Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 15, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 14C/125/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1205222823
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Štepániková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1205222823.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr Janou Štepánikovou v právnej veci

navrhovateľa: Š. Z., Z.. XX.X.XXXX, B. E. XX, I. H.T., zast: JUDr. Peter Pandy, advokát, L. Kossutha 99,
Kráľovský Chlmec, proti odporcovi: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 44/
a, Bratislava, IČO: 35 815 256, o zaplatenie 426,44 € (12.847,-Sk) s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi trovy konania v sume 25,50 € v lehote 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu k úhrade 426,44 € (12.847,-Sk) s

príslušenstvom.

Podľa § 14 kolektívnej zmluvy uzatvorenej na roky 2001 a 22003 medzi SPP š.p. a Plynárenským
odborovým zväzom sa odporca zaviazal zabezpečiť v príslušnom roku tvorbu podielov na
hospodárskych výsledkoch vo výške priemernej tarifnej mzdy dosiahnutej v predchádzajúcom roku.
Termín vyplatenia podielov bol v kolektívnej zmluve stanovený na výplatný termín za mesiac august
príslušného roka.

Medzi SPP š.p. a SPP a.s. nastal prechod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov.

Súd vec prejednal v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu.

Odporca svoju neúčasť písomne ospravedlnil, súhlasil s tým aby súd vec prejednal v jeho neprítomnosti,
návrh navrhovateľa zamietol a priznal odporcovi náhradu trov konania.

Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil tento skutkový stav veci:

Pracovný pomer navrhovateľa a odporcu skončil na základe dohody o skončení pracovného pomeru zo
dňa 8.12.2003 a to dňom 29.12.2003.

Z výpisu z obchodného registra na odporcu súd zistil, že akciová spoločnosť bola založená

zakladateľskou listinou zo dňa 11.06.2001 v súlade s § 154 až 220 Zákona č. 513/91 Zb., s dňom zápisu
do obchodného registra 01.07.2001 v znení noviel v dôsledku Rozhodnutia Vlády Slovenskej republiky
č. 317/2001 zo dňa 11.04.2001 o privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu, štátny podnik, IČO:
00 211 290 zrušeného bez likvidácie. Majetok, práva, povinnosti a záväzky (i neznáme) okrem právpodľa § 16 Zákona č. 92/1991 Zb. zrušeného štátneho podniku prešli na Fond národného majetku SR,
ktorých ich dňa 01.07.2001 vložili do akciovej spoločnosti, Slovenský plynárenský priemysel, a.s..

Z Kolektívnej zmluvy SPP š.p. uzavretej na roky 2001 až 2003, strana 27, zo dňa 15.11.2000 súd zistil,
že podľa § 14 s názvom Podiely na hospodárskych výsledkoch, zamestnávateľ zabezpečí v príslušnom
roku tvorbu podielov na hospodárskych výsledkoch vo výške priemernej tarifnej mzdy dosiahnutej v SPP,
š.p. v predchádzajúcom roku. Konkrétny postup vyplatenia podielov bude upravený vnútropodnikovým
predpisom vopred prerokovaným s POZ. Termín vyplatenia je stanovený vo výplatnom termíne za

mesiac august príslušného roka.

Z dodatku č. 3 ku Kolektívnej zmluve SPP, akciovej spoločnosti uzavretej na roky 2001 až 2003, ktorý
bol podpísaný dňa 11.12.2001 súd zistil, že týmto dodatkom sa zrušil celý paragraf - § 14 Podiely na
hospodárskych výsledkoch pre rok 2001. Nasledujúce paragrafy sa prečíslovali na § 14 - „Doplnkové
dôchodkové poistenie“ atď...“ . Dodatok sa stal neoddeliteľnou súčasťou Kolektívnej zmluvy SPP,

akciovej spoločnosti na roky 2001 až 2003 a nadobudol účinnosť dňom podpisu zmluvnými stranami, t.j.
11.12.2001. Nadobudnutím účinnosti tohto dodatku už nebolo možné odvolávať sa na § 14 a požadovať
vyplatenie podielov v zmysle tohto ustanovenia.

Z Rozhodnutia rozhodcu pre kolektívne spory č. 11 Ministerstva práce, sociálnych vecí SR zo dňa

01.05.2004 v kolektívnom spore o plnenie kolektívnej zmluvy súd zistil, že tento svojim rozhodnutím
uložil SPP, a.s., povinnosť zaplatiť každému zamestnancovi, ktorý ku dňu 31.12.2001 vykonával u
zamestnávateľa práce v hlavnom pracovnom pomere sumu 12.847,-Sk ako podiel na hospodárskom
výsledku za rok 2001.

Z uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Sp/34/2006 zo dňa 28.09.2007 súd zistil, že zrušil
rozhodnutie D.. P. A., rozhodcu pre kolektívne spory č.11, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny
vo veci vyplatenia podielu na hospodárskom výsledku za rok 2001 v zmysle § 14 Kolektívnej zmluvy
SPP, š.p. uzatvorenej na roky 2001 až 2003 zo dňa 15.11.2000, pre jeho nepreskúmateľnosť.

Z uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Sp/28/2011-129 zo dňa 1é.01.20012 súd zistil, že súd
rozhodnutie rozhodcu v kolektívnom spore o plnenie kolektívnej zmluvy zo dňa 17.12.2001 vo veci
vyplatenia podielu na hospodárskom výsledku za rok 2001 podľa § 250q ods. 2 O. s. p. zrušil z
dôvodu nepredloženia kompletného administratívneho spisu ako podkladu pre preskúmanie samotného
rozhodnutia rozhodcu.

Podľa § 1 ods. 1 Zákonníka práce, tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti
s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívnej
pracovnoprávne vzťahy.

Podľa čl. 10 Základných zásad Zákonníka práce, zamestnanci a zamestnávatelia majú právo
na kolektívne vyjednávanie; v prípade rozporu ich záujmov zamestnanci majú právo na štrajk a
zamestnávatelia majú právo na výluku. Odborové orgány sa zúčastňujú na pracovnoprávnych vzťahoch
vrátane kolektívneho vyjednávania. Zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník sa zúčastňujú
na pracovnoprávnych vzťahoch za podmienok ustanovených zákonom. Zamestnávateľ je povinný

umožniť odborovému orgánu pôsobiť na pracoviskách.

Podľa§42ods.1,vetaprváZákonníkapráce,pracovnýpomersazakladápísomnoupracovnouzmluvou
medzi zamestnávateľom a zamestnancom.

Podľa § 43 ods. 1, písm. d) Zákonníka práce, v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so
zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorou sú mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v
kolektívnej zmluve.

Podľa § 43 ods. 3 Zákonníka práce, ak sú pracovné podmienky podľa odseku 1, písm. d) dohodnuté

v kolektívnej zmluve, stačí uviesť odkaz na ustanovenia kolektívnej zmluvy; inak stačí uviesť odkaz
na príslušné ustanovenia tohto zákona. Ak v pracovnej zmluve nie sú dohodnuté mzdové podmienky
a účinnosť ustanovení kolektívnej zmluvy, na ktoré pracovná zmluva odkazuje sa skončila, mzdové
podmienky dohodnuté v kolektívnej zmluve sa považujú za mzdové podmienky dohodnuté v pracovnejzmluve až do dohodnutia nových mzdových podmienok v kolektívnej zmluve, alebo v pracovnej zmluve,
najviac po dobu 12 mesiacov.

Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú
prácu mzdu.

Podľa § 118 ods. 2, veta druhá Zákonníka práce, za mzdu sa nepovažuje náhrada mzdy, odstupné,
obchodné, cestovné náklady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu,

príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnos z
kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej
neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť,
peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so
zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy,
ktoré nemá charakter mzdy.

Podľa § 119 ods. 3 Zákonníka práce v mzdových podmienkach zamestnávateľ dohodne najmä formy
odmeňovania zamestnancov, sumu základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných
za prácu a podmienky ich poskytovania. Základnou zložkou mzdy je zložka poskytovaná podľa
odpracovaného času lebo dosiahnutého výkonu.

Podľa§231ods.2Zákonníkaprácenároky,ktorévniklizkolektívnejzmluvyjednotlivýchzamestnancom,
sa uplatňujú ako ostatné nároky zamestnancov z pracovného pomeru.

Pojem mzda z právneho hľadiska vychádza z ekonomickej úlohy. Súvisí s účasťou zamestnanca

v spoločenskej výrobe a v službách vo forme pracovnoprávneho vzťahu. Predstavuje odmenu za
vykonanú prácu, ktorá sa realizuje podľa vopred stanovených zásad mzdovej politiky konkretizovaných
najmä v mzdových sústavách a ustanoveniach kolektívnych zmlúv. Mzda za prácu má peňažnú formu,
vyjadruje určité množstvo a kvalitu práce podľa vopred stanovených noriem, odráža celkovú efektívnosť
príslušnej organizácie, význam príslušnej pracovnej profesie, jej kvalifikačnú náročnosť a individuálny

výkon a prínos zamestnanca. Z tohto hľadiska mzda vyjadruje na jednej strane individuálny výkon
a prínos zamestnanca. Z tohto hľadiska mzda vyjadruje na jednej strane individuálne oprávnenie
zamestnanca na mzdu, na druhej strane najmä povinnosť zamestnávateľa odmeňovať zamestnancov
za vykonanú prácu nielen v predpísanej miere, ale aj progresívnym spôsobom.

Mzda sa teda viaže na existenciu pracovnoprávneho vzťahu, predovšetkým pracovného pomeru a
predstavuje odmenu, ktorú je zamestnávateľ povinný vyplácať zamestnancom za jeho prácu podľa
množstva, akosti a vopred stanovených noriem.

Mzda je splatná za predchádzajúce mesačné obdobie, prémie a odmeny sa môžu vyplatiť za dlhšie

časové obdobie. Ak dôjde ku skončeniu pracovného pomeru, mzda je splatná v deň jeho skončenia,
prémie a iné pohyblivé zložky mzdy, výška ktorých nie je v čase skončenia pracovného pomeru známa,
sú splatné v najbližšom výplatnom termíne po zistení ich výšky. U odporcu bol deň určený na výplatu
mzdy stanovený na 10. deň nasledujúceho mesiaca.

Kolektívna zmluva môže byť prameňom práva zásadne len vtedy, ak jej ustanovenia sú všeobecnej
povahy a záväzne upravujú celú skupinu právnych vzťahov rovnakého druhu a neurčitého počtu. Ide o
tzv. normatívnu zmluvu, ktorú nevyhnutne treba odlišovať od individuálnych právnych aktov vzťahujúcich
sa len na určitý individuálny, výnimočných subjektov pracovnoprávnych vzťahov. Okrem normatívnej
časti obsahuje aj záväzkovú časť, ktorá reprezentuje záväzky zmluvnej povahy a záväzky morálne. Z

normatívnejčastikolektívnejzmluvyupravujúcejmzdovéapracovnépodmienkyvznikajúprepracovníka
nároky, ktoré môže uplatniť rovnako ako ostatné nároky vyplývajúce z pracovnoprávneho pomeru.

Prínos práce zamestnanca pre zamestnávateľa, vrátane jeho nasadenia a obetavosti, nemožno vždy
oceniť v rámci zamestnancovej základnej mzdy alebo platu. K jeho motivácii slúžia aj podiely na

hospodárskych výsledkoch zamestnávateľa. Pravidlá pre ich poskytovanie musia byť stanovené pre
vyplatenie určitej peňažnej čiastky (časti mzdy) vopred nárok na ich vyplatenie vznikne na základe
splnenia vopred stanovených merateľných ukazovateľov, v danom prípade podmienkou priznania
podielov na hospodárskych výsledkoch a ich tvorbabola odvíjaná od hospodárskeho výsledku za rok 2001, z ktorého mal zamestnávateľ zabezpečiť
tvorbu podielov vo výške priemernej tarifnej mzdy dosiahnutej v SPP, š.p.. Pod pojmom priaznivé
hospodárske výsledky treba rozumieť stav, keď zamestnávateľ v príslušnom období, v tomto prípade

kalendárnom roku 2001, dosiahne zisk - kladný hospodársky výsledok po tom, čo splní všetky svoje
povinnosti vyplývajúce zo zákona, zmluvy, resp. iných právnych skutočností. Z výkazu ziskov a strát
k 31.12.2001,ktorý odporca podal na príslušný daňový úrad spolu s daňovým priznaním za rok 2001
je zrejmé, že odporca vykázal v riadku 60 hospodársky výsledok za účtované obdobie roka 2001 v
mínusovej hodnote.

Pracovnú zmluva, prípadne kolektívna zmluva by mali stanoviť pravidlá a podmienky pre vznik nároku
na výplatu tejto pohyblivej zložky mzdy. Pohyblivé zložky mzdy sú zložkami nie nárokovateľnými, na
ich výplatu zamestnanec získa nárok po splnení vopred stanovených podmienok, či pravidiel. Pokiaľ
neexistujenormaupravujúcapriznaniepodielovpodľavopredvydanýchinternýchpredpisov,dojednanív
dohodách o mzde, prípadne kolektívnej zmluve, je rozhodnutie o priznaní podielov celkom v kompetencii

zamestnávateľa a len ťažko si možno nárokovať jej priznanie. Výplata pohyblivej zložky medzi závisí
na jej priznaní, ak je priznaná - teda existuje nárok na jej vyplatenie napríklad kolektívnej zmluve,
stane sa jej vyplatenie zložkou nárokovou. V danom prípade už v čase podania návrhu na súdu, bolo
ustanovenie kolektívnej zmluvy a to § 14 „Podiely na hospodárskych výsledkoch“ - pre rok 2001 zrušené
DODATKOM č. 3 ku Kolektívnej zmluve SPP, akciovej spoločnosti dňa 11.12.2001, nové ustanovenia

upravujúce poskytnutie prémií za rok 2002 v Kolektívnej zmluve SPP, akciovej spoločnosti nebolo
prijaté, preto sa vyplatenie prémie nemohlo stať nárokovou zložkou mzdy navrhovateľa, najviac márne
uplynulo obdobie 12 mesiacov počas ktorých do prijatia novej Kolektívnej zmluvy, resp. prijatia nového
príslušného ustanovenia v kolektívnej zmluvy mohol zamestnanec uplatniť svoj nárok na súde. V danom
prípade však 01.04.2002 nadobudla účinnosť nová Kolektívna zmluva Slovenského plynárenského

priemyslu, a.s., na roky 2002 až 2003, ktorou sa ukončila platnosť Kolektívnej zmluvy SPP š.p., na
roky 2001 až 2003. Vychádzajúc z týchto skutočností, nárok navrhovateľa na zaplatenie podielov na
hospodárskych podielov na hospodárskych výsledkoch za rok 2001 bol pre rok 2001 zrušený Dodatkom
č. 3 ku Kolektívnej zmluve SPP š.p., nebola splnená ani druhá podmienka pre tvorbu a vyplatenie
podielov a to v tom, že odporca nedosiahol v roku 2001 kladný hospodársky výsledok, odporca preto

nie je povinný zaplatiť navrhovateľovi podiel na hospodárskych výsledkoch za rok 2001, a súd návrh z
vyššie uvedených dôvodov v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle §142/1O.s.p. a priznal úspešnému odporcovi trovy konania
spočívajúca v zaplatení súdneho poplatku za podaný odpor odporcom v sume 25,50 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia na tunajšom súde, písomne, v 2 vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205 a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; návrh na súdny výkon rozhodnutia.