Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 26, 2012

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 13Er/241/1996

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2296898769
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Nagyová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2012:2296898769.1

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: G. W., I. U. XX, proti povinnému:

BIOTERRA, spol. s r.o., IČO: 00 588 237, so sídlom Hlavná 49/21, 929 01 Dunajská Streda, vedenej
u súdneho exekútora: JUDr. Mária Nováková, Exekútorský úrad Bratislava, Matejkova č. 13, 841 05
Bratislava, pod spis. značkou EX 29/96 o vymoženie 1.792,47 eura (54.000,00 Sk) s príslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú.

Súd exekúciu zastavuje.

Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnenýsasvojímnávrhomzodňa05.06.1996domáhalusúdnehoexekútoravymoženiapohľadávky
voči povinnému na základe exekučného titulu - rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda sp.zn. 8C
6/94. Na základe návrhu oprávneného, žiadosti súdneho exekútora a exekučného titulu, tunajší súd
vydal dňa 10.06.1996 súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5202 * 000237 na
vymoženie predmetnej pohľadávky v prospech oprávneného.

Súd z úradnej činnosti zistil, že povinný bol vymazaný z obchodného registra dňom 03.03.2012, pričom
zanikol bez právneho nástupcu.

Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1 februára 2002, sa

dokončia podľa doterajších predpisov.

Vzhľadomnato,žeexekučnékonaniesazačalodňa05.06.1996bolopotrebnévychádzaťzExekučného
poriadku účinného do 31.01.2002

Podľa § 57 ods. 1 Exekučného priadku účinného do 31.01.2002 exekúciu súd zastaví, ak:

a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,

b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie

zrušené alebo sa stalo neúčinným,c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,

e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo

nepripúšťajúce exekúciu (§ 55),

f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,

g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu

nemožno vykonať.

Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002 súd exekúciu zastaví na
návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa ustanovenia § 37 ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002 proti inému než tomu, kto

je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený
ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo
z exekučného titulu (§ 41).

Podľa ustanovenia § 18 Občianskeho zákonníka spôsobilosť mať práva a povinnosti majú právnické
osoby.

Podľa ustanovenia § 19a /prvá veta/ Občianskeho zákonníka právnické osoby, ktoré sa zapisujú do
obchodného alebo iného zákonom určeného registra, môžu nadobúdať práva a povinnosti odo dňa
účinnosti zápisu do tohto registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľaustanovenia§20aods.2Občianskehozákonníkaprávnickáosobazapísanávobchodnomregistri
alebo inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony

neustanovujú inak.

Podľa ustanovenia § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať
práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa ustanovenia § 107 ods. 4 O.s.p. ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v
konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

S poukazom na skutočnosť, že v zmysle ustanovenia § 19a Občianskeho zákonníka spôsobilosť
povinného byť účastníkom konania vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. 13Er/241/1996 zanikla dňom
výmazu povinného z obchodného registra a vymáhaná povinnosť neprešla a ani neprejde na nového
účastníka konania na strane povinného, súd exekúciu vyhlásil v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm.
g) Exekučného poriadku za neprípustnú a exekúciu zastavil. Zánik povinnej osoby je neodstrániteľnou

prekážkou exekučného konania, ktorá má za následok neprípustnosť exekúcie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto
zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002, náklady podľa § 196 uhrádza
povinný.Podľa § 203 Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd
uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na
účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Z citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že nárok na náhradu trov exekúcie majú
oprávnený, súdny exekútor a v prípade splnenia hypotézy uvedenej v ustanovení § 203 Exekučného
poriadku aj povinný. Exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku,
pričom tento nárok pozostáva z odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času.

Exekučný poriadok pripúšťa výnimky zo zásady, že trovy exekúcie uhrádza povinný (§ 197 ods. 1).
Oprávnený znáša trovy exekúcie, ktoré zavinil alebo trovy exekúcie na nemajetného povinného. Trovy

exekúcie, ktoré má súdnemu exekútorovi uhradiť oprávnený, určuje vždy exekučný súd, ktorý zaviaže
oprávneného k ich úhrade, ak pri zastavení exekúcie sú pre takéto rozhodnutie splnené podmienky.

Oprávnený je zaviazaný na úhradu trov exekúcie podľa princípu zavinenia a voľnej úvahy súdu.
Výnimkou je len zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h), teda v prípade, keď
súd zastaví exekúciu preto, lebo majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V tomto

prípade oprávnený musí uhradiť trovy exekúcie, aj keď zastavenie nezavinil a nemohol ho predvídať.
Ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ako podmienku uloženia povinnosti na náhradu
trov exekúcie oprávnenému predpokladá zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie. Takýmto
zavinením je potrebné zásadne rozumieť také vedomé konanie, či opomenutie oprávneného, s ktorým
je zastavenie exekúcie v príčinnej súvislosti. Pri zavinení oprávneného navyše zo znenia citovanej

právnej úpravy vyplýva, že musí ísť o výlučné zavinenie oprávneného, teda nemôže ísť ani o také
konanie či opomenutie, ktoré by bolo len jednou z viacerých príčin vedúcich k zastaveniu exekúcie.
Aj pri preukázanom zavinení oprávneného má potom súd možnosť rozhodnúť spôsobom uvedeným v
citovanom ustanovení a túto možnosť nie je možné stotožňovať s povinnosťou tak urobiť. V predmetnej
exekučnej veci oprávnený ani pri vynaložení maximálneho úsilia nemohol zabrániť zániku povinného -

právnickej osoby a teda zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie tak nemožno vyvodiť.

Pri rozhodovaní o náhrade trov exekučného konania súd nemohol postupovať ani v zmysle ustanovenia
§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku a zaviazať tak povinného k náhrade trov exekučného konania,
nakoľko výmazom povinného z Obchodného registra došlo v zmysle ustanovenia § 20a Občianskeho
zákonníka k jeho zániku a súčasne k strate spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania v

nadväznosti na ustanovenie § 19 O.s.p..

Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia
a súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu vo výroku o zastavení konania je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na tunajší súd (§ 204 ods. 1 O.s.p.). Podanému odvolaniu môže v celom rozsahu vyhovieť
sudca, pričom jeho rozhodnutie sa bude považovať za rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 O.s.p.).

Proti výroku o trovách exekúcie je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd (§ 204 ods. 1 O.s.p.). Podanému odvolaniu môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, pričom jeho

rozhodnutie sa bude považovať za rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak sudca odvolaniu nevyhovie,
predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 O.s.p.).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).