Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 18, 2020

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9Csp/158/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117218713
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Moravčíková
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2020:4117218713.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Katarínou Moravčíkovou, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: M. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. I.
nad L. XXX, o zaplatenie 1.228,10 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 16.05.2017, sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy vo
výške 1 228,10 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1 052,63 eur
od 08.12.2016 do zaplatenia ako aj trov konania, a to na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere
a stavebnom úvere č. 9804814/369679404. Okresný súd Nitra rozsudkom zo dňa 22.01.2019, č. k.
9Csp/158/2017-121, žalobe v celom rozsahu vyhovel.

2. Na základe odvolania žalovanej Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 28.02.2020, č. k.
6Co/109/2019 - 148, zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podaním žalobcu, označeným ako odstúpenie od úverovej
zmluvy zo dňa 04.08.2016 nedošlo k platnému a účinnému zosplatneniu úveru a to z dôvodov, že
neboli dodržané podmienky § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Preto žalobca nemohol pristúpiť k

zosplatneniu dlhu, a preto právne posúdenie súdu prvej inštancie týkajúce sa plynutia premlčacej doby
nie je správne. Bude preto potrebné zistiť, či mohol žalobca odstúpiť od predmetnej zmluvy a v tom
smere posúdiť zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere spolu s obchodnými
podmienkami. V prípade, ak súd prvej inštancie dospeje k záveru, že veriteľ mohol odstúpiť
od zmluvy, treba aplikovať na tento spor ustanovenia o bezdôvodnom obohatení a v tomto kontexte
bude potrebné posúdiť aj plynutie premlčacej doby.

3. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 18.03.2020 uviedol, že nesúhlasí so záverom odvolacieho súdu, že v
prípade, ak došlo k účinnému odstúpeniu od zmluvy, potom automaticky nastupuje režim, že sa zmluvy
zrušuje od počiatku a strany sú povinné vydať si navzájom poskytnuté plnenia, pretože tento režim
nastupuje len vtedy, ak nie je účastníkmi dohodnuté inak podľa § 48 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Poukázal na čl. IX. Bod 2 zmluvy a v nadväznosti na to na čl. VII bod 2 písm. a) ÚP, čl. VII bod
3 a čl. VIII bod 4 ÚP. Práve podľa týchto ustanovení je zrejmé, že účinky zrušenia zmluvy od počiatku

sa uplatnia len v prípade, ak iným právnym predpisom, alebo dohodou účastníkov nie je upravený iný
účinok zániku zmluvy. V tomto prípade si zmluvné strany v čl. VIII bod 4 ÚP dojednali, že úverová zmluva
zaniká v prípade odstúpenie od zmluvy až dňom doručenia prejavu vôle veriteľa druhej zmluvnej strane(tj. s účinkami ex nunc). Preto nie je možné posudzovať premlčanie podľa § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka (rozs. NS SR , sp. zn. 1M Obdo V2/007). K zrušeniu zmluvy došlo najskôr dňa 04.08.2014,
preto nárok nemožno považovať za premlčaný z dôvodu aplikácie všeobecnej premlčacej doby, ktorá

uplynula až dňa 04.08.2017, pričom žalobca podal žalobu na súd dňa 10.05.2017. na podporu svojich
tvrdení poukázal na odstúpenie od zmluvy podľa Obchodného zákonníka.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa osobne zúčastnil právny zástupca žalobcu. Žalovaná
súdu doručila oznámenie od MUDr. Kosorína, že nie je schopná cestovania, ale nenavrhla, aby

súd pojednávanie odročil, preto uvedené oznámenie posúdil súd ako ospravedlnenie jej neúčasti na
pojednávaní.

5.Súdvovecivykonaldokazovanievýsluchomprávnehozástupcužalobcualistinami,ktorésúsúčasťou
spisu, a zistil nasledovné:

6. Medzi právnym predchodcom žalobcu (ČSOB stavebná sporiteľňa, a. s. a žalovanou bola dňa
18.08.2004 uzatvorená zmluva o mimoriadnom úvere a stavebnom úvere, na základe ktorej bol
žalovanej poskytnutý mimoriadny medziúver vo výške 3 983,27 eur (120 000 Sk), a to až
do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Žalovaná porušila zmluvné podmienky, úver
prestala riadne a včas splácať; preto žalobca ku dňu 31.07.2014 odstúpil od zmluvy a požadoval

okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov. Zostatok úveru vyčíslil v žalobe na 1 228,10 eur,
ktorá suma pozostávala z istiny 1 052,63 eur, zmluvného úroku vo výške 34,22 eur a úroku z omeškania
vo výške 141,25 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1052,63
eur od 08.12.2016 do zaplatenia. Medzi stranami nebola spochybňovaná výška istiny a zmluva spĺňala
všetky náležitosti. Odstúpenie od zmluvy bolo žalovanej doručené dňa 07.08.2014 a žaloba bola podaná

na súd dňa 16.05.2017.

7. Žalovaná namietala premlčanie pohľadávky, pretože zmluva bola uzatvorená ešte dňa 18.08.2004,
roky ho splácala a požadovaný zostatok považuje za premlčaný. Poukázala aj na svoju zlú finančnú
situáciu.

8.Podľa§488zákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonník(ďalejlen„Občianskyzákonník“),záväzkovým
vzťahomjeprávnyvzťah,zktoréhoveriteľovivznikáprávonaplnenie(pohľadávka)oddlžníkaadlžníkovi
vzniká povinnosť splniť záväzok.

9. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

10. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), zmluvou
o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do

určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

12. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie

prípustnej výške.

13. Podľa § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy),
spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené
v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy (1). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (2). Spotrebiteľom je osoba, ktorápri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti (3).

14. Podľa § 53 ods. 1, 2, 4 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy),
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka") (1).
Ustanovenieodseku1sanevzťahujenapredmetplneniaalebocenuplnenia(2).Neprijateľnépodmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (3).

15. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (1). V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (2).

16. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

17. Podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zákon sa nevzťahuje
na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností,
dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu.

18. Podľa § 48 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto

alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté (1). Odstúpením od zmluvy sa zmluva od
začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak (2).

19. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

20. Podľa § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v
dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.
Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať (1). Premlčujú sa všetky
majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva

sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka (2).

21.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

22. Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (1). Najneskôr sa právo na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať
rokov odo dňa, keď k nemu došlo (2).

23. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníkapostúpiťpísomnouzmluvouinému(1).Spostúpenoupohľadávkouprechádzaajjejpríslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené (2).

24. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru,
že žaloba je nedôvodná a je potrebné ju zamietnuť.

25. Právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou založený zmluvou o úvere
je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa

príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú
právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). K uvedenému
záveru dospel súd z dôvodu, že uvedená zmluva je formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko
text zmluvy bol vopred pripravený, žalovaná ako spotrebiteľ nemala možnosť žiadnym podstatnýmspôsobom zasahovať do jej obsahu. Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval
ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a zároveň ako veriteľ, keď
poskytolžalovanejspotrebiteľskýúvervrámcisvojhopodnikaniaažalovanávystupovalaakospotrebiteľ,

pretože nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a úver bol
žalovanej poskytnutý za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania.
S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi
generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou sú v danom prípade ustanovenia § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, súd

vyhodnotil zmluvný vzťah podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.

26. Zmluvný vzťah založený na základe predmetnej zmluvy o úvere nespadá pod úpravu zákona o
spotrebiteľských úveroch, pretože ide o úver, ktorého účelom bolo zachovanie vlastníckych práv k
nehnuteľnosti, a preto súd na tento zmluvný vzťah neaplikoval ustanovenia zákona o spotrebiteľských
úveroch. Súd však aplikoval na vzájomný vzťah ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to bez ohľadu

na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod. S poukazom na vyššie uvedené, aplikoval súd
tak ustanovenia Obchodného zákonníka, ako aj Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), v časti, kde
je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka.

27. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu v
súlade s čl. VII. ods. 2. písm. a) úverových podmienok (ÚP) odstúpil pre omeškanie splátok od zmluvy o
mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere listom zo dňa 04.08.2014, a zároveň požadoval
zaplatenie celej splatnej dlžnej sumy aj s príslušenstvom. Odstúpenie od zmluvy sa dostalo do sféry
dispozície žalovanej dňa 07.08.2014. V zmysle § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa odstúpením od

zmluvy zrušila zmluva s účinkami ex tunc (od začiatku), čím zanikli práva a povinnosti účastníkov zo
zmluvy, pričom momentom odstúpenia od zmluvy mali účastníci zrušenej zmluvy povinnosť navzájom
si vrátiť už vykonané plnenia podľa § 457 Občianskeho zákonníka.

28. Pokiaľ ide o čl. VII. ods 3. ÚP, v zmysle ktorého „v prípade odstúpenia od úverovej zmluvy nezaniká

záväzok dlžníka, spoludlžníka a ručiteľa/ľov splatiť celú dlžnú sumu vrátane príslušenstva“, k tomuto
súd uvádza, že toto dojednanie nebolo individuálne dojednané a nie je možné na neho prihliadať z
nasledovných dôvodov.

29. Zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, hoci je ako zmluvný

typ upravená v Obchodnom zákonníku (§ 497 a nasl.) a predstavuje „absolútny obchod“, sa ako
spotrebiteľskázmluvaspravujeajustanoveniami§52anasl.Občianskehozákonníka,pretoževzhľadom
na povahu účastníkov zmluvy vznikli medzi nimi typické občianskoprávne vzťahy. Na zmluvu preto
dopadá i ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda práva a povinnosti účastníkov
spotrebiteľskej zmluvy sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa a

spotrebiteľ si ani iným spôsobom nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Uvedené vedie potom
následne k tomu, že dojednania v spotrebiteľskej zmluve sú v takomto prípade použiteľné len vtedy, ak
neodporujú úprave, ktorá má prednosť, a teda úprave spotrebiteľských vzťahov v
Občianskom zákonníku a na neho nadväzujúcich predpisoch. Iné zmluvné dojednanie, ktoré by
zaväzovalo spotrebiteľa aj po odstúpení od zmluvy platiť úver aj s úrokmi, poplatkami a ostatnými

nákladmi, tj. ako keby k odstúpeniu nedošlo, je v rozpore s § 54 Občianskeho zákonníka, pretože
ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zaväzuje spotrebiteľa nad rámec povinností vzniknutých podľa
Občianskeho zákonníka, evidentne zhoršuje jeho postavenie. Také ustanovenie zmluvy o úvere, podľa
ktorého má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj napriek odstúpeniu od zmluvy (čl. VII. ods. 3.
ÚP) je nevýhodnejšie ako účinky odstúpenia od zmluvy podľa úpravy v ustanoveniach § 48 a § 457

Občianskeho zákonníka. Predmetné dojednanie o odlišnom režime v prípade odstúpenia od zmluvy je
potom v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda ide o neplatné
dojednanie podľa § 39 Občianskeho zákonníka, keďže je v rozpore so zákonom. Znamená
to, že uvedenému dojednaniu nemožno pripisovať žiadny právny význam a pri posudzovaní účinkov
odstúpenia od zmluvy treba postupovať podľa príslušných ustanovení upravujúcich občiansko-právne

vzťahy. To isté (teda neplatnosť dojednania) platí aj o čl. VIII ods. 4 ÚP, na ktoré žalobca v priebehu
sporu poukázal a tvrdil, že k zániku zmluvy dochádza dňom doručenia prejavu vôle veriteľa, ktorým
veriteľ odstupuje od úverovej zmluvy.30. Zároveň má súd za to, že v prípade, že existuje duplicitná právna úprava rovnakých inštitútov
súkromného práva (v tomto prípade úprava odstúpenia od zmluvy) a zároveň boli následne do
právneho poriadku SR zavedené ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, že ani použitie právnej úpravy

odstúpenia od zmluvy podľa Obchodného zákonníka nie je namieste. Ustanovenie § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka pritom možno zároveň považovať za súčasť špeciálnej právnej úpravy v
oblasti spotrebiteľského práva, ktoré má špeciálne postavenie vo vzťahu k ustanoveniam Obchodného
zákonníka, nakoľko riešia práve situáciu kolízie na jednej strane ustanovení príp. zmluvných dojednaní,
ktoré nie sú na prospech spotrebiteľa (v tomto prípade účinky odstúpenia od zmluvy ex nunc podľa

Obchodného zákonníka) a na druhej strane ustanovení o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetkých
iných ustanovení upravujúcich právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ (účinky odstúpenia od
zmluvy ex tunc podľa Občianskeho zákonníka), práve v prospech tejto druhej skupiny ustanovení. Súd
zastáva názor, právna úprava v rámci spotrebiteľského práva vylučuje odchýlenie sa od Občianskeho
zákonníka v neprospech spotrebiteľa, čo znamená, že aj v prípade otázky odstúpenia od zmluvy sa
použijú ustanovenie § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 457

Občianskeho zákonníka.

31. Okrem toho súd poukazuje na ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v
znení účinnom od 01.04.2015), v zmysle ktorého sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť

normy obchodného práva. Prednostné použitie Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské vzťahy v
zmyslecitovanéhoustanoveniasapritomnevzťahujelennavzťahyzaloženépojehoúčinnosti.Uvedené
ustanovenie nadobudlo účinnosť dňom 01.04.2015, pričom právny predpis, ktorého je súčasťou, nemá
prechodné ustanovenie, preto sa od jeho účinnosti vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto
dňom (napr. na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 MCdo 14/2014 zo dňa 21.04.2015).

32. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané.
Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená,
že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom
premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv,

jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu
donucujúcemu zákroku zo strany súdov.

33. V konaní ide o právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, ktoré sa premlčuje v 2-
ročnej subjektívnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo

k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, najneskôr v 3-ročnej (resp. 10-ročnej, ak
ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie) objektívnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odo dňa, keď
k bezdôvodnému obohateniu došlo.

34. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah

je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému
ešte plynie druhá premlčacia doba. Odstúpením od zmluvy vzniklo právnemu predchodcovi žalobcu
právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia od žalovanej v dvojročnej subjektívnej premlčacej
dobe. Premlčacia doba v danom prípade začala plynúť dňa 08.08.2014 (nasledujúci deň
po doručení odstúpenia od zmluvy) a uplynula dňa 08.08.2016. Nakoľko bola žaloba podaná na súd

dňa 16.05.2017, bola podaná až po márnom uplynutí premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.Súduvádza,žepremlčaciudobupočítaloddoručeniaodstúpeniažalovanej,anieoddátumu,
uvedeného v odstúpení od zmluvy žalobcu ako deň 31.07.2014.

35. V otázke premlčania pritom súd dospel k záveru, že v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, je potrebné posúdiť otázku premlčania podľa všeobecného právneho predpisu, ktorý
upravuje spotrebiteľské právo, a to podľa Občianskeho zákonníka, nakoľko právna úprava uvedených
inštitútov podľa Občianskeho zákonníka je pre spotrebiteľa priaznivejšia (napr. rozh. NS SR sp. zn. 3Cdo
87/2017). Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že to bol dodávateľ, ktorý naformuloval text zmluvy a
rozhodol sa využiť inštitút odstúpenia od zmluvy, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré

zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (výpoveď, strata výhody
splátok). Základnou črtou spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany, v tomto prípade
žalovanej, preto nemožno chrániť dodávateľa, ktorý nebol dostatočne obozretný, nevzal do úvahy, akénásledky sú podľa zákona spojené s odstúpením od zmluvy, hoci u neho možno dôvodne predpokladať
podstatne vyššiu znalosť práva než u spotrebiteľa.

36. V konaní bola teda zo strany žalovanej vznesená námietka premlčania, na ktorú súd prihliadol ako
na dôvodnú. Na základe toho dospel k záveru, že z dôvodu premlčania nároku žalobcu nebolo možné
mu uplatnený nárok priznať, a preto súd žalobu ako nedôvodnú vo výroku I. rozsudku zamietol. Za
premlčané považoval súd aj uplatnené úroky z omeškania, keďže tvoria príslušenstvo pohľadávky a
sledujú jej osud, z čoho možno usúdiť, že vedľajší úrokový záväzok sa premlčí najneskôr v rovnakej

dobe ako hlavný peňažný záväzok.

37. Podľa § 255 ods. 1 a 2 zák. č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej ako CSP), súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (1). Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo (2).

38. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (2).

39. Podľa čl.17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania strán sporu a iných osôb.

40. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods.1 CSP, keď žalovaná bola v konaní úspešná v celom rozsahu, čo znamená, že by mala
nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania. Pretože jej ale žiadne trovy nevznikli a ani žiadne zo spisu
nevyplývali, súd s poukazom na čl. 17 CSP rozhodol o tom, že jej nárok na náhradu trov celého konania,
tj. tak trov konania pred súdom prvej inštancie ako aj trov odvolacieho konania, proti žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.