Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 11, 2018

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 9C/47/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6317207808
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslava Vaňová

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2018:6317207808.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBreznovkonanípredsudkyňouMgr.MiroslavouVaňovou,vprávnejvecižalobcu:Z.C.,nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom K. 5, XXX XX C., právne zastúpeného JUDr. Marianom Holým, advokátom,
so sídlom B. Němcovej 1A, 977 01 Brezno, proti žalovanému: Slovenská kancelária poisťovateľov, IČO:
36062235, so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, právne zastúpenému spoločnosťou MGA IURIS
s.r.o., IČO: 47233028, so sídlom Pri starej prachárni 10, 831 04 Bratislava, o zaplatenie 7.000,- € s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 7.000,- € s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 7.000,- € od 18.11.2017 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 27.11.2017, doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.11.2017, domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 7.000,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.000,-
€ od 18.11.2017 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu zdôvodnil tým, že bol vlastníkom a držiteľom osobného motorového vozidla zn. BMW

XXXD E60, EČV: BR-XXXBX. Dňa XX.XX.XXXX viedol toto motorové vozidlo na ceste z horského
priechodu Čertovica v smere na obec Jarabá a Brezno. V jednej zo zákrut mu vošlo do protismeru
osobné motorové vozidlo zn. AUDI 80 EČV: BR-XXXAO. Toto vozidlo viedol p. Z. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C., S. XX. V záujme vyhnúť sa čelnej zrážke strhol vedenie vozidla do jediného voľného smeru,
teda mimo vozovku po jeho pravej strane. Tak sa dostal do priekopy pri ceste. Vodič vozidla AUDI
80 s EČV: BR-XXXAO ihneď zastavil na okraji vozovky, avšak nachádzal sa aj v čase po zastavení
vozidla v jeho jazdnom pruhu. Spolu prezreli jeho vozidlo, pričom konštatovali, že škoda na vozidle

nebude vysoká. Z toho dôvodu na políciu škodovú udalosť neoznamovali. Až po tom, čo sa na miesto
dostavila odťahová služba, ktorá jeho vozidlo uvoľnila z miesta mimo vozovky, bolo zistené, že rozsah
škôd na pravej strane vozidla, ktorú nebolo pre nános snehu vidieť, je oveľa väčší, ako pôvodne
predpokladali. V tom čase však už vodič p. Z. C. so svojím vozidlom z miesta kolízie odišiel. Ako ho
informovala majiteľka vozidla Z.. B. C., matka vodiča, vznik škodovej udalosti bezodkladne oznámili
poisťovni ASTRA, v ktorej mali uzatvorenú zmluvu o PZP. Neskôr bol prizvaný spoločnosťou TECHCAR
Slovakia s.r.o. na pristavenie vozidla na ohliadku s odôvodnením, že túto službu vykonávajú pre

poisťovňu ASTRA. Ohliadka bola vykonaná dňa 06.02.2015. Ako bol neskôr informovaný, poisťovňa
ASTRA bola pobočkou zahraničnej poisťovne so sídlom v Rumunsku. Na túto poisťovňu bol vyhlásený
konkurz rumunským súdom. Z dôvodu nemožnosti plnenia zo strany poisťovne pre insolvenciu prešla
povinnosť zaplatiť náhradu škody na žalovaného z garančného poistného fondu. Viedol korešpondenciusožalovaným,sospoločnosťouTECHCARSlovakias.r.o.ajsmajiteľkouvozidla,ktorédopravnúnehodu
spôsobilo. Žalovanému predložil všetky doklady, ktoré si od neho vyžiadal. Ako ho informovala Z..
B. C., aj ona poskytla všetku potrebnú súčinnosť a komunikovala aj priamo so žalovaným. Žalovaný

však doriešenie poistnej udalosti odďaľoval, žiadal stále nové doklady, preto sa obrátil na právneho
zástupcu, aby mu pri riešení tejto situácie pomohol. Dňa 25.07.2017 zaslal žalovanému list zn. B
XX/XX-XXXX, ktorým vyzval žalovaného o zaplatenie poistného. Týmto listom reagoval aj na otázku
premlčania nároku na poskytnutie náhrady škody, pretože mu bolo zo strany žalovaného avizované.
Na túto výzvu reagoval žalovaný písomne listom zo dňa 03.08.2017, ktorým si opakovane vyžiadal

všetky podklady pre likvidáciu poistnej udalosti. Napriek tomu, že všetky požadované doklady už boli
žalovanému poskytnuté, zaslal dňa 25.09.2017 spolu so sprievodným listom zn. B XX/XX-XXXX všetky
doklady preukazujúce vznik škody a jej výšku opakovane. Jediným novým dokladom bolo potvrdenie
predajcu vozidiel o cene jeho vozidla v čase vzniku poistnej udalosti. Na to reagoval žalovaný listom
zo dňa 18.10.2017 oznámením, že nepreukázal svoje nároky na poskytnutie náhrady škody. K výške
náhrady škody žalobca uviedol, že vozidlo zakúpil cca 4 mesiace pred dopravnou nehodou za cenu

11.500,- €. Z Posudku ceny vozidla vystaveného dlhoročným predajcom ojazdených vozidiel vyplýva,
že ním uvádzaná cena s ohľadom na typ vozidla, vek vozidla, jeho výbavu a opotrebenie je táto cena
adekvátna. Vozidlo nedal opraviť, ale ho odpredal ako havarované. Za odpredaj zvyškov vozidla obdržal
kúpnu cenu vo výške 4.500,- €. Škoda, ktorá mu bola spôsobená, ktorú požadoval od žalovaného
nahradiť a ktorú aj preukázal, teda predstavuje 7.000,- €. Žalovaný porušil svoju zákonnú povinnosť, keď

bez uvedenia relevantných dôvodov odmietol poskytnúť náhradu škody spôsobenej na jeho motorovom
vozidle prevádzkou motorového vozidla EČV: BR-XXXAO. Z uvedených dôvodov nemá inú možnosť,
ako obrátiť sa s vymáhaním svojich oprávnených nárokov na súd. Šetrenie škodovej udalosti bolo
ukončené dňa 18.10.2017, dňa 17.11.2017 mal žalovaný poskytnúť poistné plnenie. Je zrejmé, že
prevádzkovateľ vozidla si splnil svoju povinnosť uzatvoriť zmluvné poistenie, ktoré sa vzťahuje práve

na škody vyvolané osobitnou povahou aj motorových vozidiel. Z oznámenia žalovaného zn. XXXXX zo
dňa 23.05.2016 vyplýva, že poisťovňa ASTRA nebola schopná z dôvodu platobnej neschopnosti vyplatiť
poistné plnenie a z toho dôvodu povinnosť poskytnúť poistné plnenie prešla na žalovaného v zmysle §
24 ods. 2 písm. c) zákona č. 381/2001 Z.z. Žalobca si tiež uplatnil nárok na úrok z omeškania v zákonnej
výške od 18.11.2017, keď uviedol, že do omeškania sa žalovaný dostal dňa 18.11.2017 a v tom čase

bola výška úroku stanovená ECB vo výške 0,0 % ročne. Výška úroku z omeškania tak predstavuje 5
% ročne. Po právnej stránke žalobca zdôvodnil svoj žalobou uplatnený nárok odkazom na ustanovenia
§ 427 až 431 Občianskeho zákonníka, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj na ustanovenia
§ 4 ods. 2 písm. b) a § 24 ods. 2 písm. c) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov. Ako

dôkazy žalobca označil a doložil: zápis o poškodení vozidla k škodovej udalosti TECHCAR Slovakia z
06.02.2015, 12 fotografií z miesta nehody a nedlho po nehode (po odtiahnutí), technický preukaz vozidla
poškodeného, komunikáciu s poisťovňou ASTRA a TECHCAR Slovakia, kúpnu zmluvu na vozidlo zo
dňa XX.XX.XXXX spolu s príjmovým dokladom, posudok ceny vozidla od predajcu AUTO-ŠUHO, s.r.o.,
hlásenie škodovej udalosti spísané na mieste dopravnej nehody, list žalovaného zn. XXXXX zo dňa

23.05.2016, list zn. B 17/50-1277 zo dňa 25.07.2017, list žalovaného zn. LA 84515 zo dňa 03.08.2017,
list zn. B 17/50-1624 zo dňa 25.09.2017, list žalovaného zn. LA 84515 zo dňa 18.10.2017, kúpnu zmluvu
na vozidlo zo dňa XX.XX.XXXX.

3. Žalovanému bol doručený opis žaloby s prílohami, ktorý sa k žalobe vyjadril vo vyjadrení zo dňa

24.01.2018, doručenom súdu dňa 29.01.2018, v ktorom uviedol, že so žalobou nesúhlasí, nakoľko je
nedôvodná, uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, keď vzniesol voči celému uplatnenému nároku
žalobcu na náhradu škody námietku premlčania s poukazom na ustanovenia § 106 ods. 1 a § 100 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že je právnickou osobou zriadenou zákonom č. 381/2001 Z.z., ktorá
okrem iného v súlade s § 20 ods. 1 tohto zákona spravuje poistný garančný fond a poskytuje z neho v

súlade s § 24 ods. 2 tohto zákona poistné plnenie. Povinnosť poskytovať poistné plnenie podľa zákona
č. 381/2001 Z.z. sa v súlade s jeho § 1 vzťahuje na škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel,
ktorá je osobitným druhom zodpovednosti za škodu podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka.
V danom prípade sa žalobca o osobe zodpovednej za jemu spôsobenú škodu dozvedel prakticky v
okamihu vzniku škody ešte dňa XX.XX.XXXX. Uvedené je zrejmé z hlásenia škodovej udalosti spísanej

na mieste dopravnej nehody, ktoré založil žalobca do spisu spolu so žalobou, keď v pol. č. 3 je uvedená
vlastníčka vozidla, ktorého prevádzkou mala byť spôsobená škoda žalobcovi. Táto vedomosť žalobcu
o osobe, ktorá zodpovedá za škodu, ktorá mu mala vzniknúť dňa XX.XX.XXXX, je nakoniec zrejmá aj
z oznámenia žalobcu zo dňa 16.09.2015 doručeného žalovanému dňa 18.09.2015. Žalobca pritom vkonaní uplatňuje nárok na náhradu škody spočívajúcej v skutočnej škode. Výška tejto škody v zásade
zodpovedá rozdielu v hodnote veci pred spôsobením škody a po jej spôsobení. Sám žalobca uviedol,
že vozidlo kúpil za kúpnu cenu 11.500,- €. Za stavu, keď žalobca nadobudol vozidlo iba niekoľko

týždňov pred poškodením vozidla BMW, pričom vek vozidla bol v tom čase viac ako 11 rokov, tak jeho
hodnota v čase poškodenia zodpovedala hodnote, za akú toto vozidlo žalobca kúpil. Žalobca pritom
uviedol, že vozidlo bez vykonania jeho opravy, teda v poškodenom stave, predal dňa 06.02.2015, teda
hodnota vozidla po jeho poškodení bola 4.500,- €. O výške spôsobenej škody sa teda žalobca dozvedel
06.02.2015, keď sa dozvedel o hodnote vozidla po jeho poškodení z kúpnej zmluvy, ktorú uzatvoril

s M. Z.. Žalobca sa teda o škode na majetku a o tom, že mu za ňu zodpovedá B. C. podľa § 427
a nasl. Občianskeho zákonníka, dozvedel už dňa 06.02.2015. V súlade s § 106 ods. 1 Občianskeho
zákonníka potom premlčacia doba tohto nároku začala najneskôr plynúť dňa 06.02.2015 a uplynula
najneskôr dňa 06.02.2017. Tento nárok však žalobca uplatnil voči žalovanému až žalobou doručenou
súdu dňa 27.11.2017, t.j. až po uplynutí premlčacej doby. Ďalej žalovaný uviedol, že pokiaľ podľa žalobcu
premlčacia doba jeho nároku vo vzťahu k žalovanému má byť trojročná a začína plynúť jeden rok po

poistnej udalosti, tento názor žalobcu považuje za nesprávny. Podľa žalovaného s poukazom na § 15
ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. sa na premlčanie nárokov voči poisťovateľovi z povinného zmluvného
poistenia (teda aj voči žalovanému s poukazom na § 24 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z.) použije
rovnaká právna úprava ako na premlčanie nároku voči osobe zodpovednej za škodu, keď poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 27.08.2014 sp. zn. 2 M Cdo/9/2013. Premlčanie nárokov zo

zodpovednosti za škodu osobitne upravuje § 106 Občianskeho zákonníka, preto nárok poškodeného
voči poisťovateľovi z povinného zmluvného poistenia sa nepremlčuje vo všeobecnej premlčacej dobe
podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedených skutočností žiadal žalobu zamietnuť. Ako
dôkazy žalovaný označil a doložil: oznámenie žalobcu zo dňa 16.09.2015 ako poškodeného o uplatnení
si nároku na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla.

4.Žalobcavosvojejreplikezodňa20.02.2018,doručenejsúdudňa20.02.2018,kvyjadreniužalovaného
uviedol, že žalovaný sa vo svojom vyjadrení vôbec nezaoberá vznikom nároku žalobcu na zaplatenie
náhrady škody a ani k jej výške, vznáša len námietku premlčania, ktorú aj viacerými okolnosťami a

skutočnosťami odôvodňuje. S tvrdením žalovaného, že nárok je vo vzťahu k žalovanému premlčaný,
nesúhlasil. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25 Cdo 113/2006 zo dňa
12.12.2007, v ktorom súd prijal záver, že poškodený má voči poistiteľovi nárok na poistné plnenie,
nie nárok na náhradu škody. Je pravda, že v tom čase platil pre Českú republiku zákon o povinnom
zmluvnom poistení č. 168/1999 Sb., teda iná právna úprava ako pre Slovenskú republiku. Z citovaných

ustanovení tohto zákona je však zrejmé, že práve v princípoch náhrady priamo od poistiteľa bola právna
úprava rovnaká. Ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 168/1999 Sb. účinného pre Českú republiku plne
zodpovedá zneniu § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. účinného pre Slovenskú republiku. Práve z
toho dôvodu NS ČR prijal v tomto rozhodnutí záver, že na premlčanie nároku na poistné plnenie voči
poisťovateľovi pri povinnom zmluvnom poistení platí trojročná premlčacia doba, ktorá začína plynúť až

rok po poistnej udalosti. V celom rozsahu teda súd aplikoval na premlčanie nároku voči poisťovateľovi §
104 Občianskeho zákonníka, pričom v tom čase platila pre premlčanie nárokov rovnaká právna úprava
Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. pre oba štáty rovnako. Žalobca nesúhlasil s tým, že by sa
pre premlčanie nároku žalobcu voči žalovanému mala aplikovať právna úprava podľa § 106 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Taktiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Mcdo/9/2013

zo dňa 27.08.2014, v ktorom Najvyšší súd SR stotožnenie premlčania vo vzťahu škodcu a poistiteľa
podľa § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. odmietol, keď označil plnenie poskytované poistiteľom
za nárok vyplývajúci z osobitného právneho predpisu, nie za nárok na náhradu škody. Z charakteru
plnenia poskytovaného poškodenému poistiteľom z povinného zmluvného poistenia je teda zrejmé,
že sa v takýchto prípadoch jedná o poskytovanie poistného plnenia. Pre poistné plnenie teda platí

všeobecná premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka a osobitnou právnou úpravou je
ustanovenie § 104 Občianskeho zákonníka. Zároveň žalobca poukázal aj na rozsudok Krajského súdu
v Banskej Bystrici č.k. 17Co/964/2015-145 zo dňa 27.04.2017, v ktorom Krajský súd s odvolaním sa
na stanoviská Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp. zn. 2Mcdo/9/2013 a Najvyššieho súdu Českej
republiky v rozhodnutí sp. zn. 25 Cdo 113/2006 zaujal rovnaké stanovisko, keď vo vzťahu k poistiteľovi

aplikoval trojročnú premlčaciu dobu s posunutím začiatku jej plynutia rok od poistnej udalosti podľa § 104
Občianskeho zákonníka, vo vzťahu k vlastníkovi vozidla aplikoval § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka
o dvojročnej premlčacej dobe.5. Žalovaný vo svojej duplike zo dňa 21.03.2018, doručenej súdu dňa 23.03.2018, k vyjadreniu žalobcu
uviedol, že s právnym názorom žalobcu, že uplatnený nárok nemá byť premlčaný, nesúhlasí, nakoľko
tento právny názor neobstojí. Zákon č. 381/2001 Z.z. v § 15 ods. 2 výslovne uvádza, že na premlčanie

priameho nároku podľa zákona č. 381/2001 Z.z. sa použije rovnaká úprava ako na premlčanie nároku
voči osobe zodpovednej za škody s tým, že v odkaze pod čiarou výslovne taxatívne odkazuje na
ustanovenie § 106 Občianskeho zákonníka. Za stavu keď § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. výslovne
uvádza, že na premlčanie priameho nároku poškodeného voči poisťovateľovi podľa zákona č. 381/2001
Z.z. platí rovnaká úprava ako voči osobe, ktorá škodu spôsobila a § 104 Občianskeho zákonníka úpravu

premlčanianáhradyškodyneobsahuje,taksaustanovenie§104Občianskehozákonníkanapremlčanie
nároku poškodeného podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. nevzťahuje. Podľa žalovaného takýto
záver prinajmenej nepriamo vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Mcdo 9/2013. K
poukazu žalobcu na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/964/2015 žalovaný
uviedol, že v súlade s článkom 2 ods. 2 Civilného sporového poriadku a zásadou právnej istoty majú
byť právne spory rozhodované v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít,

ktorou je v sústave všeobecného súdnictva iba Najvyšší súd. Poukázal na to, že Krajský súd v Banskej
Bystrici napr. v rozhodnutí sp. zn. 13Co/20164/2013 z 09.12.2013 po právnej stránke nespochybňoval
premlčanie priameho nároku podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. za podmienok podľa § 15
ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. a § 106 Občianskeho zákonníka, pričom rovnako je tomu prakticky u
všetkých súdov v SR, keď poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/208/2016,

rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co/388/2013, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.
zn. 24Co/862/2014, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/58/2013, rozhodnutie Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 2Co/126/2013. K ostatným okolnostiam tejto veci žalovaný uviedol, že žalobca
síce tvrdil, že vozidlo, ktorého poškodením mu mala vzniknúť škoda, kúpil za kúpnu cenu 11.500,- €,
no túto skutočnosť nepreukázal, navrhol preto, aby žalobca predložil kúpnu zmluvu, ktorou nadobudol

predmetné vozidlo. Na základe uvedených skutočností naďalej zotrval na nedôvodnosti žaloby a žiadal
žalobu zamietnuť.

6. Súd nariadil pojednávanie v predmetnej veci na deň 11.10.2018, na ktoré sa dostavil žalobca, taktiež
sa dostavil právny zástupca žalobcu, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne

a včas. Na pojednávanie sa nedostavil žalovaný, dostavil sa právny zástupca žalovaného, ktorý mal
doručeniepredvolanianapojednávanievykázanériadneavčas.Zatýchtoprocesnýchpodmienokpotom
súd postupoval v súlade s ustanovením § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
v texte len „CSP“), keď vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného.

7. Súd na pojednávaní sa oboznámil s prednesom právneho zástupcu žalobcu a tiež s prednesom
právnehozástupcužalovanéhoatiežvychádzalzlistinnýchdôkazov,ktorédospisudoložilistranysporu,
a ktoré boli stranám sporu navzájom doručené, a to najmä: zápis o poškodení vozidla k škodovej udalosti
TECHCAR Slovakia z 06.02.2015, 12 fotografií z miesta nehody a nedlho po nehode (po odtiahnutí),
technický preukaz vozidla poškodeného, komunikácia s poisťovňou ASTRA a TECHCAR Slovakia,

kúpna zmluva na vozidlo zo dňa XX.XX.XXXX spolu s príjmovým dokladom, posudok ceny vozidla
od predajcu AUTO-ŠUHO, s.r.o., hlásenie škodovej udalosti spísané na mieste dopravnej nehody, list
žalovaného zn. 84515 zo dňa 23.05.2016, list zn. B 17/50-1277 zo dňa 25.07.2017, list žalovaného zn.
LA 84515 zo dňa 03.08.2017, list zn. B 17/50-1624 zo dňa 25.09.2017, list žalovaného zn. LA 84515 zo
dňa 18.10.2017, kúpna zmluva na vozidlo zo dňa XX.XX.XXXX, oznámenie žalobcu zo dňa 16.09.2015,

pričom zistil tento skutkový stav.

8. Z prednesu právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní súd okrem iného zistil, že sa v plnom rozsahu
pridržiava podanej žaloby, ako aj skutkových tvrdení a dôvodov v nej uvedených. Na doplnenie uviedol,
že sa snažil už po prevzatí právneho zastúpenia ešte pred podaním žaloby riešiť túto situáciu vo

vzťahu so žalovaným, pričom sa aj vyjadroval k predmetnej vznesenej námietke premlčania zo strany
žalovaného, dokladoval aj viaceré rozhodnutia súdov, podľa ktorých takéto plnenie sa nepremlčuje tak,
ako uviedol žalovaný. Taktiež poukázal na ďalšie rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici z roku
2015,kdeKrajskýsúdzaujalrovnakýnázornaotázkupremlčaniaakoprezentovalvtejtoveci.Podľajeho
názoru teda v otázke premlčania je potrebné postupovať podľa § 101 Občianskeho zákonníka v spojení

s § 104 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného námietka premlčania zo strany žalovaného
nebola vznesená dôvodne. Žaloba je podaná dôvodne na základe tých skutkových okolností, ako sú
uvedené v žalobe.9. Z prednesu právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní súd okrem iného zistil, že v celom rozsahu
zotrváva na ich písomných vyjadreniach v danej veci. Žalobu považuje za nedôvodnú vzhľadom na
vznesenú námietku premlčania, čo sa podrobne vyjadroval v písomných vyjadreniach, na ktoré v plnom

rozsahu odkazuje a pridržiava sa ich. Poukázal na to, že zákon č. 381/2001 Z.z. o PZP odkazuje na §
106 Občianskeho zákonníka a toto ustanovenie Občianskeho zákonníka upravuje tak dĺžku premlčacej
doby, ako aj začiatok jej plynutia. Táto námietka premlčania je podľa neho dôvodná, a preto navrhuje
žalobu zamietnuť.

10. V záverečnej reči právny zástupca žalobcu uviedol, že žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil
nimi uplatnený nárok v žalobe. Čo sa týka výšky nároku, aj to zdokladovali, jednak doložili kúpnu
zmluvu, ktorou nadobudol žalobca toto motorové vozidlo a taktiež doložili aj kúpnu zmluvu, ktorou
následne žalobca toto motorové vozidlo po dopravnej nehode odpredal. Poukázal na to, že vzhľadom na
krátku dobu medzi kúpou vozidla žalobcom a jeho ďalším predajom nemohlo dôjsť k zníženiu hodnoty
tohto motorového vozidla tak výrazne, a preto má za to, že tá suma, za ktorú žalobca toto motorové

vozidlo kúpil, bola aj hodnotou tohto vozidla v čase dopravnej nehody. Čo sa týka otázky právnej, túto
prezentovali na pojednávaní, ako aj v písomných vyjadreniach ohľadne vznesenej námietky premlčania.
Na základe uvedeného žiadal, aby súd v celom rozsahu žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal aj na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

11. Z kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že táto kúpna zmluva bola uzatvorená dňa
XX.XX.XXXX medzi T. X., M. XXX/X, C. nad C. ako predávajúcim na jednej strane a žalobcom ako
kupujúcim na strane druhej. Predmetom kúpnej zmluvy bol predaj osobného motorového vozidla zn.
BMW 530D, rok výroby 2004, číslo podvozku Y evid. č. C za dohodnutú kúpnu cenu 11.500,- €. V čl.
VII., bod 1. zmluvy predávajúci vyhlásil, že kupujúcemu nezamlčal žiadne skryté vady, resp. skutočnosti

o technickom stave predmetu kúpy. V čl. VII., bod 2. zmluvy kupujúci (žalobca) vyhlásil, že s technickým
stavom predmetu kúpy sa oboznámil a súhlasí s ním. V zmluve je zároveň uvedené, že o stave vozidla
bol kupujúci oboznámený. Taktiež je v zmluve uvedený stav tachometra 173500 km.

12. Z kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že táto kúpna zmluva bola uzatvorená dňa

XX.XX.XXXX medzi žalobcom ako predávajúcim na jednej strane a M. Z., nar. XX.XX.XXXX, U. XXX/
XX, M. ako kupujúcim na strane druhej. Predmetom kúpnej zmluvy bol predaj osobného motorového
vozidla zn. BMW 530D E60, rok výroby 2004, číslo podvozku Y šedá metalíza, evid. č. BR-XXXBX, za
dohodnutú kúpnu cenu 4.500,- €. V čl. VII., bod 1. zmluvy predávajúci (žalobca) vyhlásil, že kupujúcemu
nezamlčal žiadne skryté vady, resp. skutočnosti o technickom stave predmetu kúpy. V čl. VII., bod 2.

zmluvy kupujúci vyhlásil, že s technickým stavom predmetu kúpy sa oboznámil a súhlasí s ním. V zmluve
je zároveň uvedené, že predmetné vozidlo je havarované, majiteľ je oboznámený so škodou vozidla.
Taktiež je v zmluve uvedený stav tachometra 233000 km. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa
06.02.2015 vyplýva, že kúpna cena 4.500,- € bola predávajúcemu (žalobcovi) zaplatená kupujúcim v
hotovosti priamo pri kúpe dňa 06.02.2015.

13. Z hlásenia škodovej udalosti Obchodnej poisťovacej a zaisťovacej spoločnosti ASTRA S.A., pobočke
poisťovne z iného členského štátu, bolo zistené, že sa jednalo o nehodu dňa XX.XX.XXXX na Čertovici.
Poisteným (v Astra poisťovni, a.s.) bola B. C., nar. XX.XX.XXXX, S. XX, C.. Vodičom poisteného vozidla
v čase nehody bol Z. C., nar. XX.XX.XXXX, S. XX, C.. Poškodeným bol žalobca, ktorý bol aj vodičom

poškodeného vozidla v čase nehody, poškodené bolo vozidlo ev. č. BR-XXXBX značky BMW 530D
E60, rok výroby 2004, VIN číslo karosérie Y Vinníkom nehody bol vodič poisteného vozidla Z. C., nar.
XX.XX.XXXX. Nehoda nebola šetrená políciou, dôvodom nenahlásenia polícii bola dohoda. Nedošlo
k stretu vozidiel. Popis nehody: šiel som po ceste a vošiel do protismeru protiidúcemu vozidlu, vodič
vozidla v protismere v snahe zabrániť zrážke vyletel z cesty. Hlásenie je podpísané poistenou B. C. a

vodičom poisteného vozidla Z. C..

14. Zo zápisu o poškodení vozidla k škodovej udalosti vyhotoveného dňa 06.02.2015 spoločnosťou
TECHCAR Slovakia, s.r.o. súd zistil, že sa jednalo o poistnú udalosť dňa XX.XX.XXXX, ako poškodený
je uvedený žalobca, ako poškodené vozidlo je uvedené vozidlo značky BMW 530D, ev. č. C VIN

číslo karosérie Y so stavom tachometra 223408 km, v popise dielov na výmenu je zaškrtnuté ľavý
predný nárazník, pravý predný reflektor/xenon, predná kapota, čelné sklo, pravý predný blatník, pravý
predný vnútorný kryt kola, pravý predný plastový kryt kola, pravá predná smerovka bočná, pravé predné
dvere, pravé predné sklo dverí, pravý predný mechanizmus skla, pravá predná kľučka, pravý prednýzámok dverí, pravé zrkadlo spätné, pravé zadné dvere, pravý prah/lišta, zadný nárazník, prístrojová
doska, airbag vodiča a spolujazdca, predná náprava, pravé rameno, pravý disk ALU, pravé stĺpiky
karosérie. Ďalej je v zápise uvedené, že poškodený berie na vedomie zaznamenaný rozsah poškodenia

a potvrdzuje príjem tohto zápisu, poškodenia nezaznamenané v tomto zápise, alebo inak nepreukázané,
nemôžu byť zahrnuté do poistného plnenia. Uvedený zápis je podpísaný technikom a poškodeným
žalobcom.

15. Z posudku ceny vozidla zo dňa 29.01.2015 súd zistil, že toto je vyhotovené spoločnosťou AUTO-

ŠUHO, s.r.o., IČO: 48058858, so sídlom Fraňa Kráľa 1222/2, Brezno, ktorá sa dlhoročne zaoberá
predajom ojazdených vozidiel a je majiteľom autobazáru. Posudok sa týka ceny vozidla značky BMW
530D, N.: Y rok výroby 2004, naj. km 233000. V posudku je uvedené, že cena vozidla 11.500,- € v období
29.01.2015 udávaná žiadateľom posudku (žalobcom) je adekvátna v tej výbave vozidla, v tom období
a tými kilometrami.

16. Žalobca do spisu doložil aj fotodokumentáciu poškodeného motorového vozidla značky BMW, ev.
č. BR-XXXBX z miesta nehody a po odtiahnutí.

17. Z listu žalovaného zo dňa 23.05.2016, vo veci škodovej udalosti číslo XXXXX s dátumom a
miestomnehodyXX.XX.XXXX,Čertovica,adresovanéhožalobcovi,súdzistil,žetýmtožalovanýoznámil

žalobcovi, že rozhodnutie rumunského súdu o insolventnosti spoločnosti SOCIETATEA COMERCIALA
DE ASIGURARE-REASIGURATE ASTRA S.A. nadobudlo právoplatnosť dňa 28.04.2016. Na základe
uvedeného rozhodnutia a v súlade s ustanovením § 24 ods. 2 písm. c) zákona č. 381/2001 Z.z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je
Slovenská kancelária poisťovateľov oprávnená riešiť nároky poškodených, za ktoré zodpovedá osoba,

ktorej zodpovednosť za túto škodu bola poistená v spoločnosti Obchodná poisťovacia a zaisťovacia
spoločnosť ASTRA, S.A., pobočka poisťovne z iného členského štátu. Zároveň požiadal o vyplnenie
priloženého tlačiva: „Čestné prehlásenie poškodeného“.

18. Listom zo dňa 25.07.2017 zn. B 17/50-1277 vyzval žalobca prostredníctvom svojho právneho

zástupcužalovanéhonazaplateniepoistnéhoplnenia,pričomtýmtolistomreagovalžalobcaajnaotázku
premlčania nároku na vyplatenie poistného plnenia. Súčasťou je pripojená fotokópia podacieho hárku.
Na túto výzvu žalobcu reagoval žalovaný písomne listom zo dňa 03.08.2017 zn. LA 84515, ktorým si
opakovane vyžiadal všetky podklady potrebné pre likvidáciu poistnej udalosti. Listom zo dňa 25.09.2017
zn. B 17/50-1624 opätovne vyzval žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovaného na

likvidáciu poistnej udalosti a na zaplatenie poistného plnenia a spolu s touto výzvou opakovane zaslal
žalovanému všetky doklady preukazujúce vznik škody a jej výšku. Súčasťou je pripojená fotokópia
podacieho hárku. Na to reagoval žalovaný listom zo dňa 18.10.2017 zn. LA 84515, ktorým oznámil
žalobcovi, že nepreukázal svoje nároky na poskytnutie náhrady škody, keďže z poskytnutého opisu
priebehu nehodového deja vyplýva, že na spôsobení vzniknutej škody malo účasť viac prevádzok

a nedá sa určiť miera zavinenia motorového vozidla s EVČ: C pričom súhlasné vyhlásenie vodiča
motorového vozidla, ktoré údajne malo škodu spôsobiť a vodiča poškodeného motorového vozidla
nemá charakter preukázania okolností vzniku škody, a preto uplatnený nárok vybavuje bez poskytnutia
poistného plnenia.

19. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na
každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej
zmluve.

20. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,

c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,d) ušlého zisku.

21. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z., poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol

poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda
vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon
neustanovuje inak.

22. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať

prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré

znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

23.Podľa§11ods.7zákonač.381/2001Z.z.,poisťovateľjepovinnýposkytnúťpoistnéplneniedo15dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

24. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi 20) a je
povinný tento nárok preukázať. 21)

25. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., na premlčanie nároku na náhradu škody proti

poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.22)

26. Podľa § 24 ods. 2 písm. c) zákona č. 381/2001 Z.z., Slovenská kancelária poisťovateľov poskytuje z
poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za

ktorú zodpovedá osoba, ktorej zodpovednosť za túto škodu je poistená u poisťovateľa, ktorý z dôvodu
svojej platobnej neschopnosti nemôže túto škodu uhradiť.

27. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z., poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody
podľa odseku 2 proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu

škody proti poisťovateľovi podľa tohto zákona.

28. Podľa § 24 ods. 5 zákona č. 381/2001 Z.z., Slovenská kancelária poisťovateľov poskytuje
poškodenému poistné plnenie podľa odseku 2 za rovnakých podmienok, za akých poskytuje poistné
plnenie poisťovateľ podľa tohto zákona. Podmienky, za ktorých sa poskytuje poistné plnenie podľa

odseku 2 písm. c), sa považujú za splnené, ak sa splnili voči poisťovateľovi, ktorý z dôvodu svojej
platobnej neschopnosti nemôže škodu nahradiť.

29. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v
dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

30. Podľa § 104 Občianskeho zákonníka, pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia
doba za rok po poistnej udalosti.

31. Podľa § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, (1) Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. (2) Najneskoršie sa právona náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa,
keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

32.Podľaustanovenia§427ods.1a2Občianskehozákonníka,fyzickéaprávnickéosobyvykonávajúce
dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný
prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

33. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému

ušlo (ušlý zisk).

34. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

35. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní.

36. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

37. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov.

38. Podľa § 3 citovaného nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., v znení účinnom od
1.2.2013,výškaúrokovzomeškaniajeopäťpercentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzba
Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

39. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru,

že žaloba žalobcu je dôvodná.

40. Uplatnenou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia čiastky 7.000,- € spolu s príslušenstvom titulom
náhrady škody, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku dopravnej nehody, ku ktorej došlo dňa XX.XX.XXXX.
V konaní medzi stranami nebolo sporné, že dňa XX.XX.XXXX bol žalobca účastníkom dopravnej nehody

v lokalite Čertovica, v okrese Brezno, keď pri tejto nehode došlo k poškodeniu jeho motorového vozidla
zn. BMW 530D, VIN Y EČV: BR-XXXBX. Taktiež medzi stranami v konaní nebolo sporné, že dopravnú
nehodu zavinil vodič vozidla AUDI 80 EČV: BR-XXXAO Z. C. a ani to, že prevádzkovateľom tohto
vozidla bola v čase nehody p. B. C., ktorá mala uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u poisťovateľa SOCIETATEA COMERCIALA

DE ASIGURARE-REASIGURARE ASTRA S.A., so sídlom v Rumunsku, konajúceho prostredníctvom
Obchodnej poisťovacej a zaisťovacej spoločnosti ASTRA S.A., pobočky zahraničnej poisťovne z iného
členského štátu. Sporné nebolo medzi stranami ani to, že prevádzkovateľ vozidla p. B. C. vznik škodovej
udalosti nahlásila svojej poisťovni, pričom v hlásení uviedla všetky okolnosti priebehu škodovej udalosti
a uznala svoju zodpovednosť za škodu vzniknutú pri dopravnej nehode. Nakoniec medzi stranami

nebolo ani to sporné, že rumunským súdom bolo rozhodnuté o insolventnosti poisťovateľa SOCIETATEA
COMERCIALA DE ASIGURARE-REASIGURARE ASTRA S.A. a z dôvodu nemožnosti plnenia zo strany
poisťovateľa pre platobnú neschopnosť prešla povinnosť poskytnúť poistné plnenie na žalovaného. Z
vykonanéhodokazovaniaďalejvyplýva,žežalobcanadobudolsvojemotorovévozidloBMWibaniekoľko
týždňov pred dopravnou nehodou kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX za kúpnu cenu 11.500,- €

a po dopravnej nehode vozidlo bez vykonania jeho opravy, teda v poškodenom stave, odpredal dňa
06.02.2015 za sumu 4.500,- €. V tomto konaní si teda žalobca voči žalovanému uplatňuje sumu 7.000,-
€ ako rozdiel medzi hodnotou jeho motorového vozidla pred dopravnou nehodou a po jeho poškodení
v dôsledku dopravnej nehody, ktorá predstavuje skutočnú škodu, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku
poistnej udalosti a ktorú žalovaný odmieta žalobcovi nahradiť.

41. Na základe zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že pasívna legitimácia žalovaného v
predmetnom konaní je daná. Povinnosť žalovaného nahradiť škodu žalobcovi vyplýva z ustanovenia §
15 ods. 1 v spojení s § 24 ods. 2 písm. c) a ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z., keďže žalovaný poskytuje zpoistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za
ktorú zodpovedá osoba, ktorej zodpovednosť za túto škodu je poistená u poisťovateľa, ktorý z dôvodu
svojej platobnej neschopnosti nemôže túto škodu uhradiť. V konečnom dôsledku pasívna legitimácia

žalovaného v konaní namietaná nebola.

42. V priebehu konania žalovaný vzniesol vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu na náhradu škody
námietku premlčania podľa § 106 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa právo na náhradu škody
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Mal za to,

že žalobca sa o prípadnej škode a o tom, kto za ňu zodpovedá dozvedel ešte v deň samotnej dopravnej
nehody (t.j. dňa XX.XX.XXXX). O výške spôsobenej škody sa žalobca dozvedel dňa 06.02.2015, keď
sa dozvedel o hodnote vozidla po jeho poškodení z kúpnej zmluvy, ktorú uzatvoril s kupujúcim M.
Z.. Už od tohto dňa začala potom plynúť premlčacia doba na uplatnenie tohto nároku žalobcu a táto
uplynula najneskôr dňa 06.02.2017. Žalovaný poukázal na § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., podľa
ktorého sa na premlčanie nárokov voči poisťovateľovi z povinného zmluvného poistenia (teda aj voči

žalovanému s poukazom na § 24 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z.) použije rovnaká právna úprava
ako na premlčanie nároku voči osobe zodpovednej za škodu s tým, že v odkaze pod čiarou zákon
výslovne taxatívne odkazuje na ustanovenie § 106 Občianskeho zákonníka. Zároveň zdôraznil, že
žalobca si v tomto konaní uplatňuje nárok na náhradu škody a za stavu keď § 15 ods. 2 zákona č.
381/2001 Z.z. výslovne uvádza, že na premlčanie priameho nároku poškodeného voči poisťovateľovi

podľa zákona č. 381/2001 Z.z. platí rovnaká úprava ako voči osobe, ktorá škodu spôsobila a § 104
Občianskeho zákonníka úpravu premlčania náhrady škody neobsahuje, tak potom sa ustanovenie § 104
Občianskeho zákonníka na premlčanie nároku poškodeného podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.
nevzťahuje. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu považoval námietku premlčania za nedôvodnú
a argumentoval nutnosťou aplikácie § 104 Občianskeho zákonníka v spojení s § 101 Občianskeho

zákonníka, keď poukázal na to, že z charakteru plnenia poskytovaného poškodenému poistiteľom z
povinného zmluvného poistenia je zrejmé, že sa v takýchto prípadoch jedná o poskytovanie poistného
plnenia. Pre poistné plnenie teda platí všeobecná premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka
a osobitnou právnou úpravou je ustanovenie § 104 Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba tak začala
plynúť až rok po poistnej udalosti podľa § 104 Občianskeho zákonníka.

43. Na základe vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného teda súd najskôr skúmal, či
námietka premlčania bola vznesená dôvodne, pričom súd túto námietku premlčania vyhodnotil ako
nedôvodnú, a to z nasledovných dôvodov.

44. Výhrady žalovaného proti aplikácii ust. § 104 Občianskeho zákonníka spočívali na tvrdení, že plnenie
žalovaného žalobcovi nie je plnením z poistenia a že ustanovenie § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001
Z.z. výslovne pri posudzovaní premlčania nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi odkazuje na
ustanovenie § 106 Občianskeho zákonníka.

45.NajvyššísúdSlovenskejrepublikyvrozsudkuz27.08.2014sp.zn.2MCdo9/2013vkonaníonáhradu
škodyzpovinnéhozmluvnéhopoisteniariešilotázkuvzťahumedzipoistenýmškodcomapoisťovateľom,
voči ktorému má pri povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla poškodený priamy nárok na náhradu škody. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí vyslovil
názor,žeajkeďnapremlčanienárokunanáhraduškoduprotipoisťovateľovisavzťahujerovnakáprávna

úprava ako na premlčanie nároku voči škodcovi, ide o dva nároky na náhradu škody, ktoré nemožno
stotožňovať, a to ani vo vzťahu k posúdeniu otázky premlčania. Ide o situáciu, keď jeden subjekt má
nárok na to isté plnenie od dvoch subjektov, avšak proti každému z nich z iného právneho dôvodu; proti
škodcovi ide o nárok z titulu náhrady škody, proti jeho poisťovateľovi ide o osobitné právo na plnenie
založené všeobecne záväzným právnym predpisom (§ 15 zákona č. 381/2001 Z.z.). Postavenie škodcu

a jeho poisťovateľa voči poškodenému je v takom prípade obdobné postaveniu dlžníka a ručiteľa voči
veriteľovi, t.j., že ide o dva záväzky zaplatiť veriteľovi ten istý dlh, pričom veriteľ nemôže dostať to isté
plnenie dvakrát. Poškodený si môže uplatniť svoj nárok na náhradu škody buď voči škodcovi alebo jeho
poisťovateľovi, prípadne aj od oboch naraz, ale plynutie premlčacej doby sa u každého zo zodpovedných
posudzuje osobitne.

46. Medzi poisteným škodcom, resp. poisteným z poistenia zo zodpovednosti za škodu a jeho
poisťovateľom nie je vzťah pasívnej solidarity (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2MCdo 9/2013 a tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo895/2008). Voči poistenému škodcovi ide o nárok na náhradu škody a voči jeho poisťovateľovi (v danom
prípade aj voči žalovanému s poukazom na § 24 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z.) o originálny nárok na
plnenie založený osobitným právnym predpisom.

47. Z poistenia zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 381/2001 Z.z. má poistený škodca právo,
aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za
ktorú poistený zodpovedá (§ 822 Občianskeho zákonníka). Náhradu (z poistenia zodpovednosti za
škodu) platí podľa § 823 Občianskeho zákonníka poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na

plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. Osobitným predpisom, ktorý
upravuje priamy nárok poškodeného proti poistiteľovi na plnenie z poistenia zo zodpovednosti za
škodu poisteného je upravený v § 15 zákona č. 381/2001 Z.z., ktorý pod poznámkou 20 odkazuje
práve na § 823 Občianskeho zákonníka. Právo poisteného z poistenia zodpovednosti za škodu, aby
za neho žalovaný nahradil škodu žalobcovi, vyplýva z § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z
v spojení s § 24 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. V § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. sa plnenie,

ktoré poisťovateľ za poisteného poskytuje poškodenému označuje ako poistné plnenie (poistený má
právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa ods. 2, ak ku
škodovej udalosti, z ktorej táto škoda vznikla, a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania
poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak). Z uvedeného súd vyvodil záver, že plnenie
poskytované poisťovateľom poškodenému podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. v spojení s §

823 Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 2 písm. b) a § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. je poistným
plnením, vo vzťahu ku ktorému pri posudzovaní plynutia premlčacej doby je potrebné aplikovať aj
ustanovenie § 104 Občianskeho zákonníka a súčasne aj § 106 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie
§ 104 Občianskeho zákonníka podľa názoru súdu upravuje začiatok plynutia premlčacej doby, ktorej
dĺžku upravuje ustanovenie § 106 Občianskeho zákonníka. Náhrada škody poškodenému za škodcu z

povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je
plnením z poistenia, niet preto dôvodu, aby sa začiatok plynutia premlčacej doby rovnako, ako pri iných
plnenízpoistenianeposunulnarokpopoistnejudalosti.Ktotožnémunázorupriobdobnejprávnejúprave
o potrebe aplikovať ustanovenie § 104 Občianskeho zákonníka na plynutie premlčacej doby pri náhrade
škody poškodenému z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla dospel aj Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí, na ktoré odkazuje žalobca sp.
zn. 25Cdo 113/2006 z 12.12.2007 uverejnený pod č. 93/2008 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek.
Plnenie za škodcu poskytované poškodenému z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla označuje za poistné plnenie Najvyšší súd Českej
republiky aj v rozhodnutí z 21.03.2014 sp. zn. 25Cdo 1002/2012, kde výslovne vylučuje aplikáciu

ustanovenia § 106 Občianskeho zákonníka upravujúceho plynutie premlčacej doby u nároku na náhradu
škody, avšak vzhľadom na odlišnú právnu úpravu v Slovenskej republike, kde zákon č. 381/2001 Z.z. v
§ 15 ods. 2 odkazuje na ustanovenie § 106 Občianskeho zákonníka, posudzoval súd dĺžku premlčacej
doby práve podľa ustanovenia § 106 Občianskeho zákonníka a nie podľa § 101 Občianskeho zákonníka.
Tento vyslovený názor súdom nie je ojedinelý. Rovnakým spôsobom rozhodol Krajský súd v Banskej

Bystrici aj vo veci sp. zn. 14Co/22/2014, kde si žalobca fyzická osoba uplatňovala nárok proti škodcovi
a jeho poistiteľovi podľa § 15 zákona č. 381/2001 Z.z., aj Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci sp. zn.
17Co/964/2015 o nároku poškodeného proti poisťovateľovi, ako aj Okresný súd Martin v konaní pod sp.
zn. 5C/45/2015 o nároku poškodeného proti poisťovateľovi.

48. Na základe vyššie uvedeného ak potom v danom prípade ku škode na vozidle žalobcu došlo dňa
XX.XX.XXXX (poistná udalosť) a podľa § 104 Občianskeho zákonníka počiatok plynutia premlčacej doby
je určený až na rok po poistnej udalosti, čo je XX.XX.XXXX a žaloba bola na tunajší súd proti žalovanému
podaná dňa 27.11.2017, neuplynula subjektívna ani objektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku
žalobcu ustanovená v § 106 Občianskeho zákonníka voči žalovanému. I keď Najvyšší súd Českej

republiky v rozsudku sp. zn. 25Cdo 113/2006 kvalifikuje nárok proti poisťovateľovi odlišne než voči
škodcovi, že nejde o nárok na náhradu škody, súd vychádzajúc z rozdielnej právnej úpravy platnej a
účinnej v Slovenskej republike (§ 15 zákona č. 381/2001 Z.z.) a s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 9/2013, ktorý taktiež posúdil nárok voči poisťovateľovi ako
osobitný nárok na náhradu škody, dospel súd k názoru, že na prejednávaný prípad je potrebné aplikovať

§ 104 Občianskeho zákonníka o posunutí začiatku plynutia premlčacej doby voči poisťovateľovi a
ustanovenie § 106 Občianskeho zákonníka o dĺžke premlčacej doby.49. Na základe zmieneného potom súd dospel k záveru, že vznesená námietka premlčania zo strany
žalovaného nie je dôvodná.

50. Po vyriešení tejto otázky pristúpil súd k posúdeniu samotného nároku žalobcu na zaplatenie
sumy 7.000,- € titulom náhrady škody, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku dopravnej nehody, ku ktorej
došlo dňa XX.XX.XXXX. Ako bolo vyššie uvedené, v konaní medzi stranami nebolo sporné, že dňa
XX.XX.XXXX bol žalobca účastníkom dopravnej nehody v lokalite Čertovica, v okrese Brezno, keď pri
tejto nehode došlo k poškodeniu jeho motorového vozidla zn. BMW 530D, N. Y EČV: BR-XXXBX. Taktiež

medzi stranami v konaní nebolo sporné, že dopravnú nehodu zavinil vodič vozidla AUDI 80 EČV: BR-
XXXAO Z. C. a ani to, že prevádzkovateľom tohto vozidla bola v čase nehody p. B. C., ktorá mala
uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla u poisťovateľa SOCIETATEA COMERCIALA DE ASIGURARE-REASIGURARE ASTRA S.A.,
so sídlom v Rumunsku, konajúceho prostredníctvom Obchodnej poisťovacej a zaisťovacej spoločnosti
ASTRA S.A., pobočky zahraničnej poisťovne z iného členského štátu, pričom z dôvodu nemožnosti

plnenia zo strany poisťovateľa pre platobnú neschopnosť prešla povinnosť poskytnúť poistné plnenie
na žalovaného. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca nadobudol
svoje motorové vozidlo BMW kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX za kúpnu cenu 11.500,- € a ako
prevádzkovateľ tohto vozidla bol zapísaný do evidencie vozidiel dňa 17.12.2014. Po dopravnej nehode,
ku ktorej došlo dňa 28.01.2015, žalobca predmetné motorové vozidlo bez vykonania jeho opravy, teda

v poškodenom stave, odpredal dňa 06.02.2015 za sumu 4.500,- €. V tomto konaní si teda žalobca
voči žalovanému uplatňoval sumu 7.000,- € ako rozdiel medzi hodnotou jeho motorového vozidla pred
dopravnou nehodou a po dopravnej nehode, t.j. po jeho poškodení, ktorá mala predstavovať skutočnú
škodu, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku dopravnej nehody. Taktiež mal súd preukázané, a to z posudku
ceny vozidla doloženého do spisu zo strany žalobcu, že hodnota motorového vozidla v čase poškodenia

zodpovedala hodnote, za akú toto vozidlo žalobca kúpil, t.j. sume 11.500,- €. V tejto súvislosti žalobca
poukazoval na to, že vzhľadom na krátku dobu medzi kúpou vozidla žalobcom a jeho ďalším predajom
nemohlo dôjsť k zníženiu hodnoty tohto motorového vozidla tak výrazne, a preto mal žalobca za to, že
suma, za ktorú žalobca toto motorové vozidlo kúpil, bola aj hodnotou tohto vozidla v čase dopravnej
nehody. Žalovaný tieto skutočnosti v konaní žiadnym spôsobom nespochybnil (keď v konaní sa bránil

len vznesenou námietkou premlčania), a preto ich súd považoval za nesporné. Súd potom vychádzal z
dokladov doložených do spisu zo strany žalobcu, ktoré preukazovali, že žalobca v dôsledku dopravnej
nehody utrpel škodu, ktorú vyčíslil na čiastku 7.000,- € a o túto čiastku sa majetok žalobcu znížil.
Vzhľadom na uvedené súd potom žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
7.000,- €.

51. Okrem samotnej škody uplatňovanej v konaní žiadal žalobca priznať aj úrok z omeškania. V zmysle
ustanovenia § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. bol žalovaný povinný poskytnúť poistné plnenie do
15-tich dní po skončení prešetrovania. Skončenie prešetrovania bolo oznámené žalobcovi listom zo
dňa 18.10.2017. Po uplynutí 15-tich dní sa dostal žalovaný do omeškania. Žalobca si uplatnil úrok

z omeškania až od 18.11.2017, a preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania od 18.11.2017, ako
požadoval žalobca. Žalobca si pritom úrok z omeškania uplatnil v zákonnej výške, keď základná úroková
sadzba ECB bola k 18.11.2017 vo výške 0,00 %, zvýšená o 5 percentuálnych bodov, teda výška úroku
z omeškania bola 5,00 % ročne, preto žalobca má nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5
% ročne z prisúdenej sumy.

52. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

53. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

54.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

55. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného

sporového poriadku tak, že nakoľko bol žalobca v celom rozsahu úspešný v tomto konaní, bol mu
priznaný nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu, t.j. vo
výške 100 %. O konkrétnej výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355

ods. 1, § 362 ods. 1 veta prvá CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.
1CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.