Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 6, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoP/82/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812201611
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8812201611.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: D. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom pri matke, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, za účasti rodičov: matky B.
S., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. X. O. XX/A, S. D. H. a otca A. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. P. XX/
XX, S. D. H., o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou,
č. k. 8P/63/2012-22 zo dňa 2.4.2012 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil výrok rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou,
č.k. 8P/202/2011-22 zo dňa 28. 10. 2011 a to tak, že znížil výživné na maloletú D. S., nar. XX. XX. XXXX
zo sumy 70 eur na sumu 50 eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho
ktorého mesiaca vopred, k rukám matky, začínajúc dňom 01. 02. 2012. V prevyšujúcej časti návrh otca
zamietol. Zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami §§ 62 ods. 1, 2, 3, 5, § 78 ods. 1 a 3 zákona č.
36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj

„zákon o rodine“). V odôvodnení uviedol, že „mal za preukázané, že v danom prípade nastala podstatná
zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zníženie výživného na maloleté dieťa. Hoci od poslednej úpravy
vyživovacej povinnosti otca uplynulo len 5 mesiacov, situácia na strane otca maloletej sa podstatne
zmenilaanastaldôvodnazníženiejehovyživovacejpovinnostivočidcére.Otecjenaďalejživnostníkom,
je však dlhodobo práceneschopný a jeho príjem pozostáva z nemocenských dávok, naposledy vo
výške 454,50 eur. Pri poslednej úprave výšky vyživovacej povinnosti v októbri 2011 súd vychádzal zo
základu dane otca ako živnostníka v sume 4.094,96 eur. Podľa potvrdenia o podaní daňového priznania

za rok 2011 otec vykázal základ dane za tento rok v sume 3.527,03 eur. Aj keď zníženie výživného
nie je v záujme maloletého dieťaťa a nezodpovedá jeho odôvodneným potrebám, prvostupňový súd
znížil vyživovaciu povinnosť otca s prihliadnutím na skutočnosť, že tento je v súčasnosti viac mesiacov
práceneschopný a nemôže vykonávať podnikateľskú činnosť vzhľadom na nepriaznivý zdravotný
stav. Hoci sa možnosti a schopnosti povinného rodiča v tomto prípade znížili, otec je poberateľom
nemocenských dávok, ktorých výška síce nedosahuje čiastky získavané otcom pri výkone živnosti, ale
umožňuje podieľať sa na zabezpečení výživy maloletej dcéry sumou 50 eur mesačne. Na túto čiastkuprvostupňový súd znížil otcovi vyživovaciu povinnosť, počnúc mesiacom február 2012, teda mesiacom,
kedy otec podal návrh na súd. Otec si musí byť vedomý svojej vyživovacej povinnosti voči maloletej
dcére, ktorá má prednosť pred inými výdavkami. Zohľadňujúc výšku nemocenských dávok vyplácaných

otcovi, prvostupňový súd jeho návrh v prevyšujúcej časti zamietol.“

Výrok o trovách konania prvostupňový súd odôvodnil ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) zákona č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v platnom a účinnom znení (ďalej aj „Os.p.“) s tým, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo
začať i bez návrhu.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie otec maloletej. Žiadal

prvostupňové rozhodnutie zmeniť a jeho návrhu na zníženie výživného v celom rozsahu vyhovieť. V
odvolaní uviedol, že od minulého roka nepracuje, čo prvostupňový súd nebral do úvahy. Okrem toho je
po autonehode a bude dlhodobo práceneschopný. Jeho príjem nepokrýva ani jeho výdaje.

Kolízny opatrovník maloletej vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd prvého stupňa dostatočne právne
vec posúdil a úprava v zmysle rozsudku nie je v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O. s. p.)
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust.
§ 212 O. s. p. a zistil, že odvolanie otca nie je dôvodné. Odvolací súd rozhodol o odvolaní postupom
podľa § 214 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O. s. p., pričom miesto a čas vyhlásenia rozsudku

boli oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným
rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ust. § 159 ods. 3 O.s.p., i ust. § 78 ods. 1 Zák. o
rodine. Občiansky súdny poriadok v označenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne
rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (prekážka res iudicatea - veci rozhodnutej). Zákon však počíta

s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať. Ust. § 163 O.s.p. výslovne umožňuje
zmenu rozsudku odsudzujúceho na plnenie v budúcnosti zročných dávok, alebo na plnenia v splátkach,
ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok
(clausula rebus sic stantibus). Pritom nie je rozhodujúce, či ide o plnenie vyživovacej povinnosti
určenej súdom, alebo o plnenie dohody. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o

výživnom je upravená v ustanovení § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Podľa tohto ustanovenia dohody a
súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci
výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné
prihliadať ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu
byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch

účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Nestačí len
úvaha o tom, že je doterajšie výživné neprimerané. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov
a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie, či
reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Touto zásadou sa musel súd riadiť aj pri rozhodovaní
o podanom návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti. Opäť sa žiada aj odvolacím súdom

zdôrazniť, že nie je možné v tomto konaní preskúmavať správnosť, či neprimeranosť určenia výšky
výživného predchádzajúcim rozhodnutím. Právne relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu matky
je len to, či sa výrazne, trvale, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávnených,
alebo na strane povinného, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti

a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Ustanovenie § 78 ods. l Zákona o rodine predstavuje výnimku zo zásady nezmeniteľnosti súdnych
rozhodnutí. Dôvodom pre zmenu rozhodnutia sú všetky okolnosti, ktoré by mohli by podkladom pre

zmenu určeného výživného. Dôvodom na zmenu rozhodnutia sú len tie okolnosti, ktoré sa závažnejším
spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, t.j. ovplyvnia celkovú situáciu nielen na krátky čas.
Relevantnosť zmeny rozhodnutia sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s
pôvodnými pomermi, významnými z hľadiska vyživovacej povinnosti, tak, ako boli zistené v príslušnom
spisovom materiáli, vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu rozhodnutiu. Tým je odôvodnená požiadavka

na dôkladné zistenie a opisy skutkovej situácie v rámci konaní o výžive. Pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má
prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§
62 ods. 4, 5 Zákona o rodine). Zákon o rodine v ustanovení § 78 ods. l vymedzuje kritériá, ako určitý

návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú
relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery.
Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa
nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným
stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami.

Tieto zásady, i to, že došlo k výraznej, trvalej, nie krátkodobej alebo nepatrnej zmene okolností na
strane povinného oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu, viedli odvolací súd k záveru, že je potrebné
rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť. Za preukázaného skutkového stavu, a to, že došlo k zmene
pomerov u povinného spôsobené jeho dlhodobejšou práceneschopnosťou, mal odvolací súd za to, žebolo dôvodným znížiť výživné na maloletú zo sumy 70 eur mesačne na 50 eur mesačne počnúc dňom
1.2.2012

Súd prvého stupňa správne pri rozhodovaní o zmene výživného porovnal okolnosti dôležité pre určenie

výživného v čase skoršieho rozhodovania a v čase nového rozhodovania pre posúdenie, či došlo alebo
nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu posledného rozhodnutia o výživnom. Pri
posudzovaní zmeny pomerov prihliadol na rozhodujúce okolnosti, ktoré by mohli odôvodňovať zmenu
výživného a zistil relevantný dôvod na zmenu určenej výšky výživného pre maloletú zo strany povinného
otca.

Oprotipredchádzajúcemurozhodnutiusúduprvéhostupňač.k.8P/202/2011-22zodňa28.10.2011došlo

k zmene pomerov u otca maloletej, a to v súvislosti s jeho dlhodobou práceneschopnosťou.

Prvostupňový súd náležite zohľadnil túto skutočnosť a primerane znížil výživné na maloletú. Odvolací
súd pri preskúmavaní rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, pri posudzovaní odôvodnenej
zmeny pomerov, a to pri porovnaní potrieb maloletej, výšky príjmov oboch rodičov, ich ďalších
vyživovacích povinnostiach, vychádzal aj zo svojich skúseností z obdobných prípadov, preto na margo

odvolateľových námietok uvádza, že plnenie vyživovacej povinnosti je zákonnou povinnosťou rodiča a
v zmysle ustanovenia § 62 ods. 5 zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Odvolací súd na margo nutnosti plnenia si vyživovacej činnosti povinným zdôrazňuje, že splodenie
dieťaťanieješportanizábava,ajkeďtotakniektorýmjedincomnazačiatkumôžepripadať.Vskutočnosti
tým, ale budúci rodič berie na seba povinnosti a zodpovednosť, ktorá ho sprevádza po celý ďalší život,

mnohokrát až do jeho vlastnej smrti. Preto je nevyhnutné, aby svoje záväzky a povinnosti vo vzťahu k
maloletým deťom dokázal vždy a za všetkých okolností splniť (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 4Tdo/250/2012 zo dňa 18.4.2012).

Prvostupňový súd rozoberané kritériá zmeny pomerov na strane rodičov správne posúdil vo vzájomnej
súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa. Vyhodnotením uvedených

všetkých zistení jednotlivo aj v súhrne je aj odvolací súd toho názoru, že nie sú splnené podmienky
pre zmenu výšky výživného zo strany otca na maloletú na ním navrhovanú minimálnu zákonom
stanovenú sumu. Prvostupňovým súdom znížené výživné pokladá odvolací súd v súčasných pomeroch
za adekvátne vzhľadom na potreby maloletej vo veku blízkom dospelosti, možnostiam otca s ohľadom
na osobnú starostlivosť matky.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p.
v spojení § 146 ods. písm. a) O.s.p.. Podľa tohto ustanovenia žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať bez návrhu. Konanie vo veciach
starostlivosti o maloletých je podľa § 81 ods. 1 O.s.p. konaním, ktoré možno začať aj bez návrhu.

Predmetný rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. (ust. § 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení novely vykonanej
zákonom č. 33/2011 Z.z. účinným od 01.05.2011)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.