Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 15, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/283/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912210657
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6912210657.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so
sídlom Karadžičova10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnej: A. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom V. XXX, XXX XX I., občan Slovenskej republiky, o vymoženie pohľadávky vo výške 331,78 Eur
s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom, Exekútorský úrad so sídlom
Duklianskychhrdinov2946/6,90101Malacky,oodvolaníoprávnenéhoprotiUzneseniuOkresnéhosúdu

Rimavská Sobota č. k. 2Er/1872/2012-18 zo dňa 03. júla 2019, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 2Er/1872/2012-18 zo dňa 03. júla 2019 vo
výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým
uznesením č. k. 2Er/1872/2012-18 zo dňa 03. júla 2019 prvou výrokovou vetou exekúciu zastavil

a druhou výrokovou vetou rozhodol, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy
exekúcie vo výške 55,24 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Exekučný súd
napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že podaním zo dňa 11. mája 2017 dal súdny exekútor podnet
na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na pokrytie nákladov spojených
s vymáhaním pohľadávky, čím sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie. Exekučný súd ďalej
uviedol, že z oznámenia súdneho exekútora o stave exekúcie a z predloženého exekučného spisu

bolo zistené, že súdny exekútor šetrením majetkových pomerov povinného zistil, že povinný nevlastní
majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a získať tak výťažok, ktorý by postačoval aspoň na
krytie trov exekúcie. Preto exekučný súd exekúciu z úradnej moci v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) zákona č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) zastavil a oprávneného
zaviazal na náhradu trov exekúcie.

2. Proti uzneseniu exekučného súdu v časti týkajúcej sa výroku o zastavení exekúcie podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že u tvrdenej nemajetnosti je potrebné vychádzať
z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného, pričom zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v
tomto štádiu konania považoval oprávnený za predčasné. Zákon výslovne neupravuje situácie, keď v
súčasnosti povinný síce nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti by nejaký majetok mohol získať. Takéto
situácie však rieši judikatúra v tom zmysle, že pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie

aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je
predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. Namietal, že v danom prípade je povinná fyzická osoba
vdôchodkovomveku(XX rokov),čosvedčívprospechargumentuareálnehopredpokladu,žepovinnáv
budúcnosti bude poberateľkou dôchodku. Oprávnený uviedol, že podľa jeho názoru ani súdny exekútor,
ani exekučný súd nezistili majetkové pomery povinnej dôkladne, pričom uviedol, že povinná môže
vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného,

pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Ďalej namietal, že v prípade, ak by bola
predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky vymáhanej vtomto exekučnom konaní bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky.
Oprávnený ďalej uviedol, že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné, pričom zdravotné poistenie
je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt v SR - výnimky umožňuje

len zákon. Podľa oprávneného exekučný súd musí postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami
Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie v exekúcii, ak zistí, že povinná dobrovoľne nesplnila
svoju povinnosť z exekučného titulu nesplnením povinnosti alebo sa nezistí iný dôvod na to, aby sa
v exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo. Opačným postupom by podľa oprávneného exekučný
súd odoprel základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe. Na základe uvedeného oprávnený

navrhol, aby bolo napadnuté uznesenie exekučného súdu zmenené tak, že návrh súdneho exekútora
na zastavenie exekúcie bude zamietnutý, prípadne, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec
vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie.

3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila. Súdny exekútor k podanému odvolaniu
oprávneného uviedol, že v predmetnej veci bola vylustrovaná (priebežne od začatia exekučného

konania) negatívna majetková podstata, ktorá je okrem iného podporená aj výpisom z Centrálneho
registra exekúcií. Z vykonanej lustrácie majetkovej podstaty povinnej je možné konštatovať jej
nemajetnosť, pričom ďalšie vedenie exekučného konania by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou
hospodárnosti. Ďalej poukázal na viaceré rozhodnutia krajských súdov, v ktorých dospeli k záveru, že
nie je možné prihliadať na možné nadobudnutie majetku v budúcnosti, ale len na aktuálne majetkové

pomery povinného. Zároveň poukázal aj na skutočnosť, že zákonodarca vo veciach napadnutých
od 01.04.2017 striktne ohraničil časový úsek (pri právnických osobách 30 mesiacov, resp. fyzických
osobách 5 rokov), počas ktorého nebol vylustrovaný majetok u povinných osôb, po uplynutí ktorého
exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie. Podľa súdneho exekútora pri použití prípadnej
analógie uvedený časový úsek (vedenie konania, prípadne vykonávanie exekúcie) je možné aplikovať aj

generálne v skôr začatých exekučných konaniach (do 31.03.2017). Vzhľadom na uvedené skutočnosti
preto žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez

nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 (a contrario) CSP a uznesenie okresného súdu podľa § 387
ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca

2017.

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 exekúciu súd
zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, exekúciu zastaví súd
na návrh alebo aj bez návrhu.

9. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že dňa 15. augusta 2012 bola exekučnému súdu doručená
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom bol

právoplatný a vykonateľný Výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 02. júna 2011, ktorý nadobudol
právoplatnosťavykonateľnosťdňa11.júla2012,aktorýmbolapovinnázaviazanázaplatiťoprávnenému
sumu 331,78 Eur s príslušenstvom. Exekučný súd dňa 28. augusta 2012 udelil súdnemu exekútorovi
poverenienavykonanieexekúciepodč.5609109265*.Exekučnémusúdubolnáslednedoručenýnávrh
súdneho exekútora zo dňa 11. mája 2017 na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného

poriadku, nakoľko „lustráciou majetkovej podstaty povinného nebol zistený žiadny majetok“. Vzhľadom
na skutočnosť, že súdny exekútor nepripojil k svojmu podnetu aj exekútorský spis, exekučný súd ho
výzvou zo dňa 10. júna 2019 vyzval na jeho predloženie. Súdny exekútor predložil kompletný spisový
materiál dňa 24. júna 2019, ktorý obsahoval vykonané úkony v danej veci. Exekučný súd následneodvolaním napadnutým Uznesením zo dňa 03. júla 2019 prvou výrokovou vetou exekúciu zastavil podľa
§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

10. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je nemajetnosť povinného dôvodom, keď súd
musí exekúciu zastaviť. Nemajetnosť povinného má vychádzať zo zistení predovšetkým súdneho
exekútora a má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203
ods. 2 Exekučného poriadku. Inak povedané, súd zisťuje, či boli splnené podmienky na zastavenie
exekúcie z podkladov predložených súdnym exekútorom, nakoľko do kompetencie exekútora v rámci

výkonu exekúcie patrí zisťovanie majetku povinného. Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky
(napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012) vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na
vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci a má postavenie orgánu verejnej moci. Poverený súdny
exekútor doručil exekučnému súdu oznámenie o tom, že vykonaným šetrením zistil, že u povinnej nebol
zistený žiadny taký majetok, z ktorého by mohol byť uspokojený nárok oprávneného, pričom na výzvu
exekučného súdu pripojil aj svoju kompletnú spisovú dokumentáciu, z ktorej exekučný súd vychádzal

pri svojom rozhodnutí. Odvolací súd je toho názoru, že toto oznámenie vzhľadom na vyššie uvedené
postavenie exekútora je dostatočným podkladom pre exekučný súd o nemajetnosti povinnej. Exekučný
súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným
záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Postavenie exekútora si nie je
možné zamieňať s výkonom slobodných povolaní, ako je napr. advokát. Exekútor síce nemá právomoc

rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za
podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá.

11. Exekučný súd považoval skutočnosti uvádzané súdnym exekútorom za preukázané a zistil, že sú
splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Za takto

zisteného skutkového stavu sa i odvolací súd stotožňuje so záverom o nemajetnosti povinnej. Navyše
tento záver oprávnený žiadnym spôsobom v podanom odvolaní nespochybnil, nakoľko v podaní uviedol
len svoje predpoklady a domnienky, ktoré neboli spôsobilé vyvrátiť záver o nemajetnosti povinnej.

12. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku oprávneného v tom, že nemajetnosť povinnej je len prechodná,

pričom nie je vylúčené, že povinná v budúcnosti môže poberať dôchodok, resp. nadobudne majetok,
odvolací súd túto vyhodnotil ako irelevantnú. Je totiž potrebné uviesť, že pre exekučný súd je rozhodujúci
skutkový a právny stav v čase vydania rozhodnutia o zastavení exekúcie. Ak teda v uvedenom čase
mal exekučný súd preukázanú nemajetnosť povinnej, ktorá zakladala súdu povinnosť takúto exekúciu
zastaviť, exekučný súd postupoval vecne správne. Súdny exekútor je povinný predložiť vec súdu

bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie (§
57 ods. 4 Exekučného poriadku). Súd je povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú
splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku).
Ak teda čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie je, ako tomu bolo aj v
prejednávanom prípade, exekučný súd nemá inú možnosť, ako prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Musí

vychádzať zo skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, nie zo skutočností domnelých. Inak povedané,
súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach, naopak je povinný rozhodnúť na základe
zistených skutočností.

13. Exekučný poriadok neoprávňuje súdneho exekútora, aby po tom, ako zistí nemajetnosť povinného,

vyčkával na prípadné zlepšenie jeho majetkových pomerov. Rovnako Exekučný poriadok nevyžaduje k
zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného ani súhlas oprávneného.

14. V súvislosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie odvolací súd súčasne poznamenáva, že právoplatné
rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nezakladá prekážku res

iudicata pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými
účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV. ÚS 452/2011 zo dňa 20. októbra 2011).

15. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací

súd preto s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).