Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, June 25, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoCsp/22/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319207534
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8319207534.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátuzloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MonikyJuskovejačlenovsenátu,

sudkyne JUDr. Jany Burešovej a sudcu Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcu F. E., nar. XX.XX.XXXX,
D. nad F. XXX, zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, 089
01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO:
35 792 752, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811
04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 500 eur, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 21Csp/137/2019-57 zo dňa 07.02.2020 takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok vo vyhovujúcom výroku tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 100 eur do

3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti vyhovujúceho výroku žalobu zamieta.

Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v
plnom rozsahu s tým, že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
„ I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 400,-- eur a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku,
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta,

III. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o
výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobou súdu podanou 30.09.2009 žiadal, aby
súd uložil žalovanému zaplatiť mu sumu 500 eur, žiadajúc taktiež, aby súd uložil žalovanému zaplatiť
mu náhradu trov s konaním mu vzniknutých. Dôvodom podania žaloby bolo to, že ako spotrebiteľ bol
v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp.zn. 9Csp/179/2018, v ktorom sa domáhal

zdržania sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy úspešný. Žiada preto priznať primerané finančné
zadosťučinenie 500 eur, t.j. vo výške, v akej sa žalovaný mienil na jeho úkor obohatiť prostredníctvom
neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy.
Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.
Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že Okresný súd Humenné rozsudkom č.k.
9Csp/179/2018 - 107 z 15.05.2019 uložil žalovanému zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo
mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX z 21.12.2011 k zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX

z 21.12.2011, nakoľko dohodou o zrážkach zo mzdy mala byť zabezpečená výška pohľadávky
žalovaného, ktorej úhradou na strane žalovaného dochádza k bezdôvodnému obohateniu. Dohoda o
zrážkach zo mzdy je neplatná, aj keď bola podpísaná na samostatnej listine. Neinformovaním žalobcu
o jej dôsledkoch dostala sa objektívne do rozporu s požiadavkou na čestnú obchodnú prax. V rozsudku9Csp/179/2018-107 súd uviedol, že mal za preukázané, že v zmluve absentuje členenie splátok na
istinu, úroky a iné poplatky, čo je pre spotrebiteľa nejasné a úver je potrebné považovať za bezúročný
a bez poplatkov.

Súdprvejinštanciemaljednoznačnezapreukázané,ževkonanívedenomnaOkresnomsúdeHumenné
pod sp.zn. 9Csp/179/2018 bol žalobca úspešný, keďže žalovanému bola uložená povinnosť zdržať sa
použitia dohody o zrážkach zo mzdy; v rozsudku bolo zhodnotené, že dohoda o zrážkach zo mzdy
bola jednak neprijateľnou zmluvnou podmienkou a tiež neplatným zmluvným dojednaním a žaloba
bola považovaná za vhodný prostriedok ochrany žalobcu, jeho práv ako spotrebiteľa. V rozsudku bolo

deklarované porušenie práv žalobcu ako spotrebiteľa, nárok na finančné zadosťučinenie preto má.
Súd prvej inštancie vo vzťahu k výške zadosťučinenia uviedol, že jeho poskytnutie nie je sankciou za
samotnúexistenciuneprijateľnejzmluvnejpodmienky,ajkeďurčitýodstrašujúciapreventívnyúčinokjev
zadosťučinení obsiahnutý. Bol toho názoru, že poskytovanie právnej ochrany v dôsledku porušenia práv
má byť vyvážené a preto zohľadnil pri kvantifikácií zadosťučinenia aj tú skutočnosť, že aj žalobca porušil
svoju zmluvnú povinnosť keď veriteľovi doposiaľ nevrátil ani len istinu úveru, a v ďalšom spore uplatňuje

rovnaký nárok o primerané finančné zadosťučinenie. Podľa súdu prvej inštancie inštitút primeraného
finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť neprimeranému finančnému obohacovaniu, preto sa ako
absolútneneprimeranéjavilopriznaťplnúvýškupožadovanéhoprimeranéhozadosťučinenia.Primerané
sa súdu javilo priznať sumu vo výške 400 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Pri právnom posúdení odkázal súd prvej inštancie na ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa - § 3 ods. 5, § 2 písm. a/, § 3 ods. 3, § 4 ods. 2, na ustanovenie Občianskeho zákonníka -
§ 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1, 2, a na Smernicu Rady č. 93/13/EHS.
Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255, § 262 ods. 1 C.s.p., v spojení s článkom
2 ods. 1 C.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/, a podľa
obsahu aj podľa písm. h/ C.s.p., a to proti vyhovujúcemu výroku a proti výroku o náhrade trov konania.
Podľa žalovaného v konaní neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodnil výšku nároku
v sume 400 eur. Súd prvej inštancie v dôvodoch uviedol skutočnosti, ktoré žalobca ani netvrdil, a
podľa žalovaného je rozhodnutie o priznaní nároku v sume 400 eur v rozpore s účelom zákona. Je

neprimerané a neadekvátne. Podľa žalovaného rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje žiadne
skutkové a právne závery nadväzujúce na vykonané dokazovanie, ktorými by sa preukázala dôvodnosť
a výška zadosťučinenia, sumy 400 eur, je preto subjektívne a nepreskúmateľné. Podľa žalovaného
si žalobca nesplnil svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy,
nemohol si tak splniť v tomto smere ani dôkaznú povinnosť. Zo strany žalobcu neboli predložené. Súd

prvej inštancie preto nesprávne konštatoval opodstatnenosť nároku žalobcu. Žalobu mal zamietnuť,
suma 400 eur podľa žalovaného nie je zanedbateľná a z rozsudku nie je zistiteľná závažnosť porušenia
práv spotrebiteľa, ktorá by túto sumu odôvodnila. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola vyhotovená v
súlade so zákonom, postup žalovaného svojvoľný nebol. Krajský súd v Bratislave aj Krajský súd v
Banskej Bystrici nepovažovali dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací inštitút na

postupné uspokojenie pohľadávky za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Poukázal taktiež na to, že v čase
predloženia dohody o zrážkach zo mzdy žalobca neuhradil ani len tú sumu, ktorú od žalovaného prevzal,
čo nespravil ani doposiaľ. Žalovaný preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a žalobu zamietol, eventuálne, aby vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil si taktiež
nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
C.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.) subjektom k tomu oprávneným (§

359 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ako bol v odvolaní napadnutý ako aj konanie
mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasledujúcich C.s.p., bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario). Oznámenie o verejnom vyhlásení
rozsudkuzverejnilnaúradnejtabuliakoajnawebovejstránkeKrajskéhosúduvPrešovedňa18.06.2020
(§ 219 ods. 3 C.s.p.), a dospel k záveru o tom, že odvolanie žalovaného bolo z časti dôvodné.

5. Žalobca podal na súd prvej inštancie dňa 01.10.2019 žalobu, ktorou sa domáhal primeraného
finančného zadosťučinenia, keďže v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp.zn.
9Csp/179/2019 o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy bol ako spotrebiteľ úspešný, čovyplýva z rozsudku súdu z 15.05.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť 02.07.2019. Primeranou sumou
zadosťučinenia podľa žalobcu mala byť čiastka 500 eur, zohľadňujúca skutočnosť, že žalovaný sa
chcel na jeho úkor prostredníctvom neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy bezdôvodne obohatiť, bol

nútený brániť sa v základnom konaní a žiadané primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a
odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy.
Tvrdenie žalobcu o úspechu v základnom konaní bolo preukázané rozsudkom Okresného súdu
Humenné č.k. 9Csp/179/2018-107 z 15.05.2019, ktorým súd o žalobe žalobcu smerujúcej proti
žalovanému rozhodol tak, že žalovaný je povinný zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy (iných

príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXX z 21.12.2011 v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXX z
21.12.2011 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy žalobcu.
Žalobca listinným dôkazom preukázal, že Obci D. nad F. bola doručená žiadosť o vykonanie zrážok
zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného ako veriteľa, keďže dohodou sa žalobca zaviazal zabezpečiť
uspokojenie pohľadávky veriteľa vyplývajúcej zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX.
Žalobca, ktorý bol osobne prítomný na pojednávaní, ktoré súd prvej inštancie nariadil na prejednanie

sporu na deň 07.02.2020, žiadne ďalšie skutkové okolnosti netvrdil a netvrdil ich ani jeho právny
zástupca, tiež prítomný na pojednávaní.

6. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od
10.06.2013, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej

týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia, jazykového - gramatického výkladu predmetnej
právnej normy a toho, že ak nie sú závažné dôvody pre to, aby bol slovnému textu daný iný význam,
má sa výrazom použitým v právnej norme prisúdiť taký význam, aký má v zmysle právneho jazyka,

je potrebné konštatovať, že úspešným uplatnením práva spotrebiteľom je daný základ pre priznanie
finančného zadosťučinenia.

7. Žalobca bol ako spotrebiteľ, domáhajúci sa ochrany svojich práv spotrebiteľa, v konaní vedenom na
Okresnom súde Humenné pod sp.zn. 9Csp/179/2018 úspešný, bezpochyby právo na zadosťučinenie

má, nakoľko tento, nie iný výklad znenie zákona umožňuje.
Posúdenie každého nároku je vecou individuálnych skutkových zistení. Všeobecnou právnou zásadou
vlastnou európskej právnej kultúre je princíp primeranosti, ktorý zvolil zákonodarca aj k zadosťučineniu,
na ktoré má mať nárok spotrebiteľ úspešne sa domáhajúci ochrany svojho práva spotrebiteľa, je preto
na súde, ktorý je orgánom s právomocou normu vyložiť a poskytnúť ochranu subjektívnemu právu,

vyhodnotiť v konkrétnych súvislostiach primeranosť požiadavky spotrebiteľa.

8. Zadosťučinenie je slovo prevzaté z latinského výrazu satisfactio, v ktorom „satis“ znamená „dosť“ a
„facere“ znamená „činiť“ (podľa Stručného etymologického slovníka slovenčiny „činiť“ znamená konať,
robiť, urobiť, t.j. urobiť za dosť). V právnej teórii základ dania zadosť spočíva vo vyrovnaní pomerov,

ktoré boli narušené, a ktoré je nutné opätovne uviesť do rovnováhy, nie len reštitučným, obnovovacím
nárokom. Zadosťučinenie je tak nárokom, ktorým sa reparujú ujmy nemateriálnej povahy. Tento aspekt
vychádza z podstaty tohto nároku, nie je preto možné pri rozhodovaní o ňom brať zreteľ na materiálne
prvky. Jeho podstatou nie je sankčná povaha, aj keď zaplatenie, keďže zadosťučinenie podľa § 3 ods.
5 Zákona č. 250/2007 Z.z. má byť finančné a každé zaplatenie predstavuje finančný úbytok v aktívach

osoby, voči ktorej nárok smeruje. Na účely sankcionovania je totiž administratívne a trestné právo, civilné
právo má za cieľ „len“ kompenzáciu osoby, ktorej sa má zadosťučinenie poskytnúť. Ako uviedol Najvyšší
súd Českej republiky v rozhodnutí 30Cdo/3936/2010 z 15.12.2011, t.j. v čase zhody medzi českou a
slovenskou civilnou úpravou v Občianskom zákonníku, inštitút tzv. punitive alebo exemplary damages
(t.j. náhrady škody plniacej represívnu funkciu - voľný preklad odvolacieho súdu) nekompenzačného

odškodnenia exemplárnej alebo represívnej povahy nemá v českom práve oporu. Tento typ náhrady je
typický pre angloamerický typ právnej kultúry (common law), český aj slovenský právny systém je však
iným, je kontinentálnym systémom.

9. Vychádzajúc z predpokladov uvedených v predchádzajúcom bode tohto rozsudku, žalobca sa mýlil

ak mienil, že ním žiadaná suma finančného zabezpečenia je primeraná keďže má plniť sankčnú funkciu
a má byť pre žalovaného odradzujúca, aby ma nedopúšťal recidívy a má zohľadniť skutočnosť, že sa
žalovaný chcel prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy údajne obohatiť.Odvolací súd má za to, že nepriaznivý dôsledok finančného zadosťučinenia musí zodpovedať povahe
súkromného práva, pričom v súkromnom práve sankcia nie je trestom ani inštitútom nahrádzajúcim iné
právne inštitúty. V konkrétnom súdnom prípade neboli tvrdené a z dôkazov ani nevyplynuli žiadne také

skutočnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie zadosťučinenia vo výške, akú za primeranú mal žalobca,
ale ani vo výške akú za primeranú mal súd prvej inštancie. Kritériom kvantifikácie by mali byť podľa
odvolacieho súdu najmä okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo, ich dosah na sféru individuálnych
preferencií spotrebiteľa, ako aj závažnosť porušenia práv spotrebiteľa. Žalobca k týmto exemplifikatívne
uvedeným okolnostiam porušenia práva okrem dôkazu o tom, že Obci D. nad F. bola adresovaná žiadosť

o vykonávanie zrážok z jeho mzdy a z iných príjmov v nadväznosti na zmluvu o revolvingovom úvere,
ktorú so žalovaným uzatvoril iné skutočnosti neuviedol, nevyvrátil ani tvrdenia žalovaného o tom, že
ku dňu predloženia dohody o zrážkach zo mzdy Obci D. nad F. ani doposiaľ žalovanému neuhradil ani
istinu úveru.
Za tejto situácie kritériu primeranosti finančného zadosťučinenia, proporcionalite, nemohla podľa
odvolacieho súdu zodpovedať čiastka, ktorú mu súd prvej inštancie priznal ako finančné zadosťučinenie,

čo zakladalo dôvod, aby odvolací súd do úvahy súdu prvej inštancie o výške zadosťučinenia zasiahol.
Súdom prvej inštancie priznané finančné zadosťučinenie 400 eur nebolo v konkrétnych skutkových
okolnostiach žalobcom preukázané, argumentačne nebolo podložené ani súdom prvej inštancie.
Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 385 C.s.p. vo vyhovujúcom výroku zmenil
tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 100 eur a

v prevyšujúcej časti vyhovujúceho výroku žalobu zamietol. Suma 100 eur je po celkovom zhodnotení
veci pri neexistencii tvrdenia žiadnych rozhodných skutočností sumou postačujúcou a je tak primeraným
finančným zadosťučinením žalobcu.

10. O nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie ako aj o nároku na náhradu trov

odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1, 2, podľa § 255 ods. 1 C.s.p.,
Predmetom konania bol nárok na primerané finančné zadosťučinenie, výška ktorého závisela od úvahy
súdu. U takéhoto nároku sa strana sporu považuje za plne úspešnú vtedy, ak je úspešná čo do základu
nároku. Nie je totiž možné zaťažiť žalujúcu stranu procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku
sporu.Žalobcabolvkonaní,čosatýkazákladunárokuplneúspešný,atotakčosatýkaprvoinštančného

ako aj odvolacieho konania, preto odvolací súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu
trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté
súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.