Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, June 7, 2013

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 16C/164/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7105224099
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ildikó Vekrbauerová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2013:7105224099.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ildikó Vekrbauerovou v právnej veci navrhovateľky: H.. U. S., K..

XX.X.XXXX, I. O. V. XX, S., právne zastúpenej ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Ján Tokár, spol. s
r.o., so sídlom Werferova 1/2582, 040 11 Košice, IČO: 36 721 981, proti odporcovi: Arcidiecézna charita
Košice, so sídlom Bočná 2, Košice, IČO: 35 514 027, právne zastúpenej JUDr. Vladimírom Vrábeľom,
advokátom, AK so sídlom v Košiciach, Hlavná 70, v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru výpoveďou a o náhradu mzdy takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že výpoveď z pracovného pomeru daná odporcom navrhovateľke zo dňa 13.4.2005 je n e
p l a t n á.

II. Návrh navrhovateľky o zaplatenie náhrady mzdy v sume 10.551,72 eur s príslušenstvom vylučuje na

samostatné konanie v ktorom bude rozhodnuté aj o trovách tohto konania a o trovách štátu.

III. Odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok v sume 33,- eur na účet Okresného súdu Košice I do 3
dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľkanávrhomdoručenýmsúdudňa27.9.2005žiadala,abysúdurčil,ževýpoveďzpracovného
pomeru daná jej odporcom zo dňa 13.4.2005 je neplatná a priznal jej náhradu trov konania.

Svoj návrh odôvodnila tým, že do pracovného pomeru bola prijatá 15.10.1992 právnym predchodcom
odporcu - Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb so sídlom Košice, Južná trieda 2 (ďalej len
„DDaDSS“) a ustanovená do funkcie riaditeľky. V tom čase DDaDSS mal právnu subjektivitu a podliehal
pod riadenie Krajského úradu Košice. Vznikom Vyššieho územného celku Košického samosprávneho

kraja DDaDSS prešiel pod jeho riadenie a uznesením VÚC Č.. XXXX/XXX zo dňa 13.10.2003 dňom
1.1.2004 bol daný do prenájmu odporcovi za symbolickú 1,- Sk. Uznesenie sa odvoláva na ustanovenie
§ 11 ods. 2 písm. g) zák. č. 302/2001 Z. z. avšak napriek uvedenému opatrenie sa nedotklo funkčného
zaradenia navrhovateľky. Vyššie uvedeným opatrením došlo síce k 30.11.2004 k zmene názvu
Domova dôchodcov a domova sociálnych služieb na Dom pokojnej staroby A. F. Colbrieho so sídlom
v Košiciach, Južná trieda 2, ale aj po tejto zmene navrhovateľka vykonávala funkciu riaditeľky do
30.11.2004. Rozhodnutím riaditeľa odporcu navrhovateľka bola odvolaná z funkcie riaditeľky Domu

pokojnej staroby A. F. Colbrieho k 1.12.2004 podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce. Odvolaním z funkcie
riaditeľky navrhovateľka bola dňom 1.12.2004 zaradená ako poradca pre sociálnu prácu a rozvoj.
Rozhodnutím odporcu zo dňa 13.4.2005 bola navrhovateľke daná výpoveď z pracovného pomeru pre
nadbytočnosť podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. K organizačnej zmene došlo na základepríkazu riaditeľa Arcidiecéznej charity Košice č. 02/2005 zo dňa 23.3.2005. Výpoveď je právne účinná
k 31.7.2005. Navrhovateľka podaním zo dňa 26.9.2005 odporcovi oznámila, že výpoveď považuje za
nedôvodnú a trvá na tom, aby ju odporca ďalej zamestnával. Ďalej navrhovateľka vo svojom návrhu

uviedla, že vyššie uvedené pracovné miesto bolo zriadené ku dňu jej odvolania z funkcie riaditeľky
a preto považuje za zaujímavú tú skutočnosť, že príkazom odporcu ako nadriadeného po necelých
4 mesiacoch bolo zrušené novovytvorené miesto, aby sa stala nadbytočnou. Podľa jej názoru ide
o nekoncepčné a diskriminačné opatrenie voči jej osobe zodpovedajúce totalite a nedemokratickej
spoločnosti a teda nezodpovedajúce názvu „Arcidiecézna charita“, ktorým sa tento hrubo a nedôstojne

pošliapava. Toto opatrenie z hľadiska účelovosti navrhovateľka považovala za zlý úmysel. Výpoveď
nebola s navrhovateľkou vopred prejednaná (ani odvolanie z funkcie riaditeľky) a neboli je vysvetlené
dôvody prijatého opatrenia.

Odporca sa k návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 10.11.2005 v ktorom uviedol,
že návrh navrhovateľky považuje na nedôvodný a účelový, že navrhovateľka sa domáha vyslovenia
neplatnosti výpovede z pracovného pomeru avšak podanie návrhu neodôvodňuje žiadnymi právne

relevantnými argumentmi. Ďalej uviedol, že rozhodnutie riaditeľa o organizačnej zmene č. 2/2005 bolo
vydané v súlade s vnútornými predpismi odporcu a predstavuje rozhodnutie riaditeľa zriaďovateľa
ako štatutárneho zástupcu. Bolo vydané na základe objektívneho prehodnotenia skutkového stavu v
zariadení a možnosti prevádzkovania zariadenia bez narušenia jeho účelu a posúdenia ekonomických
nákladov na chod zariadenia. V žiadnom prípade sa nejedná o nekoncepčné a diskriminačné opatrenie

voči osobe navrhovateľky ako to ona uvádza vo svojom podaní a preto tvrdenie navrhovateľky považuje
za subjektívne a sú dôkazom toho, že sa nevie vyrovnať s transformačným procesom v zariadeniach
sociálnych služieb (napr. odvolanie z funkcie riaditeľky). Ďalej odporca bol toho názoru, že výpoveď
z pracovného pomeru spĺňa všetky náležitosti stanovené zákonom jednak po stránke hmotnoprávnej
ako aj skutkovej a pokiaľ navrhovateľka tvrdila, že výpoveď s ňou nebola vopred prejednaná aj v tomto

prípadeodporcasplnilzákonomstanovenépodmienky,nakoľkovýpoveďbolaprejednanásozástupcami
zamestnancov dňa 18.2.2005, tak ako to ukladá zákon. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
odporca navrhol, aby súd konanie zastavil a zaviazal navrhovateľku na náhradu trov konania v prospech
odporcu.

Okresný súd Košice I uznesením č. k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 13.7.2007 konanie prerušil do

skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. XXC/X/XXXX nakoľko súd z
uvedeného spisu zistil, že navrhovateľka podala proti odporcovi dňa 31.1.2005 žalobu o neplatnosť jej
odvolania z funkcie riaditeľky Domova pokojnej staroby, A.F. Colbrieho, Južná trieda 2, Košice, ktoré dal
odporca rozhodnutím zo dňa 30.11.2004. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.8.2007.

Navrhovateľka podaním zo 13.3.2013 rozšírila svoj návrh o zaplatenie náhrady mzdy, teda o zaplatenie

sumy 10.551,72 eur s prísl., ktorý upresnila na pojednávaní konanom dňa 5.4.2013 tvrdiac, že náhradu
mzdy požaduje za obdobie august 2005 až júl 2006. Súd na základe vyššie uvedených podaní
navrhovateľky na pojednávaní konanom dňa 7.6.2013 za prítomnosti účastníkov konania pripustil
rozšírenie návrhu o zaplatenie náhrady mzdy v sume 10.551,72 eur, úroku z omeškania vo výške 12%
ročne zo sumy 879,31 eur od 30.9.2005 do zaplatenia, zo sumy 879,31 eur od 31.10.2005 do zaplatenia,

zo sumy 879,31 eur od 30.11.2005 do zaplatenia, zo sumy 879,31 eur od 31.12.2005 do zaplatenia, zo
sumy 879,31 eur od 31.1.2006 do zaplatenia, zo sumy 879,31 eur od 28.2.2006 do zaplatenia, úroku z
omeškania vo výške 14% ročne zo sumy 879,31 eur od 31.3.2006 do zaplatenia, zo sumy 879,31 eur
od 30.4.2006 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 16% ročne zo sumy 879,31 eur od 31.5.2006
do zaplatenia, zo sumy 879,31 eur od 30.6.2006 do zaplatenia, zo sumy 879,31 eur od 31.7.2006 do

zaplatenia a zo sumy 879,31 eur od 31.8.2006 do zaplatenia.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, písomnými vyjadreniami navrhovateľky a
odporcu, výsluchom svedkov Q.. V. W., H.. Y. J. a H.. X. P., obsahom listinných dôkazov predloženými
účastníkmi konania a obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. XXC/X/XXXX a zistil
následovný skutkový stav veci.Zo spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. XXC/X/XXXX súd zistil, že navrhovateľka podala proti
odporcovi dňa 31.1.2005 návrh, ktorým žiadala určenie neplatnosti odvolania z funkcie riaditeľky
Domu pokojnej staroby A.F. Colbrieho, Južná trieda 2, Košice, ktorý jej dal odporca rozhodnutím zo

dňa 30.11.2004 a o zaplatenie ušlej mzdy od 1.12.2004 do umožnenia výkonu funkcie so 17,6%-ným
úrokom z omeškania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľka na pojednávaní dňa 19.1.2012
upresnila svoj nárok na náhradu mzdy a žiadala jej zaplatenie v sume 1.160,- eur za obdobie od januára
2005 do júla 2005.

Okresný súd Košice I rozsudkom č. k. XXC/X/XXXX-XXX zo dňa 6.7.2009 návrh navrhovateľky zamietol,

rozhodol o vrátení súdneho poplatku v sume 66,31 eur navrhovateľke prostredníctvom Daňového úradu
Košice IV do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zaviazal navrhovateľku zaplatiť odporcovi trovy konania
v sume 326,39 eur na účet právneho zástupcu odporcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. XCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa 26.7.2010 zrušil vyššie uvedený
rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania a v rozsahu
zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie a na nové rozhodnutie.

Okresný súd Košice I uznesením č. k. XXC/X/XXXX-XXX zo dňa 7.2.2012 konanie o prvom výroku
žaloby o určenie neplatnosti odvolania žalobkyne zastavil vzhľadom na tú skutočnosť, že žalobkyňa
zobrala žalobu v tejto časti späť a vyslovil, že o trovách konania rozhodne v konečnom rozhodnutí vo
veci samej. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.3.2012. Konanie o návrhu navrhovateľky na
zaplatenie náhrady mzdy sa vedie na tunajšom súde pod sp. zn. XXC/X/XXXX.

Z prvotnej výpovede navrhovateľky (na pojednávaní dňa 4.4.2007) súd zistil, že jej pracovný pomer
vznikol u právneho predchodcu odporcu - Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb Košice, ktorý
k 21.1.2004 prevzala Arcidiecézna charita Košice, teda odporca a že navrhovateľka bola odvolaná z
funkcie riaditeľky k 1.12.2004. Od 1.12.2004 vykonávala druh práce - poradca pre sociálnu prácu a
rozvoj do 31.7.2005 s tým, že odporca jej dňa 13.4.2005 doručil výpoveď z pracovného pomeru podľa

§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonník práce, ktorú prevzala na pracovisku dňa 13.4.2005. Ďalej uviedla, že
odporcajejneponúkolinúvhodnúprácu,žesňouosobnejednalpánLeško,ktorýbolvtomčasevedúcim
Domu pokojnej staroby A. F. Colbrieho a doručil jej výpoveď dňa 13.4.2005 a že odporca v novembri
2005 prijal na sociálny úsek novú zamestnankyňu Q.. J. J., pričom odporca jej neponúkol žiadnu inú
vhodnú prácu. Navrhovateľka považovala výpoveď z pracovného pomeru za neplatnú aj z toho dôvodu,

že považovala za neplatné aj jej odvolanie z funkcie podľa zák. č. 302/2001, keďže z funkcie riaditeľky ju
odvolal riaditeľ Arcidiecéznej charity pričom v skutočnosti ju mal odvolať Q.. Y. O., predseda Košického
samosprávneho kraja.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 4.5.2007 uviedol, že tvrdenie
navrhovateľky na pojednávaní dňa 4.4.2007, že riaditeľ Arcidiecéznej charity Košice ju nebol oprávnený

odvolať a toto právo prislúcha predsedovi KSK považuje bez právneho základu. Navrhovateľka bola
dňa 15.12.1992 prijatá do pracovného pomeru u právneho predchodcu odporcu - Domov dôchodcov
a domov sociálnych služieb so sídlom Južná trieda 2, Košice (ďalej len „DDaDSS). Podľa § 3 písm.
e), bod 1 zák. č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na
obce a na vyššie územné celky prešli kompetencie v oblasti poskytovania starostlivosti v zariadeniach

sociálnych služieb na samosprávne kraje v súlade s § 18 ods. 3 písm. b) a c) v nadväznosti na § 71a
zák. č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci. Prihliadnuc na uvedené Košický samosprávny kraj zriadil
DDaDSS ako svoju rozpočtovú organizáciu zriaďovateľskou listinou zo dňa 1.7.2002, pričom v zmysle
§ 11 ods. 2 písm. h) zák. č. 302/2001 Z. z. o samospráve, vyšších územných celkov je zastupiteľstvo
oprávnené vymenovať a odvolávať vedúcich (riaditeľov) právnických osôb samosprávneho kraja, avšak

podľa čl. 4 písm. a) Organizačného poriadku DDaDSS zo dňa 1.7.2002, si menovanie a odvolávanie
riaditeľa DDaDSS vyhradil predseda Košického samosprávneho kraja. Odporca vznikol dňa 1.1.1996
ako samostatný právny subjekt na základe rozhodnutia zriaďovateľa Slovenskej katolíckej charity -
Konferencia biskupov Slovenska nezávisle od DDaDSS a Košického samosprávneho kraja. Následne
odporca požiadal Košický samosprávny kraj o registráciu subjektu poskytujúceho sociálnu pomoc,

pričom bol zapísaný do registra právnických osôb poskytujúcich sociálnu pomoc ku dňu 1.1.2004 podreg.č.XXX/OSV.OdporcaďalejuzatvorilsKošickýmsamosprávnymkrajomzmluvuvzmysle§51OZzo
dňa17.12.2003,ktorejpredmetombolivzájomnéprávaapovinnosti ovzájomnejspoluprácia vytváranie
podmienok pre organizovanie a riadenie činnosti DDaDSS, Južná trieda 2 v Košiciach. Týmto aktom

došlo k prevodu práv a povinností zrušenej rozpočtovej organizácie na odporcu, pričom sa Arcidiecézna
charita Košice zaviazala zachovať účel a ciele činnosti DDaDSS. V zmysle čl. IV. ods. 4 Arcidiecézna
charita Košice prevzala aj všetky práva a povinnosti s pracovno-právnych vzťahov medzi DDaDSS a
jeho existujúcimi zamestnancami k 31.12.2003. Na základe skutočnosti uvedených v predchádzajúcom
odseku došlo k prijatiu Dodatku č. 1/2004 zo dňa 15.2.2004 k Organizačnému poriadku DDaDSS

zo dňa 1.7.2002. DDaDSS sa premenoval na Dom pokojnej staroby A. F. Colbrieho a došlo aj k
zmene čl. 4 písm. a) Organizačného poriadku DDaDSS zo dňa 1.7.2002 v tom zmysle, že riaditeľa
DPS A. F. Colbrieho (funkcia navrhovateľky) je oprávnený menovať a odvolať riaditeľ Arcidiecéznej
charity Košice. Vzhľadom na uvedené je zjavné, že odvolanie navrhovateľky z funkcie riaditeľky DPS
A. F. Colbrieho bolo vykonané v súlade so zákonom a vnútroorganizačnými predpismi Arcidiecéznej
charity Košice a riešenie predbežnej otázky odvolania z funkcie riaditeľky DPS A. F. Colbrieho v tomto

spore je bezpredmetné. Vzhľadom k tomu, že odvolaním z funkcie riaditeľky DPS A. F. Colbrieho dňa
30.11.2004 navrhovateľke pracovný pomer neskončil odporca jej ponúkol dňa 30.11.2004 pracovné
miesto - poradca pre sociálnu prácu a rozvoj, ktoré zodpovedalo jej schopnostiam, zdravotnému stavu a
kvalifikácii. Táto funkcia nebola zriadená účelovo bez akéhokoľvek významu, ale jej potreba vyplývala z
vtedajších skutkových okolností, kedy okrem iného prebiehali aj rozsiahle rekonštrukčné práce budovy

vo vlastníctve odporcu na Južnej triede 2 v Košiciach. Tieto práce zabezpečovala navrhovateľka ako
bývaláriaditeľkaDPSA.F.Colbriehoabolanevyhnutnájejďalšiaspoluprácanatomtoprojekte.Odporca
uzatvoril s V.. Q.. J. na dobu určitú pracovnou zmluvou zo dňa 31.8.2005 s nástupom do práce 1.9.2005
na pozíciu sociálny zamestnanec - poskytovanie sociálnej práce a poradenstvo pre klientov zariadení.
Aj napriek tejto skutočnosti odporca mal za to, že neporušil ust. § 61 ods. 3 Zákonníka práce v zmysle

ktorého, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce,
nesmie počas 3 mesiacov znovu uzatvoriť na zrušené pracovné miesto a prijať po skončení pracovného
pomeru na toto miesto iného zamestnanca. Názvy oboch funkcií t. j. poradca pre sociálnu prácu a
rozvoj a sociálny zamestnanec - poskytovanie sociálnej práce a poradenstva pre klientov zariadení
je podobný, avšak z pracovných náplní jednotlivých funkcií jednoznačne vyplýva skutočnosť, že sa

jedná o rozdielny druh práce. Pracovná náplň navrhovateľky okrem už spomínaného zabezpečovania
rekonštrukčnýchprác,bolanajmäorganizačného,metodologickéhoakoordinačnéhocharakteru,pričom
V.. Q.. J. vykonávala prácu osobne s klientmi prvého kontaktu. Pokiaľ sa jedná o ponukovú povinnosť
zamestnávateľa v zmysle § 63 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ naplnil hmotnoprávne podmienky
tohto ustanovenia. Vo výpovedi zo dňa 13.4.2005 odporca konštatoval, že nemá pre navrhovateľku inú

vhodnú prácu, ktorú by jej mohol poskytnúť. Odporca pred daním výpovede oznámil základnej odborovej
organizácii DDaDSS listom zo dňa 29.3.2005, že má v úmysle rozviazať s navrhovateľkou pracovný
pomer výpoveďou v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, pričom toto oznámenie bolo prevzaté
odborovou organizáciou dňa 30.3.2005. Podľa § 74 Zákonníka práce je zástupca zamestnancov povinný
prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej

žiadosti zamestnávateľom. Keďže k uvedenému prerokovaniu v zákonnej lehote nedošlo a odborová
organizácia bola oboznámená s úmyslom zamestnávateľa platí, že k prerokovaniu došlo. Vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti odporca navrhol, aby súd návrh zamietol.

Navrhovateľka v priebehu konania tvrdila, že výpoveď odporcu považuje za neplatnú z dôvodu,
že pracovné miesto navrhovateľky, ktoré je uvedené vo výpovedi zo dňa 13.4.2005 v tom čase

neexistovalo, keďže zastávala funkciu riaditeľky DPS A. F. Colbrieho a že výpoveď z pracovného
pomeru nebola vopred prerokovaná so zástupcami odborovej organizácie pri DPS A. F. Colbrieho. Ďalej
navrhovateľka tvrdila, že ňou a odporcom podpísanú dohodu o zmene pracovných podmienok dňa
15.12.2004 považuje za neplatnú, keďže v tejto dohode presne uviedla, že ju podpísala pod nátlakom,
že je protizákonná, nakoľko Q.. W. nechce odísť z kancelárie kde sedí navrhovateľka. Túto dohodu síce

podpísala ale ju neakceptovala, pričom o tejto skutočnosti svedčí aj záznam z uvedenia do funkcie a
odmietnutia zo dňa 2.12.2004. Z tohto záznamu vyplýva, že navrhovateľka odmietla odovzdať agendu
Q.. W.. Navrhovateľka svoju výpoveď v priebehu konania doplnila a tvrdila, že pokiaľ tvrdila, že dohodu
o zmene pracovných podmienok zo dňa 15.12.2004 podpísala pod nátlakom, tento spočíval v tom, že
dňa 15.12.2005 sa Q.. W. dostavil do jej kancelárie a pred podpísaním dohody jej povedal, že pokiaľ

dohodu nepodpíše príde o prácu a skončí na ulici, teda dohodu síce podpísala, ale uviedla výhradu,
že ju podpísala pod nátlakom. Ďalej uviedla, že Q.. W. vyvíjal na ňu psychický nátlak, pretože v obdobíod decembra 2004 do apríla 2005 kontroloval jej dochádzku, vyžadoval od nej, aby mu oznámila kam
chodí počas pracovnej doby a zároveň kontroloval aj výkon jej pracovných činností. Navrhovateľka ďalej
tvrdila, že pracovnú náplň zo dňa 15.12.2004 podpísala v tento deň a že vykonávala vždy pracovné

činnosti uvedené v tejto pracovnej náplni až do 31.7.2005 avšak vykonávala aj pracovné činnosti, ktoré
súviselisvýkonomfunkcieriaditeľkynapriektomu,žeoddecembra2004aleajvroku2005bolriaditeľom
domova H.. J..

Z výpovede svedka Q.. V. W. súd zistil, že v období od 1.12.2004 do 31.1.2005 vykonával funkciu
vedúceho DPS A. F. Colbrieho na základe poverenia, že navrhovateľka od 1.1.2004 do 30.11.2004,

kedy došlo k jej odvolaniu vykonávala funkciu riaditeľky DPS A. F. Colbrieho a že o ďalšom pôsobení
navrhovateľky po jej odvolaní u odporcu rokoval svedok, keďže odporca mal záujem o to, aby
navrhovateľka po odvolaní z funkcie riaditeľky naďalej pracovala u odporcu, pretože prebiehala rozsiahla
rekonštrukcia domova dôchodcov, a že navrhovateľka veľmi dobre poznala túto problematiku. S
účinnosťou od 1.1.2004 DPS A. F. Colbrieho prešiel pod riadiacu pôsobnosť Arcidiecéznej charity a
svedokmalvedomostiotom,ževobdobíod1.1.2004do30.11.2004komunikáciamedzinavrhovateľkou

a odporcom bola komplikovaná, keďže navrhovateľka nerešpektovala vedenie a pokyny odporcu,
pričom navrhovateľka počas vyššieho uvedeného obdobia svedkovi hovorila o tom, že DPS A. F.
Colbrieho nebude riadiť odporca. Svedok v novembri 2004 požiadal navrhovateľku, aby odovzdala svoju
agendu (smernice a iné písomnosti), pričom navrhovateľka na túto požiadavku reagovala podráždene a
povedala, že nie je fér, že končí ako riaditeľka a svedkovi odovzdala iba časť agendy. Svedok vo svojej

výpovedi tvrdil, že okolnosti podpísania dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 15.12.2004
si pamätá tak, že túto odporca podpísal a následne ju predložil navrhovateľke na podpis. Pri tejto
príležitosti sa medzi svedkom a navrhovateľkou odohral rozhovor počas ktorého navrhovateľka svedkovi
povedala, že odporca nemá právo jej dať takúto dohodu podpísať, že nie je fér zo strany odporcu, že
ju odvolal z funkcie riaditeľky a že nie je fér od svedka, že jej predložil predmetnú dohodu na podpis.

Svedok navrhovateľke povedal, že je to naopak, pretože odporca má záujem na tom, aby navrhovateľka
ďalej zostala pracovať u odporu. Následne navrhovateľka predloženú dohodu o zmene pracovných
podmienok prečítala a podpísala a pripojila svoje vyjadrenie, podľa ktorého dohodu podpísala pod
nátlakom. Svedok vo svojej výpovedi jednoznačne tvrdil, že navrhovateľke pred podpísaním dohody
nepovedal, že pokiaľ nepodpíše dohodu tak príde o prácu, pretože by si nedovolil proti navrhovateľke

týmto spôsobom vystupovať, keďže navrhovateľka bola staršia ako on.

Z výpovede svedka H.. Y. J. súd zistil, že od roku 1999 do júna 2006 bol zamestnancom odporcu a
vykonával funkciu zástupcu riaditeľa Arcidiecéznej charity a že počas výkonu tejto práce bol poverený
aj vedením DPS A. F. Colbrieho asi od začiatku roka 2005 do júna 2005. Ďalej svedok uviedol, že v
dobe, kedy bol poverený vedením tohto zariadenia navrhovateľka pracovala ako sociálny pracovník a

venovala sa sociálnej práci, teda mala v pracovnej náplni styk s klientmi a ich rodinami.

Z výpovede svedka H.. X. P. súd zistil, že v období od septembra 1992 do júla 2005 alebo do júla
2006 vykonával funkciu riaditeľa Arcidiecéznej charity v Košiciach a že po odvolaní navrhovateľky z
funkcie riaditeľky DPS A. F. Colbrieho boli poverení vedením tohto zariadenia Q.. J., H.. W. a H.. Š..
Ďalej uviedol, že navrhovateľka po odvolaní z funkcie riaditeľky bola nadbytočná, vykonávala pracovné

činnosti, ktoré boli duplicitné ale svedok ako riaditeľ Arcidiecéznej charity mal záujem na tom, aby
navrhovateľka ďalej pracovala v DPS A. F. Colbrieho nakoľko mal vedomosti o tom, že navrhovateľka
je samoživiteľka a nechcel aby prišla o zamestnanie. Navrhovateľka vykonávala pracovné činnosti na
bežnom referentskom mieste, avšak čo sa týka uzavretia dohody o zmene pracovných podmienok k
tejto skutočnosti sa svedok vyjadriť nevedel, nakoľko túto záležitosť riešil ten, kto bol poverený vedením

DPS A. F. Colbrieho.

Z menovacieho dekrétu zo dňa 31.12.2001 č. sp. XXXX/XXXXX súd zistil, že navrhovateľka bola
predsedom Krajského úradu v Košiciach vymenovaná dňom 1.1.2002 do funkcie riaditeľky Domova
dôchodcov a domova sociálnych služieb Košice, Južná trieda 2. Týmto vymenovacím dekrétom bol
zrušený vymenovací dekrét zo dňa 24.7.1996.Z Dodatku č. X/XXXX k Organizačnému poriadku Domova dôchodcov a domova sociálnych služieb
Košice, Južná trieda 2 (záverečné ustanovenia) súd zistil, že od 1.1.2004 došlo k zmene názvu Domova
dôchodcovadomovasociálnychslužiebKošice,Južnátrieda2naDompokojnejstaroby,A.F.Colbrieho,

Južná trieda 2, Košice.

Zo zmluvy uzavretej medzi Košickým samosprávnym krajom a Arcidiecéznou charitou Košice súd zistil,
že zmluvné strany uzavreli dňa 17.12.2003 písomnú zmluvu podľa § 51 Občianskeho zákonníka,
predmetom ktorej boli práva a povinnosti Košického samosprávneho kraja a Arcidiecéznej charity -
Košice pri vzájomnej spolupráci a vytváraní podmienok pre organizovanie a riadenie činnosti Domova

dôchodcov a domova sociálnych služieb, Južná trieda č. 2 v Košiciach. Z uvedenej zmluvy vyplýva aj tá
skutočnosť (čl. IV, bod 4), že Arcidiecézna charita Košice prevzala všetky práva a povinnosti vyplývajúce
z pracovno-právnych vzťahov medzi DDaDSS a jeho zamestnancami existujúcich k 31.12.2003 podľa
zoznamu, ktorý je neoddeliteľnou prílohou tejto zmluvy.

Z listiny zo dňa 30.11.2004 súd zistil, že H.. X. P. riaditeľ Arcidiecéznej charity Košice odvolal
navrhovateľku podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce dňom 1.12.2004 z funkcie riaditeľky DPS A. F.

Colbrieho Košice, Južná trieda 2.

Z listiny označenej ako dohoda o zmene pracovných podmienok súd zistil, že odporca a navrhovateľka
uzavreli dňa 15.12.2004 písomnú dohodu podľa ktorej navrhovateľka s účinnosťou od 16.12.2004
bude vykonávať u odporcu druh práce - poradca pre sociálnu prácu a rozvoj. Na dohodu pripojili svoj
vlastnoručný podpis navrhovateľka a štatutárny zástupca odporcu - H.. X. P.. Na predmetnej dohode pod

podpisom účastníkov konania sa nachádza ručne písaný text v tomto znení „Podpisujem túto dohodu
s výhradou, pod nátlakom, viem, že je protizákonné, ale pán Mgr. Senko nechce odísť z kancelárie
kde sedím. ADCH nemá právo uzatvárať takéto dohody so mnou“. Pod uvedeným textom sa nachádza
vlastnoručný podpis navrhovateľky.

Podľa čl. 3 Dodatku č. X/XXXX k Organizačnému poriadku Domova dôchodcov a domova sociálnych

služieb, Južná trieda č. 2, Košice (členenie a úlohy úsekov Domu pokojnej staroby A. F. Colbrieho) úsek
riaditeľa pozostáva: a) ekonóm, b) personálny a mzdový referent, c) finančný účtovník, d) sociálny úsek,
e) zdravotný úsek, f) stravovacia prevádza, g) hospodárska správa.

Z predloženého Dodatku č. X/XXXX k Organizačnému poriadku Domova dôchodcov a domova
sociálnych služieb Košice, Južná trieda č. 2 konkrétne z bodu 4 súd zistil, že Organizačný poriadok

Domova dôchodcov a domova sociálnych služieb zo dňa 1.7.2002 bol doplnený o písmeno 1g) Poradca
pre sociálnu prácu a rozvoj a sú presne uvedené aj pracovné činnosti, ktoré sú spojené s výkonom
tejto pracovnej pozície. Tento dodatok nadobudol účinnosť dňom 1.12.2004. Z bodu 2 vyššie uvedeného
dodatku vyplýva, že organizačná schéma - Dom pokojnej staroby A. F. Colbrieho zo dňa 26.11.2004
tvorí neoddeliteľnú súčasť Organizačného poriadku Domova dôchodcov a domova sociálnych služieb

Košice zo dňa 1. júla 2002 a jeho Dodatku č. 1 zo dňa 15.2.2004.

Z organizačnej schémy - príloha č. 1k Dodatku č. X/XXXX zo dňa 26.11.2004 vyplýva, že priamej
riadiacej pôsobnosti vedúceho DPS A. F. Colbrieho podlieha poradca pre sociálnu prácu a rozvoj.

Z príkazu riaditeľa č. X/XXXX zo dňa 1.4.2005 (bod 3) vyplýva, že Ing. X. P. riaditeľ Arcidiecéznej charity
v Košiciach nariadil vedúcemu zariadeniu DPS A. F. Colbrieho vykonať organizačnú zmenu - zrušiť

pracovné miesto poradcu pre sociálnu prácu a rozvoj v termíne do 31.3.2005.

Zo záznamu z prejednania návrhu organizačnej zmeny zo dňa 18.2.2005 vyplýva, že v uvedený deň bol
za prítomnosti zástupcu základnej odborovej organizácie DPS A. F. Colbrieho, Južná trieda 2, Košice
a zamestnávateľa Arcidiecéznej charity Košice prejednaný návrh organizačnej zmeny pre DPS A. F.
Colbrieho, Južná trieda 2, Košice. Návrh sa týka zrušenia funkcie poradca pre sociálnu prácu a rozvoj. Zuvedeného záznamu vyplýva, že za základnú organizáciu odborového zväzu DPS tento podpísali traja
členovia a v mene zamestnávateľa podpísal H.. Y. J. - zástupca riaditeľa, poverený vedením DPS.

Z listiny označenej ako „Výpoveď daná zamestnávateľom“ zo dňa 13.4.2005 súd zistil, že odporca

ako zamestnávateľ dal navrhovateľke výpoveď z pracovného pomeru dňa 13.4.2005 podľa ust. §
63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ktorú odporca skutkovo vymedzil tým, že na základe príkazu
riaditeľa Arcidiecéznej charity Košice č. 2/2005 zo dňa 23.3.2005 o organizačnej zmene došlo k zrušeniu
pracovného miesta - poradcu pre sociálnu prácu a rozvoj v Dome pokojnej staroby A. F. Colbrieho v
Košiciach na Južnej triede 2. Ďalej odporca vo výpovedi uviedol, že nemá inú vhodnú prácu, ktorú by

mohol navrhovateľke poskytnúť a že výpovedná doba je 3 mesiace a začína plynúť od 1.5.2005 a skončí
31.7.2005, kedy sa skončí aj pracovný pomer navrhovateľky s odporcom.

Z oznámenia odporcu adresovanej Základnej odborovej organizácii - Domov dôchodcov a Domov
sociálnych služieb, Južná trieda 2, Košice zo dňa 29.3.2005 súd zistil, že odporca doručil dňa 30.3.2005
zástupcom zamestnancov oznámenie o tom, že na základe príkazu riaditeľa č. 2/2005 a záznamu z
prejednania návrhu organizačnej zmeny so základnou odborovou organizáciu DDaDSS, Južná trieda

2, Košice zo dňa 18.2.2005 s účinnosťou od 1.4.2005 sa ruší pracovné miesto - poradca pre sociálnu
prácu a rozvoj a že s pracovníkom na tomto pracovnom mieste bude rozviazaný pracovný pomer v
súlade s platnými právnymi predpismi.

Z listiny „Vyjadrenie k prejednaniu návrhu organizačnej zmeny“ zo dňa 22.2.2005 súd zistil, že
Základná odborová organizácia - Dom pokojnej staroby A. F. Colbrieho, Južná trieda 2, Košice oznámila

odporcovi, že zástupcovia základnej odborovej organizácie boli dňa 18.2.2005 oboznámení s návrhom
organizačnej zmeny, ktorý sa týkal zrušenia funkcie - Poradca pre sociálnu prácu a rozvoj, že funkcia
bola účelovo, umelo vytvorená od 1.12.2004 a zároveň sa aj účelovo ruší a že základná odborová
organizácia berie na vedomie tento návrh organizačnej zmeny.

Z listiny označenej ako výpoveď z pracovného pomeru - oznámenie zo dňa 23.9.2005 vyplýva, že

navrhovateľka oznámila odporcovi, že po prehodnotení obsahu výpovede, ktorú jej dal odporca dňa
13.4.2005 dospela k názoru, že táto nemá v zákone oporu preto trvá na tom, aby ju odporca ďalej
zamestnával a že v opačnom prípade neplatnosti výpovede sa bude domáhať súdnou cestou.

Z predloženej pracovnej náplne zo dňa 15.12.2004 súd zistil, že obsahuje popis pracovných činností v
nich uvedených pod bodom 1 až 13, ktoré mala navrhovateľka vykonávať a ktoré boli určené odporcom

pre vykonávanie druh práce - poradca pre sociálnu prácu a rozvoj.

Podľa § 42 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, pracovný pomer sa zakladá písomnou
pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej
zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

Podľa § 54 citovaného zákona, dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa

zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej
zmluvy vyhotoviť písomne.

Podľa § 61 ods. 1 citovaného zákona, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj
zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

Podľa § 61 ods. 2 citovaného zákona, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov

ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, abyho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno
dodatočne meniť.

Podľa § 61 ods. 3 citovaného zákona, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods.

1 písm. b), nesmie počas dvoch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení
pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca.

Podľa § 62 ods. 1 citovaného zákona, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím
výpovednej doby.

Podľa § 62 ods. 2 citovaného zákona, výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 74 citovaného zákona, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný
prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej
žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa

doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,
že k prerokovaniu došlo.

Podľa § 77 citovaného zákona, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Súd v prejednávanej právnej veci najprv skúmal či bola zachovaná 2-mesačná lehota na uplatnenie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, ktorá má hmotnoprávny charakter. Súd zistil, že
vyššia uvedená lehota na podanie návrhu bola zachovaná, keďže pracovný pomer sa mal skončiť na
základe výpovede danej odporcom navrhovateľke dňa 31.7.2005 a navrhovateľka podala svoj návrh o
určenie neplatnosti výpovede dňa 27.9.2005.

Navrhovateľka v priebehu konania tvrdila, že jedným z dôvodov, prečo považuje výpoveď odporcu za
neplatnú je ten, že jej pracovné miesto uvedené vo výpovedi zo dňa 13.4.2005 (poradca pre sociálnu
prácu a rozvoj) v tom čase neexistovalo, keďže zastávala funkciu riaditeľky Domu pokojnej staroby
A. F. Colbrieho. K tejto argumentácii navrhovateľky súd dodáva, že z pripojeného spisu Okresného
súdu Košice I sp. zn. XXC/X/XXXX vyplýva, že navrhovateľka podala síce návrh o určenie neplatnosti

odvolania z funkcie riaditeľky Domu pokojnej staroby A. F. Colbrieho danú jej odporcom rozhnodnutím zo
dňa 30.11.2004 avšak svoj návrh zobrala späť (po rozhodnutí súdu prvého a druhého stupňa) a konanie
bolo právoplatne zastavené. Preto keďže navrhovateľka nepokračovala riadne v konaní o určenie
neplatnosti odvolania z funkcie súd v tomto konaní neskúmal ako predbežnú otázku, či navrhovateľka
bola platne alebo neplatne odvolaná z funkcie, nakoľko v tejto právnej veci ide o určovaciu žalobu,

kde je potrebné skúmať aj otázku naliehavého právneho záujmu na určenie neplatnosti odvolania z
funkcie, ktorá by presahovala rámec tohto konania. Preto súd vychádzal z tej skutočnosti, že odvolanie
navrhovateľky z funkcie riaditeľky DPS A. F. Colbrieho bolo platné. V tejto súvislosti súd poznamenáva,
žepodľa§252ods.1Zákonníkaprácepracovnépomery,ktorébolizaloženévoľboualebovymenovaním
podľa § 27 ods. 3 až 5 Zákonníka práce pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa považuje za

pracovné pomery vzniknuté pracovnou zmluvou podľa tohto zákona. Z predloženého listinného dôkazu
(menovací dekrét zo dňa 31.12.2001 č. sp. 2001/00982) súd nepochybne zistil, že pracovný pomer
navrhovateľky bol založený menovaním (rozhodnutím prednostu Krajského úradu v Košiciach) a preto
k 1.4.2002 kedy nadobudol účinnosť zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce sa stal pracovným pomerom
na základe pracovnej zmluvy podľa vyššie uvedeného zákona. Takto transformovaný pracovný pomer

môže zaniknúť len z tých dôvodov, ktoré nový Zákonník práce predpokladá, avšak medzi tieto dôvody
rozviazania pracovného pomeru rozhodne nepatrí jednostranné odvolanie.Súd v priebehu konania považoval za dôležité ozrejmiť tú skutočnosť ako sa dohodol odporca s
navrhovateľkou na jej ďalšom pracovnom zaradení po odvolaní z funkcie riaditeľky. Z vykonaného
dokazovania bolo súdu preukázané, že odporca Dodatkom č. 2/2004 k Organizačnému poriadku

DDaDSS (účinného od 1.12.2004) vytvoril nové pracovné miesto s názvom - poradca pre sociálnu prácu
a rozvoj, ktorá skutočnosť vyplýva aj z predloženej organizačnej schémy - príloha č. 1.

Z predloženého listinného dôkazu (dohoda o zmene pracovných podmienok) súdu bolo preukázané, že
účastníci konania po odvolaní navrhovateľky z funkcie riaditeľky riešili ďalšie zotrvanie navrhovateľky
u odporcu v pracovnej pozícii - poradca pre sociálnu prácu a rozvoj, ktoré bolo vytvorené u odporcu
ako už bolo vyššie uvedené na základe organizačných zmien. Súd predmetnú dohodu vyhodnotil

ako platne uzavretú, keďže túto navrhovateľka predtým ako vlastnoručne podpísala aj prečítala a na
dohode sa nachádza aj vlastnoručný podpis štatutárneho orgánu odporcu - H.. X. P.. Súd túto dohodu
posúdil po obsahovej stránke ako dohodu o zmene pracovných podmienok podľa § 54 Zákonníka
práce, ktorou bol zamenený obsah pracovnej zmluvy - druh práce, z funkcie riaditeľky DPS A. F.
Colbrieho na pracovné miesto - poradca pre sociálnu prácu a rozvoj. Z predloženej dohody vyplýva

aj dohoda účastníkov konania o mzdových podmienkach (výška mzdy) aj jej účinnosť od 16.2.2004.
Pokiaľ navrhovateľka v konaní tvrdila, že dohodu podpísala pod nátlakom a ktorý konkretizovala tak,
že tento spočíval v tom, že dňa 15.12.2004 sa svedok Q.. V. W. dostavil do jej kancelárie a pred
podpísaním dohody jej povedal, že pokiaľ dohodu nepodpíše príde o prácu a skončí na ulici a že tento
svedok na ňu vyvíjal psychický nátlak, pretože v období od decembra 2004 do apríla 2005 kontroloval

jej dochádzku, vyžadoval od nej, aby mu oznámila kam chodí počas pracovnej doby a kontroloval
aj výkon jej pracovných činností súd toto tvrdenie považoval za nepreukázané, keďže svedok Q.. V.
W. vo svojej výpovedi jednoznačne tvrdil, že svedkyni ňou tvrdené skutočnosti nepovedal, keďže by
si nedovolil voči nej takto vystupovať. Súd taktiež nepovažoval za psychický nátlak zo strany svedka
Q.. W. konanie, tvrdené navrhovateľkou, pretože pokiaľ svedok kontroloval dochádzku navrhovateľky,

prípadne kde sa zdržiavala počas pracovnej doby a kontroloval výkon jej pracovných činností svedok
takto konať mohol z dôvodu, že navrhovateľka bola v jeho priamej riadiacej pôsobnosti a teda kontroloval
vykonávanie pracovných činností navrhovateľkou v rámci jemu zverených oprávnení. V neposlednom
rade súd výhradu vlastnoručne napísanú navrhovateľkou na predmetnej dohode vyhodnotil ako právne
bezvýznamnú, keďže neobsahuje žiadne výhrady resp. návrh zmeny dohody, týkajúcich sa podstatného

obsahu dohody (druh práce, mzdové podmienky a účinnosť). V tejto súvislosti súd poukazuje aj na tú
skutočnosť, ktorá bola preukázaná v konaní na základe predloženej pracovnej náplne navrhovateľky
zo dňa 15.12.2004 a z jej výpovede, že navrhovateľka fakticky vykonávala všetky pracovné činnosti
uvedené v pracovnej náplni zo dňa 15.12.2004 až do júla 2005, teda do dňa kedy mal jej pracovný
pomer skončiť podľa výpovede.

Po ustálení platnosti dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 15.12.2004, na základe ktorej
navrhovateľka pracovala u odporcu na pracovnom mieste - poradca pre sociálnu prácu a rozvoj sa súd
zaoberal s otázkou platnosti výpovede, ktorú odporca dal navrhovateľke dňa 13.4.2004. Z predloženej
výpovede súd zistil, že táto obsahuje všetky náležitosti platného právneho úkonu podľa § 61 ods. 1 a
2 Zákonníka práce. Napriek tejto skutočnosti však súd výpoveď považoval za neplatnú z dôvodu, že

odporca v konaní nepreukázal, že výpoveď vopred prerokoval so zástupcami zamestnancov tak ako to
vyžaduje ust. § 74 Zákonníka práce. Odporca v priebehu konania tvrdil (vyjadrenie doručené súdu dňa
4.5.2004), že pred daním výpovede oznámil Základnej odborovej organizácii DDaDDS listom zo dňa
29.3.2005, že má v úmysle rozviazať s navrhovateľkou pracovný pomer výpoveďou v zmysle § 63 ods. 1
písm. b) Zákonníka práce, pričom toto oznámenie bolo doručené odborovej organizácii dňa 30.3.2005.

Keďže k uvedenému prerokovaniu v zákonnej lehote nedošlo podľa § 74 Zákonníka práce a odborová
organizácia bola oboznámená s úmyslom zamestnávateľa, platí, že k prerokovaniu výpovede došlo.

V predmetnej právnej veci súd predložené oznámenie odporcu zo dňa 29.3.2005 adresované Základnej
odborovej organizácii DDaDSS nepovažoval za žiadosť odporcu o prerokovanie výpovede danej
navrhovateľke z pracovného pomeru z nasledovných dôvodov. V prvom rade z tohto oznámenia

nevyplýva prejav vôle odporcu, že ide o žiadosť odporcu, ktorým žiada príslušný odborový orgán
o prerokovanie výpovede danej navrhovateľke. Z obsahu tohto oznámenia vyplýva, že odporca iba
oznámil príslušnému odborového orgánu, že na základe príkazu riaditeľa č. X/XXXX a záznamu zprejednania návrhu organizačnej zmeny zo Základnou odborovou organizáciu DDaDSS, Južná trieda
2, Košice zo dňa 18.2.2005 s účinnosťou od 1.4.2005 sa ruší pracovné miesto - poradcu pre sociálnu
prácu a rozvoj a že s pracovníkom na tomto pracovnom mieste bude rozviazaný pracovný pomer v

súlade s platnými právnymi predpismi. Ďalej z obsahu tohto oznámenia nevyplýva ani tá skutočnosť,
s ktorým konkrétnym zamestnancom mieni odporca rozviazať pracovný pomer, keďže je uvedené iba
pracovné miesto zamestnanca bez uvedenia jeho mena, priezviska alebo iných identifikačných údajov.
V poslednom rade v predmetnom oznámení odporca iba uviedol, že pracovný pomer bude rozviazaný
so zamestnancom na tomto pracovnom mieste v súlade s platnými právnymi predpismi, teda oznámenie

neobsahuje náležitosti výpovede uvedené v § 61 ods. 2 Zákonníka práce a odporca ani v priebehu
konania netvrdil, že k tomuto oznámeniu predložil návrh výpovede odborovej organizácii.

Z ust. § 74 Zákonníka práce vyplýva, že výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo
strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať s príslušným odborovým orgánom,
inak je neplatná. Právny úkon, na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny
úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa

neurobil formou predpísanou týmto zákonom je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon
alebo osobitný predpis (§17 ods. 2 Zákonníka práce).

Hore citované ustanovenie § 74 Zákonníka práce určuje povinnosť zamestnávateľa vopred prerokovať
s príslušným odborovým orgánom (ako zástupcom zamestnancov) výpoveď alebo okamžité skončenie
pracovného pomeru, ako hmotnoprávnu podmienku platnosti uvedených právnych úkonov zo strany

zamestnávateľa, nesplnenie ktorej v nadväznosti na ust. § 17 ods. 2 Zákonníka práce spôsobuje ich
neplatnosť (t. j. neplatnosť výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru). Účinky splnenia
tejtopovinnostizamestnávateľanastanúlenvtedy,akžiadosťzamestnávateľaoprerokovanieskončenia
pracovného pomeru alebo priložený návrh výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru
k žiadosti o prerokovanie adresovanej príslušnému odborovému orgánu obsahuje náležitosti výpovede

určené v ustanovení § 61 ods. 2 Zákonník práce, to znamená, že dôvod výpovede musí byť vymedzený
tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, keďže tento nemožno dodatočne meniť. Vyššie
uvedený právny názor vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.9.2006 sp. zn.
1Cdo 72/2006 na ktorý súd v celom rozsahu poukazuje.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd určil, že výpoveď z

pracovného pomeru daná odporcom navrhovateľke dňa 13.4.2005 je neplatná.

Súd návrh navrhovateľky o zaplatenie náhrady mzdy v sume 10.551,72 eur s príslušenstvom vylúčil
na samostatné konanie v súlade s ust. § 112 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, v ktorom bude
rozhodnuté aj o trovách tohto konania a trovách štátu.

O povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania v sume 33,- eur súd rozhodol

podľa ust. § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, v zmysle ktorého, ak je poplatník od
poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho
pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v
konaní o rozvode manželstva, o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je,
ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ

je od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaviazal preto odporcu v zmysle citovaného
zákonného ustanovenia na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania v sume 33,- eur
na účet Okresného súdu Košice I do 3 dní od právoplatnosti rozsudku podľa položky 1b Sadzobníka
súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu č. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkov v znení účinnom
do 31.12.2005.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jehodoručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v

čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz

neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.