Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 15, 2018

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 4C/57/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1715201147
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Daxner

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2018:1715201147.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok so sídlom v Pezinku sudkyňou JUDr. Ingrid Daxner v právnej veci žalobcu: N.. H.

P., B.. XX.X.XXXX, O. X. V.B. XXXX, T., zast. advokátom JUDr Ladislavom Ščurym, so sídlom v Čadci,
Mierová 1725, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO:
00151866, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.
Súd priznáva žalovanému plný nárok na náhradu trov konania, o ktorej výške nároku rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 5.2.2015, doručenou súdu dňa 16.2.2015, sa žalobca domáhal proti Slovenskej
republike, pôvodne zast. Generálnou prokuratúrou SR, náhrady škody vo výške 3 131,16 eur s 5,5%

úrokom z omeškania ročne od 20.8.2013 do zaplatenia, titulom náhrady škody.
2. Skutkovo žalobu odôvodnil tvrdením, že táto mu bola spôsobená nezákonným rozhodnutím orgánu
štátu, keď Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, Diaľničné
oddelenie Bratislava, voči nemu začalo trestné stíhanie za prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr.
zák. na tom skutkovom základe, že dňa 14.4.210 o 19.50 hod. na diaľnici D1 na 23 km v smere do
Senca v katastri obce Senec, spôsobil dopravnú nehodu tak, že viedol osobné motorové vozidlo A. L.
Q.: L. X. v strednom jazdnom pruhu, počas hustého dažďa neprispôsobil rýchlosť jazdy svojho vozidla

poveternostným podmienkam, dostal šmyk a narazil do osobného vozidla HC. K.-P. Q.: U. XXX X. vodiča
T. X., ktorý v tom čase jazdil v pravom jazdnom pruhu diaľnice smer Senec. Obe vozidlá skončili v
priekope na pravej strane vozovky, pričom došlo k zraneniu mal. T. X., ktorý podľa lekárskej správy
utrpel povrchové dermabrazie ľavého líca do 5 cm, tržnozml. rany 2-3 mm spodiny jazyka a T.. K.
X., ktorému bola počas hospitalizácie diagnostikovaná jemná klinovitá deformita Th 5,6 s kľudovým
režimom, čím inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť, uloženú mu
zákonom č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Uznesením Okresnej prokuratúry Pezinok č. 3Pv 641/10-50

zo dňa 8.1.2013, právoplatným dňa 6.2.2013, prokurátor rozhodol o zastavení trestného stíhania voči
nemu ako obvinenému. Protiprávnym konaním Okresnej prokuratúry Pezinok mu vznikla škoda titulom
nezákonného rozhodnutia, spočívajúca v náhrade trov obhajoby vo výške 3 131,16 eur s DPH. Nárok na
náhraduškody,spôsobenejnezákonnýmrozhodnutímuplatnilužalovanéhožiadosťouzodňa22.2.2013
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Žalovaný mu odpovedal listom č. XV/5 Spr 21/13-6
zo dňa 25.7.2013 tak, že jeho nárok vyhodnotil ako nedôvodný a odmietol ho s odôvodnením, že
nesplnil podmienku nároku tým, že nepodal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok.

V jeho prípade sú však dané dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 6 ods. 2 Zák. č. 514/2003
Z.z., pretože jeho právny zástupca po tom, čo prevzal jeho právne zastúpenie, podal podnet zo dňa
23.3.2011 na preskúmanie zákonnosti postupu podľa § 31 a nasl. zák. č. 153/2011 Z.z. o prokuratúre,
čímkonvalidoval,žeonsámnepodalsťažnosťprotiuzneseniuovzneseníobvinenia.Jehoobhajcapodalaj sťažnosť proti uzneseniu o pribratí znalca z odboru psychológie, o ktorom niekoľko mesiacov ako
obhajca nevedel. V konaní nežiada nemajetkovú ujmu, ktorej by sa mohol domáhať, iba náhrady škody
za trovy obhajoby. Jeho trestné stíhanie trvalo 2 roky, po ktorú bol vystavený nesmiernemu psychickému

tlaku. Žalobu opiera o ust. § 15 ods. 1, § 16 ods. 4 a § 18 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z.
3. Na preukázanie tvrdených skutočností žalobca v žalobe označil a k žalobe pripojil listinné dôkazy:
vyčíslenietrovobhajobyzodňa20.12.2013,žiadosťopredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškody
zo dňa 22.2.2013, odpoveď zo dňa 25.7.2013, podnet zo dňa 23.3.2011 na preskúmanie zákonnosti
postupu, sťažnosť zo dňa 30.8.2012 proti uzneseniu o pribratí znalca a ako dôkaz označil spis Okresnej

prokuratúry Pezinok č. 3 Pv 641/10.
4. Po vykonanom dokazovaní výsluchom žalobcu, povereného zástupcu žalovaného /pôvodne SR,
zast. GP SR/, listinnými dôkazmi, predloženými stranami, pripojeným vyšetrovacím spisom Krajského
riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, Krajského dopravného inšpektorátu, Diaľničné oddelenie
Bratislava, Špitálska 14 č. KRP - 6/DI-BA-2010 súd prvej inštancie žalobu o náhradu škody z
nezákonného rozhodnutia zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného s odkazom

na ust. § 3 ods. 1 písm. a); § 9 ods. 1 písm. b/ a f/ zák. č. 514/2003 Z.z. a § 38 ods. 1 zákona č.
153/2001 Z.z. o prokuratúre dôvodiac, že nezákonné rozhodnutie, ktorým mala byť žalobcovi v trestnom
konaníspôsobenáškodavoformetrovobhajoby,bolovydanéštátnymorgánom-Krajskýmriaditeľstvom
Policajného zboru v Bratislave, Krajským dopravným inšpektorátom, Diaľničným oddelením Bratislava,
Špitálska 14, uznesením zo dňa 20.12.2010 ČVS: KRP-6/DI-BA-2010/, teda nie štátnym orgánom podľa

osobitného predpisu § 38 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre. Nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti na náhradu škody v zmysle osobitného Zákona NR SR č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci tak nie je žalovaný. O náhrade trov konania rozhodol podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p..
5.Rozsudokodvolanímvzákonomstanovenejlehotenapadolžalobca,ktorýnesúhlasilsozdôvodnením

súdu prvej inštancie, že žalovaný nie je v zmysle § 4 ods. 1 písm. b) zák. č. 514/2003 Z.z. nositeľom
povinnosti na náhradu škody, pretože žalovaný je pasívne vecne legitimovaný podľa § 4 ods. 1 písm.
f) zákona č. 514/2003 Z.z..
6. O odvolaní žalobcu rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením č.k: 9 Co/361/2016-54 zo dňa
29.3.2018 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

a rozhodnutie odôvodnením, že v zmysle zákona § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. je štát ako jediný
zodpovednostný subjekt. Existencia či neexistencia pasívnej legitimácie štátu, ako hmotnoprávneho
stavu, nemá nijakú spojitosť so správnym procesným označením štátu, ako strany konania na žalovanej
strane /uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. Septembra 2012, sp. zn. 6 Cdo
149/2011/. Riadne označenie štátu, ako žalovanej strany konania, je náležitosťou riadnej žaloby. Štát je

ako strana konania označený riadne, ak je súčasne s ním označený príslušný štátny orgán, ktorý bude
za štát konať /§ 135 ods. 1 C.s.p., predtým § 79 ods. 1 O.s.p./. Neoznačenie toho, kto má za štát konať,
má za následok neúplnosť žaloby, so súčasným vznikom povinnosti súdu pokúsiť sa o odstránenie tejto
vady postupom podľa § 128 C.s.p., predtým § 43 O.s.p. V prípade, že žalovaná strana síce štátny
orgán, ktorý má za štát konať, označí, ale uplatnený nárok do pôsobnosti tohto štátneho orgánu nepatrí,

alebo označí subjekt, ktorý štátnym orgánom nie je, resp. nie je ani právnym subjektom, nejde o vadu
žaloby, ani o nedostatok podmienky konania. Z ustanovenia § 73 C.s.p, predtým § 21 ods. 4 veta prvá
O.s.p vyplýva, že súd je povinný, bez zreteľa na označenie obsiahnuté v žalobe, zabezpečiť, aby za
štát pred súdom konal štátny orgán v rozsahu pôsobnosti, ustanovenej osobitnými predpismi, alebo
právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu a konať len s takýmto oprávneným

subjektom. V novom rozhodnutí uložil súdu prvej inštancie rozhodnúť o trovách prvoinštančného, ako
aj odvolacieho konania. Súčasne v odôvodnení svojho rozhodnutia za účelom efektivity práce súdu
prvej inštancie upriamil pozornosť na rozsudok NS SR zo dňa 14.10.2015 sp. zn. 8 Cdo 289/2014,
ktorý bol uverejnený v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 1/2016 pod číslom R 6/2016, ktoré závery
prijaté v tomto rozhodnutí NS SR sú plne aplikovateľné aj na prejednávanú vec. Po vyriešení otázky,

ktorý štátny orgán bude za štát konať /§ 4 ods. 1 písm. b/ alebo písm. f/ zák. č. 514/2003 Z.z./ bude
potrebné, vzhľadom na žalobcom označené nezákonné rozhodnutie - uznesenie Krajského riaditeľstva
Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, Diaľničné oddelenie Bratislava zo dňa
20.12.2010 Č.: W.-X/DI-X.-XXXX, zohľadniť ustálenú súdnu prax /viď rozhodnutia NS SR sp. zn. 1
Cdo 64/2008, 4 Cdo 183/2009 a 4 M Cdo 15/2009/ z hľadiska systematického výkladu, objasňujúceho

obsah právnej normy § 6 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z.z. vo vzájomných súvislostiach s inými
právnymi normami a to že, ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby,
t.j. podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo, vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia
o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia a je nutné toto uznesenie považovať za rozhodnutie,spĺňajúcecharakteruznesenianezákonnéhopodľa§6ods.1zákonač.514/2003Z.z.,zaktoréžalobcovi
patrí náhrada škody. Ak žalobcom označené rozhodnutie bude spĺňať znaky nezákonnosti v zmysle §
6 ods. 1 cit. zákona, bude potrebné posúdiť nezákonné rozhodnutie aj z hľadiska ust. § 6 ods. 2 cit.

zákona, ktoré ustanovenie priznanie práva na náhradu škody, spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
podmieňuje podaním riadneho opravného prostriedku poškodeným proti nezákonnému rozhodnutiu.
V prípade, že poškodený nepodal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa
osobitných predpisov bude potrebné zistiť, či splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, keďže ide o
prípady hodné osobitného zreteľa. Výkladom pojmu ,,prípad hodný osobitného zreteľa“ podľa vyššie

citovaného ustanovenia sa NS SR už zaoberal vo svojom uznesení zo dňa 29.4.2010 sp. zn. 5 Cdo
171/2009 a uviedol nasledovné : ,,Potrebné je uviesť aj to, že zákonodarca v ustanovení vety druhej
§ 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov len všeobecne definoval prípady
výnimkyzosplneniapovinnostipodaniariadnehoopravnéhoprostriedkuprotinezákonnémurozhodnutiu
v prípadoch hodných osobitného zreteľa. To, čo treba chápať pod pojmom „prípady hodné osobitného
zreteľa“, ponechal v každej konkrétnej veci na posúdenie orgánu, ktorý rozhoduje o zodpovednosti za

škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci. Vo všeobecnosti však možno ustáliť, že by sa malo jednať
o prípady, keď nepodanie riadneho opravného prostriedku bolo spôsobené skutkovým, alebo právnym
stavom, ktorý vylučoval, alebo znemožňoval jeho podanie. Malo by sa jednať o okolnosti na strane
účastníka /napr. náhla nevyhnutná hospitalizácia v zdravotníckom zariadení, obmedzenie alebo strata
procesnej spôsobilosti a pod./, alebo na strane orgánu, ktorý nezákonné rozhodnutie vydal /nesprávne

poučenie o možnosti podania opravného prostriedku, diskriminácia a pod./“. V opačnom prípade by to
viedlo k obchádzaniu základného procesného inštitútu, ktorým riadne opravné prostriedky sú a ktoré sú
zákonom priamo určené k náprave nezákonností, ktorých sa poškodený podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
dovoláva a z ktorých svoj nárok na náhradu škody odvodzuje.
7. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, úč. od 1.7.2016, /ďalej len C.s.p.“/, ak bolo

rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie
je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
8. Po doručení rozhodnutia odvolacieho súdu a na výzvu súdu prvej inštancie odstrániť prípadné vady
žaloby, žalobca dňa 1.6.2018 doručil súdu podanie, v ktorom označil za orgán, konajúci za štát v tomto
konaní, Ministerstvo vnútra SR, vychádzajúc z odôvodnenia zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu

v tejto veci, pričom dal do pozornosti nejednotnosť judikatúry NS SR v tom, že z viacerých citovaných
rozhodnutí NS SR odvolacím súdom iba v prípade rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo/194/2010 je pasívne
vecne legitimovaným orgánom, konajúcim za štát ten orgán, u ktorého bola podaná žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody. V takom prípade by prichádzala do úvahy pasívna vecná
legitimácia doteraz označenej GP SR. Súčasne, s poukazom na pokyn odvolacieho súdu ako má

súd prvej inštancie vec ďalej posudzovať, žalobca v podaní uviedol, že v danom prípade sú dané
dôvody osobitného zreteľa, keď žalobca začal byť trestne stíhaný pre dopravnú nehodu, ku ktorej
došlo na diaľnici za hustého dažďa tak, že žalobca dostal šmyk spolu s ďalším motorovým vozidlom,
pričom obaja po aquaplaningu skončili v priekope na pravej strane vozovky. Keďže ani jeden z vodičov
neprispôsobil vedenie svojho motorového vozidla poveternostným podmienkam, tak podľa jeho názoru

je diskriminačné, aby uznesenie o vznesení obvinenia obdržal iba on, ktorý sa ocitol v rovnakom čase
na rovnakom mieste ako druhé motorové vozidlo Honda vodiča X.. Nebolo namieste, aby bolo vznesené
obvinenie jednému vodičovi a druhému nie. V tejto veci teda tvrdí, že bol nedôvodne diskriminovaný,
keď bol výlučne sám trestne stíhaný. Zopakoval tiež, že riadny opravný prostriedok /sťažnosť/ nepodal,
keďže bol obvinený pre prečin ublíženia na zdraví 2 maloletým deťom, tak chcel, aby bola vec riadne

orgánmi, činnými v trestnom konaní, vyšetrená a bez tohto vyšetrenia nechcel, aby bola vec ukončená.
Navrhol výsluch strán sporu.
9. Na základe uvedeného podania súd v ďalšom konaní pokračoval s Ministerstvom vnútra SR, ako
orgánom, konajúcim v tejto veci za Slovenskú republiku /ďalej len „žalovaný“.
10. K žalobe sa žalovaný písomne zo dňa 12.9.2018 vyjadril tak so žalobou nesúhlasí z dôvodu,

že nie sú splnené kumulatívne podmienky podľa § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 541/2003 Z.z., keď
prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu, vydanému povereným príslušníkom Policajného zboru
a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu, alebo vyšetrovateľ Policajného zboru, alebo
poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora. Má za to,
že žalobca žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo označil MV SR ako orgán, konajúci v tejto veci za

štát, s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 8Cdo 289/2014. Namietol tiež, že žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody bola žalobcom podaná na GP SR, ktorý orgán žiadosť aj
predbežne prerokoval a tým sa deklaroval za príslušný orgán, ktorý koná za štát, čo GP SR v doterajšom
konaní ani nenamietala. S poukazom na ust. § 19 ods. 1,3 zákona č. 541/2003 Z.z., má za to, že nárokžalobcu je premlčaný, nakoľko žalobcom označené uznesenie KR PZ v Bratislave ČVS: W.-X/DI-X.-
XXXX zo dňa 20.10.2010 bolo žalobcovi doručené dňa 20.10.2010, žalobca doručil GP SR žiadosť
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dňa 26.2.2013, GP SR odpovedala žalobcovi

listom zo dňa 25.7.2013, pričom žalobca podal žalobu na súd dňa 16.2.2015. Dovoláva sa premlčania
a teda premlčané právo nemožno žalobcovi priznať. Napriek uvedenému k veci samej namietol tiež, že
žalobca nesplnil podmienky, zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím a to z dôvodu, že žalobca nepodal proti údajne nezákonnému uzneseniu KR
PZ v Bratislave Č.: W.-X/DI-X.-XXXX zo dňa 20.10.2010 riadny opravný prostriedok, ktorý mal podať do

23.12.2010. V súlade s odbornou literatúrou a judikatúrou má za to, že žalobca nepreukázal, že ide o
prípad hodný osobitného zreteľa, aby sa táto podmienka nevyžadovala, pokiaľ žalobca argumentoval
tým, že riadny opravný prostriedok v lehote nepodal z dôvodu Vianočných sviatkov. Na záver namietol aj
výšku požadovanej náhrady škody namietajúc účelnosť vynaloženia vyčíslených trov obhajoby a to za
úkonyporadasklientomvrokoch2011a2012acestovnénáhradyanáhradyzastratučasu,presahujúce
samotnú sumu trov obhajoby. Žalobu žiadal zamietnuť.

11. K vyjadreniu žalovaného sa písomne zo dňa 18.9.2018 vyjadril žalobca tak, že pokiaľ ide o spornosť
orgánu, konajúceho za štát, poukázal na skutočnosť, že odvolací súd doterajší právny názor súdu
prvej inštancie, že za štát nemá konať GP SR, potvrdil. Pokiaľ ide o námietku premlčania, táto nie je
dôvodná, pretože po tom, čo bolo voči nemu zastavené trestné stíhanie, podal žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku a vec zažaloval na Okresnom súde Bratislava I. /sp. zn. 11C/202/2013/. Keďže bolo

vedené konanie na miestne nepríslušnom súde, následne vec zažaloval na Okresnom súde Pezinok,
teda premlčacia doba spočívala. Žalovaným je Slovenská republika, za ktorú koná príslušný orgán a
preto nesprávne označenie orgánu, konajúceho za štát určite nespôsobuje plynutie premlčacej doby.
K dôvodom hodným osobitného zreteľa uviedol, že žalovaný bagatelizuje vec iba na Vianočné sviatky.
V čase vznesenia obvinenia nemal právneho zástupcu, tak nepodával sťažnosť, lebo chcel, aby bola

takáto chúlostivá vec riadne vyšetrená, keďže bol stíhaný za ľahké ublíženie na zdraví 2 maloletých
detí. S vecou bolo rôzne manipulované, vec bola najprv kvalifikovaná ako priestupok, následne bez
splnenia zákonných podmienok /podľa § 123 Tr. zákona trvanie PN viac ako 7 dní/, v jeho prípade
to však bolo iba 3-5 dní a preto podľa jeho názoru poverený príslušník mu ani len nemal vznášať
obvinenie, pretože skutok nenapĺňal znaky trestného činu ľahkého ublíženia na zdraví. Až po tom,

čo si vzal právnika, ten podal návrh na preskúmanie veci prokurátorom a následne ďalším postupom
prokurátora bola jeho trestná vec zastavená. Zopakoval, že dôvodmi, pre ktoré nepodal riadny opravný
prostriedok bola skutočnosť, že došlo k poškodeniu 2 maloletých detí pri dopravnej nehode dvoch
vozidiel, ktoré pre aquaplaning ani jeden z vodičov nevedel ovládať a porušenie trestného zákona v jeho
podstate, keď práceneschopnosť u mal. detí nebola viac ako 7 dní. K poslednej námietke žalovaného /

neúčelnosť trov obhajoby/, vo vzťahu k namietanej výške cestovných náhrad uviedol, že ako advokát,
podnikateľ, má pri svojej činnosti právo používať motorové vozidlo, pretože je nevyhnutnou súčasťou
výkonu jeho povolania pre skrátenie času cestovania na jednotlivé úkony právnej pomoci. Prílohou
podania bolo uznesenie Okresného súdu Bratislava I. č.k: 11C/202/2013-53 zo dňa 9.3.2015, zmluva o
nájme motorového vozidla a technický preukaz.

12. K tomuto podaniu žalobcu sa žalovaný písomne zo dňa 28.9.2018 vyjadril tak, že na vznesenej
námietke premlčania trvá dávajúc do pozornosti, že v konaní, vedenom na Okresnom súde Bratislava
I. pod sp. zn. 11C/202/2013 žalobca žalobu smeroval proti GP SR, nie štátu a o jeho návrhu na
zámenu GP SR za SR, zast. GP SR súd uznesením zo dňa 9.3.2015 rozhodol tak, že zámenu
nepripustil. Až následne podaním zo dňa 5.2.2015 vzal žalobca žalobu späť. Konanie, vedené na

Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. 11C/202/2013 tak nie je totožné s prebiehajúcim konaním.
Pokiaľ žalobca v podaní tvrdil, že v čase vznesenia obvinenia nemal právneho zástupcu, v prílohe
predkladáplnomocenstvozodňa 21.12.2010,udelenéadvokátoviJUDr.LadislavoviŠčuryimunavšetky
úkony obhajoby vo veci vedenej pod ČVS: W.-X/DI-X.-XXXX, z ktorého je zrejmé, že v citovanej trestnej
veci mal žalobca po doručení mu dňa 20.12.2010 uznesenia o vznesení obvinenia právneho zástupcu už

dňa 21.12.2010. Znova namietol účelnosť niektorých položiek vyčíslených trov obhajoby /aj za žiadosť
o zaslanie uznesenia o pribratí znalca zo dňa 9.5.2012/
13. V písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 15.10.2018, žalobca o. i. uviedol, že hneď po tom,
čo prevzal jeho právne zastúpenie JUDr. Ladislav Ščury, podal dňa 23.2.2011 podnet na preskúmanie
zákonnosti postupu podľa zákona o prokuratúre, čím vlastne konvalidoval, že on sám nepodal sťažnosť

proti uzneseniu o vznesení obvinenia a rovnako podal aj sťažnosť proti uzneseniu o pribratí znalca z
odboru psychológie, o ktorom ako obhajca niekoľko mesiacov nevedel.
14. Súd v ďalšom konaní vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu označenom stranami sporu a zistil
nasledovný skutkový stav veci:15. Podľa obsahu vyšetrovacieho spisu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, Krajského
dopravného inšpektorátu, diaľničného oddelenia Bratislava, dňa 14.5.2010 poverený príslušník KR PZ
v Bratislave vydal pod ČVS: W.-X/DI-X.-XXXX uznesenie o začatí trestného stíhania /vo veci/ pre prečin

ublíženia na zdraví preto, že dňa 14.4.2010 v čase o 19.50 hod. došlo na diaľnici D1 smer Senec km
23,200 kataster obce Senec k dopravnej nehode tak, že vodič H. P. viedol osobné motorové vozidlo
zn. P. L. Q.: L. XXX X. v strednom jazdnom pruhu diaľnice D1 smer Senec, pričom počas hustého
dažďa neprispôsobil rýchlosť jazdy svojho vozidla poveternostným podmienkam, dostal šmyk a narazil
do osobného motorového vozidla zn. V. K.-P. Q.: U. XXX X. vodiča T. X., ktorý v tom čase jazdil svojím

vozidlom v pravom jazdnom pruhu diaľnice D1 smer Senec, pričom došlo k ľahkému zraneniu mH.. T. X.,
ktorý podľa lekárskej správy utrpel početné povrchové dermabrazie ľavého líca do 5 cm, tržnozml. rany
2-3 mm spodiny jazyka s dobou liečenia 7 10 dní H. T.. K. X., ktorému bola počas 9 dňovej hospitalizácie
diagnostikovaná jemná klinovitá deformita Th 5,6 bez ďalšieho liečenia, avšak s kľudovým režimom.
Uznesením zo dňa 20.10.2010 bola vec postúpená na prejednanie priestupku ODI PZ Bratislava - okolie
v Senci, proti ktorému uzneseniu podal sťažnosť zákonný zástupca poškodených maloletých detí. O

sťažnosti rozhodol okresný prokurátor uznesením zo dňa 1.12.2010 tak, že napadnuté uznesenie zrušil
ako nezákonné a vec vrátil poverenému príslušníkovi na nové konanie a rozhodnutie. Uznesením zo
dňa 20.12.2010, vydaným povereným príslušníkom KR PZ v Bratislave, diaľničné oddelenie Bratislava
pod ČVS: W.-X/DI-X.-XXXX, bolo voči žalobcovi začaté trestné stíhanie a súčasne vznesené obvinenie
za prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona. Uznesenie obsahovalo poučenie o

riadnom opravnom prostriedku /sťažnosti/ a lehote na jej podanie u povereného príslušníka /do 3 dní od
oznámenia uznesenia/. Toto uznesenie bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk dňa 20.12.2010. Podľa
obsahu vyšetrovacieho spisu dňa 23.12.2010 bol realizovaný výsluch žalobcu, ako obvineného, na
ktorom predložil písomné splnomocnenie, ktorým udelil plnú moc advokátovi JUDr. Ladislavovi Ščurymu
na všetky úkony obhajoby vo veci vedenej pod Č.P.: W.-X/DI-X.-XXXX. Vyšetrovací spis neobsahuje

žiaden riadny opravný prostriedok /ústne, alebo písomne podaný žalobcom/ proti uzneseniu zo dňa
20.121.2010, ktorým mu bolo vznesené obvinenie. Uznesením Okresnej prokuratúry Pezinok zo dňa
8.1.2013 pod č. 3Pv 641/10-50, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 6.2.2013, bolo trestné stíhanie
obvineného /žalobcu v tomto konaní/ zastavené z dôvodu, že z obsahu vykonaných a zabezpečených
dôkazov v rámci skráteného vyšetrovania sa nepodarilo preukázať naplnenie jedného zo základných

znakov objektívnej stránky stíhaného prečinu a to ublíženie na zdraví u maloletých detí v zmysle § 123
ods. 2 tr. zákona, že trestné stíhanie bolo vedené pre skutok, ktorý nevykazuje znaky trestného činu,
ale skutok, ktorý vykazoval znaky priestupku a mal byť predmetom priestupkového konania. Dôvod na
postúpenie veci na jej prejednanie v priestupkovom konaní nebol daný, nakoľko odo dňa skutku uplynuli
dva roky. Uznesenie bolo doručené žalobcovi do vlastných rúk dňa 18.1.2013 a jeho obhajcovi dňa

21.3.2013.
16. Písomnou žiadosťou zo dňa 22.2.2013, doručenou dňa 26.2.2013, žalobca požiadal GP SR o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške 3 131,16 eur s DPH trov obhajoby,
ktoré mu ako stíhanému vznikli v trestnom konaní, vedenom KR PZ v Bratislave, diaľničné oddelenie
Bratislava pod Č.: W.-X/DI-X.-XXXX, s tým, že jeho trestné stíhanie bolo zastavené uznesením Okresnej

prokuratúry Pezinok zo dňa 8.1.2013 pod č. 3Pv 641/10-50.
17. V písomnej odpovedi zo dňa 25.7.2013 na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku sa GP SR
vyjadrilakpriebehuceléhoskrátenéhovyšetrovaniastým,žetotobolovtomčasevedenépoddohľadom
dozorujúcehoprokurátoraakozákonnéadôvodné.Zdôvodu,žezostranyobvineného,anijehoobhajcu,
nebola podaná sťažnosť voči uzneseniu o vznesení obvinenia, ani žiadosť o preskúmanie postupu

policajta podľa § 210 Tr. poriadku, ktorou by sa vytýkali prieťahy v konaní, alebo procesné pochybenia
policajta,nebolasplnenápodmienkavzmysle§6zákonač.514/2003Z.z.atedažiadosťakonedôvodnú
odmieta.
18. Žalobca sa žalobou, podanou na Okresný súd Bratislava I. dňa 4.10.2013 proti Generálnej
prokuratúre SR domáhal náhrady škody vo výške 3 131,16 eur s prísl.. Uznesením č.k: 11C/202/2013-45

zo dňa 15.1.2015 súd nepripustil zámenu GP SR za SR, zast. GP SR. Podaním, doručeným na súd dňa
9.2.2015 vzal žalobca v tamojšom konaní žalobu späť a konanie Okresný súd Bratislava I. uznesením
č.k: 11C/202/2013-53 zo dňa 9.3.2015, právoplatným dňa 14.8.2015, zastavil.
19. Za právne služby vo veci, vedenej na KDI Bratislava bola žalobcovi dňa 20.2.2013 advokátom JUDr.
Ladislavom Ščurym vystavená faktúra č. 003/2013 na sumu 3 131,16 eur vr. DPH, ktorú sumu žalobca

uhradil advokátovi v hotovosti dňa 25.2.2013. Trovy právneho zastúpenia žalobcu v trestnom konaní
vo výške 3 131,16 eur vr. DPH mali pozostávať tarifnej odmeny a režijného paušálu za úkony právnej
pomoci,poskytnutévroku2011spoluvovýške496,47eurvr.DPH,zaúkonyprávnejpomoci,poskytnutév roku 2012 spolu vo výške 317,39 eur vr. DPH, cestovných náhrad spolu vo výške 1 056,87 eur vr. DPH
a náhrad za stratu času spolu vo výške 1 260,43 eur vr. DPH.
20. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní, znova len zopakoval, že k dopravnej nehode prišlo

14.4.2010, že vec bola pôvodne riešená ako dopravná nehoda v priestupkovom konaní, kde žalobca
vypovedal dňa 18.10.2010, následne bola vec bola postúpená na prejednanie priestupku, preto
bol žalobca prekvapený, že toto rozhodnutie bolo prokurátorom zrušené dňa 1.12.2010 s príkazom
príslušnému príslušníkovi konať v trestnom konaní. K dôvodom hodným osobitného zreteľa uviedol, že
on, ako obhajca žalobcu, bol oslovený prvý krát mailom jeho priateľky dňa 21.12.2010, či prevezmem

jeho obhajobu. Z obsahu mailu vyplýva, že na mieste dopravnej nehody žalobcu nútili policajti aby
si obhajcu nebral. Ten istý deň vypísal plnomocenstvo a poslal ho žalobcovi na ´jeho adresu poštou.
Dňa 20.12.2010 bolo vydané predmetné nezákonné uznesenie, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa
21.12.2010. Dňa 23.12.2010 bol žalobca vypovedať na diaľničnom oddelení polície, tam predložil plnú
moc, oznámil, že si zvolil obhajcu a vo veci nevypovedal z dôvodu, že tam ako jeho obhajca nebol
prítomný. Dňa 23.12.2010 mu žalobca odovzdal uznesenie o vznesení obvinenia proti nemu.- Bolo to

deň pred štedrým večerom, ak by podal sťažnosť, túto by odoslal 27.12.2010, teda po uplynutí zákonnej
lehoty 3 dni a teda podanie sťažnosti bolo bezpredmetné, nemalo by to žiadny význam. Na tomto mieste
zdôrazňuje, že v trestnej veci mu ako obhajcovi nebolo doručené uznesenie o vznesení obvinenia jeho
klienta doposiaľ, čo považuje za porušenie jeho práva na obhajobu a tiež zásady na spravodlivý súdny
proces. Po tom, čo sa veci ujal, už za jeho prítomnosti bol žalobca k veci vypočutý až 15.3.2011. Dávali

na prokuratúru sťažnosť na prešetrenie postupu príslušníkom PZ. Ďalšie dôvody hodné osobitného
zreteľa vidí v tom, že podľa znaleckého posudku MUDr. Viciana bola práceneschopnosť maloletých detí
3 až 7 dní, pričom toto obdobie klasifikuje trestné právo len ako drobné ublíženie na zdraví, teda vec
bola priestupkom a nie trestným činom a trestné stíhanie voči osobe jeho klienta nemalo byť vôbec
začaté. Bola to blamáž, s ktorou sa vysporiadal prokurátor až po 2 a pol roku tak, že trestné stíhanie

voči žalobcovi zastavil. Uznesenie o zastavení trestné stíhania bolo žalobcovi doručené dňa 8.1.2013,
žaloba v tejto veci bola podaná v roku 2015, pričom premlčacia lehota nároku na náhradu škody plynula
do 8.1.2016, takže nárok nie je premlčaný, ako namietal žalovaný. Dôvodmi hodnými osobitného zreteľa
je tiež samotný priebeh dopravnej nehody. Obe vozidlá sa ocitli v priekope vo vzdialenosti 74 m od seba,
akovyplývaznáčrtkusituáciedopravnejnehody,pričomdoposiaľjesporné,akodošloksamotnejzrážke

vozidiel. Doteraz v trestnom spise nie je posudok, ktorým by bol konštatovaný priebeh nehodového deja.
Záverom poukázal na rozhodnutie NS SR 5 Cdo/171/2009, na ktoré odkazuje aj odvolací súd v tomto
konaní s tým, že okolnosti hodné osobitného zreteľa je potrebné skúmať v širšom kontexte.
21.Zástupcažalovanéhonapojednávanízotrvalnasvojompísomnomvyjadreníkžalobe,kdesavyjadril
k všetkým právnym otázkam. Trvá na tom, že rozhodnutie, označené žalobcom, nebolo zrušené pre

jeho nezákonnosť a nebol proti nemu podaný riadny opravný prostriedok. Má za to, že žalobcovi sa
v žiadnom prípade nepodarilo preukázať, že ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nebol
riadne podaný opravný prostriedok a že dôvody hodné osobitného zreteľa v prejednávanej veci nie sú
dané. V čase doručovania rozhodnutia o vznesení obvinenia žalobcovi bol žalobca právne zastúpený,
pričom orgány, činné v trestnom konaní nemohli mať vedomosť o takomto právnom zastúpení. Opravný

prostriedok bol podaný takmer štvrť roka po vznesení obvinenia, už len z toho je vylúčené použitie
prípadu hodného osobitného zreteľa. Je toho názoru, že priebeh trestného stíhania, klasifikácia skutku,
vyhodnotenie znaleckého posudku, podaného v trestnom konaní, sú vecou trestného konania a súd
v občianskoprávnom konaní o náhradu škody toto nemôže opäť posudzovať. Podstatné pre konanie
o náhradu škody, spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu je, či bolo toto rozhodnutie

zrušené pre jeho nezákonnosť. Trestné stíhanie bolo zastavené pre zistenie nových skutočností, ktoré
odôvodňovali takýto postup. Trvá aj na námietke premlčania. Žalobca sa dozvedel o nezákonnom
rozhodnutí v čase jeho doručenia. Pôvodne žalobca v žalobe tvrdil, že mu bola škoda spôsobená
protiprávnym konaním prokuratúry, až v priebehu konania označil za nezákonné rozhodnutie, ktorým
mu mala byť škoda spôsobená, uznesenie vyšetrovateľa o vznesení obvinenia.

22. „V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia,
jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého
rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Aby účastník mohol splniť
svoju povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí najskôr splniť povinnosť tvrdenia. Medzi povinnosťou
tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Neunesením

dôkazného bremena sa pritom rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní
neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej. Pokiaľ účastník
konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy.Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli
preukázané ním tvrdené skutočnosti /skutkové tvrdenia/, od ktorých odvíja priaznivé rozhodnutie pre
seba. Povinnosť tvrdenia pritom možno považovať za základný pilier sporového konania. Z okruhu

tvrdených skutočností žalobca totiž vyvodzuje svoj nárok, ktorý mu má byť súdom priznaný. Tvrdením
skutočností žalobca určuje predmet dokazovania, ktorého pravdivosť súd z dôkazov označených
žalobcom zisťuje. Žalovaný tvrdením skutočností určuje obsah a medze svojej procesnej obrany. Sudca
by mal konanie iba usmerňovať tým, že by skúmal relevantnosť žalobcom tvrdených skutočností
k nároku, sformulovanému v petite žaloby, relevantnosť tvrdenej procesnej obrany k petitu žaloby,

relevantnosť označených dôkazov k tvrdeným skutočnostiam a zhodnotil, či sa označenými dôkazmi
tvrdené skutočnosti preukázali“ /rozsudok NS SR 3Cdo 108/2011, uznesenie NS SR 5Cdo 196/2009/.
23. Žalobca nárok skutkovo oprel o tvrdenie, že v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím
- uznesením zo dňa 20.12.2010, vydaným povereným príslušníkom KR PZ v Bratislave, diaľničné
oddelenieBratislavapodČVS:W.-X/DI-X.-XXXX/,muvzniklaskutočnáškodavovýške3131,16eur,ako
trovy právneho zastúpenia v trestnom konaní, vedenom proti nemu. Tvrdil, že riadny opravný prostriedok

proti uzneseniu, ktorým bolo voči nemu vznesené obvinenie nepodal z dôvodov, hodných osobitného
zreteľa na jeho strane /Vianočné sviatky v roku 2010, chúlostivosť situácie - zranenie 2 maloletých detí
pri dopravnej nehode, štátu ktorej bol účastníkom, vôľa žalobcu, aby bola vec riadne vyšetrená/, ako aj z
dôvodov na strane orgánu štátu /nezistenie skutočného priebehu dopravnej nehody, diskriminácia osoby
žalobcu v tom, že iba on, ako jeden z dvoch účastníkov dopravnej nehody bol trestne stíhaný, nesprávny

procesný postup orgánov, činných v trestnom konaní a nesprávne skutkové vyhodnotenie výsledkov
vyšetrovania/. Nároku na náhradu škody sa domáhal podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov tvrdiac, že jeho nárok na
základe písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 22.2.2013, nebol
uspokojený.

24. Tvrdením týchto skutočností tak žalobca určil predmet dokazovania, ktorého pravdivosť súd výlučne
z dôkazov, označených žalobcom, zisťoval ich vykonaním v súlade s § 185 ods. 2 C.s.p.. Právnym
posúdením veci žalobcom nebol súd v konaní viazaný.
25. Obrana žalovaného spočívala v námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, námietky
nesplnenia zákonných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu, spôsobenú nezákonným

rozhodnutím /neexistencia nezákonného rozhodnutia, nepodanie riadneho opravného prostriedku proti
nezákonnému rozhodnutiu, absencia príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom
škody, spochybňovanie výšky škody/, ako aj v námietke premlčania nároku žalobcu.
26. § Podľa čl. 2 ods. 1,2 3 C.s.p. ochrana ohrozených alebo porušených práv a právo chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je

stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav,
v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na
základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo
na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu.

27. Ustanovenie čl. 46 ods. 3 Ústavy SR zakladá právo osoby voči štátu na náhradu škody, ktorá jej bola
spôsobená nezákonným rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci, ktoré právo je konkrétne
upravené v ustanoveniach zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
28. Podľa § 3 ods. 1 písm. b/ zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v znení úč. od 1/1/2009 do 31/12/2010 /ďalej len „zákon
o zodpovednosti za škodu“/, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci
nezákonným rozhodnutím.
29. Podľa § 4 ods. 1 písm. b/ zákona o zodpovednosti za škodu, vo veci náhrady škody, ktorá bola

spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník
Policajného zboru.
30. Podľa § 4 ods. 3 zákona o zodpovednosti za škodu, ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na
orgáne, ktorý nie je príslušný vo veci konať podľa odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne

postúpiť žiadosť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú
zachované.31. Podľa § 5 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia
vydaného v tomto konaní.

32. Podľa § 6 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, ak tento zákon neustanovuje inak, právo
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
33. Podľa § 6 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu, právo podľa odseku 1 možno priznať iba

vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných
predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
34. Podľa § 18 ods. 1,3 zákona o zodpovednosti za škodu, náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne
vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné
rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a
inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie

zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové
výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania
nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.
35. Podľa § 19 ods. 1,2,3 zákona o zodpovednosti za škodu, právo na náhradu škody sa premlčí za

tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia /
oznámenia/ rozhodnutia. Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď
bolo poškodenému doručené /oznámené/ rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak
ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa. Lehota neplynie počas predbežného

prerokovania nároku podľa odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas
šiestich mesiacov.
36. Podľa § 25 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne
vzťahy upravené v tomto zákone osobitným predpisom /Občianskym zákonníkom/.
37. „Štát musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do

základných práv jednotlivca. Štát totiž nemá slobodnú vôľu, ale je povinný striktne dodržiavať právo
v jeho ideálnej /škodu nepôsobiacej/ interpretácii“ /uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo 121/2012 zo dňa
14.3.2013/.
38. Predovšetkým sa súd, v súlade s pokynom odvolacieho súdu vysporiadal s otázkou správneho
označenia orgánu, konajúceho za štát. Pokiaľ odvolací súd poukazoval na rozsudok NS SR sp. zn. 8Cdo

zo dňa 14.10.2015, podľa ktorého „Ak v trestnom konaní, ktoré sa neskončilo právoplatným odsúdením
obžalovaného, prokurátor zamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo
povereného príslušníka Policajného zboru a podal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu, orgánom
konajúcim v mene štátu vo veci náhrady škody podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. je od 1. januára 2013 Generálna

prokuratúra Slovenskej republiky. Na prípadnú zmenu orgánu konajúceho v mene štátu prihliadne v
takomto konaní súd z úradnej povinnosti.“, má súd za to, že sporné nezákonné rozhodnutie bolo vydané
povereným príslušníkom Policajného zboru dňa 20.12.2010, prokurátorom nebola zamietnutá sťažnosť
proti nemu, nakoľko ako riadny opravný prostriedok sťažnosť ani nebola žalobcom, ani jeho obhajcom,
podaná a nebola ani podaná obžaloba na príslušný súd. V tejto súvislosti súd poukazuje na závery

prijaté v citovanom rozhodnutí: „Na tomto mieste považuje dovolací súd za potrebné citovať ustanovenie
§ 4 ods. 1 písm. m/ zákona č. 514/2003 v znení zákona 412/2012 Z.z., /predtým § 4 ods. 1 písm. l//
podľa ktorého vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1,
koná v mene štátu orgán príslušný podľa písmen a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné
prerokovanienároku(§15),akkuškodedošlovoblastiverejnejmoci,ktorápatrídopôsobnostiviacerých

orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý
vo veci začal konať ako prvý. Ostatne uvedené ustanovenie nepochybne rieši prípad vzniku škody v
oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci. V takomto prípade
pre určenie príslušného orgánu, konajúceho v mene štátu bolo do 31. decembra 2012 rozhodujúce, na
ktorom z nich bola podaná žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody; ak žiadosť

bola podaná na oboch uvedených orgánoch, bol príslušný ten z nich, ktorý vo veci začal konať prvý.
Stav, že oblasť verejnej moci, v ktorej ku škode došlo, patrilo do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej
moci sa najčastejšie vyskytoval na úseku trestného konania, ktorý začínal vydaním uznesenia o začatí
trestného stíhania a bol zavŕšený podaním obžaloby. V takomto prípade ako orgán konajúci v meneštátu prichádzal do úvahy tak MV SR ako aj GP SR /k tomu pozri rozsudok NS SR sp.zn. 3 Cdo
194/2010 z 30.3.2011/. Podľa dovolacieho súdu, tento stav trval do 31. decembra 2012, kedy nadobudol
účinnosť zákon č. 412/2012 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z.z., ktorý zákon zmenil

ustanovenie § 4 ods. 1 písm. b/ /ktoré určoval MV SR ako orgán konajúci v mene štátu v prípadoch,
ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru/ tak, že vo
veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
MV SR, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník
Policajného zboru a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru

alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu
alebo 2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora. Nové ustanovenie, uč. od 1.1.2013 už určuje MV SR za orgán konajúci
v mene štátu /len/ vtedy, ak sú kumulatívne /pozri spojku „a"/ splnené podmienky, že v trestnom konaní
škoduspôsobilvyšetrovateľPolicajnéhozborualebopoverenýpríslušníkPolicajnéhozboru,aprokurátor
nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka

Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu. V tejto veci nedošlo k podaniu
obžaloby prokurátorom na súd, kedy by prichádzala do úvahy GP SR, ako orgán, konajúci o náhrade
škody za štát, preto pokiaľ žalobca podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,
ktorá mu vznikla za účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z. v jeho znení platnom do 31.12.2010 uznesením
povereného príslušníka PZ SR /v pôsobnosti MV SR/, na GP SR, bola GP SR podľa § 4 ods. 3 tohto

zákona povinná bezodkladne postúpiť žiadosť žalobcu MV SR a upovedomiť o tom žalobcu, pričom
účinky uplatnenia nároku na náhradu škody zostali zachované.
39. Procesnou povinnosťou žalobcu bolo preukázanie kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych
predpokladov nároku na náhradu škody voči štátu nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci,
ktorými sú:

a) nezákonné rozhodnutie, nezákonné zatknutie, zadržanie alebo iné pozbavenie osobnej slobody,
rozhodnutie o treste alebo ochrannom opatrení, rozhodnutie o väzbe. V prípade, že sa jedná o
nezákonné rozhodnutie sa požaduje, aby bolo rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda, neskôr
zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
Z hľadiska teleologického výkladu, vychádzajúceho zo zmyslu a účelu právneho predpisu, ktorým je

v prípade uvedeného zákona ochrana základného práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom v zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, nemožno lipnúť
na formálnom zrušení /zmene/ tvrdeného nezákonného rozhodnutia, ale splnenie tejto podmienky
treba vykladať extenzívne. Za ústavne konformný treba preto považovať výklad, podľa ktorého v
prípadeposudzovaniazodpovednostištátuzaškoduspôsobenúrozhodnutímozačatítrestnéhostíhania

a vznesení obvinenia, zastavenie trestného stíhania, ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že
sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie
uznesenia o začatí trestného stíhania a o vznesení obvinenia pre nezákonnosť." NS SR sp. zn. 1Cdo
167/2016, ako aj na ktoré poukazoval odvolací súd v tomto konaní: sp. zn. 4MCdo 15/2009, 4Cdo
183/2009, 1Cdo 64/2008/. Nárok na náhradu škody, spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania,

ktoré sa neskončilo právoplatným odsúdením, judikatúra súdov /R 37/2014/ považuje za špecifický
prípad zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. a to ako nárok na náhradu škody,
spôsobenej nezákonným rozhodnutím.
b) škoda
S poukazom na ust. § 25 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, sa škodou rozumie skutočná škoda

a to, čo poškodenému ušlo /ušlý zisk/, /§ 442 ods. 1 Obč. zák./.
c) príčinná súvislosť medzi a) a b)
V prípade uplatnenia náhrady škody, má poškodený právo aj na náhradu trov konania, ktoré
poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe a pod. /ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu, činného

v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom, vynaložil náklady na trovy obhajoby/.
40. „Podstata nároku na náhradu škody nezákonným rozhodnutím sa neviaže na /ne/správnosť postupu
orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného
stíhania. Súdna judikatúra má za to, že „ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten,
kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov /ako napr. vopred

prerokovaný nárok na náhradu škody písomne podanou žiadosťou/, podľa § 1 až § 4 zákona č. 58/1969
Zb. zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. S prihliadnutím
na konkrétne okolnosti a tiež dôvody, je potrebné vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že
trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté a teda v rámci spoločnosti utrpel ujmu, ktorú by akopoškodený mal mať nahradenú. Tento právny nárok treba hľadať nielen v čl. 46 ods. 3 Ústavy SR,
ale aj vo všeobecnej rovine, predovšetkým v čl. 1 ods. 1 vyššie uvedeného zákona č. 514/2003 Z.z..
Ak má byť štát skutočne považovaný za právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie

svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Nemožno totiž prehliadnuť, že
štát nemá slobodnú voľbu, ale je povinný striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej)
interpretácii. Na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať
trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak
sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv. V takejto situácii nie je rozhodné, ako

orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom
konaní potvrdilo" /rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo 15/2009/.
41. Vykonaným dokazovaním v rozsahu, označenom stranami sporu, mal súd za preukázané splnenie
žalobcom len niektorých hmotnoprávnych podmienok pre vznik zodpovednosti štátu za škodu, ktorá
vznikla žalobcovi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, pričom pre úspech žalobcu v konaní
tieto podmienky museli byť splnené kumulatívne /teda všetky/, aby nárok na náhradu škody voči štátu

žalobcovi vznikol, čo nebolo žalobcom preukázané a preto súd žalobu opätovne zamietol.
42. Nezákonným rozhodnutím v tomto prípade bolo uznesenie KR PZ v Bratislave, diaľničné oddelenie
Bratislava ČVS: KRP-6/DI-BA-2010 zo dňa 20.12.2010 o začatí trestného stíhania žalobcu a o vznesení
mu obvinenia, keďže uznesením Okresnej prokuratúry Pezinok zo dňa 8.1.2013 pod č. 3Pv 641/10-50
bolo trestné stíhanie žalobcu zastavené; z dôvodu premlčania skutku, ako priestupku, nebol dôvod na

postúpenie veci na priestupkové konanie.
43. Škodou v tomto prípade boli náklady právneho zastúpenia žalobcu v trestnom konaní advokátom /
trovy obhajoby/, ktoré žalobca uhradil obhajcovi preukázateľne dňa 25.2.2013 vo výške, uplatnenej
v tomto konaní, teda skutočná škoda /ujma na majetku žalobcu/, ktorá žalobcovi vznikla v príčinnej
súvislosti s nezákonným rozhodnutím orgánu štátu. Žalobca si v konaní uplatňoval náhradu sumy 3

131,16 eur s prísl. teda vo výške, ako mu ju obhajca vyčíslil a túto mu aj uhradil. Preskúmajúc obranu
žalovaného, s prihliadnutím na znenie Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení, akt. ku dňu poskytnutia tej ktorej právnej služby, by
súd, za kumulatívneho splnenia všetkých hmotnoprávnych podmienok pre vznik zodpovednosti štátu,
žalobcovi nepriznal náhradu škody v plnej uplatnenej výške /nepriznal by 4 x porada s klientom v dňoch

22.3.2011, 19.9.2011, 8.5.2012, 16.12.2012, ani 2 x štúdium vyšetrovacieho spisu v dňoch 19.9.2011 a
19.9.2011, nevyplývajúce z obsahu vyšetrovacieho spisu a žalobcom v tomto konaní inak nepreukázané
napr. listinnými dôkazmi, ani za vyčíslený úkon - žiadosť o zaslanie uznesenia o pribratí znalca zo
dňa 9.5.2012; nejde o podanie vo veci samej /viď uznesenie NS SR sp. zn. 3Obo/35/2016 zo dňa
31.1.2017/.Obranažalovanéhooneúmernostivyčíslenejsumycestovnýchnáhradzapoužitieosobného

motorového vozidla obhajcom, súd vyhodnotil ako nedôvodnú a účelovú, vzhľadom na zákonnú úpravu
nároku advokáta na náhradu za takto vynaložené náklady /§ 15 písm. a/, § 16 ods. 4 Vyhlášky MS SR
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
44. Splnenie podmienky predbežného uplatnenia nároku na náhradu škody voči štátu pred podaním
žaloby na súd bola žalobcom v konaní preukázaná písomnou žiadosťou zo dňa 22.2.2013, skutkovo a

čo do výšky náhrady škody vymedzená zhodne, ako v toto konaní. Ako je uvedené vyššie, povinnosťou
GP SR, na ktorú bola žiadosť o predbežné prerokovanie nároku podaná, bolo ju bezodkladne postúpiť
príslušnému orgánu štátu /MV SR/. Nečinnosť GP SR /bezodkladné nepostúpenie tejto žiadosti MV SR/
podľa názoru súdu by nebolo možné pričítať na ťarchu žalobcu.
45. K podmienke podania riadneho opravného prostriedku /sťažnosti/ proti uzneseniu o začatí trestného

stíhania a o vznesení obvinenia:
46. Podľa § 185 ods. 1 zákona č. 301/2015 Z. z. /Trestný poriadok, v znení úč. od 1/1/2010 do 31/3/2010,
ďalej len „Trestný poriadok“/ opravným prostriedkom proti uzneseniu je sťažnosť. Sťažnosťou možno
napadnúť každé uznesenie policajta okrem uznesenia o začatí trestného stíhania.
47. Podľa § 187 ods. 1 Trestného poriadku, sťažnosť sa podáva orgánu, proti ktorého uzneseniu smeruje

a to do troch dní od oznámenia uznesenia, s výnimkou sťažnosti proti uzneseniam podľa; ak sa koná
podľa, sťažnosť sa podáva do skončenia skráteného vyšetrovania. Ak sa uznesenie oznamuje tak
obvinenému, ako aj jeho zákonnému zástupcovi alebo obhajcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré
bolo vykonané najneskoršie.
48. Podľa § 63 ods. 1 až 6 Trestného poriadku, lehoty podľa tohto zákona sa počítajú na hodiny, dni,

týždne, mesiace a roky. Lehota určená podľa hodín začína plynúť začatím úkonu. Do lehoty určenej
podľa dní sa nezapočítava deň, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Lehota určená podľa
týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným
označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň vposlednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca. Ak pripadne koniec
lehoty na deň pracovného pokoja alebo pracovného voľna, pokladá sa za posledný deň lehoty najbližší
budúci pracovný deň; to neplatí pre lehotu väzby. Lehota je zachovaná aj vtedy, ak podanie bolo v lehote

a/ podané na pošte a adresované súdu, prokurátorovi alebo policajtovi, u ktorého sa má podať alebo
ktorý má vo veci rozhodnúť, b/ urobené na súde alebo u prokurátora, ktorý má vo veci rozhodnúť, c/
urobené príslušníkom ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo príslušníkom v služobnom pomere u
jeho nadriadeného alebo služobného orgánu, d/ urobené u riaditeľa ústavu, v ktorom je ten, kto urobí
podanie, vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, alebo e/ urobené ústne do zápisnice na

ktoromkoľvek okresnom súde alebo u okresného prokurátora.
49. Žalobcovi bolo uznesenie o začatí trestného stíhania voči jeho osobe a o vznesení obvinenia zo dňa
20.10.2010 doručené do vlastných rúk dňa 20.12.2010, ktorý deň pripadol na pondelok. Zákonná lehota
3 dni na podanie sťažnosti, riadneho opravného prostriedku, mu v zmysle cit. ust. Trestného poriadku
plynula od 21.12.2010 /utorok/ do 23.12.2010 /štvrtok/, čo bol pracovný deň. Žalobca, ani jeho obhajca,
ktorý prevzal splnomocnenie na obhajobu žalobcu v uvedenom trestnom konaní dňa 21.12.2010, riadny

opravný prostriedok /sťažnosť proti uzneseniu KR PZ v Bratislave, diaľničné oddelenie sp. zn. ČVS:
KRP-6/DI-BA-2010 zo dňa 20.12.2010 o začatí trestného stíhania žalobcu a o vznesení obvinenia,
nepodal. Podanie podnetu zo dňa 23.3.2011 na preskúmanie zákonnosti postupu podľa § 31 a nasl. zák.
č. 153/2011 Z.z. o prokuratúre, ani podanie sťažnosti proti uzneseniu vyšetrovateľa o pribratí znalca do
trestného konania za riadny opravný prostriedok /sťažnosť/ proti uzneseniu o začatí trestného stíhania

určitej osoby a o vznesení obvinenia tejto osobe v žiadnom prípade nemožno považovať.
50. Pokiaľ žalobca v žalobe aj následne v konaní argumentoval, že nepodanie riadneho opravného
prostriedku proti uzneseniu o začatí trestného stíhania žalobcu a o vznesení obvinenia bolo
„konvalidované“ podaním podnetu na preskúmanie zákonnosti postupu OČTK podľa zákona o
prokuratúre zo dňa 23.3.2011 a následne aj podaním sťažnosti proti uzneseniu o pribratí znalca zo dňa

30.8.2012, z obsahu a významu samotného pojmu „konvalidácia“ /právny pojem, označujúci zhojenie
vady konania, majúceho právne účinky, ktoré by boli pre vadu inak neplatné/ je takéto tvrdenie vylúčené.
Ide o zákonnú lehotu v zmysle trestného poriadku, v prípade jej márneho uplynutia odpustenie jej
zmeškania nie je prípustné, nie je možné akceptovať, že nepodanie takéhoto riadneho opravného
prostriedku možno nahradiť podaním akéhokoľvek iného opravného prostriedku, alebo sťažnosti, proti

iným prípadným ďalším rozhodnutiam alebo postupu OČTK. Pokiaľ žalobca namietal, že doposiaľ jeho
obhajcovi v trestnom konaní nebolo doručené predmetné uznesenie o začatí trestného stíhania žalobcu
a vznesení mu obvinenia, súd dáva do pozornosti dátum, kedy si žalobca, už ako obvinený, zvolil
obhajcu. Ak sa tak stalo až po vydaní toho ktorého rozhodnutia v trestnom konaní, v zmysle trestného
poriadku nebol žiaden zákonný dôvod na doručovanie obhajcovi obvineného akýchkoľvek rozhodnutí

alebo iných súčastí trestného spisu, za dobu do udelenia mu plnomocenstva, ex offo. Práve naopak,
podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení úč. ku dňu prevzatia obhajoby, bol obhajca
žalobcu, ako obvineného povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou
sa rozumie, že dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa
svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných

právnych služieb.
51. Vo svetle ustálenej súdnej praxe najvyšších súdnych autorít /uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo
171/2009/, na čo poukazoval aj odvolací súd, dôvody, hodné osobitného zreteľa v zmysle § 6
ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu možno akceptovať len ak nepodanie riadneho opravného
prostriedku bolo spôsobené skutkovým alebo právnym stavom, ktorý vylučoval alebo znemožňoval jeho

podanie. Malo by sa jednať o okolnosti na strane účastníka /napr. náhla nevyhnutná hospitalizácia
v zdravotníckom zariadení, obmedzenie alebo strata procesnej spôsobilosti a pod./, čiže dôvody
subjektívneho charakteru, ktoré okolnosti účastník nemohol vopred predvídať a teda ich vznik ani
ovplyvniť, alebo na strane orgánu, ktorý nezákonné rozhodnutie vydal /nesprávne poučenie o možnosti
podania opravného prostriedku, diskriminácia a pod./“. V opačnom prípade by to viedlo k obchádzaniu

základného procesného inštitútu, ktorým riadne opravné prostriedky sú a ktoré sú zákonom priamo
určené k náprave nezákonností, ktorých sa žalobca, ako poškodený, podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
dovoláva a z ktorých svoj nárok na náhradu škody odvodzuje.
52. Pokiaľ žalobca tvrdil, že dôvodmi osobitného zreteľa na strane žalobcu, kedy by sa podanie riadneho
opravného prostriedku pre vznik nároku na náhradu škody, spôsobenej nezákonným rozhodnutím

nevyžadovalo, bola skutočnosť, že v čase doručenia uznesenia o začatí trestného stíhania žalobcu a o
vznesení mu obvinenia boli vianočné sviatky a teda po prevzatí obhajoby by obhajcom podaná sťažnosť
bola podaná oneskorene, takéto tvrdenie súd nemohol akceptovať, vzhľadom na časové súvislosti,
ako sú uvedené vyššie. Žalobcovi, ako aj jeho obhajcovi, plynula zákonná 3 dňová lehota na podaniesťažnosti v rámci riadneho pracovného týždňa. Žalobca neuviedol žiadnu prekážku objektívneho ani
subjektívneho charakteru, pre ktorú z dôvodu až po uplynutí zákonnej 3 dňovej lehoty majúcich byť
vianočných sviatkov /od 24.12.2010/ by nemala byť sťažnosť, ako riadny opravný prostriedok, včas

podaná.
53. Pokiaľ žalobca tvrdil, že dôvodmi osobitného zreteľa na strane žalobcu, kedy by sa podanie riadneho
opravného prostriedku pre vznik nároku na náhradu škody, spôsobenej nezákonným rozhodnutím
nevyžadovalo, bola „chúlostivosť“ situácie, keďže mu bolo vznesené obvinenie pre ublíženie na
zdraví 2 maloletých detí, mal teda záujem o riadne vyšetrenie skutku, je možné ľudsky chápať ako

pohnútku žalobcu, pre ktorú nepodal riadny opravný prostriedok, vyplývajúcu zrejme z jeho vnútorného
psychického rozpoloženie, ako možného vinníka dopravnej nehody, že mal záujem o riadne a objektívne
zistenie skutočného priebehu dopravnej nehody a jej následkov na zdravie 2 maloletých detí, z pohľadu
zákona o zodpovednosti štátu však súd takéto dôvody nemohol akceptovať. Ak by totiž žalobca riadne
a včas uplatnil opravný prostriedok, bolo by o ňom rozhodované. Ak by sťažnosti bolo vyhovené a jeho
trestné stíhanie by nepokračovalo, škoda /trovy obhajoby/ by mu vznikla v neprimerane nižšej výške. V

prípade zamietnutia sťažnosti by sa skutok i tak ďalej vyšetroval, pričom žalobca by danú podmienku
zodpovednosti štátu za škodu mal splnenú.
54. Pokiaľ žalobca tvrdil, že dôvodmi osobitného zreteľa na strane orgánu, ktorý nezákonné rozhodnutie
vydal, kedy by sa podanie riadneho opravného prostriedku pre vznik nároku na náhradu škody,
spôsobenej nezákonným rozhodnutím nevyžadovalo, sú nezistenie skutočného priebehu dopravnej

nehody, diskriminácia osoby žalobcu v tom, že iba on, ako jeden z dvoch účastníkov dopravnej nehody
bol trestne stíhaný, nesprávny procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a nesprávne
skutkové vyhodnotenie výsledkov vyšetrovania, takéto tvrdenie nebolo možné uznať za dôvodné,
nakoľko súdu v predmetnej veci, konajúcemu v režime Civilného sporového poriadku /predtým
Občianskeho súdneho poriadku/, neprislúcha akokoľvek hodnotiť činnosť orgánov činných v trestnom

konaní, teda ani zaujímať stanoviská k spôsobeniu škody jednotlivými legálnymi úkonmi povereného
príslušníka PZ alebo prokurátora, pričom v konaní bolo potrebné vychádzať z toho, že právna
fikcia nezákonnosti, uznávaná ustálenou judikatúrou, svedčí len uzneseniu o vznesení obvinenia /
ČVS: KRP-6/DI-BA-2010 zo dňa 20.12.2010/, vydanému v tejto veci v pôsobnosti MV SR, nie však
akémukoľvek inému konaniu, alebo rozhodnutiu vydanému v trestnom konaní /viď aj uznesenie NS SR

sp. zn. 8Cdo 289/2014/. „Podstata nároku na náhradu škody nezákonným rozhodnutím sa neviaže na /
ne/správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný
výsledok trestného stíhania“ /rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo 15/2009/.
55. Pokiaľ išlo o žalovaným vznesenú námietku premlčania, túto súd vyhodnotil ako uplatnenú
nedôvodne. Trojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu škody, kedy podmienkou

uplatnenia práva na náhradu škody bolo zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, v zmysle §
19 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, totiž žalobcovi plynula až odo dňa doručenia uznesenia
o zastavení trestného stíhania voči jeho osobe jeho obhajcovi dňa 21.1.2013, teda odo dňa 22.1.2013,
spočívala od 26.2.2013 do 25.7.2013 počas predbežného prerokovania nároku, pričom žalobca nárok
na tunajšom súde uplatnil dňa 1.2.2015, teda včas. Premlčacia lehota, v súlade s obranou žalovaného,

podľa názoru súdu nespočívala od 4.10.2013 do 14.8.2015 /po dobu vedenia konania na Okresnom
súde Bratislava I. pod sp. zn. 11C 202/2013, nakoľko v tamojšom konaní žalobca neuplatňoval nárok na
náhradu škody voči štátu, ako pasívne vecne legitimovanému subjektu podľa osobitného predpisu, ako
uvádzal aj odvolací súd, ale voči GP SR, ako rozpočtovej organizácii.
56. Ako bolo vyššie uvedené, vzhľadom na nesplnenie kumulatívne všetkých hmotnoprávnych

podmienok pre vznik zodpovednosti štátu za škodu, spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej moci v zmysle zákona o zodpovednosti za škodu, žalobu musel súd zamietnuť.
57. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci tak, že žalovanému
priznal plný nárok na náhradu trov konania, vzhľadom na plný úspech v konaní proti žalobcovi.

58. O výške nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodne súd prvej inštancie súdnym
úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej /§ 262 ods. 2 C.s.p./.
59. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodne samostatným uznesením a o výške
tohto nároku rozhodne súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Pezinok.
Podľa § 127 C.s.p., ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené
v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie,
ak nie je ustanovené inak /§ 232 ods. 2 C.s.p./.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.