Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 12, 2013

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžp/18/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011201177
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zemková

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:6011201177.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej

PhD. a zo sudcov JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Gabriely Gerdovej v právnej veci žalobcu: Občianske
združenie Podpoľanie nad zlato, A. Hlinku 903/9, Detva, právne zastúpený: Mgr. Eva Kováčechová,
advokátka, Komenského 21, Banská Bystrica, proti žalovanému: Hlavný banský úrad, Kammerhofská
25, Banská Štiavnica, za účasti ďalšieho účastníka: Eastern Mediterranean Resources - Slovakia, s.r.o.,
Námestie SNP 446/1, Detva, právne zastúpený: Advokátska kancelária ECKER - KÁN & PARTNERS,
s.r.o., Námestie Martina Benku 9, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
1228-1950/2011 zo dňa 14. októbra 2011, konajúc o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Banskej Bystrici č. k. 23S/113/2011-72 zo dňa 04. apríla 2012, jednomyseľne

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/113/2011-72 zo
dňa 04. apríla 2012 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Ďalšiemu účastníkovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

KrajskýsúdvBanskejBystricinapadnutýmrozsudkomzrušilrozhodnutiežalovanéhoč.1228-1950/2011
zo dňa 14.10.2011 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Obvodného banského úradu v Banskej
Bystricič.181-2260/2011zodňa16.08.2011podľa§250jods.2písm.a/Občianskehosúdnehoporiadku
(ďalej len O.s.p.) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žalobcovi priznal náhradu trov

konania vo výške 552,39 €.

Napadnutým prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu nebolo žalobcovi priznané postavenie
účastníka konania v konaní o určenie dobývacieho priestoru Detva, ktoré začalo na základe návrhu
spoločnosti Eastern Mediterranean Resources - Slovakia, s.r.o., Detva.

Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na
rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský
dohovor, Oznámenie MZV SR č. 43/2006 Z.z.), ďalej len „Aarhuský dohovor“ je medzinárodná zmluva
v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len Ústava), ktorá má prednosť pred zákonmi.
Súd sa nestotožnil so stanoviskom žalovaného ohľadom výkladu a použitia predmetných vnútroštátnych

noriem a zastáva stanovisko,nže ustanovenie § 28 ods. 4 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití
nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 44/1988 Zb.) vspojeníns § 24 - 27 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmenena
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 24/2006 Z.z.) je potrebné
vykladať v súlade s Aarhuským dohovorom. To, že žalobcovi by mohol byť umožnený prístup do

konania až v súvislosti s následným rozhodovaním o povolení banskej činnosti, je podľa názoru súdu
v rozpore s čl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru. Vzhľadomnna vnútroštátne a medzinárodné pramene
práva je potrebné vykladať procesné predpisy o účastníctve v predmetnej veci s prihliadnutím na
dosiahnutie cieľa sledovaného právomnna životné prostredie. Súd pri rozhodovaní prihliadol tiež na
rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 08.03.2011 vo veci C-240/09. Krajský súd zaujal

stanovisko,nže ak majú byť naplnené požiadavky čl. 6 ods. 4 a čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, akonaj
rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie C-240/09 je povinnosťou súdu vykladať procesné predpisy
tak, aby výklad umožnil občianskemu združeniu v oblasti ochrany životného prostredia napadnúť na
súde rozhodnutia prijaté v rámci správneho konania, a to aj v prípade rozhodnutia o určení dobývacieho
priestoru. Pokiaľ takéto právo je priznané našim právom len účastníkovi správneho konania, potom je
potrebné takýto status žalobcovi priznať.

II.

Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a účastníkom náhradu trov konania neprizná. Namietal, že
prvostupňový súd nesprávne aplikoval ustanovenia Aarhuského dohovoru na správne konanie o určenie
dobývacieho priestoru, ktorého predmetom nie je problematika uvedená v preambule Aarhuského

dohovoru, ani problematika vyplývajúca z jeho obsahu. Aarhuský dohovor je zmluvou zmiešanou,
t.j. jeho ustanovenia nie sú priamo aplikovateľné a na jej vykonanie je potrebný zákon. Ustanovenia
čl. 9 ods. 2 a ods. 3 Aarhuského dohovoru nezakladajú právo na účasť v rozhodovacom procese
ako takom. Účelom predmetných článkov je zabezpečenie účinnej nápravy v prípade nezákonných
postupov, rozhodnutí alebo nečinnosti orgánov verejnej správy. Právo na účasť v rozhodovacom

procese zabezpečuje čl. 6, a to len pri konkrétnych činnostiach uvedených v Prílohe I Aarhuského
dohovoru, alebo ak ide o činnosti, ktoré podliehajú posudzovaniu vplyvov na životné prostredie
podľa vnútroštátnych predpisov. Podľa názoru žalovaného z ustanovenia § 28 ods. 4 zákona č.
44/1988 Zb. nevyplýva, že by občianske združenie zamerané na ochranu životného prostredia muselo
byť iba účastníkom následného správneho konania o povolenie banskej činnosti. Naopak, z toho

ustanovenia práve vyplýva možnosť, aby takéto občianske združenie bolo aj účastníkom konania o
určenie dobývacieho priestoru, pokiaľ by tomuto konaniu predchádzal proces posudzovania vplyvov
navrhovaných činností na životné prostredie a pokiaľ by v tomto procese občianske združenie zamerané
na ochranu životného prostredia podalo písomné stanovisko k zámeru navrhovanej činnosti. V prípade,
že konaniu o určenie dobývacieho priestoru nepredchádza proces posudzovania vplyvu navrhovanej

činnosti na životné prostredie, nemôže občianske združenie zamerané na ochranu životného prostredia
ani podať písomné stanovisko k navrhovanému zámeru, nakoľko žiadny zámer nie je podaný, čím
nespĺňa podmienku, aby mohlo byť účastníkom správneho konania o určenie dobývacieho priestoru a
môže byť iba potenciálnym účastníkom následného správneho konania o povolenie banskej činnosti.
Správne konanie o určenie dobývacieho priestoru speje iba k rozhodnutiu o využití územia (podľa §

27 ods. 6 zákona č. 44/1988 Zb.). Spojitosť vedeného procesného konania o nepriznaní postavenia
účastníka konania v správnom konaní o určenie dobývacieho priestoru podľa § 24 zákona č. 44/1988
Zb. v spojení so zákonom č. 24/2006 Z.z. je determinovaná v § 28 ods. 4 zákona č. 44/1988 Zb. a je iba
v podmienečnej rovine. Zo znenia § 28 ods. 4 zákona č. 44/1988 Zb. vyplýva, že do okruhu účastníkov
správneho konania na určenie dobývacieho priestoru, ktorým to vyplýva z osobitného predpisu, na

ktorý odkazuje poznámka pod čiarou (zákon č. 24/2006 Z.z.) možno zaradiť iba občianske združenie,
splňujúce podmienku uvedenú v § 26 zákona č. 24/2006 Z.z. Len v prípade, že by proces posudzovania
vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie predchádzal konaniu o určenie dobývacieho priestoru
Detva a žalobca by podal písomné stanovisko k zámeru na posudzovanie navrhovanej činnosti na
životné prostredie podľa § 22 zákona č. 24/2006 Z.z., bol by účastníkom konania o určenie dobývacieho

priestoru Detva.

Podľa názoru žalovaného prvostupňový súd nesprávne aplikoval rozhodnutie Súdneho dvora Európskej
únie C-240/09 na správne konanie o určenie dobývacieho priestoru, ktorého predmetom nie je ochrana
životného prostredia a jeho výsledkom nie je rozhodnutie, ktoré by mohlo byť v rozpore s právomEurópskej únie v oblasti životného prostredia, keďže sa ním žiadna činnosť nepovoľuje, ale iba sa
rozhoduje o využití územia v rozsahu jeho vymedzenia na povrchu. Štátne orgány nie sú oprávnené
konať nad rámec zákona a keďže Aarhuský dohovor nie je v tejto otázke dosť konkrétny a jednoznačný

(nemá k tejto otázke priamy účinok), v danom prípade prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný nie
sú oprávnení nad rámec zákona č. 44/1988 Zb. priznať fyzickým alebo právnickým osobám postavenie
účastníka konania v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok). Okruh účastníkov správneho konania o určenie
dobývacieho priestoru je determinovaný v § 28 ods. 4 zákona č. 44/1988 Zb., z ktorého obsahu

vyplýva aj možnosť, aby jeho účastníkom bola aj fyzická alebo právnická osoba pri splnení podmienok,
vyplývajúcich z príslušných ustanovení zákona č. 24/2006 Z.z.

Konanie o určenie dobývacieho priestoru, ktorého výsledkom je iba rozhodnutie o využití územia,
ktoré samo o sebe, bez následného rozhodnutia o povolení činnosti, neumožňuje akýkoľvek zásah do
životného prostredia. Pravidlo efektívnosti v zmysle ustanovenia čl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru,
je v právnom systéme Slovenskej republiky zabezpečené zákonom č. 24/2006 Z.z. Z jeho ustanovení

zároveň vyplýva, že efektívna kontrola verejnosti ochrany životného prostredia sa môže uskutočniť v
procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, ktorého výsledok predurčí aj to, či sa uskutoční
aj následný proces povoľovania činnosti, resp. ak sa uskutoční, tak s akým výsledkom. Aarhuský
dohovor nepožaduje, resp. neuvádza povinnosť posudzovania vplyvu na životné prostredie v súvislosti s
určovaním dobývacieho priestoru. Z čl. 6 a z prílohy I Aarhuského dohovoru vyplýva iba účasť verejnosti

na rozhodnutiach o vymedzených činnostiach. Princíp inštitútu dobývacieho priestoru má dve roviny,
prvou rovinou je oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska podľa § 25 ods. 1 zákona č. 44/1988 Zb.,
druhou rovinou je rozhodnutie podľa § 27 ods. 6 zákona č. 44/1988 Zb. Určením dobývacieho priestoru
získava navrhovateľ právo na dobývanie výhradného ložiska v hraniciach, vyplývajúcich z § 26 zákona
č. 44/1988 Zb. Určením dobývacieho priestoru získava navrhovateľ aj právnu istotu k tomu, aby mohol

legitímne zabezpečovať ďalšie úkony, ktoré predchádzajú povoleniu na vykonávanie banskej činnosti,
medzi ktoré obligatórne patrí aj posudzovanie vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie podľa
zákona č. 24/2006 Z.z.

III.

Ďalší účastník Eastern Mediterranean Resources - Slovakia, s.r.o., navrhol, aby odvolací súd zrušil

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a konanie zastavil, alebo aby ho zmenil tak, že žalobu zamieta,
zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Vo svojom vyjadrení poukázal na skutočnosť, že napadnuté
rozhodnutie žalovaného je svojím charakterom rozhodnutím procesnej povahy a z toho dôvodu v zmysle
§ 248 písm. a/ O.s.p. nepodlieha súdnemu prieskumu. V tejto súvislosti tiež poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) sp. zn. 5Sžp/1/2010 zo dňa 26.10.2010.

Čl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru sa v zmysle čl. 6 ods. 1 tohto dohovoru použije na tie navrhované
činnosti, ktoré sú uvedené v Prílohe I tohto dohovoru a tie navrhované činnosti, ktoré si členský štát
výslovne stanoví svojím vnútroštátnym právom, a to všetko za predpokladu, že sa nepoužije výnimka
predpokladaná čl. 6 ods. 1 písm. c/ predmetného dohovoru. Napadnuté administratívne rozhodnutie nie
je rozhodnutím vo vzťahu k navrhovaným činnostiam uvedeným v Prílohe I Aarhuského dohovoru, nie

je rozhodnutím vo vzťahu k navrhovaným činnostiam v zmysle slovenského vnútroštátneho právneho
poriadku a nie je ani rozhodnutím, ktoré môže byť v rozpore s právom Európskej únie v oblasti
životného prostredia (C-240/09). Článok 6 Aarhuského dohovoru sa preto nevzťahuje na činnosť -
určenie dobývacieho priestoru, teda nie je možné aplikovať ani čl. 6 ods. 4 tohto dohovoru. Článok
9 Aarhuského dohovoru negarantuje postavenie účastníka v správnom konaní, ale zainteresovanej

verejnosti garantuje právo prístupu k procesu preskúmania rozhodnutí správnych orgánov vydaných v
zmysle čl. 4 a 6 tohto dohovoru pred súdom alebo iným nezávislým orgánom.

Napadnuté rozhodnutie žalovaného nemá možnosť byť v rozpore s právom Európskej únie v oblasti
životného prostredia. Ak mal prvostupňový súd za to, že takýto rozpor existuje, bolo potrebné
špecifikovať príslušné pramene práva európskej únie, ktoré by mohli byť napadnutým rozhodnutím

žalovaného dotknuté. Správne konanie, v ktorom sa žalobca domáha postavenia účastníka konaniasa netýka povoľovania banskej činnosti (§ 17 a nasl. zákona č. 51/1988, kde sa žalobca v prípade
splnenia zákonných podmienok môže stať účastníkom konania, ale určenia dobývacieho priestoru
(§ 28 a nasl. zákona č. 44/1988 Zb.), v ktorom nemôže dôjsť k umožneniu zásahov do životného

prostredia. Aarhuský dohovor preto nemožno aplikovať na konanie o určenie dobývacieho priestoru
a rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-240/09 bol založený na odlišnom skutkovom
základe a z toho vyplývajúcimi odlišnými následkami, vrátane dopadov na právo Európskej únie v oblasti
životného prostredia. Podľa názoru vedľajšieho účastníka ide interpretácia súdu prvého stupňa nad
rámec žiaduceho eurokonformného výkladu v zmysle ustálenej praxe Súdneho dvora Európskej únie,

pričom poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 14.07.1994 vo veci Paola Faccini
Dori (C-91/92).

IV.

Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby najvyšší súd potvrdil rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/113/2011-72 zo dňa 04.04.2012.

K námietke žalovaného o nesprávnej aplikácii Aarhuského dohovoru uviedol, že vnútroštátne právne

predpisy je potrebné vykladať s prihliadnutím na dosiahnutie cieľa sledovaného zakotvením práva na
priaznivé životné prostredie, ktoré je obsiahnuté v čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru a v čl. 44 ods. 1
Ústavy. Žalobcovi nie zrejmé prečo by sa Aarhuský dohovor nemal vzťahovať na povoľovacie konanie
súvisiace s činnosťou ako je ťažba zlata. Aarhuský dohovor v čl. 6 garantuje účasť verejnosti v
povoľujúcich konaniach týkajúcich sa činnosti podľa prílohy I tohto dohovoru, ale tiež v konaniach

ohľadom iných činností (mimo Prílohy I), ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie.
Cieľom predmetného ustanovenia je teda zohľadnenie dopadov rozhodovania na životné prostredie aj
o činnostiach nemenovaných v Prílohe I tohto dohovoru, pričom práve tento aspekt je kľúčovým pri
hodnotení možnej miery účasti verejnosti na rozhodovaniach o vymedzených činnostiach podľa čl. 6
Aarhuského dohovoru. Predmetom povoľovacieho konania, ktorého účastníkom chce byť žalobca, je

ťažba zlata s použitím kyanidového lúhovania, pričom sa tak má diať povrchovou ťažbou. V zmysle
bodu 16 Prílohy I Aarhuského dohovoru je medzi činnosťami uvedená aj povrchová ťažba, ak plocha
povrchu miesta ťažby presahuje 25 hektárov. Zamýšľaná ťažobná jama má mať priemer 700 metrov,
takže celková plocha lomu má byť viac ako 38 hektárov, čo okrem iného znamená, že predmetná činnosť
spadá medzi činnosti uvedené v Prílohe I Aarhuského dohovoru. Účasť verejnosti v povoľovacom konaní

možno odvodiť aj z čl. 9 Aarhuského dohovoru. V zmysle slovenského právneho poriadku (§ 250 ods. 2
O.s.p.)jepráveúčasťvsprávnomkonaníprocesnýmpredpokladomnato,abytátoosobamohlainiciovať
súdne preskúmanie zákonnosti príslušného rozhodnutia. Či sa už členovia verejnosti usilujú o súdne
preskúmanierozhodnutiaspoukazomnačl.9ods.2alebočl.9ods.3Aarhuskéhodohovoru,vždymusia
byť účastníkom správneho konania, ktorého výsledkom je preskúmavané rozhodnutie. Zabezpečovanie

nápravy v prípade nezákonných postupov, rozhodnutí alebo nečinnosti orgánu verejnej správy je totiž
bezprostredne späté s účasťou na konaní, ktoré predchádza vydaniu rozhodnutia, postupu alebo
nečinnosti orgánu verejnej správy. Preto je potrebné ustanovenia Aarhuského dohovoru interpretovať
a aplikovať tak, aby mala zainteresovaná verejnosť garantovaný prístup k spravodlivosti v najširšom
zmysle slova. Žalobca dal pritom do pozornosti rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 5Sžp/41/2009 zo

dňa 12.04.2011.

K námietke o interpretácii ustanovenia § 28 ods. 4 zákona č. 44/1988 Zb. ohľadom účasti v konaní
o určenie dobývacieho priestoru žalobca uviedol, že účastníkom konania o určenie dobývacieho
priestoru je aj fyzická alebo právnická osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu. Zo
žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by týmto osobitným predpisom nemohol byť aj správny poriadok

(§ 14 správneho poriadku). Z hľadiska ustálenej judikatúry a právnej teórie poznámka pod čiarou
nie je normatívnym textom, nie je záväzným pravidlom, ale len možnou interpretačnou pomôckou.
Ustanovenie § 28 ods. 4 zákona č. 44/1988 Zb. predpokladá účasť verejnosti v konaní o určenie
dobývacieho priestoru s odkazom na osobitný zákon a predpokladá aj to, že konaniu o určenie
dobývacieho priestoru predchádza proces posudzovania vplyvov na životné prostredie. Kritérium pre

posúdenie účastníctva je bez ohľadu na procesné postavenie osoby v konaní predovšetkým dopad
účinkov postupu orgánu štátnej moci alebo jeho rozhodnutia na základe práva, ktoré má táto osobazaručené v Ústave alebo prostredníctvom medzinárodnej zmluvy. Pri posudzovaní účastníctva v
konkrétnom správnom konaní je potrebné prihliadať na vplyv rozhodnutia správneho orgánu na práva
tejto fyzickej alebo právnickej osoby v oblasti životného prostredia, ktoré takýmto rozhodnutím môžu

byť dotknuté.

K námietke, že žalobca nemôže byť účastníkom predmetného konania, keďže sa ním žiadna činnosť
nepovoľuje, ale sa iba rozhoduje o využití územia uviedol, že Aarhuský dohovor sa neobmedzuje len na
určité a konkrétne povoľovacie konania, ale ohľadom príslušných činností je ho potrebné interpretovať
tak, že ide o účasť verejnosti v ktoromkoľvek štádiu rozhodovania týkajúceho sa príslušnej činnosti.

Takým rozhodovaním je nepochybne aj konanie o určenie dobývacieho priestoru, ktoré je svojím
charakterom rozhodnutím o využití územia (§ 27 ods. 6 zákona č. 44/1988 Zb.).

Pojem včasnosti znamená, že zainteresovaná verejnosť musí mať možnosť zapojiť sa do konaní v čase,
kedy ešte reálne môže ovplyvniť, či sa vôbec predmetná činnosť v budúcnosti uskutoční (keď sú ešte
otvorené všetky možnosti). Rozhodnutie o využití územia rezervuje konkrétne územie na konkrétny
účel, určuje jeho využitie v budúcnosti a okrem toho je nevyhnutným predpokladom pre vydanie ďalších

povoľujúcich rozhodnutí. Nasledujúce povolenia v zásade už určujú, v akej forme sa predmetná činnosť
uskutoční a vymedzujú jednotlivé detaily jej realizácie. Avšak práve rozhodnutie o využití územia je
podstatným rozhodnutím pre samotné rozhodovanie o tom, či sa činnosť vôbec môže uskutočniť alebo
nie. Pre naplnenie cieľa a zámeru Aarhuského dohovoru preto treba umožniť zainteresovanej verejnosti
účasť už v konaní o určenie dobývacieho priestoru.

V.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1
O.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie
o verejnom vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk , najmenej päť dní vopred, v senáte
rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011) a rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).

Z obsahu administratívneho spisu senát odvolacieho súdu zistil, že dňa 28.06.2011 žalobca doručil
Obvodnému banskému úradu v Banskej Bystrici oznámenie o jeho účasti v konaní o určení dobývacieho

priestoruDetva.Dňa16.08.2011vydalprvostupňovýsprávnyorgánrozhodnutieč.181-2260/2011otom,
že žalobca nie je účastníkom konania o určenie dobývacieho priestoru Detva, ktoré začalo na základe
návrhu organizácie Eastern Mediterranean Resources - Slovakia, s.r.o., Detva. Žalovaný rozhodnutím č.
1228-1950/2011 zo dňa 14.10.2011 napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu
zamietol.

Spornou naďalej ostala skutočnosť, či žalobca, ako občianske združenie, ktoré má za cieľ chrániť
životné prostredie pred negatívnymi dopadmi aktivít súvisiacich s ťažbou nerastných surovín v regióne
Podpoľania a v jeho okolí, má postavenie účastníka konania v správnom konaní o určení dobývacieho
priestoru Detva.

Podľa čl. 7 Aarhuského dohovoru každá Strana prijme vhodné praktické a/alebo iné opatrenia

zabezpečujúceúčasťverejnostipočasprípravyplánovaprogramovsúvisiacichsoživotnýmprostredímv
transparentných a spravodlivých podmienkach, poskytnúc verejnosti potrebné informácie. V rámci tohto
systému sa použijú ustanovenia článku 6 ods. 3, 4 a 8. Príslušný orgán verejnej moci zistí verejnosť,
ktorá sa môže na procese zúčastniť, zohľadňujúc ciele tohto dohovoru. Každá Strana umožní verejnosti
zúčastniť sa vo vhodnom rozsahu na príprave politík súvisiacich so životným prostredím.Podľa čl. 6 ods. 1 písm. a/ Aarhuského dohovoru každá Strana uplatní ustanovenia tohto článku vo
vzťahu k rozhodnutiam, či povoliť navrhované činnosti uvedené v Prílohe I;

Podľa čl. 6 ods. 3 Aarhuského dohovoru procesy účasti verejnosti budú zahŕňať primeraný časový rámec

pre jednotlivé fázy, ktorý poskytne dostatočný čas na informovanie verejnosti v súlade s odsekom 2 a pre
verejnosť možnosť pripraviť sa a účinne sa zúčastňovať na rozhodovacom procese o životnom prostredí.

Podľa čl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru každá Strana umožní včasnú účasť verejnosti v čase, keď sú
ešte otvorené všetky možnosti a účasť verejnosti sa môže uskutočniť efektívne.

Podľa čl. 6 ods. 8 Aarhuského dohovoru každá Strana zabezpečí, aby pri rozhodovaní boli náležite
zohľadnené výsledky účasti verejnosti.

Podľa čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru každá Strana v rámci svojho vnútroštátneho práva zabezpečí,
aby členovia zainteresovanej verejnosti

a) majúci dostatočný záujem alebo, alternatívne,

b) ak pretrváva porušovanie ich práva v prípadoch, kde to právne predpisy Strany upravujúce správne
konanie požadujú ako predbežnú podmienku, mali prístup k procesu preskúmania pred súdom a/alebo

iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona na účely napadnúť vecnú a
procesnú zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia, úkonu alebo opomenutia podliehajúcemu článku 6 a v
prípadoch ustanovených vnútroštátnym právom a bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 3,
iným relevantným ustanoveniam tohto dohovoru.

O tom, čo predstavuje dostatočný záujem a porušovanie práva, bude rozhodnuté v súlade s

požiadavkami vnútroštátneho práva a v súlade s cieľom dať zainteresovanej verejnosti široký prístup
k spravodlivosti v rámci rozsahu pôsobnosti tohto dohovoru. Na tento účel sa záujem akejkoľvek
mimovládnej organizácie, ktorá spĺňa požiadavky uvedené v článku 2 ods. 5, považuje za dostatočný
na účely písmena a/. Tieto organizácie budú považované za také, ktorých práva môžu byť porušené
na účely písmena b/.

Ustanovenia odseku 2 nevylučujú možnosť predbežného preskúmania správnym orgánom a nie je
nimi dotknutá požiadavka uplatnenia správneho preskúmania pred súdnym preskúmaním, ak takáto
požiadavka vyplýva z vnútroštátneho práva.

Podľa čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru navyše bez toho, aby boli dotknuté procesy preskúmania
uvedené v odsekoch 1 a 2, každá Strana zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené v jej

vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu
konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci,
ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia.

Podľa Prílohy I ods. 16 Aarhuského dohovoru, v ktorej je uvedený zoznam činností podľa článku 6 ods.
1 písm. a/ Dohovoru vyplýva, je nesporné, že je tu zahrnutá i činnosť kameňolomy a povrchová ťažba,

ak plocha povrchu miesta ťažby presahuje 25 hektárov, alebo ťažba rašeliny, ak plocha povrchu miesta
presahuje 150 hektárov.

Podľa § 27 ods. 6 zákona č. 44/1988 Zb. rozhodnutie o určení a zmene dobývacieho priestoru je
rozhodnutím o využití územia v rozsahu jeho vymedzenia na povrchu.

Podľa § 28 ods. 4 zákona č. 44/1988 Zb. účastníkmi konania o určenie dobývacieho priestoru sú

navrhovateľ, fyzické a právnické osoby, ktorých vlastnícke a iné práva k pozemkom alebo stavbám môžubyť určením dobývacieho priestoru priamo dotknuté, a obec, v územnom obvode ktorej sa dobývací
priestor nachádza a fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného
predpisu /13c. (Poznámka 13c odkazuje na § 24 až 27 zákona č. 24/2006 Z.z. v znení neskorších

predpisov).

Podľa § 25 ods. 3 zákona č. 44/1988 Zb. dobývací priestor sa určí na dobývanie výhradného ložiska
určitého nerastu alebo skupiny nerastov. Súčasne sa určí, ktoré nerasty výhradného ložiska sa budú
dočasne ukladať. Ak je oddelené dobývanie iného nerastu alebo skupiny nerastov inou organizáciou
racionálnejšie, určí sa na ich dobývanie osobitný dobývací priestor.

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 44/1988 Zb. právo na dobývanie výhradného ložiska a na nakladanie s

vydobytým nerastom má organizácia, ktorá má banské oprávnenie a ktorej sa určí dobývací priestor.

Podľa § 41 zákona č. 44/1988 Zb. všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie
podľa § 3 ods. 3, § 5 ods. 2 až 4, § 6, 13, 14, 14a, § 27 ods. 12 až 16, § 27a a § 33 ods. 4.

Na konanie o určení dobývacieho priestoru (§ 25) sa správny poriadok aplikuje.

Podľa§14ods.1,2Správnehoporiadkuúčastníkomkonaniajeten,okohoprávach,právomchránených

záujmochalebopovinnostiachsamákonaťalebokohopráva,právomchránenézáujmyalebopovinnosti
môžubyťrozhodnutímpriamodotknuté;účastníkomkonaniajeajten,ktotvrdí,žemôžebyťrozhodnutím
vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času,
kým sa preukáže opak. Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

Podľa § 26 zákona č. 24/2006 Z.z., v znení účinnom do 30.11.2011 t.j. aj v čase vydania napadnutého

prvostupňovéhorozhodnutia,akzaložiafyzickéosobynaďalšiupodporustanoviskaobčianskejiniciatívy
alebo priamo na účel ochrany životného prostredia občianske združenie podľa osobitného predpisu
24a) a podá písomné stanovisko podľa § 23 ods. 4, § 30 ods. 5 alebo podľa § 35 ods. 3, je
také občianske združenie v rámci následného povoľovacieho konania podľa osobitného predpisu 2)
účastníkom konania. 25) Podpisovú listinu, v ktorej je uvedené meno, priezvisko, trvalý pobyt, dátum

narodenia a podpis osôb, ktoré spoločné stanovisko podporujú, a doklad o zaregistrovaní občianskeho
združenia predloží občianske združenie príslušnému orgánu a povoľujúcemu orgánu najneskôr s
podaním písomného stanoviska. Také združenie sa na účely tohto zákona považuje za zainteresovanú
verejnosť, ktorej právo na priaznivé životné prostredie môže byť rozhodnutím dotknuté. (Poznámka 25)
odkazuje na § 14 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

Podľa § 26 zákona č. 24/2006 Z.z., v znení účinnom od 01.12.2011 občianske združenie založené podľa
osobitnéhopredpisu24a)zaúčelomochranyživotnéhoprostredia,ktorépodápísomnéstanoviskopodľa
§ 23 ods. 4, § 30 ods. 5 alebo podľa § 35 ods. 3, má v rámci následného povoľovacieho konania podľa
osobitného predpisu postavenie účastníka konania. 25) Občianske združenie predloží príslušnému
orgánu doklad o zaregistrovaní občianskeho združenia spolu s podaním písomného stanoviska. Také

občianske združenie sa na účely tohto zákona považuje za zainteresovanú verejnosť, ktorej právo na
priaznivé životné prostredie môže byť rozhodnutím dotknuté. (Poznámka 25) odkazuje na § 14 ods. 2
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

Podľa § 250 ods. 2 veta prvá O.s.p. žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že
ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich

právach.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho
orgánu, ktorým bolo rozhodnuté o nepriznaní postavenia účastníka konania žalobcovi vo veci konania o
určenie dobývacieho priestoru Detva na základe návrhu organizácie Eastern Mediterranean Resources
- Slovakia, s.r.o.

Podľa právnej teórie, ako aj predchádzajúcej ustálenej súdnej praxe (rozsudok najvyššieho súdu
sp. značka 5Sžp/1/2010) bolo rozhodnutie o nepriznaní postavenia účastníka v správnom konaní

považované za rozhodnutie procesnej povahy, a preto bolo podľa § 248 písm. a/ O.s.p. vylúčené zo
súdneho prieskumu.

Po vydaní rozsudku Súdneho dvora Európskej únie č. C-240/09 zo dňa 08.03.2011 bola judikatúra
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prehodnotená a je pripustený aj súdny prieskum týchto
procesných rozhodnutí vo veciach týkajúcich sa aplikácie Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti

verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zo
dňa 25.06.1998 v tom smere, aby aj občianske združenia zaoberajúce sa ochranou životného prostredia
boli považované za účastníka správneho konania a mohli sa tak následne plnohodnotne zúčastniť
súdneho konania. Iba účastník administratívneho konania môže podľa slovenskej právnej úpravy podať
žalobu na súd na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu. Jedine postavenie

účastníka správneho konania zohľadní v čo najväčšej miere ciele čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, ako
aj cieľ účinnej súdnej ochrany práv poskytovaných komunitárnym právom za účelom, aby organizácia
na ochranu životného prostredia, akou je nepochybne žalobca, mohla v súdnom prieskume napadnúť
rozhodnutie prijaté v rámci správneho konania, ktoré by mohlo byť v rozpore s komunitárnym právom
v oblasti životného prostredia.

V zmysle Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky (schválených uznesením vlády Slovenskej
republiky zo dňa 08.04.1997 č. 241 v platnom znení) poznámky pod čiarou k príslušným odkazom majú
len informatívnu povahu a z toho dôvodu nemôžu obsahovať veci, ktoré majú normatívnu povahu. Preto
ak ustanovenie § 28 ods. 4 zákona č. 44/1988 Zb. obsahuje v poznámke pod čiarou odkaz na iný zákon,
nemožno tu vylúčiť ani aplikáciu Správneho poriadku, keďže poznámka pod čiarou má len informatívny

charakterapoužitieSprávnehoporiadkunebolovdanomprípadevylúčené(§41zákonač.44/1988Zb.).

Účasť verejnosti v zmysle čl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru je nevyhnutné umožniť ešte v takom štádiu
konania, keď sú otvorené všetky možnosti a je možné ovplyvniť konečný výsledok konania. Určenie
dobývacieho priestoru predstavuje prvú fázu v rámci povoľovania banskej činnosti.

Aarhuský dohovor je medzinárodná zmluva v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá

má prednosť pred zákonmi. Napriek tomu, že nemá priamy účinok v slovenskom právnom poriadku je
potrebné ustanovenia § 28 ods. 4 zákona č. 44/1988 Zb. v spojení s § 24 - 27 zákona č. 24/2006 Z.z.
vykladať v súlade s týmto Dohovorom. Ako správne uviedol súd prvého stupňa, prístup do konania až v
súvislosti s následným možným rozhodovaním o povolení banskej činnosti by bol v rozpore s čl. 6 ods.
4 Aarhuského dohovoru.

Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozhodnutí vo veci C-240/09 zo dňa 08.03.2011 uviedol postup pri
výklade procesného práva týkajúceho sa podania opravného prostriedku alebo žaloby na súd, aby bol v
súlade s čl. 9 ods. 3 predmetného dohovoru. Nie je dôvod, aby bolo rozhodnutie o určení dobývacieho
priestoru vylúčené z okruhu konaní týkajúcich sa životného prostredia, keďže predmetom povoľovacieho
konania je ťažba zlata pomocou kyanidového lúhovania, pričom sa tak má diať povrchovou ťažbou.

V Prílohe I bod 16 Aarhuského dohovoru je uvedená aj činnosť povrchová ťažba. Aby bolo žalobouumožnené na súde napadnúť administratívne rozhodnutie, je potrebné, aby bol už v administratívnom
konaní jeho účastníkom (§ 250 ods. 2 O.s.p.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje i na právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky

vyslovený dňa 12. apríla 2012 vo veci č. k. IV. ÚS 95/2010-80, rovnako už na zmienený rozsudok
Súdneho dvora z 08. marca 2011 č. C-240/09, v ktorom uviedol, že článok 9 ods. 3 Dohovoru o prístupe
k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach
životného prostredia schváleného v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 2005/370/ES zo
17. februára 2005 nemá priamy účinok v práve Únie. Prináleží však vnútroštátnemu súdu, aby poskytol

taký výklad procesného práva týkajúceho sa podmienok, ktoré je potrebné splniť na podanie správneho
opravného prostriedku alebo žaloby, ktorý bude v čo najväčšej možnej miere v súlade tak s cieľmi článku
9 ods. 3 tohto dohovoru, ako aj s cieľom účinnej súdnej ochrany práv poskytovaných právom Únie,
aby mohla organizácia na ochranu životného prostredia, akou je Lesoochranárske zoskupenie VLK,
napadnúť na súde rozhodnutie prijaté v rámci správneho konania, ktoré by mohlo byť v rozpore s právom
Únie v oblasti životného prostredia.

Z rozsudku Súdneho dvora č. C-240/09 z 08. marca 2011 vyplývajú, ako uviedol ústavný súd, v
citovanom náleze dva základné interpretačné závery:

1. Článok 9 ods. 3 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese
a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia schváleného v mene Európskeho
spoločenstva rozhodnutím Rady č. 2005/370/ES zo 17. februára 2005 nemá priamy účinok v práve EÚ.

2. Súdny dvor uložil najvyššiemu súdu, aby poskytol taký výklad procesného práva týkajúceho sa
podmienok, ktoré je potrebné splniť na podanie správneho opravného prostriedku alebo žaloby, ktorý
bude v čo najväčšej možnej miere v súlade tak s cieľmi čl. 9 ods. 3 tohto dohovoru, ako aj s cieľom
účinnej súdnej ochrany práv poskytovaných právom EÚ, aby mohla organizácia na ochranu životného
prostredia, akou je sťažovateľ, napadnúť na súde rozhodnutie prijaté v rámci správneho konania, ktoré

by mohlo byť v rozpore s právom EÚ v oblasti životného prostredia.

Z druhej časti rozsudku Súdneho dvora č. C-240/09 z 08. marca 2011 teda vyplýva, že najvyšší súd bol
povinný vo všetkých veciach, v ktorých riešil výklad čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, postupovať podľa
princípov procesnej autonómie, ktorými sú princípy ekvivalencie a efektívnosti.

Táto povinnosť teda znamená, že výklad čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru sa musí najvyšším súdom

vykonať tak, aby sa zadosťučinilo jeho nadpisu „Prístup k spravodlivosti“ v súlade s postavením žalobcu,
ktoré spĺňa pojem „členovia verejnosti“. Len tak možno zabezpečiť pre toto združenie žalobcu ochranu
jeho práv, ktoré vyplývajú z práva EÚ, ktorého súčasťou je aj Aarhuský dohovor.

Táto povinnosť jednoznačne vyplýva i z čl. 47 v spojení s čl. 51 ods. 1 Charty základných práv Európskej
únie (pozri bod 36 a 38 rozsudku Súdneho dvora č. C-240/09 z 08. marca 2011), podľa ktorých je

pre každého, koho práva a slobody zaručené právom EÚ boli porušené, zabezpečený účinný právny
prostriedok nápravy a právo na spravodlivý proces.

Súdna prax však, osobitne práve po vydaní rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-240/09
z 08. marca 2011, pripustila aj súdny prieskum týchto procesných rozhodnutí vo veciach súvisiacich
s Aarhuským dohovorom v tom smere, aby občianske združenia so vzťahom k životnému prostrediu

boli považované za účastníka správneho konania a mohli tak mať právo plnohodnotne sa zúčastniť aj
súdneho konania (k tomu pozri napr. rozsudky najvyššieho súdu sp. zn. 5Sžp/41/2009 zo dňa 12. apríla
2011, 3Sžp/24/2009 z 02. júna 2011, či sp. zn. 3Sžp/48/2009 z 02. augusta 2011).

Rozhodnutie správneho orgánu o tom, či fyzická alebo právnická osoba je, alebo nie je účastníkom
správneho konania je bezpochyby spôsobilé zasiahnuť do práv, právom chránených záujmov apovinností dotknutého subjektu. Postavenie účastníka konania, ako uviedol aj žalobca, mu poskytuje
reálnu možnosť svojim konaním včas ovplyvňovať priebeh správneho konania, ktorá nemusí prislúchať
iným subjektom zúčastneným na konaní (zúčastnená osoba).

Aj z tohto dôvodu, v záujme zaistenia čo najlepšieho uplatnenia práv na súdnu a inú právnu ochranu
(čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky), súdna prax pripúšťa možnosť preskúmavania zákonnosti
takéhoto rozhodnutia správneho orgánu.

Najvyšší súd upozorňuje, že povinnosť eurokonformného výkladu existovala už v čase vydania
napadnutého prvostupňového rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka správneho konania
žalobcovi. Podľa rozsudku C-103/88 Fratelli Constanzo Spa, výrok pod bodom 4., správne orgány majú

rovnakú povinnosť ako súdy aplikovať európske právo a zdržať sa aplikácie ustanovení národného
práva, ktoré sú v rozpore s ním. Prenesením tohto princípu na daný prípad správne orgány nemôžu
poukazovať na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, že nie sú oprávnené konať nad rámec zákona.

Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského
súdu v Banskej Bystrici po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s

prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil
od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých
právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici,
ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S rozsudkom krajského súdu sa
odvolací súd stotožňuje v celom rozsahu.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c
ods. 1 veta prvá O.s.p. a podľa § 250k ods. 1 O.s.p., tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia,
keďže žalobca si v konaní trovy odvolacieho konania neuplatnil.

V konaní podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku má právo na náhradu trov
konania len úspešný žalobca, preto o prípadných trovách konania žalovaného alebo ďalšieho účastníka

súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku, keďže ich náhrada v tomto prípade podľa zákona
(O.s.p.), ako i podľa konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je prípustná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.