Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 10, 2020

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 8Pc/18/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6919204127
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Čipková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2020:6919204127.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Evou Čipkovou v konaní o určenie otcovstva k maloletej

W., bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v
Rimavskej Sobote, a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, na návrh matky
maloletej: V., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., zast.: AK Bitalová & Demeterová, s.r.o., so sídlom Žánovská
5183/2A, Rimavská Sobota, proti označenému otcovi maloletej: E. bytom U., Y. zast.: JUDr. Pavel Vrška,
advokát, M.R. Štefánika 2, Veľký Krtíš, takto

r o z h o d o l :

U r č u j e sa , že E. j e o t c o m maloletej W. z matky V.

Maloletá W. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude naďalej zastupovať a
spravovať jej majetok a otec je povinný platiť výživné v sume 80,00 Eur mesačne od 26.01.2017 do
31.05.2020 a v sume 100,00 Eur mesačne počnúc dňom 01.06.2020, vždy do konca toho ktorého
mesiaca predom k rukám matky.

Zameškané výživné za obdobie od 26.01.2017 do 31.05.2020 v sume 3.215,50 Eur sa otcovi p o
v o ľ u j e splácať v mesačných splátkach po 10,00 Eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom

nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného vyrovnania pod hrozbou straty výhody
splátok.

Styk označeného otca s maloletým dieťaťom súd n e u r č u j e .

Navrhovateľka má voči označenému otcovi maloletého dieťaťa nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu, ktorých výška bude vyčíslená v samostatnom uznesení.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka podala na tunajší súd návrh na určenie otcovstva s prísl. k maloletej W. na tom

skutkovom základe, že s biologickým otcom maloletej sa zoznámila prostredníctvom sociálnej siete v
marci roku 2016 a od marca roku 2016 každé dva týždne trávili spoločne, kedy spoločne aj bývali. Dňa
XX.XX.XXXX sa s biologickým otcom maloletej definitívne rozišla a následne v júli roku 2016 zistila,
že je tehotná, pričom počas predchádzajúceho obdobia intímne žila len s otcom maloletej. Oznámila
mu, že je tehotná, avšak on už o ňu, ani o v tom čase ešte nenarodené dieťa nemal žiadny záujem.
Prostredníctvom sociálnych sietí mu oznámila, že sa narodila maloletá W., avšak jemu to bolo jedno,
neprišiel ju ani pozrieť. Až v marci roku 2017 ich navštívil za účelom odobratia vzoriek, nakoľko chcel

dať urobiť genetické testy. Dňa 10.04.2017 na základe výsledkov genetických testov bolo jeho otcovstvo
k maloletej preukázané, avšak ani po preukázaní otcovstva k maloletej sa o ňu nezaujímal, na jej výživu
žiadnym spôsobom neprispel, aj napriek tomu, že sa dohodli, že spoločne urobia súhlasné vyhlásenie
rodičov na matrike, na matriku vôbec nedošiel. Vzhľadom na tieto skutočnosti žiadala určiť otcovstvok maloletému dieťaťu, zároveň ho zveriť do svojej výchovy a starostlivosti a otca zaviazať na platenie
výživného. K svojej sociálnej situácii v návrhu uviedla, že v súčasnosti žije spolu s maloletou dcérou a
svojimi rodičmi v ich rodičovskom dome a je poberateľkou rodičovského príspevku.

2. Označený otec vo svojom vyjadrení k návrhu navrhovateľky zo dňa 10.10.2019 uviedol, že
s uvedeným návrhom nesúhlasí v celom rozsahu, necíti sa byť otcom maloletej, nakoľko má
pochybnosti o svojom otcovstve, keďže v rozhodnom období nemusel byť jediným sexuálnym partnerom
navrhovateľky, tieto pochybnosti podporuje aj skutočnosť, že správanie sa navrhovateľky od ich

rozchodu a taktiež od narodenia maloletej nenasvedčovalo a ani nenasvedčuje, že je otcom maloletej.
Navrhovateľka svoj návrh opiera o domnienku otcovstva a o vykonané DNA testy, domnienka otcovstva
je v tomto prípade ako už uviedol vyššie neistá a vykonanie odberov biologického materiálu boli
realizované bez jeho prítomnosti a dodatočne sa dozvedel z dostupných zdrojov, že laboratórium, kde
boli výsledky vyhotovené, nemá dobré referencie a jeho závery nebývajú úplne presné a teda nie sú
záväzné a ich výpovedná hodnota je nízka. K určeniu výšky výživného uviedol, že táto nekorešponduje

s jeho zárobkovými a majetkovými možnosťami, ak by súd určil, že je otcom maloletej, má za to, že
navrhovaná výška výživného je aj vzhľadom na jej vek a potreby privysoká, zároveň nesúhlasil ani s
obdobím, od ktorého by výživné malo byť určené. Z toho dôvodu navrhol návrh navrhovateľky zamietnuť
a v prípade ak súd návrh nezamietne, aby vykonal dokazovanie a to predovšetkým nariadením testov
DNA na určenie otcovstva.

3. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 23.10.2019, ktoré bolo odročené za účelom nariadenia
znaleckého dokazovania, po doručení znaleckého posudku a vyjadrení účastníkov konania k
znaleckému posudku bolo vytýčené pojednávanie na deň 10.06.2020, kedy bolo vo veci rozhodnuté.

4. Na pojednávaní dňa 10.06.2020 právna zástupkyňa matky maloletej uviedla, že trvajú na podanom
návrhu z dôvodov uvedených v jeho písomnom vyhotovení, ako i na svojich doterajších tvrdeniach,
poukázala na znalecký posudok. Čo sa týka zverenia dieťaťa a určenia výživného, taktiež trvala na
svojom písomnom návrhu.

5. Označený otec maloletej na pojednávaní dňa 10.06.2020 uviedol, že s výsledkami znaleckého
posudku súhlasí. Do času, kým mu znalecký posudok nebol doručený, nebol presvedčený o tom, že je
otcom maloletej a je toho názoru, že za toto obdobie nemôže byť zaviazaný ani na zaplatenie výživného.
Ďalej uviedol, že iné vyživovacie povinnosti nemá, žije v podnájme u svojho bratranca. Žiadal, aby súd
v predmetnej veci v celom rozsahu rozhodol rozsudkom.

6. Zástupca kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa na pojednávaniach navrhol rozhodnúť v zmysle
podaného návrhu. Navrhol, aby súd rozhodol o určení otcovstva k maloletej voči označenému otcovi
s poukazom na vykonané znalecké dokazovanie, maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky a
otca zaviazal na platenie výživného tak, ako sa rodičia v podstate dohodli. Ďalej zástupca kolízneho

opatrovníka uviedol, že šetril pomery v domácnosti matky maloletej, kde sa dieťa od narodenia zdržuje
a že môže konštatovať, že celá domácnosť a celá rodina žije potrebami maloletej.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, jej právnej zástupkyne, označeného otca,
jehoprávnehozástupcu,zástupcukolíznehoopatrovníka,akoioboznámenímsascelýmobsahomspisu

XPc/XX/XXXX tun.súdu, s návrhom na začatie konania, rozhodnutím Centra právnej pomoci o priznaní
nároku na poskytnutie právnej pomoci navrhovateľke na zastupovanie navrhovateľky advokátkou
L. plnomocenstvom na zastupovanie navrhovateľky v konaní, rodným listom maloletého dieťaťa,
vyjadrením označeného otca k návrhu z čl.48-49 spisu, vyjadrením kolízneho opatrovníka maloletého
dieťaťa k návrhu navrhovateľky-matky z čl.54 spisu, uznesením OS o ustanovení znalca z čl. 59 spisu,

znaleckým posudkom z odboru Genetika, odvetvie DNA analýza z čl. 75-87 spisu, vyjadrením ÚPSVaR
Rimavská Sobota k znaleckému posudku z čl. 91 spisu, vyjadrením právnej zástupkyne navrhovateľky
z čl. 94 spisu, písomnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania na pojednávaní dňa 10.06.2020
ohľadne ich príjmov a výdavkov.

8. Podľa § 105 písm. b/ Civilného mimosporového poriadku (ďalej C.m.p.) konaniami vo veciach určenia
rodičovstva sú: konanie o určenie otcovstva.

9. Podľa § 107 C.m.p. konanie sa začína len na návrh.10. Podľa § 108 ods.2 C.m.p. účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa predpisov
rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené.

11. Podľa § 84 Zákona o rodine ( ďalej len ZR) otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva
ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov, alebo rozhodnutím súdu.

12. Podľa § 94 ZR ods.1 a 2, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa,

matka, alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa považuje muž,
ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac
ako 300 dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

13. Podľa § 110 C.m.p. s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností a o výžive maloletého.

14. Podľa § 36 ods.1 ZR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť
o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkonichrodičovskýchprávapovinností,najmäurčí,zktorémuzrodičovzverímaloletédieťadoosobnej
starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

15. Podľa § 24 ods.1 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa súd
upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí,
komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok,
súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať

na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

16. Podľa § 24 ods.4 ZR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri
schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom
rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové

potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

17.Podľa§62Zákonaorodineplnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonnápovinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima

na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

19. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

20. Podľa § 76 ods.1 ZR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu.21. Podľa § 77 ods.1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa
začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

22. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh matky maloletého dieťaťa na
určenie otcovstva bol podaný dôvodne. Z rodného listu maloletej mal súd preukázané, že navrhovateľka
je matkou maloletej W. ktorá sa jej narodila dňa XX.XX.XXXX.. Otec v rodnom liste nie je uvedený.
Navrhovateľka, ako i jej právna zástupkyňa počas celého konania tvrdila, že otcom maloletej môže byť

lenoznačenýotec,sktorýmvrozhodnomobdobíprepočatiedieťaťaudržiavalaintímnyvzťah.Označený
otec na prvom pojednávaní žiadal, aby súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru
Genetika, odvetvie Analýza DNA. Súd uznesením č.konania XPc/XX/XXXX-XX zo dňa 29.10.2019
nariadil znalecké dokazovanie znalcom z vyššie uvedeného odboru. Dňa 09.04.2020 bol súdu doručený
znalecký posudok z odboru Genetika, odvetvie DNA Analýza vypracovaný znalkyňou E. V časti III.-záver
posudkujeuvedené,ženazákladezistenéhonálezuDNAAnalýzouotcovstvooznačenéhomužaE.voči

maloletému dieťaťu W. je prakticky dokázané, keďže hodnota pravdepodobnosti otcovstva W je 99,999
%. Vzhľadom na závery znaleckého posudku súd mal dostatočným spôsobom preukázané, že návrh
navrhovateľky týkajúci sa určenia otcovstva je v plnom rozsahu dôvodný a z toho dôvodu jej návrhu
vyhovel a určil, že označený otec je otcom maloletej W.. Na poslednom pojednávaní dňa 10.06.2020
aj označený otec s určením otcovstva k maloletej súhlasil, avšak žiadal, aby súd v predmetnej veci

rozhodol rozsudkom.

23. S uvedeným konaním je zo zákona spojené i konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností, to znamená konanie o tom, komu bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti, určení
výživného a úpravou styku s maloletou a to v nadväznosti na skutočný stav, keď rodičia dieťaťa nežijú

v spoločnej domácnosti.

24. V časti zverenia maloletej do osobnej starostlivosti jedného z rodičov prichádzala do úvahy
jednoznačne matka, ktorá sa od narodenia dieťaťa o dieťa osobne stará, zabezpečuje všetky jej potreby,
súd v jej starostlivosti nezistil žiadne nedostatky. Pri rozhodovaní vychádzal jednak z návrhu matky, z

vyjadrenia kolízneho opatrovníka, ktorý v uvedenom konaní zastupuje záujmy dieťaťa, ktorý vykonal
šetrenie v domácnosti matky dieťaťa a taktiež navrhol dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky, s čím
súhlasil aj otec maloletej. Z týchto dôvodov súd maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky a súčasne
jej priznal právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok v bežných veciach.

25.Keďžedieťabolozverenédoosobnejstarostlivostimatky,povinnosťprispievaťnajehovýživuvznikla
otcovi ako povinnému rodičovi, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. V návrhu matka
požadovala určiť výživné od narodenia dieťaťa vo výške 150,00 Eur mesačne, avšak počas konania, keď
otec poukázal na svoje aktuálne osobné, zárobkové a majetkové pomery, s tým, že v jeho možnostiach
a schopnostiach je platiť výživné len vo výške 80,00 až 100,00 Eur mesačne, navrhovateľka s takouto

výškou výživného súhlasila.

26. Z výsluchu navrhovateľky, ako i z predložených písomných dôkazov súd zistil, že navrhovateľka
v súčasnosti pracuje na základe pracovnej zmluvy ako administratívny pracovník v spoločnosti E. so
sídlom P. od 01.02.2020 a v čase od 16.03.2020 do 31.05.2020 poberala ošetrovné z nemocenského

poistenia zamestnanca vyššie uvedeného zamestnávateľa vo výške 9,28587000 Eur za deň v súvislosti
so šírením nákazy koronavíru, keďže zabezpečovala osobnú a celodennú starostlivosť o maloletú W.
Maloleté dieťa od 07.01.2020 navštevuje U. avšak z dôvodu šírenia nákazy koronavíru bola táto
materská škola uzavretá a matka zabezpečovala celodennú starostlivosť.

27. Z výsluchu označeného otca maloletej, ako i z predložených písomných dôkazov súd zistil, že je
jediným konateľom spoločnosti S. so sídlom K. ktorá podľa jeho vyjadrenia je v súčasnosti v mínusových
číslach, pretože je zaúverovaná, majetok firmy je založený v prospech bánk, súčasná nepriaznivá
situácia firmy je zapríčinená aj koronakrízou, ktorá už trvá dosť dlhé obdobie a činnosť spoločnosti bola
obmedzená. Z daňového priznania k dani z prímov právnickej osoby za rok 2019 súd zistil, že základ

dane právnickej osoby predstavovala sumu 7.344,71 Eur.

28. Súd je toho názoru, že výživné v určenej výške je primerané jednak schopnostiam, možnostiam a
majetkovým pomerom otca maloletej, ako i veku dieťaťa, jeho potrebám a rodičia sa na takejto výškev podstate dohodli počas pojednávania. V tejto súvislosti súd poukazuje na vyššie uvedené citované
zákonné ustanovenia týkajúce sa určenia výživného, najmä § 62 a § 75 ods.1 ZR.

29. Označený otec dieťaťa namietal určenie výživného od narodenia dieťaťa, uvádzal, že výživné je
možné určiť len odvtedy ako sa dozvedel zo znaleckého posudku, že je otcom maloletej. Súd k tomu
uvádza, v § 77 ods.1 ZR je uvedené, že výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu
3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné
osobitného zreteľa súd vzhliadol v predmetnej veci práve v tom, že označený otec spochybňoval svoje

otcovstvo k maloletej napriek tomu, že toto svoje tvrdenie nemal podložené žiadnymi dôkazmi. Ani po
tom, ako na jeho objednávku bolo určené jeho otcovstvo pomocou testu DNA s pravdepodobnosťou
vyššou ako 99,99 % dňa 10.04.2017, s výsledkami tohto testu sa nestotožnil, napriek tomu, že matka
maloletej hneď po jej narodení mu túto skutočnosť oznámila, dieťa nenavštívil, ani sa oň žiadnym
spôsobom nezaujímal, sám nepodnikol žiadne kroky smerujúce k tomu, aby otcovstvo k maloletej bolo
určené napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že ho označuje navrhovateľka za otca maloletej.

30. V danom prípade vzniklo dieťaťu právo na zaplatenie splatného výživného od podania návrhu až
do rozhodnutia súdu, teda za obdobie od 26.01.2017 do 31.05.2020. Pri výške výživného 80,00 Eur
mesačne predstavuje splatné výživné sumu 3.215,50 Eur ( výživné za pomernú časť mesiaca január
roku 2017 - 6 dní rovná sa 15,50 Eur a za mesiace február roku 2017 až máj roku 2020 po 80,00

Eur t.j. 3.200,00 Eur). Splatné výživné súd povolil otcovi dieťaťa uhradiť spolu s bežným výživným
v pravidelných mesačných splátkach po 10,00 Eur, s ktorou výškou rodičia dieťaťa na pojednávaní
súhlasili. Od 01.06.2020 súd určil výživné otca pre dieťa v sume 100,00 Eur vzhľadom na vyššie
uvedené.

31. Čo sa týka úpravy styku s maloletým dieťaťom, rodičia maloletej na pojednávaní uviedli, že na úprave
styku sa vedia dohodnúť a z toho dôvodu súd styk otca s maloletou neupravil.

32. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 53 C.m.p., v zmysle ktorého v konaní vo veciach
určenia rodičovstva môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech

proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať a podľa § 55 C.m.p., v
zmysle ktorého súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé. Navrhovateľka bola v konaní plne úspešná, počas celého konania bola zastúpená
advokátom ustanoveným jej Centrom právnej pomoci, jej právna zástupkyňa na pojednávaní žiadala v
prípade úspechu priznať plnú náhradu trov konania a z toho dôvodu súd o trovách konania rozhodol tak,

ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti prípadu,
keďže to považoval za spravodlivé. O výške trov bude rozhodnuté osobitným uznesením, ktoré vydá
vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v 2

vyhotoveniach na Krajský súd v Banskej Bystrici cestou tunajšieho súdu, pričom v odvolaní sa musí popri
všeobecných náležitostiach uvedených v ustanovení § 363 C. s. p.,uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne(odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 Civilného sporového poriadku
odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci., (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej
možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov podľa § 127 Civilného sporového poriadku.

Podľa § 62 C.m.p. odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne, alebo neúplne
zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods.2 C.m.p. odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon
rozhodnutia.