Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, May 20, 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/20/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210206202
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2210206202.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom s predsedníčky senátu JUDr. Iveta Jankovičová a členiek
senátu JUDr. Lea Mária Stovičková a JUDr. Dáša Kontríková v právnej veci navrhovateľky: G. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom R. A. č. XXX, proti odporcovi: Z. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. R. XXXX/XX,
C. J., o určenie výživného na manželku, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu v
Dunajskej Strede, č. k. 7C/126/2010 zo dňa 28. júna 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu I. stupňa s a p o t v r d z u j e.

Odporcovi sa nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala o určenie výživného na manželku
počnúc dňom 22.04.2010 v sume 160 eur mesačne vždy do 10. dňa v mesiaci vopred a v priebehu
konania zvýšila nárok na 250 eur. Po zrušení rozhodnutie Krajským súdom v Trnave uznesením
23Co/70/2011-236 zo dňa 13.9.2011 , keď mal súd prvého stupňa posúdiť, či tu je základný
nárok navrhovateľky na určenie výživného, či priznanie výživného neodporuje zásadám morálky,

vyhodnotiť tieto okolnosti ako aj uvážiť postoj každého z manželov k manželstvu , ich účasť na
zabezpečovaní potrieb spoločnej rodiny a domácnosti, keďže výživné možno priznať tak, aby to nebolo
v rozpore s namietanými zásadami morálky, prvostupňový súd doplnil dokazovanie. Súd vyhodnotil
všetky vykonané dôkazy a dospel k záveru, že navrhovateľka sa správala v rozpore s dobrými
mravmi. Tento záver súdu bol podložený konkrétnymi zisteniami v konaní ako rozhodnutie Okresnej
prokuratúry v Dunajskej Strede v ktorom konaní bolo preukázané fyzické napadnutia priateľky odporcu
navrhovateľkou, z potvrdenia daňového úradu bolo preukázané, že daňová kontrola bola vykonaná

na základe oznámenia navrhovateľky o daňovom úniku odporcu. V konaní bolo tiež preukázané, že
navrhovateľka podávala trestné oznámenie na odporcu čo sa považuje za vážne obvinenie keď tvrdila,
že v byte odporcu sa nachádzajú zbrane, strelivo, výbušniny. Síce potvrdenie z polície nepotvrdila
domovú prehliadku avšak z rozsudku Okresného súdu Levice 14C 323/2010 sa v konaní priznala,
že z jej podnetu bola vykonaná domová prehliadka. Treba prisvedčiť odporcovi, že mu bolo veľmi
nepríjemné keď nečakane ho v jeho byte prepadli kukláči a výsledok domovej prehliadky bol negatívny.

Aj daňová kontrola a rôzne udania a oznámenia na štátnych orgánov pochopiteľne odporcu zbytočne
zaťažujú. Navrhovateľka okrem uvedených trestných oznámení a udaní zbytočne obťažuje odporcu
aj občianskoprávnymi súdnymi konaniami ako bolo potvrdené konanie o náhradou škody, ochrana
osobnosti atď. Navrhovateľka neustále podáva žaloby na odporcu , ktoré žaloby ho zbytočne zaťažujú
nielen časovo ale aj morálne. Na základe týchto zistení súd dospel k záveru, že navrhovateľka koná v
rozpore s dobrými mravmi , neustále odporcu psychicky aj časovo vyčerpáva. Za týchto okolností súd má
zato , že nie je dôvodné priznať navrhovateľke výživné za obdobie od 26.04.2010 (od podania návrhu) do

07.10.2010 (kedy rozsudok o rozvode nadobudol právoplatnosť). Účastníci konania síce žili v platnommanželstve až do 07.10.2010 avšak od roku 2002 nežili v spoločnej domácnosti. Odporca až dovtedy
kým navrhovateľka sa nezačala správať v rozpore dobrými mravmi si riadne plnil vyživovaciu povinnosť
aj voči manželke a vzorne sa staral o syna ktorého od piatku do nedele napriek veľkej vzdialenosti

si pravidelne priniesol a odviezol. Aj za rozhodné obdobie poukázal na účet navrhovateľky finančné
prostriedky v primeranom rozsahu. Súd doplnil dokazovanie podľa pokynov krajského súdu a dospel k
záveru, že návrh nie je podaný dôvodne nakoľko priznanie výživného na manželku by v danom prípade
bolo v rozpore s dobrými mravmi na základe zistených vyššie uvedených skutočností. Z týchto dôvodov
súd návrh na určenie vyživovacej povinnosti na manželku zamietol. O trovách konania súd rozhodol

podľa § 150 OSP nakoľko mal zato, že sú tu dôvody vhodné osobitného zreteľa, ktoré spočívajú v tom,
že navrhovateľka nemá žiaden príjem.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), c) O.s.p. Na
začiatku svojho odvolania odcitovala ust. § 205 ods. 2 písm. b), § 16 O.z. s tým, že bolo rozhodnuté v
jej neprospech a postupom správneho orgánu bola ukrátená na svojich právach. Poukázala na čl. 46
Ústavy, § 42a a § 42b o odporovateľnosti právneho úkonu, o náhrade škody v ust. § 438 až § 440 s tým,

že súd bol nestranný a že sudkyňa pozerala na záujmy odporcu a bolo rozhodnuté v jej neprospech
a jej vznikla škoda, že nedostala výživné na manželku a nemohla deťom kúpiť televízor, počítač, ktorý
by potrebovala kvôli hľadaniu práce, že konanie treba viesť tak, aby posilňovalo dôveru občanov a
správnosť rozhodovania § 205 ods. 2 a v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1. Potom
uvádzala, že celé pojednávanie bolo nezákonné a protiprávne, že sudkyňa a odporca mali v úmysle

nedôvodne odložiť alebo zmariť platbu navrhovateľke, že veľa vecí len odporca vymyslel a že nie je
pravdou. Ďalej sa odvolávala na predbežné opatrenie, ktoré vraj sudkyňa povedala, že musí zastaviť,
aby zjednodušila a urýchlila konanie. Súd využil jej nevedomosť na právach. Súd sa len pýtal, či odporca
má účet a nie to, aký príjem má na účet. Dôkaz, že súd neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, že ju považoval za menejcennú. Na súde

uviedol, že má príjem odporca len 600 eur a zatajil skutočnosti, že má príjem 1.600 až 1.800 eur. Keď
počul, že sudkyňa bude pýtať výpisy z účtu z bánk, tak zrušil v bankách účet, aby nemusel platiť výživné
na manželku. K dôvodu ust. § 205 ods. 2 písm. c), že súd nezistil skutkový stav, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy a podľa § 205 ods. 2 písm. d) uviedla, že odporca tvrdil na súde, že požičiava auto
navrhovateľke do práce lebo nemá auto. Pýtala 2-krát a odpoveď mal, že to bolo sľúbené len súde. Jej

tvrdenia, že mal ukrývať bombu alebo, že má v byte samopaly sa nezakladá na pravde, že by povedala.
Jej práva boli porušené a toto je v rozpore s dobrými mravmi, že odporca koľko nezákonných vecí robil
a robí ďalej. Počas manželstva ju ponižoval a rozhodoval namiesto nej. Počas manželstva z príjmov nič
nezostalo. On má príjem okolo 1.600 eur a Mercedes a ona na druhej strane je v hmotnej núdzi. Aby
nedostala výživné na manželku od odporcu, to je už proti dobrým mravom. Odporca nehovorí pravdu.

Z dôvodu ust. § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. uviedla, že tvrdil odporca, že nemá veľký príjem, ukazoval
doklady z daňového úradu, lenže na súde sú výpisy, že má 1.800 eur, 1.600 eur len v Q.. V ostatných
bankách účty zrušil. Poukázala na ust. § 239 poškodzovanie veriteľa. V ďalších častiach odvolania
boli len pasáže zo zákonov ust. § 148a, § 144 zrejme O.z. odcitované, ku ktorému ust. navrhovateľka
vpisovala rukou svoje vyjadrenia a takisto aj perom. Aj z dôvodu ust. § 221 písm. h), že odporca tvrdil, že

prehľadali jeho byt, odpoveď z polície, že to nie pravdou, že odporca do ich spisu dával doklady, že čo sa
stalo s jeho milenkou. Tieto doklady vôbec nemali byť v spise, vie to aj sudkyňa a aj odporca. Namietala
to počas konania. Chceli však navrhovateľku čo v najhoršom mravnom profile ukázať. Každý má však
právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti a dobrej povesti. Navrhovala preto, aby odvolací
súd opakovane prejednal vec s poukazom na všetko uvedené a začal nové konanie. Po prevedenom

dokazovaní nový rozsudok, že je odporca povinný platiť navrhovateľke 1.500 eur.

Vyjadrenie k odvolaniu zo strany odporcu nebolo podané.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), potom, čo zistil, že odvolanie navrhovateľa
podané včas a oprávnenou osobou (§ 201 a § 204 O.s.p.), prejednal vec obsahom a dôvodmi podaného
odvolania podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods.

2 O.s.p., zverejnením vyhlásenia termínu rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa ust. § 156 ods. 3
O.s.p., pretože zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.Odvolací súd poukazuje na správne dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa a v plnom rozsahu sa s
nimi stotožňuje ( § 219 ods- 2 O.s.p.).. K uvedeným dôvodom ešte dodáva nasledovné

Prvostupňový súd správne zistil nasledovný skutkový stav:

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 07.10.2000 v Dunajskej Strede, z ktorého sa narodil syn N.
dňa XX.XX.XXXX., žili ako manželia v spoločnej domácnosti v byte odporcu v C. J. do roku 2002. S nimi
žili aj syn navrhovateľky pochádzajúci z jej druhého manželstva a brat navrhovateľky, ktorý bol zverený
do jej výchovy a starostlivosti. V dôsledku nezhôd manželia prerušili spoločné bývanie a navrhovateľka
savrátiladookresuA.,obecA.,dodomuprarodičov.Odtejdobyodporcafinančnezabezpečovalpotreby
rodiny, týždenne každý piatok chodieval pre syna. Rozsudkom OS Levice 12C 220/2009-110 zo dňa

01.10.2010 bolo manželstvo účastníkov rozvedené a na čas po rozvode mal. N., nar. XX.XX.XXXX bol
zverený do osobnej starostlivosti matky a odporca bol zaviazaný prispievať na výživu mal. N. sumou
160 eur mesačne .

Pred Okresným súdom Levice v konaní č. 14C/323/2010 . Predmetom konania bola náhrada škody
kde navrhovateľkou bola G. H. a odporcom Z. H.. Tento návrh bol rozsudkom 14C/323/2010-124

zo dňa 13.09.2011 zamietnutý. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že podľa vlastného udania
navrhovateľkypodalaoznámenienaPZSRvDSvsúvislostistým,žedomamalimaťvobývačkezbrane,
rakety a raketové strelivo ku ktorej skutočnosti potvrdila, že policajti prišli, prehľadali byt a následne nič
nenašli. Podľa tvrdenia odporcu počas tejto prehliadky bola navrhovateľka pred jeho bytom a čakala na
výsledok.Okresná prokuratúra v Dunajskej Strede dňa 21.10.2010 rozhodla o podmienečnom zastavení

trestného stíhania vedené proti obvinenej G. H. ktorá bola stíhaná za prečin domovej slobody podľa
§ 194 trestného zákona na tom skutkovom základe , že dňa 02.02.2010 o 18.00 hod. násilím vnikla
bez právneho titulu do bytu nachádzajúcom sa na sídlisku F. R. XX a to tým spôsobom, že potom
čo poškodená E. P. otvorila vchodové dvere tak ich tlačila smerom do vnútra a tak sa dostala do
bytu kde poškodenej začala slovne nadávať , vyrazila jej z ruky mobilný telefón, začala ju udierať a

škrabať nechtami po tvári a krku, potom poškodenú sotila na zem kde do nej dvakrát kopla a škrtila
ju rukami a naďalej pokračovala v škrabaní počas ktorého poškodenej roztrhla retiazku, ktorú mala
na krku. Keď sa poškodenej podarilo oslobodiť a vybehnúť na chodbu obytného domu kde kričala o
pomoc a klopala na susedný byt tak vybehla za ňou a ťahala ju naspäť do bytu a s útokom prestala až
na výzvu susedov. Súčasne podľa § 216 ods. 2 Tr. por. bola určená skúšobná doba podmienečného

zastavenia trestného stíhania v trvaní 12 mesiacov. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva , že vykonaným
prípravným konaním bolo preukázané, že obvinená G. H. sa dopustila skutku tak ako to bolo uvedené
vo výrokovej časti. obv. G. H. sa k spáchaniu prečinu v plnej miere priznala. Zo správy Daňového úradu
Trnava, pobočka Dunajská Streda vyplýva, že G. H. podala dňa 15.4.2010 oznámenie o podozrení
daňového úniku na daňový subjekt Z. H.. Zamestnanci správcu dane dňa 09.07.2010 vykonali miestne

zisťovanie. Na vyžiadanie si súdu od praktického lekára navrhovateľky potvrdenie o zdravotnom stave
navrhovateľky od apríla do októbra 2010, odpovedala praktická lekárka, že navrhovateľka ju písomne
nezbavila povinnosti mlčanlivosti a preto nemôže sa vyjadriť k jej zdravotnému stavu avšak pacientka v
prípade potreby si môže urobiť výpisy alebo fotokópie vyšetrení.

Podľa § 71 ods. 2 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu

povinnosť detí voči rodičom.

Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy ak sa povinný vzdá z dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania , zárobku , majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi ; to neplatí ak ide o výživné pre maloleté dieťa.Zákonné ustanovenie § 71 Zákona o rodine upravuje vyživovaciu povinnosť medzi manželmi, ktorá
vzniká uzavretím manželstva a trvá do jeho zániku bez ohľadu nato či manželia spolu žijú alebo nie
pričom sa vyžaduje ich rovnaká životná úroveň.

Výživnémedzimanželmirovnakoakovinýchprípadochvýživnéhonemožnopriznaťakbybolovrozpore
so zásadami morálky. Znenie zákona predpokladá, že manželia si budú plniť vyživovaciu povinnosť
dobrovoľne, keď jej úprava súdnym rozhodnutím prichádza do úvahy len vtedy, ak druhý manžel
vyživovaciu povinnosť neplní vôbec, alebo nie v plnej miere, v dôsledku čoho vzniká rozdiel v životnej
úrovni manželov. Inštitút manželstva okrem svojej právnej stránky je založený aj na určitých morálnych

a etických pravidlách, ktorých dodržiavanie sa sleduje aj v rámci majetkových vzťahoch súvisiacich s
manželstvom. Práve z tohto dôvodu môže byť rozpor s dobrými mravmi zreteľnejší ako pri iných druhoch
vyživovacej povinnosti.

Už v predchádzajúcom rozhodnutí Krajského súdu v Trnave 23Co/70/2011 zo dňa 13.09.2011 bolo
upozornené, že sa prvostupňový súd sa náležite neriadil kritériami pri určovaní výživného v zmysle ust. §
71 Zák. o rod., vyživovaciu povinnosť určil bez toho, aby posúdil, či tu je základný nárok navrhovateľky na

určenie výživného, či priznanie výživného neodporuje zásadám morálky. Bolo treba najskôr vyhodnotiť
tieto okolnosti, ako aj uvážiť postoj každého z manželov k manželstvu, ich účasť na zabezpečovaní
potrieb spoločnej rodiny a domácnosti. Až potom je možné posúdiť, či možno výživné priznať tak, aby
to nebolo v rozpore s namietanými zásadami morálky (rozpor s dobrými mravmi). Až po zistení, že je
opodstatnené určenie výživného sa prvostupňový súd mal zaoberať rozsahom vyživovacej povinnosti

tak, aby bola životná úroveň oboch manželov v zásade rovnaká.

Výživné medzi manželmi rovnako ako v iných prípadoch výživného nemožno priznať, ak by bolo v
rozpore so zásadami morálky. Z tohto hľadiska súd pri rozhodovaní o nároku na výživné medzi manželmi
za trvania manželstva bude musieť vziať do úvahy najmä dĺžku spolužitia, vzájomné staranie sa
manželov, starostlivosť o domácnosť a výchovu detí a tiež príčiny, pre ktoré manželia neplnia vzájomnú

vyživovaciu povinnosť dobrovoľne. Manželstvo je právnym zväzkom, v ktorom manželia sú povinní žiť
spolu, navzájom si pomáhať, rešpektovať sa, byť si verní, starať sa spoločne o deti a podľa schopností
a možností a majetkových pomerov aj o uspokojovanie potrieb rodiny. Každé konkrétne porušenie
povinnosti je potrebné posudzovať individuálne, vzhľadom na okolnosti daného prípadu. Aj pre priznanie
výživného od manžela platí ustanovenie § 75 ods. 2 zákona o rodine, podľa ktorého výživné nemožno

priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi, preto je potrebné spoľahlivo zistiť dôvody, ktoré viedli
niektorého z manželov k neplneniu vyživovacej povinnosti.

Keďže v konaní súd vyhodnotil dôkazy: a) rozhodnutie Okresnej prokuratúry v Dunajskej Strede v
ktorom konaní bolo preukázané fyzické napadnutia priateľky odporcu navrhovateľkou, b) potvrdenie
daňového úradu, že daňová kontrola bola vykonaná na základe oznámenia navrhovateľky o daňovom

úniku odporcu), že navrhovateľka podávala trestné oznámenie na odporcu čo sa považuje za vážne
obvinenie keď tvrdila, že v byte odporcu sa nachádzajú zbrane, strelivo, výbušniny. (z rozsudku
Okresného súdu Levice 14C 323/2010 sa v konaní priznala, že z jej podnetu bola vykonaná domová
prehliadka). c) občianskoprávnymi súdnymi konaniami podanými navrhovateľkou (potvrdené konanie o
náhradou škody, ochrana osobnosti atď.) a dospel k záveru, že navrhovateľka koná v rozpore s dobrými

mravmi a mal správne za to , že nie je dôvodné priznať navrhovateľke výživné. Odporca až dovtedy kým
navrhovateľka sa nezačala správať v rozpore dobrými mravmi si riadne plnil vyživovaciu povinnosť aj
voči manželke a vzorne sa staral o syna . Za rozhodné obdobie poukázal na účet navrhovateľky finančné
prostriedky v primeranom rozsahu. Súd dospel k správnemu záveru, že návrh nie je podaný dôvodne
nakoľko priznanie výživného na manželku by v danom prípade bolo v rozpore s dobrými mravmi a návrh

na určenie vyživovacej povinnosti na manželku zamietol.

Vecne správne rozhodnutie súdu I. stupňa preto potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.

O trovách rozhodol podľa ust. §§ 214 ods. 1 za použitia 142 ods. 1 O.s.p., pretože úspešnému odporcovi
trovy v odvolacom konaní nevznikli.Senát odvolacieho súdu rozhodol vo veci pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.