ ide o vyriešenie otázku výšky jeho skutočného záväzku voči žalovanému
1./, už z podanej žaloby je zrejmé, že samotný žalobca má túto otázku vyriešenú t.j. keďže sám tvrdí,
že dojednanú výšku úroku považuje za neprimeranú, za neprimeranú považuje aj výšku zmluvnej
pokuty ap. Pokiaľ sa totiž žalobca domnieva, že zmluva o úvere, resp. Všeobecné obchodné podmienky
obsahujú ustanovenia, ktoré sú z hľadiska ochrany spotrebiteľa neprípustné a žalobca má tak nárok na

neprimerané plnenia, nemôže mať pochybnosť o tom, aké plnenie má byť žalovanému 1./ na základe
zmluvy o úvere poskytnuté, resp. vrátené, teda, že má žalovanému vrátiť istinu úveru, ktorá mu bola
poskytnutá. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca ani nevedel zodpovedne uviesť, aká
suma už bola na úver zaplatená. Všetko ohľadom úveru vybavovala jeho bývalá manželka, žalovaná
2./. Z uvedeného má súd pochybnosti, či vôbec bola zaplatená aspoň istina úveru. V prípade, ak

by následne na tento úver nad rámec poskytnutej sumy úveru žalobca nezaplatil nič, nepokračoval
by v platení a žalovaný 1./ by si voči nemu nárok prípadne uplatnil žalobou na plnenie, mohol by
žalobca v uvedenom žalovaným 1./ vyvolanom spore uplatniť príslušnú procesnú námietku o neplatnosti
jednotlivýchustanoveníVšeobecnýchobchodnýchpodmienokasúdbyjuposúdilakopredbežnúotázku.
Naopak,akbyzostranyžalobcunauvedenýúverdošlokjehopreplateniumoholbysadomáhaťvrátenia

príslušnejpreplatenejčastisámžalobounaplneniezdôvoduvydaniabezdôvodnéhoobohatenia,pričom
aj v takomto konaní, by sa jeho námietky ohľadom platnosti jednotlivých ustanovení Všeobecných
obchodných podmienok posudzovala ako predbežná otázka. Rozhodnutie o určení práva, ktorého sa
žalobca v žalobe domáha, nijakým spôsobom neovplyvní jeho právne postavenie voči žalovanému 1./.
Ustálenie správnej výšky dlhu dlžníka je vo všeobecnosti predmetom dokazovania v konaní o žalobe

na plnenie.
25. Súd konštatuje, že neexistuje právo žalobcu, ktoré by mohlo byť ohrozené v závislosti od rozhodnutia
o určení neplatnosti jednotlivých ustanovení Všeobecných obchodných podmienok. Taktiež nemožno
v danej veci označiť právne postavenie žalobcu ako neisté, pre ktoré by mohol byť v závislosti od
rozhodnutia vo veci samej vystavený konkrétnej ujme. Na tomto závere nič nemení ani to, že v prípade

žalobcu by sa mohlo jednať vo vzťahu k žalovanému 1./ o spotrebiteľa podľa predpisov hmotného
práva, keďže naliehavý právny záujem je inštitút procesného práva, ktorý je celkom indiferentný vo
vzťahu k uplatňovanému hmotnému právu. To, že naliehavý právny záujem nerozlišuje medzi žalobcom
spotrebiteľom a iným žalobcom vyplýva z toho, že i spotrebiteľ si môže uplatniť svoje práva ako každý
iný účastník v tom prípade, ak sa voči nemu bude druhá strana domáhať plnenia, na ktoré nemá právny

nárok. Takýto záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.03.2016,
sp.zn.8Cdo251/2015.Nadrámecuvedenéhosúduvádza,žeposúdenieotázkypostaveniažalobcuako
spotrebiteľa by bolo predmetom ďalšieho dokazovania, nakoľko podľa obsahu zmluvy o úvere sa jedná
o úver na prefinancovanie kúpy nehnuteľností (pričom prvá časť úveru vo výške 350.000 Sk zodpovedá
kúpnej cene nehnuteľností), ktorý je vylúčený z ochrany podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd

tak dospel k záveru, že v danom prípade nebola zo strany žalobcu osvedčená existencia naliehavého
právneho záujmu na jeho určovacej žalobe a to vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a preto jeho
žalobu zamietol.
26. Žalobca podaním zo dňa 21.05.2016, ktoré bolo dňa 09.06.2016 doplnené, žalobca žiadal, aby
súd pripustil zmenu žaloby tak, že žalobca nie je zmluvnou stranou Zmluvy o úvere č. 20133 uzavretej

dňa 16.04.2007, a preto nie je voči žalovanému 1./ zmluvne zaviazaný uhradiť pohľadávky vyplývajúce
z tejto zmluvy, ktoré na žalovaného 1./ boli postúpené a v prípade, ak súd uvedený návrh zamietne,
žiada, aby súd rozhodol o neplatnosti jednotlivých článkov Všeobecných obchodných podmienok.
Dispozi´cia strany sporu, ktorou chce menitˇ žalobu, je obmedzena´ su´hlasom su´du. Súd zmenu
žaloby na pojednávaní dňa 03.11.2017 nepripustil, pretože výsledky doterajšieho konania nemohli byť

podkladom pre konanie o zmenenej žalobe. Na rozhodnutie o zmenej žalobe by bolo potrebné vykonať
rozsiahle dokazovanie ohľadne platnosti dohody o plnomocenstve, na základe ktorého žalovaná 2./ ako
splnomocenec uzavrela zmluvu o úvere v mene žalobcu ako splnomocniteľa a bolo by potrebné vypočuť
žalovanú 2./, ktorá sa pojednávania zúčastnila naposledy v roku 2012, kedy nedošlo ani k vecnémuprejednaniu žaloby. Následne zásielky určené žalovanej 2./ sa súdu vracali ako nedoručené, neprevzaté
vodbernejlehote.Vzhľadomnatietoskutočnostibysaneúmernepredĺžilužajtakniekoľkorokovtrvajúci
spor. Súd preto pokračoval v konaní o pôvodnej žalobe, s tým, že žalobca môže uplatniť svoj nárok

v novom konaní. Nad uvedený rámec súd uvádza, že aj v prípade, ak by súd pripustil zmenu žaloby,
poukazujúc na už uvedené skutočnosti, je otázna danosť naliehavého právneho záujmu na určení, že
žalobca nie je zmluvnou stranou zmluvy o úvere a teda nie je voči žalovanému 1./ zmluvne zaviazaný, a
to pre rovnaké dôvody, aké už súd podrobne vysvetlil vyššie. Uvedené nakoniec konštatoval aj Krajský
súd v Žiline v uznesení zo dňa 28.02.2017, sp. zn. 10Co/291/2016-276.

27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní 1./ a 2./ mali
plný úspech vo veci, preto majú nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd priznal náhradu
trov konania iba žalovanému 1./ voči žalobcovi v plnom rozsahu, keďže zo spisu žiadne trovy žalovanej
2./ nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde

Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.