Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 28, 2012

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/332/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2309209569
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2309209569.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu:

JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Lea Stovičková, v právnej veci navrhovateľa: Stavebné bytové
družstvo Šaľa, Horná 926/1, Šaľa, zastúpeného advokátom: JUDr Miroslav Záhorák, Horná 1, Šaľa, proti
odporcom:1.V.N.,nar.X.X.XXXX,bytomP.XXXX/XX,J.,2.Z.N.,nar.X.X.XXXX,bytomP.XXXX/XX,J.,
zastúpenýmadvokátom:Mgr.DianaŠiagyová,Štúrova2,Šaľa,ozaplatenie93,04Eurspríslušenstvom,
na odvolanie odporcov 1. a 2. proti rozsudku Okresného súdu Galanta, zo dňa 21. apríla 2010, č. k.
5C/133/2009-82,vspojenísdopĺňacímrozsudkomzodňa27.októbra2011,č.k.5C/133/2009-112,takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom v časti o

zaplatenie 93,04 Eur p o t v r d z u j e a v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty r u š í a v zrušenom
rozsahu vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom v spojení s jeho dopĺňacím rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcom 1 a
2 povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 93,04 Eur a zmluvnú pokutu vo výške 0,25%
za každý deň, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie o náhrade trov konania si vymienil
na samostatné uznesenie po právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil s
použitím § 544 ods. 1, ods. 2, § 696 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, čl. 45 Stanov SBD bod 8, vecne
tým, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi účastníkmi bol v roku 2007 dohodnutý

zmluvnývzťahprenajímateľa(navrhovateľ)anájomcu(odporcovia1a2),nazákladektoréhoodporcovia
užívali byt č. XX na P. ulici č. XXXX v J., pričom za rok 2007 im navrhovateľ vyúčtoval nedoplatok vo
výške 17.866,- Sk. Odporcovia predmetné vyúčtovanie reklamovali, pričom rozporovali iba stav spotreby
TÚV, keď navrhovateľ vychádzal z celkovej spotreby vody za rok 2007 v objeme 73 m3. Súd prvého
stupňa konštatoval, že ide o značnú spotrebu vody, avšak jediným dôkazom odporcov o tom, že nemali
spotrebovať takéto množstvo vody je kópia odpočtu spotreby za rok 2007, kde údaj o spotrebe teplej
vody chýba. I keď ide o dôležitý dôkaz, na druhej strane je k dispozícii originál, kde údaj o spotrebe teplej

vody bol uvedený a existuje aj montážny list z februára 2008, kde je uvedený údaj o výške spotreby
teplej vody takisto uvedený a predmetný doklad podpísala odporkyňa 2. Z vykonaného dokazovania súd
nemal za preukázané, že vodomer, ktorý meral spotrebu vody u odporcov 1 a 2 by bol nefunkčný, resp.
že by zle meral. Odporcovia tvrdili, že v byte bývala iba odporkyňa 2 sama, čo však obdobne preukázané
nebolo. Nebolo preukázané ani to, že by odporcovia reklamovali spotrebu teplej vody po tom, ako
bol predmetný vodomer vymenený, resp. ani to, že by žiadali o jeho preskúšanie. Odporcovia tiež
nenamietali skutočnosť, že pri odpočte vody za rok 2007 im domovník uviedol, že sa v decembri nebude

odpisovať stav teplej vody kvôli tomu, že sa vo februári urobí výmena vodomerov, ktorá skutočnosť
taktiež nebola preukázaná. Jediným dôkazom v prospech odporcov je teda kópia odpočtu vody za rok
2007 a množstvo spotreby teplej vody za rok 2007. Ide o jediný dôkaz a súd nemá za preukázané,
že navrhovateľ na origináli odpočtu si údaj o spotrebe teplej vody dopísal neskôr. S prihliadnutím navýsluch svedkov, ako i na listinné dôkazy nachádzajúce sa v spisovom materiáli, súd konštatoval, že
stav spotreby teplej vody u odporcov 1 a 2 bol správny a pokiaľ v rámci vyúčtovania namietali iba stav
spotreby teplej vody, súd vzhľadom na uvedené výsledky dokazovania považoval nárok navrhovateľa

za dôvodný. Podľa stanov SBD vyúčtovaním zistený nedoplatok mali odporcovia uhradiť do 30 dní od
obdržania vyúčtovania a pri reklamácii najneskôr do 31.8. bežného roka. Nakoľko tak neučinili, dostali
sa s plnením do omeškania od 1.9.2008. Bez ohľadu na to, či navrhovateľ mal nárok si zaúčtovať platby
odporcov na nedoplatok, predmetom daného konania bola navrhovateľom uplatnená suma 93,04 Eur,
ktorému návrhu súd vyhovel. V ďalšom súd prvého stupňa dôvodil, že podľa stanov bytového družstva,

má navrhovateľ nárok i na zmluvnú pokutu vo výške 2,5 promile, ak nezaplatí člen družstva - nájomník
bytu nedoplatok. Keďže súd má za preukázané, že odporcovia nezaplatili bytovému družstvu nedoplatok
tak ako mali, súd vyhovel aj návrhu navrhovateľa v časti zmluvnej pokuty v dohodnutej výške a od
1.9.2008, kedy sa dostali odporcovia do omeškania. O trovách konania súd prvého stupňa nerozhodol
s odkazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p. s tým, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

Proti tomuto rozsudku podali odporcovia prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie a navrhli,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh v celom rozsahu zamietol s
tým, že si uplatnili nárok na náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnili tým, že súd vo veci vykonal
rozsiahle dokazovanie výsluchom účastníkov konania a svedkov a oboznámil ich so zistenými dôkazmi,
avšak produkované dôkazy jednotlivo a predovšetkým v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil nesprávne

a tým dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom, nesprávne aplikoval právnu normu a preto
vo veci aj nesprávne rozhodol. Poukázali aj na to, že výrok súdu je nevykonateľný v časti uplatnenej
zmluvnej pokuty, ktorá bola priznaná vo výške 0,25% za každý deň z omeškania, nakoľko v ňom
absentuje čas, od ktorého majú byť odporcovia v omeškaní. Spotreba 73 m3 teplej vody predstavuje 73
000 l teplej vody, čo by musela byť spotreba vody denne 200 l. Súd pri vyhodnocovaní listinného dôkazu

- odpočtového listu, v rozpore s logikou uveril tvrdeniu žalobcu, že chýbajúci údaj na odpočtovom liste
odporcov chýba z dôvodu technického nedostatku a že je len neviditeľný, hoci je zrejmé a nepochybné,
že predmetný údaj tam v čase vykonania odpočtu a vyhotovenia odpočtového hárku nikdy nebol a
že bol dodatočne produkovaný a dopísaný po výmene sporného vodomeru. Uvedené potvrdzujú aj
tvrdenia a obrana odporcov, že k odpočtu nedošlo z dôvodu jeho pripravovanej výmeny a stav sa mal

napísať pri výmene, ku ktorej aj prakticky došlo. Pri výmene vodomera nebola odporcom poskytnutá
ani fotokópia montážneho listu, tento sa do sféry odporcov dostal až v predmetnom súdnom spore.
Vzhľadom na podstatnú rozpornosť obsahu predložených listín, súd nesprávne vyhodnotil oprávnenosť
nároku žalobcu vychádzajúcu z takejto listiny. Súd pochybil pri nevyhodnotení produkovaného dôkazu
a to skutočnej spotreby teplej úžitkovej vody v predchádzajúcom, ako aj v nasledujúcom kalendárnom

roku, ako aj z predloženého odpočtového hárku za rok 2006, ako i vyjadrenia svedka navrhovateľa
o stave za rok 2008, z obsahu ktorých je zrejmé, že spotreba úžitkovej vody u odporcov je na
úrovni 25 m3 vody, čo je tretina spotrebovanej vody tvrdenej navrhovateľom. Záver súdu o tom, že
odporcovia nemajú iný dôkaz na spochybnenie uplatneného nároku, je prenesením dôkazného bremena
k tvrdeniu, že navrhovateľ sa domáha svojho nároku oprávnene. Navrhovateľ okrem toho, že súdu

predložil manipulovaný odpočtový list, nepredložil a neprodukoval iný dôkaz, o ktorý opieral svoj nárok
a ktorý v tejto súvislosti z dôvodu neuhradenia predmetného nedoplatku vypol odporcom dodávku teplej
vody, ktorú službu mali odporcovia riadne a včas uhradenú na základe osobitného právneho úkonu.
Ďalej poukázal na neúmerne vysokú penalizáciu vo forme zmluvnej pokuty podľa stanov navrhovateľa,
nakoľko zmluvná pokuta vo výške 0,25% denne predstavuje ročný úrok z omeškania vo výške 91,25%,

čojedeväťkrátviac,akopenalizáciasomeškanímpodľa§517ods.2Občianskehozákonníkavspojitosti
s§3ods.1Nariadeniavládyč.87/1995Z.z.Keďžesúdprvéhostupňanesprávnevyhodnotilnavrhované
dôkazy a v rozpore so závermi dokazovania priznal navrhovateľovi nárok, ktorý vierohodným spôsobom
nepreukázal ani čo do jeho výšky a právneho titulu, navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil
a návrh v plnom rozsahu zamietol.

Po vrátení spisu odvolacím súdom, súd prvého stupňa vydal dopĺňací rozsudok, ktorým uložil odporcom
1a2povinnosťspoločneanerozdielnezaplatiťnavrhovateľovizmluvnúpokutuvovýške0,25%zakaždý
deň z omeškania počítanú zo sumy 93,04 Eur od 1.9.2008 do zaplatenia.Aj proti tomuto dopĺňaciemu rozsudku podali odporcovia 1 a 2 odvolanie prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne, ktorým opätovne žiadali, aby súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh v plnom
rozsahu zamietne a prizná im náhradu trov konania. Vo vzťahu k uplatnenej zmluvnej pokute, ktorej sa

navrhovateľ domáha a ktorá sa odvíja od úpravy obsiahnutej v stanovách SBD uviedol, že stanovy SBD
v tomto smere nie sú dvojstranným právnym úkonom tak, ako to má na mysli ust. § 544 Občianskeho
zákonníka. Stanovy SBD ako interný právny predpis nie je možné stotožniť s dvojstranným písomným
právnym úkonom, ktorou je dohoda o zmluvnej pokute pre porušenie zmluvnej alebo inej zákonnej
povinnosti. Tiež poukázal na skutočnosť, že existencia dohody o zmluvnej pokute nebola preukázaná z

dôvodu, že v čase do 31.12.2007 (keďže zo strany navrhovateľa ide o nárok vyplývajúci z vyúčtovania
za rok 2007) boli odporcovia nájomcami bytu, pričom navrhovateľ v konaní nepredložil ani zmluvu o
nájme bytu, z ktorého právneho vzťahu by si svoj nárok na zmluvnú pokutu mohol vôbec odvodiť. Súd sa
dôsledne nezaoberal skúmaním existencie platného právneho záväzkového vzťahu medzi účastníkmi,
z ktorého by vyplývali práva a povinnosti. Navrhovateľ teda neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k
uplatneniu nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty tak, ako sa ho domáhal podaným návrhom.

Navrhovateľ odvolanie nepodal a k odvolaniu odporcov sa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody

(§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie mu predchádzajúce
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu odporcov je možné
priznať len čiastočný úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ohľadne zaplatenia sumy
93,04 Eur je vecne správny a len v časti rozhodnutia o zmluvnej pokute je potrebné rozsudok zrušiť a

vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Pretožeodvolacísúdpreberásúdomprvéhostupňazistenýskutkovýstavpokiaľideoskutočnostiprávne
rozhodné pre posúdenie navrhovateľom uplatňovaného nároku o zaplatenie sumy 94,30 Eur a pretože
v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje
na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza

dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľom.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva nasledovné:

Podľa§120O.s.p.účastnícisúpovinníoznačiťdôkazynapreukázaniesvojichtvrdení.Súdrozhodujena
základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli

medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné alebo závažné pochybnosti.
Podľa ods. 3 cit. ust. ak nejde o veci podľa ods. 2 súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené
na zhodnom tvrdení účastníkov. Pred skončením dokazovania je predseda senátu povinný okrem vecí
vymenovaných v ods. 2 cit. ust. poučiť účastníkov prítomných na pojednávaní, že všetky dôkazy musia
predložiť alebo označiť skôr, ako vo veci vyhlási rozhodnutie, pretože na dôkazy označené neskôr sa

neprihliada (ods. 3 cit. ust.).

Citované ustanovenie zakotvuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní t.j. povinnosť označiť
dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov v kontradiktórnom občianskom súdnom
konaní leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú
povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten

účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť
dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia,
nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie
procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z
tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena jeumožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti
významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý
nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety

prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).

Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje

povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Odporca (dlžník) nie je procesným
subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní
úspešne brániť. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o
rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom
stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov
hmotnoprávneho vzťahu (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22.9.2010, sp. zn. 3MCdo 6/2010).

V danom prípade navrhovateľ svoje bremeno tvrdenia uniesol tým, že tvrdil, že s odporcami uzavrel
zmluvu, že na jej základe im poskytol plnenie a že odporcovia mu za toto plnenie neposkytli riadne
a včas odplatu. Navrhovateľ zaťažený dôkazným bremenom zároveň svoje tvrdenia i preukázal, keď
preukázal uzavretie zmluvy a listinami: podklady pre vyúčtovanie nájomného za rok 2007 preukázal
stav odpočtu teplej vody na vodomere č, 07891788 údajom 131, a obdobne podľa vyplneného

záručného listu vodomeru v byte odporcov dňa 21.8.2008, zapísal stav počítadla na odmontovanom
vodomere č. 07891788 ako 136, pričom na tejto listine sa nachádza aj podpis užívateľa. Podľa obsahu
listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, stav vodomeru č. 07894788 ku dňu 13.12.2006 bol 58,
s ktorým údajom odporcovia súhlasili. Následne bol stav toho istého vodomeru odčítaný 15.12.2007
na 131. Odpočítaním 131-58 vznikol údaj 73 m3 , ktorý predstavuje spotrebu teplej vody odporcov, za

zúčtovacie obdobie cca jedného roka, pričom na spotrebe studenej vody to bolo 110-51 tzn. 59m3.
Navrhovateľ týmito listinami preukázal poskytnutie plnenia v ním tvrdenom rozsahu. Navrhovateľ tak
uniesol bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.

Pokiaľ odporcovia popierajú vyčíslenú spotrebu teplej vody, vyplývajúcu z uvedených dôkazov, tak
na svoje tvrdenia boli povinní poskytnúť dôkazy. Odporcovia v podanom odpore proti platobnému

rozkazu namietali, že vyúčtovanie riadne a včas reklamovali tvrdiac, že došlo k manipulácii s listinou,
ktorá slúžila ako podklad k vyúčtovaniu. Odporcovia predložili kópiu listiny Podklady pre vyúčtovanie
nájomného za rok 2007, na ktorej (v rozpore s originálom navrhovateľa) nie je uvedený stav počítadla
na vodomere č. 07891788. Nedatovaným prípisom adresovaným navrhovateľovi, odporca 1 namietal,
že na ich kópii odpočtového listu chýba údaj o stave prietokomera TÚV, odporcom vypočítaná spotreba

je enormne vysoká a nereálna pre spotrebu 1 osoby, žiadal o prehodnotenie (opravu) tejto spotreby
a zároveň o úpravu zálohových platieb. Podľa odpovede navrhovateľa zo dňa 9.7.2008 na reklamáciu
(č.l. 48 spisu), žiadosť odporcov o prehodnotenie spotreby TÚV bola považovaná za neopodstatnenú,
s tým, že originál dokladu o aktuálnom stave meradla STV a TÚV s podpisom nájomníka je riadne
vyplnený a bez nedostatkov. Pokiaľ tento údaj na ich prepisovacom hárku nebol viditeľný, stalo sa tak z

dôvodu možnej technickej chyby na prepisovacom hárku. Aj keby súd pripustil argumentáciu odporcov,
že údaj o odpočte spotreby teplej vody 131 bol do listiny dodatočne dopísaný, tento údaj spotreby
TÚV je obsiahnutý aj v údaji 136 na následnom záručnom liste vyhotovenom pri demontáži vodomeru,
ktorý je podpísaný jedným z odporcov, s tým rozdielom, že v tomto údaji je naviac obsiahnutá aj
spotreba za obdobie od odpočtu t.j. 15.12.2007 do 21.2.2008, ktorý údaj odporcovia nespochybňujú.

Týmito dôkazmi odporcovia iba spochybnili správnosť opísaných údajov na počítadle vodomera k
15.12.2007, ale vzhľadom na ďalšie dôkazy, nesporne a nad všetky pochybnosti nepreukázali, že tento
údaj bol chybný a vyúčtovanie spotreby nesprávne, nevyvrátili tak dôkazmi navrhovateľa preukázané
skutočnosti, teda neuniesli dôkazné bremeno na svoje tvrdenia.

V predmetnom konaní bolo teda nesporné, že účastníci boli užívateľmi bytu nachádzajúceho sa v J., P.

XXXX/XX, č. bytu XX, na 2. poschodí, pozostávajúceho z troch izieb a príslušenstva, tzn. bytu, ktorý v
súčasnosti je ich vlastníctvom. Odporcovia neuhradili vyúčtovanie nákladov za rok 2007 vo výške 593,04
Eur, pričom navrhovateľ ich ďalšie preddavkové platby v celovej výške 500,- Eur započítal na tento
nedoplatok a tak si v konaní uplatnil nedoplatok z vyúčtovania za rok 2007 len vo výške 93,04 Eur.Odvolací súd sa tak stotožnil so závermi prvostupňového súdu, že odporcovia neuniesli dôkazné
bremeno na svoje tvrdenie, že takýto nedoplatok im nevznikol z dôvodu, že zápis o odpočte vodomeru
bol navrhovateľom manipulovaný. Navrhovateľ totiž disponuje okrem namietanej listiny o odpočte i

ďalším listinným dôkazom a to montážnym listom zo dňa 21.2.2008, ktorý bol vyhotovený pri výmene
vodomeru, ktorý je riadne vyplnený a popísaný odporkyňou 2, pričom odpis stavu odmontovaného
vodomeru korešponduje s odpočítaným stavom meradla, ktorý odporcovia namietajú. Okrem toho
odporcovia pochybili ak sa nedožadovali preskúšania vodomeru, čím by mohla byť overená jeho /ne/
funkčnosť resp. vadnosť, čím mohlo byť preukázané jeho nesprávne meranie, čo už v súčasnosti možné

nie je.

Čo sa týka spotreby teplej vody jedná sa nesporne o vysokú spotrebu , nejde však o spotrebu,
ktorá by bola prakticky úplne vylúčená. Podľa všeobecne dostupných informácii (napr. uverejnených
na internetovej stránke Q. článok „Nelejte vodu do kanála....“), človek spotrebuje denne takmer 300
litrov vody - keď napr. na kúpeľ vo vani je spotreba 150-180 litrov (l), sprchovanie 50 l, pranie 22 l,
osobná hygiena 20 l, umývanie riadu 8 l, upratovanie 5 l, pitie a varenie 6 l). Z toho vyplýva, že spotreba

200 l teplej vody denne, ako to vychádza v danom prípade, ani pri jednej osobe a už vôbec nie pri
dvoch, nie je úplne nereálna a vylúčená. Odporcovia pritom nepreukázali svoje tvrdenie, že v rozhodnom
období byt užívala výlučne odporkyňa 2. Okrem toho pri následnom odpočte merača, bez toho, že by
bol tento medzičasom opravovaný, dňa 21.2.2008 bol odčítaný stav spotreby teplej vody údajom 136 ,
čo znamená, že za obdobie od 15.12.2007 do 21.2.2008 t.j. 67 dní bola nameraná spotreba už iba 5

m3, t.j. 74,6 l denne, - teda podstatne menej. I uvedené naznačuje (keďže sa nepreukázal opak), že
vodomer v domácnosti odporcov, nemal poruchu a meral skutočnú spotrebu.

S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej
časti ohľadne zaplatenia sumy 94,30 Eur, s použitím ust. § 219 O.s.p. potvrdil.

Iná však bola situácia ohľadne navrhovateľovi priznanej zmluvnej pokuty. Súd prvého stupňa priznanie

zmluvnej pokuty odôvodnil v napadnutom rozsudku iba paušálnym odkazom na obsah stanov a
dostaním sa odporcov do omeškania dňom 1.9.2008, čo bolo dôvodom na priznanie zmluvnej pokuty
v danej výške. Nedostatky takéhoto odôvodnenia neboli súdom prvého stupňa odstránené ani v
odvolaním tiež napadnutom dopĺňacom rozsudku. V tomto rozhodnutí súd prvého stupňa odôvodnenie
vyhovenia návrhu ohľadne zmluvnej pokuty doplnil použitím č. 45 bod 9 Stanov bytového družstva

(bez uvedenia času platnosti citovaných stanov) v zmysle ktorého, ak nezaplatí člen družstva a vlastník
bytu nedoplatok, mesačný zálohový predpis, resp. iný dlh je povinný zaplatiť družstvu zmluvnú pokutu
podľa ust. § 54 (?) Občianskeho zákonníka vo výške 2,5 promile z neuhradenej čiastky za každý deň
omeškania. Ak nezaplatí člen družstva - nájomník bytu resp. nebytového priestoru nedoplatok, resp.
mesačný zálohový predpis do lehoty splatnosti je povinný zaplatiť poplatok z omeškania vo výške 2,5

promile za každý deň omeškania.

Z návrhu navrhovateľa podaného na súd dňa 26.6.2009 je zrejmé, že v čase podania návrhu odporcovia
už boli vlastníkmi bytu, za ktorý nezaplatili vyúčtovania nákladov za rok 2007. V návrhu si navrhovateľ
uplatnil bez bližšieho zdôvodnenia zmluvnú pokutu od času omeškania odporcov s plnením tzn.
od 1.9.2008. Z odôvodnenia rozhodnutia nemožno ustáliť, ako sa súd prvého stupňa vyporiadal s

dôvodnosťou uplatneného nároku a následne i jeho výšky, keď súd jednoznačne neustálil, či v čase
vzniku nedoplatku boli odporcovia členmi družstva a už vlastníkmi bytu a ani spis neobsahuje údaje,
kedy odporcovia predmetný byt odkúpili, len právny zástupca podľa informácii od odporcov uviedol, že
predmetný byt bol nimi odkúpený až v roku 2008.

Podľa § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,

je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikla škoda.

Podľa § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.Podľa § 545 ods. 1 OZ ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť
povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.

Podľa § 545a OZ účinnom od 1.1.2008, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s

prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovacej povinnosti.

Nedoplatok vznikol odporcom za rok 2007, teda pred účinnosťou novely účinnej od 1.1.2008, ktorou sa
zaviedlo do Občianskeho zákonníka ust. § 545a OZ.

Podľa § 879j OZ ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.1.2008;
vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.1.2008 sa však posudzujú podľa
doterajších predpisov.

Z uvedeného prechodného ustanovenia Občianskeho zákonníka je teda zrejmé, že ustanoveniami
novely účinnej od 1.1.2008 t.j. aj § 545a sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.1.2008. Touto
novelou sa neupravuje len vznik týchto právnych vzťahov, ale aj nároky vzniknuté pred 1.1.2008.

Obdobne súd nevenoval pozornosť, ani výške uplatnenej zmluvnej pokuty.

Zmluvná pokuta je zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, alebo

veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinnosti, ktoré na seba zmluvou prevzali, a to aj vtedy, keď
porušením povinnosti veriteľovi alebo dlžníkovi nevznikla škoda. Funkcia zmluvnej pokuty spočíva v
tom, že hrozba majetkovou sankciou dlžníkovi v prípade, keď záväzok nesplní riadne a včas má dlžníka
viesť k včasnému a riadnemu plneniu. Ust. § 545a bolo doplnené do Občianskeho zákonníka zák. č.
568/2007 Z.z. a zakotvuje možnosť, aby súd znížil neprimeranú zmluvnú pokutu. Súd pritom prihliadne

na hodnotu a význam zabezpečovacích povinností a zrejme aj na dôsledky resp. na ujmy, aké nastali
porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta viaže. Pri rozhodovaní o znížení zmluvnej pokuty
súd vezme do úvahy aj to o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

V prejednávanom prípade je teda rozhodujúcim, aký bol vzťah medzi navrhovateľom a odporcami v
rozhodnom období, kedy sa odporcovia stali vlastníkmi predmetného bytu, nadväzne či došlo k vzniku

nároku na zmluvnú pokutu a ak áno kedy, keď k vyúčtovaniu za rok 2007 došlo až 27.5.2008 a teda
ak nárok na zmluvnú pokutu vznikol až po 1.1.2008 bolo potrebné v danom prípade vysporiadať sa s
ust. § 545a OZ.

V zmysle opakovaných záverov Ústavného súdu SR každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom
je porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Odňatím možnosti konať pred súdom sa

pritom rozumie taký postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesným
práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé
konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany t.j. s uplatnením nárokov a obranou

proti takému uplatneniu. Tieto požiadavky vyjadruje t aj znenie § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku. Súd musí dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé, musí vysvetliť dôvody,
na ktorých je založené jeho rozhodnutie. Je v právomoci všeobecných súdov vykladať a aplikovať
zákony pokiaľ tento výklad nie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený. Za arbitrárny, resp. nie dostatočne
zdôvodnený treba považovať rozsudok všeobecného súdu aj vtedy, keď popri jednoznačnom právnom

závere dospeje bez akéhokoľvek vysvetlenia či zdôvodnenia aj k protichodnému právnemu záveru.
Rovnako treba kvalifikovať aj situáciu, keď všeobecný súd svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých
zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy.Jasné a jednoznačne odôvodnené meritórne rozhodnutie, alebo rozhodnutie procesnej povahy tvorí
súčasť základného práva na súdnu ochranu (Nález ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 6/03 z 13.3.2003
a Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 154/05 z 28. februára 2006 č. judikátu

14/2006. Nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom
procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavuje predovšetkým princípy
riadneho a spravodlivého procesu. Jedným z týchto princípov predstavujúcim súčasť práva na
spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je aj povinnosť súdov svoje rozhodnutia
odôvodniť spôsobom zakotveným už v cit. ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah

medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi
na strane druhej. Ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu
v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie všeobecného súdu musí
uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS
119/03 zo 16.9.2003).

Porovnaním odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti o zmluvnej pokute s vyššie

uvedeným, je zrejmé, že prvostupňový súd sa naznačenými kritériami dôsledne neriadil. Zo stručného
odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu nie je možné zistiť vyššie naznačené základné údaje
a skutočnosti, ktoré sú nevyhnutným predpokladom pre spravodlivé rozhodnutie v danej veci o tomto
uplatnenom nároku a následne pre odôvodnenie rozhodnutia v zmysle cit. § 157 ods. 2 O.s.p.
Odôvodnenie musí obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie a musí byť zrozumiteľné.

V dôsledku toho prvostupňový súd svojím rozhodnutím v časti zmluvnej pokuty odoprel právo
účastníkom na odôvodnenie rozhodnutia v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. zaručené im zákonom,
čím im odňal možnosť konať pred súdom. Nedostatok odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa v
naznačených smeroch je rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., s platnou judikatúrou Ústavného súdu SR
a zároveň i bráni odvolaciemu súdu rozhodnutie riadne preskúmať.

Keďže neodôvodnením rozhodnutia v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. podľa vyššie uvedených kritérií,
došlo k porušeniu zákonného procesného postupu v dôsledku čoho bola znemožnená účastníkom
realizácia ich procesných práv priznaných v občianskom súdnom konaní zákonom, došlo tým k odňatiu
im možnosti konať pred súdom. Odvolací súd preto s použitím ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. napadnuté
rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty zrušil a podľa odseku 3 cit. ust.

vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Povinnosťou súdu v ďalšom konaní bude, po starostlivom prihliadnutí na všetky skutočnosti, ktoré
vyšli v konaní najavo, po vyhodnotení všetkých dôkazov, po vysporiadaní sa s námietkami odporcov
obsiahnutými i v odvolaní, objasnení si predmetu konania a riadnej špecifikácie uplatneného nároku,
doplniť dokazovanie za účelom zistenia v akom vzťahu boli odporcovia s navrhovateľom v čase vzniku

nároku, posúdiť ho čo do základu a výšky a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je
potrebné náležite v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť.

O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.