Rozsudok ,
Potvrdené, Zrušené Judgement was issued on Wednesday, November 22, 2018

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 2Cb/92/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8404899947
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jenčová

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2018:8404899947.37

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Kežmarku - sudkyňou JUDr. Ivetou Jenčovou v obchodnej veci žalobcu: APR - economy

s.r.o., so sídlom: K. Surdoku č. 9, Prešov, IČO: 46 067 507, právne zastúpený: JUDr. Andrej Pataky,
advokát, so sídlom: Hlavné námestie č. 2, Kežmarok proti žalovanému: Východoslovenská distribučná,
a.s., so sídlom: Mlynská 31, Košice, IČO: 36 599 361,právne zastúpený: Advokátska kancelária
KVAŠŇOVSKÝ & PARTNERS I ADVOKÁTI s.r.o. so sídlom Dunajská 32, 811 08 Bratislava-mestská
časť Staré Mesto, IČO: 51 003 848, o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 31 495,- EUR s 9 % úrokom z omeškania ročne
od 5.4.2003 do zaplatenia ako náhradu škody - ušlého zisku za mesiac november 2002, a to do 15 dní

odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť náhradu škody - ušlého zisku za mesiac december 2002 v sume
31 624,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 5.4.2003 až do zaplatenia, za
mesiace január až december 2003 v sume 379 488,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
z tejto sumy od 5.4.2003 až do zaplatenia, za mesiace január až december 2004 v sume 373 775,40
EUR s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 5.4.2003 až do zaplatenia, za mesiace

január až december 2005 v sume 364 972,32 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto
sumy od 5.4.2003 až do zaplatenia, za mesiace január až december 2006 v sume 357 599,40 EUR s
úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 5.4.2003 až do zaplatenia, za mesiace január
až december 2007 v sume 330 390,96 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od
5.4.2003 až do zaplatenia, a to všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd žalobu nad sumu 1 869 345,08 EUR z a m i e t a.

IV. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na 100% náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Slovenská republika zastúpená Okresným súdom Kežmarok m á voči žalovanému n á r o k na 100
% náhradu trov štátu, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na úhradu žalovanej istiny s príslušenstvom.
Pôvodnou žalobou žiadal priznať sumu 31 624,- € za mesiac november 2002, podaním doručeným súdu

dňa 30.5.2011 rozšíril žalobný návrh o mesiac december 2002 až december 2007. Uviedol, že žalobca
dňa 31. 10. 2002 uzavrel kúpno - predajnú zmluvu so zahraničným podnikateľským subjektom, ako
kupujúcim. Predmetom plnenia z uvedenej zmluvy bola dodávka drevených obrazových líšt. Zahraničný
partner sa zaviazal pri dodržanítermínu objednávky a požadovanej kvality na celkovú objednávku v ročnom objeme 600 000 Eur
do roku 2007 s minimálnou cenou mesačného odboru 50 000 Eur. Na splnenie predmetu zmluvy
žalobca potreboval nerušenú dodávku elektrickej energie. Žalobca bol odberateľom elektrickej energie

na základe zmluvy, ktorú uzavrel so žalovaným ako dodávateľom zmluvu na dodávku elektrickej energie
č. 155900. Dňa 23. a 24. 11. 2002 došlo zo strany žalovaného k prerušeniu dodávky elektrickej energie
v mieste, kde má žalobca svoju výrobnú prevádzku na Slavkovskej ulici č. 19 v Kežmarku, z dôvodu
plánovaných prác - opravy a rekonštrukcie elektrických vedení. K takému konaniu došlo ale bez toho,
aby bol žalobca vopred upozornený. Prerušenie dodávky nebolo oznámené ani iným podnikateľský

subjektom, ktorí majú svoje prevádzky v tej istej lokalite. Vzhľadom na bezdôvodné prerušenie dodávky
došlo k narušeniu špecifického výrobného procesu a žalobca nemohol splniť svoju zmluvnú povinnosť,
ku ktorej sa zaviazal, v dôsledku čoho zahraničný zmluvný partner odstúpil od kúpno - predajnej zmluvy.
Žalobcovi takto vznikla škoda vo forme ušlého zisku vo výške
31 624 Eur mesačne, t.j. za celú dobu zmluvného vzťahu 1 897 440 Eur. Ušlý zisk si uplatnil žalobou
najprv za mesiac november 2002. Na základe výzvy na mimosúdnu dohodu žalovaný škodovú udalosť

neuznal.

2.Žalovanýžiadalžalobuzamietnuť.Poukázalnazmluvuuzavretúmedzinímažalobcomneoddeliteľnou
súčasťou, ktorej sú obchodné podmienky o dodávke elektriny. Zdôraznil, že od mesiaca máj 2000
žalobca prestal uhrádzať mesačne fakturované náklady za dodávku elektriny a doručované faktúry bez

uvedenia konkrétneho dôvodu vracal. Z tohto titulu evidujú / ku dňu podania vyjadrenia / uňho dlh vo
výške 4 686 002,- Sk. Táto pohľadávka bola uplatnená na Okresnom súde v Prešove. V zmysle zákona
č. 70/1998 Zb. i uzavretej zmluvy vzhľadom na neuhrádzanie mesačných fakturovaných nákladov bol
žalovaný oprávnený pristúpiť k prerušeniu dodávky elektriny. Boli mu zasielané aj výzvy s upozornením,
že ak v určenej lehote nedôjde k úhrade, dôjde k prerušeniu dodávky elektriny. Konkrétne plánované

prerušenie na dni 23. a 24. 11. 2002 bolo ale žalobcovi oznámené vopred faxom a osobne pracovníkom
VSE a.s. Ústne s tým p. M. mal vraj súhlasiť.

3.Na pojednávaniach účastníci trvali na svojich stanoviskách. Právny zástupca žalobcu uviedol, že
dôvody prerušenia dodávky žalobcovi súvisiace s neuhradením faktúr za dodávku elektriny nesúvisia

s touto vecou a poukázal na výzvu žalovaného z 25. 11. 2002, teda deň potom ako bola dodávka
prerušená, na splnenie platobnej povinnosti a uvádza sa tam, že úhradu dlžných súm žiada odporca
uhradiť najneskôr do 10. 12. 2002 a ak nebude vykonaná táto platba v stanovenej lehote pristúpi odporca
k prerušeniu dodávky elektriny bez upozornenia.

4.Svedok U. Š. vypovedal, že mal prevádzku v Kežmarku, na F. H. Č.. XX. Je pravdou, že v dňoch 23.
a 24. novembra 2002 vôbec neboli dopredu informovaní o prerušení dodávky elektriny. Ráno mu prišli
zamestnanci do práce a musel ich poslať preč, práve z tohto dôvodu. Vznikla mu škoda a spôsobilo to
zlú reputáciu jeho mena. Prišli napr. zákazníci spoza Magury museli otočiť auto a ísť preč. Zmluvu má
so žalovaným od roku 1993 a v rozhodnom čase ho žiaden pracovník žalovaného neoslovil s tým, že

bude odstávka elektriny.

5.Svedok L. K. pracovník žalovaného vypovedal, že asi týždeň predtým ako sa plánovalo odpojenie
elektriny mu volal pracovník regionálneho dispečingu p. Š., že sa nevie spojiť s p. M. a oznámiť mu, že
bude odpojená elektrická energia, aby tam šiel on. Zašiel za ním asi týždeň pred odpojením a telefonicky

z jeho kancelárie volal pracovníkovi regionálneho dispečingu. On to oznámil len p. M.. Žalobca s touto
výpoveďou nesúhlasil.

6.Svedok C.. P. L. pracovník žalovaného vo funkcii vedúceho regionálneho dispečingu vypovedal, že
jeho kolega dňa 31. 10. 2002 telefonicky alebo faxom oznamoval odberateľom plánovanú odstávku

elektrickej energie na dni 23. a 24. 11. 2002 a keďže sa mu nepodarilo dovolať p. M. ,tak mu o niekoľko
minút poslal fax, o čom majú aj doklad. Keďže spätnú väzbu nemali, tak požiadali p. K., aby mu to
oznámil. Oznámili to aj ďalším odberateľom. Záznamy o tom nemajú, zákon hovorí o oznámení v
mieste obvyklým spôsobom. U veľkoodberateľoch to oznamujú telefonicky aj faxom a keď sa jedná o
maloodberateľov, tak miestnym alebo mestským rozhlasom. Odberateľov informujú podľa toho, ako sa

to vyvinulo v minulosti zo vzťahov. Niektorí si to vyžadujú písomné, telefonicky alebo faxom. Či to v tomto
prípade bolo vyhlásené aj rozhlasom svedok uviesť nevedel.7. Svedok C.. U. S. uviedol, že veľmi dobre si pamätá na odstávku v novembri roku 2002. Sám bol z toho
nervózny lebo sám mal veľkú zákazku z Dolných Vesteníc. V sobotu ráno prišli chlapi do roboty o šiestej
a o ôsmej bola prerušená dodávka elektrickej energie. Hneď išiel za energetikmi, tí tam však neboli.

Volal na číslo, ktoré tam bolo vypísané pre prípad poruchy. Hovoril s nejakým pánom, ktorý mu situáciu
vysvetlil a on sa opýtal na dôvod, prečo im to nebolo dopredu oznámené. Dotyčný pán im povedal, že
chceli, ale nemali čísla. Tiež uviedol, že k opätovnému zapojeniu dôjde o 14.00 hod. Chlapi sa vrátili
do roboty vtedy, ale prúd nebol zapnutý. Opätovne volal a bol informovaný, že v nedeľu prúd pôjde.
Situácia sa opakovala aj v nedeľu. Zase chlapi pracovali od 6.00 hod. do 8.00 hod a potom bol vypnutý

prúd. Po opätovnom telefonáte zodpovednému pracovníkovi žalovaného povedal, že to dajú na súd
tak ten reagoval, že to dajte a zložil mu. Nikto dopredu neoznámil, že k odstávke dôjde. O tom, že v
nedeľu odstávka nebude sa dozvedel od mladých chlapcov, ktorí jazdia s nápisom Energetika. S p. M.
sa stretávajú tak dva tri razy do roka, keď potrebuje železo pod drevo a nerozprával, aspoň si myslel, s
ním o odstávke. Rozprával sa so Š., ktorý tam bol tiež prítomný a bol v rovnakej situácií ako on. Či bol
tam p. M. nevie, ale možno bol vo svojej prevádzke.

8. Zástupkyňa žalovaného uviedla, že p. Š. a p. S. neboli neplatiči. Ku kumulácií obidvoch dôvodov
prerušenia dodávky došlo len u p. M...

9.Právny zástupca žalobcu predložil súdu výplatnú listinu za mesiac november 2002 podľa návrhu

zástupkyne žalovaného s počtom zamestnancov, ako aj list Nemeckého obchodného partnera, ktorým
odstúpil od zmluvy z 5. 12. 2002. Zástupkyňa odporcu predložila súdu interný list, do ktorého nahliadol
navrhovateľ a uviedol, že faxové číslo, ktoré
je tam uvedené nie je jeho, ani nikdy také nemal. Právna zástupkyňa žalovaného zdôraznila, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno v súvislosti s uplatňovanou škodou. Nezdokladoval doručenie odstúpenia

od zmluvy zahraničným partnerom, či vôbec nejaký existoval, keďže sa s ním v súčasnosti nedá spojiť
a nakoniec odstávka bola len dva dni a nevidela dôvod na dlhšie predlženie ukončenia diela, na čo však
reagoval právny zástupca žalobcu, že tovar mal byť dodaný do 30. 11. 2002. Navrhovateľ ho už nemal
kedy dokončiť, vzhľadom na dvojdňové odpojenie, pretože nemecký partner by sa neuspokojil s 50, 60
alebo 70% ukončením výrobkov. Navrhovateľ dodal, že aj keď bola prerušená dodávka len na dva dni,

keď mu vychladne sušiareň predlžuje sa to na štyri dni.

10.Na základe takto vykonaného dokazovania súd prvej inštancie rozsudkom rozhodol tak, že žalovaný
bol povinný zaplatiť žalobcovi sumu 31.624,- eur ako náhradu škody - ušlého zisku za mesiac november
2002 spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 31.624,- eur od 5.4.2003 do zaplatenia, a

to všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, tiež bol povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania, o
ktorých súd rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku. A žalovaný bol zaviazaný
aj k povinnosti zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Kežmarok trovy štátu, ktoré budú
vyčíslené samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.

11.Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie a na základe tohto odvolania podanom žalovaným Krajský
súd v Prešove zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zaväzujúcej časti vo veci samej tak, že žalobu
zamietol, zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania účastníkov a
náhrade trov štátu a v rozsahu zrušenia vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd, okrem iného, sám
zopakovaldokazovanieajvypočutímsvedkaL.K.,ktorýmalbyťvyzvanýRegionálnymdispečingom,aby

šiel do spoločnosti žalobcu oznámiť odstávku elektrickej energie z dôvodu, že sa tam nevedeli dovolať.
Vypočutý svedok v podstate zopakoval svoju výpoveď pred súdom prvej inštancie zo dňa 15.2.2005. Zo
svedeckejvýpovedevyplynulo,žemenovanýoznámilp.M.O.asi15.10.priamovkanceláriivspoločnosti
STAVEBSTOL, že dôjde k odpojeniu od elektrickej energie z dôvodu rekonštrukcie. Túto skutočnosť
oznámil asi 6, 7, 8 dní pred odstávkou, ktorá bola plánovaná asi na sobotu a nedeľu. V danom prípade

išlo o priemyselnú zónu, iným odberateľom elektrickej energie neoznamoval odstávku od elektrickej
energie. Na súdnom pojednávaní nevedel označiť p. M., vzhľadom na to, že ho videl vraj iba raz a ide
o dlhšiu dobu (10 rokov). Žalobca nesúhlasil s výpoveďou svedka, uviedol, že ho nepozná, že pozná
iného K., s ktorým bol v kontakte a taktiež uviedol, že nedal súhlas na odpojenie elektrickej energie.
Toto stanovisko uviedol pred odvolacím súdom až po opustení pojednávacej miestnosti svedkom. Ďalej

uviedol, že v novembri nemohol prísť do styku s týmto svedkom, pretože v tom čase bol na PN a taktiež
má kanceláriu inde, ako opísal svedok, a to na poschodí.Odvolací súd tak na základe vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie, ako aj na základe
doplneného dokazovania, mal za to, že okresný súd nesprávne zistil skutkový stav a nesprávne vec
právne posúdil.

12.ŽalobcavpredmetnejvecipodaldovolanieapopodanídovolaniažalobcomNajvyššísúdSR,akosúd
dovolací uznesením zo dňa 31.5.2016 pod č. k. 4Obdo/64/2014-539 zrušil rozsudok Krajského súdu v
Prešove zo dňa 11.12.2013 pod č. k. 7Cob/78/2012-497 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení
uznesenia dovolací súd uviedol, že z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, aj z opakovaného

dokazovania odvolacieho súdu, je zrejmé, že žalovaný nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť vo vzťahu
k žalobcovi v zákonom stanovenej lehote. Správny je aj právny záver súdu, že žalobcovi nárok na
náhradu škody v zmysle ust. § 373 a násl. Obch. zákonníka vznikol. Odvolací súd po poučení účastníkov
v zmysle § 213 ods. 2 O.s.p. aplikoval na zistený skutkový stav ustanovenie právneho predpisu, ktoré
nebolo v konaní použité a to ust. § 384 Obch. zákonníka. Podstatnou otázkou pre posúdenie splnenia
zakročovacej povinnosti žalobcom a následne možnosti použitia sankcie vyjadrenej v ust. § 384 ods. 1

Obch. zákonníka, je, kedy mohol žalobca hrozbu škody zistiť a vykonať tak opatrenia na jej zamedzenie.
S tým nesporne súvisí skutočnosť, kedy žalovaný žalobcovi prerušenie dodávky elektrickej energie
oznámil. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie a čiastočne opakovaného dokazovania
vykonaného odvolacím súdom nevyplýva jednoznačný záver o skutočnosti, kedy mohol žalobca hrozbu
škody zistiť. Pokiaľ táto skutočnosť je sporná, nemožno posúdiť splnenie zakročovacej povinnosti

poškodeného, teda žalobcu, a rozsah povinnosti žalovaného škodu nahradiť. Z tohto dôvodu aplikácia
ust. § 384 Obch. zákonníka odvolacím súdom na zistený skutkový stav je predčasná, tým aj nesprávna,
a dovolacia námietka týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia veci je dôvodná. Teda v danej
veci sa odvolací súd v dôvodoch predchádzajúceho rozhodnutia nevysporiadal so všetkými podstatnými
skutočnosťami vyplývajúcimi z vykonaného dokazovania. Je potrebné súhlasiť s námietkami žalobcu,

že odvolací súd pri posudzovaní uplatneného nároku vychádzal len z jedného opakovaného dôkazu -
výsluchu svedka L. K.M. a uvedený dôkaz nevyhodnotil vo vzájomnej súvislosti s ostatnými vykonanými
dôkazmi týkajúcimi sa oznamovania prerušenia dodávky elektrickej energie žalovaným. Obmedzil sa
len na skonštatovanie účelovosti tvrdenia žalobcu. Myšlienkový postup odvolacieho súdu, ako uviedol
dovolací súd, nie je v odôvodnení dostatočne vysvetlený, v dôsledku čoho sa rozhodnutie nejaví ako

presvedčivé.

13.Pred opätovným rozhodnutím súdu druhej inštancie po rozhodnutí dovolacieho súdu ešte súd prvej
inštancie rozhodol dopĺňacím rozsudkom zo dňa 25.5.2017, keďže pôvodným rozsudkom v súvislosti so
spojením vecí nerozhodol o celom predmete konania tak, že rozsudok zo dňa 19.7.2012 doplnil o výroky

IV. a V. nasledovne: „ Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.889.700,- eur ako náhradu škody
- ušlého zisku za mesiace december 2002 až december 2007 spolu s úrokom z omeškania vo výške 9
% ročne z tejto sumy od 5.4.2003 až do zaplatenia, a to všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku. Vo zvyšku súd nárok žalobcu zamieta.„ V dopĺňacom rozsudku súd prvej inštancie okrem
iného uviedol, že pôvodným rozsudkom priznal žalobcovi nárok nielen za jeden mesiac / november

2002 /, ale za celé ním uplatnené obdobie ( neuviedol to však vo výroku rozsudku ), ktoré zahŕňa
december 2002 až december 2007. A ak za jeden mesiac vznikla žalobcovi škoda ním uplatnená vo
výške 31 624 EUR, ale znalcom určená / pri určenej minimálnej výške zákazky / na 31 495 EUR, tak
vznikla za celé obdobie škoda spočívajúca v ušlom zisku rovnajúca sa násobku sumy, o ktorú sa jeho
majetok mohol zväčšiť pri pravidelnom behu vecí za jeden mesiac, spolu teda vo výške 1 889 700,-

EUR, nebyť protiprávneho konania škodcu - žalovaného, resp. škodnej udalosti. Ušlý zisk je ujmou
spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových
hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením
majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu
(výnosu). Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému

plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. Súd mal za to, ako už i konštatoval, že medzi
postupom škodcu a škodou je príčinná súvislosť - kauzálny nexus ako priama väzba javov (objektívnych
súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti
ide, ak je medzi nesprávnym , protiprávnym postupom škodcu a škodou vzťah príčiny a následku.
Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej

súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych
súvislostiach; vyriešenie tejto otázky preto nebolo možné uložiť ani znalcovi (ten môže poskytnúť
len odborné podklady, z ktorých súd pri zisťovaní skutkového stavu veci vychádza). Hospodárenie a
ekonomiku žalobcu , posudzoval súdny znalec, ktorý sa zaoberal aj stavom zásob k novembru 2002až február 2003. Prvotne posudzoval znalec možnosť splnenia obsahu predmetnej zmluvy .Uviedol, že
technické a finančné možnosti žalobcu umožňovali žalobcovi splniť obsah uzavretej zmluvy. Žalobca
mal vyvážené hospodárenie, v čase rozhodnom pre vznik jeho nároku nemal žiadne exekúcie, ktoré

by ovplyvnili jeho hospodárenie či výrobu / aj zamýšľanú / a existujúce dlhy bol zrejme schopný pokryť
tržbami / aj zo súdom posudzovanej zmluvy / či plnením jeho splatných pohľadávok jeho dlžníkmi.
Súd preto nemal pochybnosti o tom, že o predmetnú sumu by sa pri pravidelnom behu vecí skutočne
majetok žalobcu zväčšil, nepovažoval to iba za pravdepodobné. K očakávanému príjmu ale nedošlo
práve v dôsledku konania škodcu, teda žalovaného. Žalobca uplatňoval žalobou svoj nárok vo výške 1

897 440,- EUR, teda ako sumu 31 624,- EUR predstavujúcu jeho mesačný ušlý zisk x 60 mesiacov /
doba trvania zmluvy /, avšak znalec vyčíslil ušlý zisk za jeden mesiac len na sumu 31 495 ,-EUR. Súd
vychádzalprisvojomrozhodovanízozáveruznalcaapretoprisúdil žalobcovilensumu1889700,-EUR.
Rozhodnutie o výške plnenia totiž záviselo od znaleckého posudku. Preto v prevyšujúcej výške nárok
žalobcu zamietol. Čo sa týka úrokov z omeškania, okolnosti pre ich priznanie či skutočnosť určujúca
vznik omeškania sa nezmenili ani vydaním dopĺňacieho rozsudku. Pre úplnosť súd uviedol, že žalovaný

po spojení vecí , ktoré boli spočiatku evidované pod samostatnými spisovými značkami podal námietku
zaujatosti na samosudcu. Nešlo v nej ale o námietku z dôvodu predpokladanom ustanovením § 14 ods.
1 O.s.p. Tiež jej dôvodom bola len okolnosť spočívajúca v rozhodovaní v inej veci / veci, v ktorej došlo k
spojeniu /. Preto súd na námietku zaujatosti neprihliadol, vec nadriadenému súdu s poukazom na znenie
§§ 14 ods. 1, ods.3, § 15 a O.s.p. ani nepredložil. Touto námietkou sa nezaoberal a ani neskôr Krajský

súd v Prešove.
14.Súd druhej inštancie uznesením 5Cob/66/2016 - 614 zo dňa 27. septembra 2017 zrušil rozsudok
súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom a vec mu vrátil na ďalšie konanie, okrem
výroku dopĺňacieho rozsudku o čiastočnom zamietnutí návrhu, lebo proti tomuto výroku odvolanie
podané nebolo. Krajský súd v Prešove v tomto uznesení uviedol, že v prvšom rozhodnutí dospel

ku skutkovému zisteniu, že žalovaný síce neoznámil žalobcovi prerušenie dodávky elektrickej energie
najmenej 30 dní vopred, ale po opakovaní výpovede svedka L. K. dospel ku skutkovému záveru, že
podľa tejto svedeckej výpovede žalovaný oznámil žalobcovi prerušenie dodávky elektrickej energie
približne jeden týždeň vopred a žalobca s tým mal súhlasiť . Na tomto skutkovom zistení odvolací
súd založil aj právny záver o zrejme nesplnení prevenčnej povinnosti žalobcom v zmysle citovaného

ustanovenia§384Obch.zákonníka.Zároveňsankcionovalžalobcuzanesplnenieprevenčnejpovinnosti
tým, že mu nepriznal žiadnu náhradu škody, na ktorú má nárok za porušenie povinnosti žalovaným. I
napriek uvedenému dovolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení uzavrel, že z doposiaľ vykonaného
dokazovania vykonaného súdmi je zrejmé, že žalovaný nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť vo vzťahu
k žalobcovi v zákonom stanovenej lehote. Správny je aj právny záver súdov, že žalobcovi nárok na

náhradu škody v zmysle § 373 a násl. Obch. zákonníka vznikol. I napriek tomu, podstatnou otázkou pre
posúdenie splnenia zakročovacej povinnosti žalobcom a následnej možnosti použitia sankcie vyjadrenej
v ust. § 384 ods. 1 Obch. zákonníka je, kedy mohol žalobca hrozbu škody skutočne zistiť a vykonať tak
opatrenia na jej zamedzenie. Takéto zistenie ohľadom času (kedy mohol žalobca hrozbu škody zistiť
a vykonať tak opatrenia na jej zamedzenie) z doposiaľ vykonaného dokazovania nevyplývalo, inými

slovami, nevyplýva z neho jednoznačný záver o skutočnosti, kedy mohol žalobca hrozbu škody zistiť.
Až takáto tzv. časová súvislosť v nadväznosti na výsledky doterajšieho dokazovania bude mať vplyv
na spravodlivé rozhodnutie o nároku žalobcu. Keďže dokazovanie v naznačenom smere presahuje
rámec konania pred súdom odvolacím, nezostávalo odvolaciemu súdu nič iné, iba zrušiť rozsudok súdu
prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom a vec mu vrátiť na ďalšie konanie v naznačenom

smere, okrem výroku dopĺňaciemu rozsudku o čiastočnom zamietnutí návrhu (§ 221 ods. 1 písm. h/
O.s.p.). Výrok dopĺňacieho rozsudku o čiastočnom zamietnutí návrhu totiž odvolaním napadnutý nebol.
O trovách doterajších konaní (prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho) rozhodol tak, že o nich
rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP).

15.Po zrušení a vrátení veci súdom druhej inštancie prvoinštančnému súdu okrem toho, že boli týmto
súdom vykonané niektoré potrebné dôkazy / viac o nich v ďalšom texte / sa vo veci písomne vyjadrovali
obe strany konania niekoľko krát, reagovali podrobne vzájomne na svoje písomné podania. Súd do
rozsudku tieto vyjadrenia, ktoré boli skutočne detailné obsiahol takmer v plnom znení, aby bolo zrejmé
a prehľadnejšie, že na všetky podstatné skutočnosti v nich uvádzané, dal súd vyčerpávajúce odpovede

a riadne svoje rozhodnutie zdôvodnil

16.Žalovaný zastúpený svojím právnym zástupcom doručil nasledovné vyjadrenie z 15.5.2018, podľa
ktorého mu dňa 18.04.2018 bolo doručené uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 16.07.2012 o spojení vecívedených tunajším súdom pod sp.zn.: 2Cb/92/2004 o zaplatenie náhrady škody za mesiac november
2002 vo výške 31.624,- EUR a sp.zn.: 2Cb/139/2004 o zaplatenie náhrady škody za mesiac december
2002 vo výške 31.624,- EUR, ktorá bola dňa 02.01.2007 rozšírená aj o náhradu škody na obdobia

od 01.01.2003 do 31.12.2006, z ktorého dôvodu celková žalovaná suma teda predstavuje sumu vo
výške 1.929.064,- EUR do jedného konania vedeného pod sp.zn.: 2Cb/92/2004.Toto mu tak zo strany
tunajšieho súdu malo byť tak doručené až dňa 18.04.2018, t.j. takmer po šiestich rokoch od jeho vydania,
čím tunajší vytvoril značnú nerovnováhu medzi stranami sporu a porušil zásadu rovnosti zbraní.
V zmysle § 238 ods. 2 CSP uznesenie, proti ktorému nemožno podať odvolanie alebo sťažnosť je

právoplatné jeho doručením. Predmetné uznesenie teda nemohlo nadobudnúť právoplatnosť pred dňom
18.04.2018, kedy bolo doručené žalovanému, čím vznikajú dôvodné pochybnosti o celkovej správnosti
procesného postupu tunajšieho súdu v predmetnom konaní v čase medzi vydaním predmetného
uznesenia o spojení veci a jeho doručenia žalovanému.
Zároveň má za to, že spojenie uvedených konaní do jedného nie je v danom prípade účelné a
hospodárne.

Nároky uplatňované žalobcom v oboch konaniach síce majú svoj pôvod v jednej právnej skutočnosti,
avšak je potrebné zdôrazniť, že právny dôvod údajného zisku, ktorý mal v dôsledku jej vzniku žalobcovi
ujsť, je v oboch konaniach rôzny.
V prípade nároku uplatňovaného pôvodne v konaní sp.zn.: 2Cb/92/2004 je právnym dôvodom vzniku
prípadného zisku kúpno - predajná zmluva zo dňa 31.10.2002 uzavretá medzi p. P. M., bytom XXXXX

V. č. XXX, r.č.: XXXXXX/XXXX (ďalej ako „predávajúci“) ako predávajúcim a p. B. F., bytom B. č. XX,
XXX XX O., O., nar. XX.XX.XXXX (ďalej ako „kupujúci“) ako kupujúcim, predmetom ktorej bolo dodanie
obrazových líšt bližšie špecifikovaných podľa objednávky kupujúceho s dohodnutým termínom plnenia
do 30.11.2002, pričom konkrétne množstvo obrazových líšt malo byť dohodnuté individuálne podľa
objednávky kupujúceho, ktorá mala byť údajne datovaná a doručená kupujúcim predávajúcemu dňa

02.11.2002, predmetom ktorej bolo dodanie obrazových líšt v celkovej hodnote 50.605,- EUR. Právnym
dôvodomprípadnéhomožnéhoziskutedavdanomprípadebolaplatná,účinnáapreobezmluvnéstrany
záväzná zmluva spolu s objednávkou. V danom prípade je okrem samotnej škodovej udalosti a výšky
prípadného ušlého zisku pre posúdenie príčinnej súvislosti nevyhnutné skúmať povahu samotného
zmluvného vzťahu, z ktorého nárokovaný ušlý zisk vyplýva, príčinu jeho ukončenia, správnosť postupu

strán pri jeho ukončovaní ako aj platnosť jeho ukončenia.
V prípade nároku uplatňovaného pôvodne v konaní sp.zn.: 2Cb/139/2004 je právnym dôvodom
vzniku prípadného možného zisku záväzok budúci, ktorého vznik je viazaný na odkladaciu podmienku
dodržania termínu a kvality. Vznik budúceho záväzku je spojený so zmluvou o budúcej zmluve, preto je
v danom prípade v rámci príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a nárokovaným ušlým ziskom

potrebné okrem spôsobilosti predávajúceho splniť dohodnutú odkladaciu podmienku tiež skúmať, či
dojednanie strán, z ktorého mal takýto údajný hypotetický budúci zisk vzniknúť vôbec je platné, či
je spôsobilé spôsobiť zamýšľané následky, či by k uzatvoreniu budúcej zmluvy v prípade splnenia
odkladacej podmienky vôbec došlo a ak áno, či a za akých podmienok by predávajúci bol schopný a
spôsobilý ju plniť.

Rovnako tak má za to, že otázka technickej, ekonomickej aj personálnej schopnosti a možnosti plnenia
musí byť skúmaná osobitne pre oba nároky ako aj určenie výšky prípadného ušlého zisku, čo potvrdzuje
aj sám žalobca, keď dokladá doplnenie k znaleckému posudku určujúce výšku ušlého zisku za jednotlivé
žalované obdobia osobitne.
Z uvedeného je zrejmé, že tunajším súdom zvolený postup nie je v danom prípade účelný ani

hospodárny, naopak vo vzťahu ku konaniu sp.zn.: 2Cb/139/2004 môže spôsobiť jeho zbytočné
predĺženie skúmaním okolností s týmto konaním priamo nesúvisiacich resp. na jeho výsledok priamo
nemajúcich vplyv.
V súvislosti s nárokom uplatneným v konaní pôvodne vedenom pod sp. zn.: 2Cb/139/2004 si úvodom
vzniesol námietku premlčania. Podľa § 387 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím

premlčacej doby ustanovenej zákonom, pričom § 397 Obchodného zákonníka stanovuje všeobecnú
štvorročnú premlčaciu dobu.
Podľa § 398 Obchodného zákonníka pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa
však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.

Obchodný zákonník teda pre plynutie premlčacej doby vyžaduje naplnenie dvoch podmienok, na ktoré
viaže uplatnenie nároku na náhradu škody, a to:) vedomosť poškodeného o škode a ) vedomosť
poškodeného o osobe povinnej nahradiť škodu.Obchodný zákonník teda vyžaduje od podnikateľa vyššiu mieru profesionality a starostlivosti, čo sa
prejavuje aj v tom, že ak takúto mieru starostlivosti a profesionality zanedbá, a o škode sa v dôsledku
toho nedozvie, postihne ho následok, že premlčacia doba začne plynúť, aj keď sám poškodený o vzniku

škody ešte nevie.
Škodová udalosť, z ktorej žalobca uplatňuje náhradu škody v podobe ušlého zisku vznikla dňa
23.11.2002 a 24.11.2002.
K odstúpeniu kupujúceho od zmluvy došlo dňa 05.12.2002, pričom sám predávajúci si voči žalovanému
uplatnil škodu z predmetného zmluvného vzťahu už dňa 04.12.2002.

Z textu predmetného odstúpenia je zrejmé, že kupujúci odstupuje tak od kúpnej zmluvy z 31.10.2002
vrátane objednávky z 02.11.2002 s ňou súvisiacej ako aj od akéhokoľvek odberu tovaru od
predávajúceho.
Z uvedeného je teda zrejmé, že dňom doručenia odstúpenia kupujúceho predávajúcemu, t.j. dňom
05.12.2002 sa predávajúci dozvedel resp. objektívne mohol dozvedieť tak o vzniku škody v podobe
ušlého zisku z objednávky zo dňa 02.11.2002 s plnením do 30.11.2002, ale aj o vzniku škody v podobe

ušlého zisku z neuzatvorenej budúcej kúpnej zmluvy na dodávku obrazových líšt do roku 2007 v
celkovom plánovanom ročnom objeme 600.000,- EUR a minimálnom plánovanom mesačnom objeme
50.000,- EUR.
Na výške škody v podobe ušlého zisku ani okolnostiach jej vzniku sa v nasledujúcich dňoch ani
mesiacoch nič nemenilo a ani objektívne meniť nemohlo. Vzhľadom k uvedenému má teda za to, že

dátum 05.12.2002 je potrebné považovať za moment vzniku vedomosti predávajúceho o vzniknutej
škode z predmetného zmluvného vzťahu, a teda za moment, od ktorého bol predávajúci oprávnený
uplatniť svoj nárok na náhradu škody vo forme ušlého zisku, a to tak ušlého zisku z objednávky zo
dňa 02.11.2002 s plnením do 30.11.2002, ako aj ušlého zisku z neuzatvorenej budúcej kúpnej zmluvy
na dodávku obrazových líšt do roku 2007 v ročnom objeme 600.000,- EUR a minimálnom mesačnom

objeme 50.000,- EUR, na súde.
Čo sa týka splnenia druhej podmienky pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby, a teda
vedomosť o osobe povinnej škodu nahradiť, vzhľadom na povahu škodovej udalosti ako aj na
skutočnosť, že predávajúci škodu z predmetného zmluvného vzťahu u žalovaného uplatnil už listom zo
dňa 04.12.2002, je zrejmé že predávajúci o osobe škodcu nemal žiadne pochybnosti.

Dátum 05.12.2002 preto považuje za rozhodujúci moment pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej
doby žalobcu na uplatnenie škody v podobe akéhokoľvek ušlého zisku predávajúceho z predmetného
zmluvného vzťahu s kupujúcim vzniknutého v súvislosti s prerušením dodávky elektriny žalovaným do
odberného miesta predávajúceho v dňoch 23.11.2002 a 24.11.2002.
Od tohto momentu predávajúci presne vedel odhadnúť celkovú výšku škody v podobe ušlého zisku nie

len za obdobie november 2002, ale za celé ďalšie obdobie, počas ktorého mal budúci obchod, v prípade
riadneho splnenia odkladacej podmienky, trvať, t.j. až do roku 2007. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť,
že ušlý zisk bol doposiaľ žalobcom za všetky dotknuté žalované mesiace uplatnený vždy v rovnakej
výške bez akýchkoľvek zmien.
Vzhľadom k uvedenému posledným dňom plynutia premlčacej doby k akýmkoľvek nárokom

predávajúceho/ žalobcu v podobe ušlého zisku vzniknutým z predmetného zmluvného vzťahu v
súvislosti s prerušením dodávky elektriny žalovaným, je deň 05.12.2006.
Žaloba o zaplatenie náhrady škody za mesiac december 2002 vo výške 31.624,- EUR v konaní pôvodne
vedenom pod sp.zn.: 2Cb/139/2004 bola podaná 30.12.2004, avšak rozšírenie žaloby o zaplatenie
náhrady škody v predmetnom konaní o náhradu škody na obdobia od 01.01.2003 do 31.12.2006, t.j. o

sumu vo výške 1.897.440,- EUR však bolo zo strany žalobcu na tunajší súd podané až dňa 02.01.2007,
t.j. v čase po uplynutí zákonom stanovenej subjektívnej štvorročnej premlčacej doby.
Má za to, že žalobcovi nebránila žiadna objektívna prekážka v uplatnení uvedeného nároku v podobe
ušlého zisku za obdobia od 01.01.2003 do 31.12.2006 vo výške 1.897.440,- EUR už priamo v žalobe
zo dňa 30.12.2004, ktorou si žalobca uplatňoval voči žalovanému nárok na náhradu ušlého zisku za

mesiac december 2002, ktorého základom mala byť rovnako ako pri zvyšnom nároku za obdobia od
01.01.2003 do 31.12.2006 nerealizácia budúceho záväzku na dodávku tovaru.
Bez ohľadu na ďalšie skutkové okolnosti preto považuje žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody v
podobe ušlého zisku za obdobia od 01.01.2003 do 31.12.2006 vo výške 1.897.440,- EUR za premlčaný
a zo strany žalobcu neskoro uplatnený.

Zároveň tiež považuje za premlčaný nárok žalobcu v časti úrokov z omeškania, ktoré boli uplatnené
žalobcom v súdnom konaní až dňa 30.05.2011.
Vo všeobecnosti platí, že úroky z omeškania sa premlčujú samostatne. Začiatok plynutia premlčacej
doby v prípade úrokov z omeškania sa riadi § 393 ods. 1 Obch.Z., a teda momentom, keď bola povinnosťporušená, pričom k porušeniu dochádza už prvý deň omeškania. Judikatúra ČR aj SR sa v súvislosti s
premlčovaním sa úrokov z omeškania postupne ustálila na právnom názore, že povinnosť platiť úroky z
omeškania vzniká jednorazovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní, s ktorým dňom je zároveň

spojený aj začiatok plynutia premlčacej doby, a teda úroky z omeškania sa nepremlčujú za každý deň
samostatne vo vzťahu ku konkrétnemu denne vzniknutému nároku na úrok z omeškania.
Preto je zrejmé, že tak uplatnený ušlý zisk za obdobia 1/2003 - 12/2006 ako aj uplatnené úroky z
omeškania je potrebné považovať za premlčané. Z uvedeného dôvodu preto navrhuje v predmetnej časti
žalobný nárok žalobcu zamietnuť bez ďalšieho skúmania ďalších skutkových okolností.

Má za to, že pre posúdenie vzniku akéhokoľvek prípadného ušlého zisku z budúceho záväzku
uplatňovaného pôvodne v konaní vedenom pod sp.zn.: 2Cb/139/2004 a akejkoľvek príčinnej súvislosti
so škodovou udalosťou spočívajúcou v prerušení dodávky elektriny v dňoch 23. a 24.11.2002, je
ako predbežnú otázku nevyhnutné posúdiť existenciu budúceho záväzku, jeho spôsobilosti privodiť
zamýšľané následky, ako aj celkovú platnosť dojednania o budúcej zmluve a skutočnosť, či by žalobcom
očakávaný následok v prípade riadneho splnenia odkladacej podmienky reálne nastal, resp. jeho vznik

bol reálne vynútiteľný.
Predmetom kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 30.10.2002, bolo dodanie obrazových líšt bližšie
špecifikovaných podľa objednávky kupujúceho, pričom zmluvnými stranami bol dohodnutý termín
plnenia do 30.11.2002. Špecifikácia konkrétneho množstva, druhu a ceny tovaru bola obsiahnutá v
objednávke bez bližšie definovaného dátumu (údajne z 02.11.2002 podľa tvrdení žalobcu), predmetom

ktorej bolo dodanie obrazových líšt v celkovej hodnote 50.605,- EUR. Predávajúci sa teda zaviazal na
plnenie do 30.11.2002, pričom v danom čase nemal vedomosť o druhu, rozsahu, kvantite ani kvalite
požadovaného plnenia.
V predmetnej kúpno-predajnej zmluve sa zmluvné strany zároveň dohodli, že pri dodržaní kvality a
termínu dodávky, kupujúci podpíše zmluvnú objednávku na dodávku obrazových líšt do roku 2007 v

ročnom objeme 600.000,- EUR, pričom minimálna hodnota mesačného odberu mala byť v objeme
50.000,- EUR.
Dojednanie zmluvných strán v článku VI. predmetnej kúpno-predajnej zmluvy znie: „Kupujúci sa
zaväzuje pri dodržaní kvality a termínu podpísať zmluvnú objednávku na dodávku obrazových líšt do
roku 2007, v ročnom objeme 600 000 EUR.“

Z uvedenej textácie je zrejmé, že sa má jednať o záväzok budúci, ktorého vznik je viazaný na odkladaciu
podmienku dodržania termínu a kvality. K takémuto budúcemu záväzku sa predávajúci taktiež zaviazal
bez akejkoľvek vedomosti o druhu, rozsahu, kvantite ani kvalite požadovaného plnenia, na ktorého
splnenie bola odkladacia podmienka a s ňou spojený vznik budúceho záväzku, viazaný.
Vznik budúceho záväzku je spojený so zmluvou o budúcej zmluve, ktorej základná úprava je obsiahnutá

v § 50a OZ a v § 289 Obch. zák., pričom obe zákonné ustanovenia sú ustanoveniami kogentnými, a
teda na nadobudnutie platnosti zmluvy o budúcej zmluve je nevyhnutné, aby boli naplnené všetky jej
zákonom stanovené náležitosti v zmysle uvedených zákonných ustanovení. V prípade, ak by niektorá
z podstatných zákonom stanovených náležitostí v ustanovení § 50a OZ alebo § 289 Obch. Z. nebola
naplnená, nie je možné hovoriť o platnom uzavretí budúcej zmluvy.

V oboch prípadoch sa jedná o zmluvnú formu kontraktačnej povinnosti, t.j. jej podstatou je povinnosť
uzavrieť zmluvu. Kontraktačná povinnosť, t.j. povinnosť jednej alebo oboch zmluvných strán uzatvoriť
budúcu zmluvu je základnou podstatnou náležitosťou zmluvy o budúcej zmluve. Ak zmluva o budúcej
zmluve neobsahuje záväzok jednej alebo oboch zmluvných strán uzatvoriť za dohodnutých podmienok
budúcu (tzv. realizačnú) zmluvu, nie je možné hovoriť o vzniku budúcej zmluvy.

Budúci záväzok strán obsiahnutý v predmetnej kúpno-predajnej zmluve zaväzuje v prípade splnenia
odkladacej podmienky kupujúceho k povinnosti „podpísať zmluvnú objednávku“. Povinnosť podpísať
zmluvnú objednávku nie je možné považovať za záväzok povinnej strany uzatvoriť kúpnu zmluvu,
pretože s každou z uvedených skutočností sú spojené rôzne následky. Povinnosť kupujúceho, na
ktorú by ho v prípade splnenia odkladacej podmienky budúci záväzok zaväzoval by bola splnená

momentom podpísania požadovanej objednávky, pričom kupujúceho by v zmysle takéhoto budúceho
záväzku nebolo možné prinútiť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Aj v prípade, ak by pri nesplnení povinnosti
kupujúcim podpísať predmetnú objednávku, predávajúci požiadal súd o nahradenie prejavu vôle
kupujúceho, výrok súdu by mohol znieť výlučne na dohodnutú povinnosť kupujúceho „podpísať zmluvnú
objednávku“. Súd pri rozhodovaní o nahradení prejavu vôle nie je oprávnený nič meniť, dopĺňať ani

upresňovať na podstatných náležitostiach budúcej zmluvy, preto je podľa rozsudku NS ČR, sp.zn.: 33
Obdo 1171/2005 z 26.01.2007 vylúčené, aby boli neurčité údaje napravované výkladom prejavu vôle
účastníkov o budúcej zmluve.Samotné prípadné podpísanie objednávky kupujúcim nie je spôsobilé privodiť samo osebe žiadne
právne následky. Na to, aby podpísanie objednávky bolo vôbec možné považovať za právny úkon a
aby sa tento stal perfektným a spôsobilým privodiť akékoľvek následky, je nevyhnutné jeho doručenie

druhej zmluvnej strane.
Poukázal, že Najvyšší súd Českej republiky vyjadril kategóriu perfektnosti v súvislosti s adresovanými
právnymi úkonmi vo svojom rozsudku sp. zn. 32 Odo 442/2003 z 15.1.2004. nasledovne: „z povahy
adresovaných právnych úkonov vyplýva, že ku svojej perfektnosti (vzniku) vyžadujú, aby boli poznateľné
tými osobami, ktorým sú určené (uplatňuje sa tzv. teória dôjdenia). Ak nedošiel prejav vôle konajúceho

do sféry adresáta, právny úkon nie je perfektný. Prejav vôle dôjde adresátovi, keď sa dostane do sféry
jeho dispozície, t.j. v okamihu, kedy adresát nadobudne objektívnu možnosť zoznámiť sa s obsahom
prejavu vôle. Dôjdenie prejavu vôle do sféry adresáta dovršuje proces vzniku jednostranného právneho
úkonu. Z použitia teórie dôjdenia vyplýva aj záver, že od okamihu dôjdenia prejavu vôle do sféry adresáta
je právny úkon pre konajúci subjekt záväzný a nie je možné ho jednostranne odvolať. Nie je pritom
nevyhnutné,abysaadresátzoznámilsobsahomprávnehoúkonu,postačuje,žemalobjektívnumožnosť

spoznať jeho obsah.”
Záväzok doručiť podpísanú objednávku predávajúcemu a už vôbec nie záväzok uzatvoriť kúpnu zmluvu
neboli predmetom prípadného budúceho záväzku, ktorý by kupujúcemu v prípade riadneho splnenia
odkladacej podmienky vznikol.
Na podklade uvedeného budúceho záväzku v podobe podpísania objednávky by ani v prípade splnenia

odkladacej podmienky nebolo možné kupujúceho prinútiť k uzatvoreniu zmluvy s rovnakým obsahom,
aký mala mať ním podpísaná objednávka, keďže k jej uzatvoreniu sa kupujúci budúcim záväzkom
nezaviazal.
Samotné splnenie budúceho záväzku kupujúceho by nebolo možné považovať za návrh na uzatvorenie
zmluvy, pretože na nadobudnutie jeho účinnosti a jeho perfektnosť sa vyžaduje doručenie druhej

zmluvnej strane, zatiaľ čo na úplnosť splnenia povinnosti kupujúceho sa takáto skutočnosť nevyžaduje.
Vzhľadom k uvedenej skutočnosti, ani prípadné splnenie budúceho záväzku kupujúceho v podobe
podpísania objednávky, nemohlo mať samo osebe bez ďalšieho za následok vznik budúcej zmluvy
za dohodnutých podmienok a rovnako nemohlo spôsobiť vznik povinnosti kupujúceho objednávať si u
žalobcu tovar v ročnom objeme 600.000 EUR a rovnako ani povinnosť žalobcu tovar v takomto objeme

kupujúcemu dodávať.
Zmluva ako dvojstranný alebo viacstranný právny úkon vzniká v okamihu, keď prijatie návrhu na
uzavretie zmluvy nadobudne účinnosť. Návrh na uzavretie zmluvy je pritom jednostranným prejavom
vôle, ktorým navrhovateľ navrhuje druhej strane uzavretie zmluvy, tento sa stáva perfektným momentom
doručenia druhej zmluvnej strane. Na vznik zmluvy sa vyžaduje zároveň prijatie návrhu bez výhrad

druhou zmluvnou stranou ako jednostranný prejav vôle druhej zmluvnej strany, na ktorého perfektnosť
sa taktiež vyžaduje doručenie navrhovateľovi. Zmluva ako dvojstranný právny úkon sa považuje za
uzavretú až momentom doručenia súhlasného prejavu vôle druhej zmluvnej strany s prijatým návrhom
bez výhrad navrhovateľovi, sa zmluva ako dvojstranný právny úkon považuje za uzavretú a až týmto
momentom je spôsobilá spôsobovať požadované právne účinky.

Nie je preto možné bez pochýb vyvodiť záver, že v prípade podpísania objednávky kupujúcim ako
prípadného prejavu vôle v podobe návrhu na uzatvorenie zmluvy, t.j. oferty, by reálne došlo k uzatvoreniu
predmetnej zmluvy. A ak by aj k uzavretiu budúcej kúpnej zmluvy resp. čiastkovej zmluvy v dôsledku
podpísanej objednávky kupujúceho došlo, nie je zrejmé, či by predávajúci bol schopný každý mesiac ju
riadne a včas plniť a či by táto reálne trvala až do roku 2007, keďže nie sú zrejmé obsahy konkrétnych

množstiev a druhov dodávok, ktoré by kupujúci od predávajúceho v konkrétnych mesiacoch požadoval,
a teda nie je možné vyhodnotiť, či by tieto predávajúci bol spôsobilý v konkrétnych mesiacoch splniť.
Podstata zmluvy o budúcej zmluvy v zmysle rozsudku NS ČR sp.zn.: 25Cdo/1741/1998 zo dňa
12.12.200 okrem vyššie uvedeného spočíva v tom, že sa jej účastníci písomne zaväzujú, že do
stanovenej doby uzavrú určitú zmluvu.

Ďalšou obligatórnou podstatnou náležitosťou zmluvy o budúcej zmluve je teda určenie času, kedy sa má
riadna budúca zmluva uzatvoriť. Táto však tiež nie je súčasťou budúceho záväzku, ktorý bol predmetom
kúpno-predajnej zmluvy. Predmetný budúci záväzok obsahuje len moment začatia plynutia času na
podpísanie objednávky, t.j. splnenie odkladacej podmienky, na ktorú je budúci záväzok viazaný, avšak
neobsahuje ohraničenie a určenie času, do kedy má byť budúca kúpna zmluva uzatvorená, ako ani

určenie času, do kedy má kupujúci doručiť svoj návrh na uzatvorenie zmluvy predávajúcemu, keďže
dojednanie zmluvných strán neobsahuje ani samotnú povinnosť kupujúceho doručiť podpísaný návrh
zmluvy predávajúcemu a rovnako ani povinnosť kupujúceho uzatvoriť budúcu zmluvu v dojednanom
rozsahu.Vzhľadom ku skutočnosti, že zmluvnými stranami dojednaný budúci záväzok nemá obligatórne
podstatné náležitosti zmluvy o budúcej zmluve ani v zmysle dikcie § 50a ods. 1 OZ ani v zmysle § 289
Obch.Z., nemohlo v danom prípade medzi zmluvnými stranami dôjsť k platnému uzavretiu zmluvy o

budúcej zmluve.
Keďže je dojednanie zmluvných strán o budúcom záväzku na podpísanie objednávky podľa neho
neplatné, nie je z takto neplatného zmluvného dojednania možné vyvodzovať akékoľvek právne
dôsledky, a to ani pre prípad plnenia takéhoto zmluvného dojednania a rovnako ani pre prípad
jeho neplnenia. Uvedené zmluvné dojednanie je vzhľadom na svoju formuláciu a svoj obsah podľa

žalovaného reálne nevymožiteľné, a to aj v prípade, ak by odkladacia podmienka vzniku predmetného
budúcehozáväzkubolariadneavčassplnenáaajvprípadeprípadnejvymožiteľnostisplneniabudúceho
záväzku kupujúceho v podobe podpísania objednávky v uvedenom rozsahu, s týmto nie sú zmluvou ani
zákonom spájané žiadne právne následky.
Vzhľadom ku skutočnosti, že ani prípadné splnenie budúceho záväzku kupujúceho podpísať
objednávku, nie je spôsobilé samo o sebe vyvolať žiadne právne následky v podobe vzniku kúpnej

zmluvy a s ňou spájaného plnenia zmluvných strán, nie je možné s nesplnením takéhoto záväzku
a rovnako ani s nesplnením odkladacej podmienky, na ktorú je vznik takéhoto záväzku viazaný,
spájať vznik akejkoľvek škody, a to ani vo forme reálnej škody ako ani vo forme ušlého zisku. Z
textácie odkladacej podmienky je zrejmé, že táto je viazaná na kumulatívne naplnenie dvoch zmluvnými
stranami dohodnutých skutočností, a to dodržanie kvality plnenia a termínu plnenia,splnenie odkladacej

podmienky nie je viazané na množstvo plnenia, ale na kvalitu a termín plnenia. Medzi zmluvnými
stranami nebolo dojednané, že musí byť plnené v plnom rozsahu, teda podmienka vzniku budúceho
záväzku nebola viazaná na dodržanie množstva (ktoré v čase jej formulácie a dojednávania ani nebolo
známe), preto ani prípadné dodanie menšieho alebo väčšieho množstva objednaných líšt nemohlo
spôsobiť, že budúci záväzok nevznikol.

Jednou z podmienok na to, aby budúci záväzok vôbec vznikol bolo dodržanie dohodnutej kvality plnenia.
Ani úplné dodanie tovaru predávajúcim kupujúcemu v dohodnutom termíne v plnom rozsahu teda
nemuselo samo o sebe znamenať, že by budúci záväzok kupujúceho skutočne vznikol. Má za to, že za
účelom zistenia kvality plnenia predávajúceho bolo povinnosťou súdu skúmať, či plnenie predávajúceho
v rozsahu, v akom bolo z jeho strany zrealizované, vykazovalo dohodnutú kvalitu plnenia, a teda či

toto bolo spôsobilé byť považované za riadne plnenie, s ktorým sú spojené následky v podobe vzniku
budúceho záväzku kupujúceho podpísať dohodnutú objednávku. Z vykonaného dokazovania je zrejmé,
že otázkou kvality predávajúcim reálne zrealizovanej časti plnenia sa tunajší súd vôbec nezaoberal,
preto nie je bez ďalšieho možné vyhodnotiť existenciu budúceho záväzku a z neho vyplývajúceho ušlého
zisku. Vzhľadom k uvedenému preto považujeme za nevyhnutné kvalitu predávajúcim reálne vykonanej

časti plnenia preskúmať formou znaleckého posudku súdnym znalcom z príslušného odvetvia, ak je
takéto znalecké dokazovanie vzhľadom na existujúci časový odstup tohto času ešte možné.
Považuje žalobcom pôvodne v konaní vedenom pod sp.zn.: 2Cb/139/2004 uplatňovaný žalobný nárok
v podobe ušlého zisku, ktorý mal vzniknúť z budúceho záväzku nevzniknutého z dôvodu nesplnenia
odkladacej podmienky obsiahnutej v článku VI. predmetnej kúpno-predajnej zmluvy za neopodstatnený

a výlučne hypotetický, pričom má za to, že jeho priznaním zo strany tunajšieho súdu by sa žalobca dostal
do výhodnejšej pozície ako v prípade riadneho a včasného splnenia predmetu kúpno-predajnej zmluvy
a riadneho splnenia odkladacej podmienky v zmysle článku VI. predmetnej kúpno-predajnej zmluvy a
vzniku následného budúceho záväzku.
Žalobca si uplatňuje v oboch konaniach úhradu finančných prostriedkov z titulu ušlého zisku, t.j.

majetkovej ujmy spočívajúcej v tom, že u predávajúceho nedošlo v dôsledku škodovej udalosti
spočívajúcej v prerušení dodávky elektriny k plánovanému rozmnoženiu majetkových hodnôt.V prípade
ušlého zisku sa nejedná o akýkoľvek domnelý zisk, ale musí sa vždy jednať o také predpokladané
rozmnoženie majetku poškodeného, ktoré poškodený mohol odôvodnene, t.j. dokladovateľným
spôsobom očakávať vzhľadom na bežný (pravidelný, normálny) chod vecí. Nestačí teda akýkoľvek

hypotetický domnelý ušlý zisk, ale musí ísť o zisk, ktorý sa dal reálne očakávať, ktorú skutočnosť je
povinný poškodený hodnoverne preukázať.
Nebolo riadne preukázané, že by k splneniu povinnosti zo strany predávajúceho, nebyť škodovej
udalosti, reálne došlo v dohodnutom termíne v plnom rozsahu a požadovanej kvalite, že by došlo k
splneniu odkladacej podmienky pre vznik budúceho záväzku a aj v prípade jej splnenia, že by došlo k

reálnemu uzatvoreniu budúcej zmluvy a jej reálnemu plneniu.
Ak by aj predávajúci reálne dokázal splniť svoj záväzok v zmysle objednávky z 31.10.2002, nie je
žiadnym spôsobom preukázané, že by k obchodu v zmysle dohodnutého budúceho záväzku reálne
prišlo a že by tento bol predávajúci v každom mesiaci schopný reálne plniť. Uvedená pochybnosťje o to dôvodnejšia, že v prípade, ak by sa kupujúci rozhodol k takémuto obchodu nepristúpiť,
uzatvorenie takejto budúcej zmluvy by bolo vzhľadom na chýbajúcu kontraktačnú povinnosť kupujúceho
v texte predmetnej kúpno-predajnej zmluvy, nevymožiteľné, keďže túto by nebolo nad rámec povinnosti

obsiahnutej v zmluve možné priznať ani zo strany súdu v prípade využitia nahradenia prejavu vôle
zmluvnej strany.
Má za to, že uplatnený ušlý zisk žalobcu je len domnelým hypotetickým ziskom, obzvlášť v prípade
nároku uplatňovaného pôvodne v konaní vedenom pôvodne pod sp.zn.: 2Cb/139/2004, bez reálneho
preukázania, že tento by bol zo strany predávajúceho, bez vzniku škodovej udalosti, reálne dosiahnutý.

Priznaním takéhoto žalobcom uplatneného plnenia, by došlo k zvýhodneniu žalobcu a vytvoreniu pre
žalobcu výhodnejšej situácie než v akej by sa tento nachádzal, keby k škodovej udalosti nedošlo.
Podľa uznesenia Najvyššieho súdu ČR, sp.zn.: 25 Cdo 818/2005: „majetková ujma, spôsobená tým,
že škodová udalosť zasiahla do priebehu deja vedúceho k určitému zisku, sa odškodňuje len za
predpokladu, že k nej došlo v príčinnej súvislosti s konaním škodcu; obyčajné tvrdené zmarenie
zamýšľaného podnikateľského zámeru poškodeného na odškodnenie nestačí.“

Podľa ustálenej judikatúry nie je ušlým ziskom len tvrdené zmarenie zamýšľaného podnikateľského
zámeru alebo prísľubu možného zárobku, ak nie je takýto majetkový prínos podložený už existujúcimi
aleboužreálnedosiahnuteľnýmiokolnosťami,zktorýchmožnousudzovať,žeakbynedošlokuškodovej
udalosti, k predpokladanému zisku by skutočne došlo.
Dôkazné bremeno preukázania tvrdenia, že pri pravidelnom chode vecí by bol získaný určitý prospech,

ide na ťarchu poškodeného, ktorý je povinný nepochybne preukázať splnenie všetkých podmienok
zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovenia § 420 ods. 1 OZ/ 379 Obch.Z.. Dôkaz o existencii ušlého
zisku musí byť jednoznačný, neobstojí iba špekulácia, ale musí byť zistená pravdepodobná výška ušlého
zisku blížiaca sa istote. O ušlý zisk však nepôjde, ak poškodený iba tvrdí, že jeho podnikateľský zámer
aleboinýzárobok,ktorýzamýšľaldosiahnuť,bolzmarený.Ušlýzisktedamusíbyťpodloženýskutočnými

okolnosťami, z ktorých je možné usudzovať, že k zamýšľanému zisku by skutočne došlo.
Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR, sp.zn.: 25Cdo/870/2006: „pre určenie výšky ušlého zisku je teda
rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo v skutočnosti dôjsť, škodca zabránil - o aký skutočne
dosiahnuteľný, nie len hypotetický, prospech škodca prišiel.“
Výsledkom dokazovania teda musí byť preukázané, že poškodený by ušlý zisk reálne dosiahol.

Pri stanovení výšky ušlého zisku sa vychádza z celkových predpokladaných príjmov znížených
o predpokladané náklady. Výška ušlého zisku je teda daná rozdielom medzi celkovým príjmom z
podnikania a nákladmi potrebnými na dosiahnutie tohto príjmu, bez ohľadu na to, či tieto náklady boli
skutočne vynaložené alebo nie. (Rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp.zn.: 25Cdo/1233/2006)
Je teda potrebné zvážiť aj výšku žalobcom nárokovaného ušlého zisku. Od plánovaného zisku je

potrebné odpočítať nie len náklady vynaložené na výrobu konkrétnych líšt v konkrétnych množstvách,
ale aj mzdy uhrádzané jednotlivým zamestnancom podieľajúcim sa na ich výrobe, dodávateľské faktúry,
náklady na samotnú prevádzku výrobných a sušiacich zariadení a ďalšie, ktoré však zo žalobcom ani
znalcom uplatneného výpočtu nevyplývajú, ako v ňom boli obsiahnuté. Ak by tieto neboli od žalobcom
nárokovaného ušlého zisku, v prípade jeho priznania zo strany súdu, odpočítané, došlo by takýmto

postupom k zvýhodneniu žalobcu v dôsledku vzniku predmetnej škodovej udalosti, čo by spôsobilo vznik
bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu v neprospech žalovaného.
Zožalobcomaniznalcompredloženéhovýpočtuušléhoziskuniejevôbeczrejmé,akožalobcaaniznalec
prišli k sumám konkrétnych vyčíslených nákladov, ako náklady v konkrétnych mesiacoch žalovaného
obdobia vyčíslili, aké výpočty pri ich vyčíslovaní použili. Zo znaleckého posudku pre určenie výšky

ušlého zisku ako aj z nového doplnenia č. 1 k znaleckému posudku určujúcemu výšku ušlého zisku za
obdobia 1/2003 - 12/2006 je naviac zrejmé, že znalec náklady predávajúceho na výrobu líšt v dotknutých
obdobiach vôbec reálne neskúmal, ale len bez ďalšieho prevzal jednostranne vyhotovené a poskytnuté
informácie od samotného žalobcu resp. predávajúceho, ktoré si bez akéhokoľvek preskúmania osvojil
a zobral za základ svojich znaleckých výpočtov.

Takýto postup pri vyhotovovaní znaleckého úkonu nepovažuje za objektívny a správny a takýto na prvý
pohľad nedokonalý a jednostranne zameraný znalecký úkon nepovažujeme za relevantný dôkaz pre
akékoľvek závery tunajšieho súdu v predmetnom konaní.
V súvislosti s ušlým ziskom je nevyhnutné brať do úvahy aj povinnosť uzatvorenia náhradnej zmluvy
v zmysle § 385 Obch.Z,. Súd je pred priznaním nárokovaného ušlého zisku povinný skúmať, či k

uzatvoreniu takejto náhradnej zmluvy objektívne mohlo dôjsť, či k nej reálne došlo a za akých podmienok
a v prípade, že k nej nedošlo, z akého dôvodu sa tak nestalo.
Pri určovaní výšky škody resp. ušlého zisku je potrebné sa zaoberať tiež otázkami jej zákonnej limitácie.
Prvé takéto zákonné obmedzenie je obsiahnuté priamo v § 379 Obch.Z., ktoré vylučuje náhradunepredvídateľnej škody, ktorá „prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového
vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať
s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri

obvyklej starostlivosti.“
Predvídateľnosť sa vzťahuje k jednotlivým potenciálnym následkom porušenia povinnosti zo
záväzkového vzťahu.
Zanepredvídateľnýnásledok,resp.nepredvídateľnúškodujepodľarozsudkuKrajskéhosúduvČeských
Budějoviciach sp. zn. 15 Co 795/98-118 považovaná strata cieľovej prémie ako následok omeškania s

vykonaním diela, ak bola takáto prémia v danej oblasti neštandardná a k jej dohodnutiu došlo až niekoľko
mesiacov po uzatvorení pôvodnej zmluvy o dielo. Predvídateľnosť sa vzťahuje nie len na predpokladanie
vzniku určitej škody ako následku porušenia svojej povinnosti, ale aj na predpoklad konkrétneho rozsahu
takejto škody.
To znamená, že náhradu škody, ktorá spĺňa podmienku predvídateľnosti, je možné požadovať len v
takom rozsahu, ktorý je v čase vzniku záväzkového vzťahu takisto predvídateľný. Vzhľadom k tejto

skutočnosti je potrebné vo vzťahu k predmetu konania skúmať, ako bola rozbehnutá podnikateľská
činnosť žalobcu v čase uzatvárania zmluvy o dodávke elektriny s pôvodným žalovaným subjektom, aké
obchody mal žalobca v danom čase pouzatvárané a aké zisky v danom čase dosahoval, či sú obchody
v takomto rozsahu a takejto hodnote pre danú oblasť podnikania pri obdobných podmienkach výroby
ako má žalobca typické, a či bol vznik takejto škody zo strany žalovaného v prípade párhodinového

prerušenia dodávky elektriny, v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o dodávke elektriny, predvídateľný.
Predávajúci počas celého konania tvrdí, že prerušením dodávky elektriny v dňoch 23. a 24.11.2002
mu vznikla škoda vo forme ušlého zisku z dôvodu, že mu v týchto dňoch bolo znemožnené vyrábať
kupujúcim objednané druhy líšt, čo malo vplyv na celkový proces výroby a sušenia aj v ďalších dňoch
bezprostredne nasledujúcich po prerušení dodávky elektriny žalobcovi.

Považujeme za potrebné upozorniť na skutočnosť, že predávajúci kupujúcemu už v samotnom texte
dotknutej kúpno-predajnej zmluvy výslovne prehlásil, že: „...uvedený tovar je jeho majetkom a že má
oprávnenie s ním v zmysle podmienok dohodnutých v tejto zmluve nakladať.“
Z textu zmluvy ani priloženej objednávky nebolo zrejmé, že predávajúci objednanými lištami
nedisponuje, práve naopak, sám žalobca výslovne v texte zmluvy potvrdil, že tieto sú jeho majetkom

už v čase podpisu predmetnej zmluvy.
Predávajúci svojim vyššie uvedeným prehlásením vzbudil u kupujúceho dojem, že objednaný tovar,
je jeho vlastníctvom už v čase uzavretia predmetnej zmluvy a týmto bez akýchkoľvek obmedzení
disponuje,atonapriekskutočnosti,žeobjednanýmtovaromvobjednanýchmnožstváchtohočasuvôbec
nedisponoval a ich výroba si vyžadovala, ako sám žalobca uvádza, zdĺhavý proces. Uvedeným tvrdením

predávajúci navodil u kupujúceho mylný dojem o bezproblémovosti splnenia objednávky kupujúceho v
zmluvnými stranami dohodnutom termíne a kvalite.
Predávajúci sa tiež zaviazal na plnenie do 30.11.2002, pričom v čase uzatvárania predmetného
zmluvného záväzku nemal vedomosť o druhu, rozsahu, kvantite ani kvalite požadovaného plnenia. Na
ktoré neurčité dojednanie v čase jeho uzatvárania predávajúci naviazal bez akejkoľvek vedomosti o

druhu, rozsahu, kvantite ani kvalite požadovaného plnenia, tiež odkladaciu podmienku a s ňou spojený
vznik budúceho záväzku na podpis ďalšej objednávky zo strany kupujúceho.Uvedené konanie nie je
možné považovať za konanie obozretné a zodpovedné ani za konanie v súlade so zákonom stanovenou
všeobecnou prevenčnou povinnosťou v zmysle § 415 OZ.
Žalobca bol povinný pri uzatváraní zmluvného vzťahu vyhodnotiť všetky okolnosti súvisiace s

uzatváranou zmluvou a pri jej uzatváraní postupovať obozretne, ktorá povinnosť mu prislúchala o to
viac, ak súd dospeje k záveru o obchodnoprávnej povahe zmluvného vzťahu.
S podnikateľskou činnosťou sa neoddeliteľne spája princíp profesionality vychádzajúci z predpokladu,
že účastník obchodného záväzkového vzťahu má odborné znalosti, aké sú potrebné pre riadny výkon
podnikateľskej činnosti v danom odbore a druhu činnosti a že svoju činnosť bude vykonávať riadne a

odborne so starostlivosťou aká sa dá od podnikateľa požadovať a pri uzatváraní vzťahov sa od neho
vyžaduje racionálnosť a riadne vyhodnotenie všetkých aspektov, ktoré by mohli priebeh plnenia záväzku
ovplyvniť.
Žalobca rovnako ako všetky ostatné subjekty podlieha tzv. všeobecnej prevenčnej povinnosti zakotvenej
v § 415 OZ, v zmysle ktorej je povinný pri akomkoľvek svojom konaní počínať si tak, aby nedochádzalo

ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Z oboch žalobných návrhov je zrejmé, že predmetné zmluvné vzťahy (aj riadny aj budúci) boli pre
predávajúceho dôležité, z ktorého dôvodu predávajúci pri ich uzatváraní mal postupovať o to viac
obozretne a pred zaviazaním sa na splnenie určitej dodávky v určitom konkrétne stanovenom termínesa najskôr oboznámiť s druhom, rozsahom, kvantitou a kvalitou požadovaného plnenia a tiež myslieť aj
na možný vznik okolností nezávislých od jeho vôle brániacich mu v splnení jeho zmluvnej povinnosti.
Pri tak závažných obchodoch, za aké žalobca predmetnú zmluvu považuje, je nevyhnutné postupovať

obozretne a predvídať možnosť vzniku okolností nezávislých od vôle zmluvných strán, ktoré môžu
akýmkoľvek spôsobom sťažiť plnenie povinnosti ktorejkoľvek zo zmluvných strán. Pre takéto prípady
predávajúci pri tak závažnom obchode, za aký predmetný záväzkovoprávny vzťah považuje mohol a
mal do pripravovaného textu zmluvy obsiahnuť dojednanie zmluvných strán, ktoré v prípade vzniku
okolností nezávislých od vôle konkrétnej povinnej strany, budú mať za následok vylúčenie následkov

spojených s omeškaním povinnej strany z uvedeného dôvodu, odstúpenia druhej zmluvnej strany v
takomto prípade ako aj vylúčenia zodpovednosti za vznik škody. Žalobca mal povinnosť predvídať
možnosť vzniku okolností nezávislých od jeho vôle, prípadne aj od vôle ktorejkoľvek inej osoby, ktoré mu
na niekoľko hodín alebo dní môžu znemožniť výkon jeho činnosti a bol povinný pri uzatváraní predmetnej
kúpno-predajnej zmluvy pre takýto prípad dohodnúť náležité opatrenia, tak aby mu akékoľvek takéto
okolnosti nespôsobili zánik zmluvného vzťahu.

Nie je možné považovať za obozretné a racionálne konanie, keď si žalobca presne na deň a takmer
na hodinu určí splnenie svojej zmluvnej povinnosti bez akejkoľvek vedomosti o druhu, rozsahu, kvantite
a kvalite požadovaného plnenia ako aj bez bez zohľadnenia akýchkoľvek okolitých faktorov, naviac v
prípade, keď mu od jeho riadneho splnenia závisí vznik ďalšieho budúceho záväzku. Ak by predávajúci
pri uzatváraní predmetnej kúpno-predajnej zmluvy postupoval obozretnejšie a racionálnejšie, k zániku

predmetnej kúpno-predajnej zmluvy nemuselo dôjsť a nemusel tohto času viesť ani jedno z uvedených
súdnych konaní. Źalobca má za to, že predávajúci pri uzatváraní predmetnej kúpno-predajnej zmluvy
porušil svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 OZ a stav, v ktorom sa v dôsledku toho
ocitol, si spôsobil sám svojim vlastným konaním, čo je v zmysle § 376 Obch.Z. okolnosťou vylučujúcou
vznik nároku poškodenej strany na náhradu takto vzniknutej škody.

Na predmetnú všeobecnú prevenčnú povinnosť zakotvenú v § 415 OZ nadväzuje ustanovenie § 382
Obch.Z. zakotvujúce, že v prípade, ak škoda vznikla z dôvodu nesplnenia povinnosti poškodeného,
ktorá mu bola stanovená Obchodným zákonníkom alebo inými právnymi predpismi vydanými za účelom
predchádzania vzniku škody alebo jej obmedzenia (t.j. v danom prípade ustanovenia § 415 OZ), jedná sa
o prípad, keď si poškodený škodu spôsobil sám a teda medzi vzniknutou škodou a konaním žalovaného

neexistuje žiadna príčinná súvislosť, preto poškodený nemá nárok na náhradu takejto škody.
Okrem prevenčnej povinnosti predchádzať vzniku škôd, zákon predávajúcemu zakotvuje aj
zakročovaciu povinnosť za účelom odvrátenia resp. zmiernenia následkov hroziacej škody.
Paragraf 417 OZ a obdobne aj § 384 Obch.Z. zakotvuje povinnosť osoby, ktorej hrozí škoda vykonať
všetkyopatrenianevyhnutnéna odvráteniehroziacejškody,aleboakodvrátenieniejemožné,takaspoň

na jej zmiernenie. Ak si poškodená osoba nesplní túto zákonom stanovenú prevenčnú zakročovaciu
povinnosť, stráca nárok na náhradu takto vzniknutej škody.
Dodávka elektriny do odberného miesta žalobcu bola prerušená v dňoch 23. a 24.11.2002 vždy v čase
od 08.00 hod. do 14.00 hod.
V prípade, ak žalobca fungoval v jednozmennej prevádzke s 8 hodinovým pracovným časom,

prebiehajúcej podľa údajov obsiahnutých v znaleckých posudkoch v čase od 06.00 hod do 14.00 hod.,
oba dni žalobca mohol výrobu líšt prevádzkovať v riadnom pracovnom čase jednozmennej prevádzky od
06.00-08.00apodohodesozamestnancamitiežnáslednepoobnovenídodávkyelektrinypo14.00hod.
Poukazuje na skutočnosť, že čo sa týka možných personálnych opatrení, ustanovenia Zákonníka práce
(aj v znení v čase prerušenia dodávky elektriny) umožňujú v prípadoch prechodnej a naliehavej zvýšenej

potreby práce zamestnávateľovi nariadiť zamestnancom prácu nadčas.
Práca nadčas je v zmysle legálnej definície obsiahnutej v § 97 ods. 1 Zákonníka práce práca vykonávaná
zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný
čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu
pracovných zmien.

Prácu nadčas umožňuje § 97 ods. 5 Zákonníka práce zamestnancom aj jednostranne nariadiť a to aj
na čas nepretržitého odpočinku medzi dvoma zmenami a za zákonom stanovených podmienok aj na
dni pracovného pokoja.
Prácunadčasmôžezamestnávateľvzmysle§97ods.5Zákonníkaprácesvojimzamestnancomnariadiť
v prípadoch prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce, alebo ak ide o verejný záujem, a to aj na

čas nepretržitého odpočinku medzi dvoma zmenami, prípadne za zákonom stanovených podmienok aj
na dni pracovného pokoja. Nepretržitý odpočinok medzi dvoma zmenami sa nesmie pritom skrátiť na
menej ako osem hodín.V prípade, ak by predávajúci ako zamestnávateľ svojim zamestnancom v poslednom týždni plnenia
objednávky, nariadil svojim zamestnancom prácu nadčas, títo by boli povinní takéto nariadenie
zamestnávateľa rešpektovať a prácu nadčas vykonať, inak by z ich strany došlo k porušeniu pracovnej

disciplíny.
Zákonník práce obmedzuje rozsah nariadenej práce nadčas na 150 hodín v kalendárnom roku, pričom
ďalších 250 hodín práce nadčas v kalendárnom roku môže zamestnávateľ so zamestnancom ešte
dohodnúť, teda celkovo môže zamestnanec vykonať pre zamestnávateľa 400 hodín práce nadčas v
kalendárnom roku, do čoho sa však nezapočítava práca, za ktorú bolo zamestnancovi poskytnuté

náhradné voľno.
Naviac nad rámec uvedeného Zákonník práce zároveň zakotvuje, že do uvedeného zákonného limitu
práce nadčas sa nezapočítavajú práce, ktoré zamestnanec vykonával pri naliehavých opravárskych
prácach a pri mimoriadnych udalostiach, kde hrozilo nebezpečenstvo pre život, zdravie alebo škody
veľkého rozsahu podľa osobitného predpisu. Pojem mimoriadne udalosti ani pojem škody veľkého
rozsahu Zákonník práce bližšie nedefinuje, a teda posudzovanie takýchto situácií vyplýva z osobitných

predpisov a praxe.
V danom prípade by u žalobcu ako zamestnávateľa obe podmienky nariadenia práce nadčas, a to
prechodnosť a naliehavosť zvýšenia potreby výkonu práce, boli kumulatívne splnené.
VZákonníkupráceniejestanovenýminimálnyčasovýpredstih,vktorommusízamestnávateľinformovať
zamestnanca o práci nadčas, preto bolo zo strany predávajúceho, ktorý mal v danom čase 19

zamestnancov, možné aj náhle nariadenie práce nadčas, a to nie len v dňoch 23.11. a 24.11. v čase
po obnovení dodávky elektriny, ale aj v priebehu zvyšných dní od 25.11. do 30.11. tak, aby zabezpečil
maximálnu možnosť predmetnú objednávku v plnom rozsahu v dohodnutom termíne splniť.
Taktiež čo sa týka technických opatrení v uvedených časoch mohol minimálne nechať výrobné haly
temperovať a snažiť sa zvoliť také postupy, ktoré by mu v čo najkratšom čase umožnili zabehnutie

prevádzky do pôvodného režimu. Znalcom určená strata v podobe 4,5 dňového sklzu vo výrobe je
dôsledkom pasívneho konania samotného predávajúceho, nakoľko tento sa po prerušení dodávky
elektrinyžiadnymspôsobomnesnažilzmierniťnásledkyvzniknutéhostavuanihľadaťakékoľvekriešenia
smerujúce k odvráteniu škody alebo jej zmiernenie a neprejavil akúkoľvek snahu dosiahnuť splnenie
svojho záväzku.

Dodávka elektriny bola v oboch dňoch prerušená celkovo na 6 hodín, teda je zrejmé, že žalobca mohol
v záujme zmiernenia vzniku škôd počas ostatnej doby svoju výrobnú prevádzku, aspoň z časti obnoviť.
Z bližšie nešpecifikovaných dôvodov však žalobca k takémuto postupu nepristúpil a výrobnú prevádzku
nechal úplne odstavenú na celé dotknuté
Lišty rovnakého druhu, ktoré boli v čase uzatvorenia predmetnej kúpno-predajnej zmluvy už vyrobené

a žalobca ich mal v danom čase na sklade neboli v znaleckom posudku pri výpočte vzniknutej straty v
súvislosti s prerušením dodávky elektriny, ani pri celkových počtoch plnenia objednávky zohľadňované
napriekskutočnosti,žesajednáolištyrovnakéhotypuakolištyobjednanékupujúcim.Zároveňjezrejmé,
že tieto lišty rovnakého druhu, ktoré mal žalobca na sklade už v čase uzatvorenia predmetnej kúpno-
predajnej zmluvy neboli predmetom plnenia iného zmluvného vzťahu, keďže žalobca mal tieto na sklade

aj v čase odstúpenia od zmluvy a tieto boli z časti následne v zmysle kúpno-predajnej zmluvy zo dňa
29.12.2002 predmetom predaja na spoločnosť STAVEBSTOL.
Keďže z ničoho nevyplýva, že lišty, ktoré boli predmetom dodávky v zmysle dotknutej kúpno-predajnej
zmluvy mali byť úzko špecifické a rovnako ani to, v čom by takáto úzka špecifickosť a ich ďalšia
nevyužiteľnosť, mala spočívať, je otázne, prečo žalobca, pri plnení predmetnej objednávky nevyužil na

jej splnenie aj lišty rovnakého druhového typu, ktorými v čase objednávky už disponoval a mal ich vo
svojich skladových zásobách. Zo skladových zásob k 22.11.2002 je zrejmé, že k 22.11.2002 bolo z
niektorých druhov objednaných líšt vyrobených viac druhov, ako bolo predmetom objednávky. Źalobca
tak mal vyrábať lišty nad rámec požadovanej objednávky a namiesto toho nevenoval čas a prostriedky
výrobe chýbajúcich množstiev líšt v ostatných druhoch, ktoré boli predmetom objednávky.

Z porovnania skladových zásob vyplýva, že žalobca mal k 22.11.2002 vyrobených 1.590 líšt navyše
oproti objednanému množstvu. Za predpokladu, že by žalobca vyrábal jednotlivé druhy líšt len do výšky
požadovaných počtov v zmysle objednávky a predmetný čas strávený ich výrobou by venoval výrobe
chýbajúcich druhov líšt, mohlo sa chýbajúce množstvo ostatných druhov líšt k 22.11.2002 znížiť práve
o uvedených 1.590 m3 líšt. Pri zohľadnení uvedenej skutočnosti je zrejmé, že k dátumu 22.11.2002

by bolo z celkového objednaného množstva líšt, vyrobených celkovo 23.590 m3. Do úplného splnenia
objednávky by teda chýbalo vyrobiť množstvo 3.410 m3 líšt. Preto by bolo potrebné zistiť, či výroba
takéhotomnožstvabybolazostranyžalobcu,napriekprerušeniudodávkyelektriny,objektívnesplniteľnánapríklad zvýšením výkonnosti výroby, zmenou pracovného času, dvojzmennou prevádzkou alebo inými
alternatívnymi prevádzkovými, technickými resp. personálnymi opatreniami.
Porovnaním skladových zásob z 31.10.2002 a 22.11.2002 je zrejmé, že žalobca v tomto období reálne

vyrobil len 19.660 m3 líšt, nie 22.000 m3, ako uvádza žalobca a z čoho vychádza aj znalecký posudok.
Ak teda žalobca za 22 dní stihol vyrobiť len 19.660 m3 líšt, je otázne, či by bol (bez započítania líšt už
vyrobených v čase uzatvárania kúpno-predajnej zmluvy) schopný v prípade riadnej dodávky elektriny
za zvyšných 8 dní vyrobiť chýbajúcich 7.340 m3, keď znalecké posudky tvrdia, že posledné fázy výroby
líšt sú časovo najnáročnejšie a podľa znaleckého posudku za 6 dní (bez 23. a 24.11.2002) by žalobca

nebol schopný vyrobiť lišty v počte 5000 m3 chýbajúcom podľa výpočtov žalobcu a znalca.
Objednávka s konkrétnou špecifikáciou objednaného tovaru, jeho druhu, množstva, ceny a akosti
mala byť podľa tvrdení žalobcu a kupujúceho datovaná dňa 02.11.2002, t.j. najskôr v priebehu tohto
dňa mohla byť táto žalobcovi doručená. Vzhľadom k uvedenému žalobca teda objektívne mohol
začať s výrobou objednaných líšt až dňa 03.11.2002, t.j. deň nasledujúci po doručení objednávky
(vzhľadom na čas jeho jednozmennej prevádzky je nepravdepodobné, že by stihol začať s výrobou

už v deň doručenia). Pre účely presného oboznámenia sa predávajúceho s obsahom objednávky
navrhuje zas zistiť čas doručenia objednávky potvrdením z faxu predávajúceho. Uvedenú skutočnosť
mal tiež znalecký posudok zohľadňovať a do svojich výpočtov zarátavať ako prvý deň výroby až dátum
03.11.2002, keďže predtým žalobca nemohol mať vedomosť o tom, čo bude predmetom objednávky
a k tomuto dátumu mali byť zisťované aj množstvá skladových zásob jednotlivých druhov líšt ako

východiskové hodnoty.
Doposiaľ nebolo žiadnym znalcom ani tunajším súdom skúmané, koľko m3 líšt bolo zo strany
predávajúceho reálne vyrobených k dohodnutému termínu 30.11.2002. Zo všetkých vyjadrení žalobcu
skôr vyplýva, že po 22.11.2002 prestal predávajúci akékoľvek lišty pre účely predmetnej objednávky
vôbec vyrábať, napriek tomu, že dohodnutý termín plnenia bol až 30.11.2002 a k ukončeniu zmluvy

došlo odstúpením kupujúceho až dňa 05.12.2002, t.j. až do tohto momentu bola zmluva platná a účinná
a obe zmluvné strany ňou boli riadne viazané a boli povinné ju v zmysle zásady „pacta sunt servanda“
riadne plniť.
Taktiež znalcom skúmané obraty predávajúceho a preukazovanie jeho ekonomickej schopnosti plniť
považuje za značne spochybniteľné, nakoľko výsledky znaleckého dokazovania vychádzali z obchodu

uzatvoreného predávajúcim s jeho vlastnou spoločnosťou, v ktorej mal 50%-nú majetkovú a personálnu
účasť, predmetom ktorého boli naviac lišty, ktoré mal predávajúci dlhodobo na sklade, a to už k dátumu
31.10.2002, čo vzbudzuje podozrenie, že žalobca v priebehu mesiaca december nevykonával žiadnu
činnosť a reálne nevyrobil žiadne lišty.
Z predložených znaleckých posudkov a ich príloh je zrejmé, že evidencie predávajúceho o skladových

zásobách nie sú zhodné s evidenciami účtovnými a tieto ani nie sú súladné s tvrdeniami žalobcu v
predmetnom konaní.
Z predložených výpisov zo skladových kariet je zrejmé, že tieto nezobrazujú verne stav majetku a
zápisy v nich sú značne spochybniteľné. V prípade, ak je predávajúci schopný predkladať hodnoty
skladových zásob ku konkrétnym dátumom, musí existovať evidencia skladových zásob v počítačovej

forme. Túto je potrebné preskúmať a preveriť pohyby na nej a na konkrétnych skladových kartách vo
väzbe na účtovnú evidenciu predávajúceho, na nákup surovín, vystavené faktúry a predaj tovaru. Bez
preskúmania vyššie uvedených skutočností a overenia pravdivosti a relevancie údajov obsiahnutých
v žalobcom predložených výpisoch zo skladových zásob, sú takéto dôkazy v podobe výpisov zo
skladových zásob len tvrdením samotného predávajúceho bez akejkoľvek relevancie a tieto nemôžu

byť podkladom pre znalecké dokazovanie a už vôbec nie pre závery tunajšieho súdu o oprávnenosti
resp. neoprávnenosti žalobcom uplatnenej pohľadávky. Žiaden zo znalcov sa uvedenými skutočnosťami
nezaoberal a informácie v žalobcom predložených podkladoch len prevzal za správne a za podklad
svojho znaleckého skúmania, z ktorého vychádzal a vyvodzoval svoje závery, ktoré sú spravidla
smerodajné pre rozhodnutie súdu vo veci samej.

Taktiež čo sa týka ekonomickej schopnosti predávajúceho splniť svoje záväzky z uzatvorenej kúpno-
predajnej zmluvy a z prípadného budúceho záväzku , tak z výkazov o majetku a záväzkoch vyplýva
postupné predĺženie predávajúceho a nárast rozdielu medzi majetkom a záväzkami.
Pri skúmaní plnenia záväzku predávajúceho a jeho rozsahu je nevyhnutné skúmať, či jeho plnenie bolo
zo strany predávajúceho vôbec začaté a ak áno, v akom rozsahu a s akým reálnym nákladom bolo

plnené, pri ktorom skúmaní však nie je možné vychádzať len z jednostranných informácií poskytnutých
zo strany predávajúceho alebo žalobcu, ale preskúmať dodávateľské faktúry ako aj ďalšie skutočnosti
s plnením záväzku zo strany predávajúceho akokoľvek priamo alebo nepriamo súvisiace. Ćo sa týka
kalkulácie ceny v prípade znaleckých posudkov vyhotovených za účelom výšky ušlého zisku, výpočtyznalca vychádzajú výlučne z kalkulácie ceny jednostrannej predloženej predávajúcim bez akéhokoľvek
preverenia správnosti výpočtov predávajúceho a údajov v predmetných podkladoch obsiahnutých. Nie
je možné aby znalec dosiahol relevantný záver smerodajný pre rozhodnutie súdu bez preskúmania

uvedených informácií a ich väzby a súvislostí s ostatnými súvisiacimi skutočnosťami, bez preskúmania
súvisiacich dodávateľských faktúr, reálnych dokladov týkajúcich sa prevádzkových nákladov, mzdových
listov a výplatných pások zamestnancov a ďalších súvisiacich skutočností. Bez preskúmania uvedených
skutočností znalec nemôže dospieť k relevantnému záveru o vynaložených nákladoch na plnenie
záväzku predávajúceho, a teda ani o správnej výške prípadného ušlého zisku.

Z výpisu z knihy vydaných faktúr tiež vyplýva, že dňa 06.12.2002, t.j. deň po odstúpení kupujúceho od
kúpno-predajnej zmluvy, predávajúci fakturoval kupujúcemu dodávku na sumu vo výške 2.131.900 Sk,
je preto nevyhnutné tiež skúmať a posúdiť, za čo predmetná faktúra bola predávajúcim kupujúcemu
vystavená. V prípade, ak fakturovaná suma je za plnenie v zmysle predmetnej kúpno-predajnej zmluvy,
je zrejmé, že zo strany predávajúceho v danom čase musela byť pohľadávka v plnom rozsahu splnená,
inak by nemohla byť predmetom fakturácie. V prípade, ak pohľadávka bola k 05.12.2002 v plnom

rozsahu splnená zo strany predávajúceho, nebol dôvod na to, aby kupujúci ukončil kúpno-predajnú
zmluvu jednostranným odstúpením z dôvodu, že ku dňu odstúpenia mu nebolo zo strany predávajúceho
poskytnuté plnenie v objednanom množstve.
Vdoplneníkznaleckémuposudkuč.1/2018znalectiežvrámciurčovaniavýškyškodyvmesiaci11/2002
na rozdiel od predchádzajúceho znaleckého posudku č. 1/2010 zhrnul do konečnej sumy údajný ušlý

zisk aj s údajnou reálne vzniknutou škodou. V súvislosti s uvedeným ,skutočná škoda nebola zo strany
žalobcu v predmetnom konaní uplatňovaná a táto nie je predmetom tohto konania, preto akékoľvek
výpočty znalca v tomto smere nie sú pre predmetné konanie a závery tunajšieho súdu relevantné. Na
značný časový odstup, je prípadná skutočná škoda za mesiac 11/2002 tohto času už premlčaná, preto
zo strany žalobcu už ani nie je v predmetnom súdnom konaní uplatniteľná.

Z uvedeného je zrejmé, že vo vypracovaných znaleckých posudkoch je množstvo nezrovnalostí rovnako
ako v samotných predávajúcim alebo žalobcom predložených podkladoch k ich vypracovaniu. Znalecký
posudok by nemal vychádzať výlučne zo skutočností uvádzaných predávajúcim resp. žalobcom, ale z
reálnych skutkových okolností zistených znalcom. Znalecký posudok vychádzajúci pri svojich výpočtoch
výlučne z tvrdení žalobcu nie je možné považovať za objektívny a správny a nemôže slúžiť ako

relevantný podklad pre rozhodnutie vo veci samej.
Možnosť realizácie akýchkoľvek prevádzkových opatrení zo strany predávajúceho za účelom
zabezpečenia splnenia jeho záväzku v stanovenom termíne nebola zo strany znalca ani tunajšieho súdu
dostatočne skúmaná.
Taktiež nebola vôbec skúmaná ani skutočnosť, koľko líšt predávajúci reálne vyrobil v čase od 25.11.2002

do 30.11.2002. Zo spisu je zrejmé, že odstúpenie malo byť podľa vyjadrení žalobcu datované k
05.12.2002, t.j. 5 dní po dohodnutom termíne plnenia, a teda až týmto dňom mohlo dôjsť k zániku kúpno-
predajnej zmluvy, ak k nemu nedošlo skôr splnením záväzku zo strany predávajúceho.
Keďže k zániku zmluvy došlo až dňa 05.12.2002, do tohto momentu bola zmluva riadne platná a účinná
a obe zmluvné strany boli povinné sa riadiť jej ustanoveniami a plniť svoje povinnosti v zmysle jej

ustanovení. Predávajúci bol teda po prerušení dodávky elektriny povinný pokračovať vo výrobe líšt,
minimálne do dohodnutého termínu plnenia, t.j. do 30.11.2002 a v prípade, ak v tomto momente nebol
celý jeho záväzok v plnom rozsahu splnený aj po tomto termíne, a to až do momentu zániku zmluvy
odstúpením ako jednostranným právnym úkonom kupujúceho nadobúdajúcim účinnosť jeho doručením
druhej zmluvnej strane, teda až tento moment je momentom, kedy objektívne mohlo dôjsť k zániku

zmluvy, za predpokladu, že takýto úkon bol urobený platne zákonom predpokladaným spôsobom.
Predávajúci bol povinný zrealizovať všetky opatrenia potrebné na zmiernenie vzniknutej škody
alternatívne na jej odvrátenie. Doposiaľ však nebolo náležite skúmané, či zo strany predávajúceho
nejaké personálne, prevádzkové alebo technické opatrenia boli prijaté a ak áno, aký mali tieto vplyv na
celkový vznik škody resp. jej zmiernenie.

Predávajúci u žalovaného uplatňoval náhradu škody vzniknutej z predmetnej kúpno-predajnej zmluvy
listom zo dňa 04.12.2002, t.j. deň pred samotným prejavom vôle kupujúceho ukončiť predmetný zmluvný
vzťah odstúpením, a teda v čase, keď predmetný zmluvný vzťah ešte riadne trval a obe zmluvné strany
boli svojimi prejavmi vôle v plnom rozsahu viazané. Vzhľadom na to, že kupujúci svoj prejav vôle ukončiť
predmetný zmluvný vzťah zrealizoval až dňa 05.12.2002, kedy sa najskôr objektívne mohol s uvedeným

prejavom vôle oboznámiť aj sám predávajúci, nemohol mať žalobca dňa 04.12.2002 vedomosť o tom,
že mu konaním žalovaného vznikla v súvislosti s plnením predmetného zmluvného vzťahu, akákoľvek
škoda a už vôbec nie škoda v podobe ušlého zisku.V predmetnom konaní bolo zrealizovaných viacero znaleckých posudkov, avšak tieto vychádzajú
vždy len z informácií a výpočtov predložených predávajúcim resp. žalobcom bez skúmania reálneho
skutkového stavu a akéhokoľvek preverovania predávajúcim resp. žalobcom poskytnutých informácií,

ktoré sú v mnohých prípadoch značne nedôveryhodné a spochybniteľné.
Z priebehu doterajšieho konania má žalobca za to, že splnenie prevenčnej ani zakročovacej povinnosti
predávajúceho ani jeho vplyv na zmiernenie alebo celkové odvrátenie škody, nebolo zo strany tunajšieho
súdu doposiaľ riadne skúmané a toto nebolo zo strany žalobcu vôbec riadne preukázané. Bez riadneho
preskúmania a dostatočného preukázania splnenia uvedených zákonných povinností predávajúcim

nie je možné dospieť k správnemu právnemu záveru o oprávnenosti resp. neoprávnenosti žalobcom
uplatnených pohľadávok a akékoľvek prípadné rozhodnutie vydané tunajším súdom bez riadneho a
nespochybniteľného skúmania uvedených skutočností považujeme za predčasné.
Vzhľadom k uvedenému navrhuje doplniť dokazovanie vypracovaním kontrolného znaleckého posudku
k znaleckému posudku č. 6/2010 vypracovávanému za účelom zistenia schopnosti žalobcu plniť
objednávku, a to priamo zo strany znaleckého ústavu ako aj doplnenie dokazovania vypracovaním

kontrolného znaleckého posudku k znaleckému posudku č. 1/2010 vypracovávanému za účelom
výpočtu ušlého zisku vrátane jeho doplnenia č. 1/2018 týkajúceho sa ušlého zisku pre obdobie 01/2003 -
12/2006 taktiež to priamo zo strany znaleckého ústavu. Vypracovanie kontrolných posudkov znaleckým
ústavom namiesto znalcov navrhujeme z dôvodu, že práve tento by mal poskytovať záruku správnosti
znaleckého skúmania a vyhotoveného znaleckého úkonu v súlade so zákonom č. 382/2004 Zb. o

znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch.
Žalobca vo svojej argumentácii má poukazovať na vysoko špecifický charakter objednaných líšt, z
ktorého dôvodu tieto údajne nebolo možné predať žiadnej inej tretej osobe.
Žalobcom tvrdená zvláštnosť alebo špecifickosť objednaných líšt však nie je zrejmá ani z textu zmluvy
a rovnako táto nevyplýva ani zo samotnej objednávky. Objednávka špecifikuje lišty podľa druhovo

určeného typu. Rovnaké druhovo vymedzené typy líšt, aké sú predmetom objednávky, mal žalobca v
čase uzatvárania predmetnej kúpno-predajnej zmluvy už v určitých čiastkových množstvách vyrobené
na sklade, ktorá skutočnosť je zrejmá z predložených výkazov skladových zásob žalobcu.
Keďže typy líšt, ktoré boli predmetom objednávky boli po ich výrobe v rámci skladových zásob evidované
vrámcitypovourčenýchtried,ktoréexistovaliužvčaseuzatvoreniapredmetnejkúpno-predajnejzmluvy,

je zrejmé, že sa jedná o predmet objednávky druhovo určený, pričom zo žiadnych podkladov nevyplýva,
že sa jedná o také typy líšt, ktoré by žalobca do momentu uzatvorenia kúpno-predajnej zmluvy nevyrábal
aktorébyboličímkoľvekšpecifickévporovnanísostatnýmilištamirovnakéhodruhu,ktoréboližalobcom
vyrábané už pred uzatvorením predmetnej kúpno-predajnej zmluvy.
V § 385 Obchodného zákonníka je zakotvená zakročovacia povinnosť v zmysle ktorej poškodená

strana je povinná včas využiť možnosť uzavrieť náhradnú zmluvu na ten istý účel, na ktorý mala
slúžiť pôvodná zmluva, od ktorej poškodená strana odstúpila pre porušenie zmluvnej povinnosti druhou
zmluvnou stranou. Inak nemá nárok na náhradu škody, ak táto vznikla tým, že poškodená strana si svoju
zakročovaciu povinnosť nesplnila.
V dotknutom ustanovení sa síce jedná o prípad, keď škoda vznikla odstupujúcej strane voči strane

porušujúcej zmluvu, avšak podstatou predmetného zákonného ustanovenia je vylúčenie nároku na
náhradu škody poškodenej strany v prípade, keď škoda vzniknúť nemusela, ak by poškodený uzatvoril
náhradnú zmluvu za rovnakým účelom, a teda ak vzniknutá škoda je následkom porušenia prevenčnej
povinnosti poškodeného, ktorá spočíva v uzatvorení náhradnej zmluvy.
Analógiou legis je potrebné uvedenú zakročovaciu povinnosť vztiahnuť aj na prípad, ktorý je predmetom

tohto konania. Ak sa uvedená zakročovacia povinnosť vzťahuje na poškodeného, ktorý od zmluvy
odstúpil, musí byť analógiou legis možné ju vztiahnuť aj na prípad vzniku škody pri odstúpení druhej
strany, keďže aj v takomto prípade môže byť takýmto postupom poškodeného predídené vzniku škody.
Uvedené je bližšie premietnuté ustanovení § 469 ods. 1 Obch.Z., v zmysle ktorého, ak niektorá strana v
súlade s týmto zákonom odstúpila od zmluvy a v primeranej dobe od odstúpenia primeraným spôsobom

kupujúci uskutočnil náhradnú kúpu alebo predávajúci náhradný predaj tovaru, na ktorý sa odstúpenie od
zmluvy vzťahovalo, nárok na náhradu škody vzniknutý podľa tohto zákona zahŕňa rozdiel medzi kúpnou
cenou, ktorá sa mala platiť na základe zmluvy a cenou dohodnutou v náhradnom obchode.
Cieľom uvedených ustanovení je teda eliminovať situácie, kedy by došlo k zániku zmluvy odstúpením,
pričombysauzatvorilnáhradnýobchodmedzipoškodenoustranouatreťouosobou,predmetomktorého

by bolo rovnaké plnenie ako v prípade zaniknutej zmluvy a zároveň by si poškodená strana uplatňovala
náhradu škody v plnom rozsahu, t.j. aby sa poškodená strana zánikom zmluvy nemohla dostať do
ekonomicky výhodnejšieho postavenia ako v prípade, keby sa zaniknutý obchod zrealizoval.V prípade, ak náhradná kúpa alebo predaj zrealizované neboli, ustanovenie § 469 ods. 2 Obch.Z. pri
určovaní výšky škody zakotvuje výpočet v zmysle ktorého nárok na náhradu škody zahŕňa rozdiel medzi
dohodnutou kúpnou cenou a bežnou cenou dosahovanou pri tovare toho istého druhu a tej istej alebo

porovnateľnej akosti za obdobných zmluvných podmienok (tzv. metóda abstraktného výpočtu).
Je potrebné zaoberať sa otázkou, prečo žalobca náhradný predaj vo vzťahu k uvedeným typom líšt
neuskutočnil.
Z výkazu skladových zásob žalobcu k 31.12.2002 je však zrejmé, že žalobca nevykazoval vo svojich
skladových zásobách žiadne množstvo z dotknutého druhu líšt, ktoré boli predmetom objednávky. Určité

menšie množstvá boli predmetom kúpno-predajnej zmluvy so spoločnosťou STAVEBSPOL, avšak ako
bolonaloženésostatnýmilištami,niejezrejmé.Zrejmévšakje,žetýmitovdanomčaseužnedisponoval,
preto je dôvodné skúmať otázku, či žalobca pristúpil k náhradnému predaju a za akých podmienok
bol tento realizovaný. V prípade, ak žalobca bude tvrdiť, že k náhradnému predaju nepristúpil, je
potrebné bližšie ozrejmiť, z akého dôvodu predmetné lišty nie sú zahrnuté v skladových zásobách. V
prípade, ak žalobca k uvedenému dátumu skladovými lištami disponoval a tieto mal stále na sklade,

tieto mali byť riadne zahrnuté vo výkaze jeho skladových zásob k uvedenému dátumu, ak tak žalobca,
bez bližšie uvedeného dôvodu neurobil a predmetné lišty napriek skutočnosti, že nimi disponoval a
mal ich na sklade, v zázname skladových zásob neuviedol, vzbudzuje to pochybnosti o správnosti
žalobcom predkladaných výkazov skladových zásob a celkovej relevantnosti takéhoto dôkazu, keďže
za takéhoto stavu je zrejmé, že skutočnosti v žalobcom predložených záznamoch skladových zásob

uvedené, nezodpovedajú skutočnému stavu skladových zásob. Vzhľadom k uvedenému však nie je
možné, aby z takýchto podkladov vychádzal ani znalec pri vypracovaní svojho znaleckého posudku a
v prípade ak tieto boli podkladom pre akékoľvek výpočty a závery znalca, týmto nemôže byť priznaná
relevantná výpovedná hodnota.
Ak náhradný predaj nebol uskutočnený, považuje sa zaoberať stanovením výšky bežnej ceny za

typy líšt, ktoré boli predmetom objednávky, t.j. cenou, ktorá bola v danom období za takýto druh
tovaru požadovaná pri rovnakých alebo porovnateľných podmienkach v danom odvetví. Okrem vyššie
uvedeného je v danom prípade nevyhnutné skúmať aj samotnú povahu dotknutej kúpno-predajnej
zmluvy medzi predávajúcim a kupujúcim, prejav vôle zmluvných strán v nej obsiahnutý, správnosť
postupu kupujúceho pri jej ukončovaní, platnosť jej ukončenia a samotné správanie predávajúceho v

čase pred prerušením dodávky elektriny ako aj po prerušení dodávky elektriny.
Subjektmi súkromnoprávneho vzťahu z kúpno-predajnej zmluvy sú predávajúci ako subjekt slovenského
práva a kupujúci ako subjekt nemeckého práva, t.j. pri realizácii predmetnej kúpno-predajnej zmluvy ako
aj uplatňovaní práv súvisiacimi s jej zánikom dochádza k stretu dvoch rôznych právnych poriadkov, t.j.
slovenského právneho poriadku a nemeckého právneho poriadku.

Stret dvoch rôznych právnych poriadkov riešia kolízne normy obsiahnuté v zákone č. 97/1963 Z.z. o
medzinárodnom práve súkromnom a procesnom a tohto času aj nariadenie Európskeho parlamentu a
Rady č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), ktoré oba predpisy uprednostňujú v
prípade stretu dvoch právnych poriadkov voľbu práva priamo samotnými zmluvnými stranami. V danom
prípade však medzi predávajúcim a kupujúcim k voľbe rozhodného práva nedošlo, preto je nevyhnutné

postupovať podľa príslušných kolíznych noriem obsiahnutých vo vyššie uvedených predpisoch.
V zmysle § 10 ods. 2 písm. a) zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ak účastníci
nezvolia rozhodujúce právo, kúpne zmluvy a zmluvy o diele právom miesta, kde je sídlo (bydlisko)
predávajúceho alebo zhotoviteľa diela v čase uzavretia zmluvy a rovnako tak v zmysle článku 4 ods. 1
písm. a) nariadenia Rím I. pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu, zmluva o predaji tovaru

sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu.
V zmysle oboch kolíznych noriem je teda rozhodným právom pre realizáciu predmetnej kúpno-predajnej
zmluvy ako aj pre následné uplatňovanie práv súvisiacimi s jej zánikom medzi jej zmluvnými stranami,
je právo Slovenskej republiky.
V súvislosti s uvedenou problematikou podľa žalovaného subjekty uzatvárajúce predmetnú kúpno-

predajnú zmluvu doplnenú objednávkou nie sú totožné s odosielateľom a adresátom odstúpenia od
predmetnej kúpno-predajnej zmluvy, lebo subjektmi kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 31.10.2002 ako aj
samotnej objednávky boli p. P. M., bytom XXXXX V. č. XXX, r.č.: XXXXXX/XXXX ako predávajúci a p. B.
F., bytom B. č. 60, XXX XX O., O., nar. XX.XX.XXXX ako kupujúci. Odosielateľom odstúpenia však bola
fyzická osoba podnikateľ resp. spoločnosť Drevo F., Drevené produkty každého druhu, so sídlom B. č.

XX, XXX XX O., O., v zastúpení p. B. F. a jeho adresátom fyzická osoba podnikateľ P. M. - STAVEBSTOL,
so sídlom XXXXX V. XXX, IČO: 22906860. Predmetné odstúpenie a kúpno-predajnú zmluvu teda nie je
možné ničím stotožniť, pretože tieto nevykazujú žiadne zhodné znaky. Preto má súd pred rozhodnutím
vo veci samej skúmať, či vôbec predmetný prejav vôle podnikateľa Y. F., Drevené produkty každéhodruhu bol platný a či tento bol spôsobilý spôsobiť následok v podobe zrušenia kúpno-predajnej zmluvy
uzatvorenej medzi predávajúcim a kupujúcim ako fyzickými osobami.
Vzhľadom ku skutočnosti, že v zmysle identifikácie zmluvných strán sa jedná o záväzkový právny

vzťah medzi dvomi fyzickými osobami, tento je potrebné subsumovať pod právne normy Občianskeho
zákonníka, týmto ho podriadiť a podľa týchto ho posudzovať.
Uvedeným sa však súdy žiadnej z inštancií podrobnejšie nezaoberali a bez ďalšieho prevzali
žalobcom prezentovaný názor o obchodnoprávnej povahe predmetného záväzkového právneho vzťahu
vzniknutého z kúpno-predajnej zmluvy.

Záväzkový právny vzťah je podľa všeobecnej legálnej definície obsiahnutej v § 488 OZ právny vzťah,
z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť
splniť záväzok. Obchodné záväzkové vzťahy sa však v zmysle ustanovení § 261 a 262 Obch.Z.
vyznačujú určitými špecifickými prvkami charakteristickými práve pre takýto typ zmluvného vzťahu, a to
jednak povahou subjektov, povahou činnosti a povahou samostatného vzťahu. Na tomto základe potom
rozlišujeme relatívne obchodné záväzkové vzťahy, absolútne obchodné záväzkové vzťahy a fakultatívne

obchodné záväzkové vzťahy.
Pri aplikácii kritéria povahy samotného záväzkového vzťahu, bez ohľadu na povahu subjektov a povahu
činnosti, na predmetný záväzkový vzťah vzniknutý z dotknutej kúpno-predajnej zmluvy, je zrejmé, že
vzhľadom na taxatívne vymedzenie absolútnych obchodov obsiahnuté v § 261 ods. 6 Obch.Z. (§ 261
ods. 3 Obch.Z. v čase uzatvárania predmetnej kúpno-predajnej zmluvy), záväzkový vzťah vzniknutý

z dotknutej kúpno-predajnej zmluvy pod túto kogentnú právnu normu nie je možné subsumovať a na
podklade aplikácie tohto kritéria predmetný právny vzťah posudzovať ako obchodnoprávny spravujúci
sa normami Obchodného zákonníka.
Pri aplikácii kritéria povahy subjektov a kritéria povahy činnosti charakteristického pre tzv. relatívne
obchody upravené v § 261 ods. 1 a 2 Obch.Z. je nevyhnutné, aby subjektmi takéhoto právneho

vzťahu boli podnikatelia, a to na oboch jeho stranách, pričom zároveň sa takýto vzťah musí týkať ich
podnikateľskej činnosti.
Vzhľadom k tomu, že v prípad predmetnej kúpno-predajnej zmluvy nie je naplnená podmienka dvoch
podnikateľských subjektov a ani úplne jednoznačná povaha podnikateľskej činnosti, nie je podľa môjho
názorumožnézáväzkovývzťahvzniknutýpredmetnoukúpno-predajnouzmluvoupovažovaťzarelatívny

obchod a aplikovať naň obchodnoprávne normy.
Poslednou možnosťou, kedy by prichádzala do úvahy aplikácia noriem Obchodného zákonníka na
predmetný záväzkový vzťah by bol prípad osobitnej dohody zmluvných strán na aplikácii Obchodného
zákonníka v zmysle § 262 Obch.Z., k čomu však medzi zmluvnými stranami v danom prípade nedošlo.
Takáto dohoda zmluvných strán nevyplýva ani z textu dotknutej kúpno-predajnej zmluvy, ani z textu

objednávky ako ani zo žiadnych iných dokumentov založených v súdnom spise.
Vzhľadom k uvedenému teda v danom prípade neboli vo vzťahu medzi predávajúcim a kupujúcim
naplnené požadované špecifiká obchodnoprávneho vzťahu, z ktorého dôvodu je možnosť aplikácie
obchodnoprávnychnoriemnapredmetnýzáväzkovývzťahvzniknutýzdotknutejkúpno-predajnejzmluvy
vylúčená a tento je v takomto prípade potrebné subsumovať pod normy Občianskeho zákonníka.

Klasifikácia predmetného právneho vzťahu je dôležitá predovšetkým z dôvodu právnych následkov
spájaných s omeškaním dlžníka a zodpovednosťou za škodu tým vzniknutú druhej zmluvnej strane.
Dlžník má podľa ust. § 488 OZ povinnosť splniť záväzok riadne a včas, pričom dlžník, ktorý svoj dlh
riadne a včas nesplní, sa v zmysle § 517 ods. 1 OZ dostáva do omeškania.
Základnoupodmienkouomeškaniajesplatnosťzáväzku,ktorávdanomprípadenastaladňa30.11.2002,

teda predávajúci sa objektívne mohol dostať do omeškania až dňa 01.12.2002, do ktorého času bol
povinný riadne plniť a snažiť sa vyrobiť a dodať kupujúcemu dohodnuté množstvo líšt.
Zodpovednosť za omeškanie v občianskoprávnych vzťahoch je zakotvená ako zodpovednosť
subjektívna, t.j. zodpovednosť za zavinenie a v prípade, ak dôvodom omeškania nie je samotná osoba
dlžníka, ale iná objektívna skutočnosť, nezávislá od vôle dlžníka, dlžník sa môže zodpovednosti splniť

svoj dlh včas zbaviť.
Dlžník v občianskoprávnych vzťahoch zodpovedá len za omeškanie, ktoré spočíva v jeho osobných
pomeroch. Ak je dôvod omeškania mimo osoby dlžníka, môže sa dlžník zbaviť zodpovednosti za
omeškanie. Jednou z objektívnych okolností, pre ktorú nemôže dlžník splniť dlh riadne a včas môže byť
tiež vyššia moc (vis maior), t.j. udalosť, ktorá je pri všetkej starostlivosti nepredvídateľná a pri všetkom

úsilí dlžníka neodvrátiteľná. Za takúto okolnosť je potrebné považovať tiež prerušenie dodávky elektriny
zo strany žalovaného do odberného miesta predávajúceho v dňoch 23. a 24.11.2002, ak súd dospeje k
záveru, že toto nebolo zo strany žalovaného predávajúcemu riadne oznámené a predávajúci objektívne
nebol schopný prerušeniu dodávky elektriny zabrániť ani toto odstrániť, tak ako to tvrdí sám žalobca.V zmysle Občianskeho zákonníka, ak dlžník preukáže, že nemohol pre vyššiu moc splniť dlh, nie je
za omeškanie zodpovedný. V prípade, ak by tunajší súd dospel k záveru, že predávajúci o prerušení
dodávky elektriny nevedel a tejto nemohol zabrániť, je potrebné zároveň vziať do úvahy skutočnosť,

že v danom prípade by potom nemožnosť plnenia povinnosti predávajúceho bola spôsobená dôvodmi
nezávislými od vôle samotného predávajúceho, t.j. vis maior, čo by malo za následok, že za takéto
omeškanie by predávajúci nezodpovedal.
Preukázaním vyššej moci sa v zmysle dikcie Občianskeho zákonníka dlžník zbaví zodpovednosti za
omeškanie, z ktorého dôvodu nenastanú právne následky omeškania.

S omeškaním dlžníka s poskytnutím dohodnutého plnenia riadne a včas Občiansky zákonník spája
oprávnenie veriteľa poskytnúť dlžníkovi dodatočnú primeranú lehotu na plnenie a následne v prípade jej
nesplnenia zo strany dlžníka tiež právo veriteľa od predmetnej zmluvy odstúpiť.
Je povinnosťou tunajšieho súdu skúmať platnosť odstúpenia a ukončenia dotknutej kúpno-predajnej
zmluvy, nakoľko v prípade jej neplatného ukončenia predmetná zmluva naďalej trvala resp. trvá až do
momentu vzniku inej skutočnosti spôsobujúcej jej zánik a v prípade, ak zmluva trvá, sú obe zmluvné

strany povinné plniť si svoje zmluvné povinnosti, t.j. predávajúci poskytnúť objednané plnenia a kupujúci
povinný poskytnúť dojednané úhrady a v prípade, ak niektorá zo zmluvných strán neplní, jedná sa
o porušenie zmluvného záväzku, ktoré však už za takýchto okolností nemožno pripisovať na ťarchu
žalovanému ani samotnej škodovej udalosti v podobe prerušenia dodávky elektriny v dňoch 23. a
24.11.2002.

Vprípadeaktunajšísúddospejekzáveru,ženesplnenieobjednávkyvzmysleuzavretejkúpno-predajnej
zmluvy nie je spôsobené okolnosťami na strane predávajúceho, ale okolnosťami nezávislými od jeho
vôle, (vis maior), uvedené by vylučovalo vznik zodpovednosti predávajúceho za omeškanie, z ktorého
dôvodu teda kupujúcemu nemohli vzniknúť oprávnenia spojené s omeškaním dlžníka, a teda ani právo
od predmetnej kúpno-predajnej zmluvy odstúpiť. Predávajúci bol po pominutí prekážky spočívajúcej v

prerušení dodávky elektriny povinný svoju zmluvnú povinnosť splniť a dodať v čo možno objektívne
najkratšom čase kupujúcemu objednané lišty v dohodnutých množstvách a kupujúci bol tieto povinný
prijať a zaplatiť za ne dohodnutú kúpnu cenu. Vzhľadom k uvedenému teda nemohlo dôjsť k vzniku
akejkoľvek škody vo forme ušlého zisku na strane predávajúceho a už vôbec nie na strane žalobcu.
V prípade, ak by tunajší súd omeškanie predávajúceho aj napriek uvedenému posúdil ako omeškanie

zakladajúce zodpovednosť predávajúceho, znamenalo by to, že predávajúci sa o vznik takéhoto
omeškania určitým spôsobom pričinil a v prípade, ak sa oň pričinil sám predávajúci a nesie za takéto
omeškanie zodpovednosť, nemôže byť dôvodne ustálená oprávnenosť žalobcovho nároku na náhradu
škody vzniknutej omeškaním, za ktoré zodpovedá sám predávajúci.
Občiansky zákonník rozlišuje v prípade omeškania dlžníka odstúpenie v zmysle všeobecného

ustanovenia § 517 ods. 1 OZ, ktoré na ukončenie právneho pomeru jednostranným odstúpením ako
právneho následku omeškania dlžníka, vyžaduje predchádzajúcu výzvu veriteľa obsahujúcu dodatočnú
primeranú lehotu na plnenie povinnosti dlžníka. Toto by bolo možné vynechať výlučne v prípade, ak by
sa zmluvné strany v zmluve dohodli, že veriteľ je v prípade omeškania dlžníka, oprávnený od zmluvy
odstúpiť. Medzi predávajúcim a kupujúcim však k takejto ani obdobnej dohode v rámci kúpno-predajnej

zmluvy nedošlo a takáto dohoda nevyplýva ani zo žiadnych iných podkladov, ktoré boli zo strany žalobcu
doposiaľ predložené.
Kupujúci odstúpil od kúpno-predajnej zmluvy podľa tvrdení žalobcu údajne dňa 05.12.2002, ktoré
odstúpenie však neobsahuje dátum a neexistuje žiaden dôkaz o jeho odoslaní ako ani o jeho
doručení predávajúcemu. Predmetnému odstúpeniu však nepredchádzalo doručenie žiadnej výzvy ani

žiadne poskytnutie primeranej dodatočnej lehoty na plnenie povinnosti predávajúceho. Márne uplynutie
veriteľom poskytnutej dodatočnej lehoty na plnenie je zákonným predpokladom zrušenia zmluvy z
dôvodu omeškania dlžníka.
PodľarozsudkuNajvyššiehosúduČR,sp.zn.:30Cdo/1770/2005zodňa29.09.2005:„Akveriteľdlžníkovi
po tom, čo nesplnil riadne a včas splatnú pohľadávku, neposkytol na splnenie ďalšiu primeranú lehotu,

nemôže od zmluvy pre omeškanie dlžníka odstúpiť a prípadné odstúpenie tak nie je podľa práva.“
Právo kupujúceho odstúpiť od predmetnej kúpno-predajnej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka
teda malo vzniknúť až po uplynutí dodatočnej lehoty na plnenie, ktorá však zo strany kupujúceho
predávajúcemu nebola poskytnutá. Kupujúcemu právo na odstúpenie od predmetnej kúpno-predajnej
zmluvy ani nevzniklo, preto ním vypracované odstúpenie nebolo zrealizované v súlade s právnymi

normami, a teda toto nie je možné považovať za platné, a teda ani spôsobilé mať za následok zánik
zmluvného vzťahu z dotknutej kúpno-predajnej zmluvy ani následkov s tým spojených.
Odstúpenie v zmysle zákonom predpokladaného postupu obsiahnutého v § 517 ods. 1 OZ je možné
vynechať len v prípade fixných zmlúv, t.j. takých, kde je presne určený čas plnenia a z textu zmluvyalebo z povahy veci nepochybne vyplýva, že na oneskorenom plnení nemôže mať veriteľ záujem. V
prípade takejto zmluvy má omeškanie, za ktoré dlžník zodpovedá, za následok priamo zrušenie zmluvy
s účinkami ex tunc. Fixný charakter záväzku však nie je možné vyvodzovať zo samotného stanovenia

termínu plnenia v texte zmluvy, bez toho, aby dlžníkovi bolo známe, že plnenie je na tento presne
stanovený termín viazané, a teda nedodržanie termínu nie je viazané na rozväzovaciu podmienku.
V dotknutej kúpno-predajnej zmluve bol termín plnenia síce stanovený na 30.11.2002, ale jeho
nedodržanie nebolo naviazané na rozväzovaciu podmienku v zmysle ktorej by došlo k zrušeniu zmluvy
a rovnako ani z textu celej zmluvy ani k nej pripojenej objednávky a rovnako ani z povahy deliteľného

plnenia, ktoré bolo jej predmetom nevyplýva, že by na neskoršom alebo na čiastočnom plnení p. F.
nemal mať záujem, preto sa v danom prípade nemôže jednať o fixnú zmluvu, a teda účinky v zmysle
§ 518 OZ sú v danom prípade vylúčené.
Je potrebné zohľadniť aj zákonom stanovenú povinnosť v zmysle § 566 OZ prijať aj čiastočné plnenie,
ak to neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky. Dlžník je povinný plniť celý dlh naraz výlučne v
prípade, ak by to bolo výslovne dohodnuté s veriteľom, ktorá dohoda však medzi zmluvnými stranami

nebola v texte kúpno-predajnej zmluvy výslovne obsiahnutá alebo v prípade, ak by to odporovalo povahe
plnenia. V danom prípade sa jedná o deliteľné druhovo určené plnenie, teda povaha plnenia pripúšťa
čiastočné plnenie dlhu, preto bol kupujúci povinný prijať aj takéto čiastočné plnenie.
Predávajúci bol povinný plniť a dodať obrazové lišty do miesta svojho sídla, kde si ich bol kupujúci
povinný prevziať. Predávajúci teda svoju povinnosť pri všetkých lištách, ktoré boli ku dňu 30.11.2002

z jeho strany vyrobené a umiestnené v jeho sídle, svoju zmluvnú povinnosť splnil a pri týchto sa
nemohol dostať do omeškania. Keďže termín dodania bol dohodnutý, kupujúci mal povinnosť dostaviť
sa v dohodnutom termíne 30.11.2002 do dohodnutého miesta odovzdania, t.j. do sídla predávajúceho
a vyrobené lišty si prevziať. O tom, že by k takémuto konaniu zo strany kupujúceho skutočne došlo zo
žiadneho zo žalobcom predložených dokumentov ani z tvrdení žalobcu nevyplýva.

V takomto prípade je vo vzťahu k všetkým lištám vyrobeným k 30.11.2002 vylúčený vznik omeškania
predávajúceho, nakoľko kupujúci porušil svoju povinnosť v danom čase si predmetné lišty prevziať.
Veriteľ sa v zmysle § 522 OZ dostane do omeškania v prípade, ak včas a riadne ponúknuté plnenie od
dlžníkaneprijmealebomuneposkytnesúčinnosťpotrebnúpresplneniedlhu.Akideoplnenieveci,znáša
veriteľ tiež nebezpečenstvo jej straty, zničenia alebo poškodenia. Omeškanie kupujúceho s prevzatím

líšt vyrobených k 30.11.2002, ktorých množstvo zo spisu nie je známe a ktoré súd ani neskúmal (len
množstvo k 22.11.2002 a následne k 05.12.2002) teda vylučuje v zmysle § 520 OZ vznik omeškania
predávajúceho, a teda aj akékoľvek následky spojené s takýmto omeškaním.
Vyššie uvedenými skutočnosťami sa mal predávajúci brániť voči kupujúcemu a voči odstúpeniu
podnikateľa Y. F., Drevené produkty každého druhu a napadnúť platnosť takéhoto ukončenia

záväzkovoprávneho vzťahu z kúpno-predajnej zmluvy. Ak tak predávajúci neurobil, z ktorého dôvodu
došlo k ukončeniu obchodného vzťahu medzi kupujúcim a predávajúcim, takéto ukončenie ani následky
s ním spojené vrátane súvisiaceho ušlého zisku z takéhoto obchodu nie je možné pripisovať na ťarchu
žalovanému.
V prípade, ak by tunajší súd napriek identifikácii predávajúceho a kupujúceho v kúpnopredajnej zmluve

dospel k záveru, že sa jedná o zmluvný vzťah medzi dvomi podnikateľskými subjektmi a z tohto dôvodu
naň bude aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, taktiež je nevyhnutné posudzovať spôsob
ukončenia kúpno-predajnej zmluvy a platnosť doručeného odstúpenia.
V zmysle § 324 Obch.Z. záväzok dlžníka zaniká, ak sa veriteľovi plní riadne a včas, pričom dlžník, ktorý
svoj dlh riadne a včas nesplní, sa v zmysle § 365 Obch.Z. dostáva do omeškania.

Základnoupodmienkouomeškaniajesplatnosťzáväzku,ktorávdanomprípadenastaladňa30.11.2002,
teda P. P. M.Í. sa objektívne mohol dostať do omeškania až dňa 01.12.2002, do ktorého času bol povinný
riadne plniť a snažiť sa vyrobiť a dodať kupujúcemu dohodnuté množstvo líšt.
Obchodný zákonník obdobne ako Občiansky zákonník umožňuje veriteľovi v prípade omeškania dlžníka
s poskytnutím dojednaného plnenia od zmluvy odstúpiť, pričom rozlišuje dva prípady odstúpenia

v závislosti od toho, či porušenie zmluvy druhou zmluvnou stranou znamená podstatné porušenie
zmluvnej povinnosti alebo nie.
Podstatné porušenie zmluvnej povinnosti Obchodný zákonník v §345 ods. 2 definuje ako také porušenie,
o ktorom porušujúca strana „vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať
s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva

uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy“. Zároveň
Obchodný zákonník zakotvuje, že v prípade pochybností o tom, či je porušenie zmluvy podstatné alebo
nie, platí domnienka, že porušenie zmluvy nie je podstatné.Vpredmetnejkúpno-predajnejzmluvevšakniejedefinované,čisaomeškaniepredávajúcehosdodaním
tovaru alebo jeho časti považuje za podstatné alebo nepodstatné porušenie zmluvy a rovnako ani z iných
okolností nie je možné vyvodiť vedomosť kupujúceho o strate záujmu predávajúceho na dodatočnom

poskytnutí dohodnutého plnenia už v čase uzatvárania predmetnej kúpno-predajnej zmluvy.
Z vyjadrení žalobcu vyplýva, že kupujúci mal v mesiaci november 2002 doručiť predávajúcemu svoj
prejav vôle, že na čiastočnom ani oneskorenom plnení nemá záujem. Takéto oznámenie malo byť
podľa informácií uvádzaných žalobcom urobené dňa 22.11.2002. V prípade, ak uvedené oznámenie
kupujúceho bolo reálne datované ku dňu 22.11.2002, tu vzniká dôvodná pochybnosť o tom, ako sa o

nemožnosti žalobcu splniť objednávku riadne a včas z dôvodu prerušenia dodávky elektriny, kupujúci
dozvedel ešte v čase pred samotným prerušením dodávky elektriny, keď žalobca tvrdí, že o plánovanom
prerušení dodávky elektriny do jeho odberného miesta nebol vopred informovaný. Za takýchto okolností
vyznievajú akékoľvek tvrdenia žalobcu o jeho nevedomosti o plánovanom prerušení dodávky elektriny
značne nedôveryhodne a spochybniteľne. Naviac je tu rozpor medzi tvrdením žalobcu a tvrdením
samotného kupujúceho, ktorý uvádza, že takéto oznámenie, že na čiastočnom ani oneskorenom plnení

nemá záujem, žalobcovi doručil až dňa 03.12.2002. V prípade pravdivosti takéhoto tvrdenia nemeckého
obchodného partnera, predávajúci už vôbec nemal dôvod prestať po 22.11.2002 s prácami smerujúcimi
k splneniu objednávky kupujúceho, keďže nemohol mať akúkoľvek vedomosť o tom, či jeho zmluvný
partner čiastkové alebo oneskorené plnenie príjme alebo nie.
Ak by aj zo strany kupujúceho bol predávajúcemu doručený (či už 22.11.2002 alebo 03.12.2002) prejav

vôle preukazujúci jeho nezáujem na prijatí oneskoreného alebo čiastkového plnenia, tento by nemohol
mať vplyv na trvanie predmetnej kúpno-predajnej zmluvy a plnenia povinností zmluvných strán v nej
obsiahnutých. V prípade, ak mal kupujúci záujem výlučne na plnení v plnom rozsahu a výlučne v
stanovenomtermíne,malbyťtakýtoprejavvôle,akoajprejavvôle,ženaoneskorenomalebočiastkovom
plnení nemá záujem, pretože takéto plnenie preňho nemá hospodársky význam, v zmysle zákona

urobiť už priamo pri samotnom uzatváraní zmluvy, nie až v momente, keď nastali skutočnosti, ktoré by
mohli nasvedčovať tomu, že sa predávajúci so svojim plnením dostane do omeškania, respektíve až v
momente, keď už predávajúci bol v omeškaní.
Vzhľadom ku skutočnosti, že medzi zmluvnými stranami nebolo v predmetnej kúpno-predajnej zmluve
dohodnuté, že omeškanie zmluvnej strany sa považuje za podstatné porušenie zmluvy, je v danom

prípadepotrebnépoužiťvyššiespomínanúzákonomstanovenúprávnudomnienku,žeporušeniezmluvy
omeškaním predávajúceho s dodaním tovaru v danom prípade je nepodstatné.
Pri nepodstatnom porušení zmluvy bol kupujúci v zmysle § 346 ods. 1 Obch.Z. povinný predávajúcemu
poskytnúť dodatočnú primeranú lehotu na plnenie povinnosti dlžníka.
Kupujúci odstúpil od kúpno-predajnej zmluvy podľa tvrdení žalobcu údajne dňa 05.12.2002,

predmetnému odstúpeniu však nepredchádzalo doručenie žiadnej výzvy ani žiadne poskytnutie
primeranej dodatočnej lehoty na plnenie povinnosti predávajúceho. Márne uplynutie veriteľom
poskytnutej dodatočnej lehoty na plnenie je aj v prípade obchodnoprávneho vzťahu zákonným
predpokladomzrušeniazmluvyzdôvoduomeškaniadlžníkavprípadenepodstatnéhoporušeniazmluvy.
Právo kupujúceho odstúpiť od predmetnej kúpno-predajnej zmluvy malo teda v zmysle § 346 ods.

1 Obch.z. vzniknúť až po uplynutí dodatočnej lehoty na plnenie, ktorá však zo strany kupujúceho
predávajúcemu nebola poskytnutá. Z uvedeného dôvodu teda kupujúcemu právo na odstúpenie od
predmetnej kúpno-predajnej zmluvy ani nevzniklo, preto odstúpenie podnikateľa Drevo Schneider,
Drevené produkty každého druhu nebolo zrealizované v súlade s právnymi normami, a teda toto nie je
možné považovať za platné, a teda ani spôsobilé mať za následok zánik zmluvného vzťahu z dotknutej

kúpno-predajnej zmluvy ani následkov s tým spojených.
Odstúpenie nie je potrebné v zmysle § 349 ods. 3 Obch.Z. v prípade fixných zmlúv, t.j. takých, kde
je presne určený čas plnenia a z textu zmluvy alebo z povahy veci nepochybne vyplýva, že na
oneskorenom plnení veriteľ nemá záujem, pričom v takomto prípade nastanú účinky odstúpenia od
zmluvy začiatkom omeškania dlžníka s účinkami ex tunc. Fixný charakter záväzku však rovnako ako v

prípade občianskoprávnych vzťahov nie je možné vyvodzovať zo samotného stanovenia termínu plnenia
v texte zmluvy, bez toho, aby dlžníkovi bolo známe, že plnenie je na tento presne stanovený termín
viazané, a teda nedodržanie termínu bolo viazané na rozväzovaciu podmienku.
V dotknutej kúpno-predajnej zmluve bol termín plnenia síce stanovený na 30.11.2002, ale jeho
nedodržanie nebolo naviazané na rozväzovaciu podmienku v zmysle ktorej by došlo k zrušeniu zmluvy

a rovnako ani z textu celej zmluvy ani k nej pripojenej objednávky a rovnako ani z povahy deliteľného
plnenia, ktoré bolo jej predmetom nevyplýva, že by na neskoršom alebo na čiastočnom plnení kupujúci
nemal mať záujem, preto sa v danom prípade nemôže jednať o fixnú zmluvu, a teda účinky v zmysle §
349 ods. 3 Obch.Z. sú v danom prípade vylúčené.Obdobne ako pri občianskoprávnom vzťahu zohľadniť aj zákonom stanovenú povinnosť v zmysle
§ 329 Obch.Z. prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode alebo povahe záväzku alebo
hospodárskemu účelu sledovanému veriteľom pri uzavretí zmluvy, ak tento účel je vyjadrený v zmluve

alebo dlžníkovi v čase uzavretia zmluvy známy.
Z textu predmetnej kúpno-predajnej zmluvy nevyplýva prejav vôle zmluvných strán, ktorý by čiastočné
plnenie vylučoval. Čo sa týka povahy plnenia, v danom prípade je zrejmé, že sa jedná o plnenie
určené druhovo, pričom v prípade, ak je predmetom plnenia peňažná suma alebo určité množstvo vecí
určených druhovo, právna teória aj aplikačná prax čiastočné plnenie pripúšťajú a v takýchto prípadoch

ho považujú v zásade vždy za prijateľné. Odmietnuť čiastočné plnenie z dôvodu, že sa toto prieči
hospodárskemu účelu sledovanému kupujúcim v čase uzavretia záväzku je možné len v prípade, že
tento účel je vyjadrený v texte zmluvy alebo v prípade, že o tomto dlžník vedel v čase uzatvorenia
zmluvy.Prípadnéoznámeniekupujúcehoprejavujúcejehonezáujemnačiastočnomalebooneskorenom
plnení adresované predávajúcemu v čase, keď nastali dôvody, pre ktoré sa predávajúci mohol dostať
do omeškania s plnením svojho záväzku včas, nie je spôsobilé privodiť možnosť kupujúceho odmietnuť

takéto čiastkové plnenie, preto bol p. F. povinný prijať aj takéto čiastočné plnenie.
Predávajúci bol povinný plniť a dodať obrazové lišty do miesta svojho sídla, kde si ich bol kupujúci
povinný prevziať. Predávajúci teda svoju povinnosť pri všetkých lištách, ktoré boli ku dňu 30.11.2002 z
jeho strany vyrobené a umiestnené v jeho sídle, svoju povinnosť splnil, keďže týmto kupujúcemu umožnil
nakladať s predmetnými lištami na zmluvne dohodnutom mieste, z ktorého sa pri týchto nemohol dostať

do omeškania. Keďže termín bol dohodnutý, kupujúci mal povinnosť dostaviť sa v dohodnutom termíne
30.11.2002 do dohodnutého miesta odovzdania, t.j. do sídla predávajúceho a vyrobené lišty si prevziať.
O tom, že by k takémuto konaniu zo strany kupujúceho skutočne došlo nemá vedomosť a toto ani z
tvrdení žalobcu nevyplýva.
V takomto prípade je vo vzťahu k všetkým lištám vyrobeným k 30.11.2002 vylúčený vznik omeškania

predávajúceho, nakoľko kupujúci porušil svoju povinnosť v danom čase si predmetné lišty prevziať.
Veriteľ sa v zmysle § 370 Obch.Z. dostane do omeškania v prípade, ak riadne ponúknuté plnenie od
dlžníkaneprijmealebomuneposkytnesúčinnosťpotrebnúpresplneniedlhu.Akideoplnenieveci,znáša
veriteľ tiež nebezpečenstvo škody. Omeškanie kupujúceho s prevzatím líšt vyrobených k 30.11.2002,
ktorýchmnožstvozospisuniejeznámeaktorésúdanineskúmal(lenmnožstvok22.11.2002anásledne

k 05.12.2002) teda vylučuje v zmysle § 365 druhá veta Obch.Z. vznik omeškania predávajúceho, a teda
aj akékoľvek následky spojené s takýmto omeškaním.
Odstúpenie od zmluvy vyhotovené fyzickou osobou podnikateľom Y. F., Drevené produkty každého
druhu vyhotovené podľa tvrdenia žalobcu dňa 05.12.2002 vo svojom texte tvrdí, že ku dňu vyhotovenia
odstúpenia (t.j. 05.12.2002) objednávateľ neobdržal od predávajúceho objednaný tovar. Vzhľadom na

skutočnosť, že tovar mal byť dodaný v mieste prevádzky predávajúceho, je zrejmé, že k jeho nedodaniu
mohlo dôjsť len v prípade, ak by tieto neboli v danom čase vyrobené.
Pri porovnaní objednaného množstva líšt a skladových zásob žalobcu k 05.12.2002 je však zrejmé, že k
dátumu vyhotovenia odstúpenia, t.j. k dátumu 05.12.2002 žalobca uvedeným typom líšt v objednanom
rozsahu disponoval, teda ku dňu odstúpenia boli tieto v požadovanom rozsahu žalobcom vyrobené a

tieto mal v objednanom rozsahu na sklade.
V prípade, ak žalobca tvrdí, že uvedené lišty napriek informáciám zo skladových zásob neboli v
požadovaných počtoch vyrobené, tak sám v rámci svojich vyjadrení uviedol, že by bol objednávku
schopný za normálneho chodu svojej jednozmennej prevádzky bez akýchkoľvek prevádzkových,
personálnych a technických zmien v plnom rozsahu splniť k 04.12.2002, t.j. ešte v čase pred samotným

ukončením zmluvného vzťahu z kúpno-predajnej zmluvy odstúpením zo strany kupujúceho.
Vzhľadom ku skutočnosti, že v deň odstúpenia už boli resp. objektívne podľa tvrdení samotného
žalobcu mohli byť, všetky objednané lišty vyrobené za normálnych prevádzkových podmienok bez
akýchkoľvek ich zmien, v plnom rozsahu a kvalite, vyznieva odstúpenie kupujúceho z dôvodu nedodania
požadovaného počtu líšt ani k dátumu odstúpenia, značne nedôvodne. Toto zároveň vzbudzuje

otázku, prečo uvedené lišty v objednaných množstvách, napriek objektívnym reálnym možnostiam
predávajúceho, ktoré žalobca nepopiera, neboli ani k dátumu odstúpenia vyrobené, pričom je zároveň
otázne, keďže k odstúpeniu došlo až dňa 05.12.2002, či by v prípade ich riadneho vyrobenia
v požadovanom objednanom množstve, vôbec zo strany kupujúceho k ukončeniu predmetného
zmluvného vzťahu odstúpením vôbec došlo.

Vyššie uvedenými skutočnosťami sa mal predávajúci brániť voči kupujúcemu a voči odstúpeniu
podnikateľa Drevo F., Drevené produkty každého druhu a napadnúť platnosť takéhoto ukončenia
záväzkovoprávneho vzťahu z kúpno-predajnej zmluvy. Ak tak predávajúci neurobil, z ktorého dôvodu
došlo k ukončeniu obchodného vzťahu medzi kupujúcim a predávajúcim, takéto ukončenie ani následkys ním spojené vrátane súvisiaceho ušlého zisku z takéhoto obchodu nie je možné pripisovať na ťarchu
žalovanému.
Stranami sporu vo veci samej sú v zmysle žalobných návrhov (pred realizáciou postúpení na oboch

stranách sporu a s tým súvisiacou zmenou účastníkov konania) subjekt P. M. - STAVEBSTOL, so sídlom
08274 Brezovica 155, IČO: 22906860 ako žalobca a subjekt Východoslovenská energetika a.s., so
sídlom Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO 44 483 767 ako žalovaný.
V zmysle § 90 OSP v znení platnom a účinnom ku dňu podania žaloby na to, aby sa určitý subjekt stal
účastníkom konania, stačí aby podal žalobu alebo aby voči nemu bola podaná žaloba. Či však bude

žalobca v začatom spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého
vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy jeden
účastník je subjektom práva a účastník na opačnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom
konania, sa v občianskom procesnom práve používa pojem vecná legitimácia.
Pre posúdenie vecnej legitimácie v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp.zn.: 3Cdo/192/2004:
“…nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne

cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je
alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom
hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní
ide.”
Procesnú zodpovednosť za označenie účastníkov v návrhu vždy nesie žalobca v tom zmysle, že

zodpovedá za nesprávne označenie vecne nelegitimovaných účastníkov napríklad tým, že bude znášať
neúspech v spore spojený s náhradou trov konania alebo aj následky vo forme uplynutia premlčacích
alebo prekluzívnych lehôt.
Náhrada ušlého zisku, ktorý je predmetom konania vo veci samej mala vzniknúť z kúpno-predajnej
zmluvy a v nej obsiahnutého budúceho záväzku uzatvorenej medzi p. P. M., bytom XXXXX V. č. XXX,

r.č.: XXXXXX/XXXX ako predávajúcim a p. B. F., bytom B. č. XX, XXX XX O., O., nar. XX.XX.XXXX ako
kupujúcim v postavení fyzických osôb.
Vzhľadom na identifikáciu oboch zmluvných strán kúpno-predajnej zmluvy ako aj k nej pripojenej
objednávky je zrejmé, že subjektom predmetného hmotnoprávneho záväzkového vzťahu je na strane
predávajúceho fyzická osoba riadne identifikovaná svojim menom a priezviskom, svojim bydliskom a

rodným číslom a rovnako aj na strane kupujúceho fyzická osoba taktiež riadne identifikovaná svojim
menom a priezviskom, svojim bydliskom a dátumom narodenia.
Z označenia zmluvných strán kúpno-predajnej zmluvy v jej záhlaví, pri podpisoch zmluvných strán a ani
z celého textu kúpno-predajnej zmluvy a rovnako ani z označenia dotknutých subjektov na objednávke,
ktorou mal byť predmet plnenia kúpno-predajnej zmluvy bližšie špecifikovaný nevyplýva skutočnosť, že

by sa či už na strane kupujúceho alebo na strane predávajúceho nemalo jednať o fyzickú osobu. V
zmysle §3a ods. 1 Obch.Z v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej kúpno-predajnej
zmluvy je každý podnikateľ povinný na svojich obchodných listoch a objednávkach vyhotovených
v písomnej alebo elektronickej forme (ďalej len „obchodné dokumenty“) uvádzať obchodné meno,
sídlo alebo miesto podnikania, právnu formu právnickej osoby a identifikačné číslo, ak je pridelené.

Podnikatelia zapísaní v obchodnom registri alebo v inej evidencii podnikateľov uvádzajú aj označenie
registra, ktorý podnikateľa zapísal, a číslo zápisu. Ak podnikateľ na svojich obchodných dokumentoch
uvádza výšku základného imania, musí uviesť aj rozsah jeho splatenia.
Vzhľadom k uvedenému teda v prípade, ak bolo vôľou zmluvných strán, aby stranou kúpno-predajnej
zmluvy bol subjekt P. M. - STAVEBSTOL, so sídlom 08274 Brezovica 155, IČO: 22906860 na strane

predávajúceho, mal byť tento v predmetnej kúpno-predajnej zmluve a s ňou súvisiacej objednávke v
zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 3a ods. 1 Obch.Z. riadne identifikovaný svojim
obchodným menom, miestom podnikania, identifikačným číslom ako aj označením registra, v ktorom bol
zapísaný a číslom zápisu. K vyššie uvedenému však nedošlo.
Je zrejmé, že subjektom disponujúcim hmotnoprávnymi oprávneniami ako aj hmotnoprávnymi

povinnosťami zo záväzkového vzťahu založeného dotknutou kúpno-predajnou zmluvou k nej pripojenou
objednávkou a rovnako aj prípadnými hmotnoprávnymi oprávneniami vyplývajúcimi z titulu náhrady
škody vo forme ušlého zisku vzniknutého v súvislosti so zánikom a nerealizáciou dotknutej kúpno-
predajnej zmluvy, môže byť len fyzická osoba p. P. M., bytom XXXXX V. č. XXX, r.č.: XXXXXX/XXXX.
Zo samotnej dotknutej kúpno-predajnej zmluvy ako ani z celého doterajšieho konania a žalobcom

predkladaných dôkazov nevyplýva žiaden právny dôvod, ktorý by pôvodnému žalobcovi priznával
akékoľvek hmotnoprávne oprávnenia vyplývajúce z predmetného záväzkového zmluvného vzťahu
vzniknutého medzi fyzickou osobou p. P. M. a p. B. F..V súvislosti s uvedeným si dovoľujem poukázať na právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky
obsiahnutý v jeho náleze č. k. III. ÚS 517/2011-9 z 22. 11. 2011, že: „rozhodujúcou otázkou pri
posudzovaní opodstatnenosti žaloby bola v danej veci otázka vecnej legitimácie, konkrétne aktívnej

legitimácie navrhovateľa. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník
občianskehosúdnehokonania(navrhovateľ)jesubjektomhmotnoprávnehooprávnenia,oktorévkonaní
ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom
hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). Ak navrhovateľ v podanej žalobe žiada
určil, že on sám je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, treba súhlasiť so

záverom súdu prvého stupňa vysloveným v odôvodnení rozhodnutia, že bolo jeho povinnosťou uvedenú
skutočnosť preukázať.“
Pôvodnému žalobcovi z predmetného záväzkového zmluvného vzťahu žiadne oprávnenie vzniknúť
nemohlo, nakoľko nebol jeho subjektom a rovnako tak pôvodnému žalobcovi nemohli vniknúť žiadne
oprávnenia ani nároky (vrátane nárokov na náhradu škody) v súvislosti s jeho zánikom. Žalobcom
uplatňovaný nárok v oboch súdnych konaniach teda postráda akýkoľvek existujúci právny titul

predstavujúci oprávnenosť a odôvodnenosť žalobcom uplatňovanej pohľadávky. Rovnako tak vzhľadom
na uvedené nie je možné priznať platnosť ani zmluve o prevode pohľadávky, ktorou pôvodný žalobca
previedol jeho neexistujúcu žalovanú pohľadávku na spoločnosť APR-economy, s.r.o. vystupujúcu tohto
času v pozícii žalobcu, pretože platí, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako má on sám.
Súd je povinný zaoberať sa a skúmať otázku aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov konania ako

základnú procesnú podmienku. Súd v zmysle zaužívanej súdnej praxe žalobe vyhovie len vtedy, ak
žalobca preukáže, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia. V prípade, ak sa uvedená skutočnosť
v konaní nedokáže, súd je povinný žalobu zamietnuť so záverom o neodôvodnenosti žalovanej
pohľadávky.
V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Obo 8/2008 zo dňa 31. januára

2008, ak „súd dospeje k záveru, že účastník konania, resp. osoba, ktorá tvrdí, že je nositeľom
vecnej legitimácie, touto osobou nie je, pôjde potom o nedostatok legitimácie, ktorá je hmotnoprávnym
aspektom a súd prvého stupňa sa s ním v konaní vo veci samej právne vysporiada.“
V zmysle vyššie uvedeného má nedostatok aktívnej legitimácie vecný dopad na výsledok sporu a preto
by sa tunajší súd problematikou vecnej legitimácie účastníkov konania mal v prvom rade zaoberať a pri

zistení nedostatku vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, žalobu zamietnuť.
Žalobca v predmetnom konaní neuniesol svoje dôkazné bremeno a nepreukázal akúkoľvek príčinnú
súvislosť medzi konaním žalovaného a žalobcom uplatňovanou pohľadávkou ako ani samotnú
existenciu ním uplatňovanej pohľadávky.
V ostatnej argumentácii sa v plnom rozsahu poukázal na doterajšie vyjadrenia a doposiaľ v predmetnom

konaní uplatnených argumentov. Návrh preto žiadal ako nedôvodný v plnom rozsahu zamietnúť a
žalobcu zaviazať na náhradu trov konania žalovaného v rozsahu 100%.“

17.Žalobca,zastúpenýsvojimprávnymzástupcomvdoručenomsúduvyjadreníz 21.8.2018 reagujúcaj
na vyjadrenie žalovaného poukázal na Uznesenie NS SR zo dňa 31.05.2016 sp. zn. 4Obdo/64/2014 , v

ktorom dovolací súd konštatoval, že z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa aj z opakovaného
dokazovania odvolacieho súdu je zrejmé, že žalovaný nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť vo vzťahu
k žalobcovi v zákonom stanovenej lehote a že dovolací súd rovnako skonštatoval, že je správny
právny záver súdov, že žalobcovi nárok na náhradu škody v zmysle ustanovenia § 373 a nasl.
Obchodného zákonníka vznikol. Z tohto dôvodu je vyjadrenie žalovaného v častiach napádajúcich

skutočnosti, že došlo k porušeniu zmluvnej alebo zákonnej povinnosti na strane žalovaného absolútne
irelevantné. Rovnako irelevantnými sú aj akékoľvek spochybňovania žalovaného vo vzťahu k otázke
či žalobcovi tento nárok v skutočnosti aj vznikol alebo nie, nakoľko ako bolo bližšie uvedené, táto vec
bola posudzovaná už opakovane prvostupňovým, odvolacím a s poukazom aj na vyššie uvedený text
aj Najvyšším súdom SR ako súdom dovolacím.

V tejto súvislosti poukázal tiež na to, že podľa § 455 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec vrátená
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom
dovolacieho súdu.
Pokiaľ žalovaný namietal premlčanie , jeho argumentácia a procesná obrana žalovaného neobstojí a to z
dvoch nasledovných dôvodov: 1 / lebo ak poukazuje na skutočnosť, že v prípade, ak sa požaduje vyššia

mieru profesionality od podnikateľa na strane žalobcu, rovnaká miera profesionality a starostlivosti platí
na strane žalovaného. Žalovaný tak poukazuje na skutočnosť, že na plynutie subjektívnej premlčacej
doby je rozhodný dátum 05.12.2002, teda deň, ku ktorému došlo podľa žalovaného k odstúpeniu od
zmluvy. Posledným dňom podľa žalovaného na uplatnenie si náhrady škody bol teda dátum 05.12.2006,t. j. suma vo výške 1.897.440,- Eur bola podľa žalovaného podaním zo dňa 02.01.2007 podaná po
zákonom stanovenej subjektívnej štvorročnej premlčacej dobe, čím má byť uvedený nárok v predmetnej
výške premlčaný. Toto však je však iba umelá konštrukcia, ktorú spochybňuje , pričom aj keby to malo

byťtak,akouvádzažalovaný,takspoukazomnaskutočnosť,žežalovanýakozanedbávajúcsvojepráva
obozretný pri uplatňovaní svojich práv a nevystupoval dostatočne aktívne v doposiaľ vedenom súdnom
konaní vedenom od roku apríla 2003, resp. decembra 2004 a v rámci konania na súde nechal uplynúť
objektívnu premlčaciu dobu - absolútnu premlčaciu dobu bez toho, aby vzniesol svoj práva uplatniť
námietku premlčania voči nároku žalobcu. Máme za to, keďže súdne konanie je vedené už viac ako

14 resp. 15 rokov od dňa podania žaloby a odo dňa vzniku škody ubehlo takmer 16 rokov, po uplynutí
absolútnej premlčacej doby nie je možné vzniesť námietku premlčania. Podľa § 408 ods. 1 Obchodného
zákonníkavetaprvá:„Bezohľadunainéustanoveniatohtozákonasaskončípremlčaciadobanajneskôr
po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť“, druhá veta :“Námietku premlčania však
nemožno uplatniť v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré sa začalo pred uplynutím tejto lehoty,“
bez ohľadu na iné ustanovenia tohto zákona sa skončí premlčacia doba najneskôr po uplynutí 10 rokov

odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. V tejto súvislosti tiež citoval z rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011: "Najvyšší súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom
práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým,
opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje
procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej

spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich
podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí
obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných
prostriedkov."
Občiansky zákonník ako všeobecný právny predpis zdôrazňuje aj vlastné pričinenie subjektov, pokiaľ

ide o ochranu ich práv, a požaduje, aby predovšetkým oni samé sledovali svoje subjektívne práva a
robili také kroky, aby nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu.“ (porov. nález Ústavného súdu
Českej republiky z 11.5.2000, sp. zn. III. ÚS 158/99)
Žalobca zdôraznil tiež, že žaloba/y/ bola súdom žalovanému riadne doručená hneď po jej podaní, mal
dostatok času, viac ako 12 rokov, aby sa k žalobe kvalifikovane vyjadril a vzniesol prípadne i námietku

premlčania, čo doposiaľ neurobil.. K tejto námietke ale treba uviesť, že ide v nej podľa CSP aj o
hmotnoprávnu námietku podľa § 152 CSP a v zmysle zásady sudcovskej koncentrácie konania ide
podľa § 153CSP s poukazom na § 149 CSP o prostriedok procesnej obrany a ten bol žalovaný uplatniť
včas, pričom ak strana ho mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania, tak nie je potom uplatnený včas a súd na tento prostriedok nemusí prihliadnuť...

Neprijateľné je aj tvrdenie žalovaného, že v zmysle uzatvorenej kúpno-predajnej zmluvy sa žalobca ako
predávajúci zaviazal na plnenie, pričom v čase uzatvorenia nemal vedomosť o druhu, rozsahu, kvantite
ani kvalite požadovaného plnenia. V zmysle článku 3 predmetnej zmluvy je jasne stanovený termín
dodania so špecifikáciou množstva obrazových líšt podľa objednávky, ktorá je súčasťou predmetnej
zmluvy v zmysle objednávky, pričom medzi predávajúcim a objednávajúcim bola kvalita požadovaného

plnenia stanovená vopred výrobou vzoriek obrazových líšt, ktoré boli následne predmetom objednávky
a ktoré mal následne žalobca na sklade aj v čase vyhotovovania znaleckých posudkov. To zároveň
dávaodpoveďnaďalšieotázkyžalovanéhoresp.jehospochybňovaniaohľadomexistencie/neexistencie
obrazových líšt na sklade žalobcu v čase ukončenia zmluvného vzťahu s kupujúcim B. F., teda v
čase vzniku škody. Tvrdenia žalovaného ohľadne vzniku budúceho záväzku v spojitosti so zmluvou o

budúcej zmluve je irelevantná aj z toho pohľadu, že predmetnú kúpnopredajnú zmluvu zmluvné strany
považovali za rámcovú kúpnu zmluvu na obdobie od jej uzavretia do konca roka 2007 s limitom ročného
objemu 600.000,- Eur s plnením na základe jednotlivých objednávok. Pokiaľ žalovaný spochybňuje
perfektnosť úpravy samotnej zmluvy, k tomu uviedol, že táto zmluva bola vyhotovovaná samotným
žalobcom a v skutočnosti uvádzané vo vyjadrení žalovaného sú skutočnosti vychádzajúce z právnej

teórie, komentárov zákona, odborných znalostí, ktoré žalobca nemusí ovládať.
Žalovaný mal v celom konaní viesť svoju obranu alebo spochybňovanie nároku žalovaného tým
spôsobom, že žalobca neporušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, resp. prerušenie dodávky
elektrického prúdu bolo síce oznámené žalobcovi kratšie ako 30 dní pred touto odstávkou, avšak
žalobca s touto odstávkou súhlasil. Túto argumentáciu žalovaného si osvojil aj odvolací súd, ktorý

svojím rozsudkom zo dňa 11.12.2013 č. k. 7Cob 78/2012 zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu,
avšak iba na podklade výsluchu svedka L. K., ktorý bol v čase výsluchu zamestnancom žalovaného ,
tesne pred dôchodkom a teda existovala dôvodná pochybnosť o prípadnej nezaujatosti tohto svedka
a účelovosti jeho výpovede .Tento svedok predsa v takom položení ani neprizná, že porušil svojepracovné povinnosti, že nesplnil, čo mu bolo uložené / oznámiť a riadnym spôsobom odstávku / a
spôsobil vznik vysokej škody svojmu zamestnávateľovi a v súvislosti s tým vedeným súdnym sporom
aj iné vysoké náklady, čo by zamestnávateľovi zavdalo dôvod na jeho prepustenie či nárokovať si na

náhradu spôsobenej škody... Nesprávnosť postupu odvolacieho súdu potvrdil aj dovolací súd, ktorý
uviedol, že je potrebné súhlasiť s námietkami žalobcu, že odvolací súd pri posudzovaní uplatneného
nároku vychádzal len z jedného opakovaného dôkazu - výsluchu svedka Jozef Zoričáka a uvedený
dôkaz nevyhodnotil vo vzájomnej súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi týkajúcimi sa oznamovania
prerušenia dodávky elektrickej energie žalovaným. Po vrátení veci na odvolací súd resp. krajský súd

bolo navrhnuté vykonanie dokazovania práve za účelom odstránenia aj týchto pochybností, pričom boli
vypočutí svedkovia L.. T. X. a L. B., kde L.. X. potvrdil, firma Oktan nebola informovaná o odstávke
elektrickej energie vopred a p. B. ako zamestnanec rovnako potvrdil, že na prevádzke nešiel elektrický
prúd bez predchádzajúceho upozornenia, čo jednoznačne vyvrátilo výpoveď svedka K., na ktorom bol
postavené zmeňujúce rozhodnutie odvolacieho súdu zo dňa 11.12.2013, sp. zn. 7Cob/78/2012 .
Podľa žalobcu momentálne však už žalovaný mení spôsob procesnej obrany a spochybňuje aj

skutočnosti, ktoré boli nepochybné či jednoznačne preukázané počas štrnásťročného konania a ktoré
boli potvrdené rozhodnutiami súdov, kde sa odvoláva žalovaný na viaceré judikáty ČR ohľadom ušlého
zisku a spôsobu jeho preukazovania. Zdôraznil, že tak relevantne to urobil ohľadom ušlého zisku, resp.
škody za celé žalované obdobie až teraz ,v jeho poslednom vyjadrení, po14 rokoch, pretože žaloba
ohľadom tohto nároku vedená pôvodne pod sp. zn. 2Cb/139/2004 bola podaná predsa v roku 2004.

Rovnako v tejto súvislosti so spojením oboch našich žalôb zas po rokoch mal žalovaný začať účelovo
tvrdiť,žesaporušilarovnosťzbraní.Ktomutožalobcauviedol,žesúdompredmetnéposlednéuznesenie
zo 16.7.2012 o spojení veci bolo podľa jeho vedomostí zrejme doručované súdom žalovanému v tomto
roku len preto, lebo jeho doručenie žalovaný od súdu osobitne požadoval. Žalovaný nemá žiadne
vecné dôkazy, tak začína spochybňovať proces. Obidva spisy boli tak na odvolacom ako i dovolacom

súde a žiadny z týchto súdov nekonštatoval žiadne porušenie procesných predpisov. Žalovaný to nikdy
nenamietal ani v odvolaní voči rozsudku ani vo vyjadrení k dovolaniu pred najvyšším súdom a ani v
odvolaní voči dopĺňajúcemu rozsudku. Žalovaný bol dokonca nahliadnuť viackrát do spisu , podrobne
spis preštudoval a nič také, čo teraz uvádza jeho nový právny zástupca nenamietal a ani neuvádzal.
Spojenie veci považuje žalobca za účelné a hospodárne, nesúhlasí s tvrdením , že obe konania síce

majú svoj pôvod v jednej právnej skutočnosti ,ale právny dôvod je vraj v oboch konaniach rôzny.
To, že boli veci žalované osobitne bolo len následkom nedisponovania v potrebnej lehote takej voľnej
sumy žalobcom v celku na zaplatenie súdneho poplatku a nie akýmsi potvrdením , že preto žalobca
podal dve žaloby, lebo išlo o rozdielne nároky. Toto tvrdenie žalovaného je zavádzajúce. Obe veci sú
spojené a je práve účelné a hospodárne konať o nich , vykonávať dokazovanie v jednom konaní.

K samotnej škode žalobca uviedol, že zo strany žalobcu boli doložené doklady preukazujúce skutočnosť,
že tento aj po vzniku škody naďalej vykonával podnikateľskú činnosť v obore. V danom čase sa
nejednalo o jednorazového zmluvného partnera alebo jednorazovú zákazku, ale žalobca mal viacero
zmluvných partnerov, z účtovníctva vyplýva z doložených daňových priznaní, že mal ekonomické
zázemie na vykonávanie činnosti, rovnako ako aj personálne a pri všetkých týchto skutočnostiach,

pokiaľ by mu žalovaný nezapríčinil porušením svojej povinnosti, že nemohol dodržať povinnosti voči
svojmu zmluvnému partnerovi z cudziny, na ktoré sa zaviazal v spomínanej rámcovej zmluve, ušlý zisk
stanovený znalcom by aj reálne dosiahol.
Pokiaľ žalovaný opätovne spochybňuje znalecké posudky, túto skutočnosť považuje žalobca za
irelevantnú, nakoľko odborná otázka predmetu sporu bola predmetom skúmania viacerých príslušných

znalcov alebo znaleckých posudzovaní aj zo strany žalovaného a neboli voči nim či ich záverom
výhrady , ani žalovaným, ani zo strany odvolacieho ani dovolacieho súdu vo vzťahu k vykonaným
znaleckým dokazovaniam. Žiadny zo súdov závery znaleckého dokazovania nespochybnil a niet
relevantných dôvodov vykonávať ďalšie dokazovanie s účelom ich spochybniť. Zo strany žalovaného
preto namietanie znaleckých posudkov momentálne považuje iba za isté obštrukcie s cieľom teraz s

odstupom času spochybňovať dokazovanie a spôsobovať len prieťahy v konaní, bez zreteľu na rýchlosť
a hospodárnosť konania.
Aj polemiky žalovaného ohľadne všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa Občianskeho zákonníka sú
irelevantné s poukazom na už vyššie uvádzané viaceré rozhodnutia súdov v tomto konaní. Rovnako je
neprijateľné tvrdenie žalovaného, že v zmysle § 376 Obchodného zákonníka si nesplnením prevenčnej

povinnosti mal spôsobiť škodu sám žalobca. Rovnako táto skutočnosť explicitne už vyplýva už z
vykonaného rozsiahleho dokazovania a rozhodnutia súdov. Je zbytočné na to vôbec reagovať.
Ak žalovaný argumentuje vo svojom vyjadrení možnosťou práce vo viaczmennej prevádzke, resp.
v čase od 06.00 hod. do 08.00 hod. kedy malo dôjsť k dodávke elektrickej energie a následne od14.00 hod. ďalej, tak žalovaný akosi pozabúda na to, čo je podstatou tohto konania, a to je práve tá
skutočnosť, že „žalovaný si nesplnil povinnosť vopred oznámiť prerušenie dodávky elektrickej energie
30 dní vopred,“ pokiaľ by tomu tak bolo a žalobca by mal vedomosť o tom, kedy, v ktorých dňoch, v

akomčasepresnebudeodstavenádodávkaelektrickejenergie,bolabytakátoargumentáciažalovaného
relevantná. Avšak žalobca nemal vedomosť o predmetnej viacdennej odstávke, nevedel, prečo bola
zrazu odstavená dodávka elektrickej energie, čo je príčinou tejto odstávky elektrickej energie, ako dlho
bude trvať táto odstávka. Táto skutočnosť bola potvrdená zamestnancami ako svedkami, rovnako aj
majiteľmi susediacich prevádzok.

V súvislosti s uvedeným konaním poukazuje ešte žalobca na rozsiahle vykonané dokazovanie a
na znalecké posudky, konkrétne znalecký posudok C.. Z. Z., N.. z ktorého jednoznačne vyplynulo,
že žalobca pri výrobe obrazových líšt používal správne technologické postupy a z dôvodu výpadku
elektrickej energie zapríčinenej žalovaným /spolu s Uznesením Okresného súdu Kežmarok(čo je
neodškriepiteľný fakt ) nebolo možné dodržať objednané množstvo obrazových líšt v stanovenom
termíne. Zároveň však bola potvrdená veľmi podstatná skutočnosť, a to, že v zmysle postupu žalobcu

v prípade bezproblémového priebehu, teda v prípade, ak by nedošlo k odstávke elektrickej energie, by
žalobca bol schopný zrealizovať objednávku v stanovenom termíne. Posudok C.. Z. Z. N.., len potvrdil
záveryznaleckéhoposudkuznalcaC..F.Y.atedaozáverochnebolivpriebehukonaniaanitienajmenšie
pochybnosti.
Argumentácia žalovaného ohľadne trojzmennej prevádzky, alebo ohľadne nabehnutia na trojzmennú

prevádzku, resp. fungovania žalobcu opätovne po zapojení elektrickej energie bola vyvrátená v
samotnom posudku, a to s poukazom na charakter výrobkov a kvalitu aká mala byť dodržaná.
S hypotézami, čo by bolo, keby, založené len na želaniach a účelových špekuláciach , nie reálnych
faktoch, ktoré uvádza žalovaný ohľadom trojzmennej prevádzky, či prípadného nákupu sušeného dreva
inde sa nie je možné zase relevantne zaoberať, to už bolo okrem iného v konaní riešené a súdy v

tomto konaní túto argumentáciu odmietli, nevzali do úvahy a prijali jednoznačný záver, že rozhodujúcou
skutočnosťou, ktorá viedla ku vzniku škody na strane žalobcu bolo jeho odpojenie od odberu elektrickej
energie v rozpore so zmluvou, resp. so zákonom - § 9 ods.1,2 zákona č. 70/1998 Z. z. vtedy platnom
znení. Následkom tohto, keďže o odpojení od elektriny sa žalobca nedozvedel, hoci 30 dní pred týmto
odpojením bol povinný odporca mu to oznámiť, nemohol v tejto situácii ani prijať iné vhodné opatrenia

včas a zabrániť tak vzniku škôd pri svojej podnikateľskej činnosti. Následkom tohto nemohol spracovať
nakúpené suroviny na výrobky, ktoré bol povinný v zmysle zmluvy dodať do Nemecka zmluvnému
partnerovi. Tento následkom požadovaného množstva tovaru včas od zmluvy odstúpil. Tým žalobcovi
nakúpený tovar zostal a nakoniec nezarobil pri tejto transakcii očakávané množstvo peňazí - teda nemal
očakávaný zisk, ktorý treba považovať za ušlý zisk. Ako vyplynulo z dokazovania, už viac nemecký

odberateľ nemal záujem, aby mu žalobca dodával tovar, čím prišiel aj o ďalší zisk, ktorý bolo možné
získať na základe zmluvy, ktorá nebola realizovaná t.j. do sumy 1 897 440,- EUR. Po odpojení by
aj tak napr. vzhľadom na jeho prekvapivosť, už predchádzajúci nákup dreva pre naplnenie zmluvy,
logistické , časové a finančné možnosti žalobcu, pracovnoprávne predpisy , predpisy o bezpečnosti a
ochrane zdravia pri práci či technické normy , charakter a vyžadovanú akosť nebolo možné zmluvu

dodržať, ide len o čistú špekuláciu, ktorú ako uvádzame, bola riešená v znaleckom dokazovaní.
Spochybňovanie žalovaného ohľadne nesúladu skladových zásobou obrazových líšt s účtovnou
evidenciou považuje žalobca za nepodloženú a vyjadrenia, že z obdobia rokov 2002 - 2003
musí existovať evidencie skladových zásob v počítačovej forme za nanajvýš „úsmevnú,“ pokiaľ si
predstavíme, že hovoríme o období 16 rokov späť, kedy neexistovala vo všeobecnosti elektronizácia

a účtovné software neboli prepojené so skladovými zásobami, nemali prepojenie na sklad, ako je
to v dnešných technológiách, všetko sa robilo papierovo, tzv. kartotékami, pričom tieto ako dôkaz
boli žalobcom predložené, znalci ich posudzovali vo svojich znaleckých posudkoch, či už C.. U.
F., alebo C.. X., a preto nie je akékoľvek spochybňovanie týchto znaleckých posudkov zo strany
žalovaného opodstatnené. V predmetných znaleckých posudkoch sa znalci jednoznačne vyjadrujú k

výške spôsobenej škody, resp. k ušlému zisku, množstvu skladových zásob, ako aj spôsobu ako bolo
účtované v danom období v spoločnosti žalobcu, nakladané so skladovými zásobami atď., pričom
najpodstatnejšou skutočnosťou zo záverov znaleckých posudkov je skutočnosť, že žalobca mal
technické výrobné aj finančné možnosti na splnenie objednávky, a neskôr aj celej zmluvy (Dodatok
znalca C.. F.).

Absolútne irelevantnou skutočnosťou je argumentácia ohľadne aktívnej legitimácie žalobcu, nakoľko
žalovaný síce tvrdí, že zmluvný vzťah uzatvárala fyzická osoba P. M., V. č. XXX, s rodným číslom
XXXXXX/XXXX a pôvodným žalobcom v konaní bol P. M. - Stavebstol, Brezovica č. 155, IČO: 22906860,
nakoľko opäť poukazujúc na označovanie subjektov v danom období je zrejmé, že na označovaniežalobcu, resp. na označovanie fyzickej osoby podnikateľa sa v minulosti využívalo rodné číslo. Je to
možné vidieť aj z Osvedčenia o registrácií platiteľa dane P. M. - Stavebstol, kde daňovým identifikačným
číslom je XXXXXXXXXX/XXX. Rovnako je to vidieť aj zo živnostenského listu, kde meno a priezvisko

podnikateľa je P. M., trvalé bydlisko V. nad Z. č. XXX , r. č. XXXXXX/XXXX.
Tiež uviedol žalobca vo svojom vyjadrení, že je pozoruhodné spochybňovanie aktívnej legitimácie
žalobcu na tomto podklade, pokiaľ samotný žalovaný mal spísaný zmluvný vzťah so žalobcom ako P.
M., V. nad Z., r. č. XXXXXX/XXXX, teda bolo zjavné, že pod týmto obchodným menom pri odoberaní
elektrickej energie od žalovaného na adrese F. č. XX vo svojej prevádzke vystupuje žalobca ako

podnikateľský subjekt. Aj v korešpondencii žalovaného bol pôvodný žalobca označovaný iba ako
P. M., F. XX, M., alebo P. M., V. nad Z. č. XXX. Skutočnosť, že predmetná kúpna zmluva bola
uzatváraná žalobcom ako podnikateľom potvrdzuje jej samotný obsah a o tejto skutočnosti podľa nášho
názoru nemôžu vzniknúť akékoľvek pochybnosti, rovnako ako aj o správnosti následného postúpenia
pohľadávok vyplývajúcich z tejto zmluvy vyplývajúcich a ako dôkaz o tom predložil Zmluvu o dodávke
elektriny, Živnostenský list, Osvedčenie o registrácií.

V tejto súvislosti aj poznamenal, že v zmysle ustálenej judikatúry, aj podľa rozhodnutí ústavného
súdu, všeobecné súdy musia poskytovať v civilnom procese materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby
bola účinne zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov sporových strán, prílišný
formalizmus pri posudzovaní úkonov civilného súdneho konania nie je v súlade s požiadavkami
spravodlivého súdneho procesu, ktorým sa realizuje základné ústavné právo na súdnu ochranu. Pritom

treba zmluvy vykladať tak, aby bola rešpektovaná zmluvná vôľa strán a tým spôsobom, aby formálne
dôvody neboli brané ako dôvody ich neplatnosti.
Má za to, že doplneným znaleckým posudkom, vykonaním výsluchov svedkov na poslednom
pojednávaní boli odstránené nedostatky v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, je jednoznačne
preukázané, že žalobca pokiaľ by nedošlo k porušeniu povinnosti zo strany žalovaného mohol realizovať

objednávku v mesiaci november 2002 a následne výrobu v zmysle uzatvorenej zmluvy s nemeckým
partnerom, mal dostatočné finančné prostriedky, ako aj materiálno-technické vybavenie a ako aj
efektívnu kvalifikovanú pracovnú silu na realizovanie lukratívnych objednávok. Výsluchom svedkov
na poslednom pojednávaní bolo jednoznačne vyvrátené tvrdenie svedka K. o predčasnom oznámení
odstávkyelektrickejenergieužalobcu,ktoréanidoposiaľnekorešpondovalosozabezpečenýmidôkazmi

(výsluch žalobcu, doložená PN, nesprávne zasielaný fax, atď.). Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca
bol konfrontovaný s odstávkou elektrickej energie až po jej skutočnej odstávke, jedinou alternatívou
na minimalizáciu škody bolo rýchle a včasné oznámenie tejto skutočnosti nemeckému partnerovi
s možnosťou dohodnutia neskoršieho termínu dodania predmetu objednávky, čo žalobca aj riadne
vykonal, avšak nemecký partner takéto riešenie neakceptoval a od zmluvy odstúpil.“

18.Žalovaný zastúpený svojím právnym zástupcom v písomnom vyjadrení z 30.8.2018 ešte uviedol, že
mu dňa 27.08.2018 nám bolo prostredníctvom mailu zo strany tunajšieho súdu doručené vyjadrenie
žalobcu . Na námietku premlčania proti žalobcom uplatnenému nároku na náhradu škody v podobe
ušlého zisku za obdobia od 01.01.2003 do 31.12.2006 vo výške 1.897.440,- EUR ako aj proti úrokom

z omeškania z celej žalovanej sumy, nakoľko vyššie uvedené nároky boli zo strany žalobcu uplatnené
oneskorene až po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej doby žalobca uvedenú námietku odmietol
s odôvodnením jej neskorého uplatnenia a súčasným odkazom na koncentráciu konania. Námietku
premlčania ale nepodlieha koncentrácii konania a túto je možné vzniesť v priebehu celého konania, t.j.
až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej,1 ktorá skutočnosť je podporená bohatou judikatúrou

a právnou praxou.
Jediným časovým momentom ohraničujúcim možnosť vznesenia námietky premlčania, je moment, kedy
ju je možné účinne uplatniť po prvý krát a týmto je moment samotného uplynutia premlčacej doby, keďže
táto námietka je s uplynutím premlčacej doby spätá a bez jej uplynutia stráca predmetná námietka
akýkoľvek význam.

Moment do kedy je možné námietku premlčania vzniesť však nie je časovo ohraničený, a to ani
hmotnoprávnymi a rovnako ani procesnými predpismi, preto je nevyhnutné prijať záver, že námietku
premlčania je možné vzniesť v ktoromkoľvek štádiu konania.
Námietka premlčania práva je námietkou právnou a v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR, zo dňa
13. 10. 2009, sp. zn. 5 Cdo 120/2009 touto sa „...neuplatňuje taká skutočnosť, ktorú je účastník povinný

tvrdiť v zmysle § 101 ods. 1 O.s.p. najneskôr do vyhlásenia uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým
sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia
rozhodnutia vo veci samej. Zo žiadneho ustanovenia práva hmotného alebo procesného nevyplýva, že
byžalovanýmuseluplatniťnámietkupremlčaniavurčitomštádiukonania;zpovahynámietkypremlčaniavymedzenej hmotným právom (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka) vyplýva, že ju môže povinný
subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci.“2
Námietka premlčania práva rovnako podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR obsiahnutého v jeho

rozhodnutí sp. zn. 4 Obdo 39/2008 zo dňa 01.10.2011: „...nepatrí medzi skutočnosti a dôkazy týkajúce sa
skutkových tvrdení alebo aplikácie práva, ktoré sú významné pre rozhodnutie vo veci a ktoré je účastník
povinný uplatniť pred súdom prvého stupňa. Ide o námietku právnu, ktorej sa netýka koncentračná
zásada konania vyjadrená v ustanoveniach § 120 ods. 4 a § 205a Občianskeho súdneho poriadku a
povinný subjekt ju môže uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci.“

Obdobne tiež podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Odo 162/2003 zo dňa 21.8.2003:
„Zostáva dodať, že premlčanie nároku je upravené hmotným právom (najmä Obchodným a Občianskym
zákonníkom), pričom účastník konania môže vzniesť námietku premlčania kedykoľvek za konania (až
do jeho právoplatného skončenia)...“
Súhlasia s tvrdením žalobcu, že „práva patria bdelým“ (t.j. vigilantibus iura scripta sunt“), teda tým, ktorí
sa aktívne zaujímajú o svoje práva. V prípade, ak by sa žalobca alebo jeho právny zástupca aktívnejšie

a profesionálnejšie zaujímali o žalobcove práva, mohli byť tieto uplatnené na tunajšom súde včas, pred
uplynutím zákonom stanovenej premlčacej doby. Vzhľadom na nedostatočne aktívny prístup žalobcu
však tento sám svojim konaním zapríčinil premlčanie svojich uplatnených práv, preto mu tieto nie je
možné zo strany tunajšieho súdu priznať.
Súd bez ďalšieho skúmania skutkových okolností má žalobný návrh žalobcu v časti žalobcom

uplatneného nároku na náhradu škody v podobe ušlého zisku za obdobia od 01.01.2003 do 31.12.2006
vo výške 1.897.440,- EUR ako aj v časti úrokov z omeškania z celej žalovanej sumy zamietnuť.
Žalobca tiež odkazom na predloženú objednávku, ktorá je súčasťou súdneho spisu, rozporuje tvrdenie
žalovaného, že v zmysle predmetnej kúpno-predajnej zmluvy sa právny predchodca žalobcu ako
predávajúci zaviazal na plnenie bez vedomosti o druhu, rozsahu, kvantite ani kvalite požadovaného

plnenia. Predmetná kúpno-predajná zmluva, ktorou sa predávajúci zaviazal na dodanie určitého, v
čase uzatvorenia zmluvy bližšie nešpecifikovaného plnenia do 30.11.2002, ale bola uzatvorená dňa
31.10.2002, zatiaľ čo objednávka určujúca bližšiu špecifikáciu množstva a druhu požadovaných líšt, na
ktorú žalobca poukazuje mala byť podľa vlastných tvrdení žalobcu, jeho právneho zástupcu ako aj jeho
nemeckého zmluvného partnera vyhotovená až dňa 02.11.2002.

Z uvedeného je zrejmé, že v čase uzatvárania predmetnej kúpno-predajnej zmluvy a prevzatia záväzku
na plnenie k dátumu 30.11.2002, žalobca nemal a vzhľadom na neexistenciu objednávky ani objektívne
nemohol mať vedomosť o požadovanom množstve a druhu plnenia, na ktorého splnenie sa napriek
uvedenej skutočnosti k dátumu 30.11.2002 zaviazal.
Uvedené konanie zo strany žalobcu nepovažuje za obozretné.

Až dátumom 02.11.2002 mal žalobca nadobudnúť vedomosť o druhu a množstve objednaných líšt, tak
objektívne mohol začať realizovať výrobu objednaných líšt a akékoľvek úkony súvisiace s plnením jeho
záväzku najskôr až dňom 03.11.2002.
Závery znaleckých posudkov vychádzajúce z iných skutkových okolností a iných údajov sú preto
odôvodnene spochybniteľné a tieto nemôžu predstavovať podklad pre správne a spravodlivé

rozhodnutie vo veci samej.
Žalobca celú svoju argumentáciu stavia na nevedomosti o realizovanej odstávke dodávky elektriny do
jeho odberného miesta a jeho údajnej nemožnosti z uvedeného dôvodu prijať akékoľvek prevenčné
alebo zakročovacie opatrenia.
Za okolností, keď bol žalobca zo strany žalovaného výslovne preukázateľne upozornený na odstávku

elektriny bez ďalšieho výslovného upozornenia z dôvodu existencie neuhradeného záväzku žalobcu
voči žalovanému, považuje uvedenú argumentáciu žalobcu o údajnej nečakanosti prerušenia dodávky
elektriny do jeho odberného miesta a nemožnosti zabezpečiť si včas vhodné opatrenia na zabezpečenie
riadneho plnenia svojich zmluvných záväzkov voči tretím osobám, za irelevantnú.
Bez ohľadu na skutočný dôvod prerušenia dodávky elektriny žalobca za okolností udržiavania

protiprávneho stavu v podobe neplnenia svojich zmluvných záväzkov voči žalovanému napriek
upozorneniu o možnosti prerušenia dodávky elektriny do jeho odberného miesta, teda sám udržiaval
stav, ktorým ohrozoval plnenie svojich zmluvných záväzkov voči tretím osobám a celkový výkon svojej
podnikateľskej činnosti a sám dlhodobo vytváral predpoklady na vznik škody s tým súvisiacej.
Konanie žalobcu spočívajúce v prevzatí predmetného záväzku ako aj naň nadväzujúceho budúceho

záväzku v čase po doručení výzvy žalovaného zo dňa 22.10.2002 s upozornením na prerušenie dodávky
elektriny do odberného miesta žalobcu v prípade nesplnenia jeho záväzku voči žalovanému a súčasnom
udržiavaní stavu odôvodňujúceho prerušenie dodávky elektriny do jeho odberného miesta považuje
žalobca za nezodpovedné.Zadanýchokolností,keďžalobcavedelresp.muselvedieť,žemáneuhradenézáväzkyvočižalovanému
a zo strany žalovaného bol aj výslovne upozornený na možnosť prerušenia dodávky elektriny v
prípade nesplnenia svojho záväzku, nemožno považovať konanie žalobcu spočívajúce v bezdôvodnom

spoliehaní sa na skutočnosť, že žalovaný svoje právo na prerušenie dodávky elektriny do odberného
miesta žalobcu neuplatní a bude tolerovať protiprávne konanie žalobcu, za správne a obozretné.
Žalobcabolnaprerušeniedodávkyelektrinyupozornenývýzvouzodňa22.10.2002,pričomdomomentu
vzniku odstávky elektriny nebola zo strany žalobcu vyvinutá žiadna snaha smerom k odstráneniu
dôvodov na prerušenie dodávky elektriny.

Bezohľadunato,zakéhodôvodukprerušeniudodávkyelektrinydoodbernéhomiestažalobcuzostrany
žalovaného došlo, je potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že žalobca bol v čase uzatvárania zmluvného
vzťahu z predmetnej kúpno-predajnej zmluvy, prijímania objednávky ako aj jej plnenia, a teda aj v čase
samotnej odstávky elektriny do jeho odberného miesta, na možnosť prerušenia dodávky elektriny zo
strany žalovaného upozornený, a keďže sám udržiaval dôvody pre pristúpenie k prerušeniu dodávky
elektriny, teda musel s možnosťou vzniku prerušenia dodávky elektriny počítať.

V prípade riadneho splnenia svojej prevenčnej povinnosti v zmysle § 415 OZ v spojitosti s § 382 ObchZ.
a zakročovacej povinnosti v zmysle § 384 ObchZ. by žalobca, v prípade ak nemal záujem odstrániť
príčinu možného prerušenia dodávky elektriny, ktorá skutočnosť je z jeho konania zrejmá a medzi
stranami sporu nesporná, avšak mal záujem na riadnom splnení svojho zmluvného záväzku z kúpno-
predajnej zmluvy voči svojmu nemeckému zmluvnému partnerovi, mal mať zabezpečený náhradný zdroj

dodávky elektriny alebo iným spôsobom zabezpečenú možnosť náhradného alternatívneho plnenia
svojho zmluvného záväzku v prípade, že by sa žalovaný rozhodol svoje právo na prerušenie dodávky
elektriny z dôvodu neplnenia zmluvných povinností žalobcu voči žalovanému v zmysle žalobcovi
doručenej výzvy, uplatniť.
Za daných okolností žalobca nemôže tvrdiť, že o prerušení dodávky elektriny nevedel a táto bola pre

neho a jeho prevádzku nečakanou skutočnosťou. Žalobca bol na možnosť prerušenia dodávky elektriny
do jeho odberného miesta okrem osobnej návštevy svedka p. K., zo strany žalovaného vopred písomne
upozornený doručenou výzvou zo dňa 22.10.2002, preto vznik takejto skutočnosti mohol a vzhľadom na
existujúce okolnosti musel očakávať a tomuto bol povinný prispôsobiť aj svoju podnikateľskú činnosť a
svoje zmluvné záväzky, do ktorých vstupoval.

Skutočnosť,žežalobcovibolazostranyžalovanéhodoručenáďalšiavýzvasupozornenímnaprerušenie
dodávky elektriny zo dňa 25.11.2002 s neskorším termínom, považujeme za bezpredmetnú vzhľadom
na skutočnosť, že predmetná výzva bola vyhotovená až po prerušení dodávky elektriny do odberného
miesta žalobcu a po opätovnom zapojení odberného miesta, t.j. v čase, keď už bola elektrina žalobcovi
zo strany žalovaného opätovne riadne dodávaná.

Nie je preto možné tvrdiť, že žalobca sa vzhľadom na doručenie výzvy zo dňa 25.11.2002 s neskorším
dátumom plnenia odôvodnene spoliehal, že v dňoch pred jej vyhotovením nedôjde k prerušeniu dodávky
elektriny do odberného miesta.
V čase prerušenia dodávky elektriny žalobca nemohol vedieť, či mu bude akákoľvek ďalšia výzva zo
strany žalovaného doručená, alebo či zostane dodávka elektriny do jeho odberného miesta dlhodobo

prerušená kým z jeho strany nedôjde k úhrade jeho záväzkov voči žalovanému.
Žalobca s možnosťou prerušenia dodávky elektriny vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti musel
počítať a bolo jeho povinnosťou, v prípade, ak sa chcel vyhnúť nesplneniu svojich záväzkov voči svojim
zmluvným odberateľom a prípadným sankciám s tým spojeným, si v súlade s touto skutočnosťou počínať
a byť na možnosť vzniku takejto situácie pripravený.

Vzhľadom k uvedenému v spojitosti s argumentáciou obsiahnutou v predchádzajúcom vyjadrení zo
dňa 15.05.2018, ktorej sa v plnom rozsahu pridržiava, má za to, že bez ohľadu na dôvod prerušenia
dodávkyelektrinydoodbernéhomiestažalobcu,zavyššieuvedenýchokolnostíadlhodobéhovytvárania
a udržiavania dôvodov na prerušenie dodávky elektriny do odberného miesta žalobcu zo strany
žalovaného, úmyselným konaním samotného žalobcu, nemôže byť jeho prevenčná a rovnako ako ani

zakročovacia povinnosť považovaná za splnenú.
Priznaním relevancie takéhoto postupu žalobcu a aplikáciou takéhoto spôsobu výkladu právnych
noriem by sa vytvoril stav, kedy by jednému subjektu boli priznané práva, avšak tento by bol
zároveň „oslobodený“ od naň nadväzujúcich povinností. Uvedeným postupom by došlo k zlegitímneniu
zneužívania práv žalobcu na úkor žalovaného.

Žalobca sa ďalej snaží spochybniť argumentáciu žalovaného ohľadne neplatného budúceho záväzku
na podpis objednávky na dodávku ďalších líšt, obsiahnutého v kúpno-predajnej zmluve s odôvodnením,
že sa jednalo o rámcovú zmluvu od jej uzatvorenia až do roku 2007 s limitom ročného objemu vo výške
600.000,- EUR.Jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachytené v zmluve, musí byť najprv vykladané prostriedkami
gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov), logickými (z hľadiska
nadväznosti použitých pojmov), či systematickými (z hľadiska zaradenia pojmov v štruktúre celého

právneho úkonu). Podmienkou pre to, aby súd mohol prihliadnuť k vôli účastníkov je, aby nebola v
rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu. Výkladom tak možno zisťovať iba obsah
právneho úkonu, nemožno ním prejav vôle doplňovať. Takto musí súd postupovať aj v prípadoch, ak
interpretujú účastníci vo svojich prednesoch alebo výpovediach v priebehu konania zmluvné dojednanie
odlišným spôsobom. Takáto situácia neznamená, že právny úkon vyložiť nemožno, lebo záujmy a

postoje účastníkov priebehu súdneho konania už nemusia zodpovedať ich pôvodnej vôli, ktorú prejavili
pri právnom úkone. Použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje iba k tomu, aby obsah právneho
úkonu vyjadreného slovami, ktorý urobili účastníci o vzájomnej dohode, bol vyložený v súlade so stavom,
ktorý existoval v čase ich zmluvného dojednania.
Zároveň si tiež dovoľujeme zdôrazniť, že výrazy používané v obchodnom styku sa majú vykladať podľa
významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.

Z formulácie predmetnej kúpno-predajnej zmluvy je zrejmé, že táto bola dojednaná na dobu určitú do
30.11.2002 a v prípade splnenia odkladacej podmienky mal nemeckému zmluvnému partnerovi žalobcu
vzniknúť budúci záväzok podpísať objednávku na dodávku obrazových líšt do roku 2007.
V nadväznosti na žalobcom zdôraznenú skutočnosť o jeho tvorbe predmetnej kúpno-predajnej zmluvy ,
prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu

strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.
Nesprávna, nejednoznačná formulácia jednotlivých ustanovení kúpno-predajnej zmluvy preto musí mať
negatívny dopad práve na samotného žalobcu ako tvorcu predmetnej zmluvy a nemôže slúžiť ako
argument na jeho zbavenie sa zodpovednosti.
Žalobca vo svojom vyjadrení zdôrazňuje, že predmetná kúpno-predajná zmluva bola vyhotovená

samotným žalobcom a že tento nebol povinný ovládať s tým súvisiace právne predpisy a odborné
znalosti.
Predmetnú argumentáciu žalobcu považuje žalovaný za úplne bezpredmetnú. Všeobecne platí
zásada, že neznalosť práva neospravedlňuje, t.j. nevedomosť žalobcu ho nemôže ochrániť pred
zodpovednosťou a negatívnym právnym následkom jeho konania. .

Žalobca tiež poukazuje na skutočnosť, že žalovaný mení spôsob procesnej obrany. Tu si dovoľujeme
uviesť, že žalovaný vo svojej argumentácii neuvádza žiadne nové, doteraz neuplatnené skutkové
okolnosti. Skutočnosti, na ktoré žalovaný poukazuje sú skutočnosťami právnymi, na ktoré sa nevzťahuje
koncentračná zásada.
Radi by sme zdôraznili, že civilné sporové konanie je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná

súd). Účastníci konania preto nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať,
pretože právna kvalifikácia predmetu sporu je vecou súdu. Je povinnosťou súdu skúmať, či tvrdené
skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej
normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo
je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené.

V súvislosti s uvedeným si dovoľujeme poukázať na právny názor Ústavného súdu SR v jeho náleze
sp.zn.: PL. ÚS 43/95, kde uvádza, že: „S ohľadom na zásadu iura novit curia sa ústavný súd nemôže
považovať za viazaného právnou kvalifikáciou, ktorú skutkovému základu veci dal navrhovateľ alebo
druhý účastník konania. Nemôže sa preto vzdať posúdenia návrhu podľa článku ústavy alebo jeho
odseku len preto, že ho navrhovateľ výslovne neoznačil.“

V nadväznosti na uvedené ďalej Ústavný súd SR tiež zdôrazňuje, že zásada iura novit curia totiž
neznamená len to, že súd pozná právo, ale aj to, že si je zároveň vedomý účinkov, ktoré právo v podobe,
v ktorej ho súd aplikuje, vyvoláva vo vzťahu k procesnoprávnemu alebo hmotnoprávnemu postaveniu
nositeľa práva na súdnu ochranu svojich práv (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.
ÚS 59/00 z 20. decembra 2001).

Je teda zrejmé, že bez ohľadu na žalobcom a žalovaným predostretú argumentáciu, je povinnosťou
tunajšieho súdu sa so všetkými otázkami súvisiacimi s predmetom sporu náležite zaoberať a riadne sa
vysporiadať so všetkými možnosťami právneho posúdenia predmetu sporu prichádzajúcimi do úvahy.
V súvislosti s argumentáciou žalobcu o možnosti uplatnenia svojej obrany v konaní pôvodne vedenom
pod sp.zn.: 2Cb/139/2004 skôr, si dovoľujeme uviesť, že jedinými úkonmi v predmetnom spore boli

žalobaavyjadreniežalovanéhokžalobe(okremzmienúčastníkovkonania)adodnešnéhodňanebolizo
strany strán sporu vymenené žiadne ďalšie podania, t.j. nedošlo ani k replike ani k duplike. Doba trvania
predmetného konania nie je zapríčinená žalovaným, ale postupom súdu, ktorá skutočnosť nemôže byťna ťarchu žalovaného. Žalovaný teda objektívne nemal možnosť uplatniť svoju argumentáciu k časti
konania pôvodne vedenej pod sp.zn.: 2Cb/139/2004 skôr.
Žalobca v súvislosti so sporným spojením vecí vedených pod sp.zn.: 2Cb/92/2004 a sp.zn.:

2Cb/139/2004 poukazuje na jeho domnienku, že uznesenie tunajšieho súdu o spojení vecí do jedného
konania zo dňa 16.07.2012 bolo žalovanému doručované v tomto roku zrejme preto, že o jeho doručenie
žalovaný osobitne požiadal, pričom zároveň namieta, že žalovaný predmetné uznesenie a s ním
súvisiacu procesnú chybu nikdy nenamietal, a to ani v dovolacom konaní ani v odvolacom konaní.
Predmetné uznesenie o spojení vecí do jedného konania zo dňa 16.07.2012 nebolo žalobcovi až do dňa

13.04.2018 doručené, ktorá skutočnosť je zrejmá aj zo spisu sp.zn.: 2Cb/139/2004, kde je vykázané
doručenie predmetného uznesenia výlučne žalobcovi a jeho právnemu zástupcovi. V spise sp. zn.:
2Cb/92/2004 sa predmetné uznesenie o spojení veci zo dňa 16.07.2012 vôbec nenachádza.
Otázka spojenia vecí nebola predmetom dovolacieho konania a dovolací súd a rovnako ani žalovaný
nemohli mať o predmetnom uznesení vedomosť, nakoľko toto nie je súčasťou tohto súdneho spisu, ale
len spisu sp.zn.: 2Cb/139/2004, ktorý nebol v danom čase predmetom skúmania zo strany dovolacieho

súdu.
Sám žalobca až po vrátení veci zo strany dovolacieho súdu vo svojom vyjadrení zo dňa 10.02.2017
poukazuje na skutočnosť, že zo strany súdu prvej inštancie aj odvolacieho súdu muselo dôjsť k
procesnému pochybeniu, keď ani jeden z uvedených súdov nerozhodol o spojenej veci.
Predmetné uznesenie zo dňa 16.07.2012 nie je spomínané ani v samotnom doplňujúcom rozsudku

zo dňa 25.05.2017 a tento je založený výlučne na uznesení o spojení veci zo dňa 05.05.2011, po
ktorom však bolo zo strany tunajšieho súdu dňa 12.07.2012 vydané uznesenie o vylúčení veci sp.zn.:
2Cb/139/2004 na samostatné konanie. Ani z predmetného rozsudku teda žalovaný nemal možnosť sa
dozvedieť o uznesení zo dňa 16.07.2012.
Zo všetkých uvedených skutočností podľa neho k riadnemu spojeniu vecí mohlo dôjsť až dňom

13.04.2018 kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie o spojení vecí zo dňa 16.07.2012 a do tohto
momentu museli byť obe konania vedené samostatne.
Nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že z jeho strany boli doložené doklady preukazujúce skutočnosť, že tento
aj po vzniku škodovej udalosti naďalej vykonával podnikateľskú činnosť v obore. Účtovné evidencie,
skladové zásoby a ďalšie podklady predložené žalobcom v priebehu tohto konania obsahujú viaceré

nezrovnalosti, na ktoré sme poukazovali v našom predchádzajúcom vyjadrení zo dňa 15.05.2018.
K námietke žalobcu, že odborná otázka predmetu sporu vrátane výšky škody a jeho výrobných a
ekonomických schopností bola riešená znaleckými posudkami, zdôrazńuje, že tieto vychádzali výlučne
zo žalobcom predložených podkladov obsahujúcich viaceré nezrovnalosti a ako bolo poukázané v
jehopredchádzajúcom vyjadrení zo dňa 15.05.2018, výpočty v samotných znaleckých posudkoch

nevychádzajú zo správnych skutočností, správnych dátumov a nezohľadňujú reálny faktický stav, ale len
stav vykázaný v žalobcom vlastnoručne vyhotovených a predložených podkladoch, pričom aj tento, ako
bolo uvedené v našom predchádzajúcom vyjadrení, nebol v znaleckých posudkoch zohľadnený úplne
a správne.
Vo vzťahu k nedostatkom znaleckého dokazovania ako aj ďalších skutočností tvrdených žalobcom a ním

predkladaných dôkazov sa v plnom rozsahu pridržiava svojho vyjadrenia zo dňa 15.05.2018 a máme za
to, že uvedené nedostatky neboli zo strany žalobcu doposiaľ odstránené.
Žalobca zároveň argumentuje, že tohto času nie je dôvod vykonávať ďalšie dokazovanie, avšak sám
žalobca začiatkom tohto kalendárneho roka dopĺňa dokazovanie o znalecké dokazovanie C.. U. F. v
podobe predloženého doplnku č. 1 znaleckého posudku č. 1/2018. Nevidí žiaden relevantný dôvod na to,

aby sa na žalovaného koncentrácia konania vzťahovala s následkami nemožnosti akéhokoľvek ďalšieho
dokazovania vo veci samej a súčasne sa táto na žalobcu nevzťahovala.
Žalobca argumentuje rýchlosťou a hospodárnosťou konania, avšak sám venuje tvorbe sedem
stranového vyjadrenia cca tri kalendárne mesiace. Za uvedených okolností považuje argumentáciu
žalobcu v tomto smere za bezpredmetnú a výlučne účelovú.

Čo sa týka otázky navrhovaného doplnenia dokazovania, tak odvolací ako aj dovolací súd zdôraznili
skúmanie otázky splnenia prevenčnej a zakročovacej povinnosti žalobcu, ktoré otázky nie je možné
relevantne zodpovedať a posúdiť bez riadneho odborného posúdenia zohľadňujúceho všetky skutkové
okolnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že doposiaľ vykonané dokazovania nevychádzajú zo správnych
faktických skutočností a nezohľadňujú všetky okolnosti súvisiace s výrobou líšt, podnikateľskou

činnosťou žalobcu a predmetným zmluvným vzťahom z kúpno-predajnej zmluvy, tieto nemôžu tvoriť
relevantný podklad pre spravodlivé rozhodnutie tunajšieho súdu vo veci samej. Z uvedeného dôvodu
považuje za nevyhnutné doplniť dokazovanie priamo zo strany znaleckého ústavu.K žalobcovej argumentácii o tom, že sa v prípade jeho nemeckého zmluvného partnera nejednalo o
jednorazového zmluvného partnera zdôrazňuje, že táto skutočnosť nebola zo strany žalobcu ničím
preukázaná. Žalobca bol na pojednávaní dňa 30.01.2018 zo strany žalovaného vyzvaný na predloženie

iných zmluvných vzťahov z dotknutého žalovaného obdobia s inými zmluvnými partnermi, k čomu
však doposiaľ z jeho strany nedošlo. Jediný zmluvný vzťah z dotknutého žalovaného obdobia, ktorý
bol zo strany žalobcu tunajšiemu súdu predložený a zdokladovaný, bol zmluvný vzťah so svojou
vlastnou spoločnosťou STAVEBSTOL zo dňa 29.12.2002. Vzhľadom na skutočnosť, že v uvedenej
spoločnostimalsámžalobcavdotknutomčase50%-númajetkovúapersonálnuúčasť,predmetnýdôkaz

nepovažujeme vo vzťahu k preukazovaniu jeho podnikateľskej činnosti za relevantný.
Tvrdenie žalobcu o nedôvodnosti argumentácie a skúmania riadneho splnenia prevenčnej a
zakročovacej povinnosti žalobcu je taktiež nesprávne. Odvolací a rovnako aj dovolací súd zdôraznili
potrebu skúmať otázku splnenia prevenčnej a zakročovacej povinnosti žalobcu, a tieto nepovažovali za
dostatočne preukázané.
Skúmanie okolností s tým súvisiacich považujeme práve z uvedeného dôvodu za nevyhnutné vrátane

doplnenia dokazovania v tomto smere.
Žalobca v doterajšom konaní nepreukázal, že vynaložil maximálnu snahu na splnenie svojho zmluvného
záväzku voči svojmu nemeckému zmluvnému partnerovi a zabránenie vzniku resp. zmiernenie rozsahu
vzniknutej škody.
Rovnako tiež nebolo nespochybniteľne preukázané, že žalobca bol schopný realizovať objednávku v

stanovenom termíne.
V otázke spochybnenia nesúladu skladových zásob obrazových líšt s účtovnou evidenciou a so
skutkovým stavom, žalobca argumentuje, že takéto spochybnenie zo strany žalovaného je nepodložené.
K tejto argumentácii žalobcu uviedol, že predmetný nesúlad, na ktorý poukázal vo vyjadrení zo dňa
15.05.2018 vyplýva priamo zo samotných žalobcom predložených dôkazov.

Sám žalobca teda predložil dôkazy preukazujúce existenciu namietaného nesúladu. Pokiaľ žalobca
argumentuje, že predmetné dôkazy znalci posudzovali vo svojich znaleckých posudkoch, tu uvádza,
že znalci z takýchto pochybných nesúladných podkladov pri vypracúvaní svojich znaleckých
posudkov vychádzali bez ďalšieho preskúmania žalobcom predložených podkladov a informácií v nich
obsiahnutých. Z uvedeného dôvodu považujeme závery takto vypracovaných znaleckých posudkov za

spochybniteľné a nesprávne, z ktorého dôvodu trváme na ich kontrolnom znaleckom posúdení.
K argumentácii žalobcu o označovaní subjektov, že takéto označovanie bolo v danom období bežné,
poukazujenaustanovenie§3aods.1Obch.Zvzneníplatnomaúčinnomkudňuuzatvoreniapredmetnej
kúpno-predajnej zmluvy, v zmysle ktorého je každý podnikateľ povinný na svojich obchodných listoch
a objednávkach vyhotovených v písomnej alebo elektronickej forme (ďalej len „obchodné dokumenty“)

uvádzať obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania, právnu formu právnickej osoby a identifikačné
číslo, ak je pridelené. Podnikatelia zapísaní v obchodnom registri alebo v inej evidencii podnikateľov
uvádzajú aj označenie registra, ktorý podnikateľa zapísal, a číslo zápisu. Ak podnikateľ na svojich
obchodných dokumentoch uvádza výšku základného imania, musí uviesť aj rozsah jeho splatenia.
Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že na označovanie fyzickej osoby podnikateľa sa v dotknutom období

používalo rodné číslo. Uvedená skutočnosť nevyplýva z toho času platných právnych predpisov, ale ani
z žalobcom predloženého živnostenského listu a rovnako ani osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej
hodnoty.
Naopak,zpredloženéhoživnostenskéholistujezrejmé,žepodnikateľskýsubjektjeidentifikovanýsvojim
obchodným názvom, miestom podnikania a IČO-m. Rovnako irelevantný považujeme aj poukaz žalobcu

na osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty. Z údajov obsiahnutých v osvedčení je zrejmé,
že subjekt je identifikovaný svojím obchodným názvom a adresou miesta podnikania. Skutočnosť,
že daňové identifikačné číslo je vytvorené z rodného čísla, nemôže byť považované za skutočnosť
vylučujúcu identifikáciu fyzickej osoby podnikateľa prostredníctvom jej toho času už prideleného IČO v
jej bežnom obchodnom styku.

K námietke žalobcu, že tento bol aj vo vzťahoch so žalovaným identifikovaný svojím súkromným menom,
miestom bydliska a rodným číslom, uvedené tvrdenia taktiež nie sú pravdivé. Z predloženej prihlášky
na odber elektriny a na ňu nadväzujúcej zmluvy je zrejmé, že žalobca je tu identifikovaný svojím IČO-
m (bod 90. prihlášky), DRČ-om (bod 16. a 17. prihlášky) a z pripojenej pečiatky pri podpise na oboch
dokumentoch je zrejmý aj obchodný názov žalobcu a miesto jeho prevádzkovej činnosti.

V ostatnej argumentácii sa v plnom rozsahu pridržiava svojho predchádzajúceho vyjadrenia
Má za to, že žalobca v predmetnom konaní neuniesol svoje dôkazné bremeno, neodstránil nedostatky
dokazovania a ním uvádzaných skutočností a nepreukázal, že v prípade, ak by nedošlo k prerušeniu
dodávky elektriny do jeho odberného miesta, bol by schopný svoj zmluvný záväzok z kúpno-predajnejzmluvy riadne a včas v plnom rozsahu, kvantite a kvalite splniť, t.j. nepreukázal príčinnú súvislosť
medzi konaním žalovaného a žalobcom uplatňovanou pohľadávkou ako ani samotnú existenciu ním
uplatňovanej pohľadávky a zároveň nepreukázal splnenie svojej prevenčnej a zakročovacej povinnosti

v zmysle platných právnych predpisov ani akúkoľvek snahu o predídenie vzniku škody a/ alebo aspoň
zmiernenie jej rozsahu.
Súd má návrh žalobcu zamietnúť preto ako nedôvodný v plnom rozsahu a žalobcu zaviazať na náhradu
trov konania žalovaného v rozsahu 100%.“

19.Žalobca, zastúpený svojim právnym zástupcom vo vyjadrení zas z 11.9.2018 k ďalšiemu vyjadreniu
žalovaného uviedol , že žalovaný sa opätovne snaží odôvodniť správnosť svojej oneskorene vznesenej
námietky premlčania, aj napriek tomu, že vo svojom predchádzajúcom vyjadrení riadne vysvetlil, prečo
táto námietka premlčania zo strany žalovaného nemôže byť akceptovaná. Žalovaný sa jednoznačne
mýli vo svojom vyjadrení pokiaľ uvádza, že žiadne hmotnoprávne a ani procesnoprávne predpisy
neuvádzajú moment dokedy je možné vzniesť námietku premlčania. Táto skutočnosť je pozoruhodná

aj vzhľadom na to, že vo svojom predchádzajúcom vyjadrení žalovanému a súdu jednoznačne
uviedli ustanovenie hmotnoprávne, a to ustanovenie § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka veta:
„Bez ohľadu na iné ustanovenia tohto zákona sa skončí premlčacia doba najneskôr po uplynutí 10
rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť“, druhá veta: : Námietku premlčania však nemožno
uplatniť v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré sa začalo pred uplynutím tejto lehoty,“ bez

ohľadu na iné ustanovenia tohto zákona sa skončí premlčacia doba najneskôr po uplynutí 10 rokov
odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť, z ktorého jednoznačne vyplýva ohraničenie lehoty, resp.
obmedzenie premlčacej doby.Žalovaným uvádzané judikáty ohľadne vznesenia námietky premlčania
v jednotlivých štádiách konania sú správne,/ síce neaktuálne / tieto nespochybňuje, avšak žalovaný
nimi nemôže vyvrátiť hmotnoprávnu normu vychádzajúcu z vyššie uvedeného ustanovenia § 408 ods.

1 Obchodného zákonníka, ktorá hovorí o absolútnej premlčacej dobe, ktorá pokiaľ je prekročená,
nemôže byť priznaná v rámci procesného práva v akejkoľvek časti konania. Žalovaný vo svojej časti
III. Vyjadrenia nesprávne uvádza a pravdepodobne aj nesprávne následne interpretuje celý predmet
konania, ako aj z neho vyplývajúce dôkazy, keď uvádza, že dňa 31.10.2002 bola uzatvorená Zmluva,
zatiaľ čo objednávka určujúca špecifikáciu množstva a druhu požadovaných líšt ne ktorú poukazuje,

mala byť vyhotovená až 2.11.2002. Objednávka na obrazové lišty bola súčasťou Kúpno-predajnej
zmluvy, napr. v článku III., kde sa uvádza „termín dodania je do 30.11.2002 a množstvo obrazových
líšt je dohodnuté individuálne, podľa objednávky kupujúceho, ktorá je súčasťou tejto Zmluvy“. Dátum
2.11.2002 je dátum objednávky na vzorku obrazových rámov v celkovom počte 7 ks zo strany
nemeckého objednávateľa. Je teda jednoznačné, že žalovaný nemá prehľad o samotnom predmete

konania, o rozdiele medzi obrazovými lištami a obrazovými rámami, a nie sú z jeho strany pravdivé
tvrdenia,ževčaseuzatvoreniaKúpno-predajnejzmluvyaprevzatiazáväzkukdátumu30.11.2002nemal
žalobca vedomosť o množstve a druhu plnenia, na ktoré sa zaviazal. V žiadnom prípade teda nemožno
súhlasiť ani s tvrdením žalovaného, že žalobca mohol začať s výrobou až dňa 3.11.2002, čo vyplýva
opäť z jednoduchého nepochopenia celej problematiky, a to rozdielu medzi výrobou obrazových líšt a

obrazovýchrámov.Skutočnosť,žežalobcaneboloboznámenýsodstávkouelektrickejenergiejeviacako
jednoznačná a vyplynula z rozsiahleho dokazovania. Pokiaľ žalovaný poukazal na skutočnosti ohľadne
neuhradených faktúr za dodanú elektrickú energiu právnemu predchodcovi žalovaného, žalovaný s v
tomto prípade snaží navodiť dojem, že táto skutočnosť mohla byť dôvodom pre odpojenie žalovaného
od dodávky elektrickej energie a to kedykoľvek, avšak žalovaný opätovne neuvádza skutočnosti v celom

rozsahu a v celom kontexte, kedy je potrebné uviesť, že v tomto prípade sa jednalo o samostatný
vzťah a právny predchodca využíval elektroenergetické zariadenie - trafostanicu vo vlastníctve žalobcu
pre zásobovanie elektrickou energiou, ktorou zásoboval tretie osoby a vzhľadom na tieto skutočnosti
dochádzalo medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného k rozporom, kde však absolútne nie
je pravdou, že žalobca nemal záujem a nevyvíjal snahu o riešenie veci, ktorá sa podotýkam, netýkala

predmetu tohto konania, čoho dôkazom je aj odpoveď Východoslovenskej energetiky, a.s. zo dňa
9.12.2002 so záverom, že akékoľvek rokovanie o ďalšom prenájme trafostanice žalobcu považujú za
bezpredmetné. Z uvedeného vyplýva, že nie je pravdou to, čo uvádza žalovaný vo svojom vyjadrení, že
mohlo dôjsť kedykoľvek k ukončeniu dodávky elektrickej energie pre nezaplatenie faktúr a potvrdením
tejto skutočnosti je aj to, čo bolo predmetom dokazovania, že nikdy do času prerušenia dodávky

elektrickej energie dňa 23.a 24.11.2002, ako aj nikdy po tomto prerušení dodávky elektrickej energie v
týchto dňoch nebola žalovanému prerušená dodávka elektrickej energie z dôvodu nezaplatenia faktúr
za dodávku elektrickej energie. Jediný krát žalobcovi bola takto prerušená dodávka elektrickej energiez dôvodu vykonávaných prác, čo je aj predmetom tohto konania, čo preukazuje dôkazom „ Žiadosť o
stretnutie - odpoveď“
Akokoľvek bude Kúpno-predajná zmluva posudzovaná, porušením zákonnej povinnosti zo strany

žalovaného vznikla žalobcovi škoda v celkovom ročnom objeme 600.000,-€ až do roku 2007, pokiaľ
by žalovaný svoju zákonnú povinnosť neporušil, svoj záväzok by voči nemeckému partnerovi žalobca
riadne splnil a bola by podpísaná nová objednávka v zmysle článku VI. predmetnej Kúpno - predajnej
zmluvy zo dňa 31.10.2002 Skutočnosť, že sa nejedná o zmluvu na dobu určitú, ale o zmluvu rámcovú
podporujú aj iné ustanovenia, ako je napr. cena, ktorá je dohodnutá podľa platného cenníka v článku V.,

ďalej sa v tomto článku uvádza minimálna cena mesačného odberu vo výške 50.000,- €, pokiaľ by to
bol, ako uvádza žalovaný jednorazový odber, takéto ustanovenie by sa tu nenachádzalo.
Pokiaľ žalovaný uvádza, že je vecou súdu, ako bude kvalifikovať predmet sporu, s tým je možné súhlasiť,
avšak sme jednoznačne toho názoru, že žalovaný opätovne otvára otázky dokazovania, ktoré už boli
za obdobie niekoľkých rokov zodpovedané a to aj niekoľkokrát, či už v súvislosti s argumentáciou
alebo v súvislosti s vykonaným dokazovaním. Opakovane sa predvolávali svedkovia, pokiaľ žalobca

predložil znalecký posudok, tak na podnet práve žalovaného bol vykonaný kontrolný znalecký posudok
a nie je chybou žalobcu, že sa závery znaleckých posudkov zhodujú. Týmto chceme uviesť, že je
neopodstatnené vykonávanie znaleckého dokazovania ďalšou znaleckou organizáciou len preto že
závery znaleckého dokazovania nevyhovujú, alebo nie sú podľa predstáv žalovaného.
Žalovaný selektívne vyberá jednotlivé dôkazy z vykonaného dokazovania, napr. ak tvrdí, že u žalobcu,

sa v prípade nemeckého zmluvného partnera nejednalo o jednorazového zmluvného partnera, a že táto
skutočnosť nebola zo strany žalobcu ničím preukázaná. Táto skutočnosť bolo predsa preukázaná už v
roku 2010 a to v znaleckom posudku C.. U. F., kde sa nachádza Kniha vydaných faktúr v období od 1999
- 31.12.2002, z ktorej sú zrejmí odberatelia žalobcu a rovnako to aj je zrejmé zo znaleckého posudku
C.. C. X., kde sa rovnako nachádza Kniha vydaných faktúr, z ktorej sú zrejmí odberatelia žalobcu.

Pokiaľ žalovaný poukazuje na skutočnosť, že doposiaľ vykonané znalecké posudky boli neúplné a
nesprávne v zmysle platného Civilného sporového poriadku mal možnosť vykonať vlastné znalecké
dokazovanie, ktoré však doposiaľ nevykonal. Nie je jasné, z akých iných podkladov by mal nový znalec
vychádzať ako z podkladov predložených žalobcom nachádzajúcim sa v jeho účtovníctve.
Žalovaný spochybňuje vykonané znalecké dokazovanie vo vzťahu ku skladovým zásobám, opätovne

bez toho, aby mal na takéto závery odborné posúdenie, alebo súkromno-znalecký posudok hoci znalci
vo svojich znaleckých posudkoch sa v záveroch vyjadrovali jednoznačne, žalovaný doposiaľ tieto závery
nespochybňoval, spochybňuje ich až po 8 rokoch po vykonaní znaleckého dokazovania. Pokiaľ žalovaný
sa venuje rozsiahlemu vyjadreniu a spochybňovaniu každej jednotlivej časti vyjadrení počas celého
konania a každého dôkazu, takmer vôbec neberie do úvahy závery, ktoré vzišli doposiaľ ako výsledkov

tohto konania a to je skutočnosť, že žalovaný jednoznačne porušil právnu povinnosť vyplývajúcu mu zo
zákona, je zodpovedný za vzniknutú škodu a nie je tu akákoľvek pochybnosť o legitimácii subjektov aj
napriek tomu, že sa túto snaží žalovaný spochybniť skutočnosťou, že právny predchodca žalobcu bol
nesprávne označený v Kúpno-predajnej zmluve pričom poukazuje na § 3 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Takéto spochybňovanie je absolútne neprípustné aj vzhľadom na skutočnosti uvedené v

predchádzajúcom vyjadrení žalobcu a s poukazom na § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle
ktorého sa jedná o úpravu podnikateľských vzťahov medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé,
s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. V tomto prípade je
jednoznačné, a nedokáže to vyvrátiť ani žalovaný akýmkoľvek spôsobom, že predmet Zmluvy bola
výroba a dodanie obrazových líšt, ktoré boli predmetom podnikania v rámci podnikateľskej činnosti

podnikateľa P. M. - Stavebstol a odberateľom bola osoba B. F. B. B. L. R., z čoho jednoznačne vyplýva,
že obidva subjekty pri vzniku, teda pri podpise Kúpno-predajnej zmluvy boli podnikateľským subjektmi
a záväzkový vzťah, teda Kúpno-predajná zmluva - jej predmet sa týkal ich podnikateľskej činnosti.
Skutočnosť, ktorú žalobcovi žalovaný vytýka, že sa nevyjadruje ku všetkým nim namietaným
pochybnostiam v jeho tridsaťstranovom vyjadrení je neopodstatnená, nakoľko žalobca mal množstvo

vyjadrení na viacerých pojednávaniach, otázky boli zodpovedané svedkami, znaleckými posudkami
a skutočnosť, že si žalovaný zvolil nového právneho zástupcu nie je dôvodom na to, aby žalovaný
opätovne sa vyjadroval ku všetkým skutočnostiam, ktoré boli riešené počas celého priebehu konania.
Vzhľadom na vyššie uvedené navrhuje, aby súd vyhovel žalobe v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného
na náhradu trov konania v plnej výške.“

20.Žalovaný zastúpený svojím právnym zástupcom doručil ešte nasledovné vyjadrenie z 8.10.2018,
reagujúc na vyjadrenie žalobcu s tým, že vo svojich doterajších vyjadreniach vzniesli námietku
premlčania proti žalobcom uplatnenému nároku na náhradu škody v podobe ušlého zisku za obdobiaod 01.01.2003 do 31.12.2007 ako aj proti úrokom z omeškania z celej žalovanej sumy, nakoľko vyššie
uvedené nároky boli zo strany žalobcu uplatnené oneskorene až po uplynutí zákonom stanovenej
premlčacej doby. Žalobca uvedenú námietku odmietol s odôvodnením jej neskorého uplatnenia.

Vo svojom vyjadrení zo dňa 21.08.2018 sa žalobca najskôr snažil údajnú oneskorenosť námietky
premlčania vyvodiť odkazom na koncentráciu konania, čo vo svojom vyjadrení zo dňa 30.08.2018
dostatočne vyvrátili Tohto času sa žalobca snaží argumentovať oneskorenosťou vznesenia námietky
premlčania odkazom na hmotnoprávne ustanovenie § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka obsahujúce
maximálnu hranicu plynutia premlčacej doby.

Uvedenú argumentáciu považuje za účelovú a právne nesúladnú.
Opakovane žalovaný zdôraznil, že právo na vznesenie námietky premlčania nepodlieha premlčaniu, a
toto nie je ohraničené žiadnymi procesnými ani hmotnoprávnymi normami, a to ani ustanovením § 408
ods. 1 Obchodného zákonníka, na ktoré poukazuje vo svojich vyjadreniach žalobca.
Námietku premlčania možno vzniesť časovo neobmedzene. Zákon neustanovuje žiadnu lehotu pre
uplatnenie námietky premlčania. Možnosť vzniesť námietku premlčania nemožno považovať za výkon

práva, ktoré by tiež podliehalo premlčaniu, pretože právny úkon z premlčaného práva by sa pri
nevčasnom uplatnení námietky premlčania stal účinným a premlčané právo na plnenie dokonca
vymáhateľným. Námietka premlčania spočíva v dovolaní sa právnych následkov, ktoré pri premlčaní
nastali zo zákona; táto možnosť nepodlieha premlčaniu.
Aj podľa súdnej praxe právo uplatniť námietku premlčania sa nepremlčuje. Najvyšší súd ČR vo svojom

rozsudku sp.zn.: 29Cdo/2860/2000 konštatoval, že: „Všeobecne platí, že sa premlčujú majetkové práva
(porovnaj § 100 ods. 2 obč. zák.), právo uplatniť námietku premlčania nie je majetkovým právom, je
právom nemajetkovým, ktoré sa nepremlčuje.“1
Skutočnosť, že žalovaný uplatnil námietku premlčania v rámci svojej dupliky, nemôže byť dôvodom
pre vylúčenie účinkov námietky premlčania. Źalobca sa uvedenou účelovou argumentáciou snaží

vyhnúťzákonompredpokladanémunegatívnemunásledkuoneskorenéhouplatneniasvojhožalovaného
nároku.
Vo vzťahu k žalobcovi nemožno konštatovať, že by márne uplynutie premlčanej doby nezavinil, keď
jediným dôvodom, pre ktorý svoje právo žalobca neuplatnil včas bola tá skutočnosť, že ho v danom čase
uplatniť nechcel s odôvodnením na vysokú sumu súdneho poplatku spojenú so žalobcom uplatňovaným

nárokom. Źalobca sám svojim konaním spôsobil možnosť nástupu negatívneho dôsledku v podobe
premlčania žalobou uplatňovaného nároku za obdobie od 01.01.2003 do 31.12.2007 ako aj úrokov z
omeškania z celej žalovanej istiny za celé žalované obdobie.
Žalovaný vzniesol námietku premlčania v záujme dosiahnutia zmyslu a účelu sledovaného právnou
normou, ktorá spája s dôvodne vznesenou námietkou premlčania nepriznanie uplatňovaného práva,

preto je takéto konanie žalovaného nevyhnutné považovať za právne súladné.
Uvedený záver je plne konformný aj s doterajšou súdnou praxou, ktorá zastáva názor, že ak žalobca
nevhodnou voľbou prostriedku ochrany svojich práv z objektívneho hľadiska vlastným zavinením
vytvoril podmienky pre neskoršie úspešné vznesenie námietky premlčania práva žalovaným, uplatnenie
námietky premlčania nie je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka

Žalobca sa uvedenou argumentáciou snaží konvalidovať následky svojho oneskoreného konania a
vylúčiť účinky spojené s takýmto oneskorením konaním. Takémuto postupu však nemožno priznať
žalobcom požadovanú ochranu.
Tunajší súd bez ďalšieho skúmania skutkových okolností žalobný návrh žalobcu má preto zamietnuť v
časti žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody v podobe ušlého zisku za obdobia od 01.01.2003

do 31.12.2007 (ak sa žalobcom uplatňovaný nárok za rok 2007 stane súčasťou konania, nakoľko o jeho
rozšírení doposiaľ nebolo zo strany tunajšieho súdu rozhodnuté) ako aj v časti úrokov z omeškania z
celej žalovanej sumy za celé dotknuté žalované obdobie zamietol.
Žalobca sa vo svojom vyjadrení zo dňa 11.09.2018 ako aj v doterajších tvrdeniach snaží poukazovať
na skutočnosť, že žalovanému ušlý zisk vznikol výlučne zavinením žalovaného, pričom však účelovo

opomína na svoje vlastné povinnosti.
Žalobca listom zo dňa 25.11.2002, t.j. v čase, keď bola dodávka elektriny v plnom rozsahu obnovená,
svojmu nemeckému zmluvnému partnerovi prehlásil, že „...prevzatie kompletného sortimentu podľa
objednávky bude možné 5.12.2002 v prevádzke dodávateľa.“ V čase keď žalobca obnovil prevádzku bol
teda schopný vyhodnotiť, kedy objektívne je schopný dodávku tovaru pre svojho nemeckého zmluvného

partnera splniť. Dátumom, ktorý si žalobca sám určil a do ktorého si sám lehotu predĺžil je dátum
05.12.2002, t.j. dátum zhodný aj s vykonaným znaleckým dokazovaním.
Z tvrdení žalobcu aj z predložených znaleckých posudkov, na ktoré sa žalobca počas celého konania
odvoláva, je zrejmé, že k dátumu 05.12.2002 bol žalobca objektívne schopný dodávku splniť a nakoľkov danom čase zmluvný vzťah s jeho nemeckým zmluvným partnerom trval, bol povinný sa na plnení
svojho záväzku podieľať a o jeho splnenie sa riadne pokúšať a vynaložiť maximálne úsilie, aby jeho
záväzok voči nemeckému zmluvnému partnerovi bol splnený.

Napriek uvedenej skutočnosti však nemecký zmluvný partner dňa 05.12.2002 od predmetnej zmluvy
odstúpil s odôvodnením nedodania tovaru a nesplnenia dohodnutej objednávky: „Keďže sme do
dnešného dňa neobdržali nami objednaný tovar...“. Z odstúpenia nemeckého zmluvného partnera
je zrejmé, že žalobca si napriek objektívnej možnosti splniť svoj záväzok v dodatočnej lehote do
05.12.2002, tento v uvedenej lehote bez bližšie uvedených dôvodov, nesplnil, čím sám svojim konaním

zapríčinil existenciu dôvodu odstúpenia.
Ak by žalobca svoj záväzok v dodatočnej (sebou samým stanovenej) lehote 05.12.2002 svoj záväzok
splnil, nemecký zmluvný partner by od zmluvy odstúpiť nemohol, pretože ustanovenie § 349 ods. 2
Obchodného zákonníka odstúpenie od zmluvy po splnení povinnosti, ktorá má byť dôvodom odstúpenia,
priamo vylučuje.
Úhrada kúpnej ceny bola v predmetnej kúpno-predajnej zmluve naviazaná výlučne na kvalitu dodávky,

nemecký zmluvný partner teda nebol oprávnený odmietnuť úhradu kúpnej ceny za vyrobené lišty z
dôvodu nedodržania termínu alebo množstva a aj v týchto prípadoch bol povinný kúpnu cenu za
vyrobené lišty ku dňu odstúpenia od zmluvy žalobcovi riadne uhradiť.
Zároveň si dovoľuje poukázať na skutočnosť, že v obchodnom práve sú účinky odstúpenia (za
predpokladu, že by bolo urobené platne spôsobom a za podmienok požadovaných príslušnými

ustanoveniami Obchodného zákonníka) ex nunc, t.j. do budúcna, preto nie je možné neuhradenie kúpnej
ceny za žalobcom v čase odstúpenia od kúpnej zmluvy už vyrobené lišty, ospravedlňovať odstúpením
od zmluvného vzťahu.
Žalobcabolpovinnýsauvedenýmiskutočnosťamibrániťvočisvojmunemeckémuzmluvnémupartnerovi
a domáhať sa od neho riadneho zaplatenia dohodnutej kúpnej ceny za dodaný tovar. Ak tak žalobca

neurobil a nevyvinul dostatočné úsilie na dosiahnutie úhrady kúpnej ceny zo strany svojho nemeckého
zmluvného partnera, nemôže byť táto skutočnosť na ťarchu žalovaného a odôvodňovať oprávnenosť
žalobcu na úhradu ušlého zisku, ktorý žalobcovi ušiel jeho vlastnou pasivitou.
Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 11.09.2018 má argumentovať skutočnosťou, že objednávka na
obrazové lišty bola podpísaná a doručená dňa 31.10.2002 spolu so samotnou kúpno-predajnou zmluvou

a objednávka zo dňa 02.11.2002 bola len ďalšou objednávkou na obrazové rámy.
Uvedenú argumentáciu žalobcu považuje žalovaný za účelovú. Sám nemecký zmluvný partner odkazuje
vo svojom liste zo dňa 11.04.2005 adresovanom žalobcovi na „objednávku z novembra 2002“ a taktiež
vo svojej odpovedi zo dňa 09.04.2012 poukazuje na skutočnosť, že žalobcovi oznámil, že „...ďalší tovar
nepríjmem, t. z. ani ten, ktorý na základe objednávky z 2.11.2002 bol objednaný...“

Žalobca sa snaží vo svojom poslednom vyjadrení odlišovať od dodávky obrazových rámov a dodávky
obrazových líšt, avšak samotný nemecký zmluvný partner tieto pojmy nerozlišuje. Nemecký zmluvný
partner vo svojej odpovedi zo dňa 09.04.2012 konštatuje, že dňa 31.10.2002 so žalobcom uzatvoril
„...kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola dodávka obrazových rámov...“ a taktiež ďalej v texte konštatuje,
že vo svojej evidencii má len objednávku na obrazové rámy z 02.11.2002.

Je teda zrejmé, že sám nemecký zmluvný partner žalobcu, napriek tomu, že žalobca poukazuje
na skutočnosť, že tento je podnikateľom v dotknutej oblasti a kúpený tovar chcel použiť na svoje
podnikateľské účely, nerozlišuje medzi dodávkou obrazových líšt a obrazových rámov. Z uvedeného
dôvodu argumentáciu žalobcu považujeme za výlučne účelovú.
Bez ohľadu na uvedené, ak bola v priebehu plnenia prvej objednávky (bez termínu podpisu) podpísaná

a potvrdená ďalšia objednávka, ako tvrdí žalobca, ktorá sa mala plniť priebežne, bolo nevyhnutné pri
posudzovaníspôsobilostižalobcuobeobjednávkysplniť,zistiť,čitátoobjednávkabolazostranyžalobcu
plnená a v akom rozsahu, pretože na jej plnenie bolo taktiež potrebné využiť adekvátne personálne a
technické kapacity, ktoré by boli inak použité na výrobu obrazových líšt, a teda zahrnúť do výpočtov aj
výrobu v zmysle tejto ďalšej objednávky údajne z 02.11.2002.

Tiež poukazuje zas na nezrovnalosti v podkladoch, z ktorých vychádzali výpočty znalcov s námietkou,
že správnosť podkladov nebola zo strany znalcov žiadnym spôsobom preverovaná.
Na pojednávaní dňa 02.10.2018 C.. F. potvrdil, že žalobcom predložené podklady žiadnym spôsobom
nepreveroval a neskúmal, prečo sú niektoré údaje v žalobcom predložených kalkuláciách vyškrtané
a ručne prepísané. Uvedené podklady zobral za správne, bez vyhodnotenia reálnosti žalobcom

vynaložených nákladov na výrobu konkrétnych typov líšt.
Vo všetkých kalkuláciách je okrem doteraz vytýkaných nedostatkov a nezrovnalostí, ručne vyškrtaný
a nanovo prepísaný údaj v priečinku č. 34 „materiál a mzdy“ a pôvodná podstatne vyššia hodnota je
prepísaná vo všetkých prípadoch na hodnotu nižšiu. Uvedenej skutočnosti znalec pri výpočte reálnejškody a reálnych nákladov za účelom ich odrátania od dohodnutej sumy, a teda v konečnom dôsledku
ani pri výpočte samotného ušlého zisku, a to tak ani za obdobie 11/2002, ale ani za ostatné obdobie
12/2002 - 12/2007 nevenoval žiadnu pozornosť a rovnako sa ňou nezaoberal ani tunajší súd.

Poukázal tiež na to, že zatiaľ čo za mesiac 9/2002 neboli vykázané podľa znaleckého posudku C.. X.
žiadne mzdy, za mesiac 10/2002 (192.917,- Sk) boli takmer dvojnásobne vyššie ako mzdy za mesiac
11/2002 (100.324,- Sk). V súvislosti s uvedeným vzniká otázka, ak mal žalobca v mesiaci október
2002 viacerých zamestnancov, alebo ak jeho zamestnanci v mesiaci október 2002 odpracovali viac
hodín, z akého dôvodu po uzatvorení kúpno-predajnej zmluvy a prijatí objednávky od svojho nemeckého

zmluvného partnera, žalobca počet svojich zamestnancov zmenšil, resp. ak počet zostal rovnaký, prečo
v mesiaci november 2002 nemohli jeho zamestnanci odpracovať viac hodín a zabezpečiť splnenie
objednávky riadne a včas.
Žalobca sa vo svojich doterajších tvrdeniach snaží navodiť dojem, že jeho jednosmenná prevádzka
fungovala 8 hodín denne 7 dní v týždni (t.j. vrátane víkendov). Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na
výpoveď zamestnanca žalobcu p. L. B., ktorý vo svojej

výpovedi na pojednávaní dňa 30.01.2018 uviedol, že „...jeden víkend sa malo pracovať na zákazke do
O....“
Napriek skutočnosti, že sám svedok potvrdil, že bol zo strany žalobcu požiadaný aby uňho pracoval celý
mesiac november 2002, tento svedok uvádza, že na zákazke do O., t.j. na plnení predmetnej kúpno-
predajnej zmluvy sa pracovalo len jeden víkend.

Zo skladových zásob má byť zrejmé, že v danom období žiadne iné lišty okrem líšt, ktoré boli predmetom
dotknutej kúpno-predajnej zmluvy vyrábané neboli. Uvedené skutočnosti teda navodzujú dojem, že
okrem jedného víkendu 23.-24.11.2002, kedy bola na pár hodín prerušená dodávka elektriny, výroba
žalobcu počas víkendov nebola prevádzkovaná.
Bez ohľadu na to, či výroba počas ostatných víkendov nebola prevádzkovaná vôbec alebo bola

prevádzkovaná na iné účely ako na plnenie objednávky nemeckého zmluvného partnera, dni spadajúce
do ostatných troch víkendov nemali byť do výrobného procesu pre účely splniteľnosti objednávky
započítavané.
Zo znaleckého posudku C.. Z. vyplýva, že pri konkrétnej kapacite používaného stroja je pri prevádzke
žalobcu možné dosiahnuť výkon cca 120 bm/hodinu pri realizácii 20-25 výrobnými pracovníkmi.

Žalobca mal pracovníkov 19, napriek tomu bol znalcom určený vyšší výkon, a to na 125 bm/ hodinu.
Uvedené by bolo teda možné len za predpokladu, že by zamestnanci pracovali výkonnejšie alebo v
skutočnosti odpracovali denne viac hodín než priemerných 8 hodín denne, s ktorými počítal znalec.
Minimálna mesačná mzda v roku 2002 dosahovala na Slovensku sumu 5.570,00 Sk a minimálna
hodinová mzda sumu 32,00 Sk. Sumu presahujúcu výšku minimálnej mesačnej mzdy však zo všetkých

19 zamestnancov dosiahli v mesiaci november 2002 len 3 zamestnanci. Mzdy všetkých ostatných
zamestnancov sú podstatne, v niektorých prípadoch aj o viac než polovicu nižšie, než je zákonom
stanovená minimálna výška mzdy. Z uvedeného je zrejmé, že zamestnanci žalobcu museli v mesiaci
november 2002 odpracovať podstatne menej práce v prospech žalobcu než predstavuje bežný mesačný
pracovný fond bez zahrnutia príplatkov za víkendy, sviatky a nadčasy.

Taktiež nebola doposiaľ vyriešená otázka, a touto sa nezaoberali ani znalci pri svojich výpočtoch, akým
spôsobom boli temperované a vykurované výrobné haly v časoch mimo prevádzky, keďže prevádzka
fungovala len 8 hodín denne a podľa vyššie uvedeného zrejme len počas pracovných dní.
Prerušenie dodávky elektriny by znamenalo nemožnosť vykurovať a temperovať výrobné haly výlučne
v prípade, ak by žalobca elektrinu využíval aj na kúrenie. Z prehľadu záväzkov a pohľadávok však

vyplývajú aj záväzky žalobcu voči SPP v danom období, preto je dôvodné sa domnievať, že na kúrenie
bol zo strany žalobcu využívaný práve plyn. Za uvedených skutočností je však otázne, prečo, keď bola
prerušená len dodávka elektriny a ostatné energie boli žalobcovi dodávané, výrobné haly neboli zo
strany žalobcu vykurované a teploty klesli na nulové hodnoty.
Žalobca ďalej tvrdí, že všetky ním vyrábané lišty sú veľmi úzko špecifické a nepredajné inému subjektu.

Uvedená skutočnosť nevyplýva zo samotnej kúpno-predajnej zmluvy, z dotknutej objednávky ani zo
žiadnych iných skutočností.
Všetky ostatné žalobcom dovtedy vyrábané lišty ako aj samotné vzorky, na ktoré žalobca poukazuje,
boli spôsobilé byť predmetom ďalšieho predaja a k 31.12.2002 aj reálne boli predané spoločnosti
STAVEBSTOL.

Vzhľadom k uvedenému je pozoruhodné, že práve lišty vyrobené v zmysle predmetnej kúpno-predajnej
zmluvyzodňa31.10.2002jedinénebolispôsobilébyťpredmetomuvedenejkúpnopredajnejaanižiadnej
inej zmluvy, a to ani napriek tomu, že ich údajné vzorky sa touto spôsobilosťou vyznačovali.Argumentáciu o úzkej špecifickosti vyrobených líšt ako aj nemožnosti uzavrieť náhradnú zmluvu preto
považuje žalovaný za účelovú. V nadväznosti na uvedené poukazuje na skutočnosť, že v znaleckých
posudkoch je konštatované, že ku koncu roku 2009 sa žiadne vyrobené lišty na sklade už nenachádzali.

V súvislosti s uvedeným teda vzniká dôvodná otázka, ako bolo s predmetnými lištami naložené, keď
tieto údajne nemohli byť predmetom žiadneho iného predaja.
Zo strany žalobcu nebol predložený žiaden dôkaz o tom, že vyrobené lišty boli v dohodnutej dobe
zo strany odberateľa odmietnuté, resp. že bola odmietnutá dodávka ako nekompletná i napriek tomu,
že žalobca plnil resp. mal snahu plniť neúplnou dodávkou. Z obsahu prípisu o odstúpení od zmluvy

nevyplýva tvrdenie žalobcu, že nemohol plniť čiastočne, resp. že čiastočné plnenie bolo objednávateľom
odmietnuté.
ŽalobcatiežpoukazujeodkazomnazneniečlánkuV.predmetnejkúpno-predajnejzmluvynaskutočnosť,
že sa jedná o zmluvu rámcovú uzatvorenú na päť rokov. Z ustanovenia článku III. ako aj z ustanovenia
článkuVI.predmetnejkúpno-predajnejzmluvyjezrejmé,žesajednáozmluvuuzatvorenúnadobuurčitú
do 30.11.2002 a článok VI. má povahu zmluvy o budúcej zmluve avšak neobsahujúcu všetky zákonom

požadované náležitosti, a teda trpiacu neplatnosťou z uvedeného dôvodu.
Sám nemecký zmluvný partner listom zo dňa 11.04.2005 na ponuku žalobcu nadväzujúcu na kúpno-
predajnú zmluvu zo dňa 31.10.2002 a objednávku k nej uvádza, že: „Nemôžeme v minulosti uzavreté
zmluvy (zmluva z 31.10.2002) vziať ako podklad na uzatvorenie novej zmluvy pre dobu päť rokov.“
Je teda zrejmé, že ani sám nemecký zmluvný partner pôvodne nemal úmysel uzatvoriť priamo zmluvu

na obdobie päť rokov, ako to tvrdí žalobca aj následne sám nemecký zmluvný partner vo svojich
odpovediach pre tunajší súd.
Pre výklad zmluvy je dôležitá vôľa strán v čase uzatvorenia zmluvy, nie vôľa strán prejavená následne
niekoľko rokov po samotnom vzniku zmluvy v priebehu súdneho konania.
V súvislosti so žalobcom uplatneným ušlým ziskom žalovaný poukázal ,že žalobca odo dňa 01.01.2003

už výrobnú činnosť reálne neprevádzkuje a venuje sa výlučne prenájmu priestorov. Vzhľadom k
uvedenému nie je možné žalobcovi priznať nárok zo zisku, ktorý by mu údajne ušiel za obdobie, počas
ktorého žalobca činnosť, z ktorej mal samotný zisk vzniknúť dlhodobo nevykonával.
Ušlý zisk musí byť objektívne dosiahnuteľný nie len čisto hypotetický, preto ak sa žalobca reálne v
žalovanom období rokov 2003 - 2007 výrobnej činnosti nevenoval, nemohol mu z takejto činnosti

objektívne vzniknúť akýkoľvek zisk, a teda nie je možné mu za toto obdobie priznať ani ním uplatňovaný
ušlý zisk.
Priznaním takéhoto nároku žalobcovi by došlo k bezdôvodnému zvýhodneniu postavenia žalobcu v
porovnaní so situáciou, v akej by tento bol, keby k škodovej udalosti nebolo došlo.
Poukazuje opakovane tiež na skutočnosť, že znalecký posudok č. 16/2009, ku ktorému C.. F. vyhotovil

doplnok č. 1/2018 a na ktorého závery a výpočty v tomto doplnku nadväzoval, nie je súčasťou súdneho
spisu a s jeho znením žalovaný nebol oboznámený.
V ostatnej argumentácii sa v plnom rozsahu pridržiava svojich predchádzajúcich vyjadrení Źalobca
v predmetnom konaní neuniesol svoje dôkazné bremeno, neodstránil nedostatky dokazovania a ním
uvádzaných skutočností a nepreukázal, že v prípade, ak by nedošlo k prerušeniu dodávky elektriny do

jeho odberného miesta, bol by schopný svoj zmluvný záväzok z kúpno-predajnej zmluvy riadne a včas
v plnom rozsahu, kvantite a kvalite splniť, t.j. nepreukázal príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného
a žalobcom uplatňovanou pohľadávkou ako ani samotnú existenciu ním uplatňovanej pohľadávky a
zároveň nepreukázal splnenie svojej prevenčnej a zakročovacej povinnosti v zmysle platných
právnych predpisov ani akúkoľvek snahu o predídenie vzniku škody a/ alebo aspoň zmiernenie jej

rozsahu.

21.Na pojednávaniach právny zástupca žalobcu poukázal na vec sa vzťahujúce uznesenie NS SR,
ktorý okrem iného konštatuje, že je potrebné súhlasiť s námietkami žalobcu, že odvolací súd pri
posudzovaní uplatneného nároku vychádzal len z jedného opakovaného dôkazu, výsluchu svedka K. a

dôkaz nevyhodnotil vo vzájomnej súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi týkajúcimi sa oznamovania
prerušenia dodávky elektrickej energie žalovaným.....Uviedol, že tento svedok bol zamestnancom
žalovaného a len na jeho výpovedí krajský súd svoje rozhodnutie postavil. Dôkazmi jasne preukázali,
že nikto zo strany žalovaného neoznámil zákonným spôsobom a už vôbec nie vopred, že dôjde k
prerušeniu dodávky elektrickej energie v danom objekte. Spochybnil výpoveď svedka K., ktorý najskôr

tvrdil, že žalobcovi bolo prerušenie dodávky elektrickej energie oznámené faxom, keď sa zistilo pred
krajským súdom, že ide o zle faxové číslo, ktoré nikdy nemal tak tvrdil, že mu to oznámil osobne a
označil kanceláriu, kde mu to oznámil. Žalobca nikdy nemal kanceláriu tam, kde ju označil svedok
K. pred krajským súdom ho nespoznal. V priebehu celých 15 rokov bolo vyjadrovanie sa žalovanéhoa predkladanie dôkazov veľmi vágne. Prostriedky procesnej obrany a procesného útoku si strana
žalovaná mala dostatok času zaobstarať. Poukázal na dodatok znaleckého posudku ku ušlému zisku
za zvyšné obdobie tak. Je ním jednoznačne preukázané, že rozsah ušlého zisku a náhrady škody, za

ktorú zodpovedá žalovaný je dôvodný a správne vyčíslený. Samotný Najvyšší súd SR v dovolacom
konaní konštatoval, že je to žalovaný, ktorý spôsobil škodu žalobcovi, je zodpovedný za túto škodu
a jedinou skutočnosťou, ktorou sa treba zaoberať podľa dovolacieho súdu, ako aj podľa posledného
rozhodnutia krajského súdu je, kedy sa mohol žalobca o vzniknutej hrozbe škody dozvedieť, teda z
časového hľadiska zistiť hrozbu škody a vykonať opatrenia na jej zamedzenie vo vzťahu k § 384. K

tomuto navrhol výsluch svedkov, bývalého zamestnanca p. B. a L.. X., a to práve k tomu, aby sa
vyjadrili, kedy a či vôbec bola oznamovaná skutočnosť o prerušení elektrickej energie žalobcovi resp.
subjektom v okolí v blízkom areáli. Tým chcel poukázať na skutočnosť, že časové hľadisko, kedy malo
dôjsť k oznámeniu tak, ako malo byť prezentované oznámením zo strany zamestnanca žalovaného, p.
K. je zavádzajúce a nekorešponduje s výsluchmi týchto svedkov, nakoľko v žiadnom prípade nebolo
oznámené toto prerušenie elektrickej energie pred samotným prerušením, ale dozvedel sa o ňom

žalobca až samotným prerušením. To má súvis tým pádom s notifikačnou povinnosťou v zmysle §
377 Obchodného zákonníka zo strany žalovaného, ktorý si túto nesplnil , teda ani žalobca nemohol
vzhľadom na nesplnenie notifikačnej povinnosti až do času prerušenia vykonať žiadne opatrenia na
zamedzeniealebozmenšenieškody,čímbysapredišloškode.Tiemoholvykonaťažodtohtoprerušenia
a jediným takýmto opatrením bolo okamžité oznámenie a jednanie s jeho dodávateľom, ktorý bol v O.,

čo sa aj zo strany žalobcu stalo, došlo k oznámeniu oneskorenej dodávke, to bol list zo dňa 25.11.2002,
adresovanej nemeckému dodávateľovi, že sa termín dodávky posunie. Čo sa týka ušlého zisku za to
zvyšné obdobie december 2002 až 2007 uviedol, že znalecké posudky a dodatok znaleckého posudku
jasne preukazujú, že žalobca mal schopnosti, možnosti, či už ekonomické zázemie, alebo v danom
čase dostatok pracovného potenciálu, teda zamestnancov, aby mohol vykonávať činnosť, kde bez

zrejmého zásahu zo strany žalovaného by mu škoda nebola vznikla. Nikdy po prerušení dodávky, ani
predtým, nebola žalobcovi prerušená dodávka z dôvodu neplatenia a práve žalobca bol ten kto inicioval
a riešil situáciu medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného, nakoľko sa tam jednalo o iné
vzťahy, bola to vec trafostanice, nikdy by sa nestala tá skutočnosť, žeby došlo k odpojeniu. Prebiehali
rokovania, čiže tam nebolo spoliehanie sa, že sa niečo stane alebo nestane. V záverečnej reči poukázal

na vykonané dokazovanie a všetky ich vyjadrenia a k poslednému vyjadreniu žalovaného uviedol, že
žalovaný si prispôsobuje svoju argumentáciu ako mu vyhovuje. Čo sa týka premlčania je argumentácia
žalovaného mylná a zavádzajúca, ako napokon všetky jeho tvrdenia. Jeho argumentácia a judikatúra
vychádza ešte z právnej úpravy civilného procesu podľa O.s.p. a ignoruje novú úpravu podľa C.s.p,
ktorá už znenie ohľadom premlčania nekopíruje. Námietka premlčania je hmotnoprávna námietka. To,

že premlčanie je prostriedkom procesnej obrany je zrejmé aj zo samotnej dôvodovej správy C.s.p.,
ktorý vyslovene v § 152 uvádza: navrhovaná právna úprava zavádza pojem hmotnoprávnej námietky
v Civilnom sporovom konaní ako inštitúte procesnej obrany alebo procesného útoku sporových strán.
Obsahové náležitosti hmotnoprávnej námietky podľa navrhovaného ustanovenia spĺňajú predovšetkým
námietka premlčania, kompenzačná námietka, kt. sú upravené v hmotnom práve. Žalovaný, teda

nemôže vyvrátiť hmotnoprávnu námietku podľa § 152 C.s.p. a v zmysle zásady sudcovskej koncentrácie
konania ide podľa § 153 C.s.p. s poukazom na § 149 C.s.p. o prostriedok procesnej obrany a
ten bol žalovaný povinný uplatniť včas, inak na tento prostriedok súd nemusí prihliadať. Ak žalovaný
poukazuje nato, že k nesplneniu záväzku žalobcu voči nemeckému zmluvnému partnerovi v súvislosti
s účinkami odstúpenia žalobca nevyvinul dostatočné úsilie uviedol, že žalobca už dňa 25.11.2002

žiadal o predĺženie termínu dodávky do 5.12, lebo už zo skúsenosti reálne vedel o koľko sa predĺži
termín na dodanie tovaru, ktorý bol podľa zmluvy stanovený na 30.11.2002. K termínu rovnakému ako
žalobca, dospel aj znalec, čo znamená, že určenie termínu pre dokončenie výrobkov po prerušení
energie zavinenom žalovaným bolo správne. Žalovaný opätovne však opomína už doposiaľ vykonané
dokazovanie, ktoré vyplynulo z výpovede samotného B. F., ktorému mal možnosť klásť otázky samotný

žalovaný.P.F.sajednoznačnevyjadrilvosvojejodpovedinaotázkusúduč.2,ženemalzáujemoplnenie
dodávky menšieho množstva a v termíne po 30.11.2002. Rovnako v tejto odpovedi p. F. sám uviedol, že
predmetnázmluvabolauzatvorenána5ročnéobdobie,čojeodpoveďouajnaotázku,čibolauzatvorená
na 1 mesiac alebo na 5 rokov. Pre výpadok elektrickej energie zapríčinený žalovaným nebolo možné
dodržať objednané množstvo obrazových líšt v stanovenom termíne, zároveň bola v celom konaní

potvrdená podstatná skutočnosť a to, že postupom zvoleným žalobcom v prípade bezproblémového
priebehu, teda v prípade, ak by nedošlo k odstávke elektrickej energie by žalobca bol schopný realizovať
objednávkuvstanovenomtermíne.Právnyzástupcapodrobnepoukázalnajednotlivéznalecképosudky,rozobral tiež odpovede nemeckého zmluvného partnera žalobcu, zhrnul dokazovanie, žiadal žalobe
vyhovieť a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

22.Žalobca sa na pojednávaniach pripojil k vyjadreniu svojho právneho zástupcu a uviedol, že predtým,
ako podpísali zmluvu, klient chcel urobiť vzorky líšt, ktoré následne boli dané do zmluvy, lenže robili sa
menšie množstvá líšt to je po 200,500 ks vzorky, aby ich mohol on vziať a dať svojim klientom, či budú
s nimi spokojní a on vzorky ktoré ostali na sklade nemôže zmiešať s inými sériami, lebo by nepasovali
spoje. Jedna séria je na desatiny milimetra. Nemôže ju skombinovať s ďalšou sériou. Menšie množstvá

robili na začiatok, aby svojim klientom po Nemecku jeho nemecký partner rozhodil ako vzorky.

23.Právny zástupca žalovaného na pojednávaniach mal zato, že predmetom skúmania má byť
nielen termín oznámenia prerušenia dodávky elektrickej energie, ale aj skúmanie možnosti splnenia
zakročovacej a prevenčnej povinnosti zo strany žalobcu, pretože jedná sa o to, že žalobca si sám
navodzoval dlhodobo stav, kedy mohol byť kedykoľvek odpojený od dodávky elektriny a dodávka mu

mohla byť kedykoľvek prerušená. Napriek tomu tento stav dlhodobo udržiaval a sám sa nesnažil ho
ani žiadnym spôsobom zmeniť to znamená, že vedel a objektívne mohol vedieť, žeby k odpojeniu
mohlo niekedy prísť, keďže k zmene toho stavu neprišlo. Vzhľadom nato považoval za irelevantné riešiť
otázku, že či mohol alebo nemohol, pretože je zrejmé, že objektívne mohol vedieť, že k tomu prerušeniu
dodávky môže prísť a nemohol sa bezdôvodne spoliehať nato, že k prerušeniu dodávky nepríde zo

strany žalovaného pokiaľ ten svoj stav nezmení. Bol upozornený na prerušenie dodávky svedkom p.
K., Pre účely skúmania prevenčnej a zakročovacej povinnosti žalobcu je teda potrebné skúmať nielen
to aké kroky mohol reálne objektívne z hľadiska personálneho a pracovnoprávnych predpisov, ale aj
technických predpisov uskutočniť a tiež je potrebné skúmať aj akým spôsobom reagoval na doručené
odstúpenie, pretože je pravdou, že dodávka mala byť splnená do 30.11, oznámil skutočnosť, že nedôjde

k splneniu do 30.11 zmluvnému partnerovi dňa 25.11, pričom v tomto oznámení uviedol, že k dátumu
4.12. je možné dodávku splniť. Nato prišlo odstúpenie od zmluvného partnera dňa 5.12, ktorý vo
svojom odstúpení píše, že dodávka splnená k uvedenému dátumu nebola. To znamená, že je zrejmé
z týchto dokumentov aj zo znaleckého dokazovania, na ktoré žalobca odkazuje, že k 5.12 dodávka
objektívne zo strany žalobcu splniteľná bola aj napriek prerušeniu dodávky elektrickej energie. Do tohto

momentu žalobca nemal dôvod nepokračovať vo výrobe a nesnažiť sa svoj záväzok svojmu nemeckému
partnerovi splniť. V prípade keď žalobca nerobil, tak je potom otázkou na strane žalobcu prečo tak
neurobil a prečo si vlastne škodu spôsobil sám svojím postupom a taktiež ďalej k otázke odstúpenia
právne predpisy ustanovujú spôsob a podmienky, kedy k odstúpeniu môže prísť a za akých podmienok.
Odstúpeniu by mala predchádzať výzva s dodatočnou lehotou na plnenie, pretože sa nejedná o

porušenie zmluvy, nakoľko to nevyplýva zo samotného textu zmluvy. Takáto výzva nie je súčasťou
spisu, ani doteraz nebula zo strany žalobcu uvedená a nebola doručovaná. To znamená, že samotné
odstúpenie je tým pádom neplatné k danému dátumu resp. nadobudne svoju platnosť až po uplynutí
primeranej lehoty a týmto sa mal žalobca voči svojmu nemeckému zmluvnému partnerovi brániť, pretože
za takýchto okolností bol žalobca povinný plniť dodávku a nemecký zmluvný partner bol povinný si

dodávku prevziať a zároveň tiež sa jedná o plnenie druhové, ktoré je možné prijímať aj čiastkovo. Nebolo
v zmluve dohodnuté výslovne, že má význam preňho len, ak sa splní vcelku. Toto je možné dohodnúť
len výslovne priamo v texte zmluvy a nie potom dodatočne nejakými vyjadreniami po niekoľkých rokoch
zo strany nemeckého zmluvného partnera alebo zo strany žalobcu. Splnenie prevenčnej a zakročovacej
povinnosti zo strany žalobcu nebolo riadne splnené a je potrebné pre celkové vyhodnotenie skúmať aj

otázku toho ako odstúpenie bolo urobené, či bolo urobené platne a či bol oprávnený od zmluvy odstúpiť
a či nejaká škoda vznikla resp. ušlý zisk. Podľa obchodných podmienok v článku 7 nie je úhrada kúpnej
ceny viazaná na kompletnosť dodávky ani na nič iné, je to vyslovene viazané na kvalitu a z celej kúpnej
zmluvy nevyplýva, že nedodržanie termínu alebo dodanie menšieho množstva by bolo podstatným
porušením zmluvy a odstúpenie od zmluvy bez predchádzajúcej výzvy je možné výlučne v prípade, ak

sa jedná o podstatné porušenie zmluvy a toto musí byť v zmluve dojednané a ak by aj nebolo, odstúpenie
prišlo až 5.12., kedy objektívne schopný plniť bol. Špecifickosť objednaných líšt, nevyplýva ani zo
samotnej objednávky, ani zo samotnej zmluvy, ani zo žiadnych podkladov, pretože zo zásob skladových,
ktoré žalobca sám predložil je zrejmé, že lišty takého druhu už boli priamo na sklade v tom čase. V
záverečnej reči právny zástupca uviedol, že žalobcom uplatnený nárok považuje za nepreukázaný.

Nebolo vykonané dokazovanie a preukázané aké reálne personálne a technické možnosti mal žalobca
splniť svoju zakročovaciu povinnosť a zmierniť alebo odvrátiť vznik škody pri prerušení dodávky
elektrickej energie. Zo strany žalobcu nebolo v doterajšom konaní preukázané, že bezprostredne po
zistení prerušenia dodávky elektriny uskutočnil všetky nevyhnutné kroky k odstráneniu resp. aspoňk zmierneniu škody, naopak z doterajšieho dokazovania, ako aj žalobcom predložených skladových
zásob vyplýva, že žalobca momentom prerušenia dodávky elektriny prestal vyvíjať akúkoľvek činnosť
smerujúcu k splneniu svojho záväzku k svojmu nemeckému zmluvnému partnerovi. Zo strany žalobcu

neboložiadnymspôsobompreukázané,žebynemeckýzmluvnýpartnersdodatočnýmtermínomplnenia
v danom čase nesúhlasil, alebo žeby voči nemu akokoľvek v danom čase namietal. Nemecký zmluvný
partner odstúpil od kúpnopredajnej zmluvy až dňa 5.12.2002 z dôvodu, že do uvedeného dátumu mu
jeho dodávka zo strany žalobcu nebola splnená a objednané lišty neboli dodané. Je teda zrejmé, že
k odstúpeniu od predmetnej zmluvy zo strany nemeckého zmluvného partnera došlo práve v dôsledku

samotnej pasivity žalobcu, ktorý ani v sebou samým určenej dodatočnej lehote nevyvinul žiadnu aktivitu
na splnenie svojho záväzku voči svojmu nemeckému zmluvnému partnerovi. Zároveň zdôraznil, že
žalobca predmetnými lištami, ktoré tvrdí, že sú výrazne špecifické a nepredajné inému zmluvnému
partnerovi k dátumu 30.12.2002 už nedisponoval, čo vyplýva z jeho skladových zásob a ním samých
predložených dôkazov. Ak predmetné lišty žalobca predal alebo iným spôsobom zhodnotil nie je
možné, aby mu bol priznaný ušlý zisk z predmetnej kúpnopredajnej zmluvy. Poukázal na skutočnosť,

že predmetom posudzovania zo strany NS SR bola len časť žalobcom uplatňovaného nároku za
obdobie november 2002, keďže k účinnému spojeniu veci došlo až dňom 18.4.2018. Zo strany NS
SR a rovnako ani krajského súdu nebola teda skúmaná otázka povahy budúceho záväzku na ďalšie
obdobia od decembra 2002 do decembra 2007, ktoré ako uviedli vo svojich písomných vyjadreniach
neobsahuje platný a ani vykonateľný kontraktačný záväzok žiadnej zo zmluvných strán. Rovnako nebola

skúmaná spôsobilosť žalobcu plniť svoj prípadný budúci záväzok voči svojmu zmluvnému partnerovi
v ďalších dotknutých obdobiach od decembra 2002 do decembra 2007. Skutočnosť, že žalobca od
1.1.2003 nevykonával svoju podnikateľskú činnosť v rámci výroby líšt, ale príjem dosahoval z prenájmu
nehnuteľnosti vyplýva zo znaleckého dokazovania, na ktoré sa sám žalobca odvoláva a považuje ho za
správny. Nie je možné žalobcovi priznať ušlý zisk z neplatného kontraktačného záväzku a rovnako nie

je možné priznať ušlý zisk ani za obdobie, kedy žalobca podnikateľskú činnosť, z ktorej mu nárokovaný
ušlý zisk mal vyplynúť už nevykonával. Skutočnosť, že tunajší súd spojil obe veci do jedného konania
nemôže mať za následok nedostatočné dokazovanie a byť na úkor riadnemu zisteniu skutkového stavu
veci. Podľa neho nárok žalobcu nebol napriek rozsiahlemu dokazovaniu v celom doterajšom konaní
riadne preukázaný a to ani vo vzťahu k nároku za november 2002 a rovnako ani k nároku za december

2002 až december 2007. Opakovane vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k nároku za obdobie
január 2003 až december 2007 a rovnako vo vzťahu k príslušenstvu z celej žalovanej istiny, ktoré boli
žalobcom uplatnené až po uplynutí premlčacej doby. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam žiadal nárok
žalobcu v celom rozsahu zamietnuť a žalovanému priznať náhradu trov konania.

24.Poverený zástupca žalovaného na pojednávaniach uviedol, že výpoveď svedka K. bola
vyčerpávajúca a dôveryhodná a takto ju vyhodnotil a stotožnil sa aj krajský súd vo svojom rozhodnutí.
Je pravdou, že žalovaný resp. jeho právny predchodca oznamoval prerušenie dodávky žalobcovi faxom
a je tiež pravda ako sa neskôr preukázalo, že na zle faxové číslo. To, ale že boli v kontakte p.
M. s p. K. je preukázané výpoveďou svedka K. na pojednávaní 15.2.2005, kde uviedol, že boli v

telefonickom kontakte a je tam uvedené telefónne číslo. Je pravdou, že zo strany žalovaného k chybe
došlo. Prerušenie dodávky elektrickej energie nebolo oznámené 30 dní vopred, ale oznámené bolo a tu
poukázal na ust. § 384 Obchodného zákonníka v súvislosti s prevenčnou povinnosťou žalobcu, teda či
mohol škode, ktorá mu vznikla zabrániť. Žalobca resp. jeho právny zástupca tvrdia, že v tom čase bol
žalobca práceneschopný, ale je zaujímavé, že nejaký čas sa mal na firme objaviť a mal riešiť reklamáciu

s p. U.. Vzhľadom na odstup času a dĺžku tohto konania pochyboval, že si svedkovia ešte budú pamätať
niečo. Nevedel, k čomu sa majú vyjadrovať. Poukázal na zmluvu, ktorú mal uzavretú p. M. s p. F.. Na
tejto zmluve nie je ani IČO, ani nejaký obchodný názor. Na zmluve so žalovaným a to išlo len o dodávku
elektrickej energie, nie o prezentované 600 tisíc eurové zákazky za rok, prečo na zmluve so žalovaným
je riadne uvedené označenie odberateľ P. M., ulica, bydlisko, PSČ. Je tam DIČ a pečiatka, aj pečiatka

Stavebstolu. Spochybnil zmluvu uzavretú s nemeckým odberateľom.

25.SvedokL.B.,vypočutývkonanípozrušeníavrátenívecinadriadenýmsúdom vypovedal,žepracoval
pre p. M. ako živnostník, staral sa o chod výroby, drobné opravy strojov a podobne. Vedel, že jeden
víkend sa malo pracovať na zákazke, ktorá mala ísť do Nemecka. V tom čase bol p. M. mesiac PN. Prišli

tam ráno v sobotu, asi 25 ľudí, a ešte išla elektrika a okolo 8.00 hod. sa vypla. Pamätal si, že sušiarne
reziva boli nastavené, ešte to išlo keď tam ráno prišiel a okolo 8.00 hod. sa to vyplo. Volal elektrikárovi,
ktorý to mal na starosti, išlo o nebohého. P. Z., ktorý mu poradil, aby skontroloval, či prúd nejde len v
jednej prevádzke alebo aj v ostatných, ktoré boli v objekte a zistil, že je vypnutý všade. Volal p. M., tenmu poradil počkať 2 hodiny, či prúd nenabehne, nenabehol, tak išli domov a na druhý deň v nedeľu sa
to opakovalo. Boli úplne bez elektriky. Bolo to v novembri roku 2002. Pán M. vtedy mesiac maródoval,
jeho pýtal, aby tam ostal celý mesiac.

26.Svedok L.. T. X.Í. bol okrem iného riaditeľom firmy OCTAN a predtým vlastnil Tatranský podnik, čo je
vlastne v tom istom objekte, kde mal firmu p. M.. OCTAN je v susedstve cez cestu a uviedol, že takisto
neboli informovaní o tom, že dôjde k odstávke elektrickej energie. Bol taký zvyk, že si všetci telefonovali,
no v tom čase nikto tú elektriku nemal. Dopredu o tom nevedeli a na toto si veľmi dobre pamätal, pretože

konečne sa postavil niekto odvážny, žalobca, kto bojuje proti veľkému monopolu. Boli v očakávaní, ako
to dopadne, no po 15 rokoch sa to ešte neskončilo. Kanceláriu mal žalobca hore na poschodí išlo sa
po schodoch na konci a vpravo. Tam mal aj on kanceláriu, takže preto to aj vie. Šéfovská kancelária
nebola nikdy na prízemí, nebol tam ani priestor, bola tam len jedáleň a kuchyňa. Nepamätal si v ktorom
mesiaci došlo k prerušeniu distribúcie elektriny, ale bolo to v roku 2002. Nebolo to prvýkrát, viac krát
sa to opakovalo. A nepamätal si, žeby im to bolo niekedy oznámené. Keď vypadla celá štvrť, vtedy

sa to oznamovalo rozhlasom. Skutok ako taký si pamätal, boli tam ľudia, ktorí tam pracovali aj v iných
podnikoch a keďže sa poznali aj 30 rokov, tak aj z tohto dôvodu si to pamätal. Na otázku právneho
zástupcu žalovaného, či mu hovorí niečo meno C.. B. a C.. T. uviedol, že áno, jeden bol prevádzkový
námestník, druhý mal na starosti výpočtovú techniku a keby im to bolo oznámené vedel by to aj on,
svedok, boli to zodpovední pracovníci. Bol presvedčený, že keby p. K. to bol im oznamoval, tak by to

oznámil aj jemu. Mali s energetikmi nadštandardné vzťahy a zodpovedne prehlásil, že sa to neudialo.
Na otázku, či myslí, že p. K. mohol poznať aj p. M. svedok uviedol, že mohol.. Na otázku, či v minulosti
keď došlo k prerušeniu distribúcie elektrickej energie, im to bolo oznamované uviedol, že nebolo, vždy
to riešili operatívne.

27.ZnalecC..U.F.naotázkuprávnehozástupcužalovanejakýmspôsobombolurčovanýavypočítavaný
ušlý zisk za tie ostatné obdobia, keď nebola vedomosť o tom, aké druhy líšt budú objednané, alebo by
boli objednané, ak by ten zmluvný vzťah vnikol a pokračoval a pri každom druhu líšt boli predpokladané
iné náklady uviedol, každý druh lišty mal svoju kalkuláciu a mal za to, že aj v zmluve bolo dohodnuté aký
druh líšt a aké množstvo sa odoberá. Na základe týchto podkladov vypočítal ušlý zisk. Rátalo sa s tým,

že bude objednané v každom mesiaci ďalších rokov to isté množstvo. zhruba za tých 50 000,- EUR. Na
otázku, ak by sa objednali iné lišty, či by boli tie výpočty iné a nesedeli by znalec uviedol, že keby boli iné
lišty, tak by boli iné výpočty. Nech povie p. M., ale myslel si, že je veľmi problematické povedať v ďalšom
období, aké by sa lišty presne vyrábali. Ušlý zisk nie je o tom, že aká bude presná výroba, ale na základe
tých predpokladov. Neskúmal peňažný denník, tak nevedel povedať, či boli vyplatené mzdy alebo neboli

za mesiac október, na ktorý sa ho pýtal právny zástupca žalovanej. P. M. určite mal zamestnancov,
ale ako vyplácal mzdy nevedel. To neznamená, že keď nie je za mesiac október zaúčtovaná mzda, že
nebola vyplatená. Nevychádzal zo skutočne vyplatených miezd, ale na základe kalkulácie, kde bola aj
výška mzdy na výrobu týchto líšt. Mal kalkuláciu, ktorá bola súčasťou znaleckého posudku.

28.Z výsledkov vykonaného dokazovania, z výsluchu účastníkov, svedkov, z kúpnopredajnej zmluvy z
31. 10. 2002, z faktúry za elektrinu za mesiac december 2002, z odstúpenia od kúpnopredajnej zmluvy
s úradným prekladom, z výpočtu ušlého zisku, z upovedomenia o spôsobení škody zo dňa 4. 12. 2002,
z predžalobnej upomienky, zo znaleckých posudkov, ako aj z ďalších listinných dôkazov v spise mal
súd preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu na dodávku elektrickej energie č. 155900.

V prvom rade zaobstaral túto zmluvu, ktorá bola doložená do spisu (č.l. 175-176). Na základe nej
žalovaný dodával a žalobca odoberal elektrickú energiu. Dňa 23. a 24. 11. 2002 došlo zo strany žalobcu
k prerušeniu dodávky elektrickej energie bez akéhokoľvek predchádzajúceho upozornenia. Žalovaný
túto skutočnosť popieral, tvrdil, že sa žalobca bol na odstávku upozornený faxom a následne, keďže
nebola odozva od p. M. aj osobne pracovníkom žalovaného, ktorý bol v konaní vypočutý ako svedok.

Po nahliadnutí do interného záznamu žalovaného, z ktorého bolo zrejmé, na aké faxové číslo bol fax
zasielaný jednoznačne žalobca uviedol, že takéto číslo v súčasnosti nemá, ani v minulosti nemal./
súd o tom nemal dôvod pochybovať a žalovaný to nevyvrátil / Uviedol, že nie je tiež pravdou, že
by mu plánované prerušenie dodávky elektrickej energie bol osobne oznámiť pracovník žalovaného.
Skutočnosť, že táto odstávka dodávky elektrickej energie žalovaným v dňoch 23. a 24. 11. 2002

oznámená nebola, dosvedčili svojimi svedeckými výpoveďami aj ďalší svedkovia vyššie uvedení, ktorí
v konaní boli vypočutí a ktorí majú svoje výrobné prevádzky v tom istom objekte, ako mal p. M.. Všetci
v tejto súvislosti mali s odstávkou problémy. Treba poukázať napr. na svedeckú výpoveď C.. S., ktorý
sa aj telefonicky spojil s pracovníkom žalovaného na telefónnom čísle, ktoré bolo číslom pre prípadoznamovania porúch. Je preto ťažko uveriť tvrdeniu žalovaného, resp. jeho zástupkyne a to v súvislosti
s výpoveďou svedka C.. L., že plánovaná odstávka elektrickej energie bola žalobcovi oznamovaná
faxom, telefonicky a ešte aj osobne pracovníkom žalovaného a to ako jedinému spomedzi okolitých

prevádzok. Svedok L. vedúci regionálneho dispečingu vypovedal, že odstávka sa oznamuje spôsobom
na mieste obvyklým, resp. spôsobom, ktorý vyplynul z predchádzajúcich vzťahov s odberateľmi, teda
podľa toho, či si to žiadajú oznámiť písomne, faxom alebo telefonicky. Je potrebné zdôrazniť slovíčko
alebo. Skutočne nie je obvyklé, ale minimálne nadštandardné sa javí oznamovanie, resp. spôsoby
oznamovania plánovania prerušenia dodávky elektrickej energie práve iba p. M.. Ide o kumuláciu

všetkých spôsobov, ešte dokonca aj osobne pracovníkom žalovaného a pritom nielen p. M., ale všetci
vypočutí svedkovia, ktorí majú či mali prevádzky v danom areáli popreli, že by im prerušenie dodávky
bolo vopred oznámené a ani inokedy sa zväčša neoznamovalo. Po zrušení a vrátení veci to potvrdili
aj ďalší svedkovia, ako aj svedok L.. T. X., ako aj vtedajší pracovník žalobcu L. B.. Skutočnosť, že
oznámenie odstávky elektrickej energie nebolo odberateľom oznámené zákonným spôsobom nesporne
vyplývaajzrozhodnutiaNajvyššiehosúduSR,akosúdudovolacieho,ktorýuznesenímzodňa31.5.2016

pod č. k. 4Obdo/64/2014-539 zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.12.2013 pod č. k.
7Cob/78/2012-497 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia dovolací súd uviedol, že
z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, aj z opakovaného dokazovania odvolacieho súdu, je
zrejmé, že žalovaný nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť vo vzťahu k žalobcovi v zákonom stanovenej
lehote. Potvrdel, že správny je aj právny záver súdov, že žalobcovi nárok na náhradu škody v zmysle ust.

§ 373 a násl. Obchodného zákonníka vznikol. Podstatnou otázkou pre posúdenie splnenia zakročovacej
povinnosti žalobcom a následne možnosti použitia sankcie vyjadrenej v ust. § 384 ods. 1 Obchodného
zákonníka je, kedy mohol žalobca hrozbu škody zistiť a vykonať tak opatrenia na jej zamedzenie. S tým
nesporne súvisí skutočnosť, kedy vlastne žalovaný žalobcovi prerušenie dodávky elektrickej energie mal
oznámiť a či to oznámenie, ak teda bolo vôbec realizované, či bolo vykonané v takej dobe, kedy bolo

možné odvrátiť škodlivý následok, ktorý hrozil. Súd po vykonaní všetkých dôkazov a ich vyhodnotením
vo všetkých ich súvislostiach dospel k záveru, že k oznámeniu prerušenia dodávky elektrickej energie
žalobcovi vôbec zo strany žalovaného a ani inak nedošlo. Jediný, kto tvrdil opak z vypočutých svedkov
bol výlučne iba podľa súdu účelový svedok L. K., ktorý bol v tom čase pracovníkom žalovaného. V
kontexte so všetkými ostatnými svedeckými výpoveďami svedkov, ktorí mali prevádzky v tom istom

areáli, a ich výpovede, najmä týkajúcich sa predmetu žaloby, ktorí bez pochýb a zreteľne vypovedali,
že ani im odstávka elektrickej energie oznámená žalovaným vtedy nebola, ako aj listinnými dôkazmi o
oznamovaníodstávky,súdvýpovedisvedkaK.neuveril.Źalobcutentosvedokneopoznal,mylneuvádzal
polohu kancelárie žalobcu, v ktorej mal so žalobcom byť, či deň oznamovania, kedy žalobca ani nebol
kvôli chorobe / preukázanej PN / na pracovisku. Jednoznačne podľa súdu ide o zaujatého svedka, ktorý

vypovedal ako zamestnanec žalovaného, ktorý za predpokladu, že si naozaj nesplnil svoje pracovné
povinnosti - oznámiť odstávku, ak mu to bolo skutočne nariadené - by tak vlastne zodpovedal za škodu,
ktorá takto vznikla, za vznik žalovaného nároku. Jeho výpoveď nebola presvedčivou, pričom treba vziať
do úvahy aj vek svedka, ktorý sa blíži k dôchodkovému veku . A ak by priznal, že porušil, nesplnil svoje
povinnosti, by to viedlo zrejme okrem prepustenia aj k ďalším vážnym následkom v jeho živote. Podľa

súdu bol na svedka kladený veľký tlak, ktorý mohol ovplyvniť jeho výpoveď a preto s ohľadom na ostatné
dokazovanie, ktoré bolo vykonané v prípade svedeckých výpovedí hlavne nestrannými svedkami, preto
jeho výpovedi súd neuveril ako tendenčnej, v protiklade so všetkými ostatnými dôkazmi. Nakoniec je
aj možným aj druhá do úvahy pripadajúca varianta a to tá, že vôbec ani taký pokyn oznámiť odstávku
nedostal , že je to len vynútená obrana žalovaného, aby vylúčil svoju zodpovednosť a presvedčil

závislého zamestnanca potvrdiť potrebný scenár... Súd každopádne svedkovi neuveril. Nepovažoval už
ani za potrebné svedka opätovne vypočuť, pretože už bol vypočutý dva krát a jeho ďalšia výpoveď a zas
po niekoľkých ďalších rokoch by zrejme nemohla pre účely dokazovania nič nové k veci priniesť Tiež
účelové a tendenčné je podľa názoru súdu tvrdenie zástupkyne žalovaného, že u p. M. pri prerušení
dodávky elektriny došlo pri nakumulovaní dvoch dôvodov. A to jednak, že to odstavenie bolo plánované

z dôvodu opráv alebo rekonštrukcie a z dôvodu, že p. M. neuhrádzal faktúry za dodávky elektrickej
energie.Tentodôvodvyznievaurčitenelogickyazavádzajúcozasituácie,keďhneďnadruhýdeňpodvoj
dňovej odstávke, keď bol zapnutý elektrický prúd ostatným odberateľom v danej lokalite, tak bol zapnutý
zároveň aj p. M., čiže dodávka bola obnovená napriek tomu, že za víkend, teda v dňoch 23. a 24. 11.
2002 či neskôr neuhradené faktúry neuhradil. Túto argumentáciu žalovaný používal v priebehu celého

konania, a to napriek už spomínanému rozhodnutiu dovolacieho súdu, ktorý jednoznačne uviedol, že
žalovaný nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť v zákonom stanovenej lehote, a že žalobcovi vznikol
nárok na náhradu škody. Tento právny názor dovolacieho súdu záver je pre súd prvej inštancie v zmysle
zákona záväzný Dovolací súd pritom v čase svojho rozhodovania už mal k dispozícii aj druhú svedeckúvýpoveďL.K.Č.,ktorúvykonalpredtýmodvolacísúd..Naviactrebapoukázaťvtejtosúvislostiajnavýzvu
žalovaného adresovanú žalobcovi z novembra 2002, v ktorom ho vyzýva a to v dodatočne stanovenej
lehote do 10. 12. 2002 na uhradenie dlžnej sumy za dodávku elektrickej energie s tým, že ak neuhradí

dlžnú sumu, bude mu potom bez ďalšieho upozornenia prerušená dodávka elektriny. Keďže súd túto
otázku vyhodnotil takto, z toho vyplýva, že toto tvrdenie, ktoré bolo sporné, považuje za preukázané tak,
ako uvádza vyššie a bolo jedným z podkladov pre konečné rozhodnutie súdu.
Pri dôkaze výpoveďou svedka súd vyhodnotil vierohodnosť výpovede týchto svedkov s prihliadnutím
k tomu, aký majú títo svedkovia vzťah k účastníkom konania, sporovým stranám a k prejednávanej

veci a aká je ich rozumová a duševná úroveň, k okolnostiam, ktoré doprevádzali ich vnímanie
skutočnosti, o ktorej vypovedali vzhľadom k spôsobu reprodukcie týchto skutočností a k správaniu
pri výpovedi (presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede, ochota odpovedať na otázky a podobne) a
k poznatkom získaným na základe hodnotenia iných dôkazov (do akej miery je dôkaz výpoveďou
svedka súladný s inými dôkazmi, či im odporuje, prípadne, či sa vzájomne dopĺňajú); celkové
posúdenie uvedených hľadísk potom poskytol súdu záver o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených

(preukazovaných) skutočností.
Súd v tejto súvislosti pripomína, že hodnotením dôkazov sa rozumie myšlienková činnosť súdu,
ktorou je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, hodnota
zákonnosti, hodnota pravdivosti, poprípade vierohodnosti. Pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich
závažnosti (dôležitosti) súd určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či o

ne môže oprieť svoje skutkové zistenia (či sú použiteľné pre zistenie skutkového stavu a v akom
rozsahu, poprípade v akom smere. Pri hodnotení dôkazov po stránke ich zákonnosti skúma súd, či
dôkazy boli získané (zadovážené) a vykonané spôsobom odpovedajúcemu zákonu alebo či v tomto
smere vykazujú vady, k dôkazom, ktoré boli získané alebo vykonané v rozpore s všeobecne záväznými
právnymi predpismi, súd neprihliada. Hodnotením dôkazov z hľadiska ich pravdivosti súd dochádza k

záveru, ktoré skutočnosti, o ktorých dôkazy (pre rozhodnutie významné a zákonné) podávajú správu,
možno považovať za pravdivé (dokázané) a ktoré nie. Vyhodnotením dôkazov z hľadiska pravdivosti
predpokladá tiež posúdenie vierohodnosti dôkazom poskytovanej správy podľa druhu dôkazného
prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona vykonáva. Takýmto posudzovaním dôkazov súd dospel
aj k tomu, že svedok K. neoznámil vôbec odstávku energie nielen ani v zákonnej lehote, ale ani vôbec

a tak žalobca nemohol odvrátiť škodlivý následok v rámci svojej prevenčnej povinnosti.

29.vyššie uvedené hodnotenie dôkazov je dôležité aj z toho dôvodu, že dňa 31. 10. 2002 uzavrel
žalobca kúpnopredajnú zmluvu so zahraničným podnikateľským subjektom firmou B. F. z Nemecka.
Táto zmluva, ako aj jej úradný preklad sa v spise nachádzajú. Jej predmetom bola dodávka drevených

obrazových líšt. Priamo v zmluve sa kupujúci, teda nemecký partner zaviazal pri dodržaní kvality a
termínu podpísať zmluvnú objednávku na dodávku obrazových líšt do roku 2007 v ročnom objeme 600
000 €. Pre účel splnenia tejto dodávky, ktorá mala byť splnená do 30. 11. 2002 žalobca potreboval, ako
aj sám uviedol, nerušenú dodávku elektrickej energie. Po prerušení dodávky nemal možnosť dodržať
termín splnenia prvej, pre celý kontrakt úplne nosnej dodávky, pretože po vychladnutí sušiarne sa celý

proces výroby predlžil o štyri dni. Keďže žalobca nemohol splniť svoju zmluvnú povinnosť k nemeckému
partnerovi v dohodnutom čase, ktorý bol fixný, tento od kúpnopredajnej zmluvy odstúpil. Tak žalobca
stratil kontrakt, ktorý by mu mesačne prinášal značný zisk. Takto žalobcovi vznikla formou ušlého zisku
škoda vo výške 31 495 € len za mesiac november , a za celú dobu zmluvného vzťahu tak 1 869
345 €. Odstúpenie od kúpnej zmluvy firmou F. sa s úradným prekladom v spise nachádza. Naviac

je tam uvedené, že presne výšku, ktorá bude vypočítaná z im vzniknutých škôd a ušlého zisku mu
včas oznámia. Výpočet ušlého zisku podľa zmluvy za jeden mesiac sa nachádza v spise na čl. 16 a
17 a kalkulácie cien na čl. 18 až 31. Objednávka obrazových líšt je takisto aj s prekladom k návrhu
pripojená. Podľa kúpnopredajnej zmluvy je cena dohodnutá podľa platného cenníka, pričom minimálna
cena mesačného odberu je 50 000 € ( článok X zmluvy ). Opodstatnenosť výšky spôsobenej škody

formou ušlého zisku sa nachádza v spise ako je už vyššie uvedené a je vyrátaný v súlade s objednávkou
podľa jednotlivých typov líšt a zároveň je tam uvedená jednotková cena, cena v eurách, ušlý zisk. Súd
zistil i presnú špecifikáciu výrobkov, ktoré žalobca vyrobil resp. mal vyrobiť pre svojho zahraničného
odberateľa. Táto bola vykonaná zo skladových kariet predmetnej dodávky a objednávky (č.l. 180-181).
Z tohto vyplynulo, že hodnota vyrobených líšt predstavovala hodnotu 39 809,- EUR a nevyrobených líšt

10 796,- € (č.l. 179). Žalobca zároveň predložil aj fotografie týchto vyrobených líšt, ktoré sa v priebehu
konanianachádzalineodobratévjehosklade.Žalobcarovnakopredložilajodbornýposudokč.001/2009
zhotoviteľa C.. F. Y. (č.l.185-187). Z tohto posudku vyplynulo, že vinou dvojdňového výpadku elektrickej
energie sa technologický proces sušenia reziva predĺžil o tri dni (2 dni samostatné prerušenie a 1 deňna opätovný technologický nábeh sušenia). Na ostatných dokončovacích technologických operáciách z
2. cyklu sa výrobný proces predĺžil o dva dni. Celkový výpadok vo výrobnom procese tak podľa tohto
odborného posudku bol päť dní, čiže žalobca mohol splniť dodávku až v termíne 4.12.2002. Žalobca

predložil súdu i jeho oznámenie z 25.11.2002, v ktorom oznámil svojmu zahraničnému odberateľovi,
že pre technické problémy (prerušenie odberu elektrickej energie) prevzatie kompletného sortimentu
podľa jeho objednávky bude možné až 5.12.2002 v jeho prevádzke ( č.l. 182-183) Súd aj na základe
z toho vykonaného dokazovania, za účelom vyjasnenia odborných otázok, aj na základe požiadavky
žalovaného pribral do konania súdneho znalca z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo

a daňovníctvo, C.. C. X. z P., ktorého poveril zodpovedať otázky ohľadom stanovenia reálneho ušlého
zisku, posúdenia schopnosti splniť dodávku (č.l. 203-205)

30.Rovnako súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru drevospracovanie - prvovýroba
C.. Z. Z. N.., Bratislava, za účelom zodpovedania odborných otázok ohľadom času potrebného na
vyrobenie množstva objednaného tovaru, posúdenia vplyvu prerušenia dodávky elektrického prúdu na

výrobu tovaru v zmysle objednávky, určenia možného množstva vyrobených výrobkov od 1.11.2002 do
23.11.2002 za použitia skladových zásob a tiež posúdenia, či zo strany žalobcu bol zvolený pri výrobe
objednaného tovaru správny postup. Nakoniec posudok mal zhodnotil aj odborný posudok C.. F. Y..

31.Žalobca avšak ešte naviac okrem týchto posudkov dal vyhotoviť a predložil súdu aj ďalší znalecký

posudok, ktorý si dal sám vyhotoviť a to znalecký posudok č. 16/2009 znalca C.. U. F., znalca z odboru
ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo vo veci stanovenia výšky ušlého zisku. K
tomuto posudku treba uviesť, kvôli námietke žalovaného, že tento znalecký posudok stále tvoril obsah
spisu, bol už pred skoršími rozhodnutiami súdu prvej, druhej inštancie, ako aj pred rozhodnutím súdu
známy, rovnako teda aj pred rozhodnutím dovolacieho súdu a rovnako bol známy aj žalovanému a

tvoril teda obsah spisu Toto súd uvádza v súvislosti s námietkou právneho zástupcu žalobcu ohľadom
skutočnosti, že si prefotil celý spis a tento posudok vraj nebol jeho obsahom. Už pred uvedenými
súdnymi rozhodnutiami s predmetným posudkom bol predsa oboznámený aj žalovaný, nakoniec tento
posudok sa ako dôkaz uvádza aj v samotnom písomnom skoršom rozsudku súdu prvej inštancie, v jeho
odôvodnení. Źalobca podal vtedy odvolanie a takú skutočnosť vôbec vtedy v odvolaní ani nenapádal.

Ak to namieta žalovaný teraz, tak sa len usvedčuje, že nepozná ani obsah prvšieho rozsudku súdu prvej
inštancie.

32.Zo záverov znaleckého posudku C.. C. X. vyplynulo (č.l. 214-294), že reálny ušlý zisk podnikateľa
P. M. z dôvodu nesplnenia kompletnej dodávky líšt voči nemeckému obchodnému partnerovi B. F. k

30.11.2002 predstavuje sumu 31 495,- EUR. Ďalej znalec konštatoval a presne vypísal aké skladové
zásoby vyrobených obrazových líšt vykazoval P. M. - STAVEBSTOL a teda, že hodnota zásob mala
byť k 31.12.2002, k 31.1.2003 a k 28.2.2003 vyššia o sumu 806750,- Sk t.j. o hodnotu výrobkov z
5.12.2002, ktoré si neprevzal nemecký odberateľ B. F.. Zásoby vykázal v cene obstarania nezvýšenej o
pridaný zisk. Znalec tiež konštatoval, že podnikateľ P. M. - STAVEBSTOL bol vzhľadom na jeho finančné

možnosti schopný splniť objednávku, keby neprišlo k iným skutočnostiam, teda k prerušeniu dodávky
elektrickej energie, ktoré mu neumožnili zrealizovať výrobu v požadovanom termíne a množstve. Na
záver odporučil zistiť skutočnosť, či B. F. trvá na náhrade škody od P. M. v sume 22 650,- €z dôvodu
nesplnenia podmienok kúpnej zmluvy z 31.10.2002. Podľa znalca teda ušlý zisk žalobcu v prejednávanej
veci predstavoval za mesiac december 2002 sumu 31 624,- €.

33.Zo záverov znaleckého posudku C.. Z. Z. N.. Bratislava (č.l. 301-335) vyplynulo, že celkove je
možné znalcom konštatovať, že vzhľadom na produkčné výsledky dosiahnuté do 23.11.2002 a trend
výroby vo vyjadrení skutočného a predpokladaného hodinového výkonu, výrobný program v objeme
27 000 bm obrazových líšt za mesiac november 2002 bol zrealizovateľný. Podľa názoru znalca v

dôsledku výpadu produkcie 4,5 dňa nebolo možné dodržať dodávku celkového objednaného množstva
obrazových líšt, pretože skutočne dosahovaný hodinový výkon k 23.11.2002-125,0 bm/h by bolo
potrebné zvýšiť až o 53,57 bm/h (o 42,9 %) čo kapacitné možnosti prevádzky neumožňovali aj vzhľadom
nato, že od 23.11.2002 išlo o doprodukovanie zložitejších typov obrazových líšt, kde nutné technologické
operácie a celková časová prácnosť na finalizácii boli radovo vyššie ako na výrobkov vyrobených do

23.11.2002. Bezproblémový nábeh výroby vzhľadom na drevnú hmotu bol s určitosťou aj zrealizovaný
(zakúpenie alebo iné obstaranie reziva) aj vzhľadom nato, že do 23.11.2002 bolo vyrobených 22
000 bm z celkového plánovaného množstva 27 000 bm obrazových líšt čo predstavovalo 81, 48 %
plánovanej produkcie. Všetky polotovarové položky určené na finalizáciu bolo možné zabezpečovaťpriebežným zásobovaním (nákup a dopĺňaním do výroby). Skladové zásoby nie sú podľa znalca
pre výrobu rozhodujúce, pretože sa dajú zabezpečovať a doplniť operatívne. Najvýhodnejším typom
výroby je pracovať s čo najmenšími operačnými zásobami, základných surovín a polotovarov len na

niekoľko dní dopredu stanovenej technologickej potreby, bez zbytočnej fixácie prevádzkového kapitálu.
Podľa použitých strojov na technologických operáciách sa jedná o štandardné a nutné operácie pre
výrobu obrazových líšt a technologického postupu podnikateľa možno považovať za správne, pričom
sú obsiahnuté všetky typologicky nevyhnutné operácie, ktoré znalec aj vymenoval. Závery znalca na
časové straty vo výrobe sú v podstate správne, pokiaľ ide o posudok C.. F. Y. a skoro identické so

závermi tohto znalca (5 prevádzkových dní, predpokladaný znalecký posudok 4,5 prevádzkových dní)
Na zlikvidovanie straty z 36 hodinového výrobného výpadku by bolo nevyhnutné skutočne dosahovaný
výkon k 23.11.2002 - 125,0 bm/h zvýšiť do 30.11.2002 až o 53,57 bm/h (o 42,9 %) na 178,57 bm/h
čo v organizačno-ekonomických možnostiach prevádzky nedávalo predpoklady k splneniu plánovaného
objemu k 30.11.2002.

34.Žalobca tiež predložil korešpondenciu s odberateľom, v zmysle aj uznesenia odvolacieho súdu (č.l.
349-354) predloženú z nemeckého jazyka E.. W. M.. Z tejto vyplýva, že z dôvodu nedodržania dodacieho
termínu odberateľ zrušil zmluvu so žalobcom.

35.Žalovaný si na vlastné náklady zadovážil vyjadrenie k znaleckému posudku, ktorý spracoval C.. Z.

Z. N.. , ktoré vyhotovovala Technická univerzita vo Zvolene, univerzitná vedecko-technická spoločnosť
- projekt (č.l. 355-361) Podľa tohto vyjadrenia došiel znalec k správnym záverom, dopustil sa drobných
nepresností, ktoré ale neovplyvnili celkové závery. Podľa nich, ale aj nesplnenie dodávky mohlo
byť v určitej miere ovplyvnené aj určitými personálno-prevádzkovými faktormi na strane žalobcu
po 20.04.2002 a ako jedno z reálnych východísk mohlo byť po obnovení dodávky elektrického

prúdu operatívne nabehnutie výroby formou predĺžených pracovných zmien (so zvýšením odmien a
pracovného času, ak by to pripúšťal Zákonník práce....).

36.Aj na základe požiadavky žalovaného a žalobcu, ale hlavne aj za účelom riadneho zistenia
skutočného stavu súd požiadal v zmysle Haagského dohovoru z roku 1965 odberateľa B. F. O. M. o

dobrovoľne zodpovedanie 12 otázok, ktoré súd určil. Tento mimochodom listom z 11.4.2005 (č.l. 388)
na ponuku žalobcu na ďalšiu spoluprácu s poukazom na problémy s dodávkou líšt z novembra 2002
reagoval tak, že túto odmietol. Po preložení predmetných otázok bola táto žiadosť zaslaná do Nemecka
(č.l. 397-400)a doručená p. F. 17.3.2012. Dňa 9.4.2012 tento aj písomne odpovedal na požiadavku súdu
po porade so svojim advokátom sám a dobrovoľne a po pretlmočení jeho listu odpoveď znela tak, že dňa

31.10.2002skutočneuzatvorilsp.Ku(malnamyslip.M.)kúpnuzmluvu,predmetomktorejboladodávka
obrazových rámov na obdobie 5 rokov v jednotlivých dodávkach podľa jeho určenia, teda podľa určenia
p. F.. Termín 1. dodávky bol dohodnutý na 30.11.2002. K tomuto termínu mal mu tovar dodať podľa
objednávky. Telefonicky mu p. Ku a neskôr aj faxom oznámil, že nemôže dodať tovar v dohodnutom
termíne. Kedy to presne bolo žiaľ už nevie, ale určite to bolo pred 30.11.2002 to znamená pred

dohodnutým termínom dodávky. Nemal už viac záujem o dodávku po termíne - 5.12.2002 ( toto vylučuje
možnosť žalobcu plniť do 5.12.2002, na čo poukázal právny zástupca žalobcu ) a nemal ani záujem o
dodávku menšieho množstva ako sa spolu dohodli, pretože práve takéto množstvo bolo dohodnuté k
pevnému termínu zmluvou pre ďalší obchod. Pritom od objednávky na mesiac november 2002 odstúpil.
Mal záujem len o celé množstvo dodávky k dohodnutému termínu. Najprv telefonicky oznámil pánovi Ku

potom čo faxoval v prípade, že nedodrží termín odstúpi od objednávky. Pretože tovar nebol k termínu
úplne pripravený oznámil, ako uviedol p. F., podľa svojich zápisov dňa 3.12.2002 písomne, že ďalší tovar
neprijme, to znamená ani ten, ktorý na základe objednávky z 2.11.2002 bol objednaný. Keď pán Ku
ako dodávateľ nebol schopný už pri prvej dodávke tovar dodať riadne podľa zmluvy, musel oprávnene
pochybovať o jeho spoľahlivosti a hľadať iného dodávateľa. Oznámil nielen písomne, že odstúpil od

objednávky, ale aj telefonicky. Viedli 2 telefonické rozhovory. List išiel pravdepodobne len faxom a to je
ten list, ktorý mu bol predložený k nahliadnutiu. Chýba tam dátum, pravdepodobne došlo k písomnej
chybe. List riadne podpísal. Nemal záujem len o čiastkové plnenie k dohodnutému termínu. Nemal ani
záujem o úplnú dodávku v neskoršom termíne. P. Ku listom z 18.10.2004 požiadal o nové prehodnotenie
zmluvy uzatvorenej 31.10.2002, ponúkol mu silné zľavy na tovar z novembra 2002. P. F. ich odmietol a

oznámil to listom. K 11.4.2005 definitívne skončil ich zmluvný vzťah. Konečným skončením spolupráce je
oznámenievliste11.4.2005.Ospôsobenejškode,ktoráp.F.vzniklanedodaníminformovalp.Kulistomz
12.3.2003.Nemalvedomosťotom,čip.Kumáproblémyvpriemysle,sdodávateľmialebosodberateľmi.
Neskúma pomery svojich dodávateľov. Pre neho sú podstatné v zmluve dohodnuté podmienky. Uplatnilby zľavy z ceny. Kontroloval kvalitu u p. Ku pri podpísaní zmluvy a bol spokojný. Predpokladal, žeby
neboli problémy s kvalitou. Pretože dodávka do 30.11.2002 nebola úplná znamenalo to, že tak termín,
ako i množstvo podľa zmluvy neboli splnené. V roku 2005 oznámil listom z 8.4. Východoslovenskej

energetike a.s, na jej žiadosť o oznámení informácie o p. Ku, že je jeho jediný zmluvný partner, preto by
sa mali obrátiť naňho. Táto skutočnosť s poukazom na námietky zástupkyne žalovaného na pojednávaní
súdu nie je v rozpore s ostatnými tvrdeniami p. F.. To, že nedošlo k ďalším objednávkam zo strany p. F.
voči p. M. nevylučuje skutočnosť, že zmluvný vzťah ako taký naďalej trval. Ako p. F. uvádza, v decembri
odstúpil od dodávky, ktorá mu mala byť dodaná do 30.11.2002. Po nesplnení objednávky za november

2002 už u p. Ku viac tovar neobjednával a žiaden neprijal. Ako však uvádza zmluvný vzťah ukončil k
11.4.2005.
37. Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k
rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý
zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody),
ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku,

lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu
alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému
nedošloprávevdôsledkukonaniaškodcu(škodnejudalosti).(uznesenieNajvyššiehosúdu,sp.zn.4Cdo
319/2008, zo dňa 28. apríla 2010). Ušlý zisk je stratou konkrétnej, reálnej a preukázateľnej príležitosti
zhodnotenia majetku, avšak len za predpokladu, že pravdepodobnosť dosiahnutia zisku u poškodeného

je s ohľadom na existujúce okolnosti toho ktorého konkrétneho prípadu vysoko pravdepodobná až
blížiaca sa k istote.(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. marca 2017, sp. zn. 5 Cdo 195/2015).
Presná výška škody - ušlého zisku za celé obdobie, počas ktorého v zmysle zmluvy s nemeckým
obchodným partnerom p. M. mal trvať zmluvný vzťah bola stanovená znaleckým dokazovaním. Pôvodný
znalecký posudok, ktorý spracoval znalec C.. F. za obdobie mesiaca december 2002, tento v konaní

po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie doplnil o obdobie december 2002 až december 2007 vrátane
Podľa tohto posudku ušlý zisk za mesiac december bol 31 955,80 € , za rok 2003 je to suma 381
929,16 €, za rok 2004 suma 373 775,40 €, za rok 2005 suma 364 972,32 €, za rok 2006 suma 357
599,40 € a za rok 2007 330 390,96 €. V takejto výške však súd žalobcovi ušlý zisk nepriznal, nakoľko
nemohol rozhodnúť ultra petit a prisúdiť mu viac, ako žiadal v žalobe. Takýto záver vlastne nepriamo

potvrdzuje aj znalecký posudok Ing. Vojtka, ktorý mesačný ušlý zisk stanovil za mesiac výroby na
november 2002 na 31 495 EUR, teda iba skutočne nepatrne inou sumou, akou mesačne zisk stanovil
C.. F.. Pri očakávanej pravidelnej výrobe trvajúcej zákazky tak mohol poškodený žalobca oprávnene
a dôvodne očakávať zisk v tak približnej výške / konkrétne sumy sa uvádzajú v posudku / za jeden
mesiac, ako uvádzali vlastne obaja znalci. Znalecký posudok C.. F. bol síce vypracovaný ako súkromný

znalecký posudok, avšak keďže obsahoval vyhlásenie znalca o tom, že si je vedomý následkov
nepravdivého znaleckého posudku, súd ho považoval za posudok, ako keby bol vypracovaný súdom
ustanoveným znalcom. U žalobcu nešlo počas priebehu jeho podnikania iba o ojedinelú zákazku či
ojedinelú náhodnú výrobu, ktorá by vznikla pre tento prípad, ale žalobca dlhšie podnikal v predmetnom
obore, zamestnával viacero ľudí a aj po strate predmetnej zákazky naďalej podnikal a na danom mieste

viacero rokov... Nadbytočným a bezdôvodným by bolo nariadenie ďalšieho znaleckého dokazovania
ústavom či kontrolným znaleckým dokazovaním. Závery znalcov nie sú v zrejmom rozpore a nejde
ani o obzvlášť závažný prípad vyžadujúci si osobitné vedecké posúdenie. Nakoniec, bolo by to aj v
rozpore so zásadou čl. 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá, bez zbytočných prieťahov , hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného

zaťažovania strán sporu a iných osôb. Samozrejme ,že súd vzal ohľad aj na to, že táto zásada nemôže
ísť na neprospech zásady spravodlivého konania, ktorá podľa súdu nebola týmto porušená, a to aj s
ohľadom na dľžku času, aký sa konanie v tejto veci už vedie...nakoniec, ak žalovaný namieta závery
týchto posudkov, mal možnosť a dostatok času dať vypracovať si príslušným iným znalcom súkromný
znalecký posudok podľa § 209 CSP a predložiť ho súdu. V civilnom sporovom konaní a obzvlášť

ako je toto je potrebné vyvinúť aj nejakú aktivitu a iniciatívu za účelom preukázania svojich tvrdení
a nečakať len na to, čo urobí súd sám. Podľa čl. 8 CSP sú strany sporu povinné označiť skutkové
tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, v súlade s princípom
hospodárnosti...Tento názor súdu je nutné aplikovať na všetky argumenty, námietky ktoré začal žalovaný
vo veľkom množstve, hoci už boli predtým a podrobne riešené v konaní, vznášať po viac ako dvanástich

rokoch súdneho konania a tiež dva roky po prijatí CSP, ktorý upravil dokazovanie inak, ako predtým
O.s.p. Vtedy voči dôkazom či iným tvrdeniam nenamietal ani nežiadal vykonať dôkazy na podporu
svojich tvrdení. Tento postup je o to žiadanejší, že podľa § 153 strany uplatňujú prostriedky procesnej
obrany a útoku včas, je to ich povinnosť, najmä ak by si to vyžiadalo ďalšie pojednávania či ďalšie úkonysúdu. V prípade ušlého zisku treba tiež zdôrazniť, že nie je možné preukázať jeho reálnu existenciu,
ale musia byť dokazované také konkrétne skutkové okolnosti (tvrdené poškodeným), ktoré pri logickej
úvahe povedú súd k záveru, že ušlý zisk by skutočne vznikol nebyť protiprávnej udalosti, t.j. dokazuje

sa pravdepodobnosť dosiahnutia ušlého zisku u poškodeného v danom čase a podľa miery dokázanej
pravdepodobnosti, je potom možné urobiť záver o tom, či by za daných okolností bol žalovaný ušlý zisk
aj reálnym. Nepreukázanie existencie takýchto skutkových okolností, by potom mohlo viesť len k záveru,
že ušlý zisk, ktorého sa žalobca v konaní domáha, je skutočne iba „fikciou“ ( uznesenie najvyššieho súdu
sp.zn.3Cdo513/2014).,,Ajvprípadeušléhoziskumusíísťoujmuužnastalú(vzniklú)anieoujmu,ktorá

by hypoteticky mohla vzniknúť v budúcnosti“(z uznesenia najvyššieho súdu sp.zn. 4 MCdo 23/2008). Za
ušlý zisk teda nemožno považovať hypotetický ušlý zisk, ktorý nemá žiadny konkrétny preukázateľný
základ. Napokon hypotetický ušlý zisk nevychádzal z hypotetického porovnania a spriemerovania zisku
dosahovaného v prípade obdobnej podnikateľskej príležitosti za obdobných podmienok u iného subjektu
v príslušnom podnikateľskom odvetví, ale z vlastnej , reálnej činnosti. žalobcu. Ušlý zisk je teda stratou
konkrétnej, reálnej a preukázateľnej príležitosti zhodnotenia majetku, a za existujúceho predpokladu, že

pravdepodobnosť dosiahnutia zisku u poškodeného žalobcu je s ohľadom na existujúce okolnosti toho
ktorého konkrétneho prípadu vysoko pravdepodobná až blížiaca sa k istote ( uznesenie najvyššieho
súdu sp. zn. 4 Cdo 319/2008, 1 Cdo 76/2008). Podľa súdu žalobca preukázal existenciu týchto okolností
a výšku ušlého zisku, ktorý mohol pri bežnom chode vecí očakávať, preto mohol byť aj v konaní úspešný.
Žalobca nielen tvrdil skutkové okolnosti, z ktorých svoj nárok odvodzuje a ktoré sú určené obsahom

hmotnoprávnej normy, ale zároveň aj označil a predložil súdu dôkazy na preukázanie pravdivosti svojich
tvrdení. Preukázal svoje tvrdenia a z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho prospech,
keďže uniesol dôkazné bremeno.
38.Súd má teda zato, že neoznámenie prerušenia dodávky elektrickej energie bolo rozhodujúcou,
limitujúcou príčinou, prečo došlo k vzniku škody na strane žalobcu. Súd pritom vzal do úvahy námietky

žalovaného vznesené tak pred týmto rozhodnutím, na ktoré reaguje nižšie, ako aj pred predchádzajúcimi
rozhodnutiami, najmä jeho tvrdenia o neplatení elektrickej energie žalobcom a teda, žeby bol pre
tento dôvod odpojený od odberu zrejme i tak. Ale ak by tomu tak bolo, súd nerozumie, prečo bol po
predmetnom odpojení znovu zapojený a naďalej nerušene odobral elektrickú energiu. Toto tvrdenie súd
považoval za účelové, ktoré zrejme vyplýva z ich pretrvávajúcich rozporov ohľadom trafostanice v areáli

žalobcu.

39.Rovnako aj poukaz žalovaného v priebehu konania nato, že ak by nakúpil sušené drevo inde,
mohol by stihnúť tovar vyrobiť, je čisto hypotetický. Bolo by treba skúmať časové hľadisko, možnosti
nákupu vhodného materiálu (sušeného dreva) a o potrebných rozmeroch, výrobcu takéhoto materiálu a

kapacitu skladu alebo výroby. Nie je možné tvrdiť, že v potrebnom množstve, čase, kvalite a podobne
niekto a kde takýto tovar mal alebo mohol mať. A tiež, ak žalobca investoval do nákupu potrebného
materiálu v potrebnom množstve (mokrého dreva), či ešte mal voľné peniaze na ďalšie nákupy materiálu
naviac..... Podobne súd hodnotil aj argumentáciu žalovaného, že žalobca teoreticky po obnovení
dodávky elektrickej energie mohol zaviesť operatívne nepretržitú, predĺženú výrobu vo svojej prevádzke

a to naplniť zmluvu. Takéto opatrenia vyžadujú samozrejme prioritne technické možnosti výroby, ale aj
ochotu zamestnancov vykonávať prácu inak a v rozpore s pracovnou zmluvou a nakoniec i v rozpore
so Zákonníkom práce. A či by žalobca stihol v tak krátkom čase prijať ďalších pracovníkov, odborne
zdatných je veľmi otázne a celá problematika je čisto špekulatívna a čisto hypotetická. Aj znalecké
dokazovanie to vylúčilo. Preto súd takúto argumentáciu žalovaného nevzal do úvahy resp. mal zato,

že rozhodujúcou a jedinou skutočnosťou, ktorá viedla ku vzniku škody na strane žalobcu bolo jeho
odpojenie od odberu elektrickej energie v rozpore so zmluvou, resp. so zákonom - § 9 ods.1,2 zákona č.
70/1998 Zb. vtedy platnom znen a takým spôsobom, že škodu nebolo možné odvrátiť. Následkom tohto,
keďže o odpojení od elektriny sa žalobca nedozvedel, hoci 30 dní pred týmto odpojením bol povinný
žalovanýmutooznámiť,nemoholvtejtosituáciianiprijaťinévhodnéopatreniavčasazabrániťtakvzniku

škôd pri svojej podnikateľskej činnosti. Následkom tohto nemohol spracovať nakúpené suroviny na
výrobky, ktoré bol povinný v zmysle zmluvy dodať do Nemecka zmluvnému partnerovi. Tento následkom
požadovaného množstva tovaru včas od zmluvy odstúpil. Tým žalobcovi nakúpený tovar zostal a
nakoniec nezarobil pri tejto transakcii očakávané množstvo peňazí - teda nemal očakávaný zisk, ktorý
treba považovať za ušlý zisk. Ako vyplynulo z dokazovania, už viac nemecký odberateľ nemal záujem,

aby mu žalobca dodával tovar, čím prišiel aj o ďalší zisk, ktorý mal pri riadnom priebehu výroby získať na
základe zmluvy, ktorá nebola realizovaná , pričom vznik tejto škody je v priamej súvislosti s opomenutím
žalovaného, ktoré bolo jediným dôvodom vzniku škody.40.Súd nevidí ani žiadny rozpor v tom, že B. F. bol i po novembri 2002 formálnym partnerom žalobcu.
Z jeho vyjadrenia s prihliadnutím na text zmluvy je zrejmé, že zmluva bola uzavretá na odbery do roku
2007 a na plánované množstvo v mesačných odberoch podľa požiadavky odberateľa. Pri prvej dodávke

od vyžadovaného a dohodnutého pravidelného plnenia pre nedodržanie podmienok odstúpil, neodstúpil
ale od celej zmluvy / mohol teda ad hoc si niečo ešte objednať, ak by chcel / ale a iba si už viac od
žalobcu tovar neobjednal ani neprevzal, hoci ich zmluvný vzťah trval a tento bol jeho jediným zmluvným
partnerom v SR. Ukončili zmluvný vzťah v apríli 2005.

41.Predmetný vzťah súd posudzoval v zmysle ustanovení § 373 a nasl. Obchodného zákonníka.
Žalovaný porušil svoju povinnosť, ktorú určuje zmluva resp. zákon na základe uzavretej zmluvy, vrátane
povinností, ktoré vyplývajú z aplikovateľných obchodných zvyklostí. Na strane žalovaného súd nevidí
žiadne okolnosti, ktoré by vylučovali jeho zodpovednosť. Škodou sa rozumie tak samotná škoda, ako i
ušlý zisk (§379 Obchodného zákonníka). Škoda je majetková ujma, ktorú možno vyjadriť v peniazoch.
Obchodný zákonník rozoznáva dva druhy škôd a to skutočnú škodu a ušlý zisk. Pod skutočnou škodou

rozumie ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného a pokiaľ ide o ušlý zisk je to v peniazoch
vyjadriteľnámajetkováujmaspočívajúcavtom,ženedošlokzväčšeniumajetkupoškodeného.Skutočná
škoda a ušlý zisk spolu predstavujú všetku škodu. Subjektom oprávneným požadovať náhradu škody
je osoba, ktorá bola oprávnená požadovať splnenie danej povinnosti voči osobe, ktorá sa dopustila
porušenia povinnosti. Náhradu škody súd nemôže znížiť (§ 386 ods.2 Obchodného zákonníka).

42.Súd, ale poukazuje na všeobecnú povinnosť každého predchádzať hroziacim škodám v zmysle § 415
Občianskehozákonníkaatátopovinnosťvyplývajúcaztohtoustanoveniajeprávnoupovinnosťoutakpre
fyzické, ako aj pre právnické osoby. V zmysle § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu,
ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Postup žalovaného tak možno posudzovať aj podľa týchto

ustanovení, postupoval podľa súdu aj v rozpore s § 415 Občianskeho zákonníka. Uvedená škoda, ktorá
vznikla žalobcovi je v príčinnej súvislosti s postupom žalovaného. Škodová udalosť skutočne spôsobila
škodu, o ktorej náhradu ide a tak, ako ju súd ustálil. Preto súd škodu, ktorú ustálil znalec, žalovanému
priznal.

43.V súvislosti s námietkami žalovaného po tom, ako si v konaní zvolil právneho zástupcu, advokáta v
roku 2018, súd uvádza, že skutočnosti už raz v dokazovaní zväčša riešené a zas či nanovo vznášané
po 14 rokoch súdneho konania by neúmerne predĺžilo konanie a jeho hospodárnosť, vyžadovalo by si
to nariaďovanie ďalších pojednávaní, či vykonávanie ďalších úkonov súdu, ďalšieho dokazovania. Súd
vyzval žalovaného ešte naviac, ako mu zákon ukladá, po tom, čo si zvolil právneho zástupcu, tomuto sa

vyjadriť vo veci najprv do 25.4.2018 a následne na žiadosť žalovaného mu súd túto lehotu predĺžil do
18.5.2018. Žalovaný, resp. jeho právny zástupca túto lehotu ani tak nedodržali a vyjadrenie bolo súdu
doručené po lehote, až 24.5.2018, teda sú tak týmto dané duplovane aj ďalšie zákonné predpoklady,
prečo na tieto prostriedky procesnej obrany súd by nemal brať vôbec prihliadať. Už celý postup
žalovaného s voľbou právneho zástupcu v danom štádiu konania sa súdu javil len naťahovaním konania,

času a snahou po viac ako 14 rokoch po tom, čo mu bola žaloba doručená na vyjadrenie, zakrývať
takýmito postupmi svoju doterajšiu pasivitu v konaní. Súd nesúhlasí s argumentáciou žalovaného, že
by postupom súdu doteraz nemal možnosť sa k žalobe, či žalobám pred ich spojením sa vyjadriť. Aj
žaloba pôvodne vedená pod 2Cb /139/2004 mu bola riadne doručená súdom, minimálne pred viac ako
14 rokmi, nereagoval na ňu, resp. reagoval iba tak, že namietol konajúceho sudcu, taktiež po spojení

veci nereagoval a ani po výzve súdu už podľa Civilného sporového poriadku sa k žalobe nevyjadril. Už
po nadobudnutí účinnosti CSP, mu totiž bola doručená aj výzva s poučením aj o koncentračnej podľa §
160 ods. 1 a ods. 2 CSP, hoci podľa ods. 3 cit. § 160 , pretože stranou bola právnická osoba disponujúca
právnym oddelením, za ktorú konali osoby s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa ,
takúpovinnosťsúdaninemalanapriektejtovýzveničžalovanýnepredložil,neuplatnilžiadenprostriedok

procesnej obrany, hoci nič mu také niečo predložiť nebránilo a o to viac, ak by konal so zreteľom na
rýchlosť a hospodárnosť konania, ako to zákon vyžaduje. Túto výzvu súd dokonca napriek všetkému aj
opakoval, ako vyššie uvádza, no ani tak žalovaný nereagoval. Bol nečinný takmer dva roky a potom
začal bez čo i len jedného ním zadováženého relevantného dôkazu v zmysle § 187 CSP napádať
vlastne všetky dovtedy zistené skutočnosti a navrhovať vykonania rôznych dôkazov, ktoré by boli len

opakovaním pôvodných / a po takom časovom odstupe by boli málo preukazné /. Súd preto musel
konštatovať, že požadované procesné prostriedky nepredložil včas, už skôr. Preto na ne ani zákonom
predpokladaným spôsobom nemohol pri rozhodovaní o veci samej prihliadnuť.44. Pokiaľ ide o poslednú argumentáciu žalovaného po tom, čo si zvolil právneho zástupcu / advokáta /,
už z uvedených dôvodov § 153 CSP súd na tieto argumenty posudzované podľa § 149 CSP /
skutkovétvrdenia,popretieskutkovýchtvrdení,návrhynavykonaniedôkazov,námietkyahmotnoprávne

námietky / ako prostriedok procesnej obrany a útoku súd neprihliadol . Ale nad rámec toho na niektoré
zásadné argumenty súvisiace s predmetom súdnej ochrany v rámci spravodlivého procesu ale súd
vyslovil v tomto rozsudku svoj názor. Ohľadom premlčania tak súd uvádza, zhodne so žalobcom ,
že názor žalovaného a ním predložená judikatúra k tejto problematike je už prekonaná, vychádza
totiž ešte z právnej úpravy civilného procesu podľa Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p.) a

ignoruje novú právnu úpravu podľa Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.), ktorá už znenie O.s.p.
ohľadom premlčania nekopírovala. C.s.p. zakotvil nové procesné inštitúty, cieľom ktorých je zachovanie
kontradiktórnosti civilného sporového konania, teda zásady tzv. súperenia strán sporu. Ide o prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany, ktoré je možné uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia o
skončení dokazovania.

45.V ustanoveniach §149 až §154 C.s.p. sa zaviedli nové inštitúty, tzv. novoty inšpirované predovšetkým
nemeckým civilným procesom a právnou teóriou. Ide o systematické začlenenie inštitútov procesnej
obrany a procesného útoku do celkovej koncepcie kontradiktórneho sporového konania založeného
na prísnom prejednacom princípe a koncentrácii konania. C.s.p. demonštratívne uvádza prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, pričom samotnými pojmami procesný útok a procesná

obrana sa zdôrazňuje kontradiktórnosť procesného postavenia protistrán v sporovom konaní. A medzi
tieto novoty v súdnom konaní patrí i zaradenie námietky premlčania ako hmotnoprávnej námietky ako
prostriedok procesnej obrany / či útoku/. Ako uvádza dôvodová správa, celkovo ide v rámci predmetných
nových inštitútov o inštitucionálne prehĺbenie sporovosti konania a má ambíciu prispieť k zefektívneniu,
zrýchleniu a zhospodárneniu sporového konania. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami

procesnej obrany sú najmä (1) skutkové tvrdenia, (2) popretie skutkových tvrdení protistrany, (3) návrhy
na vykonanie dôkazov, (4) námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a (5) hmotnoprávne
námietky.

46.Hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva

protistrany. Hlavnou formou hmotnoprávnej námietky je námietka premlčania a kompenzačná námietka,
keďže najmä tie napĺňajú obsahové náležitosti hmotnoprávnej námietky ako takej. Hmotnoprávna
námietka je taký právny úkon (prejav vôle), ktorý mení dôvodný nárok protistrany na nedôvodný,
prípadne mení dôvodný procesný útok, či dôvodnú procesnú obranu na nedôvodnú. Za právny úkon
spôsobujúci zmenu, zánik či oslabenie práva protistrany je potrebné považovať aj námietku premlčania

(§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka ). To,
že premlčanie je prostriedkom procesnej obrany je zrejmé aj zo samotnej dôvodovej správy k CSP,
ktorý vyslovene k § 152 / v návrhu zákona ešte ako § 148 / uvádza :“ Navrhovaná právna úprava
zavádza pojem hmotnoprávnej námietky v civilnom sporovom konaní ako inštitút procesnej obrany alebo
procesného útoku sporových strán. Obsahové náležitosti hmotnoprávnej námietky podľa navrhovaného

ustanovenia spĺňajú predovšetkým námietka premlčania a kompenzačná námietka, ktoré sú upravené
v hmotnom práve. Keďže medzi stranami išlo o obchodný záväzkový vzťah (nárok žalobcu na náhradu
škody voči žalovanému), začatie plynutia a trvanie premlčacej doby sa riadia kogentnými ustanoveniami
Obchodného zákonníka. Vzhľadom na plynutie subjektívnej štvorročnej premlčacej doby a desaťročnej
objektívnej premlčacej doby je zrejmé, že táto ku dňu podania žaloby žalobcovi neuplynula márne.

Žalovaný poukazoval na skutočnosť, že na plynutie subjektívnej premlčacej doby je rozhodný dátum
05.12.2002, teda deň, ku ktorému došlo podľa žalovaného k odstúpeniu od zmluvy. Posledným dňom
podľa žalovaného na uplatnenie si náhrady škody bol teda dátum 05.12.2006, t. j. suma vo výške
1.897.440,- € bola podľa žalovaného podaním zo dňa 02.01.2007 podaná po zákonom stanovenej
subjektívnej štvorročnej premlčacej dobe, čím má byť uvedený nárok v predmetnej výške premlčaný.

Aj keby tomu tak bolo, žalovaný ale zanedbával svoje práva, nebol obozretný pri ich uplatňovaní a
nevystupoval dostatočne aktívne v súdnom konaní vedenom od roku apríla 2003, resp. decembra
2004 a v rámci konania na súde nechal uplynúť objektívnu premlčaciu dobu - absolútnu premlčaciu
dobu bez toho, aby vzniesol svoje právo uplatniť námietku premlčania voči nároku žalobcu. Konanie
je vedené už viac ako 14 resp. 15 rokov od dňa podania žaloby a odo dňa vzniku škody ubehlo

takmer 16 rokov, po uplynutí absolútnej premlčacej doby nie je možné vzniesť námietku premlčania.
V § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka veta prvá sa uvádza: „Bez ohľadu na iné ustanovenia tohto
zákona sa skončí premlčacia doba najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz
plynúť“, V druhej vete tohto ustanovenia je uvedené :“Námietku premlčania však nemožno uplatniť vsúdnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré sa začalo pred uplynutím tejto lehoty,“. Bez ohľadu na iné
ustanoveniatohtozákonasaskončípremlčaciadobanajneskôrpouplynutí10rokovododňa,keďzačala
po prvý raz plynúť. V tejto súvislosti treba tiež poukázať aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej

republiky zo dňa 20.4.2011 sp. zn. II. ÚS 176/2011: „Podľa názoru ústavného súdu vo všeobecnosti nie
je vylúčené, aby vznesenie námietky premlčania žalovaným mohlo byť považované za konanie, ktoré
je v rozpore s dobrými mravmi, pretože výkon žiadneho práva nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
O takýto prípad však môže ísť iba výnimočne. V rozpore s dobrými mravmi môže byť však len taký
výkon práva účastníkom v občianskom súdnom konaní, ktorý je výrazom zneužitia tohto práva na úkor

druhého účastníka konania, pričom vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania môže o takýto prípad
ísť len vtedy, ak druhý účastník konania márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči nemu by
za tejto situácie priznanie účinkov premlčania bolo neprimerane tvrdým postihom. Pre posúdenie tejto
primeranosti je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu, najmä vziať do úvahy charakter
uplatneného práva, jeho rozsah a dôvody, pre ktoré právo nebolo uplatnené pred uplynutím premlčacej
doby.“ Súd hlavne ale otázku premlčania riešil v zmysle sudcovskej koncentrácie konania a preto ani

neprihliadol na túto skutočnosť namietanú žalovaným.

47.V tejto súvislosti súd cituje z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011: "Najvyšší
súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta
sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa

aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a
s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou
nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu
strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných
procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov."

48.Občiansky zákonník ako všeobecný právny predpis zdôrazňuje aj vlastné pričinenie subjektov, pokiaľ
ide o ochranu ich práv, a požaduje, aby predovšetkým oni samé sledovali svoje subjektívne práva
a robili také kroky, aby nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu.“ ( nález Ústavného súdu
Českej republiky z 11.5.2000, sp. zn. III. ÚS 158/99). Žaloba / žaloby / bola súdom žalovanému riadne

doručená hneď po jej podaní, mal dostatok času, viac ako 14 rokov, aby sa k žalobe kvalifikovane
vyjadril a vzniesol prípadne i námietku premlčania. K tejto námietke ale treba opakovane uviesť, že ide o
hmotnoprávnu námietku podľa § 152 CSP a v zmysle zásady sudcovskej koncentrácie konania ide podľa
§ 153CSP s poukazom na § 149 CSP o prostriedok procesnej obrany a ten bol žalovaný povinný uplatniť
včas, pričom ak strana ho mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a

hospodárnosť konania, tak nie je potom uplatnený včas a súd na tento prostriedok nemusí prihliadnuť. A
súd naň ani neprihliadol a ak by prihliadol, jeho stanovisko a následné rozhodnutie vzhľadom na vyššie
uvádzanéskutočnostibybolorovnaké.Pokiaľsatedažalobcadomáhaldodržiavaniazásadysudcovskej
koncentrácie konania, súd s ním môže len, v súlade s platnou právnou úpravou, súhlasiť.

49. Podľa § 153 ods. 1 C.s.p. strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.
Podľa § 153 ods. 2 C.s.p. na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana

nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
Podľa § 153 ods. 2 C.s.p. ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany
neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

50.Koncentrácia konania predstavuje efektívny nástroj racionálneho a odôvodneného zrýchlenia
sporového konania. Ako uvádza dôvodová správa, koncentrácia konania tvorí funkčnú a teleologickú
jednotu s jedným z nosných princípov novej právnej úpravy sporového konania, a to s princípom
arbitrárneho poriadku. Princíp arbitrárneho poriadku znamená, že sudca so znalosťou konkrétnej veci
vie najlepšie posúdiť adekvátnosť a včasnosť uplatnenia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov

procesnej obrany. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú uplatnené včas aj
vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela, ani ich nemohla predvídať,
a ktoré vyšli najavo až po tom, ako mala strana povinnosť označiť a predložiť skutočnosti a dôkazy.51. Zákonná koncentrácia konania ( upravená v § 154 C.s.p.) predstavuje objektívnu časovú hranicu
pre uplatnenie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany. Zákonná koncentrácia
konania znamená, že prostriedky procesného útoku a procesnej obrany možno uplatniť najneskôr

do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Ako uvádza dôvodová správa, zákonná
koncentrácia konania môže byť ešte sprísnená uplatnením sudcovskej koncentrácie. Strany majú
povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať / tu žalovaný sám po
lehote napáda skutkové zistenia a žiada zadovážiť viac / o ďalšie skutkové tvrdenia. Ide o zakotvenie

tzv. povinnosti tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými
prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové
okolnosti súvisiace s procesným útokom či procesnou obranou strany sporu a sú koncepčným
predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania. Už len z časového hľadiska,
kedy toto súdne konanie prebieha cca 14 rokov je nespochybniteľné, že v súčasnosti uplatňované
prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nemôžu byť uplatnené včas, zvlášť za situácie, kedy

žalovaný bol počas celého konania zastúpený odborníkom s právnickým vzdelaním.

52.Pokiaľ ide o namietanie postupu súdu pri spojení vecí, súd k tomu len na vysvetlenie uvádza, že
do 12.7.2012 boli veci spojené, o čom žalovaný vedel a vedieť musel, nakoniec bol dokonca aj na
pojednávaní , keď bolo rozhodnuté o vylúčení veci zas na samostatné konanie. A v čase, keď spojené

neboli, predmetný spis bol pripojený k spisu ako súvisiaci spis. Spisy - oba boli predložené odvolaciemu
ako dovolaciemu súdu, súdy sa sústredili na podstatu výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý
vtedy opomenul rozhodnúť o celom spore. Pred ostatným rozhodnutím súdu druhej inštancie však táto
chyba bola odstránená dopĺňacím rozsudkom, súd druhej inštancie už rozhodoval o celom predmete
konania po evidentnom spojení veci a o rozhodnutí o celom predmete konania. Súd uznesenie zo

16.7.2012 o spojení veci žalovanému doručoval dodatočne z dôvodu, že žalovaný súdu samostatnou
požiadavkou tvrdil, že ho nemá k dispozícii . Žalobcovi doručené, doručované bolo aj po jeho vydaní,
teda v roku 2012, či došlo k administratívnemu omylu a žalovanému sa vtedy nedoručilo, možno len
uvažovať. Nakoniec aj tak proti nemu nie je možné sa odvolať.. Konanie vedené pod sp. zn. 2Cb/92/2004
s konaním vedeným pôvodne pod sp. zn. 2Cb/139/2004 boli spojené už dávno, minimálne od 5.5.2011

do 12.7.2012, žalovaný tiež o návrhu v konaní 2Cb/139/2004 od jeho podania na súd vedel, a k veci sa
v tom čase tiež nevyjadril. Podľa názoru súdu sa nejedná o žiadnu nerovnováhu, či porušenú zásadu
rovností zbraní. Oba spisy boli od ich prvého spojenia v nezmenenej podobe - reálne spojené, pripojené
v jednom spisovom obale, tak boli spolu oba spisy na odvolacom ako i dovolacom súde a žiadny z týchto
súdov nekonštatoval porušenie procesných predpisov. Žalovaný to nikdy nenamietal ani v odvolaní

voči rozsudku ani vo vyjadrení k dovolaniu pred najvyšším súdom a ani v odvolaní voči dopĺňajúcemu
rozsudku. Žalovaný bol nie raz nahliadnuť do spisu, podrobne spis preštudoval / sú o tom záznamy v
spise / a nič zo súčasnej argumentácie jeho nového právneho zástupcu nenamietal. Spojenie oboch
veci , ako už je uvedené, je práve účelné a hospodárne, skutkovo a právne veci spolu súvisia, nároky
žalobcu v oboch prípadoch vyplývajú z tých istých zmluvných vzťahov, týkajú sa tých istých strán sporu,

toho istého nároku žalobcu na náhradu škody spôsobenej ako následok tou istou príčinnou súvislosťou ,
teda protiprávnym konaním žalovaného.

53.Ak žalovaný spochybňuje zmluvu, ktorú uzavrel žalobca so svojím nemeckým partnerom, tak súd
poukazuje napr. na nález Ústavného súdu SR I.ÚS 242/07, podľa ktorého: „ Ďalším základným

princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom,
ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp
autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska
funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou. Nie je teda ústavne konformné
a v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcim z čl. 1 ústavy je taká prax, keď všeobecné súdy

preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom
neplatnosť zmluvy nezakladajúcim.“ Takýto výklad si súd dávnejšie osvojil a pri svojom rozhodovaní tak
ustálene postupuje.
54.„Ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane pripomína, že prílišný právny formalizmus a prehnané
nárokynaformuláciuzmluvynemožnozústavnoprávnehohľadiskaakceptovať,leboevidentnezasahujú

do zmluvnej slobody občana vyplývajúcej z princípu zmluvnej voľnosti (autonómie vôle) podľa čl. 2 ods.
3 ústavy. Ústavný súd zároveň zdôrazňuje, že jedným zo základných princípov výkladu zmlúv je priorita
výkladu, ktorý nevedie k neplatnosti zmluvy, pred takým výkladom, ktorý vedie k neplatnosti, ak do úvahy
prichádzajú obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povahasúkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy
má byť teda výnimkou, a nie zásadou. Taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu
uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom nezakladajúcim jej neplatnosť, preto

nie je ústavne konformná a je v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcimi z čl. 1 ústavy (k tomu
pozriI.ÚS242/07,I.ÚS243/07,IV.ÚS340/2012,podobneajnálezÚstavnéhosúduČeskejrepublikysp.
zn. I. ÚS 625/03 zo 14. apríla 2005). Ako ústavne nesúladné (porušujúce základné práva) ústavný súd
hodnotí aj rozhodnutia všeobecných súdov, ktorými boli zákony a podzákonné úpravy (vrátane noriem
týkajúcich sa výkladu alebo platnosti právneho úkonu) interpretované v extrémnom rozpore s princípmi

spravodlivosti napr. v dôsledku prílišného formalizmu (IV. ÚS 192/08, IV. ÚS 1735/07, I. ÚS 26/2010)“.
( IV.ÚS 15/2014).
55.Podľa nálezu Ústavního soudu sp. zn. IV.ÚS 1783/11, zo dňa 23. 4. 2013 :"Účelem ustanovení
občanského práva týkajících se vymezení jednotlivých smluvních typů či důvodů neplatnosti smlouvy
má (musí) být proporcionální ochrana veřejného zájmu či práv třetích osob, a nikoliv vytváření pastí či
labyrintů, v jejichž změti se snadno ztratí nejen projev vůle právních laiků, nýbrž i osoba povolaná k

autoritativnímu výkladu práva.
Jedním ze základních principů výkladu smluv je priorita výkladu, který nezakládá neplatnost smlouvy,
před takovým výkladem, který neplatnost smlouvy zakládá, jsou-li možné oba výklady. Tento přístup
je odrazen respektu k autonomii smluvních stran, funkci smluvních vztahů i k samotné povaze
soukromého práva. V případech, v nichž existuje vícero plausibilních interpretací, z nichž některé

respektují nepochybně vyjádřenou vůli účastníků právního vztahu, zatímco jiné - byť formálně jinak
udržitelné - jejich vůli deformují či dokonce zcela popírají, musí dostat přednost výklad (výklady) prve
uvedený."
56.Žalobca žiadal aj úrok z omeškania zo sumy predstavujúcej škodu (ušlý zisk) od 5.4.2003. Tu
súd uvádza, že doba splatnosti záväzku z náhrady škody nie je stanovená právnym predpisom a ak

ani nebola dohodnutá (čo tu nebola), je dobou splatnosti náhrady škody 1 deň potom čo bol škodca
poškodeným o splnenie požiadaný. Škodca sa dostáva do omeškania zásadne vtedy, a dlh nesplní v
deň nasledujúci po dni keď bol poškodeným o splnenie požiadaný a od tohto dňa môže poškodený
požadovať úroky z omeškania keďže včas nesplnil svoj peňažný dlh. V tomto prípade išlo o písomnú
upomienku, ale kvalifikovanou výzvou na splnenie je nutné považovať aj samotnú žalobu (deň doručenia

žaloby dlžníkovi). V tejto súvislosti súd poukazuje na RIII/1967, rozsudok NS ČR z 27.7.2005, sp. zn.
25Cdo1523/2004. Súd priznal tento nárok žalobcu od požadovaného dňa a to z dôvodu, že hoci žalobca
bola doručená žalovanému dňa 11.11.2003 už predtým mu, ale boli doručené 2 písomné výzvy na
plnenie. Posledná dňa 28.2.2003. Úrok z omeškania súd žalobcovi priznal v súlade s §§ 369 ods.1, 502
ods. 1 Obchodného zákonníka.

57. Podľa § 379 Obchodného zákonníka ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná
škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku
záväzkovéhovzťahuakomožnýdôsledokporušeniasvojejpovinnostipredvídalaaleboktorúbolomožné
predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala

poznať pri obvyklej starostlivosti.

58.Podľa § 386 ods. 2 Obchodného zákonníka náhradu škody nemôže súd znížiť.

59.Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám

na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

60.Podľa § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

61.Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

62.Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 70/1998 Z. z. držiteľ licencie, ktorý dodáva energiu podľa uzavretej

zmluvy s fyzickou osobou alebo s právnickou osobou, ktorá energiu odoberá (ďalej len "odberateľ"),
môže dodávku energie obmedziť alebo prerušiť v nevyhnutnom rozsahu len
a) pri vykonávaní plánovaných rekonštrukcií, opráv, údržby a revízií energetických zariadení,
b) pri stavoch núdze (§ 11) alebo pri činnostiach zamedzujúcich ich vzniku,c) pri bezprostrednom ohrození života a zdravia osôb a majetku alebo pri likvidácii príčin týchto stavov,
d) pri vzniku a odstraňovaní havárií a porúch na energetických rozvodných zariadeniach a pri poruchách
zdroja tepla na dobu nevyhnutnú na nábeh záložného zdroja,

e) pri neoprávnenom odbere energie,
f) pri odbere energie zariadením, ktoré ohrozuje život a zdravie osôb a majetok,
g) ak odberateľ používa pri odbere energie zariadenie, ktoré ovplyvňuje kvalitu energie v neprospech
ostatných odberateľov, a nevykonal opatrenia na obmedzenie tohto vplyvu,
h) ak je odberateľ v omeškaní so zaplatením zmluvne dohodnutej preddavkovej platby alebo

so zaplatením nedoplatku vyplývajúceho zo zúčtovania za dodávku energie a ak odberateľ túto
preddavkovú platbu alebo tento nedoplatok neuhradí ani po uplynutí lehoty, ktorú mu vo výzve určil
držiteľ licencie a ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní odo dňa doručenia výzvy; na doručenie výzvy sa
primerane vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 8a)

63..Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 70/1998 Z. z pri obmedzení alebo pri prerušení dodávky energie z

dôvodov uvedených v odseku 1 písm. a) je držiteľ licencie povinný oznámiť odberateľovi a príslušnému
dispečingu začiatok a skončenie tohto obmedzenia alebo prerušenia najmenej 30 dní vopred písomne
alebo miestne obvyklým spôsobom.

64.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd

rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Už s poukazom na Uznesenie Najvyššieho
súdu SR zo dňa 31.05.2016 sp. zn. 4Obdo/64/2014 , v ktorom dovolací súd konštatoval, že z
dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa aj z opakovaného dokazovania odvolacieho súdu je
zrejmé, že žalovaný nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť vo vzťahu k žalobcovi v zákonom stanovenej
lehote. Dovolací súd rovnako skonštatoval, že je správny právny záver súdov, že žalobcovi nárok na

náhradu škody v zmysle ustanovenia § 373 a nasl. Obchodného zákonníka vznikol. Z tohto dôvodu
je vyjadrenie žalovaného v častiach napádajúcich skutočnosti, že došlo k porušeniu zmluvnej alebo
zákonnej povinnosti na strane žalobcu absolútne irelevantné. Rovnako irelevantnými sú aj akékoľvek
spochybňovania žalovaného vo vzťahu k otázke či žalobcovi tento nárok v skutočnosti aj vznikol alebo
nie, nakoľko ako bolo bližšie uvedené, táto vec bola posudzovaná už opakovane prvostupňovým,

odvolacím a s poukazom aj na vyššie uvedený text aj Najvyšším súdom SR ako súdom dovolacím.

65.Pre zhrnutie súd na záver ešte uvádza: Neprijateľné je aj tvrdenie žalovaného, že v zmysle
uzatvorenej kúpno-predajnej zmluvy sa žalobca ako predávajúci zaviazal na plnenie, hoci v čase
uzatvorenia nemal vedomosť o druhu, rozsahu, kvantite ani kvalite požadovaného plnenia. V zmysle

článku 3 predmetnej zmluvy je jasne stanovený termín dodania so špecifikáciou množstva obrazových
líšt podľa objednávky, ktorá je súčasťou predmetnej zmluvy v zmysle objednávky, pričom medzi
predávajúcim a objednávajúcim bola kvalita požadovaného plnenia stanovená vopred výrobou vzoriek
obrazových líšt, ktoré boli následne predmetom objednávky a ktoré mal následne žalobca na sklade aj
v čase vyhotovovania znaleckých posudkov. To zároveň dáva odpoveď na ďalšie otázky žalovaného

resp. jeho spochybňovania ohľadom existencie/neexistencie obrazových líšt na sklade žalobcu v čase
ukončenia zmluvného vzťahu s kupujúcim B. F., teda v čase vzniku škody. Tvrdenia žalovaného ohľadne
vzniku budúceho záväzku v spojitosti so zmluvou o budúcej zmluve je irelevantná aj z toho pohľadu, že
predmetnú kúpnopredajnú zmluvu zmluvné strany považovali za rámcovú kúpnu zmluvu na obdobie od
jejuzavretiadokoncaroka2007slimitomročnéhoobjemu600.000,-€splnenímnazákladejednotlivých

objednávok. Pokiaľ žalovaný spochybňuje perfektnosť úpravy samotnej zmluvy, k tomu je potrebné
uviesť, že táto zmluva bola vyhotovovaná samotným žalobcom a skutočnosti uvádzané vo vyjadrení
žalovaného sú skutočnosti vychádzajúce z právnej teórie, komentárov zákona, odborných znalostí, ktoré
žalobca nemusí ovládať.

66.Žalovaný doposiaľ v celom konaní viedol svoju obranu alebo spochybňovanie nároku žalovaného
tým spôsobom, že žalobca neporušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, resp. prerušenie
dodávky elektrického prúdu bolo síce oznámené žalobcovi kratšie ako 30 dní pred touto odstávkou,
avšak žalobca s touto odstávkou súhlasil. Túto argumentáciu žalovaného si osvojil aj odvolací súd, ktorý
svojím rozsudkom zo dňa 11.12.2013 č. k. 7Cob 78/2012 zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu,

avšak iba na podklade výsluchu svedka L. K., ktorý bol v čase výsluchu zamestnancom žalovaného,
a ako už súd uviedol skôr, existovala dôvodná pochybnosť o prípadnej nezaujatosti tohto svedka a
účelovosti jeho výpovede .Tento svedok predsa v takom položení ani neprizná, že porušil svoje pracovné
povinnosti, že nesplnil, čo mu bolo uložené / oznámiť a riadnym spôsobom odstávku / Nesprávnosťpostupu odvolacieho súdu potvrdil aj dovolací súd, ktorý uviedol, že je potrebné súhlasiť s námietkami
žalobcu, že odvolací súd pri posudzovaní uplatneného nároku vychádzal len z jedného opakovaného
dôkazu - výsluchu svedka L. K. a uvedený dôkaz nevyhodnotil vo vzájomnej súvislosti s ostatnými

vykonanými dôkazmi týkajúcimi sa oznamovania prerušenia dodávky elektrickej energie žalovaným. Po
vrátení veci na odvolací súd resp. krajský súd bolo navrhnuté vykonanie dokazovania práve za účelom
odstránenia aj týchto pochybností, pričom boli vypočutí svedkovia L.. T. X. a L. B., kde L.. X. potvrdil,
firma Oktan nebola informovaná o odstávke elektrickej energie vopred a p. B. ako zamestnanec rovnako
potvrdil, že na prevádzke nešiel elektrický prúd bez predchádzajúceho upozornenia, čo jednoznačne

vyvrátilo výpoveď svedka K., na ktorom bol postavené zmeňujúce rozhodnutie odvolacieho súdu zo dňa
11.12.2013, sp. zn. 7Cob/78/2012. Toto treba znova zdôrazniť a aj to, že tento mal byť vo výrobe na
žiadosť žalobcu, pre jeho neprítomnosť pre chorobu, celý mesiac, nielen dva dni, ako tvrdí žalovaný.
Neskôr ale však už žalovaný zmenil spôsob procesnej obrany a spochybňoval dovtedy takmer všetky
skutočnosti, aj tie, ktoré boli nepochybné či jednoznačne preukázané počas štrnásťročného konania aj
tie, voči ktorým nenamietal a ktoré boli potvrdené rozhodnutiami súdov, kde sa odvoláva žalovaný na

viaceré judikáty ČR ohľadom ušlého zisku a spôsobu jeho preukazovania. Vo svojich vyjadreniach použil
takmer zásadne judikatúru českých súdov, teda súdov cudzích, nie našich najvyšších súdnych autorít.
Súd na také judikáty nemusí brať vôbec ohľad, nakoniec záväznosť judikatúry sa formálne vzťahuje len
na ten ktorý konkrétny prípad, inak len ako výkladová pomôcka za účelom zabezpečenia zásady právnej
istoty, na judikatúru najvyššieho súdu sa prihliada v zmysle zákona vtedy, ak ju podáva ako zjednocujúce

stanovisko pre aplikačnú prax súdov.

67. Pokiaľ ide o samotnú škodu je potrebné zopakovať, že zo strany žalobcu boli doložené doklady
preukazujúce skutočnosť, že tento aj po vzniku škody naďalej vykonával podnikateľskú činnosť v obore.
V danom čase sa nejednalo o jednorazového zmluvného partnera alebo jednorazovú zákazku, ale

žalobca mal viacero zmluvných partnerov, z účtovníctva, z doložených daňových priznaní vyplýva,
že mal ekonomické zázemie na vykonávanie činnosti, rovnako ako aj personálne a pri všetkých
týchto skutočnostiach, pokiaľ by žalovaný nezapríčinil porušením svojej povinnosti, že nemohol dodržať
povinnosti voči svojmu zmluvnému partnerovi z Nemecka, na ktoré sa zaviazal v spomínanej rámcovej
zmluve, ušlý zisk stanovený znalcom by aj reálne dosiahol.

68. Pokiaľ sa opätovne spochybňujú znalecké posudky, súd to považuje za irelevantné, nakoľko
odborná otázka predmetu sporu bola predmetom skúmania viacerých príslušných znalcov alebo
znaleckých posudzovaní aj zo strany žalovaného a neboli voči nim či ich záverom výhrady , a to
ani zo strany odvolacieho ani dovolacieho súdu. Žiadny zo súdov závery znaleckého dokazovania

nespochybnil a nebol pre súd ani žiaden z relevantných dôvodov vykonávať ďalšie dokazovanie s
účelom ich spochybniť. Zo strany žalovaného ide o snahu s odstupom času spochybňovať dokazovanie
a spôsobovať len prieťahy v konaní, v snahe vyhnúť sa prípadného splnenia svojej povinnosti voči
žalobcovi, teda uhradiť mu spôsobenú škodu, ktorej hrozbu musí pociťovať. Ak existujú nejaké
pochybnosti o skutočnostiach uvádzaných v znaleckom posudku, tieto je možné predsa odstrániť podľa

§ 208 CSP výsluchom znalca, čo súd aj urobil. Pritom žalovaný ale nespochybnil závery jeho závery a
tak zásadným spôsobom, aby to vzbudilo potrebu ďalšieho dokazovania.

69.AjpolemikyžalovanéhoohľadnevšeobecnejprevenčnejpovinnostipodľaObčianskehozákonníkasú
irelevantné s poukazom na už vyššie uvádzané viaceré rozhodnutia súdov v tomto konaní. Rovnako je

neprijateľné tvrdenie žalovaného, že v zmysle § 376 Obchodného zákonníka si nesplnením prevenčnej
povinnosti mal spôsobiť škodu sám žalobca. Rovnako táto skutočnosť explicitne už vyplýva už z
vykonaného rozsiahleho dokazovania a rozhodnutia súdov tak, ako je to vyššie uvedené. Žalovaný
argumentuje vo svojom vyjadrení možnosťou práce vo viaczmennej prevádzke, resp. v čase od 06.00
hod. do 08.00 hod. kedy malo dôjsť k dodávke elektrickej energie a následne od 14.00 hod. ďalej, pričom

však žalovaný akosi pozabúda na to, čo je podstatou tohto konania, a to je práve tá skutočnosť, že
žalovaný si nesplnil povinnosť vopred oznámiť prerušenie dodávky elektrickej energie 30 dní vopred,
pokiaľ by tomu tak bolo a žalobca by mal vedomosť o tom, kedy, v ktorých dňoch, v akom čase presne
budeodstavenádodávkaelektrickejenergie,bolabytakátoargumentáciažalovanéhorelevantná.Avšak
žalobca nemal vedomosť o predmetnej viacdennej odstávke, nevedel, prečo bola zrazu odstavená

dodávka elektrickej energie, čo je príčinou tejto odstávky elektrickej energie, ako dlho bude trvať
táto odstávka. Táto skutočnosť bola potvrdená zamestnancami ako svedkami, rovnako aj majiteľmi
susediacich prevádzok.70.Zo znaleckého posudku C.. Z. Z., N.. jednoznačne vyplynulo, že žalobca pri výrobe obrazových líšt
používal správne technologické postupy a z dôvodu výpadku elektrickej energie zapríčinenej žalovaným
nebolo možné dodržať objednané množstvo obrazových líšt v stanovenom termíne. Zároveň však bola

potvrdená veľmi podstatná skutočnosť, a to, že v zmysle postupu žalobcu v prípade bezproblémového
priebehu, teda v prípade, ak by nedošlo k odstávke elektrickej energie, by žalobca bol schopný
zrealizovať objednávku v stanovenom termíne. Posudok C.. Z. Z. N.., len potvrdil závery znaleckého
posudku znalca Ing. Stanislava Dratvu a teda o záveroch neboli v priebehu konania ani tie najmenšie
pochybnosti. Argumentácia žalovaného ohľadne trojzmennej prevádzky, alebo ohľadne nabehnutia

na trojzmennú prevádzku, resp. fungovania žalobcu opätovne po zapojení elektrickej energie bola
vyvrátená v samotnom posudku, a to s poukazom na charakter výrobkov a kvalitu aká mala byť
dodržaná.

71.Rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá viedla ku vzniku škody na strane žalobcu bolo jeho odpojenie od
odberu elektrickej energie v rozpore so zmluvou, resp. so zákonom - § 9 ods.1,2 zákona č. 70/1998 Z.

z. vtedy platnom znení. Následkom tohto, keďže o odpojení od elektriny sa žalobca nedozvedel, hoci
30 dní pred týmto odpojením bol povinný žalovaný mu to oznámiť, nemohol v tejto situácii ani prijať
iné vhodné opatrenia včas a zabrániť tak vzniku škôd pri svojej podnikateľskej činnosti. Následkom
tohto nemohol spracovať nakúpené suroviny na výrobky, ktoré bol povinný v zmysle zmluvy dodať do
Nemecka zmluvnému partnerovi. Tento následkom požadovaného množstva tovaru včas od zmluvy

odstúpil. Tým žalobcovi nakúpený tovar zostal a nakoniec nezarobil pri tejto transakcii očakávané
množstvo peňazí - teda nemal očakávaný zisk, ktorý treba považovať za ušlý zisk. Ako vyplynulo z
dokazovania, už viac nemecký odberateľ nemal záujem, aby mu žalobca dodával tovar, čím prišiel aj
o ďalší zisk, ktorý bolo možné získať na základe zmluvy, ktorá nebola realizovaná a ktorý si žalobou
uplatnil. Po odpojení by aj tak , najmä vzhľadom na jeho neočakávanosť, už predchádzajúci nákup

dreva pre naplnenie zmluvy, logistické , časové a finančné možnosti žalobcu, pracovnoprávne predpisy ,
predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci či technické normy , charakter a vyžadovanú akosť
nebolo možné zmluvu dodržať.

72.Spochybňovanie žalovaného ohľadne nesúladu skladových zásobou obrazových líšt s účtovnou

evidenciou je nepodložené a vyjadrenia, že z obdobia rokov 2002 - 2003 musí existovať evidencie
skladových zásob v počítačovej forme je tiež nekorektné, keďže ide o obdobie 16 rokov späť,
kedy neexistovala vo všeobecnosti elektronizácia a účtovné softwéry neboli prepojené so skladovými
zásobami, súd uveril, že nemali prepojenie na sklad, ako je to v dnešných technológiách, všetko sa robilo
papierovo, tzv. kartotékami, pričom tieto ako dôkaz boli žalobcom predložené, znalci ich posudzovali vo

svojich znaleckých
posudkoch, či už C.. U. F., alebo C.. X., a preto nie je akékoľvek spochybňovanie týchto znaleckých
posudkov zo strany žalovaného opodstatnené. V predmetných znaleckých posudkoch sa znalci
jednoznačne vyjadrujú k výške spôsobenej škody, resp. k ušlému zisku, množstvu skladových zásob,
ako aj spôsobu ako bolo účtované v danom období v spoločnosti žalobcu, nakladané so skladovými

zásobami atď., pričom najpodstatnejšou skutočnosťou zo záverov znaleckých posudkov je skutočnosť,
že žalobca mal technické výrobné aj finančné možnosti na splnenie objednávky, a neskôr aj celej zmluvy
(dodatok k posudku C.. F.). /A len zavinením žalobcu nesplnil zmluvu / Ak by aj nejaké drobné odchýlky
teoreticky mohli existovať, avšak vzhľadom na dokazovanie určite nemohli ovplyvniť mieru zisku a vôbec
nie zásadne. Znalci by to zistili.

73.Absolútne irelevantnou skutočnosťou je argumentácia ohľadne aktívnej legitimácie žalobcu, nakoľko
žalovaný síce tvrdí, že zmluvný vzťah uzatvárala fyzická osoba P. M., V. č. XXX, s rodným číslom
XXXXXX/XXXX a pôvodným žalobcom v konaní bol P. M. - Stavebstol, V. č. XXX, IČO: 22906860,
nakoľko opäť poukazujúc na označovanie subjektov v danom období je zrejmé, že na označovanie

žalobcu, resp. na označovanie fyzickej osoby podnikateľa sa v minulosti využívalo rodné číslo. Je to
možné vidieť aj z Osvedčenia o registrácií platiteľa dane P. M. - Stavebstol, kde daňovým identifikačným
číslom je XXXXXXXXXX/XXX. Rovnako je to vidieť aj zo živnostenského listu, kde meno a priezvisko
podnikateľa je P. M., trvalé bydlisko V. O. Z. č. XXX , r. č. XXXXXX/XXXX. Samotný žalovaný mal
spísaný zmluvný vzťah so žalobcom ako P. M., V. nad Z., r. č. XXXXXX/XXXX, teda bolo zjavné, že pod

týmto obchodným menom pri odoberaní elektrickej energie od žalovaného na adrese F. č. XX vo svojej
prevádzke vystupuje žalobca ako podnikateľský subjekt. Aj v korešpondencii žalovaného bol pôvodný
žalobca označovaný iba ako P. M., F. XX, M., alebo P. M.Š., V. O. Z. č. XXX. Inak, označovanie je
poplatné vtedajšej dobe. A ak sa strany neoznačia presne tak, ako to zákon vyžaduje, zákon s týmnespája sankciovanie tohto stavu zneplatnením ich zmlúv. Skutočnosť, že predmetná kúpna zmluva bola
uzatváraná žalobcom ako podnikateľom potvrdzuje jej samotný obsah a táto skutočnosť je nepochybná,
rovnako ako aj správnosť následného postúpenia pohľadávok vyplývajúcich z tejto zmluvy. V zmysle

ustálenej judikatúry, aj podľa rozhodnutí ústavného súdu, všeobecné súdy musia poskytovať v civilnom
procese materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola účinne zabezpečená spravodlivá ochrana práv a
oprávnených záujmov sporových strán, prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov civilného súdneho
konania nie je v súlade s požiadavkami spravodlivého súdneho procesu, ktorým sa realizuje základné
ústavné právo na súdnu ochranu. Pritom treba zmluvy vykladať tak, aby bola rešpektovaná zmluvná

vôľa strán a tým spôsobom, aby formálne dôvody neboli brané ako dôvody ich neplatnosti

74.V konaní, ktoré predchádzalo tomuto rozhodnutiu po zrušení a vrátení veci súdom druhej inštancie
boli odstránené nedostatky v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR, bolo jednoznačne preukázané,
že žalobca pokiaľ by nedošlo k porušeniu povinnosti zo strany žalovaného mohol realizovať objednávku
v mesiaci november 2002 a následne výrobu v zmysle uzatvorenej zmluvy s nemeckým partnerom, mal

dostatočné finančné prostriedky, ako aj materiálno-technické vybavenie a ako aj efektívnu kvalifikovanú
pracovnú silu na realizovanie lukratívnych objednávok. Výsluchom svedkov X. a B. bolo jednoznačne
vyvrátené tvrdenie svedka K. o predčasnom oznámení odstávky elektrickej energie u žalobcu, ktoré
ani doposiaľ nekorešpondovalo so zabezpečenými dôkazmi (výsluch žalobcu, doložená PN, nesprávne
zasielaný fax a iné). Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol konfrontovaný s odstávkou elektrickej

energie až po jej skutočnej odstávke, jedinou alternatívou na minimalizáciu škody bolo rýchle a včasné
oznámenie tejto skutočnosti nemeckému partnerovi s možnosťou dohodnutia neskoršieho termínu
dodania predmetu objednávky, čo žalobca aj riadne vykonal, avšak nemecký partner takéto riešenie
neakceptoval a od zmluvy odstúpil. Aj preto súd odmietol všetky právne konštrukcie a hypotetické úvahy
žalovaného o vtedajšej možnej aplikácii práva v obchodných vzťahoch žalobcu s jeho obchodnými

partnermi. Termín žalobca len pre zavinené porušenie právnej povinnosti jednoznačne splniť nemohol
v lehote, pričom jeho záväzok mal povahu fixnej zmluvy, aj keď kritériom mala byť hlavne kvalita.

75.Súd považuje takéto odôvodnenie svojho rozhodnutia za dostatočné a súladné aj s judikatúrou
ESĽP. Tento v rámci svojej ustálenej judikatúry veľakrát vyslovil, že „Právo na spravodlivý proces

zahŕňa aj právo na odôvodnenie rozhodnutia, uvedenie dostatočných a relevantných dôvodov, na
ktorých je rozhodnutie založené. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument
sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto
vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad“ (napr. Georgidias c. Grécko z 29.5. 1997, Recueil
III/1997). „Ak ide o argumenty, ktoré sú pre rozhodnutie dôležité, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve

na tieto argumenty“. (Hiro Balani vs Španielsko z 09.12.1994, seria a, č.303-b, Higgins vs. Francúzsko,
z 19.02.1998 a iné). „Právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na
každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý
je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci.“ (rozsudok vo veci Ruiz Torijo
c. Španielsko z 9.12. 1994, Annuaire, č. 303-B). Súd má za to, že rozhodol aj v súlade s ustálenou

praxou v súlade s princípom právnej istoty a spravodlivého konania.

76. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP . Žalobca mal v tomto
konaní úspech v rozsahu 100 %. Z tohto dôvodu má nárok na náhradu trov konania

vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady týchto trov bude
rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom samostatným uznesením postupom podľa § 262
ods. 1 ,2 CSP
po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.O Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

O Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

O Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnésúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

O Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

O Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možnoi meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

O Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené
v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

O Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak,
aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).