Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 11, 2020

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 7P/34/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2720200521
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2020:2720200521.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal.

dieťa: Z. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, D., zast.
Právne centrum s.r.o., Mýtna 42, Bratislava, IČO: XX XXX XXX a Q. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. D.
X, K., o návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Súd schvaľuje rodičovskú dohodu tohto znenia:

Súd zvyšuje výživné otcovi na mal. Z. zo sumy 50 eur na sumu 250 eur mesačne s účinnosťou

od 24.4.2020, ktoré je splatné k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 24.4.2020 do 31.5.2020 v sume 247 eur, súd povoľuje
otcovi splácať v 5 splátkach spolu s bežným výživným k rukám matky počínajúc právoplatnosťou tohto
rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Skalica č.k. XP/XX/XXXX-XX zo dňa 20.10.2010
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. XXCoP/XX/XXXX-XXX zo dňa 19.1.2011 v časti
o výške výživného na mal. Z..

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 24.04.2020 domáhala zvýšenia výživného otcovi na mal.
Z. z 50 eur na 350 eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu. Matka odôvodnila návrh tým, že
naposledysaovýškevýživnéhorozhodlorozsudkomOSSkalica č.k.6P/44/2010-90zodňa20.10.2010

v spojení s rozsudkom KS v Trnave č. k. 11CoP/46/2010-107 zo dňa 19.1.2011. Od toho času ( čo je
cca 9 rokov) sa podstatne zvýšili výdavky na dieťa po všetkých stránkach.

2. Matka predložila súdu rodičovskú dohodu v originále podpísanú aj otcom, v ktorej sa dohodli na
zvýšení výživného na 250 eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu na súd a na to, že otec zaplatí
nedoplatok na výživnom v 5 mesačných splátkach spolu s bežným výživným. Otec súdu v rámci e
mailovej komunikácie potvrdil, že túto dohodu osobne podpísal.

3. Otec sa na pojednávanie nedostavil z dôvodu dlhodobej práce v Nemecku a v záujme predchádzania
šíreniu vírusu COVID-19, ale súhlasil konať a rozhodovať v jeho neprítomnosti, pokiaľ sa bude
prejednávať a schvaľovať dohoda, ktorú on podpísal a poslal matke dieťaťa z Nemecka.4. Kolízna opatrovníčka s navrhovanou rodičovskou dohodou súhlasila považujúc ju za prospešnú pre
mal. Z..

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky i kolízneho opatrovníka dieťaťa, originálom rodičovskej
dohody(poštovouobálkou,vktorejoteczaslalmatkepodpísanúrodičovskúdohodu),pripojenýmispismi
OS Skalica sp. zn. 9P/11/2020 a 8P/69/2019, potvrdením o príjme matky, písomným vyjadrením otca,
ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

6. Naposledy bolo výživné na mal. Z. upravené rozsudkom OS Skalica č. k. 6P/44/2010-90 zo dňa
20.10.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 11CoP/46/2010-107 zo dňa 19.1.2011.
Výživné bolo vtedy otcovi zvýšené z 800 Sk na 50 eur mesačne. V tom čase mala matka netto mesačný
príjem cca 847,73 eur . Matka mala vyživovaciu povinnosť okrem Z. aj k mal. Z. D., nar. XX.X.XXXX,
na ktorého jej mal otec dieťaťa platiť súdom určené výživné 66,39 eur mesačne, ale neplatil Maloletý

Z. bol žiakom 2. ročníka ZŠ, nemal zdravotné problémy. Otec bol zamestnaný v Zariadení pre seniorov
Skalica, kde mal netto mesačný príjem 358,19 eur. Bol ženatý, mal v starostlivosti dve mal. deti ( Q., H..
X.X.XXXX, T., H.. XX.X.XXXX). Jeho manželka bola zamestnaná.

7. V súčasnom období ani jeden z rodičov nezmenil svoj osobný stav. Ani jeden z rodičov mal. Z. nemá

iné maloleté deti, ich ostatné deti sú už plnoleté.

8. Matka býva s mal. Z. a plnoletým synom v byte. Plnoletý syn študuje v českej republike na vysokej
škole. Mal. Z. je aktuálne evidovaný ako nezamestnaný, keďže sa pre Covid 19 do školy nechodilo a on
sa vrátil s zariadenia s osobitným výchovným režimom, avšak má záujem si vzdelanie dokončiť. Maloletý

nepoberá žiadne sociálne dávky. Podľa vyjadrenia matky má netto mesačný príjem cca 1600 eur.

9. Otec sa na pojednávanie nedostavil, ale jeho písomnej komunikácia s súdom aj vyjadrenia matky
vyplýva, že otec aktuálne žije a pracuje v Nemecku. Otec je ženatý, podľa písomného vyjadrenia otca
má jeho manželka zdravotné problémy onkologického charakteru. Otec má okrem mal. Z. ešte dve už

plnoleté deti.

10. Kolízna opatrovníčka k veci uviedla, že s rodinou maloletého pracujú ako úrad už dlhodobo, s matkou
je výborná spolupráca aj napriek problematickému správaniu dieťaťa. Matka je pre dieťa veľkou oporou,
ale otec nemá snahu riešiť problémy s maloletým.

11. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

12. Zo zákona o rodine vyplýva, že vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností,

možnostíamajetkovýchpomerov.Pokiaľježivotnáúroveňrodičovnízkaanemajúmožnosťjuzvyšovať-
jenevyhnutnéobmedziťnárokydieťaťaaprispôsobiťichtakejtoživotnejúrovni,zákontotižneustanovuje
rodičom povinnosť zvyšovať životnú úroveň dieťaťa.

13. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada

na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

14. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.17. Podľa § 77 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine sa právo na výživné nepremlčuje. Možno ho však
priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na

dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

18. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

19. Podľa § 78 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj
životných nákladov.

20. Predmetom konania je zvýšenie výživného na maloleté dieťa rodičovi. Rodičia uzatvorili rodičovskú
dohodu, ktorá bola predložená súdu na schválenie.

21. Pri skúmaní dôvodov návrhu matky na zvýšenie súd prihliadal na odôvodnené potreby oprávneného
( dieťaťa) i na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného ( otca). Pod odôvodnenými
potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava,
ošatenie,hygiena,pomernáčasťnákladovzabývanie,poplatkyzalekárskustarostlivosť,lieky,okuliarea
pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča,

na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným
stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho
pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii. Zmenou pomerov môže
byť subjektívna okolnosť na strane povinného, resp. okolnosť na strane oprávneného alebo objektívna,
a to vývoj životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania

a súd musí obligatórne skúmať jej príčiny. Takisto ňou môže byť dlhodobá práceneschopnosť, vznik
novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov, atď. Zmena výšky výživného alebo jeho
úplne zrušenie je vo všeobecnosti možné najskôr od času , kedy došlo k zmene pomerov. Tieto všetky
skutočnosti súd vzhľadom na dôvody návrhu i zisťoval.

22. Vzhľadom na charakter návrhu súd vykonal porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného
tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania na základe vykonaného dokazovania. Samotná zmena
pomerov pritom môže byť odôvodnená subjektívnymi okolnosťami na strane povinného či oprávneného
alebo objektívne, napr. vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78
ods. 3 už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu

výšky výživného.

23. Súd skúmal zmenu pomerov, ktorá nastala za cca 9 rokov, ktoré uplynuli od poslednej úpravy
výživného na strane dieťaťa i na strane rodičov, lebo vtedy sa naposledy zisťovali pomery rodičov. Súd
zistil, že u mal. Z. došlo k podstatnej zmene pomerov v tom, že úmerne veku vyrástol, zvýšili sa výdavky

na jej ošatenie, stravu a hlavne výdavky spojené s jeho výchovou. Matka aj otec majú pravidelný
mesačný príjem, otec pracuje v Nemecku ale súdu ani na výzvu svoj príjem neuviedol. Nakoľko však
rodičia uzatvorili rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej sa dohodli na zvýšení výživného z 50 eur na 250
eur mesačne od podania návrhu matky na súd ( pozn. súdu: t.j. od 24.04.2020), súd ďalej príjem otca
už nezisťoval.

24. Nakoľko súd zvýšil výživné otca od 24.4.2020, vyčíslil otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za
obdobie od 24.4.2020 do 31.5.2020 v sume 247 eur. Nedoplatok bol vyčíslený za obdobie do 31.5.2020
z dôvodu, že rozhodoval 11.06.2020, t.j. do 15 dňa v mesiaci. ( K sume 247 eur dospel tak, že za mesiac
máj 2020 sa výživné zvýšilo o 200 eur. Nedoplatok za obdobie 24.4. až 30.4. súd vypočítal pomerne za

7 dní takto: 7 dní čo má otec doplatiť deleno 30 dní predstavujúci celý mesiac krát zvýšené 200 eur ako
zvýšené výživné = 46,66, zaokrúhlene 47 eur ). Nedoplatok na zročnom výživnom súd povolil otcovi
splácať v zmysle rodičovskej dohody po dobu 5 mesiacov spolu s bežným výživným. Súd prihliadal na
to, že otec nebol na pojednávaní prítomný, mohol medzi časom nedoplatok doplatiť, preto súd dodáva
nasledovné: Pokiaľ otec medzi časom výšku tohto nedoplatku doplatil ( t.j. za 7 dní apríla sumu 47 eur

a za máj 200 eur), tým sa zbavil povinnosti zaplatiť nedoplatok uvedený vo výroku rozsudku do konca
mája 2020 a od júna je povinný platiť už dohodou nastavený režim výživného na 250 eur mesačne.25. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 C.m.p. veta prvá, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na
súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník
konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v

spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri

neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k

maloletému.