Decision was made at the court Krajský súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Yvetta Dzugasová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoP/48/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611207746
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5611207746.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Yvetty
Dzugasovej a členov senátu JUDr. Františka Potockého a JUDr. Oľgy Belkovej, vo veci starostlivosti
súdu o mal. W. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, dieťa matky: W. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/XX, J. Q.
- V., zastúpená JUDr. Petrom Jančim, advokátom, so sídlom F. XXX, J. Q. a otca: X. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. XXXX/XX, J. Q., zastúpený JUDr. Jaroslavom Kiapešom, advokátom, so sídlom B. XXXX/XX,
J. Q., o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, v konaní o odvolaní matky proti rozsudku
Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 9P/27/2011-181 zo dňa 20. júla 2012, v spojení s dopĺňacím
uznesením, č. k. 9P/27/2011-206 zo dňa 21. marca 2013, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím uznesením vo výrokoch I., II., VI., a vo
výroku o trovách štátu p o t v r d z u j e.
Ostatné výroky rozsudku okresného súdu v spojení s dopĺňacím uznesením, odvolaním nenapadnuté,
zostávajú n e d o t k n u t é.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k.
4C/138/2009-23 zo dňa 29.12.2009 v časti o výživnom tak, že otcovi uložil povinnosť prispievať na
výživu mal. W. I., nar. XX.XX.XXXX (ďalej už len mal. W.), sumou 120,- eur mesačne, počnúc dňom
01.09.2011. Zameškané výživné za čas od 01.09.2011 do 31.07.2012 vo výške 220,- eur povolil otcovi
splácať v mesačných splátkach po 20,- eur spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou rozsudku
pod následkom straty výhody splátok (výrok I.). Vo zvyšnej časti návrh matky na zvýšenie výživného na
mal. W. zamietol (výrok II.) a zamietol i návrh otca na striedavú osobnú starostlivosť (výrok III.). Okresný
súd napadnutým rozsudkom upravil i styk otca s mal. W. (výroky IV., V.) vyslovil, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania (výrok VI.) a doplňujúcim uznesením uložil otcovi povinnosť zaplatiť
trovy štátu vo výške 100,80 eur.
V odôvodnení uviedol, že manželstvo rodičov mal. W. bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu
Liptovský Mikuláš, č. k. 4C/138/2009-23 zo dňa 29.12.2009, ktorý v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Žiline, č. k. 6Co/59/2010-38 zo dňa 16.06.2010 nadobudol právoplatnosť dňa 25.08.2010. Mal. W. bola
na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia ju budú zastupovaťa spravovať jej majetok v bežných veciach. Otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu mal. W.
sumou 100,- eur mesačne.
Na základe návrhu matky zo dňa 19.08.2011 a po vykonanom dokazovaní upravil styk otca s mal. W.
spôsobom a v rozsahu uvedenom vo výrokoch IV. a V. napadnutého rozsudku. Pokiaľ otec v priebehu
konania podal vzájomný návrh na striedavú osobnú starostlivosť, v odôvodnení rozsudku uviedol, že
na základe vykonaného dokazovania nemal preukázané okolnosti, ktoré by si vyžadovali zmenu z
osobnej starostlivosti matky na striedavú starostlivosť obidvoch rodičov. Z tohto dôvodu zamietol návrh
otca na striedavú osobnú starostlivosť (výrok III.). Odvolací súd poznamenáva, že výroky III., IV., V.,
neboliodvolanímnapadnuté,pretodôvodyrozhodnutiaprvostupňovéhosúdukonštatovanévpísomnom
vyhotovení napadnutého rozsudku vo svojom rozhodnutí bližšie nereprodukuje.
Vo vzťahu k výrokom I., II., rozsudku, ktoré boli napadnuté odvolaním matky dieťaťa, okresný súd
v odôvodnení uviedol, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k zmene pomerov tak na
strane rodičov, ako i na strane mal. W.. Rodičom od posledného rozhodnutia o výživnom odpadla
vyživovacia povinnosť k plnoletému synovi Q.. Mal. W. je toho času žiačkou základnej školy (v čase
posledného rozhodnutia o výživnom bola predškoláčka) s čím sú spojené zvýšené náklady na nákup
školských pomôcok, na stravovanie v školskej jedálni, za pobyt v družine a za krúžky, ktoré mal. W.
navštevuje. Okrem toho obom rodičom oproti obdobiu, keď sa naposledy rozhodovalo o výživnom sa
mierne (približne o 90,- eur) zvýšil priemerný mesačný príjem. Pokiaľ rodičia poukazovali na úvery resp.
poistky, ktoré platia, poznamenal, že tieto nezohľadnil, nakoľko vyživovacia povinnosť má prednosť pred
ostatnými výdavkami rodičov. Zameškané výživné, ktoré predstavuje rozdiel medzi posledne určeným
výživným (100,- eur) a nanovo určeným výživným (120,- eur), povolil otcovi splácať v mesačných
splátkach po 20,- eur spolu s bežným výživným.
O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a o trovách štátu podľa § 148 ods. 1 O.s.p.
Proti rozsudku v časti o výživnom podala odvolanie matka dieťaťa, ktorá ho navrhla zmeniť tak, že otcovi
sa uloží povinnosť prispievať na výživu mal. W. sumou po 170,- eur mesačne, počnúc dňom 01.09.2011.
V dôvodoch odvolania uviedla, že pokiaľ mal okresný súd preukázaný čistý priemerný mesačný
zárobok otca vo výške 428,89 eur, takýto mesačný príjem by otcovi nepostačoval ani na jeho
základné mesačné výdavky, ktoré špecifikoval na sumu 500 - 600,- eur mesačne. Otec mal. W. až
na poslednom pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že mu prispievajú jeho
rodičia. Je pritom zarážajúce, že takúto finančnú pomoc otec neuviedol už hneď na prvom resp. druhom
pojednávaní. Okresný súd nezohľadnil ani jej námietku, že otec mal. W. býva v 3-izbovom prenajatom
byte, ktorý ako uviedol obýva sám, resp. s mal. W. v čase, keď sú spolu. Ak tvrdí, že jeho mesačný príjem
je približne 428,- eur a prenajíma si 3-izbový byt za sumu 280,- eur, tým vlastne preukazuje, že
mesačne vynakladá reálne vyššiu sumu na svoje živobytie, ako v skutočnosti deklaruje. Po odpočítaní
mesačného nájmu a sumy výživného, by mu reálne zostávalo len 48,89 eur. Z uvedeného je evidentné,
že jeho príjmové možnosti sú vyššie, a to aj vzhľadom k tomu, že s mal. W. absolvoval dovolenky v
zahraničí a rôzne výlety. Pritom nikdy neuviedol, že by tieto dovolenky, resp. výlety mu platili jeho rodičia,
resp. iná tretia osoba.
Otec sa k odvolaniu matky písomne nevyjadril.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení uviedol, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu
mal. W. sumou, ktorú navrhuje matka, a preto navrhol, aby odvolací súd zvýšil výživné na mal. W. na
sumu, akú navrhla matka.
Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vymedzenom v § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho beznariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 za použitia § 156 ods. 3 O.s.p.), podľa § 219 ods.
1 O.s.p. v napadnutých výrokoch ako i v závislých výrokoch o trovách konania potvrdil z nasledovných
dôvodov:
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k
záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočnosti, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým
zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného
vyhotovenia napadnutého rozsudku je vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods.
2 O.s.p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných
bodoch na ne odkazuje.
Odvolacie námietky matky dieťaťa nepovažuje odvolací súd za dôvodné.
Základné pravidlá pre určenie výšky výživného sú uvedené v ust. § 75 Zákona o rodine, osobitné
(špeciálne) pravidlá pre určenie výšky vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom sú uvedené v
ust. § 62 a § 63 Zákona o rodine. Ich spoločným menovateľom je skutočnosť, že súd pri určení výživného
na mal. dieťa prihliada na jednej strane na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov a na
strane druhej na odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré má zároveň právo podieľať sa životnej úrovní oboch
rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere
sa o dieťa osobne stará. V prípade, ak rodičia žijú spolu (čo nie je prejednávaný prípad) sa prihliada aj
na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru,
že okresný súd v prejednávanej veci postupoval v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami Zákona
o rodine a podľa nich vo veci aj správne rozhodol. Námietky odvolateľky (ktorej podstata spočívala v
domnienke, že otec musí mať vyšší skutočný príjem, ako bol deklarovaný v jeho daňovom priznaní)
neobstojí, nakoľko z predloženého spisového materiálu nevyplýva, že by táto domnienka bola založená
na reálnom základe. Odvolací súd v závere poznamenáva, že výška výživného bola otcovi určená
správne i s prihliadnutím na pomerne široký rozsah úpravy styku s mal. W.. Zameškané zvýšené výživné,
ktoré bolo napadnutým rozsudkom určené za čas od 01.09.2011 do 31.07.2012 vo výške 220,- eur, bolo
vypočítané správne.
Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zároveň konštatujúc, že stavu veci a zákonu
zodpovedá i rozhodnutie o náhrade trov konania a náhrade trov štátu, rozsudok okresného súdu v
napadnutých výrokoch o výživnom a v závislých výrokoch o trovách konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil.
Ostatnévýrokyrozsudkuokresnéhosúdu,ktorénebolinapadnutéodvolaním,t.j.výrok,ktorýmbolnávrh
otca na striedavú osobnú starostlivosť zamietnutý, ako i výrok o úprave styku, zostali nedotknuté.
Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
ich náhradu, a to v súlade s ust. § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., nakoľko v danej
veci išlo o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.
Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.