Uznesenie Judgement was issued on Friday, September 30, 2011

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoE/351/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6611202863
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Kucbelová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6611202863.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v exekučnej veci oprávneného Consumer Finance Holding, a.s., so
sídlom 060 01 Kežmarok, Hlavné námestie 12, IČO: 35 923 130, zastúpeného JUDr. Michalom Gallom,
advokátom so sídlom 036 01 Martin, Jilemnického 30, proti povinnému S. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom
XXX XX E. I., S. XX, vedenej pod sp. zn. EX 189/2011 súdnym exekútorom Mgr. Jurajom Gallom,
Exekútorský úrad Martin, Jilemnického 12, o vymoženie 3 792, 54 EUR s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 6Er/157/2011 - 19 zo dňa 25. 03. 2011, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. Exekučný súd preskúmal exekučný titul a tiež Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX
zo dňa 01. 12. 2007 (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej konal a rozhodol rozhodcovský súd.
Okresný súd poukázal na bod 18. 24 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou Zmluvy, podľa ktorého všetky spory, vzniknuté z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou
rozhodne v rozhodcovskom konaní Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie alebo
Rozhodcovský súd pri Slovenskej hospodárskej komore, s. r. o., alebo Rozhodcovský súd pri
Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o. Veľký Krtíš. Zmluva taktiež obsahuje dojednanie, že „podpisom
tejto zmluvy klient vyjadruje Spoločnosti svoj súhlas na výber jedného z uvedených rozhodcovských
súdov“. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje možnosť spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
štátnym súdom. Už túto skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku a to v neprospech
spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej
splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť
sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Okresný
súd považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú (zmluvnú podmienku) a v zmysle § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka za neplatnú. Exekučný titul v prejednávanej veci bol vydaný na základe
neplatného ustanovenia zmluvy a teda bol vydaný v rozpore so zákonom. Preto žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté
uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Záver súdu o neplatnosti rozhodcovskej
doložky považuje za nesprávny a chybný, nakoľko právna úprava, podľa ktorej je rozhodcovská doložka
neprijateľnou podmienku v spotrebiteľskej zmluve, platí od 01. 01. 2008. Nie je chybou oprávneného,
že Slovenská republika túto úpravu prijala až k uvedenému dátumu. Ak Slovenská republika meškala s
implementáciou práva, nemôže za to odmietnuť poskytnutie spravodlivosti oprávnenému. Zmluva, ktorá
je podkladom pre uplatňované nároky, bola uzatvorená medzi oprávneným a povinným 1. 12. 2007
a rozhodcovská doložka je nielen vo Všeobecných podmienkach, ale bola aj individuálne dohodnutá
v „Zmluve“ a „Zmluve o zabezpečení“ č. XXXXXXXXX. Postup súdu je podľa názoru oprávneného
odopretím spravodlivosti, lebo v prípade, ak by oprávnený podal návrh na riadny súd, mohol povinný

vzniesť námietku, že zmluva obsahuje rozhodcovskú doložku a tak docieliť zastavenie konania. Súd mal,
podľa oprávneného zisťovať, či rozhodcovský rozsudok nemá nedostatky, uvedené v § 40 písm. a) a b)
zákona č. 244/2002 Z. z. a či zaväzuje na plnenie, ktoré je objektívne možné. Predložený rozhodcovský
rozsudok ako exekučný titul vyššie popísanými vadami netrpí a preto malo byť poverenie súdnemu
exekútorovi vydané. Nie je chybou veriteľa, že Slovenská republika prevzala do svojho právneho
poriadku ustanovenie obsiahnuté v § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka až od 01. 01. 2008
a už vôbec nemôže tieto nedostatky v legislatívnom procese prenášať prostredníctvom judikatúry na
veriteľov. Aplikáciu Smernice Rady 93/13/EHS je potrebné vykonávať v súlade s dobrými mravmi a to
sa týka aj posudzovania prípadu, rozhodnutého rozhodcovským rozsudkom vo všeobecnosti.

Formálnym právno-pozitivistickým uplatnením Smernice Rady 93/13/EHS nastáva situácia, že
veriteľ nemôže úspešne uplatňovať svoju pohľadávku, čo možno charakterizovať ako odopieranie
spravodlivosti.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 OSP postupom podľa § 214 ods.
2 OSP bez nariadenia pojednávania a podľa § 219 ods. 1 OSP uznesenie okresného súdu ako vecne
správne potvrdil.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho Zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

V zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa ustanovenia o ochrane postavenia spotrebiteľa použijú
vždy pokiaľ je účastníkom právneho vzťahu spotrebiteľ. Táto zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy
nielen s poukazom na povahu subjektov právneho vzťahu a okolnosti uzatvorenia, ale aj s poukazom
na povahu subjektov právneho vzťahu a okolnosti uzatvorenia, ale aj s poukazom na znenie § 52
ods. 1 a nasl. OZ účinného od 01. 01. 2008, ako aj s poukazom na znenie § 1 ods. 2, 3 a § 8
zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom týmto zákonom bola v zmysle jeho prílohy č. 3 prebratá do
právneho poriadku SR smernica Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných
právnych predpisov a správnych opatrení Smernice Rady 90/88/EHS z 22. februára 1990 a smernice
Európskeho parlamentu a Rady 98/7ES zo 16. februára 1998. Smernica 87/102/EHS v článku 2 ods.
1 obsahuje negatívne vymedzenie na ktoré druhy úverov sa nevzťahuje, táto úprava smernice je v
podstate zhodná s citovaným ustanovením § 1 ods. 2 a 3 zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa
článku 1 ods. 1 Smernice 87/102/EHS sa táto smernica vzťahuje na zmluvy o úvere, teda na všetky úvery
s výnimkou tých, ktoré sú z jej pôsobnosti vylúčené článkom 2 ods. 1. Z uvedeného teda vyplýva, že na
základe zásady nepriameho účinku je bez výnimky na právny vzťah zo zmluvy o úvere daná pôsobnosť
ustanovení predmetnej smernice 87/102/EHS, ale aj predpisu ktorým bola do právneho poriadku SR
implementovaná - zákona o spotrebiteľských úveroch.

S poukazom na povahu subjektov právneho vzťahu je na uvedený právny vzťah v súlade so zásadou
nepriameho účinku daná aj pôsobnosť ustanovení smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách a príslušných ustanovení OZ, prostredníctvom ktorých bola implentovaná do
právneho poriadku SR. Pôsobnosť smernice 93/13/EHS je daná bez ohľadu na to, či predmetná zmluva
bola uzatvorená podľa Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka, nakoľko pri vymedzení
svojho cieľa Smernica v článku 6 ods. 1 výslovne uvádza, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva neboli pre spotrebiteľa záväzné. Je tak zrejmé a nepochybné, že
Obchodný zákonník je súčasťou vnútroštátneho práva SR a na zmluvy podľa neho uzatvorené je
daná pôsobnosť Smernice 93/13/EHS, ak sú účastníkmi na jednej strane osoba konajúca s cieľom
vzťahujúcim sa k svojim obchodom, podnikaniu a povolaniu a na druhej strane spotrebiteľ, tak ako je
tomu v prípade predmetnej zmluvy o úvere.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 2007, neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Pokiaľ je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany
v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, niet žiadnych pochybností o tom, že taká
zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola
samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práva v rozpore
s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský
rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej
rozhodcovskej zmluvy.

Odvolací súd posúdil obsah rozhodcovskej doložky zakotvenej v zmluve o pôžičke i s prihliadnutím na
možnosť spotrebiteľa uplatniť nároky zo spotrebiteľskej zmluvy i pred všeobecným súdom.

„Zmluva o pôžičke“ a „Zmluva o zabezpečení“ zakladá medzi zmluvnými stranami úverový vzťah
upravený veriteľom vopred pripravenými podmienkami obsiahnutými v Zmluve, v časti nazvanej
ako „Všeobecné obchodné podmienky pôžičky“. Uvedenou zmluvou sa oprávnený a povinný dohodli
o spôsobe financovania kúpy motorového vozidla. Povinnému bola poskytnutá pôžička na kúpu
motorového vozidla (pričom pôžička bola zabezpečená i záložným právom k motorovému vozidlu).
Mesačné splátky boli zmluvnými stranami dohodnuté v sume 202, 81 EUR (6 110,- Sk) a to po dobu
dvadsaťštyri mesiacov. Z formálneho hľadiska má Zmluva formulárovú formu, jej návrh predstavuje
vopred pripravené a hromadne používané tlačivo.

Veriteľ v zmysle uvedenej Zmluvy oprávnený poskytol povinnému finančné prostriedky na kúpu
motorového vozidla a dlžník bol povinný poskytnuté peňažné plnenie vrátiť, navýšené o úrok z úveru
(poplatok z úveru) a tiež o poplatok za uzatvorenie zmluvy. Pokiaľ teda veriteľ (oprávnený) poskytne
dlžníkovi dohodnuté finančné prostriedky (spravidla v čase podpísania zmluvy, alebo bezprostredne po
ňom), nastane právny stav, kedy povinnosti dlžníka vysoko prevyšujú povinnosti veriteľa a najbližších
24 mesiacov ( v danom prípade) je povinný plniť výlučne dlžník.

Nemožno opomínať úplné znenie rozhodcovskej doložky, podľa ktorej „podpisom Zmluvy a Zmluvy o
zabezpečení Klient vyjadruje Spoločnosti svoj súhlas na výber jedného z uvedených rozhodcovských
súdov“. Prakticky tak v drvivej väčšine eventuálne vzniknutých sporov bude navrhovateľom veriteľ,
pričom podľa rozhodcovskej doložky má právo voľby súdu ( všeobecného súdu občana alebo
rozhodcovského, resp. konkrétneho rozhodcovského súdu) práve a výlučne navrhovateľ. Vzhľadom na
status veriteľa (ako podnikateľského subjektu) je, samozrejme, preňho priaznivejšie a výhodnejšie, aby
vzniknuté spory (v ktorých bude navrhovateľom) rozhodoval rozhodca, resp. rozhodcovský súd, ktorý
vopred určil už v samotnej zmluve o úvere.

Je nutné poukázať aj na tú skutočnosť, že rozhodcovský súd je napriek výsledku svojej činnosti v podobe
rozhodcovského rozsudku, súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym
konaním. Súkromný záujem na existencii rozhodcovských súdov sa zakladá na požiadavke subjektov
súkromného práva - podnikateľov, aby ich spor súvisiaci s podnikaním bol rýchlo rozhodnutý a
neobmedzoval ich v ďalšom podnikaní. Je preto nezlučiteľné s povahou právneho štátu, aby boli
súkromnoprávne orgány mocensky postavené plnohodnotne na roveň orgánom disponujúcim verejnou
mocou.

Koncipovanie rozhodcovskej doložky spôsobom, akým je obsiahnutá v úverovej zmluve je len formálnym
zachovaním práva na prejednanie veci pred všeobecným súdom, nakoľko právo výberu má výlučne
navrhovateľ, pričom navrhovateľom v daných vzťahoch môže byť dlžník iba ojedinele, výnimočne.

Uvedeným právnym úvahám a záverom nasvedčuje i neskorší právny vývin a novelizácia Občianskeho
zákonníka, ktorá zákonom č. 568/2007 Z.z. účinným od 1. januára 2008, zaviedla do § 53 ods. 4 písm.
r) v znení „za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa považuje ustanovenie, ktoré
vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní“.

Keďže v zmluve zakomponovaná rozhodcovská doložka je v rozpore so zákonom, v danej veci
absentuje riadny exekučný titul, nakoľko rozhodcovský rozsudok bol vydaný rozhodcovským súdom na
základe takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. V danej veci by boli splnené podmienky na zastavenie
exekúcie, keby začala vydaním poverenia exekútorovi. Pretože nie je daný exekučný titul odvolací súd
uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.

O veci rozhodol senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 :0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.