Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Judgement was issued on Tuesday, December 18, 2012

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/538/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1203898115
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1203898115.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkyJUDr.KatarínyJavorčíkovej,ačlenieksenátu

JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľky: A. O., Na U. XX, T.,
zastúpená: JUDr. Ján Havlát, advokát, Rudnayovo nám. 1, Bratislava proti odporcovi: v 1. rade Union
poisťovňa a. s., Páričková 18, Bratislava, a v 2. rade S. S., P. XX, T., zastúpený: JUDr. Vojtech Kubal,
advokát, Kolárska 4, Bratislava, o zaplatenie 7.942,71 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľky
a odporcu v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 11C/136/2003-220 zo
dňa 29.7.2009

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 29.7.2009, č.k.

11C/136/2003-220 v zamietajúcich častiach p o t v r d z u j e.

V časti ktorou bol odporca v 2. rade zaviazaný zaplatiť navrhovateľke 3 812,50 eur aj s príslušenstvom
rozsudok m e n í tak, že návrh navrhovateľky z a m i e t a.

Navrhovateľka je povinná nahradiť odporcovi v 1. rade trovy prvostupňového konania vo výške 44,81
eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Náhrada trov odvolacieho konania sa odporcovi v 1. rade

nepriznáva.

Navrhovateľka je povinná nahradiť odporcovi v 2. rade na účet právneho zástupcu trovy prvostupňového
aj odvolacieho konania vo výške 1 699,80 do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh proti odporcovi v 1. rade zamietol a odporcu v 2.
rad zaviazal zaplatiť navrhovateľke 3.812.50 eur a úroky z omeškania vo výške 13% od 10.7.2003
do zaplatenia, súd úroky z omeškania nad 13% zamieta. Vo zvyšku sumy o zaplatenie 4.227,34 eur
a úrokov z omeškania 17,6% od 23.6.2002 do 10.7.2003 súd návrh zamietol. Navrhovateľku zaviazal

zaplatiť odporcovi v 1. rade trovy konania vo výške 44,81 eur, odporcu v v 2. rade zaviazal zaplatiť
odporcovi v 1. rade trovy konania v čiastke 44,81 eur; a navrhovateľke a odporcovi v 2. rade nepriznal
právo na náhradu trov konania.

Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že škodu na motorovom vozidle
spôsobil odporca v 2. rade pod vplyvom alkoholu a táto okolnosť bola objektívne zistená v trestnom
konaní. Ako vyplýva z poistných podmienok odporcu v 1. rade poistenie motorových vozidiel sa

nevzťahuje na škodu, ktorá síce vznikla pri vedení motorového vozidla, ktorú však vodič spôsobil na
poistenej veci následkom požitia alkoholu alebo iných návykových látok. Z textu poistných podmienok
vyplýva, že osoba vodiča nemusí byť totožná s osobou poisteného čo je nesporné aj z formulácie článku
4 ods. 2 „..... pokiaľ poistený zveril vedenie poisteného motorového vozidla osobe.........“. V danomprípade teda podľa názoru súdu odporca v 1. rade postupoval v súlade s poistnými podmienkami,
ktoré tvorili prílohu poistnej zmluvy a s obsahom, ktorých sa mala a mohla navrhovateľka oboznámiť.
Za škodu zodpovedá odporca v 2. rade, ktorý ju spôsobil haváriou vozidla v dôsledku nezvládnutia

vedenia motorového vozidla pod vplyvom alkoholu. Súd však musel prihliadnuť aj na ust. § 441 OZ
o zodpovednosti poškodeného za vznik škody. V tomto konkrétnom prípade bolo preukázané, že
kľúče od motorového vozidla odovzdal tretím osobám vrátane odporcu v 2. rade syn navrhovateľky
a synovia navrhovateľky v tom čase maloletí umožnili vziať vozidlo z garáže. Bez ich pričinenia by
tretie osoby nemohli vozidlo vziať z garáže a jazdiť bez vodičského oprávnenia a pod vplyvom alkoholu.

Ich konanie malo teda podstatný vplyv na vzniku škody avšak vzhľadom na ich vek za ich konanie
ako aj následky takéhoto konania zodpovedá zákonný zástupca v danom prípade navrhovateľka. Súd
posúdil všetky okolnosti, ktoré viedli k vzniku škody a dospel k záveru, že je v súlade s dobrými
mravmi, aby navrhovateľka niesla zodpovednosť za konanie svojich maloletých detí a tým aj za pomernú
časť škody, ktorá bez ich nezodpovedného a protiprávneho konania nemohla vzniknúť. Pretože súd
považoval konanie synov navrhovateľky za to konanie bez ktorého by nemohlo dôjsť k havárii vozidla

a škode na majetku navrhovateľky bol toho názoru, že znáša škodu pomerne a tento pomer súd ustálil
tak, že 52 % znáša navrhovateľka a 48 % znáša odporca v 2. rade. Súd ustálil výšku škody, ktorá
vznikla navrhovateľke na sumu 513.374,- Sk pozostávajúcu zo sumy 506.684,- Sk ako škody pri havárii
určenej znalcom IF.. W., zo sumy 3.690,- Sk za náklady za odtiahnutie motorového vozidla a sumy
3.000,- Sk za náklady za znalecký posudok, t. j. spolu v čiastke 17.040,89 eur. Po odpočítaní preddavku

zaplateného poisťovňou 280.000,- Sk si navrhovateľka uplatnila náhradu škody vo výške 7.942,71 eur.
Navrhovateľka žiadala náhradu škody vo výške 239.282,- Sk čo pri konverznom kurze 1Euro = 30,1260
Sk predstavuje 7.942,71 eur, keďže odporca v 2. rade bol zaviazaný na zaplatenie náhrady škody
3.812.50 eur (114.855,38,- Sk) súd vo zvyšku návrh 4.130.21 eur (124.426,71,- Sk) zamietol.

O povinnosti odporcu v 2. rade zaplatiť navrhovateľke popri plnení aj úroky z omeškania rozhodol súd
podľa § 121 ods. 3 OZ, § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., keď odporca v 2.
rade sa dostal do omeškania s plením peňažného dlhu dňa 10.7.2003 v dôsledku výzvy navrhovateľky.
Úroky z omeškania v tom čase vzhľadom na dvojnásobok diskontnej sadzby NBS mali výšku 13%. Čo
sa týka námietky premlčania súd túto nepovažoval za dôvodnú, keď mal preukázané, že navrhovateľka

riadne v trestnom konaní dňa 14.3.2002 uplatnila náhradu škody, pričom ku škode došlo 19.6.2001 a
trestný rozkaz sp. zn. 3T/46/2003, ktorým bola navrhovateľka odkázaná s návrhom na náhradu škody
v občianskoprávnom konaní nadobudol právoplatnosť dňa 4.3.2003. Pri rozhodovaní o náhrade trov
konania súd prihliadol k tomu, že navrhovateľka ako aj odporca v 2. rade boli čiastočne úspešní a to
odporca v 2. rade v podiele 52% a navrhovateľka v podiele 48% a rozdiel ich úspechu ako procesných

strán je 4%, súd dospel k záveru, že v konaní sú navrhovateľka a odporca v 2. rade úspešní približne
rovnako. Preto rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že žiadny z nich nemá právo na náhradu trov
konania.

Odporca v 1. rade bol v konaní úspešný preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania poľa § 142 ods.

1 O. s. p., ktoré si uplatnil vo výške 2.700,- Sk za zaplatený preddavok na znalecký posudok. Súd zistil,
že odporca v 1. rade zaplatil preddavok na účet tunajšieho súdu vo výške 5.000,- Sk vedený v registri
D14a 204/06 VS 1280343806. Ako vyplýva z opravného uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 23.11.2007
sp. zn. 11C/136/2003 - 160 ako aj potvrdenia účtarne tunajšieho súdu z tohto preddavku bolo uhradené
znalečné znalcovi O.. E. W. vo výške 2.700,- Sk a zvyšok t. j. 2.300,- Sk bolo vrátené zložiteľovi t.j.

odporcovi v 1. rade. Vzhľadom k približne rovnakému úspechu navrhovateľky a odporcu v 2. rade, má
odporca v 1. rade právo na náhradu trov konania proti navrhovateľke a odporcovi v 2. rade v podiele
jednej polovice teda navrhovateľka a odporca v 2. rade sú povinní každý zaplatiť odporcovi v 1. rade
po 44,81 eur.

Rozsudok napadla odvolaním navrhovateľka podaním doručeným súdu dňa 6. 8. 2009. Namietla
predovšetkým nesprávny postup prvostupňového súdu pri hodnotení výsledkov dokazovania. Súčasne
poukázala na zásadný logický rozpor v skutkových zisteniach súdu prvého stupňa, ktoré explicitne
vymedzil v odôvodnení napadnutého rozsudku. Nie je možné, aby na jednej strane súd dovodil,
že odporca v 1. rade nie je povinný nahradiť zvyšok poistného plnenia, teda preddavok vo výške

280.000,- Sk, ktorý bol navrhovateľke vyplatený a na druhej strane zaviazal odporcu v 2. rade zaplatiť
navrhovateľke časť zo sumy, ktorá svojou výškou zodpovedá výške zvyšného poistného plnenia, na
ktoré mal byť zaviazaný odporca v 1. rade. V prípade, že by bol zaviazaný čo aj čiastočne na zaplatenie
odporca v 1. rade, bol by doplatok poistného plnenia 239.282,- Sk, teda 7.942,71 Eur, pretože bydo tohto musel byť započítaný odporcom v 1. rade vyplatený preddavok vo výške 280.000,- Sk. V
prípade, ak by bol len čiastočne zaviazaný odporca v 2. rade, všeobecná hodnota vozidla a doplatok
poistného plnenia by predstavoval sumu 519.282,- Sk, teda 17.237,- Eur, pretože do tejto sumy by

nebolo možné započítať vyplatený preddavok vo výške 280.000,- Sk. Prvostupňový súd mal vychádzať
zo základného skutkového zistenia, že odporca v 1. rade už čiastočne plnil navrhovateľke. Buď to
mohla byť suma, z ktorej prvostupňový súd vychádzal, teda 7.942,71 Eur, alebo by to bola suma
17.237,- Eur alebo, ak by súd ustálil čiastočnú zodpovednosť obidvoch žalovaných, musel by použiť
obidve vyššie uvedené sumy. Pasívna legitimácia a povinnosť plniť u odporcu v 1. rade je založená na

právnom vzťahu vyplývajúcom z uzavretého havarijného poistenia poškodeného motorového vozidla.
V tomto smere poukázala na čl. 9 ods. 7 Poistných podmienok poistenia motorových vozidiel odporcu
v 1. rade, podľa ktorého, ak bola poistná vec zničená, vzniká poistenému právo, aby mu poisťovateľ
vyplatil sumu zodpovedajúcu časovej hodnote poistenej veci v čase poistnej udalosti zníženú o hodnotu
zbytkov celej veci. Pojem „časová hodnota veci“ zodpovedá v súčasnosti pojmu „všeobecná hodnota
vozidla“, ako vysvetlil znalec O.. W. na pojednávaní pred súdom prvého stupňa. V znaleckom posudku

vypočítal všeobecnú cenu vozidla na 20.334,33 Eur aj s DPH. K výkladu pojmu „vodič“ navrhovateľka
poukázala na čl. 4 ods. 1 Poistných podmienok, podľa ktorého sa poistenie nevzťahuje na škodu,
ktorú vodič spôsobil následkom požitia alkoholu alebo iných návykových látok, alebo pokiaľ poistený
zveril vedenie poisteného motorového vozidla osobe, ktorá bola v tom čase pod vplyvom týchto látok.
Odporca v 1. rade vykladá toto ustanovenie neprimerane extenzívne a to v rozpore s logikou a

systematikou poistných podmienok. Podľa jeho tvrdenia sa vodičom rozumie akákoľvek osoba, ktorá
vedie poistené motorové vozidlo. Kódex etiky v poisťovníctve, v ktorej je združený aj odporca v 1. rade,
je zameraný na to, aby sa v čo najväčšej miere eliminovali negatívne prvky nielen vo vzájomnom vzťahu
poisťovacích subjektov, ale najmä vo vzťahu týchto subjektov ku klientovi. Všeobecnou zásadou pre
správanie sa poisťovne je podľa čl. 2.1 kódexu, nepoužívať pri poistnej činnosti prostriedky odporujúce

zákonom, alebo prostriedky obchádzajúce zákon. Výklad odporcu v 1. rade je jednostranný a tento
bez ďalšieho prevzal aj prvostupňový súd. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach napríklad v náleze
I.ÚS 243/07, alebo I.ÚS 242/07 odkázal na všeobecne platný princíp, podľa ktorého ak sú v zmluve
použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v
neprospechtoho,ktoichdozmluvyuložil.Zmyslomtohtoprincípujetedaneumožniťstranenaformulovať

v zmluve viacvýznamový výklad a následne v zlej viere zneužiť mnohoznačnosť tohto ustanovenia
na úkor záujmov druhej strany. Navrhovateľka ďalej poukázala na to, že sporný poistný vzťah možno
označiť aj ako spotrebiteľskú zmluvu. Navrhovateľka ako poškodená v žiadnom prípade vznik poistnej
udalosti nezapríčinila a nemohla jej ani zabrániť, pretože sa v jej čase nachádzala mimo územia SR.
Pokiaľ ide o zodpovednosť navrhovateľky v súvislosti s ust. § 441 Občianskeho zákonníka (ďalej len

OZ), prvostupňový súd uvádza, že musel prihliadnuť aj na takúto zodpovednosť navrhovateľky. V
konkrétnom prípade by malo byť preukázané, že kľúče od motorového vozidla odovzdal tretím osobám
syn navrhovateľky a synovia navrhovateľky, ktorí boli v tomto čase maloletí, umožnili vziať vozidlo z
garáže. Toto konanie malo podstatný vplyv na vznik škody a vzhľadom na ich vek za ich konanie, ako aj
následky zodpovedá zákonný zástupca, teda navrhovateľka. Preto je v súlade s dobrými mravmi, aby

navrhovateľka niesla zodpovednosť za konanie svojich maloletých detí. Podľa názoru navrhovateľky
nie je možné z obsahu rozsudku zistiť, ako vôbec súd dospel ku konkrétnemu skutkovému zisteniu
ohľadne konania maloletých detí. Je možné sa len domnievať, že jediným čo reálne prichádza do úvahy
je výpoveď svedka R. T. v trestnom konaní, z ktorej vyplýva, že s nápadom jazdiť prišiel H. O., jeden
zo synov navrhovateľky, ktorej sa v konaní pred súdom prvého stupňa dovolával odporca v 2. rade. V

každom prípade mal pri týchto záveroch skúmať schopnosť maloletých detí ovládnuť svoje konanie a
posúdiť jeho následky ako to ustanovuje § 422 OZ, s ktorým sa však súd v odôvodnení rozsudku vôbec
nevyporiadal. Navrhovateľka poukázala aj na rozsudok Najvyššieho súdu ČSR sp. zn. 1Cz 27/83 pri
úvahe, ako intenzívny má byť náležitý dohľad nad maloletými. Podľa tohto rozsudku treba vychádzať
z povahových vlastností a celkového konania maloletého. V občianskom konaní je súd viazaný len

výrokom a nie aj odôvodnením trestného rozsudku. Z výroku o vine treba vychádzať ako z celku a treba
brať do úvahy jeho právnu aj skutkovú časť s tým, že rieši naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného
činu konkrétnym konaním páchateľa. Napadnutý rozsudok podľa názoru navrhovateľky nespĺňa ústavné
a ústavným súdom judikované podmienky kladené na súdne rozhodnutie a preto ho považuje za
nepreskúmateľné a nezrozumiteľné. Domáha sa, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že

odporcuv1.radezaviažezaplatiťnavrhovateľkesumu7.942,71Eurso16,5%-nýmúrokomzomeškania
od 23. 6. 2002 až do zaplatenia. Odporcu v 2. rade čiastku vo výške 7.942,71 Eur s 13%-ným úrokom od
10. 7. 2003 do zaplatenia s tým, že splnením povinnosti jedného z odporcov zaniká povinnosť druhého.
Taktiežichzaviažeajnanáhradutrovsúdnehokonania.Vprípade,akbyodvolacísúdpotvrdilnapadnutýrozsudok v časti proti odporcovi v 1. rade navrhuje, aby rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že
odporcu v 2. rade zaviaže zaplatiť navrhovateľke sumu vo výške 17.237,- Eur s 13%-ným úrokom od 10.
7. 2003 až do zaplatenia a nahradiť navrhovateľke trovy konania. Alternatívne navrhuje, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Rozsudok napadol odvolaním aj odporca v 2. rade podaním doručeným súdu dňa 13. 8. 2009. Namietol,
že vo veci sa necíti byť pasívne legitimovaným. V danej veci sa jedná o poistnú udalosť a za náhradu
škody zodpovedá navrhovateľke poisťovňa, s ktorou mala uzatvorenú zmluvu o havarijnom poistení.

Poukázal na ust. § 806 OZ, ktorý ustanovuje, že poistený má právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie
vo výške určenej podľa poistných podmienok ak sa poistná udalosť týka veci, na ktoré sa poistenie
vzťahuje. Na plnenie mal byť zaviazaný odporca v 1. rade a plnenie malo byť krátené vzhľadom na
výrazné zavinenie navrhovateľky na vzniku škody.

Pôvodným rozsudkom zo dňa 22.3.2011 pod č.k. 14Co/410/2009-269 odvolací súd rozhodol vo veci tak,

že rozsudok prvostupňového súdu v napadnutých častiach zmenil tak, že odporca v 1. rade a odporca
v 2. rade sú povinní zaplatiť navrhovateľke spoločne a nerozdielne 3 812,50 eur s 13 %-tným úrokom z
omeškania od 10.7.2003 až do zaplatenia. Účastníkom konania nepriznal náhradu trov prvostupňového
konania. Odporcu v 1. rade zaviazal zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania v čiastke
229,99 eur.

Vodôvodnenítohtorozsudkuuviedol,žepredmetomkonaniavodvolacomkonanípoúpravežalovaného
petitu zostala istina 7 942,71 Eur s 13%-ným úrokom z omeškania od 10. 7. 2003 až do zaplatenia.
Súd prvého stupňa zamietol žalobu voči navrhovateľovi v 1. rade, pretože dospel k záveru, že na
prejednávaný prípad sa vzťahuje výluka z poistenia podľa č. 4 bod 2 Poistných podmienok poistenia

motorových vozidiel, podľa ktorého sa poistenie nevzťahuje na škodu, ktorú vodič spôsobil následkom
požitia alkoholu alebo iných návykových látok, alebo pokiaľ poistený zveril vedenie poisteného
motorového vozidla osobe, ktorá bola v tom čase pod vplyvom týchto látok. Z ustáleného skutkového
stavu vyplynulo, že odporca v 2. rade jazdil na motorovom vozidle pod vplyvom alkoholu, pričom súd
prvého stupňa si osvojil výklad tohto článku poistných podmienok v súlade s odporcom v 1. rade, že

výluka platí v každom prípade, ak vozidlo viedol vodič pod vplyvom alkoholu. Odvolací súd vyhodnotil
akosprávnuodvolaciunámietkunavrhovateľky,žetakýtovýkladjeneprimeraneextenzívnyanelogickýv
kontexte s celým obsahom poistných podmienok. Už zo samotného obsahu tohto článku logicky vyplýva,
žezavodičapreúčelypoistnejzmluvytrebapovažovaťosobupoisteného,ktorývediepoistenémotorové
vozidlo pod vplyvom alkoholu, alebo ktorý zverí poistené motorové vozidlo osobe pod vplyvom alkoholu.

Nemôže byť na ťarchu poisteného taký výklad, ktorý by vylúčil poistné plnenie vo všetkých prípadoch,
kedy sa motorové vozidlo dostane z dispozície poisteného, napr. odcudzením, a vedie ho tretia osoba
pod vplyvom alkoholu. Tomu zodpovedá aj judikačná činnosť Ústavného súdu SR, na ktorú poukázala
navrhovateľka v podanom odvolaní. Odvolací súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre
výluku spornej poistnej udalosti z poistenia motorového vozidla navrhovateľky ako poškodenej osoby

zničením vozidla následkom havárie spôsobenej odporcom v 2. rade. Na druhej strane sa odvolací
súd stotožnil so závermi súdu prvého stupňa pokiaľ ide o posúdenie spoluzodpovednosti poškodeného
podľa § 441 OZ na vzniku škody. Podľa § 422 ods. 1 OZ zodpovedá za škodu spôsobenú maloletými
ten, kto je povinný vykonávať nad nimi dohľad. Podľa § 422 ods. 2 OZ sa osoba vykonávajúca
dohľad zbaví zodpovednosti ak preukáže, že náležitý dohľad nezanedbala. Navrhovateľka nechala

bez dohľadu v dispozícii svojich maloletých synov spoločný byt a súčasne aj kľúče od garáže a
poistenéhomotorovéhovozidla.Synoviatútosituáciuvyužilinapozvaniepriateľov,spolupožívalialkohol
a zjavne motivovaní túžbou po zábave a dobrodružstve neskôr spoločne odišli na motorovom vozidle
navrhovateľky, ktoré viedol odporca v 2. rade pod vplyvom alkoholu, čo následne viedlo k havárii a
zničeniu motorového vozidla. Pokiaľ maloletí synovia navrhovateľky neboli dostatočne vedení k tomu,

aby nezneužili poskytnutú voľnosť uvedeným spôsobom, spoluzodpovedá navrhovateľka ako ich matka
za vzniknutý následok. Súd prvého stupňa preto správne ustálil pomer spoluzodpovednosti medzi
účastníkmi konania. Odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné odvolanie odporcu v 2. rade, ktorý namietal
v spore svoju pasívnu legitimáciu. Zavinenie odporcu na dopravnej nehode pod vplyvom alkoholu bolo
zistené v trestnom konaní, v ktorom bol právoplatne odsúdený, a navrhovateľka bola so svojim nárokom

voči nemu odkázaná na občianskoprávne konanie. Skutočnosť, že navrhovateľka má uzavretú poistnú
zmluvusodporcomv1.radenezbavujeodporcuv2.radezodpovednostinanáhraduškody.Ajvprípade,
ak by vzniknutú škodu navrhovateľke v celosti uhradil odporca v 1 rade, vznikol by mu voči odporcovi v
2. rade regresný nárok na zaplatenie čiastky, ktorú za odporcu v 2. rade navrhovateľke uhradil. Odvolacísúd preto čiastočne zmenil napadnutý rozsudok tak, že na zaplatenie časti žalovanej istiny 3 812,50 Eur
s 13 %-tným úrokom z omeškania od 10.7.2003 až do zaplatenia navrhovateľke zaviazal odporcov v 1.
a 2. rade spoločne a nerozdielne. Z rovnakých dôvodov odvolací súd nezistil dôvody na zmenu časti

napadnutého rozsudku, ktorou súd prvého stupňa žalobu navrhovateľky o zaplatenie sumy 4 227,34
Eur s príslušenstvom zamietol. Keďže v prvostupňovom konaní mali účastníci konania úspech približne
v rovnakej miere, odvolací súd im podľa § 142 ods. 2 v nadväznosti na § 224 ods. 2 O.s.p. nepriznal
náhradu trov konania. V odvolacom konaní bol následkom odvolania navrhovateľa neúspešný odporca
v 1. rade, ktorého súd zaviazal zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania za poskytnutú

právnu pomoc v čiastke 229,99 Eur.

Na základe dovolania odporcu v 1. rade zo dňa 16.6.2011 Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 2Cdo
156/2011 zo dňa 24.8.2012 zrušil rozsudok krajského súdu v spojení s uznesením zo dňa 28.6.2011 a
opravným uznesením z 28.6.2011 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Konštatoval, že v dovolaní odporca
v 1. rade namietol, že pokiaľ odvolací súd zmenil prvostupňový rozsudok mal skúmať aj to, v akom

rozsahu vzikol nárok navrhovateľky voči každému z odporcov. Miera spoluzavinenia navrhovateľky 52 %
vyjadrujezároveňajmieruporušeniaprevenčnejpovinnostivovzťahukvznikuškody,ktorábolaustálená
na 17 040,89 Eur. Navrhovateľka z nej musí znášať časť zodpovedajúcu 52 %, t.j. sumu 8 861,26 Eur.
Odporca v 1. rade uhradil navrhovateľke ešte pred začatím konania ako zálohu sumu 9 294,30 Eur, teda
sumu vyššiu ako zopodvedá miere jeho spoluzavinenia 48%. Súd sa mal zaoberať aj podielmi dlžníkov,

teda odporcov na vzniku škody. Boli zaviazaní plniť solidárne, hoci nárok voči odporcovi v 1. rade je z
titulu poistnej zmluvy a voči odporcovi v 2. rade z titulu zodpovednosti za náhradu škody. Keďže boli
zaviazaní plniť solidárne bez určenia podielov, súd de facto znemožnil regres odporcu v 1. rade ako
poisťovateľa na regres voči odporcovi v 2. rade podľa § 813 OZ. Najvyšší súd vytkol odvolaciemu súdu,
že neodôvodnil časť svojho zmeňujúceho rozhodnutia, ktorou zaviazal odporcov zaplatiť žalovanú istinu

spoločne a nerozdielne, hoci povaha nároku voči nim vyplýva z dvoch rôznych právnych titulov. Tým
došlo k procesnej vade podľa § 237 písm. f) O.s.p., pre ktorú napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu
zrušil.

V novom konaní odvolací súd na pojednávaní dňa 18.12.2012 konštatoval, že predmetom odvolacieho

konania je čiastka 7 942, 70 eur s 13%-tným úrokom z omeškania od 10.7.2003 až do zaplatenia tak,
ako bola ustálená v pôvodnom odvolacom konaní po nepripustení rozšírenia petitu žaloby na návrh
navrhovateľky. Ide o zvyšok škody, ktorá navrhovateľke nebola nahradená plnením poisťovne. Vzniknutá
škoda predstavuje celkovú sumu 17 040,89 eur, z ktorej odporca v 1. rade uhradil ako zálohu na poistné
plnenie čiastku 9 294,30 eur.

V podanom vyjadrení právny zástupca navrhovateľky uviedol, že ak by sa vychádzalo z rozdelenia
spoluzodpovednosti navrhovateľky vo výške 52 % a odporcov 48 %, uplatňujú si voči nim 8 293,76 eur
s 13%-tným úrokom od 10.7.2003 do zaplatenia. Je pravdou, že táto suma je vyššia ako je predmet
tohto konania, keďže žalobou sa domáhali čiastky 7 942,71 Eur. K takejto sume došli po tom, ako z

celkovej škody vypočítali 48%, pričom odporca v 2. rade navrhovateľke neplnil nič. Voči odporcovi v 1.
rade žiadajú uhradiť len žalovanú čiastku, ktorá predstavuje zvyšok neuhradenej sumy z jeho strany po
vyplatení zálohy na poistné plnenie. Keďže navrhovateľka mala s odporcom v 1.rade uzavretú havarijnú
poistku, uplatňujú si voči nemu nárok na úhradu celej škody. Odvolací petit upravujú tak, že ak súd
zaviaže na zaplatenie celej žalovanej istiny odporcu v 1. rade, navrhujú zamietnuť žalobu voči odporcovi

v 2. rade a naopak, ak zaviaže na zaplatenie odporcu v 2. rade, zamietnuť žalobu voči odporcovi v 1.
rade.

Zástupca odporcu v 1. rade uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava dôvodov podaného dovolania a
vychádzajú z toho, že miera spoluzavinenia navrhovateľky a odporcu v 2. rade už bola súdmi oboch

stupňov ustálená, a nebola navrhovateľkou ani namietaná. Táto miera zodpovedá aj článku 16 bod.1
Všeobecných poistných podmienok, ktorý poisťovni umožňuje znížiť poistné plnenie, ak poistený klient
zanedbá svoju prevenčnú povinnosť. Miera zavinenia 52% na strane navrhovateľky a 48% na strane
odporcu v 2. rade je správna a odporca s ňou súhlasí. On však už plnil navrhovateľke viac ako vyjadruje
táto miera spoluzavinenia. Preto žiada návrh voči nemu zamietnuť v celom rozsahu.

Zástupcaodporcuv2.radepoukázalnato,žepriustálenejmierespoluzavineniatrebavychádzaťztoho,
že ide o jeden nárok - jednu škodu na strane navrhovateľky. Bolo pri tom preukázané, že z titulu tohtonároku sa jej už plnilo nad rámec 48%. Preto by mal súd žalovaný nárok zamietnuť aj voči odporcovi
v 2. rade.

Krajský súd v intenciách rozhodnutia Najvyššieho súdu SR opätovne vyhodnotil výsledky dokazovania,
pričom vychádzal zo svojich záverov v pôvodnom odvolacom konaní pokiaľ ide o mieru spoluzavinenia
účastníkov konania na vzniku škody, ktorú ani účastníci v obnovenom konaní nenamietali. Je nesporné,
že celkovej škody 17 040,89 Eur uhradil navrhovateľke odporca v 1. rade čiastku 9 294,30 Eur z titulu
zálohy na poistné plnenie zo zmluvy o poistení poškodeného motorového vozidla zo dňa 21.6.1999. Je

nespornéajto,žeodporcaakopoisťovateľplnilnavrhovateľkezaškodcu(odporcuv2.rade),ktorýškodu
zavinil a je povinný plniť navrhovateľke z titulu zodpovednosti za spôsobenú škodu, pričom odporca v
1. rade má voči nemu nárok na regresné plnenie v celej výške podľa § 827 OZ. Miera spoluzavinenia
účastníkov konania bola v konaní medzi účastníkmi ustálená tak, že navrhovateľka zodpovedá za vznik
škody do výšky 52%, čo zodpovedá sume 8 861,26 Eur, a odporcovia v 1. a 2. rade spoločne do
výšky 48%, čo zodpovedá sume 8 179,63 Eur. Keďže odporca v 1. rade už plnil navrhovateľke 9

294,30 Eur, uhradil jej o 433,04 Eur viac ako je určená miera spoluzodpovednosti odporcov. Z takto
ustáleného skutkového stavu vyplýva, že pohľadávka navrhovateľky voči obom odporcom z titulu ich
miery spoluzodpovednosti za náhradu škody zanikla jej uhradením.

Odvolací súd preto rozsudok prvostupňového súdu v zamietajúcich častiach voči odporcom podľa § 219

ods. 1 O.s.p. potvrdil a vo zvyšnej časti podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrh navrhovateľky zamietol.

Odporcovia boli proti navrhovateľke v odvolacom konaní plne úspešní a podľa § 142 ods. 1 O.s.p. majú
nárok na náhradu trov konania. Odporca v 1. rade si nárok na náhradu trov neuplatnil a súd mu preto
náhradu trov nepriznal

Odporca v 2. rade si uplatnil nárok na náhradu trov právnej pomoci v prvostupňovom aj odvolacom
konaní. Trovy vyčíslil písomne v podaní zo dňa 19.12.2012 v celkovej výške 1 943,44 Eur. Uplatnil si
náhradu za 2 úkony z roku 2004 - prevzatie veci právnym zástupcom D.. O. M. dňa 27.4.2004 a účasť na
pojednávaní dňa 28.4.2004, v hodnote úkonu podľa vyhl. MS SR č. 163/2002 Z.z.vo výške po 235,64 Eur

z hodnoty sporu, s paušálnou náhradou 2 krát po 4,25 Eur. Po zmene právneho zastúpenia na základe
plnej moci pre JUDr. Vojtecha Kubala zo dňa 19.11.2008, si uplatnil nárok na náhradu za 6 úkonov
právnej služby - bližšie nešpecifikovaný úkon z 10.11.2008 (pravdepodobne malo ísť o prevzatie veci
novým právnym zástupcom), účasť na pojednávaniach na prvostupňovom súde v dňoch 27.4.2009 a
8.7.2009,zapodanieodvolania,azaúčasťnapojednávaniachpredodvolacímsúdomvdňoch22.3.2011

a 18.12.2012, v cene úkonu podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. po 237,34 Eur s paušálnou náhradou
4 krát po 6,30 Eur a 2 krát po 7,21 Eur. Odvolací súd nepriznal odporcovi v 2. rade náhradu za úkon z
10.11.2008, pretože nie je bližšie špecifikovaný a v spise sa úkon z tohto dňa nenachádza. Ak malo ísť
o prevzatie veci z dôvodu zmeny právneho zástupcu, takéto trovy nemôžu byť na ťarchu neúspešného
účastníka, pretože za prevzatie veci právnym zástupcom D.. M. bola odporcovi priznaná náhrada a je

jeho vecou, že si zmenil v priebehu konania právneho zástupcu.Odvolací súd preto priznal odporcovi v
2. rade náhradu celkovo za 7 úkonov právnej služby vo výške 1 699,80 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.