Uznesenie Judgement was issued on Thursday, July 20, 2011

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Cob/12/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8108210851
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8108210851.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: JUDr. Q. Q., P. XX/X, M., správcu konkurznej podstaty
úpadcu E. F., s.r.o. v konkurze, IČO: XX XXX XXX, P. XX, F., proti žalovanému: A. P., s.r.o., so sídlom W.
XX, XXX XX P., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpenému JUDr. P. M., advokátom, M. R. Q. XX, XXX XX
P., o vydanie veci a iné, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov 21Cb/166/2008-39
z 26.10.2010, zhodou hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

Odvolacie konanie o odvolaní žalobcu proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa o zamietnutí žaloby
z a s t a v u j e .

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania tak, že
účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť

žalovanému na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 1.611,94 eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť vydať
priemyselný šijací stroj DURKOPP - dierkovací, DA 580-321, ktorý bol zapísaný do súpisu oddelenej
podstaty v súpisovej hodnote 422.517,-- Sk a zverejnený v Obchodnom vestníku č. 229B/2007 dňa
27.11.2007, a to do 5 dní od právoplatnosti rozsudku, alternatívne v prípade, že nie je možné stroj vydať,

aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi súpisovú hodnotu stroja 422.517,-- Sk s 8,5 %
úrokom z omeškania ročne od 15.4.2008 do zaplatenia. Tento žalobný návrh žalobca zdôvodnil tým,
že predmetný priemyselný šijací stroj bol zapísaný do súpisu oddelenej podstaty, pričom išlo o stroj
zakúpený úpadcom. Identifikáciou spísaného majetku u úpadcu bolo zistené, že sa tento stroj u neho
nenachádza a mal byť vrátený žalovanému. Žiaden písomný doklad o právnom dôvode vrátenia však
u úpadcu neexistuje a stroj bol až do vyhlásenia konkurzu evidovaný v majetku úpadcu a odpisovaný.

Listami zo 17.1.2008 a 21.2.2008 bol žalovaný o uvedenom zápise oboznámený a zároveň bol
vyzvaný, aby do 30 dní uplatnil právo na vylúčenie súpisovej zložky, alebo predložil doklady o právnom
titule vrátenia stroja, ktoré by ho vylučovali z podstaty. Žalovaný však vylučovacie právo neuplatnil a
preto bol listom zo 4.4.2008 vyzvaný na vrátenie stroja do 7 dní alebo na zaplatenie súpisovej hodnoty
stroja. Ani na túto výzvu žalovaný nereagoval, preto žalobca uplatnil nárok na súde.

Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že žalovaný ako dodávateľ dodal

spoločnosti E. F., s.r.o. (ďalej len úpadcovi) ako odberateľovi predmetný priemyselný šijací stroj.Na úpadcu bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 2K/33/2007-50 zo dňa
15.10.2007. Ustanovený správca konkurznej podstaty túto vec uviedol do súpisu oddelenej podstaty. V
Obchodnom vestníku k tomuto šijaciemu stroju uviedol aj poznámku o spornom zápise v prospech tretej

osoby - žalovaného. Z dôvodu, že stroj bol vrátený dodávateľovi vo februári 2007, správca konkurznej
podstaty 17.1.2008 listom požiadal žalovaného o súčinnosť spočívajúcu v predložení dokladov o
právnom dôvode vrátenia uvedeného stroja. Zároveň vyzval žalovaného, aby uplatnil právo na vylúčenie
súpisovej zložky majetku na súde, alebo predložil doklady o právnom dôvode vrátenia stroja. Listom
z 21.2.2008 správca vyzval žalovaného na uplatnenie svojho práva na súde žalobou. Na uvedené

výzvy žalovaný nereagoval. Až písomným podaním zo dňa 3.4.2008 oznámil, že šijací stroj bol dňa
22.2.2007 vrátený žalovanému, o čom bol predložený aj doklad o vrátení šijacieho stroja. Hnuteľná vec
mala byť podľa oznámenia vrátená ešte pred vyhlásením konkurzu a faktúra k nemu bola stornovaná.
Predpokladom úspechu v konaní o vydanie veci je vlastnícke právo žalobcu. V tomto smere súd prvého
stupňa citoval v dôvodoch rozhodnutia ust. § 126 ods. 1, 2 Obč. zák.. Zdôraznil, že žalobca súdu v
konaní nepredložil žiadny účtovný doklad, ani výpis z účtu preukazujúci, že by za predmetný šijací stroj

žalovanému zaplatil kúpnu cenu. Žalovaný súdu predložil doklady preukazujúce dobrovoľné vrátenie
šijacieho stroja spoločnosťou E. F., s.r.o. ešte dňa 22.2.2007. Len administratívnou chybou, keď nebola
v účtovníctve úpadcu dobropisovaná faktúra, ktorou sa účtovala úpadcovi cena za šijací stroj došlo
k tomu, že šijací stroj vo vlastníctve spoločnosti úpadcu stále figuroval aj v čase, keď bol vyhlásený
proti spoločnosti konkurz. Žalobca nie je vlastníkom šijacieho stroja, preto nie je ani aktívne vecne

legitimovaný na podanie žaloby. Súčasne nie je splnená ani podmienka správneho označenia pasívne
vecne legitimovaného subjektu, keďže tzv. reivindikačnou žalobou sa možno domáhať vydania veci len
proti tomu, kto ju neoprávnene zadržiava a má ju vo svojej faktickej držbe. Ak by aj žalobca preukázal
svoje vlastnícke právo k predmetnému šijaciemu stroju, súd by musel žalobu zamietnuť, pretože podľa
vyjadrenia žalovaného tento šijací stroj žalovaný predal tretej osobe. V čase podania žaloby ho už nemal

vo svojej držbe. Z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a súčasne pre nedostatok
pasívnej vecnej legitimácie žalovaného súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Výrok o náhrade trov konania súd prvého stupňa odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalovaný úspešný
v konaní má nárok na náhradu trov potrebných na účelné bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal. Žalovanému tak bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia za úkony právnej

služby tak, ako boli špecifikované v dôvodoch rozhodnutia súdu prvého stupňa. Okrem tarifnej odmeny
a náhrady tzv. režijného paušálu súd priznal žalovanému aj náhradu cestovných výdavkov i náhradu za
stratu času. Celkom tieto vyčíslil na sumu 1.611,94 eur.

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvého stupňa.
Zdôrazňuje, že predmetom sporu nebolo určovanie, či preukazovanie vlastníckeho práva k danému

stroju. Žalobcom v konaní je správca konkurznej podstaty konajúci na základe zák. č. 7/2005 Z. z. v
znení neskorších predpisov. Správca v súlade s uvedeným zákonom vyzval žalovaného na uplatnenie
vylučovacieho práva k predmetnej veci zapísanej do súpisu s poznámkou o spornom zápise, aby
tak mohol predmetnú vec vylúčiť zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu. Inú možnosť, než vylúčenie
predmetného stroja na základe zákonným spôsobom uplatňovaného vylučovacieho práva žalovaným,

správca podľa príslušných ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR) ani nemal.
Ak by totiž správca pristúpil k vylúčeniu stroja zo súpisu príslušnej podstaty bez toho, aby žalovaný
postupoval podľa § 78 ods. 1, 2, 3 ZKR, došlo by zo strany správcu k porušeniu príslušných ustanovení
ZKR. Žalovaný svoje vylučovacie právo neuplatnil ani po výzvach správcu. Nastali preto zákonom
predpokladané následky, t. j. právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu, neuplatnené v určenej

lehote, zaniklo. Súd prvého stupňa ustanovenia § 77, § 78 ZKR, ktoré sú normami lex specialis k
Občianskemu, aj Obchodnému zákonníku, obišiel. Správca je podľa § 79 ZKR oprávnený speňažiť
majetok tretích osôb zabezpečujúcich záväzky úpadcu, alebo podľa § 80 ZKR je oprávnený speňažiť
majetok tretích osôb nadobudnutý na základe neúčinných alebo neplatných právnych úkonov. V týchto
prípadoch úpadca nemusí mať k takémuto majetku vlastnícke právo. Rovnako je správca oprávnený

speňažiť aj majetok, ktorého zahrnutie do niektorej z podstát bolo síce sporné, avšak oprávnená osoba
neuplatnila svoje právo vylučujúce zapísanie takého majetku do súpisu. Právo správcu na vydanie
takéhoto majetku, resp. povinnosť žalovaného takýto majetok vydať, je upravená v § 75 ods. 4 ZKR, a
to aj za predpokladu, že úpadca nemal k tomuto majetku vlastnícke právo. Ak súd prvého stupňa mal
za preukázané, že žalovaný v čase rozhodovania už predmetnú vec nemal vo svojej faktickej držbe,

mal sa vyporiadať s alternatívnym nárokom žalobcu na zaplatenie finančnej náhrady za predmetnú vec,uvedenej v petite samotnej žaloby. Navrhuje preto rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a žalobe v
celom rozsahu vyhovieť, prípadne, ak vykonanie a vyhodnotenie niektorých dôkazov presahuje rámec
odvolacieho konania, navrhuje rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na nové konanie.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhoval rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdiť.Poukazujenato,žešijacístrojnikdynebolvlastníctvomúpadcu.Bolmuzapožičanýnaskúškua
riadne bol aj vrátený. Správca počas celého konkurzu v zmysle § 73 ods. 1 ZKR zabezpečuje zisťovanie
majetku podliehajúceho konkurzu. Pokiaľ mu bolo oznámené, že majetok je zaradený neoprávnene,
mal postupovať podľa tohto ustanovenia a vylúčiť majetok z konkurzu. Žalovaný listom z 20.12.2007

oznámil úpadcovi, že priemyselný šijací stroj bol firme vrátený späť. Na základe toho mal správca
konať a nezaradiť vec mylne do podstaty. Nie úpadca, ale správca hrubým spôsobom porušil príslušné
ustanovenia ZKR. Úpadca podal nesprávne informácie správcovi o tom, že predložil k zaradeniu do
podstaty vec, ktorá nebola v jeho vlastníctve, v držbe a nemal k nej ani žiadny právny vzťah. Ani
zákon o konkurze a reštrukturalizácii nemôže počítať s porušením základných právnych inštitúcií, ako je
vlastníctvo,zmenavlastníctva,atď..Odobreniepostupusprávcubybolonarušenímzákladnýchinštitúcií,

ako je Občiansky zákonník, Obchodný zákonník a Ústava SR. Žiada priznať aj náhradu trov odvolacieho
konania.

Odvolací súd na prejednanie podaného odvolania v zmysle ust. § 214 ods. 1 písm. a) O.s.p. nariadil
pojednávanie. Pojednávanie dňa 30.6.2011 po oboznámení obsahu spisu a po vyjadreniach účastníkov
konania bolo odročené na deň 20.7.2011 za účelom doplnenia dokazovania zodpovedajúco ust. §

213 ods. 5 O.s.p., a to oboznámením listinných dôkazov o realizácii prevodu vlastníctva predmetnej
veci zo žalovaného na tretiu osobu ešte pred vyhlásením konkurzu na úpadcu. Termín pojednávania
bral na vedomie aj žalovaný. Pojednávania v deň 20.7.2011 sa nezúčastnil. Žiadal neúčasť na tomto
pojednávaní ospravedlniť, nežiadal o odročenie odvolacieho pojednávania. Odkázal aj na doklady o
predaji stroja, ktoré doručil odvolaciemu súdu v prílohe listu zo dňa 4.7.2011. Navrhoval rozsudok súdu

prvého stupňa potvrdiť a žiadal priznať aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 844,57 eur.
Zodpovedajúco ust. § 101 ods. 2 O.s.p. odvolací súd napokon realizoval pojednávanie 20.7.2011 aj
v neprítomnosti žalovaného. Na tomto pojednávaní doplnil dokazovanie oboznámením kúpnej zmluvy
uzavretej spoločnosťou J. D. X., a.s. ako kupujúcim so žalovaným o predaji predmetného šijacieho stroja
a preberací protokol k tejto zmluve zo dňa 24.5.2007. Zároveň súd oboznámil aj faktúru č. 9070216

z 24.5.2007, ktorou žalovaný účtoval kupujúcemu za predmetný šijací stroj kúpnu cenu 16.636,20
eur. Žalovaný doručil súdu a odvolací súd aj oboznámil aj výpis z účtu žalovaného, podľa ktorého
1.6.2007 suma 16.636,20 eur vyúčtovaná označenou faktúrou č. 9070216 bola zaplatená na bankový
účet žalovaného.

Po oboznámení týchto listinných dôkazov žalobca odvolaciemu súdu oznámil, že podané odvolanie proti

výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola žaloba zamietnutá, berie späť.

Podľa § 207 ods. 2 O.s.p., dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak niekto vzal
odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 207 ods. 3 O.s.p., ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd
odvolacie konanie zastaví.

Z dispozičnej zásady vyplýva, že účastník môže odvolanie nielen podať, ale môže aj podané odvolanie
vziať späť. Späťvzatie odvolania je možné až do času, keď odvolací súd o odvolaní rozhodol, teda do
vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu, prípadne do jeho vydania, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
bolo prijaté ináč, ako by malo byť vyhlásené. Odvolanie môže byť vzaté späť nielen celkom, ale aj sčasti.
Súhlas odvolateľovho odporcu so zastavením konania sa nevyžaduje.

Pretože žalobca využil dispozičné oprávnenie nakladať s podaným odvolaním tak, že čiastočne toto
odvolanie zobral späť, odvolací súd v späťvzatej časti odvolacie konanie zastavil. Zastavil teda odvolaciekonanie o odvolaní, ktorým bola žaloba vo veci samej zamietnutá. Zastavením odvolacieho konania
pre späťvzatie odvolania nastáva právoplatnosť napadnutého rozsudku dňom, v ktorom by nadobudlo
právoplatnosť, keby k odvolaniu vôbec nedošlo.

Po čiastočnom zastavení odvolacieho konania zostal tak zachovaný suspenzívny účinok podaného
odvolania vo vzťahu k trovám prvostupňového konania.

Je nepochybné, že procesný výsledok konania svedčí o úspechu žalovaného v konaní. V zmysle ust. §
142 ods. 1 O.s.p., ktorý citoval v dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvého stupňa je tak daný zákonný
predpoklad preto, aby účastníkovi, ktorý mal v konaní plný úspech, bola priznaná aj náhrada trov
konania. Povinnosť nahradiť trovy konania určená ustanovením § 142 O.s.p. sa však nemusí v každom

prípade aplikovať. Súd má možnosť využiť moderačné ustanovenie, ktoré vyplýva z ust. § 150 ods. 1
O.s.p..

Podľa tohto ustanovenia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom, alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznala náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,

ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

V tomto ustanovení je fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem
upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Vychádza z toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko
kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotváralo sa právo sudcovským výkladom. Zákon v
uvedenom ustanovení určuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému

záveru, než vyplynul z dispozície právnej normy. Vychádzajúc z prvej vety citovaného ustanovenia zákon
na takéto rozhodnutie zmierňujúce dopad právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania
vyžaduje predovšetkým dve podmienky. Musí ísť predovšetkým o dôvody hodné osobitného zreteľa a
musí ísť o výnimočné okolnosti. Výklad týchto podmienok je vždy ponechaný na súdnej praxi. Je vecou
konkrétnehoprípadu,čidôjdektakýmokolnostiam,ktorésúpodkladomnarozhodnutiesúduozmiernení

účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania.

V predmetnej veci odvolací súd je toho názoru, že priznanie náhrady trov konania žalovanému by sa
javilo ako neprimeraná tvrdosť vo vzťahu k žalobcovi. Treba súhlasiť s tou argumentáciou žalobcu, ktorý
poukazoval na dôvody, ktoré ho viedli k podaniu predmetnej žaloby. Možno súhlasiť so žalobcom, ak
tvrdí, že svojou pasivitou žalovaný mal podiel na predmetnom konaní. Žalovaný nereagoval na písomné

výzvy správcu zo 17.1.2008, ani z 21.2.2008. Neuvedomil si tú skutočnosť, akú zák. č. 7/2005 Z. z.
o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov spája so zmeškaním lehoty na podanie
vylučovacej žaloby, ak je realizovaná výzva na podanie takejto žaloby. Až po uplynutí určených lehôt
žalovaný reagoval listom z 30.4.2008. Ani súdu prvého stupňa však nepredložil na svoje tvrdenia o
prevode veci do vlastníctva tretej osoby žiadne dôkazy. Učinil tak až v odvolacom konaní. Týmito

dôkazmi preukázal aj to, že výzvy správcu už neboli adresované tomu, kto mal k veci také právo, ktoré
by mal uplatniť excindačnou žalobou. Po ich oboznámení správca konkurznej podstaty zobral žalobu
vo veci samej späť. Za stavu, keď správca konkurznej podstaty vo vzťahu k žalovanému postupoval
zodpovedajúco zák. o konkurze a reštrukturalizácii a žalovaný predložil súdu relevantné dôkazy na
svoju obranu až v odvolacom konaní, je odvolací súd toho názoru, že priznanie náhrady trov konania

žalovanému by v konkrétnom prípade znamenalo neprimeranú tvrdosť vo vzťahu k žalobcovi. Preto pri
aplikácii ust. § 150 ods. 1 O.s.p. odvolací súd dospel k záveru, že je dôvod, aby rozhodnutie súdu prvého
stupňa o náhrade trov konania bolo zmenené a účastníkom náhrada trov prvostupňového konania
nebola priznaná.

Uvedené skutočnosti odvolací súd mal na zreteli aj pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania.

Preto aj pri aplikácii ust. § 224 ods. 1 a § 150 ods. 1 O.s.p. odvolací súd náhradu trov odvolacieho
konania účastníkom nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.