Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 10, 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 5T/36/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117010480
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alexandra Osadská

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4117010480.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Alexandrou Osadskou v trestnej veci mladistvého

ml. L. R. T. pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní v Nitre
dňa 10. októbra 2017 takto

r o z h o d o l :

mladistvý
G.. L. R. T. Z. R. K. Č. Y. L. , narodený XX.XX.XXXX H. U.,
trvale bytom U., D. XXX/XX,
prechodne bytom U., A. XX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :

v presnejšie nezistenom čase v letných mesiacoch roku 2016 do 09.08.2016 v Nitre, na A. Z. Č.. XX,
v kuchyni rodinného domu, z pohára uloženého v kuchynskej linke, odcudzil doplnkovú SIM kartu od
spoločnosti Slovak Telekom č. XXXXXXXXXXXXXXXXXX s telefónnym číslom XXXXXXXXXX, patriacu
poškodenému D. L., z ktorej od 09.08.2016 do 15.08.2016 odoslal 357 tuzemských správ, z ktorých
väčšina nebola spoplatňovaná bežnou tarifou za sms správy, pretože išlo o hry Java Games, 1 sms

správu do zahraničia, 1 tuzemskú mms správu, využil 2 172,36 megabajtov internetových dát, medzi
účastníckymi číslami prijímateľov sa nachádzajú aj čísla príbuzných obvineného, v dôsledku využitia
spoplatnených internetových dát na doplnkovej sim karte bola poškodenému vystavená faktúra, ktorú
musel uhradiť, čím poškodenému D. L. spôsobil škodu vo výške 295,38 eura,
t e d a :

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu,

t ý m s p á c h a l :

prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného
zákona, nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2,

odsek 3 Trestného zákona, s použitím § 117 odsek 1 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere
1 (jeden) mesiac.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.
Podľa § 119 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť poškodenému D. L., U.É. XX.XX.XXXX H.
U., F. R. U. - N. L., A. XX, škodu vo výške 295,38 eura. o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra sp. zn. 1 Pv 622/16/4403, podanej na
Okresný súd Nitra (ďalej len „súd“) dňa 09.05.2017, tento prejednal trestnú vec proti obžalovanému G..

L. R. T. (ďalej len „mladistvý“) a na hlavnom pojednávaní v dňoch 18.07.2017 a 10.10.2017 vykonal
dokazovanie výsluchom mladistvého, výsluchom svedka - poškodeného D. L., svedka Y. L., prečítaním
výpovedí svedkov G. Š., G. Š. E.., G. Š. G.., G. Š. E.., z prípravného konania ako aj oboznámením
ostatného spisového materiálu.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti

tohto rozsudku.

Mladistvý na hlavnom pojednávaní dňa 18.07.2017 poprel, že by ukradol SIM kartu L., tvrdil, že túto
našiel pred domom Y. L., s ktorým sa kamarátil. Pripustil len to, že nájdenú kartu použil na 14 SMS správ
a jednu hodinu hral na nej hry. Túto kartu mal u seba asi tri dni, potom ju zahodil do smetného koša. Po

prečítaní jeho výpovede z prípravného konania uznal, že kartu mal u seba deväť dní, používal ju tri dni
a tušil, že karta je D. L., ale nepovedal mu, že ju našiel. Na otázky samosudkyne uviedol, že nájdenú
kartu našiel medzi kameňmi, zbadal ju preto, že sa zaleskla, išlo o nano kartu a že po tom, ako našiel
túto kartu, išiel k Y., ale nepovedal mu, že pred ich bránou našiel SIM kartu, lebo mu nenapadlo, že by
to mohla byť karta poškodeného D. L..

Svedok - poškodený D. L., na hlavnom pojednávaní dňa 18.07.2017 vypovedal, obdobne ako
v prípravnom konaní, že na narastajúci účet na jeho doplnkovej karte z T-mobilu ho upozornil
zamestnanec, z tejto karty sa dali písať správy a využívať internetové dáta. On následne volal svojmu
bratovi Y., aby zistil, kde je karta, ktorý mu povedal, že nevie, že ju odložil, a preto on predmetnú kartu

nechal zablokovať. Keď prišiel domov, išiel skontrolovať miesto, kde odkladali karty, tam ju nenašiel,
preto začal pátrať, vypýtal si číslo tej karty v T-mobile, pričom zistil, že z tej karty bolo mladistvým písané
na bratov telefón. Inkriminovanú kartu - doplnkovú kartu kúpil v januári 2016, dal ju svojmu bratovi Y.,
ktorý ju používal asi jeden mesiac a potom ju uložil do priesvitného skleného pohára s 5cm stopkou s
objemom asi 2 deci, v ktorom bolo asi sedem SIM kariet, z toho štyri SIM-karty; všetky uložené karty boli

veľkostne rovnaké, pohľadom sa nedalo zistiť ktorá je platná a ktorá neplatná. O tom, kde sa SIM karta
nachádzala vedeli všetci členovia domácnosti. Mladistvého u nich doma videl len v predsieni, v izbách
alebo v kuchyni nie. Uviedol tiež, že u nich v záhrade býva bezdomovec G. Š. E.., ktorého sa ujal jeho
otec, ktorý ale nevie mobilný telefón ani zdvihnúť ani vytočiť. Predmetnú SIM kartu popísal ako 1-1,5
cm veľkú, jej zmiznutie riešil s bratom Y., nadmerné užívanie dát SIM-kartou trvalo asi od 08.08.2016

do 15.08.2016

Svedok Y. L., brat poškodeného, na hlavnom pojednávaní potvrdil výpoveď poškodeného v tom smere,
že doplnkovú kartu mu dal brat D. L., z ktorej sa nedalo volať, bol na nej len internet zadarmo, používal
ju asi dva mesiace a potom ju odložil do šálky do kuchynskej linky a niekedy v auguste mu volal brat, že

čo urobil s tou SIM kartou, že či kupoval niečo cez internet alebo hral nejaké hry cez internet, lebo cez
tú kartu rýchlo narastá účet. On sa išiel pozrieť do tej šálky, kde odložil SIM kartu, ale tá tam nebola. S
bratom podľa koncového čísla zistili, že SIM-kartu požíval L.. Keď sa on L. na internetovú kartu opýtal,
tak mu L. povedal, že ju našiel pred bránou G. Š. G.. Tiež uviedol, že mladistvý bol jeho kamarát zo
školy, ktorý k nim chodieval, chodieval k nim pripájať sa na wifi, v čase, keď zmizla karta do jeho izby

mladistvý nechodil, mladistvý chodil len do ich predsiene. SIM-ku, ktorú prestal používať, odložil do
skleného pohára so stopkou, s priemerom asi 4 cm, do ktorého nevojde ruka, v ktorom boli asi tri SIM-
ky a 2-3 pamäťovky, do priesvitnej kuchynskej linky, kde bola mesiac, dva. Karty, ktoré boli v pohári, boli
rozdielne, niektoré boli staré, nevylamovali sa a tým sa od tejto karty odlišovali, pretože túto kartu on
sám vylomil. Išlo mikro kartu bielej farby, ktorá mohla mať centimeter, centimeter a pol, preto sa dala

z pohára vybrať na prvýkrát; nemohla sa ocitnúť mimo domu, nemohla vypadnúť, pretože on požíval
telefón Huawei, do ktorého je možné vložiť SIM-ku len prostredníctvom kľúčika a pri starších telefónoch
sa táto SIM karta mohla vložiť len tak, že sa vybral kryt aj baterka. Mladistvý mohol u neho vidieť túto
kartu a mohol aj vedieť ktorá karta v pohári je funkčná a ktorá nie a tiež sa mohol bez vedomia členov
ich rodiny dostať do domu, pretože kľúče od domu dávali do elektrických hodín, ktoré sa nachádzajú

pri vstupe.Pri odstraňovaní rozporov vo výpovediach svedka, svedok potvrdil, to čo vypovedal v prípravnom konaní
ohľadne toho, že mladistvý mu najskôr povedal, že kartu našiel G., ktorý ju mu dal a až potom mu
mladistvý povedal, že ju našiel sám.

Z prečítaných výpovedí svedkov G. Š. ml. a G. Š. ml. súd nezistil žiadne prejednávanú vec objasňujúce
skutočnosti. Svedkyňa G. Š. st. v prípravnom konaní uviedla, že mladistvý chodieva za synom, s ktorým
sa pozná zo špeciálnej základnej školy, hrávať sa na telefónoch, ale ona to nemá rada, pretože po jeho
návštevách jej zmizli nejaké drobné veci. Svedok G. Š. E.. v prípravnom konaní dňa 06.04.2017 uviedol,

že u L. býva asi dva roky, býval tam aj v roku 2016, ku ktorým chodil aj mladistvý. Mladistvého videl
na dvore L. bez dozoru domácich osôb ako sa tam hral na telefóne. Tiež vypovedal, že jeho syn G. Š.
mu nie raz povedal, že mladistvý od neho pýta veci ako napríklad telefón a bez dovolenia chodil do ich
domu. V čase výpovede mladistvý už nechodil do domu L., a to odvtedy ako im zobral tú kartu. Svedok
D. L. st. potvrdil, že G. Š. st. býval u nich na záhrade, lebo sa mu ho uľútostilo, keď nemal kde bývať, že
do domu nechodil, že synovia majú SIM karty a pamäťové karty uložené v šálke v kuchyni, že mladistvý

im bol okolo domu pomáhať asi dvakrát a kľúče od domu majú v elektrických hodinách pri vchodových
dverách do domu.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj ostatný obsah trestného spisu, z neho najmä prečítal na vec
a na osobu mladistvého sa vzťahujúce listinné dôkazy.

Podľa Zmluvy o poskytnutí verejných služieb zo dňa 08.02.2016 bolo zrejmé, že bola uzavretá zmluva
medzi Slovak Telekom, a.s. a D. L. o aktivácii doplnkovej služby Zdieľanie dát z paušálu so 100% zľavou
z mesačného poplatku počas zúčtovacieho obdobia. Z prefoteného telefónu z čísla XXXXXXXXXX bola
zachytená komunikácia, že niekto niekoho volá k Š., lebo on už je tam, a ten druhý odpovedá, že tam

dôjde za dve hodiny.

Z podrobného mesačného výpisu pre číslo XXXXXXXXXX za obdobie 09.08.2016 do 15.08.2016
vyplývalo, že z neho bolo odoslaných 357 tuzemských správ, z ktorých väčšina nebola spoplatňovaná
bežnou tarifou za sms správy, pretože išlo o hry Java Games, 1 sms bola poslaná do zahraničia, bola

poslaná jedna tuzemská mms správa a bolo z nej využitých 2 172,36 megabajtov internetových dát, za
čo bola vystavená faktúra vo výške 326,56 eura.

Z lustrácie telefónnych čísiel vyplývalo, že telefónne číslo XXXXXXXXXX patrilo N. T., telefónne číslo
XXXXXXXXXX G. Š., telefónne číslo XXXXXXXXXX A. Č., s ktorými bolo tiež v období do 09.08.2016

do 15.08.2016 z telefónneho čísla XXXXXXXXXX komunikované.

Výpis z obchodného registra na Slovak Telekom, a.s. potvrdzoval obchodné údaje tejto spoločnosti
uvedené na Zmluve o poskytnutí verejných služieb zo dňa 08.02.2016 a fakturačné údaje na faktúre
tejto spoločnosti, ktorá bola vystavená poškodenému D. L..

Podľa rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 11P/388/2009 zo dňa 13.01.2010, právoplatného dňa
05.03.2010 bol mladistvý spolu so svojimi súrodencami zverený do spoločnej náhradnej osobnej
starostlivosti manželom L. L. K. R. L. v rovnakom rozsahu v akom ju vykonávajú rodičia detí, s právom
maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

Podľa rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 13Ps/39/2014 zo dňa 12.03.2016, právoplatného dňa
27.03.2015 bol G. Š., U. XX.XX.XXXX súdom pozbavený spôsobilosti na právne úkony, za opatrovníčku
mu bola ustanovená G. Š., jeho matka.

Mladistvý podľa dostupných relácií nebol nikdy súdne trestaný, bol jedenkrát priestupkovo postihnutý za
drobnú krádež dňa 29.09.2016, za čo mu bola uložená pokuta 15,-eur, iné trestné konanie sa ešte dňa
20.05.2017 proti nemu neviedlo, dňa 09.06.2017 mu už bolo vznesené obvinenie pre prečin krádeže
podľa § 212 odsek 2 písmeno f) Trestného zákona, ktorý mal spáchať v obchodnom dome Tesco
na Štefánikovej triede v Nitre. Podľa správy ÚPSVR Nitra žije mladistvý s manželmi L. v päťizbovom

rodinnom dome na A. Z. H. U.-L., s ich troma vnúčatami, s troma maloletými deťmi T., ktoré im bolo
zverené do náhradnej osobnej starostlivosti a s ich dvoma dcérami. Mladistvý navštevuje druhý ročník
SOŠ v Nitre, jeho prospech je veľmi slabý, neadekvátny k jeho schopnostiam, príprava do školy je slabá,mal problémy s dodržiavaním školskej dochádzky, jeho rodičia si vôbec neplnia vyživovaciu povinnosť.
Manželia L. zvládajú starostlivosť o zverené deti v rámci svojich možností dobre.

Nazákladevykonanéhodokazovaniamalsúdjednoznačnezapreukázané,žemladistvýsvojímkonaním
naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného
zákona.

Pokiaľ išlo o dôkaznú situáciu bolo potrebné uviesť, že mladistvý spáchanie žalovaného trestného činu

poprel. K veci uviedol, že on SIM kartu našiel pred domom Y. L., pripustil len, že túto nájdenú kartu
požíval tri dni, potom ju zahodil do smetného koša. Tušil, že karta je D. L., ale nepovedal mu to, následne
ale vypovedal, že nájdenú kartu našiel medzi kameňmi, zbadal ju preto, že sa zaleskla, išlo o nano kartu
a že po tom, ako našiel túto kartu, išiel k Y., ale nepovedal mu, že pred ich bránou našiel SIM kartu, lebo
mu nenapadlo, že by to mohla byť karta poškodeného D. L..

K trestnej činnosti mladistvého sa vyjadrili svojimi výpoveďami svedok poškodený D. L., ktorému bola
SIM karta odcudzená ako aj jeho brat Y. L., ktorému kartu brat D. L. prenechal, aby ju používal. Títo
svedkovia zhodne uviedli, že kartu najskôr, ako ju od Telecomu poškodený dostal, používal Y. L., ktorý
ju časom prestal používať a odložil ju na miesto v dome, v kuchyni do skleneného priesvitného pohára
so stopkou, kde členovia domácnosti Káčerových odkladali nepoužívané karty. Nepamätali si, že by

mladistvý chodil aj dovnútra domu, ale mladistvý sa mohol bez vedomia členov ich rodiny dostať do
domu, pretože kľúče od domu dávali do elektrických hodín, ktoré sa nachádzajú pri vstupe, čo potvrdil
svojou výpoveďou aj D. L. E... Odcudzenú kartu opísali ako malú nanokartu o rozmeroch cca 1,5cm,
ktorá sa musela vkladať do telefónu cez kryt a baterku, prípadne pomocou kľúčika, záviselo od typu
telefónu. Na narastajúci účet na jeho doplnkovej karte z Telekomu poškodeného upozornil zamestnanec

a potom spolu s bratom Y. L. zistili, že karta z miesta, kam ju Y. L. odložil, zmizla. Poškodený preto
nechal predmetnú kartu zablokovať. Svedkovia zistili, že zo zmiznutej karty bolo mladistvým písané na
telefón Y. L..

Bolo teda nepochybné, že SIM kartu od 09.08.2016 do 15.08.2016 neoprávnene používal mladistvý, tak

ako to priznal aj sám mladistvý a v takom rozsahu ako to vyplývalo aj z podrobného mesačného výpisu
pre číslo XXXXXXXXXX a následne vystavenej faktúry dňa 08.09.2016 za poskytnuté služby k tomuto
číslu na sumu 326,56 eura.

Skutočnosti podstatné pre rozhodnutie súdu v tejto trestnej veci mal súd v ďalšom za preukázané nielen

z výpovedí vyššie uvedených svedkov, ale za jednoznačne priamy usvedčujúci dôkaz súd považoval
samotné vyjadrenie mladistvého, ktorým sa defacto k spáchanému trestnému činu nepriamo priznal,
keď na hlavnom pojednávaní rozporne vypovedal o tom, prečo, keď našiel kartu pred domom Y. L., mu
o nájdení karty nepovedal (mladistvý najprv uviedol, že tušil, že je L., ale nepovedal mu to, avšak potom
už, že ho nenapadlo, že je L.). Napokon nepriamym dôkazom o tom, že mladistvý SIM kartu z domu

L. ukradol, a nie, že ju našiel, bola aj výpoveď G. Š. E.., že po návštevách mladistvého u nich doma
mizli drobné veci ako aj výpoveď G. Š. E.., že mladistvého videl u L. bez dozoru domácich osôb a tiež
že jeho syn G.U. Š. mu nie raz povedal, že mladistvý od neho pýtal veci ako napríklad telefón a bez
dovolenia chodil do ich domu. Neobchádzajúc prezumpciu neviny pri uznaní viny pre súd neostalo bez
povšimnutia ani uznesenie o vznesení obvinenia mladistvému zo dňa 09.06.2017 za prečin krádeže.

Dôkazy z prípravného konania, ako i z hlavného pojednávania jednoznačne preukázali, že skutok
spáchal mladistvý, teda že ukradol SIM kartu, ku ktorej sa mohol bez problémov, a to bez vedomia členov
domácnosti L., dostať, od ostatných kariet uložených v pohári odlišovala tým, že bola biela a bola už
vylomená a mladistvý mohol vedieť, že práve táto karta v pohári bola funkčná (dôkaz: výpoveď Y. L.). Ak

by bola pravda teória obhajcu, resp. domnienka prezentovaná v jeho záverečnej reči, že niekto túto kartu
mladistvému dal do užívania, tak potom by sa mladistvý logicky touto „domnienkou“ hájil od začiatku,
nebránil by sa tým, že kartu našiel.

Zo všetkých vyššie rozvedených dôvodov súd uznal mladistvého vinným zo spáchaného skutku tak, ako

je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, vrátane jeho správnej právnej kvalifikácie.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek
4 Trestného zákona, § 97 Trestného zákona a §110 Trestného zákona a bral tak do úvahy spôsobspáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti,osobumladistvéhoakoajmožnosťjehonápravy,pričomneopomenulvychádzaťzozásady,že
účelom trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať ho na riadneho občana, a to so zreteľom na jeho

osobné vlastnosti, na jeho rodinnú výchovu a na prostredie, z ktorého pochádza. Súd prihliadal aj na to,
že mladistvý je ešte človek bez životných skúseností, jeho dospievanie, ktoré nie je pre neho jednoduché
(dôkaz: správa ÚPSVR Nitra) je sprevádzané prenikavými zmenami celej osobnosti a existuje ešte
možnosť, že bude prístupnejší výchovnému vplyvu trestu.

Súd tiež teda prihliadol na osobné pomery páchateľa - mladistvého, ktorý žije v náhradnej rodine, bez
rodičov, ktorí si neplnia rodičovské povinnosti a zistenie, že doposiaľ nebol súdne trestaný, že bol
jedenkrát priestupkovo prejednávaný. Z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona
súd preto u mladistvého prihliadol na okolnosť uvedenú pod písmenom j) s tým, že mladistvý doteraz
viedol z trestnoprávneho hľadiska riadny život. Z priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného
zákona súd u mladistvého žiadnu nezistil. S prihliadnutím na pomer týchto okolností súd s použitím

ustanovenia § 38 odsek 3 Trestného zákona znížil hornú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby
o jednu tretinu, v dôsledku čoho potom ukladal trest odňatia slobody v rozpätí upravenej trestnej sadzby
na jeden rok až štyri mesiace, podľa § 117 Trestného zákona znížený na polovicu, pretože mladistvý
spáchal trestný čin ako mladistvý - ako pätnásťročný.

Súd dospel k záveru, že účel trestu u mladistvého tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie
bude v prejednávanej veci dosiahnutý uložením jedine trestu odňatia slobody pri samej spodnej hranici
upravenej trestnej sadzby, teda vo výmere jeden mesiac, a to s podmienečným odkladom jeho výkonu a
určením dlhšej skúšobnej doby na jeden rok s presvedčením, že takto uložený trest bude na mladistvého
pôsobiť preventívne tak, aby zostal stále začlenený do spoločnosti. Súd u mladistvého nezistil splnenie

podmienok na uloženie žiadneho z alternatívnych trestov (mladistvý je nemajetný, chodí ešte do školy),
ani na aplikáciu žiadneho trestno-procesného odklonu.

Súd poškodenému D. L. priznal nárok na náhradu škody vo výške 295,38 eura, pretože poškodený si
ju v takejto výške uplatnil riadne a včas.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.
Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.