Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 11, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/261/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511216602
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7511216602.7

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci maloletej E. C. Š.ě nar. XX.XX.XXXX a maloletého K. R. Š.ě
nar. XX.XX.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice,
Staničné námestie č. 9 detí rodičov C. Š.ě nar. X.X.XXXX bývajúcej v C.Č č. XXX R. K. zastúpenej
advokátkou JUDr. Melániou Knopovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej č. 20
a Ing. E. Š.ě nar. XX.X.XXXX bývajúceho v S. - J., X. Y. Y. XXXX/X, C.Č K. v konaní o úprave výkonu

rodičovských práv a povinností k maloletým deťom o návrhu otca na zrušenie predbežného opatrenia o
výchove maloletých detí a úprave styku a návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia o zmene
výchovy maloletých detí o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie z 30.4.2013
č.k. 19P 89/2011-573 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením z 30.4.2013 č.k. 19P 89/2011-573 zamietol návrh otca na zrušenie
predbežného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Košice - okolie z 30.5.2012 č.k. 19P
89/2011-206 v spojení s uznesením Okresného súdu Košice - okolie zo 7.9.2012 č.k. 19P 89/2011-405.
Zamietol návrh otca z 23.4.2013 na nariadenie predbežného opatrenia.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie otec maloletých detí s návrhom, aby odvolací súd

zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a zrušil uznesenie Okresného súdu Košice - okolie č.k. 19P
89/2011-206z30.5.2012auznesenieOkresnéhosúduKošice-okolieč.k.19P89/2011-405zo7.9.2012,
mal. E. C. Y. a mal. K. R. Y. predbežne zveril do jeho starostlivosti a matke nariadil odovzdať maloleté
deti do jeho starostlivosti do 14 dní od doručenia uznesenia účastníkom konania s tým, že odovzdanie
maloletých detí prebehne v mieste terajšieho bydliska matky pred domom č.p. XXX v obci O., úprava
styku maloletých detí s matkou nebude týmto rozhodnutím upravená a rodičom sa doporučí absolvovať

mediačné stretnutie za účelom dohody o styku matky s maloletými deťmi pred mediátorom zapísaným v
zozname mediátorov JUDr. Renátou Dolanskou so sídlom Kováčska 69, Košice - Staré mesto. Zdôraznil
a trval na tom, že od poslednej úpravy pomerov vo výchove maloletých detí a úprave ich styku s otcom
došlo k závažnej zmene pomerov, ktorá musí mať za následok novú úpravu výchovy. Predpoklady,
na základe ktorých nariadil súd predbežné opatrenie, boli chybne súdom uznané ako osvedčené
skutočnosti napriek tomu, že sa jednalo o klamstvá a manipuláciu matky. Uviedol, že preukázal, že

terajšie predbežné opatrenie neplní a ani nemôže naplňovať zákonný účel, ktorým má byť zabezpečenie
otcovskej výchovy detí, naopak, vo veľkej miere prispieva, či priamo spôsobuje odcudzovanie detí od
otca. Súd takouto protiústavnou úpravou pomerov maloletých detí a ich rodičov sa podieľa na devastácii
prirodzeného rodinného puta. Preukázal, že výchovné prostredie u matky nie je pre deti vhodné, pretože
žijú v domácnosti s násilníkom, ktorý čelí v priestupkovom konaní obvineniu za napadnutie babičky
maloletých detí, keď prišla spolu s ním navštíviť maloleté deti do O. 23.8.2012. Predložil dôkazy, že

jemu a jeho rodičom je bránené stýkať sa s deťmi a ako to vyplýva aj zo spisového materiálu, aj
sociálna pracovníčka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice - okolie sa opakovane márne snažilaviesť matku k umožňovaniu styku. Súd sa nezaoberal faktom, že deti žijú v domácnosti a sú pod
nekontrolovaným vplyvom osôb, ktoré skonštruovali krivé obvinenie jeho osoby a ktoré absolútne bránia
akémukoľvek styku detí s ich pokrvnými príbuznými. Súd nezhodnotil ani to, že mal. E. C. bola úplne

zbytočne podrobená nepríjemnému lekárskemu vyšetreniu a pedogynekológa len preto, aby si matka
„zaistila papier pre súdy“, kým ďalej už matku zdravotný stav dcéry nezaujímal. Súd nezaujímal ani to,
že deti sú matkou vystavované psychickému nátlaku vo forme strašenia otcom, ktorý „chce maminku
dostať do väzenia“, „chce deti ukradnúť“, preto sa nesmú stýkať s otcom mimo dom a s prarodičmi
vôbec. Súd nevyhodnotil krivé obvinenie otca matkou zo závažného trestného činu vrátane všetkých

dôsledkov pre deti a jeho súvislosť s výchovnými kompetenciami matky. Preto považuje zamietnutie jeho
návrhu za úplne neodôvodnené. Vyjadril názor, že súd konštatovaním, že z návrhu otca nevyplývajú
také skutočnosti, ktoré by nevyhnutne mali viesť súd ku zmene predchádzajúcej úpravy pomerov, tak
sa dopustil svojvôle. Súd vydaním takéhoto rozhodnutia odmietol poskytnúť právnu ochranu otcovi a
maloletým deťom vo vážnej situácii a dopustil sa tak odopreniu spravodlivosti. Vyjadril názor, že súd
prvého stupňa zrejme považuje za úplne normálne a správne, že maloleté deti sú oddelené násilne

od jedného z rodičov proti jeho a ich vôli, hlavne, že sú v starostlivosti matky. Súd sa nezaoberal tým,
či u matky, ktorá deti bezdôvodne vytrhla z úplnej rodiny, deťom nehrozí ujma a to nielen vo forme
bolestnej absencie bežného každodenného kontaktu s druhým biologickým rodičom a jeho starostlivosti.
Súd nepokladá za nutné uvažovať o dôsledkoch takéhoto dlhého odlúčenia malých detí od otca, na
ich ďalší vývoj a snažiť sa tomu zabrániť. Súd sa vôbec neobáva, že osoba, ktorá klame a podvádza,

nie je schopná bez následkov starať sa a vychovávať maloleté deti a to ani dočasne za situácie, keď
druhý rodič nemá prakticky žiadnu možnosť kontroly skutočného stavu detí. Súd si vôbec nevšíma
fakt, že matka dnes už prakticky úplne blokuje kontakt detí s otcom a v rozpore s najlepším záujmom
detí snaží sa nadradiť akúsi nešpecifikovanú stabilitu výchovného prostredia nad kvalitu vzájomných
rodinných a výchovných kontaktov detí a rodičov, a tým i nad ústavné právo na ochranu rodinného

života.Jezarážajúce,žebezzaváhaniasúdpovažujezavhodnejšie(ajstabilnejšie)výchovnéprostredie
u matky. Súd týmto nelogickým odôvodňovaním svojich rozhodnutí sa opakovane dopúšťa svojvôle a
odopieraniu spravodlivej súdnej ochrany nielen otcovi, ale predovšetkým maloletým deťom. Súd prvého
stupňa zrejme považuje za možné, aby otec vychovával svoje maloleté deti v rámci súdom upraveného
rozsahu styku dvakrát 10 hodín mesačne za nariadenej prítomnosti matky a v mieste bydliska matky,

kde má matka neobmedzenú možnosť otca znovu bez svedkov krivo obviniť a získať tak ďalší materiál
pre špatné rozhodnutie súdu alebo aspoň pre odďaľovanie súdnych konaní. Súd jedným dychom tiež
konštatuje, že dôvodom pre nariadenie tohto predbežného opatrenia sú stupňujúce sa konflikty medzi
rodičmi ohľadne výkonu rodičovských práv a povinností. Súd sa zjavne v úplnom rozpore s logikou
veci domnieva, že ak brutálne a úplne bezdôvodne obmedzí práva otca a o to väčšie práva prizná

matke, prispeje týmto rozhodnutím k ukľudneniu vzťahov medzi rodičmi. Zdôraznil, že stupňujúce sa
konflikty medzi rodičmi sa týkajú len a práve toho, že matka bráni styku detí s ním a jeho rodiny.
Nemôže byť teda logicky dôvodom k tomu, aby súd trval na predbežnej úprave zverenia detí do
starostlivosti matky a obmedzenom styku detí s otcom. Argument súdu prvého stupňa, že táto úprava
je len dočasná, neobstojí v situácii, keď táto čo i len dočasná úprava je v príkrom rozpore s najlepším

záujmom dieťaťa. V tejto súvislosti konštatoval, že judikatúra k predbežným opatreniam zohľadňuje
povinnosť súdu skúmať dôsledky, ktoré môžu účastníkovi predbežným opatrením nastať. Vyjadril názor,
že súd prvého stupňa zrejme i naďalej považuje všetky tvrdenia matky za vieryhodné, pretože sa
nehodlal vyporiadať s tým, že rozhodoval na základe klamstiev ani teraz, kedy je to preukázané. Súd
nepochopiteľne hodnotí úplne inou optikou tvrdenia matky a otca, pretože jeho tvrdenia podložené

dôkazmi odmieta prijať za vierohodné s tým, že nie je povinný v tomto konaní o predbežnom opatrení
dôkazy vykonávať a že nie je dôvod úpravu meniť, pretože deťom nič nehrozí. Súd prvého stupňa
vôbec nereflektoval na predložené dôkazy preukazujúce manipulatívne a klamlivé jednanie matky,
jej tresnú činnosť proti nezletilým deťom a ich otcovi. Obmedzil sa iba na konštatovanie, že svoje
predchádzajúce rozhodnutie neodôvodňoval matkinými tvrdeniami, ktoré sú v súčasnosti vyvrátené.

Súd sa s absenciou reflexie preukázaných skutočností dopustil závažného pochybenia. Nezaoberal
sa dôkazným materiálom - znaleckým posudkom Mgr. Z., ktorý preukazuje, že mal. E. C. v S. nikdy
netrpela, ako to súd bezdôvodne predpokladal. Obdobne sa súd nezaoberal v minulosti predloženými
audio a video nahrávkami dokumentujúcimi vzťah maloletých detí k otcovi a prarodičom z jeho strany.
Konštatoval, že súd teda rozhoduje o tak závažnej situácii maloletých detí na základe tvrdení účastníkov

bez toho, aby využil objektívne dôkazy spôsobilé opísať reálny vzťah detí s rodičmi. To, že u jedného
z účastníkov je preukázané, že vo svojich tvrdeniach klame, súdu vôbec nevadili. Takéto rozhodovanie
súdu v kombinácii s konaním matky má pre deti katastrofálne následky dlhodobého odtrhnutia od
jedného rodiča, absencie otcovskej výchovy a možno už aj ťažko napraviteľné narušenie vzťahu otcaa syna, preto nemožno hovoriť, že by súd rozhodoval v záujme detí. Vyjadril názor, že postup súdu v
tomto konaní sa naviac musí riadiť okrem iného aj občianskym súdnym poriadkom, ktorý v základných
ustanoveniach upravuje postup súdu a účastníkov tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana

práv a oprávnených záujmov účastníkov, rovnako ako výchova k dodržovaniu zákonov, čestné plnenie
povinností a úctu k právam iných osôb. Súdy majú dbať o to, aby nebolo porušované právo a právom
chránené záujmy fyzických a právnických osôb a aby sa právo nezneužívalo na úkor týchto osôb. Z
postupu súdu prvého stupňa je zrejmé, že u neho dochádza k nadržovaniu matke a že objektívne
neposudzuje všetky závažné skutočnosti pre rozhodnutie vo veci. Znovu upozornil odvolací súd na

protiústavnosť predbežnej úpravy, na ktorú súd prvého stupňa rovnako nereflektuje. Súd môže obmedziť
práva účastníka len v súlade so zákonom a na základe zákona a táto súvislosť v prípade rozhodovania
súdu prvého stupňa absentuje. Súd sa mýli, pokiaľ sa domnieva, že obmedzenie práv otca má oporu
v zákone a zodpovedá účelu predbežného opatrenia, pretože to jednoducho nie je pravda. Vo svojom
návrhu citoval príslušné články Ústavy SR, Dohovor o právach dieťaťa, nariadenie Rady ES 2201/2003,
ktoré svedčia o tom, že jeho právo a právo detí je súdom prvého stupňa porušované, pretože jeho

rozhodovanie nie je v súlade s týmito normami. Súd vo svojom rozhodovaní sa dopustil svojvôle. Z týchto
dôvodov žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a jeho odvolaciemu návrhu
vyhovel.

Matka maloletých detí sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

Kolízny opatrovník maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol odvolaciemu súdu rozhodnutie
súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť s poukazom na to, že na strane matky ani maloletých
detí nedošlo od poslednej úpravy k žiadnym zmenám. Matka naďalej býva spolu s maloletými deťmi v
spoločnejdomácnostisosvojoumatkouB.K.ajejpriateľomH.H.vprízemnomrodinnomdome,vktorom

má s maloletými deťmi k dispozícii dve izby. Obidve maloleté deti sú v celodennej osobnej starostlivosti
matky, nakoľko mal. E. C. od marca 2013 nenavštevuje materskú školu. Matka maloletých detí naďalej
študuje na Prešovskej univerzite v Prešove a počas jej neprítomnosti osobnú starostlivosť o maloleté
deti zabezpečuje stará matka B. K.. Z úrovne úradu bola kontaktovaná detská lekárka maloletých detí
MUDr. A. K., Materská škola v obci Čižatice, ako aj Obecný úrad Čižatice. MUDr. A. K. vo svojej

správe doručenej úradu 11.6.2013 uviedla, že sa matka o maloleté deti zodpovedne stará, deti majú
všetky povinné prehliadky vrátane povinných očkovaní príslušných pre daný vek a v prípade akútneho
ochorenia matka presne dodržiava pokyny lekára. Zo správy obecného úradu Čižatice z 11.6.2013
vyplýva, že matka sa s deťmi aktívne angažuje pri rôznych akciách usporiadaných obcou, ako sú Deň
detí, Deň matiek a iné. Povesť rodiny v obci je veľmi dobrá, sú obľúbení medzi susedmi a občanmi

obce Čižatice. Materská škola Čižatice doručila úradu správu 12.6.2013, v ktorom uviedla, že mal. E.
C. od marca 2013 nenavštevuje materskú školu z rodinných dôvodov, avšak počas pobytu v materskej
škole bola samostatná, sebaistá, životu v kolektíve sa prispôsobila, ochotne sa zúčastňovala všetkých
výchovno-vzdelávacích aktivít. Do materskej školy chodila upravená a čistá. Matka sa o správanie
maloletej dcéry zaujímala, uhrádzala všetky poplatky súvisiace s pobytom dieťaťa v materskej škole.

Uviedol, že na základe spisovej dokumentácie vedenej na úrade a z vyjadrenia matky maloletých detí
je zrejmé, že od 23.8.2012 do 4.5.2013 sa otec za maloletými deťmi do obce Čižatice dostavil v
čase určenom rozhodnutím súdu len 5 krát, z toho raz ani nevošiel do domu a raz prišiel na jednu
hodinu, dvakrát za asistencie polície, pričom sa v rodinnom dome matky zdržal 15 minút. Iba jedno
stretnutie v čase narodenín oboch maloletých detí sa uskutočnilo v dopoludňajších hodinách, poobede

sa otec na stretnutie s maloletými deťmi nedostavil. Dňa 8.3.2013 sa uskutočnilo stretnutie otca a starých
rodičov s maloletými deťmi na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Košice. Následne požiadal otec
o sprostredkovanie styku s maloletými deťmi v neziskovej organizácii Miesto pod slnkom, ale matka
s týmto stretnutím nesúhlasila. V závere vyjadrenia konštatoval, že o zmene pomerov na strane otca
maloletých detí nemá úrad žiadnu vedomosť. Z uvedeného dôvodu úrad navrhol v písomnej správe

doručenej Okresnému súdu Košice - okolie sp. zn. 19P 89/2011 vykonanie šetrenia na strane otca Ing.
E. Y. v zmysle nariadenia Rady (ES) o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonaní dôkazov
v občianskych a obchodných veciach.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2

cit. zák. ust., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.Odvolací súd na základe včas podaného odvolania otca preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania

podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že v
tomto prípade neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia v súlade s
návrhom otca, pretože nebola preukázaná potreba dočasne zmeniť už upravené pomery právoplatným
rozhodnutím súdu (uznesenie Okresného súdu Košice - okolie č.k. 19P 89/2011-206 z 30.5.2012 v
spojení s uznesením Okresného súdu Košice - okolie č.k. 19P 89/2011-405 zo 7.9.2012) a nebola

dostatočne osvedčená ani danosť práva (nároku), pretože nebolo preukázané, že by maloletým deťom
E. C. a K. R. hrozila bezprostredná ujma tým, že sú v starostlivosti matky, preto uznesenie podľa § 219
ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia dodáva, že predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom
procese a zabezpečovacia funkcia predbežných opatrení sa prejavuje najmä v ich schopnosti zabrániť

dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré mohli pred začatím konania alebo už v
začatom konaní nastať. Základnými znakmi predbežných opatrení sú i dočasnosť a provizórnosť. Najmä
atribút provizórnosti je potrebné mimoriadne vyzdvihnúť, lebo už zo samotného označenia „predbežné
opatrenie“ vyplýva, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi subjektmi, že nariadením
predbežného opatrenia nezískava jeden z účastníkov silnejšie postavenie, nezískava práva, o ktorých

sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne a hlavne predbežne upravuje určitý okruh
vzťahov. Predbežné opatrenie neprejudikuje prípadný úspech, resp. neúspech v konaní o merite veci.
Nevyhnutným predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej
úpravy pomerov. Rozhodnutím Okresného súdu Košice - okolie z 30.5.2012 č.k. 19P 89/2011-206 v
spojení s uznesením Okresného súdu Košice - okolie zo 7.9.2012 č.k. 19P 89/2011-405 potvrdeného

rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach z 5.12.2012 č.k. 8CoP 478/2012- 476 boli maloleté deti E.
C. a K. R. predbežným opatrením zverené do osobnej starostlivosti matky a bol upravený styk otca
s maloletými deťmi každú sobotu párneho týždňa od 9.00 hod. do 20.00 hod. za prítomnosti matky
v mieste bydliska maloletých detí. Na základe návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, v
ktorom opísala rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce nariadenie predbežného opatrenia, deklarovala

opodstatnenie nároku vo veci samej a už v podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
osvedčila také skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho hmotnoprávny nárok vo veci samej. V tejto súvislosti
odvolací súd vo vzťahu k odvolacím námietkam otca, že predpoklady, na základe ktorých bolo nariadené
toto predbežné opatrenie, boli chybne uznané súdom ako osvedčené skutočnosti napriek tomu, že išlo
o klamstvá a manipuláciu matky, poznamenáva, že naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov

zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matky bola osvedčená tým, že rodičia maloletých
detí a ich práva a povinnosti voči nim upravené neboli, vzťahy medzi nimi boli značne problematické,
ich podania obsahovali úplne protichodné tvrdenia, odlišné hodnotenia tých istých situácií a dôsledné
skúmanie týchto vzťahov si vyžaduje rozsiahle a časovo náročné dokazovanie presahujúce rámec
konaniaonariadeniepredbežnéhoopatrenia.Naliehavosťpotrebypredbežnejúpravystykusmaloletými

deťmi bola rovnako osvedčená tým, že rodičia neboli prístupní žiadnej, ani dočasnej dohode medzi
nimi a hrozila obava, že dlhodobá absencia otca pri výchove maloletých detí so zreteľom na ich vek
by mohla spôsobiť ich odcudzenie, čím by mohlo byť ohrozené právo detí na zachovanie vzťahov k
obidvom rodičom. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutkových okolností vo vzťahu k
návrhu otca na zrušenie predbežného opatrenia, ktorým boli maloleté deti E. C. a K. R. zverené do

dočasnej osobnej starostlivosti matky a zrušením predbežného opatrenia o úprave styku s maloletými
deťmi dospel k rovnakému právnemu záveru, ako súd prvého stupňa, že neprišlo k zmene pomerov na
strane rodičov, ani maloletých detí, resp. k pominutiu dôvodov, pre ktoré bolo predbežné opatrenie o
výchovemaloletýchdetízverenímdoosobnejstarostlivostimatkyaúpravestykuotcasmaloletýmideťmi
nariadené a skutkové okolnosti vyplývajúce z obsahu preskúmavaného spisu rovnako neodôvodňujú

záver, že toto predbežné opatrenie nemalo byť nariadené, pretože rodičia maloletých detí naďalej nežijú
spolu a ich práva a povinnosti voči nim doposiaľ upravené neboli, pričom rodičia nie sú prístupní žiadnej,
ani dočasnej dohode medzi nimi o riešení osobnej starostlivosti o maloleté deti, ktoré potrebujú pokoj
a stabilné výchovné prostredie, pričom starostlivosť matky o maloleté deti nebola spochybnená ani
kolíznym opatrovníkom, preto je nariadené predbežné opatrenie bez ďalšieho v záujme maloletých

detí, resp. nie je osvedčený nárok na zmenu už nariadeného predbežného opatrenia. Odvolací súd
dodáva, že otec sám uznal potrebu predbežnej úpravy pomerov, avšak zverením maloletých detí do jeho
osobnej starostlivosti resp. formou zabezpečovania striedavej osobnej starostlivosti o maloleté deti. Z
preskúmavaného spisu nepochybne vyplýva, že starostlivosť o maloletú E. C. a mal. K. R. je spontánnea riadne zabezpečovaná matkou, ktorá im poskytuje stabilizované výchovné prostredie a ingerencia
súdu za takejto skutkovej situácie vo forme predbežného opatrenia v súlade s návrhom otca nie je
opodstatnená. Odvolací súd s posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu

odvolacieho konania dospel k rovnakému názoru, ako súd prvého stupňa, že nebola preukázaná zmena
pomerov odôvodňujúca zrušenie predbežného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu
Košice - okolie z 30.5.2012 č.k. 19P 89/2011 v spojení s uznesením Okresného súdu Košice - okolie
zo 7.9.2012 č.k. 19P 89/2011 a potvrdeného uznesením Krajského súdu v Košiciach z 5.12.2012 č.k.
8CoP 478/2012-476 a nariadenie predbežného opatrenia v súlade s návrhom otca zverením maloletých

detí do jeho osobnej starostlivosti resp. striedavej osobnej starostlivosti rodičov, pretože okolnosti, ktoré
boli podkladom pre nariadenie predbežného opatrenia, t.j. zabezpečenie stabilizovaného výchovného
prostredia a hľadanie optimálnej alternatívy vo vzťahu k výchove maloletých detí s dôrazom na záujem
maloletých detí, ktorý má prednosť pred predstavami rodičov, naďalej trvajú. Odvolací súd konštatuje,
že z podaní oboch rodičov je zrejmé, že vzťahy medzi nimi sú naďalej značne problematické, preto ani
odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa, keď zamietol návrh otca

na zrušenie predbežného opatrenia v záujme maloletých detí na zachovaní stabilizovaného výchovného
prostredia nariadením predbežného opatrenia z 30.5.2012 č.k. 19P 89/2011 - 206 a zo 7.9.2012 č.k. 19P
89/2011 - 405 potvrdené s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach z 5.12.2012 č.k. 8CoP 478/2012
- 476. K ostatným odvolacím námietkam otca odvolací súd dodáva, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa spĺňa základné obsahové náležitosti, najmä zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť a je logickým

a právnym vyústením priebehu a výsledkov prvostupňového konania v rozsahu zodpovedajúcom
zákonným kritériám inštitútu predbežného opatrenia. Skutočnosti uvádza otcom v návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia a v odvolaní proti uzneseniu súdu prvého stupňa sú relevantné pre rozhodnutie
vo veci samej, nie však pre okamžitý zásah súdu formou nariadenia predbežného opatrenia resp.
zrušenia doterajšieho predbežného opatrenia.

Odvolací súd poznamenáva, že právo rodiča stretávať sa s dieťaťom je jedným jeho základných práv.
Vzťah dieťaťa a rodičia je prirodzeným biologickým vzťahom a každé dieťa potrebuje pre zdravý vývoj
pocit spolupatričnosti s obidvoma rodičmi. Len ich vzájomné pozitívne pôsobenie v rámci výchovného
procesu dáva záruku riadneho vývoja dieťaťa. Výchovné pôsobenie len zo strany jedného rodiča má

spravidla za následok nedostatky správania a myslenia. Negatívne dôsledky vznikajú v situácii, keď
jeden z rodičov bráni druhému stretávať sa s dieťaťom, hoci druhý nedáva tomu dôvod. Úlohou rodiča,
ktorý maloleté dieťa vychováva, je okrem iného, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé
podmienky na styk druhého rodiča s dieťaťom, a to hlavne vedením dieťaťa k tomu, aby malo správny
vzťah k tomuto rodičovi. Právu styku rodiča s dieťaťom korešponduje právo dieťaťa poznať svojich

rodičov a právo na ich starostlivosť, ako aj právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade
so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov podľa článku 7 a 8 Dohovoru o právach dieťaťa.
Ak je oprávnený rodič schopný sa o svoje dieťa riadne postarať po celú dobu stretávania a má na to
vytvorené všetky podmienky, potom niet žiadneho zákonného dôvodu na to, aby bol tento styk akokoľvek
obmedzovaný. Dlhodobá absencia styku rodiča s maloletým dieťaťom je vždy dôvodom pre okamžitý

zásah súdu formou nariadenia predbežného opatrenia. V danom prípade však nie je možné súhlasiť
s tvrdením otca v návrhu a tiež v odvolaní, že žiadnym iným spôsobom, než nariadením predbežného
opatrenia zverením maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti, resp. striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, nemôže realizovať svoj styk s maloletými deťmi, pretože za skutkovej situácie opísanej v
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia, ktorého

následkom je ukladanie pokút alebo odňatie dieťaťa a zásadným následkom nerešpektovania súdneho
rozhodnutia je trestnoprávny postih. Odvolací súd v závere konštatuje a zároveň zdôrazňuje, že nie je
možné akceptovať správanie sa matky znemožňujúce otcovi stretávať sa s maloletými deťmi a ak by
v priebehu konania vznikli okolnosti pre zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi odôvodňujúce
predbežné opatrenie, súd nariadi predbežné opatrenie z úradnej povinnosti aj bez návrhu účastníka

konania (§ 81 ods. 1 O.s.p. a § 102 ods. 2 O.s.p.) tak, aby súdom určený režim styku zohľadnil vek
maloletých detí, ich citovú väzbu na otca, doterajšiu frekvenciu styku a rovnako okolnosti na strane
otca, najmä vzdialenosť medzi jeho bydliskom a bydliskom detí, a to v rozsahu zodpovedajúcom
účelu predbežného opatrenia. Ak súd prvého stupňa dospeje k záveru, že v danom prípade existuje
naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania a to uložením povinnosti rodičom

maloletých detí podrobiť sa odbornému poradenstvu so zameraním na poskytovanie poradenských a
psychologických intervencií vo vzťahu k realizácii výkonu rodičovských práv a povinností za účelom
odstránenia komunikačných problémov medzi rodičmi navzájom, ak nebudú schopní odstrániť vzájomné
negatívne vzťahy, nebudú schopní spolu komunikovať a patrične usmerňovať a vychovávať deti ksprávnemu postoju k druhému rodičovi, bude povinnosťou konajúceho súdu uznesením začať konanie
o nariadenie predbežného opatrenia o uložení výchovného opatrenia z úradnej moci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.