Uznesenie Judgement was issued on Thursday, December 7, 2011

Súd: Okresný súd Nové Mesto n/V
Spisová značka: 5Er/1043/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3511210076
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Ščepková
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2011:3511210076.1

Uznesenie

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom vo veci exekučného konania oprávneného PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Bratislava, Mliekárenská ul. 10, proti povinným 1.) Y. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L. č. XXX, 2.) C. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX o vymoženie 6.091,73 Eur
s príslušenstvom t a k t o

r o z h o d o l :

Súd žiadosť súdneho exekútora Mgr. Ing. Ivana Šteinera PhD. so sídlom Exekútorského úradu v Novom

Meste nad Váhom, Lipová 7 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod sp.zn. EX XXXX/XXXX
zo dňa 28.10.2011 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal dňa 24.10.2011 na Exekútorskom úrade vyššie uvedeného súdneho exekútora
návrh na vykonanie exekúcie proti povinným 1.), 2.) o vymoženie pohľadávky vo vyššie uvedenej
výške priznanej rozhodcovským rozhodnutím rozhodcu JUDr. Michala Krnáča, č.k.: RK-XXX/XX-MK zo

dňa 19.04.2010. K návrhu oprávnený priložil ako prílohu originál vyššie uvedeného rozhodcovského
rozhodnutia a kópiu zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.12.2007, vrátane
zmluvných dojednaní k zmluve, plnú moc.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.11.2011 súdny exekútor požiadal exekučný súd o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie pre vyššie uvedenú sumu.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení §
52 a nasl. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo

alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8. časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami
sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Základnou črtou štandardných spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené
a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Úver
poskytnutý oprávneným povinnému túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli všeobecné

podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinný nemohol ovplyvniť, nakoľko boli pripravené už vopred pre
veľký počet spotrebiteľov.

Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme

odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom
úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba,
ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo

podnikania.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sa zákon nevzťahuje na zmluvy:

a) o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností,
dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu,

b) o nájme, ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu,

c) o poskytnutí úveru bez platby úroku alebo akéhokoľvek poplatku,

d) na základe ktorých sa neukladá žiadny úrok, ak spotrebiteľ súhlasí so splatením úveru jednou
splátkou,

e) oposkytnutíúverudohodnotydo200Euranadhodnotu20000Eur,akjenarovnakýúčeluzavretých
viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o

spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver,

f) na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo
maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiac,

g) o sústavnom poskytovaní služieb, za ktoré spotrebiteľ platí počas ich poskytovania v splátkach,

h) o poskytnutí úveru na účely podľa osobitného zákona pre obmedzený okruh osôb vo verejnom

záujme a za úrokové sadzby nižšie ako sadzby, ktoré prevládajú na trhu, alebo bezúročne, alebo za
iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa rovnaké alebo výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na trhu,
a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako sadzby prevládajúce na trhu.Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka sa za neprijateľnú podmienku uvedenú v
spotrebiteľskej zmluve považuje tiež ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

V predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie z vyššie uvedenej zmluvy o revolvingovom úvere
uzavretej dňa 27.12.2007 medzi oprávneným a povinnými 1.), 2.), pričom zo všeobecných obchodných
podmienok, ktoré tvoria súčasť zmluvy vyplýva, že sa na ňu vzťahuje režim § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka a špecifické ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Ustanovenia

Obchodného zákonníka však v danom prípade nemožno použiť, pretože prednosť má špeciálna právna
úpravu - zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v zmysle zásady lex specialis derogat lex
generalis a tiež preto, že podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak

zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Vyššie uvedená zmluva je v zmysle vyššie citovaných ustanovení
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože bola
uzavretá medzi veriteľom ( t.j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti poskytovanie
úverov ako podnikanie - oprávneným) a spotrebiteľom ( t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania), ide o zmluvu,

ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver (dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere) a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Takisto zo zmluvy
nevyplýva, že ide o prípady v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, teda o prípady kedy nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa tohto

zákona.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní tuzemský rozhodcovský rozsudok
je rozhodcovský rozsudok vydaný na území Slovenskej republiky.

Podľa§45ods.1zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonanísúdpríslušnýnavýkon rozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol

nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní proti rozhodnutiu súdu podľa

odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

V predmetnej exekučnej veci súd zistil, že sa vymáha plnenie zo zmluvy o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX uzavretej dňa 27.12.2007 medzi oprávneným a povinnými 1.), 2.), na ktorú sa vzťahuje
právny režim zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a subsidiárne ako na spotrebiteľskúzmluvu aj všeobecná právna úprava spotrebiteľských zmlúv uvedená v ustanovení § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka.

Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučným súdom pri rozhodovaní o udelení

poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so zákonom
treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to či je na jeho základe možné
exekúciu vykonať, či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie na
základe tohto exekučného titulu. Takýmto ustanovením je ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňuje exekučnému súdu skúmať materiálnu správnosť

rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to sčasti aj bez návrhu.
Ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní má nielen vo vzťahu k exekučným
titulom predstavovaným rozhodcovskými rozsudkami, ale aj vo vzťahu k ustanoveniam Exekučného
poriadku povahu špeciálnej úpravy, na základe ktorej možno rozhodcovskému rozsudku za splnenia
pre to zákonom ustanovených podmienok odoprieť vykonateľnosť i bez toho, aby došlo k formálnemu
odstráneniu takéhoto rozhodnutia. Z ustanovenia § 45 zákona č. 244/2002 Z.

z. o rozhodcovskom konaní možno vyvodiť, že na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe
rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda
nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v ustanovení § 40 písm. a)
alebo b) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok

odporuje týmto zákonným ustanoveniam, nestráca síce svoju vlastnosť exekučného titulu, tieto jeho
nedostatky však predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. Z vyššie
uvedeného plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s § 45 zákona č. 244/2002
Z.z.orozhodcovskomkonaníjehmotnoprávnympredpokladomvykonaniaexekúcie.Podľaustanovenia
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Exekučný súd je tak povinný už v tejto fáze
konania prihliadať na to, či tu sú dôvody neprípustnosti exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku
uvedené v § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a v prípade, že ich
zistí, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne. Jediným obmedzením exekučného
súdu je, že vzhľadom na neúčasť povinných v tejto fáze konania sa nemôže zaoberať tými dôvodmi

neprípustnosti exekúcie, na ktoré môže prihliadať len na návrh (§ 45 ods.1 písm. a) v spojení s ods. 2
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní). Tento postup je napokon aj v súlade so zásadou
hospodárnosti exekučného konania (§ 6 v spojení s § 251 ods. 4 OSP). Exekučný súd je povinný
dbať o to, aby trovy exekúcie tak na strane súdneho exekútora, ako aj na strane účastníkov boli čo
najmenšie. Výklad, podľa ktorého by mal súd vydať poverenie pre súdneho exekútora aj vtedy, keď je

zjavné, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok odporuje ustanoveniu § 45 zákona č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní, a následne by mal exekučné konanie zastaviť, je s touto požiadavkou na
exekučné konanie v priamom rozpore.

Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom
konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva
ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovská doložka umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského
konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel
medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské
konanie vnúti ako najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu (porovnaj CSACH, K. Štandardné zmluvy.

Plzeň : Aleš Čeněk, 2009. s. 214). Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a
nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu
ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj
rozhodcovskému konaniu. V subjektívne spotrebiteľskej právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o
objektívnosti rozhodovacieho procesu. Už len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na

záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na
vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Ostatné podmienky rozhodcovského konania sú skôr len
indikátorom, do akých krajností môže viesť dojednávanie rozhodcovského konania so slabšou stranou
zmluvného vzťahu, napríklad o poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnymprocesom niet ani zmienky. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku
sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu.

Takýto postup je napokon aj v súlade s rozsudkom Súdneho dvora vo veci C - 40/08 - Asturcom

Telecomunicaciones SL v. Cristina Rodríguez Nogueira, podľa ktorého Smernica Rady 93/13/EHS z dňa
5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom
zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského
nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii nevyhnutné
informácie o právnom a skutkovom stave, aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky

obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľa
vnútroštátnych procesných pravidiel možné vykonať také posúdenie v rámci obdobných konaní na
základe vnútroštátneho práva. Pokiaľ ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky
dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude
uvedenou doložkou viazaný.

Súd zistil, že vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré tvoria súčasť zmluvy, v bode 18. je

obsiahnutá neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka, pretože podľa tam uvedenej rozhodcovskej doložky sa vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil pred niektorým z vopred určených rozhodcov. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Neprijateľné
podmienky demonštratívne uvedené v ustanoveniach § 53 Občianskeho zákonníka ako inštitút

predstavujú pretavenie princípu dobrých mravov do pozitívneho práva, preto bez ohľadu na účinnosť
novely Občianskeho zákonníka, ktorá zaviedla neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. r)
Občianskeho

zákonníka týkajúcu sa rozhodcovskej doložky (z.č. 568/2007 Z.z. účinný od 01.01.2008), takého
ustanovenie, ak je obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve, bude vždy v rozpore s dobrými mravmi, keďže

dobré mravy nepodliehajú zmenám tak dynamickým spôsobom ako slovenský právny poriadok, a teda
exekučný súd bude podľa §45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní aj bez návrhu povinný
zastaviť exekúciu, resp. v tomto prípade zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
a to pre rozpor vymáhaného plnenia s dobrými mravmi. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na
základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je totiž plnením, ktoré je v rozpore

s dobrými mravmi. Z dôvodu, že sa má vymáhať plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom, súd podľa §
44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ex
offo zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a to v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne

v 2 vyhotoveniach na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (§ 205a OSP),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.