Decision was made at the court Okresný súd Prievidza
Judgement was issued by Mgr. Marianna Hašková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 13C/21/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815200772
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marianna Hašková
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3815200772.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza, sudkyňou Mgr. Mariannou Haškovou, v právnej veci navrhovateľa: Friendly
Finance Slovakia s.r.o., IČO: 47 243 368, so sídlom v Košiciach, Hlavná 104, právne zastúpeného Mgr.
Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, J. Kráľa 7, proti odporcovi: N. E.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom K., W. č. XXX/XX, t. č. na neznámom mieste, zastúpeného Q. G., súdnou
tajomníčkou Okresného súdu K., o zaplatenie 327,21 eura s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 200,- eur s úrokom z omeškania vo výške
5,25% ročne zo sumy 200,- eur od 12.01.2014 do zaplatenia, a na účet právneho zástupcu navrhovateľa
náhradu trov právneho zastúpenia 14,81 eura a ostatných trov konania v sume 4,34 eura, a to všetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa návrhom podaným na Okresný súd Prievidza dňa 22.01.2015 domáhal proti odporcovi
zaplateniasumy327,21euraspolusúrokomzomeškaniavovýške5,25%ročnezosumy262,21euraod
12.01.2014dozaplateniaanáhradytrovkonania.Návrhzdôvodniltým,žesodporcomuzatvorilrámcovú
zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru a zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe
ktorých odporcovi poskytol krátkodobý bezúčelový bezúročný úver vo výške 200,- eur. Odporca mal úver
vrátiť spolu s príslušenstvom vo výške 262,21 eura. Splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 11.01.2014.
Odporcadlžnúsumuvlehotesplatnostinevrátil,pretosinavrhovateľuplatnilajnároknazaplatenieúroku
z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 naradenia vlády č. 87/1995
Z. z. vo výške 5,25% ročne odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti úveru až do zaplatenia. Zároveň
v súlade s čl. IV bod 5 rámcovej zmluvy si uplatnil voči odporcovi aj náhradu skutočne vynaložených
nákladov v celkovej výške 65,- eur, ktoré predstavujú poplatky za zasielané upomienky odporcovi.
Okresný súd Prievidza uznesením zo dňa 25.06.2015 č. k. 13C/21/2015-24 ustanovil odporcovi na
neznámom mieste opatrovníka, Q. G., súdnu tajomníčku OS K., podľa § 29 ods. 2,6 OSP.
Odporca a ani opatrovník odporcu sa k návrhu navrhovateľa ústne a ani písomne nevyjadrili.
Súd vo veci konal a rozhodol na pojednávaní dňa 14.08.2015 konanom v neprítomnosti navrhovateľa,
právneho zástupcu navrhovateľa, odporcu a opatrovníka odporcu podľa § 101 ods. 2 OSP.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to najmä s: návrhom, výpisom
navrhovateľa z OR, dohodou o plnomocenstve, rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru
zo dňa 11.12.2013, zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 11.12.2013, výpisom z účtu
navrhovateľa, upomienkou o nezaplatení zo dňa 18.01.2014, urgenciou nezaplatenej pohľadávky zo dňa
25.01.2014,upozornenímnahrozbuexekúciezodňa01.02.2014,poslednouvýzvouzodňa08.02.2014,
lustráciou odporcu v Registri obyvateľov, lustráciou odporcu v ZVJS a Sociálnej poisťovni, uznesením
OS Prievidza zo dňa 25.06.2015 č. k. 13C/21/2015-24, ospravedlnením navrhovateľa zo dňa 05.08.2015
a ostatným obsahom spisu, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
Z Rámcovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi vyplýva, že navrhovateľ spotrebiteľský úver poskytuje
prostriedkami diaľkovej komunikácie podľa zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri
finančných službách na diaľku, na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru ako krátkodobý
bezúčelový úver. Rámcová zmluva upravuje rámcovo práva a povinnosti zmluvných strán bližšie
upravených v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru a v Dohodách o zmene dohodnutých
podmienok. V rámcovej zmluve v čl. III. sú bližšie upravené podmienky uzatvorenia zmluvy, pričom
Rámcová zmluva a zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu s textom rámcovej
zmluvy, zmluvy a jej prípadných príloh. Na základe uzatvorenej zmluvy sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
klientovi úver na bankový účet klienta najneskôr v nasledujúci pracovný deň po uzatvorení zmluvy.
Záväzok veriteľa poskytnúť úver sa považuje za splnený odpísaním peňažných prostriedkov vo výške
úveru z bankového účtu veriteľa v prospech bankového účtu klienta. Ďalej Rámcová zmluva upravuje,
že úver sa poskytuje ako bezúročný, v prípade omeškania je klient povinný zaplatiť veriteľovi
skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním, a to personálne náklady, náklady za prevádzku
kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS, e-mailové správy, písomné výzvy a ďalšie náklady. Tieto
sú bližšie upravené v bode IV. bod 5 Rámcovej zmluvy. Úver je krátkodobým bezúčelovým úverom
s lehotou splatnosti najviac 31 dní, je poskytnutý jednorázovo v celej výške. Dlžník sa zaväzuje úver
splatiť v jednej splátke s príslušenstvom, pričom záväzok dlžníka uhradiť splátku sa považuje za splnený
pripísaním peňažných prostriedkov na účet veriteľa. V Rámcovej zmluve sú ďalej upravené podmienky
zmeny a ukončenia Rámcovej zmluvy a Zmluvy.
Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru z 11.12.2013 vyplýva, že navrhovateľ ako veriteľ sa na
základe Rámcovej zmluvy a zmluvy zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi krátkodobý, bezúročný úver vo
výške 200,- eur s jednorazovým čerpaním, bezhotovostným prevodom z účtu v banke veriteľa na účet
spotrebiteľa najneskôr v nasledujúci pracovný deň po uzatvorení zmluvy a spotrebiteľ sa zaväzuje vrátiť
veriteľovi úver s príslušenstvom v celkovej výške 262,21 eura bezhotovostne na bankový účet veriteľa.
RPMN je vo výške 366,2%, celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru
62,21 eura. Celková čiastka, ktorú je povinný spotrebiteľ zaplatiť je 262,21 eura. Priemerná RPMN je
418%.
Z výpisu účtu navrhovateľa vyplýva, že dňa 12.12.2013 bola vykonaná transakcia- príkaz na úhradu
sumy 200,- eur na účet odporcu uvádzaný v zmluve s lehotou splatnosti do 11.1.2014.
Upomienkou zo dňa 18.01.2014 vyzýval navrhovateľ odporcu k zaplateniu sumy 297,20 eura, pričom
administratívne náklady vymáhania predstavujú 35,- eur (súd poznamenáva, že prvá upomienka v
zmysle Rámcovej zmluvy mala byť spoplatnená sumou 15,- eur a nie 35,- eur uvádzal vo výzve
navrhovateľ), upomienkou zo dňa 25.01.2014 vyzýval navrhovateľ odporcu k zaplateniu sumy 307,20
eura, pričom administratívne náklady sú v sume 10,- eur, upozornením na hrozbu exekúcie zo dňa
01.02.2014 bol odporca vyzývaný na zaplatenie sumy 317,20 eura s tým, že náklady spojené s týmto
upozornením sú v sume 10,- eur. Poslednou výzvou zo dňa 08.02.2014 vyzýval navrhovateľ odporcu k
zaplateniu celkom sumy 342,20eura s tým, že administratívne náklady na vymáhanie sú vo výške 30,-
eur.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 266/2005 Z. z.“), zmluvou na diaľku je zmluva
medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov
diaľkovej komunikácie.Podľa § 2 písm. d) zákona č. 266/2005 Z. z., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú
spotrebuposkytujúfinančnéslužbynazákladezmluvynadiaľkuaktoráprijejuzavieraníaplnenínekoná
v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 266/2005 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, na zmluvy na diaľku a
na právne vzťahy, ktoré z nich vzniknú, sa vzťahujú osobitné predpisy.
Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia
zmluvy, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a
ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9
ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.
Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku
dňu uzavretia zmluvy, Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v
zmluveospotrebiteľskomúverejeuvedenánesprávneročnápercentuálnamieranákladovvneprospech
spotrebiteľa.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku;
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona, považoval súd
návrh navrhovateľa za čiastočne dôvodný. V konaní bolo preukázané a účastníkmi nespochybnené, že
dňa 11.12.2013 uzavreli účastníci zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú podľa zákona č. 266/2005
Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, podľa § 24 a nasl. ustanovení zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a následne podporne i podľa Občianskeho zákonníka.
Ako vyplýva z čl. III. Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky
a s tým spojených ďalších služieb, zmluvu uzatvárajú účastníci na základe žiadosti o poskytnutie
úveru spotrebiteľa vo forme formulára prístupného na adrese internetového sídla veriteľa v časti
užívateľského účtu spotrebiteľa. Požiadať o úver je oprávnený spotrebiteľ zaregistrovaný u veriteľa na
internetovej stránke veriteľa, ktorému bol vytvorený užívateľský účet v súlade s podmienkami vytvoreniaužívateľského účtu. Rámcová zmluva a zmluva sa považujú za uzavreté momentom prijatia písomného
súhlasusnávrhomrámcovejzmluvy,zmluvyajejprílohklientomelektronickoupoštou.Uzavretímzmluvy
spotrebiteľ potvrdzuje, že bol oboznámený s informáciami o podmienkach spotrebiteľského úveru.
Rámcová zmluva a zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu s textom zmlúv a
jej prípadných príloh.
Uzavretie zmluvy na diaľku predpokladá zákon č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných
službách na diaľku, pričom medzi účastníkmi neboli sporné okolnosti uzatvárania zmluvy. Svojou
povahou išlo o zmluvu o úvere a nie zmluvu o pôžičke, pretože zo zmluvy vzniká veriteľovi záväzok
poskytnúť klientovi úver za dohodnutých podmienok (čl. III. bod 6 Rámcovej zmluvy). Súd posudzoval
obsahové náležitosti zmluvy i podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
v platnom znení v čase uzavretia zmluvy (§ 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.) a zistil, že Zmluva
o spotrebiteľskom úvere v spojitosti s Rámcovou zmluvou obsahujú všetky zákonom predpokladané
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom úver sa považuje za bezúročný. Súd však zistil, že
zmluva obsahuje nesprávny údaj o RPMN, ktorý je v zmluve určený na 366,2%, pričom keď súd porovnal
výšku pôžičky, výšku mesačnej splátky spolu s odplatou za poskytnutie úveru a podľa (fininfo.sk) má
byť správne stanovená RPMN vo výške 594,67%. Vzhľadom na absenciu správneho údaju v zmysle
§ 9 ods. 2 písm. j) s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z., je
potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Odporca je preto povinný vrátiť len úverovú
istinu 200,- eur. Okrem toho odplata v sume 62,21 eura za požičanú sumu 200,- eur na jeden mesiac
je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, pretože vysoko prekračuje odplatu za
spotrebiteľské úvery v obdobných veciach. Stanovený poplatok ako odplata za poskytnutie úveru na
dobu jedného mesiaca v rozsahu približne 31,105% z poskytnutej sumy, je neprimeraný a uvedená
odplata je v rozpore s uvedeným zákonným ustanovením, preto je podľa § 39 Občianskeho zákonníka
neplatne dojednaná. Pre porovnanie súd udáva, že podľa § 1a ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.
z. ak ide o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi na obdobie kratšie ako tri mesiace alebo
o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, ktorých výška nepresiahne 100 eur, je najvyššia
prípustná výška odplaty zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov 30% ročne. Uvedené
ustanovenie je účinné od 01.06.2014, avšak je evidentné, že akceptovateľná výška odplaty pri nízkych
a krátkodobých úveroch sa pohybuje len v tomto rozmedzí. Obdobný názor zaujal aj Krajský súd v
Trenčíne v rozsudku zo dňa 08.07.2015 sp. zn. 17Co/576/2015.
Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej uplatnenej výške
65,- eur, ktoré uplatňuje s poukazom na čl. IV bod 5 Rámcovej zmluvy. Podľa čl. IV bod 5 Rámcovej
zmluvy „v prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne
vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace personálne náklady,
náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS, e-mailové správy, písomné výzvy,
ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania. Tieto náklady sú vyrátané nasledovne:
Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky: celkové
náklady vo výške 15,- eur
Spracovanie aurgenciepriomeškanísúhradou úveruvrátanevypracovania druhejupomienky:celkové
náklady vo výške ďalších 10,- eur
Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania tretej upomienky: celkové
náklady vo výške ďalších 10,- eur
Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania štvrtej upomienky a
prípravy prípadu na predanie externej inkasnej spoločnosti: : celkové náklady vo výške ďalších 30,-
eur“.
Predovšetkým súd udáva, že navrhovateľ nepreukázal z čoho konkrétne pozostáva žalovaná suma
skutočne vynaložených nákladov 65,- eur a ako k tejto sume dospel. Rovnako nie je preukázané,
či vôbec a akým spôsobom doručil navrhovateľ prípadné urgencie a upomienky odporcovi. Zmluvné
dojednanie o nákladoch spojených s vymáhaním obsiahnuté v článku IV bod 5 Rámcovej zmluvy
považuje súd za neplatné. Ide o plnenie, ktorému nezodpovedajú reálne vynaložené náklady, na ktorýchsa nemôže spotrebiteľ podieľať. Pokiaľ si navrhovateľ ako veriteľ zakomponoval do Rámcovej zmluvy
uvedené plnenie, nejde o individuálne zmluvné dojednanie, pretože je obsiahnuté v rámcovej zmluve
pre rovnaké typy úverov a aj vzhľadom na okolnosti uzatvárania zmluvy je zrejmé, že odporca ako
spotrebiteľ tvorbu tohto zmluvného dojednania nemohol nijako ovplyvniť. Navrhovateľ nepreukázal
skutočne vynaložené náklady spojené s vymáhaním, teda aké konkrétne personálne náklady, náklady
za prevádzku kancelárie, telefonické výzvy a iné mu vznikli z dôvodu omeškania klienta. Okrem toho
veriteľ môže doručovať uvedené výzvy aj na internetovú adresu dlžníka, s čím nemôže mať spojené
takmer žiadne náklady (čl. VII bod 1 Rámcovej zmluvy). Súd poukazuje na to, že ide o bežnú evidenciu
a správu úveru, pričom v dôsledku omeškania dlžníka nie je veriteľ povinný vyzývať dlžníka v krátkej
dobe štyrmi podaniami, v ktorých ho upozorňuje na dlh a zároveň o ďalšie navýšenie nákladov za
upomienku. Navrhovateľ si takto zabezpečuje plnenie, ktoré skrýva pod „skutočne vynaložené náklady“.
Ide o neprimeranú sankciu spojenú s omeškaním dlžníka, pretože tieto náklady tvoria z celkovej sumy
poskytnutého úveru približne 32,50% (§ 53 ods. 4 písm. k) OZ), a teda neplatne zmluvné dojednanie v
zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom k uvedenému má navrhovateľ nárok len na vrátenie úverovej istiny v sume 200,- eur a vo
zvyšku súd návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný. V konaní pritom nebolo sporné, že odporca
nevykonal z titulu tohto úveru žiadnu splátku.
Navrhovateľovi ďalej patrí úrok z omeškania zo sumy 200,- eur, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti
úveru (úver splatný dňa 11.01.2014), t. j. odo dňa 12.01.2014 do zaplatenia, a to v zákonnej výške 5,25%
ročne zo sumy 200,- eur v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády
č. 87/1995 Z. z. v platnom znení.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 a § 151 ods. 1 OSP tak, že vo väčšej miere
neúspešného odporcu zaviazal zaplatiť vo väčšej časti úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania
v sume 4,34 eura za zaplatený súdny poplatok (zodpovedajúca časť zo zaplateného súdneho poplatku
vo výške 19,50 eura) a trov právneho zastúpenia v sume 14,81 eura, čo predstavuje 22,24% trov
konania podľa úspešnosti navrhovateľa v spore. Navrhovateľ bol v konaní čiastočne úspešný, keď z ním
uplatnenej pôvodnej sumy 327,21 eura mu bola priznaná suma 200,- eur, čo predstavuje zaokrúhlene
čistú úspešnosť navrhovateľa v spore 22,24% (úspešnosť navrhovateľa 61,12%, úspešnosť odporcu
38,88%, rozdiel predstavuje 22,24%). Súd odporcovi uložil nahradiť navrhovateľovi príslušnú časť trov
právneho zastúpenia podľa § 10 ods. 1, § 13a písm. a), c), § 15 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov zo sumy 66,58 eura pričom vychádzal z hodnoty sporu v sume
327,21 eura a priznal trovy právneho zastúpenia za tieto úkony právnej služby:
1. prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 10.01.2015
odmena 24,90 eura + režijný paušál 8,39 eura,
2. písomné podanie na súd zo dňa 22.01.2015
odmena 24,90 eura + režijný paušál 8,39 eura,
t. j. odmenu 49,80 eura + režijný paušál 16,78 eura, spolu v sume 66,58 eura.
Náhrada trov právneho zastúpenia pozostáva z čiastočnej náhrady celkových trov právneho zastúpenia
v sume 14,81 eura (22,24% zo sumy 66,58 eura).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch
vyhotoveniach, na Okresný súd Prievidza. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje zanesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 OSP.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.