Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 13, 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Cob/58/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8310202519
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8310202519.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Ing. E. F., TKR Servis, so sídlom Humenné, Osloboditeľov
č. 1578/8, IČO: 30 628 407, právne zastúpeného advokátom JUDr. Bernardom Medárom, so sídlom
Humenné, Dubová ul. č. 4, proti žalovanému: POLAGRO, spol. s r.o. so sídlom v Koškovciach, Koškovce
č. 149, IČO: 36 465 453, právne zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Nízkym, so sídlom Humenné,
Námestie slobody č. 2, o zaplatenie 19.276,37 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

OkresnéhosúduHumennéč.k.12Cb/56/2010-285zodňa31.3.2011,zhodouhlasovčlenovsenátutakto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorej predmetom bolo zaplatenie sumy
19.276,37 eur so 14,75 % ročným úrokom z omeškania.

Po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že žalobca vykonáva pre spoločnosť TKR s.r.o.

Humenné Výstavbu káblového televízneho rozvodu. Stavebné práce, ktoré boli súčasťou výstavby,
vykonával pre žalobcu E. A. - Interstav Humenné. Faktúrami číslo 024110083 zo dňa 2.11.20004 vo
výške 9.638,19 eur a číslom 024120100 zo dňa 27.12.2004 vo výške 9.638,19 eur žalovaný vyúčtoval
žalobcovi prevedené výkopové práce, prekládku káblov, montáž skriniek a podstavcov na akciu
„Rozšírenie KDS P.“. Žalobca vyfakturovanú cenu z oboch faktúr uhradil žalovanému dňa 31.12.2004.
Sporné je vykonanie vyfakturovaných prác. Žalobca tvrdil, že žalovaný pre neho žiadne výkopové práce

ku dňu vystavenia faktúr nevykonal a nevykonal ich ani neskôr. Žalobca tvrdil, že vyfakturované práce
skutočne aj vykonal. Zároveň vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Žalobca zastáva názor, že premlčacia lehota mu začala plynúť po dni 19.10.2006, t. j.
20.10.2006, kedy sa dozvedel, že žalovaný nebude môcť uskutočniť pre žalobcu výkopové práce, za
ktoré mu už žalobca zaplatil, nakoľko žalovaný neuspel vo verejnej súťaži na dodávateľa technológie
na výstavbu 4. etapy KDS Humenné. Podľa názoru súdu žalobca vedel v čase uhrádzania oboch

predmetných faktúr, že vyfakturované práce uskutočnené neboli a že sa jedná zo strany žalovaného o
prijatí bezdôvodného obohatenia. Žalobca sám uviedol, že sa so žalovaným a jeho konateľom o týchto
faktúrach nerozprával, ani sa na ničom nedohodli. Medzi žalobcom a žalovaným nebola nikdy uzavretá
žiadnazmluvaapretoideoplneniebezprávnehodôvodu.Napriektomuuhradilžalovanémužalobcaobe
tieto faktúry dňa 31.12.2004. Premlčacia doba mu začala plynúť dňa 1.1.2005 a štvorročná premlčacia
lehota uplynula dňa 1.1.2009.

Žalobca už 1.12.2004 vedel, že žalovanému poskytuje plnenie bez právneho dôvodu, nakoľko tento pre
neho žiadne práce nevykonal. Vedel, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, výšku bezdôvodného
obohatenia, ako aj ďalšie podstatné okolnosti a svoj nárok mohol objektívne včas uplatniť na súde.
Nestotožňuje sa s názorom, že sa jedná o uplatnenie náhrady škody. Obchodnoprávna úprava náhrady
škody medzi podnikateľmi vyžaduje pre oprávnenosť tohto nároku porušenie povinnosti zo záväzkového
vzťahu. V danom prípade však súd nezistil akékoľvek porušenie záväzkovej povinnosti, ako to vyžadujedikcia zákona pre vznik zodpovednosti za škodu. Aj tento nárok žalobcu je premlčaný, ako to vyplýva z
§398Obchodnéhozákonníkavzhľadomkvedomostipoškodenéhoovznikuškoduaktojuspôsobil.Tieto
okolnosti boli žalobcovi známe už pri úhrade predmetných faktúr. Súd tvrdenie žalobcu, že premlčacia

lehota mu začala plynúť až 20.10.2006, považuje za účelové tvrdenie s cieľom zmierniť následky
vznesenej námietky premlčania žalovaným. Verejnú súťaž robilo Mesto Humenné, to znamená, nerobil
ju ani žalobca, ani spoločnosť TKR s.r.o. Humenné. Okrem toho verejná súťaž sa netýkala týchto faktúr a
diela z roku 2004. Žalobca mal od roku 2005 dostatok času na včasné uplatnenie svojho nároku. Žalobca
nebol už od počiatku dobromyseľný a od počiatku vedel o všetkých okolnostiach, o aké faktúry ide, komu

ichuhrádza,vrátaneskutočností,žežalovanývyfakturovanéprácepodľajehotvrdenianevykonal.Vedel,
že so žalovaným neuzavrel žiadnu zmluvu o vykonaní týchto stavebných prác, ani sa s ním o týchto
faktúrach alebo prácach nedohodol. Platí princíp právnej istoty a preto v dôsledku námietky premlčania
žalovaného neide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka alebo
§ 265 Obchodného zákonníka. Súd nevykonal dôkazy navrhované žalobcom s poukazom na zásadu
hospodárnosti. Súd najprv skúmal obranu žalovaného - námietku premlčania žalobcom uplatneného

nároku a keď dospel k záveru, že je dôvodná a nárok žalobcu je premlčaný, žalobu zamietol bez toho,
aby ďalej vykonával dokazovanie. Premlčacia doba je objektívna právna skutočnosť a jej dôvodnosťou
už nie je potrebné ďalej zisťovať skutkový stav. Žalobca taktiež žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie aj úroky z omeškania vo výške 14,75 % p.a. denne z istiny odo dňa 11.3.2006 do 15.1.2009 a
o výške 9 % z istiny od 16.1.2009 do zaplatenia. Dôvodnosť tohto nároku argumentoval tým, že aj keby

istina nároku bola premlčaná, úroky z omeškania nie sú a to z dôvodu, že sú pripisované denne. Podľa
názoru súdu pre úroky z omeškania je typická akcesorická povaha. Jedná sa o príslušenstvo pohľadávky
k hlavnému záväzku a toto príslušenstvo zaniká spolu so zánikom hlavného záväzku. Premlčaním istiny
sa premlčujú aj úroky z omeškania z tejto istiny. Ďalším výrokom rozsudku súd uložil žalobcovi povinnosť
zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 2.599,90 eur. Výrok o trovách súd zdôvodnil odkazom na §

142ods.1O.s.p.anaplnýúspechžalovaného.Priznanánáhradatrovpozostávaznáhradyzazaplatený
súdny poplatok za podaný odpor vo výške 1.156,50 eur a z trov právneho zastúpenia za úkony právnej
služby vymenované v odôvodnení vo výške 1.443,40 eur. Súd však nepriznal náhradu za úkon „prvá
porada s klientom“ a to z dôvodu, že úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia v sebe zahŕňa
aj tento úkon. Podobne nepriznal odmenu za úkon „ďalšia porada s klientom“. Advokát nepreukázal jeho

uskutočnenie a zostal len v rovine nepreukázaného nároku.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol napadnuté rozhodnutie
v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V prípade, že jeho
odvolaniu nebude nevyhovené, navrhol pripustiť dovolanie, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke
zásadného významu. Ako dôvod uviedol, že v konaní došlo k vadám podľa § 221 ods. 1 písm. f)

O.s.p., pretože postupom súdu sa žalobcovi odňala

možnosť konať pred súdom, keď súd nevykonal ním navrhnuté dôkazy, a to výsluch svedka H. U. a
konateľa žalovaného Y. M.. Ak sa navrhnutý dôkaz týka rozhodných skutočností, je súd povinný takýto
dôkaz vykonať. Ďalej v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., keď súd
nesprávne vec právne posúdil s tým, že

nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, lebo nevykonal
žalobcom navrhnuté dôkazy. Žalobca v priebehu konania tvrdil, že išlo o vydanie bezdôvodného
obohatenia z dôvodu, že došlo k plneniu z právneho dôvodu, ktorý odpadol, resp. že ide o náhradu
škody podľa § 424 Občianskeho zákonníka z dôvodu úmyselného konania proti dobrým mravom.
Začiatok plynutia premlčacej doby je deň, keď právny dôvod plnenia zo strany žalobcu žalovanému

odpadol. Žalobca uhradil žalovanému vopred faktúry v celkovej výške 9.638,19 eur dňa 31.12.2004
pod nátlakom zo strany H. U.. Nátlak spočíval v tom, že ak žalobca neuhradí faktúry, tak spoločnosť
TKR s.r.o. Humenné, kde H. U. bol a je konateľom, dá žalobcovi výpoveď zo zmluvy, ktorú má žalobcu
s ním uzavretú zo dňa 1.4.2003. Ďalej mu hrozil tým, že spoločnosť TKR s.r.o. Humenné bude robiť
problémy s odovzdaním diela na prvej a druhej etape KDS P. - R. A.., kde žalobca mal povinnosť

odovzdať prvú etapu do 30.11.2004 a druhú etapu do 30.11.2005. Preto bolo dohodnuté s H. U., že
žalovaný vykoná v tejto hodnote zemné výkopové stavebné práce na akcii P. - R. pod R. KDS - IV. Etapa
výkopové stavebné práce v hodnote 580.720,-- Sk. Dôkazom toho je uznesenie zo zasadnutia valného
zhromaždenia dozornej rady TKR s.r.o. Humenné zo dňa 19.10.2006 a zápisnica zo zasadnutia valného
zhromaždenia a dozornej rady TKR s.r.o. Humenné zo dňa 19.10.2006. Ďalej žalobca uviedol, že zmluvu

uzavrel v dňoch 21. až 23.9.2004 so zmocneným zástupcom žalovaného, a to H. U.. Premlčacia doba vtomto prípade začala plynúť žalobcovi až dňa 21.10.2006. Predmetom sporu je vydanie bezdôvodného
obohatenia, ktoré žalovaný získal z dôvodu, že došlo k plneniu z právneho dôvodu, ktorý odpadol, resp.
vznikla náhrada škody podľa § 424 Občianskeho zákonníka. Začiatok plynutia premlčacej doby je v

zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka deň, kedy došlo k tomu, že právny dôvod plnenia zo
strany žalobcu odpadol pri použití § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka. Subjektívna premlčacia doba
preto môže začať bežať najskôr počiatkom lehoty objektívnej. Bezdôvodné obohatenie získané plnením
správneho dôvodu, ktorý odpadol, vzniká okamihom, keď odpadol právny dôvod už poskytnutého
plnenia. Zmluvou uzavretou dňa 21. až 23.9.2004 sa žalovaný zaviazal dodatočne vykonať a zhotoviť

dielo na akcii P. - R. pod R.. Ide o IV. etapu KDS P. - pod R.. Záväzkové vzťahy vznikajú vznikajú nielen z
právneho úkonu, aj priamo zo zákona, čo je daný prípad. Žalovanému vznikol záväzok priamo zo zákona
podľa§451Občianskehozákonníkavydaťžalobcovibezdôvodnéobohatenie,keďžeplynulapremlčacia
lehota a žalovaný úmyselne nesplnil záväzok vrátiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie. Škoda vznikla
najskôr dňa 20.10.2006, alebo až okamihom márneho uplynutia premlčacej lehoty, t. j. dňom 1.1.2009.
Až vtedy žalovaný evidentne porušil svoju zákonnú povinnosť vrátiť bezdôvodné obohatenie žalobcovi.

Žalobca tento alternatívny petit uplatnil len z opatrnosti pre prípad, že súd odmietne na daný prípad
aplikovať, že bezdôvodné obohatenie v tomto prípade vzniklo v dôsledku toho, že právny dôvod plnenia
zo strany žalobcu žalovanému dodatočne odpadol dňa 20.10.2006. Nejedná sa o škodu z neplatného
právneho úkonu, ale o škodu podľa § 426 Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 265 Obchodného
zákonníka. Súd sa s touto argumentáciou nezaoberal a meritórne sa s ňou nevysporiadal a preto

nesprávne rozhodol. Obranu, že zo strany žalovaného ide o zneužitie výkonu práva namietať premlčanie
v rozpore s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 263 Obchodného zákonníka, použil žalobca

iba z opatrnosti pre prípad, ak by súd dospel k inému záveru, že začiatok premlčania nenastal až dňom,
keď právny dôvod plnenia odpadol, teda až dňom 20.10.2006. Nakoľko žalovaný uplatnil námietku
premlčania výlučne len ako prostriedok umožňujúci značne poškodiť žalobcu ako účastníka právneho

vzťahu, jedná sa o výkon práva, ktorý je formálny v súlade so

zákonom, avšak ide o výraz zneužitia tohto subjektívneho práva žalovaným (označovaného tiež ako
šikana) na úkor žalobcu. Keďže súd nevykonal žiadne dokazovanie v tomto smere, navrhuje žalobca,
aby súd nebral do úvahy žalovaným uplatnenú námietku premlčania. Pri rozhodovaní o úrokoch z
omeškania súd opätovne pochybil, pokiaľ tento nárok posudzoval podľa § 397 Obchodného zákonníka,

bez toho, aby zohľadnil aj § 408 Obchodného zákonníka, ktorým zákon všeobecne obmedzuje
premlčaciu dobu tak, že táto premlčacia doba sa skončí najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď
začala po prvýraz plynúť. Právo na zaplatenie úrokov vzniká za každý deň omeškania, pričom úroky za
každý deň sú samostatným právom, ktoré sa samostatne premlčujú. Vyplýva to z rozsudku Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4Obdo 25/2009 zo dňa 29.3.2010, ale aj z rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn.

21Cdo 3477/2006 zo dňa 6.11.2007, ktorým bol prelomený resp. modifikovaný právny názor uvedený
v rozsudkoch Najvyššieho súdu ČR 21Cdo 681/2006, 21Cdo 682/2006 a 21Cdo 3173/2005. Úroky
z omeškania nie sú premlčané a ku dňu 31.3. predstavujú sumu 359.569,85 Sk spolu za 1025 dní
omeškania. Nárok na úroky z omeškania z uplatnenej istiny 19.276,37 eur nie je premlčaný za obdobie
od 11.3.2006 do 31.12.2008, včítane, vo výške 240.451,-- Sk, t. j. 7.981,50 eur, t. j. do okamihu, ku

ktorému je istina premlčaná.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Je toho názoru, že súd
sa vyporiadal so všetkými skutkovými tvrdeniami účastníkov a dôkazy zhodnotil podľa svojej úvahy a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok bez zopakovania, či doplňovania dokazovania
vykonaného súdom prvého stupňa v zmysle § 213 ods. 3, 4, 5 O.s.p. a preto tak urobil bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Nakoľko rozsudok vo veci samej musí byť verejne
vyhlásený, bol termín verejného vyhlásenia rozsudku uverejnený v zákonom stanovenej lehote na
úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací

súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený preskúmavať rozsudok z
iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené .v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady
konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§212 ods.1, 3 O.s.p.). Po takomtopreskúmaní napadnutého rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že tento rozsudok nie je možné ani
potvrdiť, ani zmeniť.

Pretože odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok bez zopakovania, či doplňovania dokazovania

vykonaného súdom prvého stupňa, je viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213
ods. 1 O.s.p.). Prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že účastníci vstúpili do
vzájomného právneho vzťahu ako podnikatelia pri výkone ich podnikateľskej činnosti. Taktiež dospel k
záveru, že účastníci neuzavreli žiadnu zmluvu o dielo a že žalovaný získal na úkor žalobcu bezdôvodné
obohatenie bez právneho dôvodu.

V tejto súvislosti je treba poukázať na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Českej

republiky zo dňa 18.6.2003 sp. zn. 35Odo 619/2002-232. Podľa neho skutočnosť, že Obchodný
zákonník výslovne neupravuje počiatok behu premlčacej doby a jej dĺžku, pokiaľ ide o právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia (na rozdiel od Občianskeho zákonníka), neznamená nutnosť aplikácie
právnej úpravy Občianskeho zákonníka, ale iba to, že tieto otázky je potrebné riešiť podľa všeobecných
ustanovení Obchodného zákonníka o premlčaní (§ 391 a § 397). Nakoľko Obchodný zákonník je

v pomere k Občianskemu zákonníku predpisom obobitným (lex specialis), čo platí aj pre všeobecné
ustanoveniaObchodnéhozákonníkaupravujúcepremlčanievpomerekustanoveniu§107Občianskeho
zákonníka, platí, že pri riešení otázky premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia v
obchodných vzťahoch sa použije predovšetkým právna úprava obsiahnutá v Obchodnom zákonníku.
Podobný názor aj v rozhodnutí uverejnenom pod č. R 34/2002, či v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR

sp.zn.1ObdoV5/2008,5Obdo86/2005,čivNálezeÚstavnéhosúduSRsp.zn.II.ÚS92/06z22.3.2007.

Podľa§391ods.1Obchodnéhozákonníkapriprávachvymáhateľnýchnasúdezačínaplynúťpremlčacia
doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu plnenia bez právneho dôvodu môže žalobca
podať dôvodne až potom, že vyzval dlžníka na zaplatenie bezdôvodného obohatenia (§ 340 ods.

2 Obchodného zákonníka). Dlžník sa preto nedostane do omeškania so zaplatením bezdôvodného
obohatenia skôr, než ho veriteľ požiada o zaplatenie.

Zákon určuje dobu splnenia (splatnosť), nie však čas vzniku práva samotného. Ak nie je čas splnenia
(splatnosť) dohodnutý, ani dohodnutý spôsob jej určenia, určuje ho veriteľ tým, že plnenie po dlžníkovi
požaduje. V takom prípade začína premlčacia doba plynúť dňom nasledujúcim po tom, kedy ho o to

požiadal, teda, keď už vznikol dlh ako nárok(actio nata).

V preskúmavanej veci nebolo zisťované, kedy žalobca vyzval po prvýkrát na vrátenie zaplatenej ceny
diela. Náležitosti takejto výzvy spĺňa podľa obsahu spisu až žaloba napísaná dňa 9.3.2010. Ako príloha
tejto žaloby je pripojená výzva žalobcu zo dňa 9.3.2010.

Vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa a teda zo skutočností, že účastníci

neuzavreli zmluvu o dielo, dostal sa žalovaný do omeškania so zaplatením vymáhaného bezdôvodného
obohatenia až potom, čo mu bola doručená žaloba aj s jej prílohami.

Vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa potom nie je možné považovať
napadnuté rozhodnutie v časti týkajúcej sa istiny za vecne správne. Takýto záver za tohto skutkového
stavu nebolo možné vyvodiť ani pokiaľ ide o zaplatenie žalovaných úrokov z omeškania.

Žalobca si podanou žalobou uplatnil zaplatenie úrokov z omeškania za obdobie od 11.3.2006 do
zaplatenia, pričom pre účely odvolacieho konania kapitalizoval túto sumu za obdobie od 11.3.2006 do
31.12.2008.V súvislosti s rozhodovaním o úrokoch z omeškania odvolací súd je toho názoru, že prvostupňový súd
pochybil, keď pri rozhodovaní o tejto časti predmetu konania sa nevyporiadal s rozsudkom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky č. k. 4Obdo 25/2009 zo dňa 29.3.2010. Podľa tohto rozhodnutia úroky z

omeškania so splatením peňažného záväzku sú náhradou škody za stratu možnosti disponovať s dlžnou
sumou. Právo na ich zaplatenie vzniká za každý deň omeškania. Úroky za každý deň sú samostatným
právom, ktoré sa samostatne premlčujú. Z ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka vyplýva, že
ak zákon

neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba 4 roky. Právo sa premlčí uplynutím

premlčacej doby ustanovenej zákonom (§ 387 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. V prípade práv
vymáhateľných súdnou cestou na začiatok premlčacej doby viaže na moment splatnosti záväzku ako
takého. Nárok na úrok z omeškania je samostatným právom.

Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32Cdo 4179/2007 zo dňa 13.1.2009 úroky z
omeškania nemožno priznať za dobu nasledujúcu po okamžiku, v ktorom je premlčaná istina. Povinnosť
platiť úroky z omeškania vyplývajúca z vedľajšieho (akcesorického) záväzkového právneho vzťahu,

nemôže trvať dlhšie, než trvá záväzok hlavný. Splnením dlhu (záväzku) alebo jeho zánikom z iného
dôvodu, zaniká (končí) taktiež

povinnosť platiť úroky z omeškania. Zostáva tu len povinnosť zaplatiť dospelé úroky z omeškania.
V prípade dôvodne uplatnenej námietky premlčania týkajúcej sa istiny, možno veriteľovi priznať úroky
z omeškania iba do okamihu, ku ktorému je istina premlčaná, ak nie sú úroky z omeškania, vzhľadom k

okamihu počiatku premlčania (a vzniku práva na ich úhradu), taktiež premlčané.

Vychádzajúcztýchtozásadnebolobymožnévpreskúmavanejvecipriznaťžalobcoviúrokyzomeškania
po 1.1.2009 len za podmienky, že by bola istina premlčaná týmto dňom. Premlčaný je totiž nárok na
úroky z omeškania staršie viac ako 4 roky dozadu od podania žaloby.

Vychádzajúc zo skutkového stavu ustáleného súdom prvého stupňa, že nebola uzavretá zmluva o dielo

a že zo strany žalobcu išlo o plnenie žalovanému bez právneho dôvodu, nedošlo k premlčaniu práva
žalobcu na úroky z omeškania za obdobie od 11.3.2006 do 31.12.2008, teda v podstate za obdobie,
ktoré si žaloba uplatnil v podanej žalobe.

Odvolací súd však nemohol ani v tejto časti zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa a prisúdiť žalobcovi
žalované úroky z omeškania za obdobie 11.3.2006 do 31.12.2008, pretože prvostupňový súd pri

zisťovaní skutkového stavu nevykonal dokazovanie navrhnuté žalobcom na preukázanie jeho tvrdenia,
že medzi účastníkmi došlo niekedy v období od 21.9. do 23.9.2004 ku uzavretiu zmluvy o dielo, z ktorej
však žalovaný svoju povinnosť vykonať dielo nesplnil, keďže žalobca nezískal ako dodávateľ zákazku
na stavbu „KDS P. IV. Etapa - R. J. R.“.

V súlade s § 391 ods. 1 Občianskeho zákonníka by v takom prípade vzniklo žalobcovi právo žalovať

na súde vrátenie zaplatenej ceny diela až niekedy po uskutočnení výberového konania, t. j. po dni
20.10.2006, ktorým dňom odpadol právny dôvod na plnenie zo zmluvy o dielo. Právo na podanie žaloby
na vrátenie takto získaného bezdôvodného obohatenia by aj v takom prípade bolo podmienené výzvou
žalobcu ako veriteľa na vrátenie žalovanej sumy. V takom prípade by však nebol po práve ani právny
názor o premlčaní žalovanej istiny, a teda

ani právny názor týkajúci sa premlčania jej žalovaného príslušenstva. Za tohoto stavu je možné
považovať za opodstatnený odvolací dôvod uvedený v odvolaní žalobcu, že prvostupňový súd
neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c) O.s.p.).

Pre rozhodnutie vo veci nemusí byť právne bezvýznamné ani preukázanie tvrdenia žalovaného uvedené

v ním podanom odpore proti platobnému rozkazu, podľa ktoréhožalobcom vyfakturované výkopové práce, prekládku káblov, montáž skriniek a podstavcov, boli reálne
vykonanéatedažalovanémupatrí vyplatenáodmenazatietovykonanépráce.Týmtopodanímžalovaný
uznal, že so žalobcom uzavrel zmluvu o dielo, no na rozdiel od žalobcu tvrdil, že dojednané dielo aj

vykonal. Pokiaľ by doplnením dokazovania bolo toto tvrdenie preukázané a pokiaľ účastníci skutočne
uzavreli zmluvu o dielo a žalovaný toto dielo aj vykonal v dohodnutom termíne, nemožno žalobe vyhovieť
ani čo do úrokov z omeškania.

Vychádzajúc z týchto medzier v skutkovom stave a rozdielnych tvrdení účastníkov konania o tom, či
došlo zo strany žalovaného k plneniu zo zmluvy o dielo, existenciu ktorej uznávajú obe strany, po

zohľadnení že prvostupňový súd nevykonal dokazovanie sledujúce

preukázanie uzavretia takejto zmluvy o dielo a žalobcom tvrdeného nevykonania diela zo strany
žalovaného, je záver súdu o premlčaní istiny a jej príslušenstva predčasný. Námietka

premlčaniabynebolavznesenádôvodnevprípade,žebyúčastníciskutočneuzavrelizmluvuodieloaže
by právny dôvod pre plnenie z nej dodatočne odpadol a teda v prípade, že by žalovaný svoju povinnosť
zo zmluvy nesplnil z tohoto dôvodu.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil napadnutý rozsudok a vec
vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.