Uznesenie Judgement was issued on Friday, September 30, 2011

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/203/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211201644
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jolana Fuchsová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7211201644.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného H. P. I., a.s., T. XXXX/XXX, N., X.: XX XXX
XXX, zast. JUDr. Petrom Pečeným, advokátom, Nám. Sv. Martina č. 9, Holíč, proti povinnej: A. H. nar.
XX.X.XXXX, D. 21, Košice, o vymoženie XXX,XX eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora S..
X.. S. D., Exekútorský úrad Levice, Zdenka Nejedlého 22, Levice pod sp.zn. EX XXXX/XXXX, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 35Er/118/2010-9 zo dňa 24.1.2011 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie sp.zn. Ex 7420/2010 zamietol.

Toto rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa tým, že oprávnený sa návrhom podaným zo dňa
3.12.2010 domáhal u súdneho exekútora vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči

povinnej na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku,
ktorý vydal rozhodca S.. W. J. v Holíči dňa 22.9.2010 pod sp.zn. N.-F XXX/XXXX a dňa 18.1.2011
doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Prvostupňový súd
citujúc ustanovenia § 44 ods. 2 a § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, § 45 ods. 1 a §
45 ods. 2 zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní uviedol, že po oboznámení sa s obsahom
spisu najmä s obsahom rozhodcovského rozsudku, ktorý vydal rozhodca JUDr. W. J. dňa 22.9.2010 a

obsahom úverovej zmluvy č. 3704149923 zo dňa 23.4.2007 so všetkými jej neoddeliteľnými prílohami
zistil, že medzi oprávneným a povinnou bola uzatvorená vyššie uvedená úverová zmluva, ktorou sa
povinná zaviazala splácať úver v pravidelných mesačných splátkach. Uvedenú zmluvu súd posúdil ako
spotrebiteľskú zmluvu, citujúc ustanovenia § 53 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, § 2 ods.3 písm. a/,
b/, § 25 ods. 1 zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a uviedol, že predmetnú úverovú zmluvu
uzavrel veriteľ (oprávnený), ktorý koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a dlžník (povinná),

ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, preto dospel k záveru, že na daný právny
vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia o spotrebiteľskom práve, pretože sa vymáha plnenie zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, na ktorý sa vzťahuje právny režim zákona č. 258/2001 Z.z. a § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje
do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania, je rozsudok vydaný v rozhodcovskom
konaní. Ak totiž rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré

je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučného konania aj
bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 odseku 1 písm. b/ alebo c/. Pre
vyvodenie takýchto záverov však musí mať k dispozícií predovšetkým Zmluvu o úvere so všetkýmijej neoddeliteľnými prílohami, listinu obsahujúcu dohodu o tom, že riešenie sporov, ktoré vzniknú z
konkrétneho zmluvného vzťahu budú zmluvné strany riešiť v rozhodcovskom konaní. Podstatná teda
pre posúdenie spôsobilosti exekučného titulu je i rozhodcovská doložka, najmä pri plneniach priznaných

zo spotrebiteľských úverov, z ktorej vychádza aj plnenie v predmetnom rozhodcovskom rozsudku. Súd,
ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými
na tento účel, preskúmať ex offo prípadnú nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve
uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom.

Z predloženej úverovej zmluvy, spolu s úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti H. P. I. a.s.,

súd prvého stupňa zistil, že v záverečných ustanoveniach podmienok sa zmluvné strany dohodli, že
majetkové spory vzniknuté z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou budú rozhodnuté jediným rozhodcom,
ktorého určí JUDr. W. J. zo zoznamu rozhodcov vedeného JUDr. W. J., ktorý je v Zozname rozhodcov
tiež uvedený a je teda oprávnený za rozhodcu určiť sám seba.

V ďalšom súd prvého stupňa citoval ustanovenia § 53 ods. 1 a 4, § 54 ods. 4 Občianskeho zákonníka a

uviedol, že na základe uvedeného dospel k záveru, že v úverových zmluvných podmienkach spoločnosti
H. P. I. a.s., je obsiahnutá neprijateľná podmienka, a to rozhodcovská doložka, ktorá spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že mu
znemožňuje zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa.
Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou

dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti, ako najvhodnejší spôsob rozhodovania
sporu. Súd ďalej uviedol, že rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber,
vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, ale mohol zmluvu len ako celok
odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskej doložke.
Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto

formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a
preto je v zmysle § 53 ods. 4 OZ, neplatná. Poukázal aj na to, že k ustanoveniam právneho poriadku
upravujúcichrežimspotrebiteľskýchzmlúvexistujeajinterpretačnépravidloSmerniceRady93/13/EHSz
5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V konkrétnej exekučnej veci, vzhľadom
na transpozíciu tejto smernice zákonom č. 150/2004 Z.z. účinným od 1.4.2004, možno považovať za

nekalú podmienku, ktorej zmyslom, alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi práva alebo brániť
mu v uplatňovaní práva podať žalobu, alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok a najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože
nebolaspotrebiteľomosobitnevyjednanáanútihopodrobiťsavýlučnerozhodcovskémukonaniu.Takáto
doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinnosti odporuje dobrým mravom. Akékoľvek

plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi,
je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedených dôvodov súd podľa ust. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku v spojení s § 45 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ex offo zamietol
žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to v celom rozsahu.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, cestou svojho

právneho zástupcu, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci ako aj, že závery súdu nemajú
oporu vo vykonanom dokazovaní. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a poveriť súdneho exekútora
vykonaním exekúcie a zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia.

Uviedol, že konštatovanie súdu, že povinná nemohla ako spotrebiteľ ovplyvniť obsah zmluvy, nemá
oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože neskúmal, za akých podmienok bola zmluva uzatvorená, či

povinná mala nejaké pripomienky k zmluve a či ich oprávnený odmietol a poukázal aj na rozhodnutie
NS ČR č.k. XXCdo/XXXX/XXXX. Ďalej uviedol, že povinná dobrovoľne uzavrela s oprávneným úverovú
zmluvu a nemala k nej žiadne pripomienky a nebol na ňu vyvíjaný žiaden nátlak. Zmluvu a jej prílohy si
povinná mohla v kľude prečítať, nechať si čas na rozmyslenie a prípadnú poradu. Zastáva teda názor,že zmluva o úvere ako aj rozhodcovská doložka je v súlade s § 4 ods.1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní. K tvrdeniu súdu prvého stupňa, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný bez
vypočutia povinnej, oprávnený uviedol, že rozhodca po podaní žaloby vyzval povinnú k súčinnosti a to

tak, že mu dňa 5.5.2010 odoslal výzvu na vyjadrenie a bola poučená o následkoch jej nedodržania.
Povinná túto výzvu síce neprevzala, avšak dňa 1.6.2010 márne uplynula lehota na vyzdvihnutie zásielky,
a teda platí, že výzva bola doručená fikciou, pričom žalovaná strana sa v stanovenej lehote nevyjadrila.
Zastával názor, že je zrejmé, že keby spor bol rozhodovaný v rámci súdneho konania, povinná by
zostala rovnako laxná riešeniu tejto situácie. Povinná bol navyše oprávnená pri prvom úkone, ktorý

jej patrí nedostatok právomoci rozhodcu namietať. Keďže toto povinná nenamietala, vyvodil záver, že
podľa zákona o rozhodcoch, právomoc rozhodcu by bola založená i vtedy, keby bola rozhodcovská
doložka neplatná alebo keby vôbec neexistovala. Z uvedeného má za to, že práva povinnej neboli
nijako ukrátené. Rovnako povinná nepodala námietky na predpojatosť rozhodcu a nepodala žiadosť
o preskúmanie rozhodnutia iným rozhodcom, a teda nevyužila ani jeden z inštitútov na nápravu
rozhodnutia, resp. alternatívu konania. Uviedol, že exekučný súd nie je súdom nachádzacím, ale

vykonávacím, a teda nie je oprávnený substituovať preskúmanie súdneho rozhodnutia /zrejme malo byť
rozhodcovského rozhodnutia/, a preto prekročil svoje právomoci a porušuje svoju povinnosť, keď svojim
rozhodnutím de facto jedná za povinnú a „napravuje“ jej nečinnosť.

K posúdeniu rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky podľa § 53 a § 54 Občianskeho
zákonníka vo svetle Smernice 93/13/EHS oprávnený uviedol, že podľa jeho názoru slovenská verzia

danej Smernice, konkrétne príloha 1 písm. q/ je odlišná od originálnej verzie a je mätúca. V ďalšom
uviedol originálne znenie uvedeného bodu Smernice, jej slovenský a český preklad a uviedol, že
význam a zmysel smernice v originálnom ale i českom znení smeruje k tomu, že zmluva nesmie
od spotrebiteľa vyžadovať, aby súhlasil s predkladaním sporov z uzatvorenej zmluvy osobitným
typom rozhodcovského konania, ktoré by nebolo upravené právnymi predpismi a kde rozhodcovia

nie sú povinní uplatňovať hmotnoprávne predpisy. To však rozhodne nie je daný prípad, keďže v SR
rozhodcovské konanie upravuje zákon o rozhodcovskom konaní, a preto rozhodcovskú doložku nie
je možné považovať za neprijateľnú podmienku zmluvy o úvere. V ďalšom oprávnený poukázal na
Smernicu č. 2008/48/EHS, ktorá priamo od členských štátov vyžaduje zavedenie vhodných a účinných
mechanizmovmimosúdnehoriešeniaspotrebiteľskýchsporov.Rozhodnutiesúduprvéhostupňapopiera

zmysel a účel rozhodcovského konania, t.j. umožniť mimosúdne riešenie sporov a tým odbremeniť
všeobecné súdy od konaní, ktoré sa dajú vyriešiť pred rozhodcom k spokojnosti oboch sporových
strán, znemožňuje rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní, čím porušuje Smernicu č. 2008/48/
EHS. V závere odvolania oprávnený uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné,
keďže podstatná časť odôvodnenia je postavená na Smernici č. 93/13/EHS a nemá relevantnú oporu v

ustanoveniach právnych predpisov Slovenskej republiky, pričom Smernice nie sú priamo aplikovateľné
a zostávajú v úlohe interpretačného pravidla. Rozhodcovská doložka je podľa oprávneného platne
dojednaná, čo vyvoláva s tým spojené právne účinky a má za to, že napadnutým rozhodnutím mu bude
objektívne zamedzené domôcť sa reálneho vymoženia pohľadávky, ktorá voči povinnému nepochybne
existuje. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie vyhovieť.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu podľa §
214 ods. 1 O.s.p. na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť pojednávanie, odvolanie smeruje proti
uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť napadnutého rozhodnutia a jeho
odôvodnenia, s ktorým sa stotožňuje. Na doplnenie odôvodnenia napadnutého uznesenia a k odvolaniu
oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:V podanom odvolaní oprávnený namieta, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a že
závery súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Namietal rozsah preskúmavacej právomoci
exekučného súdu vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku a nedôvodné posúdenie rozhodcovskej

doložky ako neprijateľnej, a teda neplatnej podmienky.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym posúdením podmienok na vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie súdom prvého stupňa, a to s odvolaním sa na ustanovenia, ktoré súd prvého
stupňa v odôvodnení rozhodnutia citoval a na doplnenie uvádza, že materiálna stránka právoplatnosti
rozhodcovského rozsudku nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov z
nej existujú výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní,

ktoré obsahuje osobitný prieskumný inštitút, ktorým je prieskumná právomoc exekučného súdu. Toto
ustanovenie umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznanému
rozhodcovskýmrozsudkom,aktentovykazujeniektorúzváduvedenýchv§45zákonaorozhodcovskom
konaní. Podľa uvedeného ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok
tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 zákona

o rozhodcovskom konaní. Zo znení uvedených ustanovení vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a
povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na
plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, a to berúc
do úvahy vzťah výroku rozhodnutia, jeho odôvodnenia a zmluvy, na základe ktorej rozhodcovský súd
nárok oprávneného posudzoval. Uvedené právo a povinnosť exekučného súdu vyplýva aj z ustálenej

judikatúry Európskeho súdneho dvora, z ktorej vyplýva povinnosť súdu, aj v rámci výkonu rozhodnutia,
chrániť práva spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany /napr. rozsudok zo dňa 6.10.2009 vo veci O. T.
SL/ a posudzovať právny vzťah, na základe ktorého bol rozhodcovský rozsudok vydaný. Ak súd prvého
stupňa takto posudzoval podmienky pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, konal v medziach
zákonnej úpravy.

Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý
nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. V
danej veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, vydaný na základe rozhodcovskej doložky
uvedenej v prílohe zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi konania. Preto základnou podmienkou
na posúdenie, či plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje, je plnenie právom dovolené, je

posúdenie, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platne dohodnutej rozhodcovskej zmluvy
resp. doložky.

Ako uviedol súd prvého stupňa v napadnutom uznesení, a čo vyplýva aj z predloženej zmluvy o úvere,
rozhodcovská doložka nie je uvedená priamo v úverovej zmluve, ale je uvedená v jej prílohe - Úverových
zmluvných podmienkach spoločnosti H. P. I. a.s., v ktorých je dohodnutá výlučná právomoc prejednávať

spory zo zmluvy jediným rozhodcom, určeným oprávneným, ktorého sídlo je pre povinného neprijateľne
vzdialené / cca 400 km/ od jeho bydliska.

Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky, nakoľko sa
ňou povinný, ako spotrebiteľ, reálne vopred vzdal práva na účinnú obranu, a to či už z nevedomosti
alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľné a čo má

podľa § 53 ods.1, 4 Občianskeho zákonníka za následok, že táto podmienka je od počiatku neplatnou.
Pokiaľ súd prvého stupňa citoval aj Smernicu Rady č.93/13/EHS o neprijateľných podmienkach, túto
použil iba ako interpretačné pravidlo a svoje rozhodnutie založil na právnej úprave Slovenskej republiky.

K tvrdeniu oprávneného v odvolaní, že súd nemal za preukázané, či povinný mal k zmluve, príp.
k jej prílohe nejaké pripomienky a že povinná mala možnosť si zmluvu a prílohu v kľude prečítať,

odvolací súd uvádza, že uvedené Úverové podmienky, tvoriace prílohu zmluvy, v ktorých je obsiahnutáaj rozhodcovská doložka, sú vypracované všeobecne, na predtlačenom formulári a v praxi súdu ešte
nebol zistený ani jediný prípad, kedy by v zmluve bolo dohodnuté, že niektorý bod sa vzhľadom na
dohodu účastníkov zmluvy, z nich vylučuje. Tvrdenie oprávneného o možnosti zmeny podmienok je

iluzórne, pretože všeobecne sa zmluvy uzatvárajú prijatím podmienok oprávneného. Preto odvolací súd
súhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že ani v danom prípade úverové podmienky a v nich uvedená
rozhodcovská doložka, neboli individuálne vyjednané.

Za dôležitú odvolací považuje aj skutočnosť, že táto príloha je vypracovaná tak malými písmenami a
v takom hustom riadkovaní, že bez lupy je takmer nečitateľná, čo samo o sebe znamená vyhotovenie
zmluvy v rozpore s dobrými mravmi a má za následok neplatnosť zmluvných dojednaní podľa § 39

Občianskeho zákonníka, a teda aj neplatnosť v nich uvedenej rozhodcovskej doložky.

Oprávnený, ako poskytovateľ úveru, ktorú činnosť má vykonávať s odbornou starostlivosťou, mal a
musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania a
musí počítať s tým, že na vymoženie plnenia z nekalej podmienky, súd neudelí povolenie na jej výkon,
resp. exekúciu zastaví.

V danej veci bolo exekučné konanie v štádiu, v ktorom bol síce podaný návrh na vykonanie exekúcie,
ale súdny exekútor ešte nebol súdom poverený na jej vykonanie. Exekučný poriadok v ustanovení § 44
ods.2tretiavetazvýraznilzodpovednosťexekučnéhosúduzavydaniepoverenianavykonanieexekúcie,
keď uviedol, že ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne.

Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, ak je zistené, že povinný bol zaviazaný k plneniu,
ktoré je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom tak exekučný súd exekučné konanie
zastaví. Podstatné je to, že zákonná úprava dáva exekučnému súdu právo a povinnosť preveriť a vecne
posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené
a nie je v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené exekučný súd posudzuje ako predbežnú otázku predtým,

než vydá poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať, či exekučný titul, na
vykonanie ktorého súdny exekútor požiadal súd o vydanie poverenia na základe návrhu oprávneného,
nie je v rozpore s dobrými mravmi a so zákonom a tým preveriť splnenie podmienok pre vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie a ak zistí, že uvedené podmienky neboli splnené, je povinný či už

celkom alebo v určitej časti exekúciu zastaviť. V danom prípade odvolací súd má za zistené, že
rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, a teda plnenie ním
uložené, nemožno považovať za plnenie právom dovolené a v súlade s dobrými mravmi.

Prelomením materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, nie je daná prekážka uplatnenia veci
na všeobecnom súde.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd podľa § 219 O.s.p. napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne.V odvolacom konaní bol oprávnený neúspešný a povinnému trovy odvolacieho konania nevznikli. Preto
odvolací súd podľa § 224 ods.1 a § 142 ods.1 O.s.p. rozhodol tak, že účastníkom nepriznáva náhradu
trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.