Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 26, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoE/187/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8804116329
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8804116329.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36
864 421, proti povinnému Z. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX N. č. XXX, o vymoženie 254,92 eur
s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k.
7Er/372/2004-35 zo dňa 29.06.2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu v celom rozsahu za neprípustnú.

Exekúciu v celom rozsahu zastavil.

Vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 41 ods. 2 písm. c); 57 ods. 1 písm. g); 58 ods. 1

Exekučného poriadku, §§ 22 ods. 1, 2; 23; 31 ods. 1; 37 ods. 1; 39 Občianskeho zákonníka, § 15
ods. 1 zákona o advokácii, pričom konštatoval, že splnomocnenie, ktoré povinný udelil advokátovi Mgr.
Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere, nie je povinným ako dlžníkom podpísané. Toto splnomocnenie je
koncipované široko a všeobecne a zo splnomocnenia nie je možné zistiť konkrétny rozsah oprávnení,
ktoréznehozástupcovivyplývajú,t.j.vakomrozsahumákonaťvmenezastúpenejosobyanáslednenie
je možné posúdiť, či splnomocnenec konal v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať,

či tým vznikli práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi, alebo či splnomocnenec prekročil svoje
oprávnenie, vyplývajúce z plnomocenstva a či na základe takéhoto úkonu mohli vzniknúť práva a
povinnosti zastúpenému. Povinný splnomocnil tretiu osobu, aby v jeho mene uznala svoj záväzok,
ktorého konkrétnu výšku nebolo možné predpokladať. Tým sa povinný vzdal svojho práva uznať,
alebo neuznať prípadný záväzok, ktorý vznikne, či nevznikne v budúcnosti. Povinnému bolo už v tom
čase, kedy záväzok v zmysle určitého a konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku

„uznaného“ dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný.
Navyše nemožno ani predpokladať, či určité významné okolnosti (omeškanie dlžníka a v akom rozsahu)
vôbec v budúcnosti nastanú. Zástupca povinného navyše určil lehotu, dokedy má byť dlh zaplatený,
pričom dlžníka tým zaviazal k povinnosti splatiť dlh v lehote, o ktorej nemohol mať vedomosť.Súd prvého stupňa ďalej konštatoval rozpor záujmov povinného a „ním zvoleného“ zástupcu z dôvodu,
že pri možnej jedinej variante konkrétneho mena zástupcu, vyplývajúcej a zakomponovanej priamo do
predtlače už vopred pripravenej zmluvy o úvere, nemožno o slobodnej vôli dlžníka pri zvolení si zástupcu

hovoriť. Tým je spochybnený základný predpoklad pri udelení plnej moci. Zástupca konal zákonom
nedovoleným spôsobom, ak podpísal notársku zápisnicu za povinného.

Na základe uvedeného súd prvého stupňa konštatoval, že tieto skutočnosti majú za následok absolútnu
neplatnosťudelenéhoplnomocenstvaaakplnámocniejeplatná,nespĺňanotárskazápisnica,ktorájevo
veci exekučným titulom, materiálne podmienky vykonateľného exekučného titulu, pretože bola spísaná

neoprávnenou osobou, nevyplynuli žiadne účinky vykonaného právneho úkonu pre osobu, v „mene
ktorej“ splnomocnenec konal, a teda neobsahuje záväzok povinnej osoby a jej vyhlásenie o súhlase s
vykonateľnosťou notárskej zápisnice.

Preto súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.

Namietal, že exekučný súd založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny

proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie
zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci na ust. § 58
ods.1 Exekučného poriadku. Exekučný súd nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou vyššie
označeného ustanovenia sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie
exekučného titulu. Všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný

vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom
takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa
do situácie ako by bol exekučný titul zrušený. K takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď už
exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti.
Všeobecný súd konajúci v pozícii exekučného súdu je v oblasti prieskumu exekučného titulu (notárskej

zápisnice) limitovaný ust. § 36 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti, ktorý vyjadruje
verejnoprávny charakter výkonu notárskeho úradu a nadväzuje na generálne ustanovenie § 2 ods. 2
Notárskeho poriadku. Notár má povinnosť poskytovať pri zachovaní všetkých platných normatívnych
pravidiel náležitú právnu starostlivosť. Ak právny poriadok osobitne upravuje nástroje právnej kontroly a
zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov, musí ich exekučný súd rešpektovať a nemôže ich

nahrádzať činnosťou vlastnou. Bol to predovšetkým notár, ktorý pri výkone verejne moci ex offo povinne
posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými
mravmi. Ak všeobecný súd v pozícii exekučného súdu koná tak, že sám vykoná činnosti smerujúce
k uskutočneniu úkonu inak náležiacemu notárovi (posudzuje súlad so zákonom a dobrými mravmi),
uskutočňuje činnosť, ktorá mu nenáleží. Zákonodarca kreáciou ust. § 36 Notárskeho poriadku prejavil

vôľu poveriť výlučne notára kontrolou súladu úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Inými slovami, ak
notár neodmietne vykonať úkon (ak v pozitívnom smere vykoná zverenú činnosť v mene štátu), zanikne
právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi.

Poukazujúc na ust. § 43 ods. l Notárskeho poriadku, oprávnený namietal, že základnou vlastnosťou
notárskej listiny je jej vierohodnosť. Podľa oprávneného z hľadiska princípu právnej istoty, ktorý musí

dotvárať stav ústavnosti v právnom štáte, nemôže štátny orgán - všeobecný súd - dotvárať svoje
rozhodovacie oprávnenia smerujúce k zamedzeniu účinkom notárskej zápisnice na právne postavenie
žalovaného (dlžníka) tam, kde neexistujú a to preto, že z vôle zákonodarcu existujú na inom mieste a
v inom čase, a to tam, kde ich platné právo zaraďuje (Notársky poriadok a zákon č.514/2003 Z.z.). Ak
v zákone existuje obmedzenie právomoci všeobecného súdu v rámci konania o opravnom prostriedku,

tieto obmedzenia sú zákonodarcom nastavené proporcionálne k ochrane základného práva žalobcu,
a to nielen v rovine normatívnej, ale tiež pri posudzovaní konkrétneho prípadu v rovine výkladu a
aplikácie takýchto obmedzení. Základné práva totiž nevytvárajú len rámec obsahu jednoduchého práva,
ale aj rámec jeho interpretácie a aplikácie. Ochranu práva, pre ktorú existovala právnymi predpismi
vymedzená procesná cesta (cesta aplikácie ust. § 40 a ust. § 38 Notárskeho poriadku), ktorou náprava

dôsledkov notárskej činnosti vykonávanej v mene štátu svojou zvláštnou povahou bez pochybnostíje, nie je možné využiť dodatočne po tom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť a to cestou
zamedzenia výkonu práva exekučným súdom, ktorej účel je odlišný. Za porušenie základných práv a
slobôd je potrebné považovať také prípady nesprávnej aplikácie jednoduchého práva, ktoré sú späté

s konkurenciou jednotlivých noriem, príp. s konkurenciou rôznych interpretačných alternatív, v ktorých
sa odráža kolízia ústavných princípov (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1. ÚS
331/09 z 11. novembra 2010). Je povinnosťou všeobecných súdov v situácii, keď právny predpis
dovoľuje dvojaký výklad (jeden ústavne konformný a jeden ústavne nekonformný) vykladať právny
predpis spôsobom ústavne konformným. Postup konštruovaný exekučným súdom, ktorý umožňuje bez

časového obmedzenia zasahovať do platných notárskych listín, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva
alebo povinnosti individuálne určeným adresátom (fyzickým osobám alebo právnickým osobám), je v
materiálnom právnom štáte neakceptovateľný. Notársky poriadok zámerne určuje postupy, ktorými je
možné úkony notára napadnúť, inak platí, že pokiaľ tieto postupy neboli uplatnené, je úkon notára platný,
pričom je tým založená platnosť zásady správnosti úkonu (v okolnostiach prípadu notárskej zápisnice), a
to vrátane účinkov, ktoré na jeho základe nastali. Všeobecný súd vo veci žalobcu (veriteľa) nebol povinný

zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Aj keby bolo
pravdou to, čo v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol všeobecný súd, nemalo by to vplyv na
vyššie uvedené tvrdenie a to preto, že v čase, keď došlo k spísaniu zápisnice, Slovenská republika
bola právnym štátom, a preto žalovanému (dlžníkovi) nič nebránilo využiť možnosť domáhať sa opravy
cestouzrušeniazápisnicedeiure,alebosadomáhaťnáhradyškody. Vzhľadomnato,žeplatnánotárska

zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky notárskej zápisnice majú ten
dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného
súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti. Súdna prax je jednotná v názore, že už v
štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený

exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie
exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk
zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej,
zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti,
ktorá sa má nútene vykonať. V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú

správnosť (skutkové a právne závery). Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah
notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom.

Oprávnený ďalej uviedol, že ak sa všeobecný súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ust. § 44
ods.2 Exekučného poriadku, ktorá je obsiahnutá vo vyššie uvedenej argumentácii, žiada, aby všeobecný
súdpostupompodľaust.§109ods.lpísm.b)O.s.p.prerušilkonanieapodalÚstavnémusúduSlovenskej

republiky návrh na konanie o súlade ust. § 44 ods.2 veta práva a druhá Exekučného poriadku s čl. l ods.
l veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany
dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Všeobecný súd je povinný vždy dbať na to, aby
rozhodoval na základe ústavne súladnej normy, k čomu mu slúži spravidla ústavne konformný výklad,
ale niekedy aj ultimatívna možnosť podať návrh na preskúmanie súladnosti právnej normy Ústavným

súdom Slovenskej republiky.

Oprávnený ďalej tvrdil, že exekučný súd konal pri revízii notárskej činnosti mimo rámec zverenej
právomoci, porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania,
právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Zároveň poukázal na článok 12
ods.2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý ustanovuje všeobecný zákaz diskriminácie a čl. 14 Európskeho

dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý je možné aplikovať tam, kde je porušená
rovnosť pri výkone a ochrane ľudských práv. Zákaz diskriminácie je nutné aplikovať na výkon a ochranu
práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivý súdny proces, práva vlastniť majetok, ako aj na výkon
a ochranu práva na pokojné užívanie majetku (čl. l Protokolu č.1 k Dohovoru). Aj keď výkon a ochrana
jeho práv na spravodlivý súdny proces mala byť rovnaká, oprávnený mal v konaní pred exekučným

súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne. Exekučný súd použil dôvod
iného postavenia v súvislosti s postavením oprávneného ako podnikateľského subjektu, a preto toto jeho
iné postavenie ho vylúčilo z možnosti zhmotnenia akejkoľvek majetkovej hodnoty, ktorá mu právom
patrí, a to z titulu platnej zmluvy o úvere. Z okolností daného prípadu nemožno vyšpecifikovať také
skutočnosti ktoré by mohli objektívne a rozumne ospravedlniť takéto odlišné zaobchádzanie. Odlišné

zaobchádzanie s oprávneným nemožno ospravedlniť jeho iným postavením. Exekučný súd neaplikovalna zistený skutkový stav relevantnú právnu normu, ktorou bolo ust. §36, § 38 a § 40 Notárskeho
poriadku a aplikované právne normy - ust. § 44 ods.2, § 57 ods. l písm. g) a § 58 ods. l Exekučného
poriadku - interpretoval ústavne nesúladným spôsobom, čím porušil právo oprávneného na súdnu

ochranu. Exekučný súd založil a odôvodnil svoje rozhodnutie na normatívnej úprave, ktorá nemá
v Slovenskej republike povahu prameňa práva, a preto sa ňou exekučný súd nemohol riadiť, resp.
nemohol z jej aplikácie vyvodzovať určujúce závery formujúce konečné rozhodnutie. Porušením princípu
rovnosti zbraní bol oprávnený uvedený exekučným súdom do takého postavenia, ktoré bolo podstatne
nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom postavení. Obe strany

v konaní sú oprávnené mať prístup k informáciám o údajoch a argumentoch druhej strany a musia
mať rovnocennú možnosť vznášať námietky proti argumentom druhého. Oprávnený namietal, že nemal
možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie
exekučného súdu o jeho právnom postavení. Oprávnený nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu
rozhodnutia exekučného súdu, pritom dané rozhodnutie výrazným spôsobom ovplyvnilo jeho právne
postavenie. Koncepcia spravodlivého súdneho konania zahŕňa aj právo na kontradiktórne konanie, v

ktorom strany musia mať možnosť nielen predložiť dôkazy nevyhnutné na podporu úspešnosti svojho
návrhu, ale zároveň sa oboznámiť so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť sa k
ním s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Oprávnený nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie
konanie v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach

Podľa oprávneného, udelenie plnomocenstva tretej osobe na zastupovanie spotrebiteľa nie je možné

považovať za neprijateľnú podmienku. Plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň
preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ust. § 53 Občianskeho
zákonníka. Plnomocenstvo udelené v zmluve o úvere je dostatočne určité a zrozumiteľné. Pri náležitom
posúdení, nie je možné dospieť k záveru o neurčitosti udeleného plnomocenstva. Právnym poriadkom
nie je vylúčená možnosť uznať dlh, záväzok v čase jeho vzniku, teda napr. súčasne s uzatvorením

zmluvy, na základe ktorej dlh, záväzok vzniká. Z toho vyplýva, že nešlo o budúce právo, t.j. právo, ktoré
by povinnému vzniklo až v budúcnosti, a ktorého by sa povinný nemohol platne vzdať s poukazom na
ust. § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Žiadne
z ustanovení zmluvy nestanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo
forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Ak povinný udelil svojmu zástupcovi plnomocenstvo na

zastupovanie vo veci uznania dlhu a spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu, niet pochýb o
tom, že mu udelil plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným, zákonným spôsobom
tak, aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu, pričom to si vyžaduje aj určenie, do kedy
bude dlh splatený. Zástupca povinného bol na základe udeleného plnomocenstva oprávnený vykonať
len jediný úkon, a to uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. Túto úlohu, ktorú mu povinný udelením

plnomocenstva zveril, si zástupca riadne splnil. Žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo,
napr. spísaním zápisnice nezaviazal povinného vo väčšom rozsahu než bol povinný plniť podľa zmluvy
o úvere.

Súd môže podľa ust. § 44 ods.2 Exekučného poriadku vykonať revízny postup vo vzťahu k exekučnému
titulu v limitoch vytvorených ústavne konformnou interpretáciou ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku

len v spojení s revíziou práve podaného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorého je prílohou. V tomto
prípade nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú.

Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil
a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd na základe podaného odvolanie preskúmal uznesenie súdu

prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212
O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods.2 O.s.p. a zistil, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

Zo spisu vyplýva, že oprávnený podal dňa 21.10.2004 u súdneho exekútora JUDr. Lucie Žužovej návrh
na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, notárskej zápisnice JUDr. Jarmily Kováčovej,

notára so sídlom v Bratislave, č. N 1323/2004, NZ 61808/2004 zo dňa 01.08.2004. Exekučný súd poverilvykonaním exekúcie poverením zo dňa 10.11.2004 súdneho exekútora JUDr. Luciu Žužovú, so sídlom
Exekútorského úradu Michalovce, Okružná 5.

Zo spisu ďalej vyplýva, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 11.02.2004 Zmluvu o úvere č. 8370042,

súčasťou ktorej bolo aj splnomocnenie, ktorým povinný ako dlžník, splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša
Kušníra, so sídlom v tom čase Za Kasárňou 1, Bratislava 3, na spísanie notárskej zápisnice ako
exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala
vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia, alebo pre exekúciu na celý jeho majetok do výšky
vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva.

Podľa predloženej notárskej zápisnice zo dňa 01.08.2004 bola pred notárom JUDr. Jarmilou Kováčovou

spísaná notárska zápisnica, kde za povinnú zápisnicu podpísal Mgr. Bruno Žlnay, na základe
substitučnej plnej moci, udelenej mu Mgr. Tomášom Kušnírom, na základe plnej moci, ktorá je v zmluve
o úvere. Tento za povinného uznal dlh voči oprávnenej osobe v celkovej sume 11 019,- Sk, pričom táto
suma sa mala úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne od 15.03.2004 do zaplatenia. Celý
vyššie uvedený dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia

a trov za spísanie notárskej zápisnice. Povinný, prostredníctvom Mgr. Bruna Žlnaya, uznal uvedený dlh
v plnom rozsahu, čo do základu aj do výšky uvedenej pohľadávky. Mgr. Bruno Žlnay v mene povinného
súčasne vyhlásil, že tento dlh, ktorý je vyššie opísaný v notárskej zápisnici vrátane úroku z omeškania,
splatí v lehote do 10.08.2004, v opačnom prípade vyjadril súhlas s použitím notárskej zápisnice ako
exekučného titulu.

Odvolací súd na základe uvedeného konštatuje, že súd prvého stupňa správne ustálil, že dvojstranný
právny úkon - zmluvné zastúpenie - vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere, v čase, keď žiadny
dlh ešte neexistoval.

Súd prvého stupňa tiež správne poukázal na rozpor záujmov povinnej a splnomocneného zástupcu Mgr.
Tomáša Kušníra, V tejto súvislosti správne konštatoval, že pri uzatváraní zmluvy o úvere, povinný nemal

možnosť voľby výberu zástupcu, pretože zo zmluvy o úvere, ktorú povinný uzatvoril, je zrejmé, že v
tejto zmluve bola použitá už predtlač, ktorá sa používala pri uzatváraní zmlúv a už teda obsahovala
meno splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra. Ak oprávnený postupoval tak, ako je vyššie uvedené a už
dopredu bola určitá osoba oprávnená - t.j. predurčená, že bude konať za povinnú, spochybňuje základný
predpoklad pri slobodnom rozhodovaní o udelení plnej moci a to, že splnomocnenec bude jednoznačne

hájiť záujem povinného.

Inštitútuznaniazáväzkujejednýmzprávnychprostriedkovzabezpečeniazáväzku.Zákonakopodstatnú
náležitosť uznania záväzku považuje uznanie určitého záväzku. Bližšie však tento pojem nevymedzuje.
Tento pojem treba chápať tak, že nevyhnutnými zložkami sú jednak dôvod a jednak výška záväzku. Pri
takejto interpretácii nie je obsahový rozdiel medzi občiansko-právnym a obchodno-právnym chápaním

záväzku. Uznanie záväzku treba kvalifikovať ako jednostranný právny úkon dlžníka, ktorý adresuje
veriteľovi. Týmto úkonom dlžník uzná svoj určitý záväzok, čím vlastne potvrdzuje jeho platnosť v
čase uznania. Zákon na účinnosť takéhoto uznania predpisuje obligatórne písomnú formu. Zákonným
dôsledkom uznania záväzku je právna domnienka, ktorá je vyvrátiteľná, že záväzok v čase uznania
existoval (trval). Uznať záväzok alebo uznať dlh je právom dlžníka, ktorý v budúcnosti môže realizovať,

ale aj nemusí. Záleží to od rôznych okolností, ktoré nastanú až v budúcnosti. Podľa ustanovenia §
574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré má kogentnú povahu, nie je prípustné, aby sa niekto vzdal
práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Takáto dohoda je neplatná podľa ust. § 39 Občianskeho
zákonníka; t.j. ak v čase uzavretia zmluvy o úvere a o splnomocnení Mgr. Tomáša Kušníra neexistoval
dlh a nebola známa ani jeho výška, v tomto čase nemohol povinný realizovať svoje právo a dlh uznať a

taktiež nemohol splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra na takéto právo.

Na základe uvedených skutočností dospel súd k správnemu právnemu záveru, že uznanie dlhu ako aj
súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú právne úkony, ktoré osoba konajúca na základe plnejmoci v mene povinného urobila v rozpore s jeho záujmami. Tým svojim účelom odporovali zákonu, a
preto sú v zmysle ustanovenia § 39 OZ absolútne neplatné.

Za celkom správne považuje odvolací súd zistenie a záver prvostupňového súdu o tom, že súčasťou

notárskej zápisnice bolo aj vyhlásenie osoby konajúcej na základe substitučnej plnej moci v mene
povinnej o tom, že uznaný dlh zaplatí v lehote, ktorý si určila pravdepodobne táto osoba konajúca na
základe plnej moci v mene povinného sama, bez toho, aby povinný udelil plnú moc na takýto úkon.
Na základe uvedeného potom bol povinný zaviazaný na splatenie svojho dlhu v lehote, o ktorej nemal
ani vedomosť a nemal ani vedomosť, že mu začala plynúť lehota, pričom na základe jej uplynutia sa

notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom.

Z uvedeného potom vyplýva správny záver súdu prvého stupňa, že predmetná notárska zápisnica
nemôže byť exekučným titulom pre exekúciu. Napriek tomu, že exekúcia sa začala, daný exekučný titul,
t.j. notársku zápisnicu nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, a preto sa má exekúcia v danej
veci podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásiť za neprípustnú, pretože je
tu iný dôvod, pre ktorý ju nemožno vykonať.

Odvolací súd si osvojuje náležité a presvedčivé zdôvodnenie zo strany prvostupňového súdu, na ktoré
poukazuje a len v súvislosti s odvolacími námietkami k veci dopĺňa:

Právnym dôvodom, pre ktorý exekučný súde vydal súdnemu exekútorovi poverenia na vykonanie
exekúcie, je Notárska zápisnica N 1323/2004, NZ 61808/2004, napísaná notárom JUDr. Jarmilou
Kováčovou dňa 01.08.2004. Notárska zápisnica je ako procesno-právny inštitút uznaná ako exekučný

titul, ktorý nadväzuje na ustanovenia občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku.
Súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej podstatnou náležitosťou. Tento prejav
vôle povinnej osoby, teda dlžníka, v tomto konaní povinného, robí z notárskej zápisnice právny titul
spôsobilý na exekúciu.

Aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. 11. 2010, sp. zn. 3 Cdo 63/2009 vyplýva,

že aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti a notárska
zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa
podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska
zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho
vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby,

právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice. Notárska zápisnica je verejná listina, ktorá je bez ďalšieho platná v celom rozsahu, ale v
prípade ak nemá náležitosti, ktoré zákon vyžaduje, nie je spôsobilým exekučným titulom.

Notárska zápisnica, ktorú oprávnený predložil ako exekučný titul, nie je listinou o právnom úkone o
uznaní dlhu povinného, a to pre neplatné splnomocnenie účastníka na strane povinnej osoby. Pri

zastupovaní povinného pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože
za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného,
v danom prípade záujmami povinného. Aspekt zjavnosti vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že
oprávnený predformuloval Mgr. Tomáša Kušníra vo formulárovej zmluve, a teda nešlo o výber zástupcu
zo strany povinného. V tejto súvislosti došlo aj k verejnému napomenutiu zo strany stavovskej komory

(Bulletin SAK č. 7-8/2009). Zástupca konal zákonom nedovoleným spôsobom, ak podpísal zápisnicu
za povinného.

K odvolacej námietke oprávneného, že súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil
ju po tom, čo už poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi vydal, odvolací súd konštatuje,
že postup prvostupňového súdu je správny. Exekučný súd má právo preskúmavať súlad exekučného

titulu so zákonom nielen v štádiu konania pred udelením poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie,
ale kedykoľvek v priebehu exekučného konania, a to na návrh účastníka konania, ako aj bez tohtonávrhu. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že exekučný súd je
povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a to v
každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto návrhu a v prípade

zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu,
musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať. Predovšetkým
je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanoveniu § 41 Exekučného poriadku.
Skutočnosť,žeexekučnýsúdjeoprávnenýskúmať,čisúsplnenépredpokladyexekúcievkaždomštádiu

exekučnéhokonania,vyplývaajzuzneseniaÚstavnéhosúduSRz9.12.2010,sp.zn.II.ÚS545/2010-15
(porovnaj tiež napr. rozsudok z 27. januára 2007 vydaný pod sp. zn. 3Cdo/164/1996 publikovaný v
Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe
titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto
požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez
návrhu zastavená.“).

O správnosti postupu exekučného súdu svedčí aj konštatovanie Ústavného súdu Slovenského republiky
vo veciach sp. zn. II. ÚS 499/2010 a II. ÚS 498/2010, v ktorých ústavný súd uvádza: „Ústavný súd aj v
tomto prípade konštatuje, že právny predpis, resp. jeho jednotlivé ustanovenia je potrebné vykladať v
súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach, a nie izolovane.
Záver krajského súdu o oprávnení exekučného súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom

v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a nielen pred vydaním poverenia korešponduje so zámerom
zákonodarcu vyjadreným aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v § 44 ods. 2
Exekučného poriadku v rozhodnom znení. Z ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v rozhodnom
znení vyplýva viacero dôvodov, kvôli ktorým exekučný súd už začaté exekučné konanie zastaví, pričom
viaceré z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie

tak exekučný súd obligatórne zastaví, napr. v prípade, ak zistí, že exekučné konanie sa začalo bez
toho, aby sa exekučný titul stal vykonateľným [§ 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v rozhodnom
znení], alebo v prípade, ak v už začatom exekučnom konaní zistí, že rozhodnutie, ktoré je podkladom
na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným [§ 57 ods. 1 písm.
b) Exekučného poriadku v rozhodnom znení], alebo ak v prebiehajúcom exekučnom konaní zistí, že

právo priznané exekučným titulom dodatočne zaniklo [§ 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku v
rozhodnom znení], alebo ak už začatú exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod,
pre ktorý exekúciu nemožno vykonať [§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v rozhodnom znení],
pričom tento zákonodarcom explicitne nepomenovaný „iný dôvod“ sa môže týkať aj zistení týkajúcich
sa exekučného titulu (napr. ak si účastníci konania nesplnili povinnosť podľa § 37 ods. 3 Exekučného

poriadku v rozhodnom znení a neoznámili, že práva a povinnosti priznané im exekučným titulom prešli
alebo boli prevedené na iné osoby a pod.).“ ; tiež judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
napr. vo veciach sp. zn. 2Cdo 245/2010, 3Cdo 146/2011.

K odvolacej námietke oprávneného, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a
dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu, že nemal možnosť ovplyvniť prípravu

obsahu rozhodnutia exekučného súdu, že exekučný súd mal pre objektívne posúdenie veci vypočuť
oprávneného, lebo súdne konanie neprebiehalo v duchu práva na spravodlivý proces s dodržaním
zásadyrovnostizbraníažekoncepciaspravodlivéhosúdnehokonaniazahŕňaajprávonakontradiktórne
konanie,vktoromstranymusiamaťmožnosťpredložiťdôkazyaoboznámiťsasovšetkýmipredloženými
dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne konanie, odvolací súd

konštatuje, že v štádiu, keď exekučný súd rozhoduje o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia,
alebo v štádiu, kedy exekučný súd rozhoduje o zastavení exekúcie, nevykonáva dokazovanie, ako
procesnú činnosť súdu, ktorá je osobitne upravená v ustanoveniach §§ 122 až 124 Občianskeho
súdneho poriadku, ale vychádza z tvrdení oprávneného, uvedených v návrhu na vykonanie exekúcie,
z exekučného titulu, resp. v štádiu, kedy zistí, že je dôvod na zastavenie už prebiehajúcej exekúcie,

z obsahu listín. Posudzovanie žiadosti o udelenie poverenia, resp. existencie dôvodov na zastavenie
exekúcie nemusí vykonať exekučný súd na pojednávaní a za prítomnosti účastníkov exekučného
konania (oprávneného a povinného).Exekučný poriadok v čase rozhodovania súdu prvého stupňa nevyžadoval, aby rozhodovanie podľa §
57 ods. 1 písm. g/ Ex. por. bolo rozdelené do dvoch štádií. Ak súd vyhlási exekúciu za neprípustnú, iný
výsledok ako zastavenie exekúcie nie je možný. Nemožno vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a pritom

zamietnuť návrh na zastavenie exekúcie.

Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa nerozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojim
postupom neodňal oprávnenému možnosť konať pred súdom a dostatočne zistil skutkový stav a zároveň
vychádzal aj zo správneho právneho posúdenia veci.

Pokiaľ teda oprávnený namietal, že exekučný súd vykonával dokazovanie v jeho neprítomnosti, bez
jeho možnosti vyjadriť sa k dôkazom, ide o odvolaciu námietku neopodstatnenú, pretože namietaným

postupom nebola oprávnenému znemožnená realizácia jeho procesných oprávnení.

K odvolacej námietke oprávneného, že všeobecný súd je vždy povinný dbať na to, aby rozhodoval
na základe ústavne súladnej normy, k čomu slúži spravidla ústavne konformný výklad, ale niekedy aj
ultimatívna možnosť podať návrh na preskúmanie súladnosti právnej normy Ústavným súdom SR a
ak účastník konania odôvodneným spôsobom podnieti, aby všeobecný súd podal návrh ústavnému

súdu na preskúmanie súladu aplikovanej normy s ústavou, odvolací súd konštatuje, že považuje výklad
právnej normy - ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku za ústavne konformný a nerozporný
s ústavou. Neboli splnené zákonné podmienky na prerušenie konania, predpokladané v ustanovení §
109 ods. 1 písm. b) O.s.p., pretože rozhodnutie súdu nezávisí od otázky, ktorú by nebol v tomto konaní
oprávnený riešiť a rovnako nebola splnená podmienka, uvedená v druhej vete tohto ustanovenia, že by

pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je
v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd rozhodol správne, a preto
uznesenie s osvojením si dôvodov podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.