Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 9, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 35C/45/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112224207
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Bowker
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7112224207.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v právnej veci žalobcu: Bytový
podnik mesta Košice, s.r.o., so sídlom: Južné nábrežie 13, 042 19 Košice, IČO: 44518684, v zastúpení:
JUDr. Jozefom Göblom, advokátom, Jantárova 30, 040 01 Košice, proti žalovanému: C. Š., R..:
XX.XX.XXXX, D.: N. Č.. X, XXX XX J., Š. V. I., v zastúpení: JUDr. Milanom Knopom, advokátom,
Krmanova 1, 040 01 Košice, o zaplatenie 1.296,60 € s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.296,60 eur a poplatok z omeškania vo výške
1 promile denne, najmenej však 0,83 eur za každý i začatý mesiac omeškania zo sumy 61,09 eur od
11.2.2010 do zaplatenia, zo sumy 61,09 eur od 11.3.2010 do zaplatenia, zo sumy 61,09 eur od 11.4.2010
do zaplatenia, zo sumy 61,09 eur od 11.5.2010 do zaplatenia, zo sumy 61,09 eur od 11.6.2010 do
zaplatenia a poplatok z omeškania vo výške 0,5 promile denne najmenej však 0,83 eur za každý začatý
mesiac omeškania zo sumy 61,09 eur od 11.7.2010 do zaplatenia, zo sumy 61,09 eur od 11.8.2010
do zaplatenia, zo sumy 61,09 eur od 11.9.2010 do zaplatenia, zo sumy 61,09 eur od 11.10.2010 do

zaplatenia, zo sumy 61,09 eur od 11.11.2010 do zaplatenia, zo sumy 61,09 eur od 11.12.2010 do
zaplatenia, zo sumy 61,09 eur od 11.1.2011 do zaplatenia a zo sumy 563,52 eur od 29.7.2011 do
zaplatenia a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.9.2012 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného k zaplateniu sumy 1.296,60 € a s poplatkom z omeškania počítaným nasledovne:
- zo sumy 61,09 € (1/2010) poplatok z omeškania vo výške 1 % denne najmenej však 0,83 € za každý
i začatý mesiac omeškania od 11.2.2010 do zaplatenia,
- zo sumy 61,09 € (2/2010) poplatok z omeškania vo výške 1 % denne najmenej však 0,83 €
za každý i začatý mesiac omeškania od 11.3.2010 do zaplatenia,

- zo sumy 61,09 € (3/2010) poplatok z omeškania vo výške 1 % denne najmenej však 0,83 €
za každý i začatý mesiac omeškania od 11.4.2010 do zaplatenia,
- zo sumy 61,09 € (4/2010) poplatok z omeškania vo výške 1 % denne najmenej však 0,83 €
za každý i začatý mesiac omeškania od 11.5.2010 do zaplatenia,
- zo sumy 61,09 € (5/2010) poplatok z omeškania vo výške 1 % denne najmenej však 0,83 € za každý
i začatý mesiac omeškania od 11.6.2010 do zaplatenia,

- zo sumy 61,09 € (6/2010) poplatok z omeškania vo výške 0,5 % denne najmenej však 0,83 € za každý
i začatý mesiac omeškania od 11.7.2010 do zaplatenia,- zo sumy 61,09 € (7/2010) poplatok z omeškania vo výške 0,5 % denne najmenej však 0,83 € za každý
i začatý mesiac omeškania od 11.8.2010 do zaplatenia,
- zo sumy 61,09 € (8/2010) poplatok z omeškania vo výške 0,5 % denne najmenej však 0,83 € za každý

i začatý mesiac omeškania od 11.9.2010 do zaplatenia,
- zo sumy 61,09 € (9/2010) poplatok z omeškania vo výške 0,5 % denne najmenej však 0,83 € za
každý i začatý mesiac omeškania od 11.10.2010 do zaplatenia,
- zo sumy 61,09 € (10/2010) poplatok z omeškania vo výške 0,5 % denne najmenej však 0,83 € za
každý i začatý mesiac omeškania od 11.11.2010 do zaplatenia,

- zo sumy 61,09 € (11/2010) poplatok z omeškania vo výške 0,5 % denne najmenej však 0,83 € za
každý i začatý mesiac omeškania od 11.12.2010 do zaplatenia,
- zo sumy 61,09 € (12/2010) poplatok z omeškania vo výške 0,5 % denne najmenej však 0,83 € za
každý i začatý mesiac omeškania od 11.1.2011 do zaplatenia,
- zo sumy 563,52 € (vyúčt./2010) poplatok z omeškania vo výške 0,5 % denne najmenej však 0,83 €
za každý i začatý mesiac omeškania od 25.7.2011 do zaplatenia.

Zároveň žiadal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia.

2. Žalobca v žalobe tvrdil nasledovné skutočnosti: Na základe Rozhodnutia o pridelení bytu č.j. 28-5/89
zo dňa 17.5.1989 a Zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu sa nájomcom D. Č.. XX R. J. X
C. J. stal žalovaný. Z dôvodu neplatenia nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu

bola žalovanému daná výpoveď z nájmu bytu, výpovedná lehota uplynula dňa 31.7.2011. Žalobca je
správcom D. Č.. XX R. J. X C. J.. Žalovanú istinu predstavuje nedoplatok z vyúčtovania nákladov za
služby spojené s bývaním za obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2010 vo výške 563,52 €, ktoré vyúčtovanie
bolo žalovanému oznámené dňa 23.6.2011 a nedoplatok na nájomnom za mesiace január až december
2010 v sume 733,08 € (61,09 € x 12).

3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení označil a predložil nasledovné dôkazy: Rozhodnutie o
pridelení bytu č. 28-5/89, Zápis o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu, Vyúčtovanie nákladov za služby
spojené s bývaním za 1.1.2010 do 31.12.2010 s doručovaním, Mesačný zálohový predpis platieb za
užívanie bytu platný od 1.1.2010, Upomienka.

4. Žalobca v konaní použil nasledovné prostriedky procesného útoku: skutkové tvrdenia uvedené v
žalobe a návrhy na vykonanie vyššie uvedených dôkazov.

5. Tunajší súd dňa 24.10.2012 vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 24Ro/315/2012-14, proti ktorému

v zákonnej lehote podal žalovaný odpor dňa 27.11.2012, kde uviedol, že žalovaný vôbec neužíval
nehnuteľnosť v roku 1992, pretože sám žalobca tvrdil, že nie je nájomcom a žalovaný sa bránil v súdnom
konaní. Až rozsudkom Okresného súdu Košice I, č.k.: 13C/581/1999-197 zo dňa 27.6.2008, ktorý sa
stal právoplatným dňa 21.8.2008 bolo určené, že je výlučným nájomcom D. Č.. XX R. I. C. J., R. J.
X, R. X.N., pozostávajúci z 3 izieb, kuchyne a príslušenstva. Nájom už bol medzi stranami predmetom

sporu. Žalovaný dodnes nemôže užívať byt z viny žalobcu, nakoľko ten mu ho doposiaľ neodovzdal.
Nájom a platby spojené s užívaním bytu sa viažu na užívanie bytu. Žalovaný však nie vlastnou vinou byt
neužíva, preto nie je ani povinný platiť nájom a platby spojené s užívaním bytu. Žalovaný sa viacnásobne
snažil situáciu riešiť so žalobcom, v skutočnosti však žalobca dodnes odmieta previesť byt do vlastníctva
žalovaného. Prekážkou má byť práve dlžoba na nájomnom za predchádzajúce obdobie, kde ale žalobca

nechce uznať právne nespochybniteľnú skutočnosť, že táto bola čiastočne priznaná právoplatným
rozhodnutím, avšak povinnou osobou nie je žalovaný, ale tretia osoba - jeho bývalá manželka, pričom
nie je možné nezákonne a proti rozhodnutiu súdu prenášať tento záväzok na žalovaného.

6. Žalovaný v konaní vypovedal, že žalobca bránil žalovanému užívať byt. Bol to žalovaný, ktorý sa v tom

čase staral o dve maloleté deti a bol na hranici životného minima a býval v podnájmoch. Žalobca tvrdil,
že nájomcom je niekto iný a s vedomím a súhlasom žalobcu táto iná osoba byt užívala. Teda nie je vinou
a vecou žalovaného, že pri takomto užívaní sa byt stal neschopným užívania, lebo bol zdevastovaný.
Výklad žalobcu o povinnosti platiť nájomné nemôže požívať ochranu. Predmetný byt užívala bývalá
manželka žalovaného a neskôr ona umožnila osobám pochybnej povesti užívanie tohto bytu. Žalobca

od nej prevzal kľúče od bytu, teda prevzal byt v čase, keď ešte tvrdil, že nie je žalovaný nájomcom a
boli v súdnom spore. Teda nie je správne a rozhodné, že žalobca prehral spor o určenie nájmu v roku
2008 a teda automaticky vykazuje nedoplatky za nájom za rok 2010. Takéto správanie je podľa názoru
žalovaného v rozpore s dobrými mravmi a nemôže požívať ochranu práva. Zástupcovia žalobcu vedeli,že v tom byte nie je, keď preberali kľúče. Zároveň vedeli, že nie je ani v Košiciach. Toto nebolo potrebné
oznamovať im nejako osobitne, pretože jeho prípad bol známy v Bytovom podniku, pričom oni sa nešli
presvedčiť v akom stave je byt, ale o 10 rokov mu povedali, že sa mal o byt zaujímať, v akom stave je a

mal ich oficiálne žiadať, aby ho opravili. Žalovaný kládol takú otázku, že ak oni vedeli, že v byte nie je a
tentobytjezdevastovaný,prečosaoninezaujímaliaprečoprevzalikľúčeodbytu,ktorýjezdevastovaný.
Rozpor s dobrými mravmi žalovaný videl v tom, že žalobca prevzal byt od bývalej manželky žalovaného,
žalovaný musel odísť zo spoločnej domácnosti s bývalou manželkou, potom nasledoval druhý spor,
kde žalobca tvrdil, že nie je nájomcom, ten bol ukončený tak, že žalovaný bol určený za výlučného

nájomcu bytu, nasledovali žaloby o zaplatenie nájmu za obdobie, kedy žalovaný v byte nebýval, ani
nemohol bývať. Jedna žaloba bola zamietnutá a na zaplatenie nájmu bola zaviazaná bývalá manželka
žalovaného. V druhom prípade žalobca sám zobral žalobu proti žalovanému späť. Do dnešného dňa
žalobca však požaduje nielen sumy za nájom za obdobie, kedy žalovaný nemohol užívať byt, ale aj za
obdobie, kedy tieto sumy za nájom boli právoplatne priznané vyššie citovanými rozhodnutiami, kedy bola
na ich zaplatenie zaviazaná iná osoba. Žalovanému bolo aj prisľúbené odkúpenie bytu za primeranú

cenu, avšak pred samotnou realizáciou žalobca povedal, že žalovaný musí zaplatiť aj všetky nedoplatky.
Okrem iného, zmysel nájmu je to, že niekto za nejakú odplatu odovzdá nájomcovi k užívaniu vec, v tomto
prípade byt, predmet nájmu je preukázané, že nebol spôsobilý užívania, nebolo to zavinené žalovaným
a žalobca s ním jednal z pozície sily. Už len toto je dostatočným zistením na to, aby súd zamietol žalobu
minimálne pre rozpor s dobrými mravmi.

7. Žalovaný použil nasledovné prostriedky procesnej obrany: tvrdenia uvedené v jeho vyjadrení. Žiadne
ďalšie dôkazné prostriedky neoznačil ani nepredložil.

8. Žalobca sa vyjadril k odporu žalovaného podaním zo dňa 19.12.2012, kedy uviedol, že rozsudkom

OkresnéhosúduKošiceI,č.k.13C/581/1999-197bolurčenýzavýlučnéhonájomcuD.Č..XXR.J.XC.J.
žalovaný, išlo o spor medzi bývalými manželmi. Žalobca nebol účastníkom tohto konania, preto tvrdenie
žalovaného, že nájom už bol predmetom sporu, nie je pravdivé. K neužívaniu bytu žalovaným mohlo
dôjsť v dôsledku sporu medzi bývalými manželmi a nie vinou žalobcu. Žalovaný sa domáhal vyslovenia
neplatnosti výpovede z nájmu bytu v roku 2006 v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice

I, č.k.: 38C/53/2006-43, v ktorom bolo zistené, že doručenie výpovede žalovanému nebolo vykázané,
preto účinky výpovede nenastali, t.j. bolo konštatované, že jeho nájomný vzťah ďalej trvá. Predmetný
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.6.2007. Žalobca rešpektoval rozhodnutie súdu vydané pod
č.k. 13C/581/1999-197, ktorým bol žalovaný určený za výlučného nájomcu predmetného bytu a rovnako
aj rozsudok, č.k. 38C/53/2006-43, t.j. žalovaného považoval za nájomcu, ale nakoľko si tento neplnil

povinnosti vyplývajúce mu z nájmu bytu a nehradil nájomné a úhrady za plnenia spojené s užívaním
bytu, bola mu daná nová výpoveď z nájmu bytu podľa § 711 ods. 1 písm. d) OZ. Výpovedná lehota
uplynula dňa 31.8.2011. Tvrdenia žalovaného, že byt nemohol užívať z dôvodu, že mu to znemožňuje
žalobca, sú účelové. Žalobca predmetný byt nikdy nezamrežoval, nevie, aké odovzdávanie bytu má
žalovaný na mysli. Pokiaľ mal žalovaný úspech v konaní o určenie nájmu k predmetnému bytu, resp.

sa takéhoto určenia nájmu domáhal, tak si aj mal plniť svoje povinnosti vyplývajúce mu z nájmu a platiť
nájomné. Platenie nájomného patrí medzi základné povinnosti nájomcu bytu, splnenie tejto povinnosti
nemožno pritom podmieňovať. Aj keby boli tvrdenia žalovaného pravdivé, čo žalobca popiera, žalovaný
mal využívať iné prostriedky právnej ochrany, ale vždy bol povinný platiť nájomné. Povinnosť platiť
nájomné a prípadná povinnosť prenajímateľa zaistiť nájomcovi riadny a nerušený výkon práva nájmu,

nemajú povahu synalagmatických záväzkov a ich plnenie preto nemožno vzájomne viazať. Rozsudok
sp. zn. 13C/581/1999 bol právoplatný už v roku 2008 a rozsudok sp. zn. 38C/53/2006 v roku 2007,
teda ešte pred obdobím roku 2010, t.j. za obdobie, za ktoré žiada žalobca plnenie a uplatňuje si
svoj nárok. Žalobca teda rešpektuje predmetné rozhodnutia, žiadnym spôsobom nikdy nebránil v roku
2010 žalovanému v užívaní tohto bytu. Žalovaný mal možnosť využiť všetky právne prostriedky na

umožnenie užívania predmetného bytu vzhľadom na vykonateľnosť vydaných rozhodnutí. Žalovaný
ako nájomca má základnú povinnosť uhrádzať nájomné + všetky platby spojené s užívaním bytu za
situácie, kedy zo strany prenajímateľa mu je umožnené užívať tento byt. Žalobca ako prenajímateľ nikdy
v predmetnom období nebránil žalovanému vstup do bytu alebo inému spôsobu užívania. V rozhodnom
období žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nenamietal akékoľvek vady v užívaní bytu alebo

iné okolnosti týkajúce sa užívania predmetného bytu v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka a preto bol povinný po celú dobu uhrádzať všetky plnenia súvisiace s užívaním bytu, ako aj
nájomné. Žalobca nikdy od žalovaného neprevzal predmetný byt späť, ako byt, ktorý by bol odovzdal po
ukončení užívania. Žalovaný ako užívateľ a nájomca sa má zaujímať o stav bytu a prípadné námietky kstavu bytu vzniesť u prenajímateľa ako vlastníka. Žalovaný tvrdí, že tento byt mali v užívaní iné osoby,
avšak žalobca nemá vedomosť o takejto skutočnosti. Opäť je v záujme a povinnosťou žalovaného sa
domáhať takýchto práv ako nájomca príslušnými právnymi prostriedkami, či už u prenajímateľa alebo

priamo na súde, napríklad žalobou na vypratanie a podobne. Z doterajších vyjadrení žalovaného nie je
zrejmé, či sa o toto pokúšal, ale voči žalobcovi relevantným spôsobom takéto kroky vlastne nevykonal.
Žalobca v konaní sp.zn. 18C/4/2012 vypovedal, že keď v roku 1998-1999 sa pokúsil dostať do bytu,
avšak videl, že je obývaný asociálmi, tak sa viackrát o to nepokúšal. Čiže od tohto dátumu podľa
názoru žalobcu uplynula značná doba, po ktorú mal žalovaný možnosť vykonať nejaké ďalšie kroky,

pričom v tomto konaní je žalované obdobie roku 2010. Žalobca neeviduje žiadne písomné výzvy na
odstránenie vád bytu zo strany žalovaného. Žalobca ďalej uviedol, že nikdy neprevzal byt späť od
oprávneného užívateľa - nájomcu, iba bývalá manželka žalovaného odovzdala kľúč, avšak v tom čase
prebiehalo konanie o určenie výlučného nájomcu, preto nemohlo dôjsť k odovzdaniu bytu riadne a
relevantným spôsobom od jeho užívateľov, resp. nájomcov, lebo ako v konečnom dôsledku rozhodol aj
súd, oprávneným nájomcom tohto bytu bol žalovaný a ten byt neodovzdal nikdy. Z uvedeného je zrejmé,

že počas celého obdobia, vrátane žalovaného roku 2010 bol nájomcom bytu žalovaný a tento si mal plniť
povinnosti stanovené zákonom, poukazujúc na § 687 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súčasne žalobca
poukázal na základné ústavné práva účastníka konania, ktoré zabraňujú prenajímateľovi vo svojvoľnom
vstupe do domácnosti nájomcu, resp. do prenajatých priestorov a teda z tohto pohľadu nemal možnosť
žalobcaakoprenajímateľsámzisťovaťstavbytuzasituácie,keďsaotentobytnájomcasámnezaujímal.

Po právoplatnosti rozhodnutia o určení výlučného nájmu sa mal sám žalovaný zaujímať o stav bytu a
prípadné nedostatky oznamovať prenajímateľovi, t.j. žalobcovi a domáhať sa tak nápravy. Ak žalovaný
svojim konaním, resp. nečinnosťou umožnil užívanie bytu tretím osobám, zodpovedá za plnenie úhrad
spojených s užívaním bytu, ako aj za platenie nájomného za tento byt, keďže je jeho nájomca. Nie je
teda v rozpore s dobrými mravmi zo strany žalobcu domáhať sa svojich práv na zaplatenie nájomného

a úhrad. Naopak, je v rozpore s dobrými mravmi na strane žalovaného, na jednej strane nezaujímať
sa vôbec o stav bytu, tento neužívať, žiadnym spôsobom sa jeho užívania nedomáhať a na druhej
strane neplatiť príslušné úhrady spojené s užívaním bytu a žiadať o jeho prevod do vlastníctva bez
vyrovnania podlžnosti. Toto konanie je žalobou na zaplatenie sumy za obdobie roku 2010, t.j. za čas po
právoplatnosti rozsudku 38C/53/2006, kedy už len žalovaný bol jediným výlučným nájomcom bytu. Ako

bolo preukázané jeho výpoveďou ani po tomto rozsudku sa žalovaný nezaujímal o fakticky stav bytu,
tento nenavštívil, ani sa neobrátil na žalobcu so žiadnou výzvou na opravu akýchkoľvek vád. Byt nebol
protokolárne odovzdaný zo strany dovtedajších nájomcov, bol zo strany bývalej manželky žalovaného
odovzdanýlenkľúč.Preprebiehajúcesporynemoholžalobcastýmtobytomvoľnedisponovať,anidoňho
vstupovať. Žalovaný ako výlučný nájomca mal povinnosť zaujímať sa o stav bytu, prípadne žiadať jeho

opravy a skutočnosť, že takto nekonal, ani byt neužíval, ho v danom období nezbavuje povinnosti platiť
nájomné a úhrady za služby spojené s nájmom.

9. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 35C/45/2013-193 zo dňa 14.10.2014, kedy žalobu zamietol s
poukazom na konanie žalobcu, ktoré súd považoval za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Na základe

odvolania žalobcu Krajský súd v Košiciach vo veci rozhodol uznesením č.k. 6Co/196/2015-233 zo dňa
22.11.2016, kedy rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Po vrátení veci súdu prvej inštancie žalovaný doplnil svoje vyjadrenia a uviedol, že z rozhodnutia
Krajského súdu v Košiciach č.k. 6Co/196/2015 zo dňa 22.11.2016 explicitne nevyplýva , že by odvolací

súd vylúčil na daný prípad aplikáciu ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tento konštatuje potrebu
komplexne posúdiť situáciu, v ktorej by sa dôsledky predmetného občianskoprávneho ustanovenia
mali prejaviť s prihliadnutím na rozhodné okolnosti tak na strane žalobcu, ako aj žalovaného.
Žalovaný poukázal na právoplatné rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn. 18C/4/2012, kde žalobca žaluje
žalovaného na podklade totožných skutkových okolností, len za iné obdobie. Pričom proti rozhodnutiu

Krajského súdu v Košiciach v tejto veci bolo podané dovolanie, ktoré Najvyšší súd SR odmietol, čo
znamená, že predmetné rozhodnutie okresného a krajského súdu (rozumej konanie sp. zn. 18C/4/2012)
o neuznaní nároku žalobcu titulom konania v rozpore s dobrými mravmi je konečné, nezmeniteľné a
akýkoľvek iný názor je protichodný. Zľavu si žalovaný u žalobcu neuplatňoval, pretože rozpor s dobrými
mravmi je markantný v tom, že žalobca na jednej strane nepriznával žalovanému postavenie nájomcu,

neplní si svoju povinnosť starať sa o bytový fond a na strane druhej potom žiada od žalovaného
povinnosti nájomcu. Zákon nestanovuje nejaké kritériá, kedy rozpor s dobrými mravmi nastane.11. Po vrátení veci súdu prvej inštancie žalobca doplnil svoje vyjadrenia a uviedol, že ust. § 3
Občianskeho zákonníka predpokladá výnimočnosť situácie, ktorá musí byť založená na objektívnom
vyhodnotení skutkového stavu a musí byť odôvodnená. Na jednej strane žalovaný tvrdí, že byt nemohol

užívať, lebo ho k tomu nevyzval žalobca, porušil svoje povinnosti a na strane druhej vedel, že on je
zmluvný partner žalobcu a má si plniť povinnosti, ale nezaujíma sa o túto situáciu, nesnaží sa uviesť
do súladu skutkový a právny stav, pričom žalovaný byt opustil dobrovoľne, neurobil žiadny právny úkon
voči žalobcovi, nevypovedal zmluvu, nepokúsil sa o dohodu, neodovzdal protokolárne byt, ani kľúče, ale
naopak sa v súdnom konaní domáhal určenia neplatnosti výpovede nájomného vzťahu. To znamená,

že sa stále považuje za nájomcu, ale to, čo má v nájme, nechá napospas cudzím ľuďom, nestará sa o
to, neplatí, ale chce byť vyhlásený za nájomcu, čiže tu nejde o dobré mravy.

12. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, pripojenými spismi sp.
zn. 13C/581/1999, 18C/4/2012, 15C/41/2006, 18C/165/2008, 26C/41/2006, 38C/53/2006, a z nich s
podaniami, listinnými dôkazmi, zápisnicami z pojednávaní a rozhodnutiami, výpoveďou žalovaného, z

ktorých súd zistil nasledovný skutkový stav:

13. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I, sp.zn. 13C/581/1999 súd zistil, že v právnej veci tam
uvedeného žalobcu C. Š. proti žalovanej K.. O. J. o vypratanie bytu a určenie práva nájmu k bytu súd
rozhodol rozsudkom zo dňa 21.6.2000 tak, že žalovaná je povinná vypratať D. Č.. XX R. I. C. J., R. J.

B. X, X.N., pozostávajúci z 3 izieb, kuchyne a príslušenstva, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku bez
práva na bytovú náhradu. Súd ďalej určil, že žalobca je výlučným nájomcom D. Č.. XX, R. I. C. J. R. J. B.
Č.. X, X.N., pozostávajúce z 3 izieb, kuchyne a príslušenstva. Krajský súd v Košiciach svojim uznesením
č.k. 13Co/17/01-106 zo dňa 19.6.2001 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Následne prvostupňový súd rozsudkom zo dňa 27.6.2008 vo veci opätovne rozhodol a určil, že žalobca

je výlučným nájomcom D. Č.. XX, R. I. C. J., R. J. B.. Č.. X, R. X.N., pozostávajúci z 3 izieb, kuchyne
a príslušenstva. Konanie, čo do časti určenia, že odporkyňa je povinná sa z bytu vysťahovať a byt
vypratať do 15 dní odo dňa zabezpečenia náhradného ubytovania, súd zastavil. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 21.8.2008.
Žalovaná K.. O. J. v tomto konaní uviedla, že žalobca nie je nájomcom bytu, nikdy ním nebol, pretože

byt trvale opustil. Uvedeným spôsobom vypovedal aj samotný žalovaný C. Š., kedy uviedol, že od roku
1991 pracoval v STV v Košiciach a až v roku 1996 zmenil zamestnanie s miestom pobytu v Bratislave,
pretože začal pracovať v súkromnej televízii Markíza. Dovtedy sa zdržiaval v Košiciach a od roku 1993
prechodneodišielzbytunaadresuN.XC.J.atohlavnezdôvodu,žepodalnávrhnarozvodmanželstva.
Žalovaná O. J. v konaní uviedla, že až do októbra 1993 žili v spoločnej domácnosti. Z odôvodnenia

rozsudku súd zistil, že v čase 1.2.1993 účastníci konania spolu trvale nežili, pretože ich manželstvo bolo
už v tom čase niekoľko mesiacov rozvrátené, nedošlo ani k trvalému obnoveniu spolužitia účastníkov
konania po tomto dátume. Súd považoval za nesporné, že žalobca odišiel zo spoločnej domácnosti v
septembri 1992, kedy účastníci prerušili manželské spolužitie a spoločnú domácnosť. Táto skutočnosť
vyplynula z výpovedí oboch účastníkov konania v rozvodovom konaní. K tvrdeniu žalovanej, že k

obnoveniu manželského spolužitia došlo na Vianoce 1992, žalobca uviedol, že je pravdou, že Vianoce
1992 trávil v domácnosti odporkyne a ich detí, avšak nedošlo k obnoveniu manželského spolužitia a
spoločnej domácnosti. Koncom roka 1992 sa v byte už trvale nezdržiaval. Z vykonaného dokazovania
súd nadobudol presvedčenie, že účastníci konania ku dňu 1.2.1993 trvale spolu nežili, žalobca sa zo
spoločnejdomácnostiodsťahovaleštevseptembri1992,následnenaVianoceazačiatkomroka1993sa

vrátil, ale k obnoveniu trvalého manželstva nedošlo. Keďže ku dňu 1.2.1993 manželia trvale spolu nežili,
nemohol vzniknúť ani spoločný nájom bytu a preto súd v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka
určil, že výlučným nájomcom predmetného bytu je žalobca.

14. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. 18C/4/2012 súd zistil, že bolo vedené konanie

žalobcu - Bytový podnik Košice, s.r.o. proti žalovanému - Š. C., o zaplatenie 4.165,34 € s príslušenstvom,
čo malo predstavovať nedoplatky na nájomnom za január až december 2005, január až december 2006
a január až december 2007 + nedoplatok z vyúčtovania za rok 2005 a 2006. Súd vo veci rozhodol
rozsudkom zo dňa 15.3.2013 tak, že žalobu o zaplatenie 4.165,34 € zamietol, konanie o zaplatenie
úrokov z omeškania k žalovanej istine 4.165,34 € zastavil. V odôvodnení rozsudku bolo uvedené, že

bývalámanželkažalovanéhoodovzdalažalobcovikľúčeodbytudňa25.10.2005.Zároveňbolouvedené,
že žalobca Bytový podnik mesta Košice, s.r.o. žiadnu kontrolu v spornom období v byte nevykonal,
žalovanému nedoručoval zálohové predpisy za uvedené roky a teda nemá ani žiadne doručenky odneho a okrem toho nebol spísaný žiaden záznam o odovzdaní a prevzatí bytu v roku 2005, keď žalovaná
v 2/ rade vrátila kľúče od tohto bytu.

15. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. 15C/41/2006 súd zistil, že bolo vedené konanie
žalobcu - Bytový podnik mesta Košice, proti žalovanému v 1/ rade - C. Š. a žalovanej v 2/ rade - O.
Š. - J., o zaplatenie sumy 46.185,- Sk s príslušenstvom s tým, že súd vo veci rozhodol rozsudkom zo
dňa 23.1.2007 tak, že žalobu voči žalovanému v 1/ rade - C. Š. zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť
žalovanému v 1/ rade trovy konania. Zároveň zaviazal žalovanú v 2/ rade na zaplatenie sumy 46.185,-

Sk s poplatkom z omeškania vo výške 2,5 promile z dlžnej sumy za každý deň omeškania, najmenej
však 25,- Sk za každý i začatý mesiac omeškania zo sumy 799,- Sk od 11.2.2003 do zaplatenia,
zo sumy 799,- Sk od 11.3.2003 do zaplatenia, zo sumy 1.534,- Sk od 11.4.2003 do zaplatenia, zo
sumy 1.534,- Sk od 11.5.2003 do zaplatenia, zo sumy 1.534,- Sk od 11.6.2003 do zaplatenia, zo sumy
1.534,- Sk od 11.7.2003 do zaplatenia, zo sumy 1.534,- Sk od 11.8.2003 do zaplatenia, zo sumy 1.534,-
Sk od 11.9.2003 do zaplatenia, zo sumy 1.534,- Sk od 11.10.2003 do zaplatenia, zo sumy 1.534,-

Sk od 11.11.2003 do zaplatenia, zo sumy 1.534,- Sk od 11.12.2003 do zaplatenia, zo sumy 1.534,-
Sk od 11.1.2004 do zaplatenia, zo sumy 20.043,- Sk od 24.9.2005 do zaplatenia, zo sumy 1.534,-
Sk od 11.2.2004 do zaplatenia, zo sumy 1.534,- Sk od 11.3.2004 do zaplatenia, zo sumy 1.534,- Sk
od 11.4.2004 do zaplatenia, zo sumy 1.534,- Sk od 11.5.2004 do zaplatenia, zo sumy 1.534,- Sk od
11.6.2004 do zaplatenia, zo sumy 1.534,- Sk od 11.7.2004 do zaplatenia, v mesačných splátkach

po 300,- Sk vždy do 20. dňa príslušného mesiaca až do zaplatenia, pod následkom straty výhody
splátok, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.3.2007.
Uvedená žaloba sa týkala nedoplatkov za nájom za mesiace január až december 2003 a nedoplatku za
vyúčtovanie za rok 2003 a nájmy za mesiace január až december 2004.

16.ZpripojenéhospisuOkresnéhosúduKošiceIsp.zn.18C/165/2008súdzistil,žebolovedenékonanie
žalobcu - Bytový podnik mesta Košice, s.r.o. proti žalovanému v 1/ rade - C. Š. a žalovanej v 2/ rade
- O. Š., o zaplatenie sumy 4.165,34 € s príslušenstvom s tým, že súd vo veci rozhodol rozsudkom zo
dňa 14.10.2011, kedy žalobu voči žalovanej v 2/ rade - K.. O. Š. zamietol a žalobu voči žalovanému v
1/ rade vylúčil na samostatné konanie, v ktorom malo byť rozhodnuté aj o trovách konania v právnom

vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.12.2011. V
tomto konaní na pojednávaní dňa 14.10.2011 žalovaný vypovedal, že v čase po právoplatnosti rozsudku
v konaní 13C/581/1999 sa ani nemohol nasťahovať do bytu, ktorý nebol užívania schopný, podľa jeho
vedomosti tam nebola elektrika, boli vytrhané káble elektrických rozvodov a podľa názoru žalovaného
sa žalobca, ako vlastník tohto bytu mal o to postarať, zistiť v akom stave je tento byt v čase, keď mu boli

odovzdávané kľúče od bytu. Nikdy nebol Bytovým podnikom mesta Košice vyzvaný, aby prevzal byt
a začal ho užívať. Stále mal snahu s BPMK sa nejak dohodnúť, avšak mal takú vedomosť, že Bytový
podnik mal od Mesta Košice príkaz k dohode s ním nedospieť. V konaní vypovedala aj bývalá manželka
žalovaného - pani O. Š., ktorá uviedla, že dňa 25.10.2005 bola v byte spolu s jej bratom z cirkvi, videla,
že byt je v poriadku, bol tam plyn aj elektrika, byt bol voľný, uvoľnil sa už skôr, preto aj odovzdala kľúče

od bytu pani D. I., zamestnankyni Bytového podniku mesta Košice.

17. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. 26C/41/2006 súd zistil, že bolo vedené konanie
vo veci žalobcu - Bytový podnik mesta Košice, proti žalovanému v 1/ rade - C. Š. a žalovanej v 2/ rade
- O. J. Š., o zaplatenie sumy 50.622,- Sk s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia za sumy

predstavujúce nájomné za mesiace júl až december 2004 a nedoplatok na vyúčtovaní za služby v roku
2004. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 23.6.2006, kedy konanie proti žalovanému v 1/ rade
zastavil a žalovanú v 2/ rade zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 50.622,- Sk a 9 % úrok z omeškania ročne
zo sumy 1.534,- Sk od 11.8.2004 do zaplatenia, zo sumy 1.534,- Sk od 11.9.2004 do zaplatenia, zo sumy
1.534,- Sk od 11.10.2004 do zaplatenia, zo sumy 1.534,- Sk od 11.11.2004 do zaplatenia, 8 % úrok z

omeškania ročne zo sumy 1.534,- Sk od 11.12.2004 do zaplatenia, zo sumy 1.534,- Sk od 11.1.2005 do
zaplatenia, a 6 % úrok z omeškania ročne zo sumy 41.418,- Sk od 24.10.2005 do zaplatenia, ako aj trovy
konania 2.530,- Sk v mesačných splátkach po 500,- Sk do 25.dňa príslušného mesiaca, počnúc dňom
právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 12.6.2007.

18. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. 38C/53/2006 súd zistil, že bolo vedené konanie
žalobcu - C. Š., proti žalovanému - Bytový podnik mesta Košice, o určenie neplatnosti výpovede z nájmubytu č. 18, kedy súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 23.5.2007 tak, že žalobu zamietol a žiaden z
účastníkov nemal právo na náhradu trov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.6.2007.

V tomto konaní vypovedal žalovaný, kedy uviedol, že spoločnú domácnosť s bývalou manželkou opustil
niekedy v roku 1992, už vtedy začali problémy s tým, že kto má právo na užívanie bytu a vtedy sa začal
súdny spor o tom, kto je nájomcom bytu, a to medzi ním a bývalou manželkou. Potom, čo sa jeho bývalá
manželka vydala za aktivistu nejakej strašnej náboženskej sekty, došlo k týraniu maloletých detí a celá
jeho pozornosť sa sústredila na získanie detí do jeho výchovy a zabezpečenie normálneho života. Aj

napriek tomu chodil s deťmi najmä po nájmoch a bývalá manželka zostala žiť v predmetnom byte. Po
niekoľkých rokoch došlo k rozhodnutiu, že on je nájomcom bytu, avšak bývalá manželka žila v byte ďalej
a jeho právne vedomosti boli také, že ak by ju chcel dostať z bytu, tak by jej musel nájsť náhradné
bývanie. Následne odišiel pracovne žiť do Bratislavy a v tomto období sa bývalá manželka rozhodla,
že byt nebude užívať a odniesla kľúče Bytovému podniku. Žalovaný uviedol, že na mieste žalobcu by
ako vlastník bytu sa išiel presvedčiť do toho bytu, v akom stave je, určite by neprevzal byt, ktorý bol

zdevastovaný a snažil sa kontaktovať druhého človeka - manžela, ktorý by tam mal bývať. To, že bývalá
manželka už nebýva v byte a odovzdala kľúče od neho sa dozvedel až po ďalších rokoch pri nejakom
súdnom spore. Bytový podnik prevzal byt, ktorý bol tzv. vybývaný a nebol prázdny. Navyše žalobca ani
nevedel, že takáto situácia nastala. Okrem iného on sa tam bol raz pozrieť, otvorili mu asociáli, byt bol v
hroznom stave a ak žalobca tvrdí, že sa tam nepokúšal dostať, tak to je pravdou, nepokúšal, pretože v

tom čase sa staral o deti. Do bytu sa nepokúšal dostať, pretože vedel, že tam žijú asociáli. Neoznamoval
žalobcovi, že by byt nebol užívania schopný alebo mal nejaké vady a žiadal ich odstránenie, pretože
očakával, že žalobca mu oznámi v akom stave je byt. V čase, keď opúšťal byt, uvedené neoznamoval
Bytovému podniku, pretože v byte ostala bývať jeho bývalá manželka a deti. Bytový podnik prevzal
kľúče od bývalej manželky, dokonca o tom urobil nejaký zápis a nikdy mu tie kľúče zasa neodovzdal.

Skutočnosť,žekľúčeodovzdalbývalejmanželke,Bytovýpodnikdobrevedel,pretožeprebiehalokonanie
o určení, kto bude nájomcom bytu, takže im to neoznamoval.

19. Z rozhodnutia o pridelení bytu zo dňa 17.5.1989 súd zistil, že žalovanému bol pridelený D. Č.. XX,
R. X.N., C. J., J. Č.. X skladajúci sa z kuchyne, 3 izieb a príslušenstva. Zo zápisu zo dňa 18.5.1989 súd

zistil, že došlo k dohode o odovzdaní a prevzatí predmetného bytu. Z vyúčtovania nákladov za služby
spojené s bývaním za rozučtovacie obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2010 súd zistil, že za D. Č.. XX R.
J. X C. J., za toto obdobie vznikol celkový nedoplatok 1.296,60 €, z toho nájomné tvorilo sumu 733,08
€. Predmetné vyúčtovanie nebolo žalovaným prevzaté, zásielka sa vrátila neprevzatá v odbernej lehote
Bytovému podniku dňa 23.6.2011.

20. Z mesačného zálohového predpisu platieb za užívanie bytu platného od 1.1.2010 súd zistil, že tento
činí sumu 122,38 €, z toho základné nájomné 61,09 €.

21. Z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním v byte č. 18 na Kurskej 1 v Košiciach za

obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2010 súd zistil, že nedoplatok činí sumu 563,52 €, ktoré vyúčtovanie bolo
doručované žalovanému na jeho adresu J. X, J., pričom zásielka sa vrátila žalobcovi dňa 3.6.2011 s
poznámkou neprevzatá v odbernej lehote.

22. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:

23.Podľa§671ods.1zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníka(ďalejlenOZ),nájomcajepovinný
platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu
prenajatej veci a spôsob jej užívania.

24. Podľa § 685 ods. 1 OZ, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva
nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania;
nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak
nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

25. Podľa § 687 ods. 1 OZ, prenajímateľ je povinný odovzdať nájomcovi byt v stave spôsobilom na
riadne užívanie a zabezpečiť nájomcovi plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním bytu.26. Podľa § 689 OZ, nájomca je povinný užívať byt, spoločné priestory a zariadenie domu riadne a riadne
požívať plnenia, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním bytu.

27. Podľa § 691 OZ, ak prenajímateľ nesplní svoju povinnosť odstrániť závady brániace riadnemu
užívaniu bytu, alebo ktorými je výkon nájomného práva ohrozený, má nájomca právo po
predchádzajúcom upozornení prenajímateľa závady odstrániť v nevyhnutnej miere a požadovať od
neho náhradu účelne vynaložených nákladov. Právo na náhradu musí uplatniť u prenajímateľa bez
zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatnilo do šiestich mesiacov od odstránenia závad.

28.Podľa§692ods.1OZ,nájomcajepovinnýoznámiťbezzbytočnéhoodkladuprenajímateľovipotrebu
tých opráv v byte, ktoré má znášať prenajímateľ, a umožniť ich vykonanie; inak zodpovedá za škodu,
ktorá nesplnením tejto povinnosti vznikla.

29. Podľa § 693 OZ, nájomca je povinný odstrániť závady a poškodenia, ktoré spôsobil v dome sám

alebo tí, ktorí s ním bývajú. Ak sa tak nestane, má prenajímateľ právo po predchádzajúcom upozornení
nájomcu závady a poškodenia odstrániť a požadovať od nájomcu náhradu.

30. Podľa § 696 ods. 1 OZ, spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním
bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť

nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy,
ustanovuje osobitný právny predpis.

31. Podľa § 696 ods. 2 OZ, úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa
platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.

32. Podľa § 697 OZ, ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním
bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.

33. Podľa § 698 ods. 1 OZ, nájomca má právo na primeranú zľavu z nájomného, dokiaľ prenajímateľ

napriek jeho upozorneniu neodstráni v byte alebo v dome závadu, ktorá podstatne alebo po dlhší čas
zhoršuje ich užívanie. Právo na primeranú zľavu z nájomného má nájomca aj vtedy, ak sa neposkytovali
plnenia spojené s užívaním bytu alebo sa poskytovali vadne, a ak sa v dôsledku toho užívanie bytu
zhoršilo.

34. Podľa § 698 ods. 2 OZ, rovnaké právo má nájomca, ak stavebnými úpravami v dome sa podstatne
alebo po dlhší čas zhoršia podmienky užívania bytu alebo domu.

35. Podľa § 698 ods. 3 OZ, nájomca má právo na primeranú zľavu z úhrady za plnenia poskytované s
užívaním bytu, pokiaľ ich prenajímateľ riadne a včas neposkytuje.

36. Podľa § 699 OZ, právo na zľavu z nájomného alebo z úhrady za plnenia poskytované s užívaním
bytu treba uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatnilo do šiestich
mesiacov od odstránenia závad.

37. Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými
mravmi.

38. Podľa § 3 ods. 2 OZ, fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú

na to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa
prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.

39. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas neplní, je v omeškaní.

40. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, ak nie je povinný platiť podľa tohto zákona
poplatok z omeškania.41. Podľa § 4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., je poplatok z omeškania určený vo výške 0,5 promile za
každý deň omeškania dlžnej sumy, najmenej však 0,83 € za každý i začatý mesiac omeškania.

42. Podľa § 122 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov
alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá
udalosť, od ktorej sa lehota začína.

43. Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu,

keď jej dôjde.

44. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, vykonal všetky dôkazy
predložené stranami sporu, z týchto vychádzal a následne vec právne vyhodnotil, pričom nasledovné
skutočnosti považuje za preukázané:

45. V prvom rade súd považuje za potrebné uviesť, že skutkový stav zistený z vyššie citovaného
dokazovania nebol medzi stranami sporu sporný. Sporné bolo právne posúdenie nároku žalobcu na
zaplatenie žalovanej sumy titulom nájomného a úhrad za služby spojené s užívaním bytu za zúčtovacie
obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2010 s prihliadnutím na obranu žalovaného založenú na ustanovení §
3 ods. 1 OZ, t.j. že výkon práv a povinností žalobcu bol v rozpore s dobrými mravmi s prihliadnutím

na argumentáciu prezentovanú v priebehu konania a preto žiadal žalovaný žalobu v celom rozsahu
zamietnuť.

46. V konaní na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalovanému bol pridelený
predmetný byt v roku 1989, avšak od septembra 1992 v predmetnom D. Č.. XX, R. X.N., R. J. X

C. J. žalovaný nebýval, neužíval žiadne služby poskytované s užívaním tohto bytu. Uvedený byt
opustil z dôvodu predrozvodových rozporov s manželkou a konfliktných situácií s tým, že táto zostala
bývať v predmetnom byte aj s deťmi. Skutočnosť, že kľúče odovzdal bývalej manželke, Bytovému
podniku neoznamoval. Následne po zistení, že deti súd týrané, ich získal do osobnej starostlivosti
a on býval s nimi inde, v podnájmoch. V čase, keď z pracovných dôvodov už žil v Bratislave,

konkrétne dňa 25.10.20005 bývalá manželka žalovaného odovzdala kľúč od predmetného bytu pani
D. I. ako zástupkyni právneho predchodcu momentálneho žalobcu - Bytovému podniku mesta Košice.
K nejakému protokolárnemu odovzdaniu bytu bývalou manželkou nedošlo. O odovzdaní bytu bývalou
manželkou právnemu predchodcovi žalovaného nemal vedomosť, dozvedel sa to až po ďalších rokoch
pri nejakom súdnom spore. Následne sa tam bol raz pozrieť a zistil, že byt obývajú asociáli a tento

je zničený. Uvedenú skutočnosť, že byt nie je užívania schopný žalobcovi neoznámil, nežiadal o
odstránenie vád, pretože očakával, že žalobca mu oznámi, v akom stave je byt. Po dátume 25.10.20005
nebol nikdy Bytovým podnikom mesta Košice vyzvaný, aby prevzal byt a začal ho užívať. Rozsudkom
vo veci sp.zn. 13C/581/1999 bol žalovaný určený za výlučného nájomcu predmetného D. R. J. X, D. Č..
XX, C. J., ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.8.2008.

47. Je nepochybné, že nájomný vzťah je založený na vzájomných povinnostiach tak prenajímateľa, ako
aj nájomcu, kedy prenajímateľ je povinný zabezpečiť nerušený výkon práva nájomcu (§ 687 ods. 1 OZ)
a je povinný mu umožniť užívať predmet nájmu, za čo je nájomca povinný mu platiť dohodnuté nájomné.
Zároveň je pravdou, že v prípade, ak predmet nájmu vykazuje určité vady, má nájomca oprávnenie

uvedené vady zákonným spôsobom u prenajímateľa reklamovať a žiadať z toho vyplývajúce nároky.
Sankciou za nesplnenie povinností prenajímateľa je nárok na zľavu z nájomného, ktorej sa nájomca
môže domáhať podľa § 698 ods. 1 OZ. V zmysle § 698 ods. 3 OZ má nájomca právo na primeranú zľavu
z nájomného z úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, pokiaľ ich prenajímateľ neposkytuje
riadneavčas.Aksaplneniaposkytovanésužívanímbytuneplniariadne avčas,môžedôjsťkukumulácii

týchto zliav. Uvedené znamená, že platná práva úprava poskytuje nájomcovi v takýchto prípadoch len
právo na primeranú zľavu, nie na úplné odpustenie nájomného resp. úhrad za plnenia poskytované s
užívaním bytu.

48. V tejto súvislosti nemožno prehliadnuť, že platenie nájomného patrí medzi základné povinnosti

nájomcu bytu. Splnenie tejto povinnosti nemožno pritom podmieňovať tým, či prenajímateľ plní svoju
povinnosť zaistiť nájomcovi plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním bytu (viď rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 24. apríla 2003 sp. zn. 26Cdo/2083/2002). Uvedená
povinnosť prenajímateľa a povinnosť nájomcu platiť nájomné, nemajú povahu vzájomných záväzkov (§560 a nasl. OZ) a ich plnenie, preto nemožno vzájomne viazať. Občiansky zákonník poskytuje nájomcovi
právne prostriedky na to, aby sa domáhal plnenia povinností prenajímateľom (viď § 691 OZ a nasl.).

49. Takto žalovaný nepostupoval a nikdy si právo na zľavu z nájomného resp. zľavu z úhrad za plnenia
poskytované s užívaním bytu u prenajímateľa neuplatnil. Takýto dôkaz žalovaný v konaní nepredložil
ani neoznačil, čím v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno.

50. Žalovaný sa po právoplatnosti rozsudku o určení jeho osoby za výlučného nájomcu bytu (21.8.2008)

správal pasívne a nijako sa nedomáhal užívania tohto bytu od žalobcu. Uvedená pasivita žalovaného
je zarážajúca po tom, ako sa až súdnou cestou domohol určenia za výlučného nájomcu bytu, avšak k
reálnemu užívaniu bytu (po dátume 21.8.2008) nikdy nepristúpil. Aj napriek vedomosti o tom, že byt nie
je užívania schopný, túto skutočnosť neoznámil žalobcovi, pričom v zmysle vyššie uvedeného rozsudku
si musel byť vedomý, že je jediným nájomcom bytu, čo znamená, že žalovaný sa správal v rozpore s
ustanovením § 692 ods. 1 OZ. Nájomcovi bytu totiž v zmysle platnej právnej úpravy patrí nielen právo

byt užívať, ale aj povinnosť užívať byt riadne a riadne požívať plnenia, ktorých poskytovanie je spojené s
užívaním bytu. Žalobca sa takto nemal ako dozvedieť, že byt nie je v užívania schopnom stave. Hoci bol
teda žalovaný naďalej nájomcom bytu, o dianie v byte sa nezaujímal, faktickú situáciu (zdevastovaný
byt, jeho užívanie asociálmi) neoznámil žalobcovi, nesnažil sa uviesť do súladu s právnym stavom veci.
V právnom vzťahu s prenajímateľom bol výlučne žalovaný a nie tretie osoby, ktoré byt reálne v dôsledku

jeho konania (opustenie bytu bez akejkoľvek zmeny v zmysle platného práva - napr. prepis bytu výlučne
na manželku a podobne) odvodene užívali.

51. Navyše ustanovenie § 699 OZ predpokladá uplatnenie nároku na zľavu u prenajímateľa v zákonnej
lehote pod následkom zániku nároku. V prípade, ak prenajímateľ uplatnenému nároku nevyhovie,

zakladá to právo nájomcu uplatniť nárok na zľavu na súde. Zohľadniť zľavu je teda možné iba na základe
poskytnutia zľavy prenajímateľom alebo rozhodnutia súdu. Iba v takýchto prípadoch môže nájomca
takto poskytnutú zľavu započítať oproti svojej povinnosti platiť nájomné. Keďže žalovaný takýto dôkaz o
uplatnení zľavy z nájomného resp. z úhrad spojených s užívaním bytu nepredložil, ani neoznačil, súd sa
takouto skutočnosťou ani nezaoberal. Skutočnosť o uplatnení zľavy u prenajímateľa žalovaný v konaní

dokonca nikdy ani netvrdil, práve naopak, priznal, že takto vôbec neučinil.

52. Zároveň je nutné konštatovať, že povinnosť prenajímateľa byt odovzdať nájomcovi v stave
spôsobilom na riadne užívanie je jednorazovou povinnosťou, ktorá je viazaná na vznik práva nájmu
bytu a jej splnenia sa nemožno domáhať počas trvania nájomného pomeru po tom, čo už raz bola

riadne splnená v roku 1989. Skutočnosť, že žalovaný opustil byt kvôli konfliktom s manželkou, že bol v
rozvodovom konaní, že sa následne domáhal zverenia detí do svojej starostlivosti, ho ešte nezbavuje
povinností nájomcu. Nie je povinnosťou prenajímateľa sledovať rodinnú situáciu každého jedného
nájomcu. Preto ak žalovaný opustil predmetný byt, nechal tam bývať manželku s deťmi bez toho, aby
bol urobený za súhlasu resp. s vedomím prenajímateľa akýkoľvek právny úkon smerujúci k prevodu

nájomných práv výlučne len na manželku, ktorým by sa ona stala výlučnou nájomkyňou uvedeného
bytu a teda zodpovednou vo vzťahu k žalobcovi za predmetný byt, žalovaný právne stále zostal v
postavení nájomcu so všetkými právami a povinnosťami, pričom byt bol dokonca vedený na jeho meno.
Ak následne (ex)manželka žalovaného byt taktiež opustila, a týmto umožnila nasťahovanie asociálov
do bytu, bez riadneho ukončenia nájomného vzťahu (pričom hodenie kľúčov na stôl pracovníkom

žalobcu ešte nie je riadnym odovzdaním bytu), je nutné uviesť, že takýmto nezodpovedným konaním
nastala vyššie citovaná situácia. Súd právne uzatvára, že počas trvania nájomného pomeru sa nemožno
domáhať opakovaného splnenia povinnosti prenajímateľa v zmysle § 687 ods. 1 OZ, a to ani potom čo
(ex)manželka žalovaného odovzdala kľúče od predmetného bytu žalobcovi.

53. Tu je nutné uviesť, že vznik práva nájmu k predmetnému bytu žalovaného ako nájomcu a k tomu
korelujúca povinnosť žalobcu mu ho odovzdať v stave spôsobilom na riadne užívanie sa datuje len k
jedinému okamihu, a to k prvému a jedinému odovzdaniu bytu. Ak aj následne nastalo obdobie, kedy ako
tvrdí žalovaný, žalobca neuznával jeho postavenie nájomcu predmetného bytu počas súdneho konania
o určenie za výlučného nájomcu bytu, právoplatnosťou rozsudku v citovanej veci však nedošlo k vzniku

právanájmužalovanéhokbytuopätovneresp.druhýkrátzasúčasnejpovinnostiprenajímateľamudruhý
krát byt odovzdať, resp. mu niečo v súvislosti s bytom oznamovať. Uvedeného si žalovaný bol vedomý,
nakoľkosámsasnažilovyrovnaniedlhovnabyteanáslednéhoodkúpeniabytudoosobnéhovlastníctva.
Zároveň nebolo v konaní nijako preukázané, že by po dátume 21.8.2008 (kedy bolo zrejmé, kto jejediným nájomcom bytu) žalobca akýmkoľvek spôsobom bránil žalovanému v užívaní bytu. Žalobca
určite fyzicky nestál pred dverami predmetného bytu, aby žalovanému zabránil prístupu do bytu a jeho
užívaniu. Ak žalovaný fakticky nedisponoval s kľúčmi od uvedeného bytu, do takejto situácie sa dostal

sám svojim zavinením, kedy opustil spoločnú domácnosť a byt ostala užívať jeho (ex)manželka. Bolo len
vecou medzi nimi ako manželmi, aby sa navzájom informovali o stave a užívaní bytu, odovzdaní kľúčov
a podobne, kedy takúto povinnosť mať informáciu o stave bytu nemožno prenášať na prenajímateľa, ak
tento nemohol mať priamu konkrétnu vedomosť o rodinnej situácii žalovaného.

54. Práve naopak, žalovaný uviedol, že v tom čase bol v predmetnom byte raz, otvorili mu asociáli,
pričom uvedenú skutočnosť žalobcovi nijako neoznamoval a len čakal na aktivitu žalobcu. Opätovne súd
poukazuje na nepochopiteľnú pasivitu žalovaného v tomto smere, najmä ak svoju snahu byť výlučným
nájomcom bytu dôvodí práve potrebou zabezpečenia bytu pre seba a deti. Krajský súd v Košiciach
v uznesení č.k. 4Co/92/2014116 zo dňa 20.5.2015 uzavrel, že samotná skutočnosť, že žalovaný ako
nájomca zanedbal svoju povinnosť užívať byt na základe platne uzavretej nájomnej zmluvy (pričom

žalobca ako prenajímateľ mu v tom nebránil), nie je dôvodom neplatenia nájomného a úhrad spojených
s užívaním bytu a to ani za použitia § 3 ods. 1 OZ.

55. Uplatnenie § 3 ods. 1 OZ na výkon práva predpokladá výnimočnosť situácie, ktorá však musí byť
založená na objektívnom vyhodnotení skutkového stavu a presvedčivo odôvodnená. Takéto mimoriadne

okolnosti súd v situácii žalovaného nevidel. Veď nie je logické a bežné sa nestarať o svoje práva či
povinnosti. Zároveň nemožno očakávať, aby súd uveril, že žalovaný pri jeho vzdelaní sa domnieval,
že opustením bytu a zanechaním (ex)manželky v byte s deťmi, sa on automaticky zbavuje svojho
postavenia nájomcu a z toho plynúcich práv a povinností. Je tak zrejmé, že svojim postojom vlastne on
sám zapríčinil stav bytu a to tak, či po stránke právnej resp. fyzickej, t.j. že on sám tento byt opustil a od

roku 1992 býva inde, hoci je naďalej nájomcom bytu a o dianie v byte sa nezaujímal a fakticky situáciu
sa nesnažil uviesť do súladu s právnym stavom veci.

56. O tom svedčí aj skutočnosť, že práve žalovaný podal žalobu na Okresnom súde Košice I pod sp. zn.
13C/581/1999, v ktorom rozsudkom zo dňa 27. júna 2008, (ktorý nadobudol právoplatnosť 21. augusta

2008)bolourčené,žejevýlučnýmnájomcomD.Č..XX,J.I.R.C.J.R.J.B..Č..XR.X.N..Vtomtokonaní
bývalá manželka žalovaného O. Š. uviedla, že sa vzdáva práva nájmu k predmetnému bytu v prospech
žalovaného. Zároveň žalovaný v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 38C/53/2006
podal dňa 23. júna 2006 proti žalobcovi návrh na určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, ktorá mu
boladoručená,resp.ktorámuboladanádňa29.januára2004.Vtejtosúvislostivyznievanedôveryhodne

jeho tvrdenie, ktorým sám spochybňuje svoje postavenie výlučného nájomcu predmetného bytu od roku
1992, a to od jeho prevzatia. Z vykonaného dokazovania vyplýva opačná skutočnosť, že žalovaný sa
„cítil“ byť nájomcom bytu, avšak o dianie v byte sa relevantne zaujímal iba formálne - podaným návrhom
na odkúpenie bytu do osobného vlastníctva, pričom reálne sa nedomáhal svojich práv ako nájomca
nájomcu, najmä práva byť užívať.

57. K otázke odovzdania bytu (ex)manželkou žalovaného, tento odkázal na list žalobcu adresovaný
mestu Košice, kde uvádza, že kľúče od bytu mu boli riadne odovzdané, t.zn. že žalovaný nedisponoval
s bytom. K tomu je potrebné uviesť, že takýto list nie je obsahom spisu, pričom sám žalovaný takýto
dôkaz do spisu nedoručil, tento neoznačil, čím v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno.

58. Žalovaný sa ďalej bránil tým, že žalobca po odovzdaní kľúčov (ex)manželkou žalovaného nevykonal
žiadnu kontrolu v byte, aby predišiel škodám na zverenom majetku, v dôsledku čoho sa byt dostal
do stavu, ktorý nebol spôsobilý na riadne užívanie. V prípade, ak vyššie spomenutým rozsudkom bol
žalovanýurčenýzavýlučnéhonájomcubytu,t.j.jehonájomnývzťahbolpotvrdenýsúdnoucestou,potom

práve konanie žalovaného je v rozpore s povinnosťou nájomcu, kedy tento opustením bytu vlastne
prenechal rozhodovanie o nakladaní s bytom (ex)manželke a táto potom umožnila užívanie bytu ďalším
tretím osobám - asociálom, ktorí byt zdevastovali. Týmto vlastne žalovaný sám zapríčinil katastrofálny
stav bytu, t.j. že tento nebol užívaniaschopný. Na základe uvedeného má súd za to, že uvedeným
konaním práve žalovaný ako nájomca zodpovedá v zmysle ustanovenia § 693 OZ za škody, ktoré na

uvedenom byte vznikli.

59. Žalovaný ďalej tvrdil, že žalobca stále odmietal previesť byt do jeho osobného vlastníctva z dôvodu
dlžoby na nájomnom, kde ale povinnou osobou nebol žalovaný, ale jeho bývalá manželka a nie jemožné nezákonne a proti rozhodnutiu súdu prenášať tento záväzok na žalovaného. Podľa názoru
súdu otázku prevodu bytu do osobného vlastníctva nemožno dávať do súvisu s povinnosťou nájomcu
uhrádzať nájomné a úhrady spojené s užívaním bytu. Sú to dve rozličné roviny, kedy žalovaný nemôže

podmieňovať svoju povinnosť úhrady nájomného a platieb spojených s užívaním bytu vyhovením jeho
žiadosti o odkúpenie bytu do osobného vlastníctva.

60. Žalovaný ďalej dôvodil zamietnutie žaloby s poukazom na § 3 OZ, a to že od žalovaného nemožno
spravodlivo požadovať zaplatenie nájomného v dôsledku nesplnenia povinnosti prenajímateľa žalobcom

- povinnosti starať sa o byt, odovzdať mu ho, dať mu na vedomie, že (ex)manželka doniesla Bytovému
podniku kľúč a podobne. K tomuto súd opätovne uvádza, že k povinnosti umožnenia užívania bytu, jeho
odovzdania nájomcovi platí vyššie uvedené, t.j. že sa jedná o jednorazovú povinnosť, a nie viacnásobnú.
Naviac súd podotýka, že ustanovenie § 664 OZ je ustanovením všeobecným ohľadom nájmu ako takého
(t.j. môže sa jednať aj o nájom hnuteľnej veci, nájom iného práva a podobne), pričom však na rozoberaný
prípad je nutné použiť špeciálne ustanovenia o nájme bytu, ktoré už boli v odôvodnení vyššie vysvetlené

a nárok žalobcu a obrana žalovaného pod ne subsumovaná.

61. To, že žalovaný opustil byt, tento dôvodil rozpormi s (ex)manželkou. Následne sa domáhal zverenia
starostlivosti o maloleté deti po rozvode, kedy s nimi potom býval v Bratislave. Malo ísť o neštandardnú
situáciu, o ktorej mal Bytový podnik vedieť. Naozaj je nutné konštatovať, že ide o neštandardnú situáciu,

avšak v inom smere. Je naozaj nelogické a neštandardné, že nájomca opustí byt bez akéhokoľvek
záujmu o jeho ďalší právny či fyzický osud. Okrem iného je nutné poznamenať, že prenajímateľ nie je
povinnýsaoboznamovaťresp.braťdoúvahyrodinnésituácienájomcov.Naviacokolnosť,ženájomcovia
(manželia) sú v rozvodom konaní a jeden z nich sa rozhodne opustiť spoločnú domácnosť, ešte nie
je takou neštandardnou situáciou, ku ktorej by mal prenajímateľ pristupovať s výnimočnosťou hodnou

osobitného zreteľa, ktorá by v konečnom dôsledku predstavovala s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1
OZ vznik právneho nároku nájomcu na úplné odpustenie nájomného alebo úhrad spojených s užívaním
bytu.

62. Na základe vyššie uvedeného odôvodnenia rozsudku má súd za to, že ani jedna skutková okolnosť

tvrdená žalovaným nedosahuje takú závažnosť a relevanciu, aby bolo možné zamietnuť návrh žalobcu
s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1 OZ.

63. V neposlednom rade sa žalovaný bránil poukazom na právoplatné rozhodnutie Okresného súdu
Košice I. sp. zn. 18C/4/2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Co/213/2013-50

zo dňa 21.1.2016, kde dovolanie žalobcu proti uvedenému rozsudku bolo uznesením Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Cdo/102/2016 zo dňa 22.9.2016 odmietnuté. Súd si k tomuto dovoľuje uviesť, že je úplne
pochopiteľné a logické, že žalovaný v konaní poukazuje na rozhodnutie vydané v jeho prospech, avšak
súd má za to, že vo vyššie uvedenom odôvodnení tohto rozsudku (35C/45/2013) sa vyčerpávajúco a
dôsledne vysporiadal a vysvetlil, prečo sa priklonil k argumentácii žalobcu.

64. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný ako nájomca bytu č. 18 na Kurskej
ulici v Košiciach si nesplnil svoju povinnosť uhradiť nájomné za mesiace 01-12/2010, t.j. 12 x 61,09 €
ako aj nedoplatok z vyúčtovania služieb poskytovaných s užívaním bytu za zúčtovacie obdobie roku
2010 v sume 563,52 €. V zmysle vyúčtovania bol žalovaný povinný tento nedoplatok vysporiadať do

30 dní od prevzatia vyúčtovania. Za platné doručenie vyúčtovania za rok 2010 súd s poukazom na
§ 45 OZ posudzoval uloženie zásielky na pošte, pretože tento prejav vôle sa v tom čase ocitol vo
sfére dispozície žalovaného, pričom je právne bezvýznamné, či sa žalovaný s dôjdeným prejavom
vôle v skutočnosti oboznámil alebo neoboznámil. Na základe uvedeného uplynutím 30 dní od vrátenia
tejto zásielky žalobcovi (23.7.2011) sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou dlhu predstavujúceho

vyúčtovanie za rok 2010. V zmysle § 697 OZ uplynutím 5 dní od danej lehoty sa žalovaný dostal do
omeškania a preto súd priznal žalobcovi poplatok z omeškania až od 29.7.2011 do zaplatenia a v
prevyšujúcej časti (t.j. časti poplatku z omeškania za 5 dní) žalobu ako nedôvodnú zamietol. V zmysle
§ 697 OZ sa žalovaný dostal do omeškania s platením každého mesačného nájomného, t.j. vždy od 11.
dňa v tom-ktorom kalendárnom mesiaci roku 2010.

65. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.66. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

67. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

68. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

69. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a plne úspešnému
žalobcovi(keďže5dnízamietnutéhopoplatkuzomeškaniaajpovyčíslenípomeruúspechuaneúspechu
nedosahuje ani 1%) priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o konkrétnej výške rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§
127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie
exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný
predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).