Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/144/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2718200384
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2718200384.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocnencom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: X. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. S. XXX/XX, A.,
o zaplatenie sumy 303,02 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Skalica zo dňa 21. februára 2019, č.k. 2Csp/28/2018-91, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 174,84 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 108 eur od 21.01.2015
do zaplatenia, zo sumy 62,64 eur od 10.02.2015 do zaplatenia a zo sumy 4,20 eur od 10.03.2015
do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok
II.) a rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania (výrok III.). Z odôvodnenia
rozsudku vyplynulo, že žalobca sa žalobou domáhal na žalovanom zaplatenia istiny 303,02 eur s 5,05%
ročným úrokom z omeškania, a to zo sumy 108 eur od 20.01.2015 do zaplatenia, zo sumy 62,64 eur od

10.02.2015 do zaplatenia a zo sumy 4,20 eur od 10.03.2015 do zaplatenia, a to z dôvodu, že na žalobcu
zmluvou o postúpení pohľadávok postúpil postupca Slovak Telekom, a. s. pohľadávku voči žalovanému.
Postupca uzatvoril dňa 04.12.2014 so žalovaným zmluvu č. 9004851344, na základe ktorej poskytol
žalovanému telekomunikačné služby, za ktoré sa žalovaný zaviazal zaplatiť cenu stanovenú v zmluve
a v cenníku. Postupca vystavil žalovanému vyúčtovacie faktúry na sumu 108,92 eur, 108 eur, 62,64
eur a 4,20 eur. Žalovaný si zo zostatku postúpených faktúr uplatnil úhradu len faktúr na sumu 108 eur
splatnú 19.01.2015, na sumu 62,64 eur splatnú 09.02.2015, na sumu 4,20 eur splatnú 09.03.2015 a na

sumu 128,18 eur splatnú 09.09.2015. Žalovaný uvedené faktúry neuhradil. Právne súd prvej inštancie
vec posúdil podľa § 3, § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, podľa § 52, § 53, §
517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 OZ. Z vykonaného dokazovania vyvodil záver, že návrhu je možné vyhovieť
len čiastočne. Medzi účastníkmi vznikol občiansko-právny vzťah na základe zmluvy o poskytovaní
verejných služieb, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy. Povinnosťou žalovaného bolo platiť cenu
poskytnutých služieb podľa vystavených faktúr. Žalovaný nezaplatil žalobcovi sumu služieb v celkovej
výške 174,84 eur( 108 +62,64 +4,20), čo mal súd preukázané doloženými faktúrami, preto zaviazal

žalovaného na zaplatenie ceny poskytnutých služieb v zmysle vystavených faktúr celkovo 174,84 eur.
Je nepochybné, že žalovaný sa dostal s plnením tohto dlhu do omeškania, preto ho súd zaviazal aj
na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. a to odo dňa
nasledujúceho po splatnosti každej jednotlivej faktúry. Vo zvyšnej časti žalovanej istiny 128,18 eur spríslušenstvom, ktorá predstavuje zmluvnú pokutu, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, majúc za to, že
ide o neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 5 OZ. Podľa bodu 3 Dodatku k zmluve o pripojení, časť
zmluvná pokuta znie: „Podnik a účastník sa dohodli, že porušením záväzku z viazanosti vznikne podniku

voči účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej
a prevenčnej funkcie prestavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej podniku v dôsledku
porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré podnik poskytol účastníkovi na základe tohto
Dodatku.BenefitmisarozumiesúčetvšetkýchzliavzoštandardnýchpoplatkovzaslužbypodľaCenníka,
ako aj zľava z ceny MT, ktorá predstavuje rozdiel medzi neakciovou a akciovou kúpnou cenou, ak

bol účastníkovi na základe tohto Dodatku MT poskytnutý. Benefity poskytnuté účastníkovi na základe
tohto Dodatku sú uvedené v bode 1 tohto Dodatku alebo v Cenníku. Základom pre výpočet zmluvnej
pokuty za porušenie záväzku viazanosti je suma špecifikovaná v tabuľke č. 1, ktorá zohľadňuje benefity
poskytnuté účastníkovi podľa tohto Dodatku. Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bude vypočítaná podľa
nižšie uvedeného vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia doby
viazanosti až do dňa ukončenia zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písmena a)

alebo b) predchádzajúceho bodu tohto Dodatku alebo do dňa porušenia poskytovania služieb v dôsledku
porušenia záväzku viazanosti podľa písmena c) predchádzajúceho bodu tohto Dodatku: vyúčtovaná
suma zmluvnej pokuty = základ pre výpočet mínus (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet
dní doby viazanosti * základ pre výpočet)“. Spotrebiteľské zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne

dojednané.Žalobcauplatňujeodžalovanéhozmluvnúpokutu,ktorávyjadrujedennéklesaniezozákladu
pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia zmluvy v dôsledku porušenia záväzku
viazanosti alebo do dňa prerušenia poskytovania telekomunikačných služieb v dôsledku porušenia
záväzku viazanosti. Zmluvná pokuta spôsobuje podľa názoru súdu hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, jej obsah nemal žalovaný možnosť ovplyvniť a žalobca

nepreukázal opak. Preto sa toto zmluvné dojednanie medzi žalobcom a žalovaným ako spotrebiteľom
nepovažuje za individuálne dojednané. Zmluva neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by sankcionovalo
právneho predchodcu žalobcu ako poskytovateľa služieb v prípade, že by svoje zmluvné povinnosti
porušil on. Aj v tom je tak možné vidieť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Zmluvná pokuta nebola so žalovaným individuálne dojednaná, má sankčný

charakter, nejde o službu vyžiadanú spotrebiteľom, kedy dodávateľ neposkytuje skutočné protiplnenie a
tak ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Preto súd prvej inštancie vo zvyšku, teda v časti zaplatenia
zmluvnej pokuty, žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP,
keďže strana mala vo veci úspech len čiastočný, súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania nárok.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal v jeho zamietajúcej
časti odvolanie žalobca, a to z dôvodu, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Podľa § 544 ods. 1 OZ si môžu strany pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
dojednať zmluvnú pokutu. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie

k riadnemu splneniu záväzku. Dojednaná zmluvná pokuta má teda predovšetkým čeliť porušeniu
povinnosti (funkcia prevenčná), lebo ak bude zabezpečená povinnosť splnená, bola hlavná funkcia
zmluvnej pokuty vyčerpaná. Právny predchodca žalobcu a žalovaný si dohodli zabezpečovací inštitút
zmluvnej pokuty pre prípad porušenia záväzku viazanosti. Záväzok účastníka riadne a včas platiť cenu
za poskytovanie služieb je definovaný v odseku 1 písm. b) Dodatku. Žalovaný sa dostal do omeškania

s platením faktúr za služby poskytované právnym predchodcom žalobcu. Je zrejmé, že žalovaný
porušil svoje povinnosti poskytnúť žalobcovi zmluvne dohodnuté protiplnenie. Súd však toto porušenie
zmluvných povinností vôbec nezohľadnil. Zmluvná pokuta ďalej plní aj reparačnú funkciu a taktiež
predstavuje sankciu pre toho, kto porušil povinnosť. Spôsob, akým došlo medzi stranami k dohode o
zmluvnej pokute, je individuálne dojednanie zmluvnej pokuty a to práve s ohľadom na to, že žalovaný

mal možnosť vybrať si mobilný telefón a k tomu poskytovanú službu zo širokej škály ponúkaných
tovarov a služieb, k čomu je logicky napočítaná suma zmluvnej pokuty, ktorá predstavuje paušalizovanú
náhradu škody, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať
počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu. Škoda pozostáva z ceny telefónu a sumy,ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v dôsledku poskytnutia iných služieb za akciové ceny s ohľadom na
dobu viazanosti. Zmluvnou pokutou si žalobca zabezpečuje zároveň návratnosť poskytnutej zľavy zo
stanovenej ceny poskytovanej služby alebo navrátených zariadení, ktoré boli žalovanému poskytnuté

v rámci zvýhodnenej ceny. Je teda zrejmé, že právny predchodca žalobcu určil základ výšky zmluvnej
pokuty vo vzťahu k cene poskytnutého zariadenia a zľavnenej cene za poskytované služby a v prípade
neplneniasisvojichpovinnostíježalovanýpovinnývpodobezmluvnejpokutyvrátiťcenovézvýhodnenie.
Žalovanému bola vyúčtovaná zmluvná pokuta v zníženej výške 128,18 eur so zohľadnením počtu dní,
ktoré uplynuli z doby viazanosti, a to vrátane dní, počas ktorých bol žalovaný ešte pripojený, avšak

svoje zmluvné povinnosti riadne a včas platiť cenu za poskytnuté služby si neplnil. Zmluvná pokuta bola
v Dodatku vyjadrená degresívnym spôsobom, čo znamená, že základ zmluvnej pokuty sa znižuje o
čiastku zodpovedajúcu počtu dní uplynutých z doby viazanosti. Poukázal na rozsudok Krajského súdu
v Trenčíne, sp. zn. 19Co/142/2016, rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp. zn. 4Csp/24/2016
a Okresného súdu Malacky, sp. zn. 7C/256/2016. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
zamietajúcej časti zmeniť a vyhovieť žalobe o zaplatenie 128,18 eur s príslušenstvom, alebo rozsudok

v tejto časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým, že si uplatňuje náhradu trov
odvolacieho konania.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana
sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému

je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné.

4. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 2Csp/28/2018 je zaplatenie sumy
303,02 eur s príslušenstvom titulom nedoplatku zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzavretej
medzi právnym predchodcom žalobcu Slovak Telekom, a. s. a žalovaným dňa 04.12.2014.

5. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,

ktorým žalobu v časti o zaplatenie sumy 128,18 eur s úrokom z omeškania, ktorá predstavuje zmluvnú
pokutu,akonedôvodnúzamietolpotom,akourčilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovisumu174,84
eur s príslušenstvom, ktorá suma predstavuje cenu za poskytnuté služby.

6. Po preskúmaní obsahu spisu a odvolacích námietok žalobcu sa odvolací súd plne stotožnil so

skutkovými a právnymi závermi prvoinštančného súdu, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom
pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach
správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom a pretože odvolací súd v celom
rozsahu preberá zistený skutkový stav a zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na
vec aplikoval správne hmotno-právne ustanovenia, a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil,

s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.
Na doplnenie uvádza nasledovné:

7. Odvolací súd zdieľa názor prvoinštančného súdu o neprijateľnosti zmluvnej pokuty v znení, ako
bola dohodnutá medzi jej účastníkmi. Účelom právnej úpravy na ochranu spotrebiteľa je snaha cestou

práva vyrovnať faktickú nerovnosť postavenia zmluvných strán a to spotrebiteľa, ako osoby menej
skúsenej, menej pripravenej a menej odborne zdatnej oproti dodávateľovi profesionálne skúsenejšiemu
a s lepšou znalosťou práva, ktorý navyše spravidla dáva podnet k zmluvnému jednaniu a zmluvné
podklady aj pripravuje. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je zásada, podľa ktorej nesmú
obsahovať neprijateľné podmienky, teda zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej
neplatnosti takejto podmienky (§ 53 ods. 1 až 5 OZ). Nepochybne je právom žalobcu ako poskytovateľa
služieb zabezpečiť splnenie povinnosti odberateľa služieb, pričom zmluvná pokuta je jedným z vhodných
inštitútov, je ale potrebné zachovať korektný prístup k právam zákazníka ako spotrebiteľa a sankcie
zabezpečujúce splnenie povinnosti musia byť primerané. Predmetom zabezpečenia v prejednávanej

veci bola povinnosť žalovaného riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby a po určitú dobu
zostať v právnom vzťahu s poskytovateľom služieb a využívať dohodnutý rozsah služieb. Odvolací
súd pripomína, že sankcia spočívajúca v degresívnej zmluvnej pokute vždy musí zodpovedať nielen
času a rozsahu porušenej povinnosti, ale aj charakteru porušenia povinnosti a závažnosti porušenejpovinnostiazároveňsaodvíjaťodskutočnejareálnejujmy,ktoráporušenímpovinnostivznikne.Sankcia
dohodnutá počas celej platnosti zmluvy a jej hrozba nesmie byť v žiadnom jej štádiu zjavne neprimeraná
a prípadným nárokom na sankciu nemôže vzniknúť bezdôvodné obohatenie.

8. Absenciou spravodlivej úpravy sa stávajú ustanovenia zmluvy, ktoré porušujú práva spotrebiteľa
alebo nereflektujú na poctivý vzťah zákazník - predajca neprijateľnými a teda aj neplatnými. Odvolací
súd zdôrazňuje, že nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva účelnosť, pokiaľ ide však
o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú dohodu o zmluvnej pokute, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej

kontrolyneprijateľnýchpodmienoksozreteľomnapovahu,obsahavšetkyosobitostiprávnehoúkonu,so
zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so
zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinnosti na strane oboch účastníkov zmluvy. Treba zdôrazniť,
že súd nemôže sám rozlišovať medzi konaniami jednotlivých zákazníkov žalobcu, najmä rozlišovať
pri posudzovaní neprijateľnosti zmluvných podmienok pohnútky spotrebiteľov, ktorí od počiatku mali v
úmysle porušiť povinnosti od tých, ktorých okolnosti donútili porušiť zmluvnú povinnosť, pretože takéto

uplatnenie nárokov musí rozlíšiť a rozdeliť už samotná formulácia zmluvných ustanovení, ale musí vždy
posudzovať charakter zmluvných dojednaní v súvislosti s aplikáciou na neurčitý okruh spotrebiteľov.
Ak je zmluvná podmienka neprijateľná voči určitému počtu spotrebiteľov, musí sa absolútna neplatnosť
zmluvnej podmienky vzťahovať na všetkých účastníkov právneho úkonu, v ktorom je takáto neplatná
zmluvná podmienka použitá.

9. Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta dojednaná v bode 3 Dodatku bola v danom prípade uplatnená z
dôvoduriadnehoavčasnéhoneuhradeniacenyposkytnutýchslužiebpovažovalajodvolacísúduvedené
dojednanie o zmluvnej pokute za také, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok,
aby za to zaplatil neprimerane vysokú sankciu. Takéto ustanovenie narúša rovnováhu v neprospech

spotrebiteľa a je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Na tomto závere nič nemení ani tá skutočnosť,
že výška pokuty klesá v závislosti od počtu dní uplynutých z doby viazanosti. Neprimeranosť sankcie
je daná tým, že toto ustanovenie nezohľadňuje výšku dlhu spotrebiteľa, s ktorým je v omeškaní ( v
zmysle zmluvného dojednania môže ísť o rovnakú sankciu za nezaplatenie akejkoľvek aj zanedbateľnej
ceny poskytnutej služby, keďže zmluva nič bližšie v tomto smere nevymedzuje), ani dôsledky, aké toto

porušenie má pre veriteľa. Tak ako uviedol už prvoinštančný súd, omeškaním s platením peňažných
záväzkov totiž nedochádza k automatickému zániku zmluvy a veriteľ je aj naďalej oprávnený požadovať
od žalovaného splnenie jeho záväzkov, predovšetkým využívanie služieb a platenie za ich poskytovanie
až do konca doby viazanosti, prípadne aj dlhšie, kým nedôjde k ukončeniu zmluvy iným spôsobom.
Charakter porušenia povinnosti a závažnosť porušenej povinnosti v tomto prípade odôvodňuje prijatie

záveru,žedohodnutásankciajezjavneneprimeranáauvedenázmluvnápodmienkajepotomobjektívne
spôsobilá poškodiť spotrebiteľa.

10. Záver súdu prvej inštancie treba preto považovať za správny a odvolacie dôvody za nepodložené.
To, aká je v tomto konkrétnom prípade skutočne nárokovaná výška zmluvnej pokuty vo vzťahu k výške

dlžnej sumy a časové obdobie, v ktorom bol žalovaný v omeškaní, je pre posúdenie neprijateľnosti
zmluvnej podmienky irelevantné, pretože súd musí vždy posudzovať charakter zmluvných dojednaní v
súvislosti s aplikáciou na neurčitý okruh spotrebiteľov a na všetky do úvahy prichádzajúce možnosti
aplikácie tohto dojednania.

11. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a nezistiac ani žiadne iné nedostatky v postupe súdu prvej
inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), preto
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, teda v časti tzv. zvyškového
zamietnutia týkajúceho sa veci samej, ako i v závislom výroku o trovách konania z dôvodu vecnej
správnosti potvrdil (§ 387 ods. 2 CSP).

12. V odvolacom konaní plne úspešný žalovaný má v zásade voči žalobcovi v zmysle ustanovenia § 255
ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, avšak
s prihliadnutím ku skutočnosti, že tento bol v odvolacom konaní nečinný a žiadne trovy mu tak nevznikli,
odvolací súd vedený zásadou hospodárnosti konania s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP

aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a rozhodol
tak, že sa mu nárok na náhradu trov nepriznáva.

13. Senát odvolacieho súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).