Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 2, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/172/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711213574
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8711213574.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudkýň JUDr.

Zlaty Simkovej a JUDr. Gabriely Világiovej v právnej veci žalobcu CETELEM SLOVENSKO, s.r.o., so
sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, právne zastúpeného JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so
sídlom Ventúrska 16, Bratislava, proti žalovaným: 1./ Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/X, W., a 2./
W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/X, W., o zaplatenie 2.257,72 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 17C/211/2011-59 zo dňa 24.08.2012 jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej súd žalobu v prevyšujúcej časti voči

žalovanému v 1. rade zamietol a vo výroku o trovách konania.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 1.869,35 eur s 9% p.a. úrokom z omeškania od 01.02.2011 do zaplatenia v mesačných splátkach
vo výške 50,- eur vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku
až do zaplatenia s tým, že omeškania s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
V prevyšujúcej časti žalobu voči žalovanému v 1. rade zamietol. Žalobu voči žalovanej v 2. rade zamietol.
Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie vo výroku, ktorým žalobu voči žalovanému v 1. rade v prevyšujúcej

časti zamietol odôvodnil tým, že v tejto prevyšujúcej časti (týkajúcej sa zmluvnej pokuty a uplatnenému
úroku) aplikoval spotrebiteľské právo, nakoľko vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade je vzťahom,
v ktorom je žalovaný v 1. rade spotrebiteľom.

Žalobu v časti uplatneného úroku zamietol s odôvodnením, že uplatnený úrok vo výške 20,08% p.a.
je neprimerane vysoký. Z úrokových mier na internetovej stránke NBS prvostupňový súd zistil úrokovú
sadzbu v decembru 2009 na úrovni 15,47% pri úveroch na dobu od 1 do 5 rokov, a teda uplatnený úrok
prevyšuje úroky v bankách o vyše 30%, čo je podľa názoru prvostupňového súdu v rozpore s dobrými
mravmi, a preto ide podľa § 39 Občianskeho zákonníka o absolútne neplatné zmluvné dojednanie.

Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, tak v tejto časti súd žalobu voči žalovanému v 1.

rade zamietol s poukazom na to, že zmluvná pokuta (ktorá je dojednaná v článku V bod 3 Všeobecných
obchodných podmienok) nie je presne špecifikovaná. Z uvedeného článku nie je zrejmé, či ide o zmluvnúpokutu 8% denne, týždenne, mesačne alebo ročne. Neurčitosť dohody o zmluvnej pokute spôsobuje
rozpor s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda neplatnosť tohto ustanovenia Všeobecných
obchodných podmienok. Navyše takéto jednostranné dojednanie zmluvnej pokuty je diskriminujúce

spotrebiteľa, pretože zmluvná pokuta je stanovená len pre prípad porušenia zmluvných povinností
spotrebiteľom a nie aj pre prípad porušenia zmluvných povinností žalobcu. Dojednanie zmluvnej pokuty
je preto v tomto prípade aj v rozpore s dobrými mravmi, a preto je podľa § 39 Občianskeho zákonníka
neplatné. Výrok o trovách konania prvostupňový súd odôvodnil s odkazom na § 150 O.s.p., pričom za
dôvody hodné osobitného zreteľa považoval majetkovú situáciu žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1.

rade má mesačný príjem 580,- eur, z čoho uhrádza 142,- eur mesačne na bývanie, spláca poskytnuté
úvery a má 4 maloleté deti.

Proti rozsudku, a to proti výroku, ktorým súd žalobu voči žalovanému v 1. rade v prevyšujúcej časti
zamietol a proti výroku o trovách konania, v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Poukázal na to,
že žalovaný v 1. rade na pojednávaní uznal nárok žalobcu, a preto mal súd vydať rozsudok pre uznanie.
Taktiež nesúhlasil s tým, že úhrady žalovaného boli započítané výlučne na úhrady istiny, pretože v bode

III.-4.-1. VÚP bol žalobca oprávnený účtovať si čiastkové úhrady najprv na úhradu splatných úrokov,
poplatkov podľa zmluvy o úvere, prípadne podľa sadzobníka poplatkov vrátane poistného. Vo vzťahu
k nepriznanému úroku vo výške 20,08% p.a. odvolateľ uviedol, že nejde o nárok v rozpore s dobrými
mravmi, pretože pri spotrebiteľských úveroch nie je možné porovnávať úrokové sadzby komerčných
bánk s úrokovými sadzbami nebankových subjektov, ktoré úvery poskytujú z dôvodu rozdielneho

zabezpečenia pohľadávok, a teda aj rozdielneho rizika nesplateného úveru, ktoré sa v cene úveru
prejavuje. Úroková sadzba 20,08% ročne bola v danom čase a mieste s prihliadnutím na druh úveru,
jeho výšku, dobu splatnosti a neexistujúce zabezpečenie obvyklá a primeraná. Navyše, v zmysle § 502
ods. 1 ObZ ak súd nepriznal nárok na úrok vo výške 20,08%, mal ho priznať aspoň vo výške primeranej
s prihliadnutím na úrokové sadzby spotrebiteľských úverov poskytovaných komerčnými bankami, tzn.

vo výške 15,47% ročne. Vo vzťahu k prvostupňovým súdom nepriznanému nároku na zmluvnú pokutu
odvolateľ uviedol, že bod V.-3. VÚP jasne stanovuje, že ide o jednorazový poplatok 8% z výšky mesačnej
splátky, s ktorou je dlžník v omeškaní viac ako 30 dní, a prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil.
Odvolateľ taktiež namietal výrok o náhrade trov konania, keď podľa jeho názoru nie sú dôvody hodné
osobitného zreteľa pre rozhodnutie o trovách podľa § 150 ods. 1 O.s.p.. Uplatnené trovy konania žalobcu

vo výške 135,- eur za súdny poplatok a 236,88 eur ako trovy právneho zastúpenia nie sú neprimerané
k výške pohľadávky. Navyše, súd zvýhodnil žalovaného už tým, že mu priznal výhodu splácania dlhu
formou mesačných splátok vo výške 50,- eur. Žalobca z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ´ďalšie konanie.
Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 66,- eur pozostávajúcich zo zaplateného

súdneho poplatku za odvolanie vo výške 23,- eur a trov právneho zastúpenia vo výške 43,02 eur.

Žalovaný v 1. rade sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu
prvého stupňa v napadnutých častiach spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
uvedených v ust. § 212 O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ust. § 214

ods. 1, 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu proti výroku ktorým súd žalobu voči žalovanému v 1. rade
v prevyšujúcej časti zamietol a proti výroku o trovách konania nie je dôvodné.

Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav, ktorý odôvodňoval právne závery prvostupňového súdu
vo a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správnymi závermi
prvostupňového súdu, na ktoré v celom rozsahu poukazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Vzhľadom na odvolacie

dôvody žalobcu odvolací súd navyše uvádza:

Podľa § 91 ods. 1 a 2 O.s.p. ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko, koná každý z
nich sám za seba. Ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať
na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre ostatných. Na
zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je však

potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane.Podľa § 53 ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb. v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej
zmluvy o úvere (ďalej len „OZ“) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah. k dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Žalobcavodvolanínamietal,žeprvostupňovýsúdmalvovecirozhodnúťrozsudkomnazákladeuznania.
Z obsahu spisu však vyplýva, že žalobca si nárok uplatnil žalobou voči žalovanému v 1. rade a žalovanej
v 2. rade, pričom žiadal, aby ich súd zaviazal k splneniu žalovanej povinnosti spoločne a nerozdielne.
Na pojednávaní konanom dňa 25.04.2012 uznal nárok len žalovaný v 1. rade, avšak žalovaná v 2. rade
trvala na svojom vyjadrení z predchádzajúceho pojednávania, kde uplatnený nárok neuznala ani čo do

základu a ani čo do výšky. Prvostupňový súd preto postupoval správne, keď nerozhodol rozsudkom na
základe uznania, keďže na takýto postup nemal splnené zákonné predpoklady.

K odvolacej námietke žalobcu, že prvostupňový súd nesprávne započítal čiastočne plnenia žalovaného
na istinu úveru aj napriek tomu, že v bode III.-4.-1. VÚP bol žalobca oprávnený účtovať si ich najprv
na úhradu splatných úrokov, poplatkov podľa zmluvy o úvere, prípadne podľa sadzobníka poplatkov

vrátane poistného, odvolací súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 6Co 39/2011-86
zo dňa 20.09.2011, s ktorého odôvodnením sa v plnom rozsahu stotožňuje. V ňom krajský súd uviedol:
„Zmluvná podmienka obsiahnutá v čl. III. 4.1 je s ohľadom na vyššie uvedené v neprospech žalovanej
a spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach. Žalobcovi totiž umožňuje vytvoriť stav, že
splátky podľa zmluvného kalendára nie sú zaplatené, a to aj napriek tomu, že spotrebiteľ plnil práve

za účelom vykonania splátok. Nezaplatenie splátok úveru v dôsledku uvedenej podmienky má však
závažné následky a prejavilo sa to aj v predmetnej veci. Pri nezaplatení splátok úveru môže veriteľ
uplatniť stratu výhody splátok, môže udržiavať základ pre narastanie úrokov z omeškania zo stále
nezaplatenej istiny splátky, môže odstúpiť od zmluvy, ak to zmluva umožňuje.

Na druhej strane, ak by splátky boli zaplatené, tak by išlo maximálne len o sankcie za omeškanie (úroky

z omeškania, príp. zmluvná pokuta). Zjavne teda existujú diametrálne odlišné následky, a to aj čo do
závažnostivzávislostiodzáväznostiúčeluplatbysledovanéhospotrebiteľomúverovejslužby.Rozdielna
je predovšetkým suma, ktorú možno uplatniť v závislosti od účelu platby. V predmetnej veci bola pre pár
dňové omeškanie uplatnená suma v rozsahu takmer polovice úveru, čo pre slabšie sociálne situovanú
žalovanú je značne nepríjemný stav s dopadom na finančne slabý rodinný rozpočet.“

Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 8% z každej splátky, s
úhradou ktorej sa dostal žalovaný do omeškania viac než 30 dní, tak táto zmluvná podmienka už bola
viackrát určená ako neprijateľná, pričom žalobca o tejto skutočnosti nepochybne musí mať vedomosť
(viď napr. rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. sp. zn. 11C 255/2011 zo 17.01.2012, rozsudok
Okresného súdu Komárno sp. zn. 13C 377/2011 zo 09.03.2012, rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.

zn. 5Co 238/2011 zo dňa 31.12.2011, rozsudok Okresného súdu Poprad č. k. 17C 101/2010-37 zo dňa
09.11.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/39/2011 zo dňa 21.06.2011
a pod.). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
vo veci I. ÚS 610/2012.

Odvolací súd sa taktiež stotožňuje so záverom prvostupňového súdu, že uplatnený úrok 20,08% p.a. je

neprimerane vysoký, keď o viac ako 30% prevyšuje úrokovú sadzbu pri úveroch poskytovaných bankami
v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy. Nie je pritom možné vyhovieť ani návrhu žalobcu na
priznanie úroku v rozsahu aspoň 15,47% (t.j. v rozsahu úrokovej sadzby pri spotrebiteľských úveroch
poskytovanýchbankami),vzhľadomnato,žepodľaplatnejjudikatúrySúdnehodvoraEÚprineprijateľnejsankcii neprichádza do úvahy jej moderácia ani iná modifikácia (rozsudok C-618/10 Banco Espaňol). K
vzájomného vzťahu inštitútu dobrých mravov a inštitútu neprijateľnej zmluvnej podmienky odvolací súd
dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 55/2011.

Odvolanie žalobcu je nedôvodné aj vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania. Žalobca v odvolaní
poukázalnato,žeuplatnenétrovykonanianiesúneprimeranévzhľadomnavýškužalovanejpohľadávky
a na to, že žalovanému bola rozsudkom priznaná výhoda splátok dlhu. Prvostupňový súd však pri
rozhodovaní o trovách nevychádzal z pomeru uplatnených trov k uplatnenej pohľadávke (o trovách
konania nebolo rozhodnuté podľa § 150 ods. 2 O.s.p. - nejde o drobný spor podľa § 200ea O.s.p.) ale z
osobných a majetkových pomerov žalovaného v 1. rade (príjem 580,- eur, z ktorého uhrádza 142,- eur

na bývanie, spláca poskytnuté úvery a má vyživovaciu povinnosť k 4 maloletým deťom). Aj podľa názoru
odvolacieho súdu tieto okolnosti na strane žalovaného zakladajú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre
ktoré prvostupňový súd správne nepriznal náhradu trov konania podľa § 150 ods. 1 O.s.p.. Občiansky
súdny poriadok nevylučuje možnosť rozhodnúť o trovách konania podľa § 150 O.s.p. aj za stavu, že sú
súčasne povolené splátky priznaného peňažného plnenia.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutých častiach, pretože je vo výrokoch
správny (§ 219 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1 a § 151 O.s.p.. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný a žalovaným trovy odvolacieho konania
nevznikli (resp. si žiadne trovy neuplatnili). Preto odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho

konania žiadnemu z účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.