Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 28, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/12/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717211249
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8717211249.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobkyne: mal. H. U., nar.XX.XX.XXXX,
bytom D..XX, XXXXX K., H., zast. zák. zástupkyňou Z. U., rod. D., nar.XX.XX.XXXX, bytom D..XX,
XXXXX K., H., práv. zast. Mgr. Stanislav Fekete, advokát, Nám. sv. Egídia 29/69, 058 01 Poprad, proti
žalovanej:O.X.,nar.XX.XX.XXXX,H.XXXX/X,XXXXXS.,štátneobčianstvoSlovenskárepublika,práv.
zast. JUDr. Matúš Hrib, advokát, Na hradbách 5, 085 01 Bardejov, v konaní o určenie, že nehnuteľnosti
patria do dedičstva po neb. S. D. s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad
sp.zn. 7C/65/2017-77 zo dňa 24.09.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.
II. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto
náhrady rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí.

2. Svoje rozhodnutie okrem iného odôvodnil súd prvej inštancie tým, že súd s poukazom na vyššie
uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal preukázané, že žaloba nie je dôvodná.
Žalobca založil žalobu na skutkovom tvrdení, že poručiteľ S. D. nepodpísal darovaciu zmluvu o prevode
vlastníctva bytu, resp. notársku zápisnicu obsahujúcu daný právny úkon. Túto mala podpísať iná osoba,
pretože podpis poručiteľa na darovacej zmluve je značne odlišným od podpisu na prepúšťacej lekárskej
správe z rovnakého obdobia. V priebehu konania skutkové tvrdenia rozšíril o podozrenie z psychickej
nespôsobilosti poručiteľa uzatvoriť daný právny úkon vzhľadom k svojmu onemocneniu, možnému

ovplyvneniu liekmi, a pochybnosti, aký vlastne právny úkon mienil uzavrieť./ darovaciu zmluvu alebo
závet/. Žalovaná strana poprela všetky skutkové tvrdenia žalobcu.
Z pripojeného trestného spisu, z neho najmä obsahu notárskej zápisnice, výpovede notára A.. F. C.,
ako aj výpovede svedkyne E. F. bolo nepochybne preukázané, že práve poručiteľ S. D. uzavrel dňa
17.02.2017 darovaciu zmluvu a dohodu o zriadení vecného bremena práva doživotného bývania a
užívania nehnuteľnosti, ktorú pred notárom a svedkom v nemocnici S. počas svojej hospitalizácie
podpísal. O hospitalizácii poručiteľa v rozhodnom období svedčí prepúšťacia správa zdravotníckeho

zariadenia. Následne mu bola notárska zápisnica osobne v mieste jeho bydliska notárom odovzdaná.
O obsahu prejavenej vôle poručiteľa súd rovnako nemal pochybnosť, pretože tento príslušnú notársku
zápisnicu, obsahom ktorej bol právny úkon darovania, podpísal. Poručiteľ v minulosti zriadil závet vo
forme notárskej zápisnice, preto musel mať vedomosť o rozdiele právneho úkonu závete od právnehoúkonu darovacej zmluvy. Po odovzdaní notárskej zápisnice poručiteľ k tejto nevzniesol výhrady.
Žalovaná sa stala vlastníkom predmetu daru povolením vkladu. Výrok poručiteľa , ktorý sa mal pred
podpisom zápisnice podľa vyjadrenia svedkyne F.A. vyjadriť, že zápisnica bude platná až po jeho smrti,

nie je možné pri uzatvorení aj zmluvy o práve doživotného bývania darcu stotožniť s prejavom vôľe
poručiteľa uzavrieť darovaciu zmluvu, podľa ktorej by malo dôjsť k plneniu až po darcovej smrti. Iba pri
preukázaní takejto vôle by bolo možné uvažovať o neplatnosti darovacej zmluvy podľa § 628 ods. 3 OZ.
Medzi náležitosti právneho úkonu patria aj náležitosti týkajúce sa osoby, ktorá právny úkon vykonáva.
Spôsobilosť na právne úkony vymedzuje Občiansky zákonník všeobecne pre fyzické osoby v ust. § 8 až

10. Spôsobilosť na právne úkony v prípade fyzickej osoby vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou, ktorá sa
nadobúda buď dosiahnutím 18 rokov veku alebo uzavretím manželstva. Občiansky zákonník nepriznáva
všetkým fyzickým osobám úplnú spôsobilosť na právne úkony, pričom rozlišuje medzi obmedzením a
pozbavením spôsobilosti. Osoba je pozbavená spôsobilosti na právne úkony na základe rozhodnutia
súdu v prípade trvalej duševnej choroby, ktorá robí fyzickú osobu nespôsobilou robiť akékoľvek právne
úkony a spôsobuje nespôsobilosť na protiprávne úkony. Okrem obmedzení, ktoré majú trvalý charakter

OZ pozná aj tzv. dočasné obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, ktoré boli urobené v duševnej
poruche aj bez toho, aby osoba bola trvale pozbavená spôsobilosti na právne úkony. V tomto prípade
ide o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, ktoré trvá po obmedzený čas v prípade, ak osoba
vykoná úkon v stave, kedy nie je schopná posúdiť následky svojho konania alebo ovládať svoje konanie.
Skutočnosť,čiosobakonalavstaveduševnejporuchysaskúmavždyprikaždomposudzovanomúkone.

Čas preskúmania duševnej poruchy sa musí viazať na čas vykonania právneho úkonu. Neplatnosť
právneho úkonu podľa § 38 ods. 2 OZ vyžaduje bezpečné zistenie, že účastník právneho úkonu
nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť. Je vylúčené urobiť záver
o neplatnosti právneho úkonu z dôvodu, že ho jednajúca osoba urobila v duševnej poruche, ktorá ju
činila k tomuto právnemu úkonu neschopnou, len na základe pravdepodobnosti (rozhodnutie NS ČR

sp.zn. 30Cdo/3614/2009). Nie každá duševná porucha fyzickej osoby, ktorá činí právny úkon, vedie
k jeho absolútnej neplatnosti. Je to iba tá duševná porucha, ktorá konajúcu osobu robí k tomuto
právnemuúkonu neschopnouzdôvodu,ženemôžeposúdiťnásledkysvojhoúkonualebosvojejednanie
ovládať. Dcéra žalobcu v trestnom oznámení nespochybnila duševné zdravie poručiteľa. Toto nebolo
spochybnenéžiadnyminýmdôkazom.Zlekárskejprepúšťacejsprávy,ktorájeobsahomtrestnéhospisu,

vyplýva, že pacient bol prijatý do zdravotníckeho zariadenia pre problémy so srdcom, nie z dôvodu
diagnostikovanej duševnej poruchy. V čase prijatia bol orientovaný v čase, priestore. Kontakt bol s ním
dobrý. Prepúšťacia správa, ktorú mal žalobca k dispozícii , konštatuje dôvody uplatnenej liečby a použitú
medikáciu počas hospitalizácie. Žalobca nešpecifikoval, ktoré z užívaných liečiv mohli u pacienta vyvolať
taký stav duševnej poruchy, ktorá by ho robila k uzavretiu právneho úkonu neschopnou z dôvodu, že

pod ich vplyvom by nevedel posúdiť následky svojho úkonu alebo svoje jednanie ovládať. Z výpovede
notára a obsahu zápisnice je zrejmé, že poručiteľ konal pri plnom vedomí.

3. V prejednávanej veci žalobca ničím právne významným nepreukázal, aby poručiteľ uzavrel darovaciu
zmluvu ako osoba, ktorá nemala spôsobilosť na právne úkony, resp. aby konala v duševnej poruche,

ktorá by ju robila pre tento právny úkon neschopnou.

4. Súd s prihliadnutím k hospodárnosti konania vzhľadom k vykonaným dôkazom, tieto pokladal za
dostačujúce pre rozhodnutie vo veci. Preto nevyhovel strane žalobcu na vykonanie ďalších dôkazov
týkajúcich sa znaleckého preskúmania podpisu poručiteľa a vypočutia osôb realizujúcich jeho liečbu v

zdravotníckom zariadení a v čase uzatvárania právneho úkonu. Jeho návrhy na doplnenie dokazovania
ako neúčelné zamietol.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 255 CSP.

6. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietala
porušenie princípu právnej istoty, pretože nebol využitý inštitút predbežného prejednania sporu, čo
považuje za vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a tým došlo aj
k porušeniu princípu právnej istoty.

7. Poukázala na to, že pochybnosti o skutočnej vôli poručiteľa previesť na žalovanú predmetné
nehnuteľnosti vyvstali u žalobkyne z prevodu vlastníctva z poručiteľa na žalovanú ako jeho družku došlo
v čase jeho ťažkej onkologickej choroby, v čase keď bol hospitalizovaný, tesne pred jeho smrťou (a to ajnapriek tomu, že žalovaná bola jeho družkou a žila spolu s poručiteľom v spoločnej domácnosti po dobu
cca 27 rokov). K prevodu vlastníctva z poručiteľa na žalovanú došlo napriek tomu, že poručiteľ závetom
prejavil vôľu, aby všetok jeho majetok, t.j. vrátane predmetných nehnuteľností po jeho smrti nadobudla

jeho vnučka - žalobkyňa. Z uvedených pochybností sa odvolateľka domnieva, že bolo viac ako účelné
vykonať navrhované znalecké dokazovanie a rovnako aj iné nenavrhované dôkazy výsluchom svedkov.

8. Zastávala názor, že je síce pravdou, že mohla predložiť aj vlastný súkromný znalecký posudok,
t.j. znalecký posudok predložený ňou ako stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd,

avšak v tomto prípade uviedla, že ho žalobkyňa nemohla nie z vlastnej viny predložiť. Navrhované
znalecké dokazovanie sa týkalo určenia pravosti podpisu poručiteľa na listine, ktorým bola Darovacia
zmluva a dohoda o zriadení vecného bremena. Na určenie pravosti podpisu poručiteľa sa v takomto
prípade vyžaduje porovnanie podpisov na listine a zároveň podpisov poručiteľa na dokumentoch, ktoré
podpísal v poslednom období jeho života, resp. v období blízkom obdobiu podpísania spornej listiny.
Takýmto dokumentom mohli byť napr. aj vyhlásenie poručiteľa ako pacienta z posledného obdobia

o tom, že bol poučený o svojom zdravom stave, ktorý dokument sa môže nachádzať v zdravotnej
dokumentácii poručiteľa, ku ktorej žalobkyňa však nemá prístup. Rovnako žalobkyňa nemala a nemá
prístup ani k iným podobným alebo iným dokumentom, písomnostiam, listinám, na ktorých bol podpis
poručiteľa, a to v origináli, ktorý práve originál sa vyžaduje na porovnanie pravosti podpisu. Podľa
jej názoru takýto znalecký posudok mohol vykonať len súd. Rovnako žalobkyňa uviedla, že poručiteľ

bol chorý, bol hospitalizovaný, ktorá skutočnosť nebola medzi stranami sporu sporná. Tu vyvstáva
otázka, či pre užívanie liekov bol v čase uzatvárania Darovacej zmluvy a dohody o zriadení vecného
bremena spôsobilý na takýto právny úkon. Súd prvej inštancie sa podľa jej názoru uspokojil len s
niektorými dôkazmi a tieto dôkazy a tvrdenia strán sporu vyhodnotil podľa svojej úvahy, pričom u
žalobkyni pretrvávajú dôvodné pochybnosti o platnosti uzatváranej darovacej zmluvy a to s poukazom

na to, že poručiteľ sa nikdy nezmienil o tom, že byt chce prepísať, ba práve naopak, závetom odkázal
byt žalobkyni. Odvolateľka zastáva názor, že samotné výpovede troch svedkov, ktoré osoby boli
osobami zainteresovanými na tomto úkone pre spravodlivé rozhodnutie nie je postačujúce, a je v
rozpore s princípom právnej istoty, aj keď sa zo strany tunajšieho súdu javí z hľadiska princípu zrejme
hospodárnosti pre rozhodnutie vo veci za postačujúce. Žalobkyňa poukázala na to, že na platnosť

právneho úkonu sa vyžaduje bezpečné zistenie, že účastník právneho úkonu dokáže posúdiť následky
svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť. Namietala, že prvoinštančný súd jej vytkol, že bližšie
nešpecifikovala, ktoré z užívaných liečiv mohli u poručiteľa vyvolať stav duševnej poruchy, ktorá by
ho robila k uzavretiu právneho úkonu neschopným. K uvedenému žalobkyňa uviedla opätovne to, že
nemohla špecifikovať nakoľko nedisponovala prepúšťacou správou a ani zdravotnou dokumentáciou

poručiteľa a práve z toho dôvodu navrhovala vykonať dôkaz výsluchmi osôb realizujúcich jeho liečbu v
zdravotníkom zariadení a v čase uzatvárania právneho úkonu.

9. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila.

10. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad
upravených v ust. § 387 a nasl. CSP a zistil, že odvolanie žalobkyne je neopodstatnené.

11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

12. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy
hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nieje obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý
dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. (uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo 14. 9. 2011, sp. zn. 3 Cdo 204/2009).

13. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola

alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať
záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010).

14. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je potrebné rozumieť výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p. (§ 191
ods. 1 CSP), pretože súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov
nevyplynuli ani inak v konaní nevyšli najavo, pretože súd opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli za konania najavo, alebo pretože v hodnotení dôkazov,

popr.poznatkov,ktorévyplynulizprednesovúčastníkovkonania,aleboktorévyšlinajavoinak,zhľadiska
závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, je logický rozpor alebo ak
hodnotenie dôkazov odporuje ust. § 133 až 135 O.s.p. (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky vo veci 21Cdo 65/2000).

15. Odvolací súd vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov (§ 132 O.s.p., resp. § 191 ods. 1CSP) poukazuje
na to, že hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Základom hodnotiaceho postupu
sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná
logika formuluje do základných logických zásad. Ide o zásadu totožnosti, ktorá vyžaduje, aby sa v určitej
úvahe zachovával rovnaký význam použitých výrazov, zásadu vylúčeného sporu, ktorá vyžaduje, že

v tom istom čase a za tých istých podmienok nemôže zároveň platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad,
zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí byť jedno pravdivé, a zásadu
dostatočného dôvodu, ktorá vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne odôvodnené (porov.
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6MCdo 1/2010).

16. Daná právna vec je nepochybne vec sporová, v ktorej sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu
má jednak povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne
nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou
tvrdenia a povinnosť označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu
nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným

bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané
jeho tvrdenia, a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnutie vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom
dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli
preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, či už z dôvodu
nečinnosti strany sporu, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, alebo

preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec.

17. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanietvrdení,jedanýhypotézouhmotnoprávnejnormy,ktoráupravujespornýprávnypomerstrán
sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré museli byť

preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej
zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia o tom, že s žalovaným (dlžníkom) uzavrel
zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol
riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy
preukazujúce tvrdené skutočnosti žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať, uzavrieť zmluvy a

poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno
tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.18. Koncentrácia konania má podľa zákonodarcu predstavovať efektívny nástroj racionálneho
a odôvodneného zrýchlenia sporového konania. Sudca so znalosťou konkrétnej veci vie podľa
zákonodarcu najlepšie posúdiť adekvátnosť a včasnosť uplatnenia prostriedkov procesného útoku a

prostriedkov procesnej obrany, preto je nóvum spočívajúce v zavedení inštitútu sudcovskej koncentrácie
podľa neho plne odôvodnené a žiaduce. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
sú uplatnené včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela
ani ich nemohla predvídať a ktoré vyšli najavo až potom, ako mala strana povinnosť označiť a
predložiť skutočnosti a dôkazy. Zákonná koncentrácia konania predstavuje objektívnu časovú hranicu

pre uplatnenie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktorá môže byť ešte
sprísnená uplatnením sudcovskej koncentrácie. Uvedená objektívna časová hranica má veľký význam
pre moment viazanosti súdu.

19. V súvislosti s odvolacími námietkami odvolateľky odvolací súd poukazuje na znenie ust. § 209
CSP, podľa ktorého súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez toho, aby

znalecké dokazovanie nariadil súd. Ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok,
ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý
následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby
išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. Ak sa súkromný znalecký posudok vyhotovuje
v priebehu konania, súd umožní znalcovi nahliadnuť do spisu alebo sa inak oboznámiť s informáciami

potrebnými na vypracovanie znaleckého posudku.

20. Súkromný znalecký posudok je posudok, ktorého vypracovanie nenariadil súd, ale o jeho
vypracovanie požiadala znalca, prípadne znalecký ústav priamo strana sporu. Súkromný znalecký
posudok je postavený v Civilnom sporovom poriadku na úroveň znaleckého posudku vykonaného na

podnet súdu. Táto úprava plne zodpovedá povahe kontradiktórneho sporu. Súkromný znalecký posudok
môže byť vyhotovený pred začatím konania alebo v jeho priebehu, ak by sa vyhotovoval v priebehu
konania, súd poskytne znalcovi súčinnosť čo znamená, že mu umožní nahliadnuť do spisu alebo sa inak
oboznámiť s informáciami potrebnými na vypracovanie znaleckého posudku.

21. Podľa § 210 CSP strane, prípadne aj inej osobe môže súd uložiť, aby sa dostavila k znalcovi,
predložila mu potrebné veci, podala mu potrebné vysvetlenia, podrobila sa lekárskemu vyšetreniu,
prípadne krvnej skúške, alebo aby niečo vykonala, alebo znášala, ak je to na účely znaleckého
dokazovania potrebné. Ustanovenie o zachovávaní mlčanlivosti pri výpovedi svedka podľa § 203 sa
použije primerane.

22. V súvislosti so znaleckým dokazovaním, a to či už súdom nariadeným alebo súkromným, môže súd
uložiť povinnosť nielen strane sporu svedkom, ale aj inej osobe, aby túto súčinnosť poskytla, pričom
neuposlúchnutie príkazu súdu môže byť sankcionované poriadkovou pokutou.

23. Ak si odvolateľka v priebehu prvoinštančného konania nedala vyhotoviť súkromný znalecký posudok
na pravosť podpisu právneho predchodcu žalobkyne, potom možno súhlasiť so záverom súdu prvej
inštancie o neunesení dôkazného bremena.

24. To isté platí aj pre zistenie duševného stavu poručiteľa v čase podpisu darovacej zmluvy, ak

nebol žiadnym iným dôkazom spochybnený zdravotný stav poručiteľa, potom záver súdu prvej inštancie
o nevyhovení návrhu na vykonanie ďalších dôkazov týkajúcich sa znaleckého preskúmania podpisu
poručiteľa a vypočutia osôb realizujúcich jeho liečbu v zdravotníckom zariadení v čase uzatvárania
právneho úkonu považoval za nehospodárne tak odvolací súd s týmto jeho záverom súhlasí.

25.Navyševýsluchomsvedkovpodľanázoruodvolaciehosúduaninebolomožnépreukázať,čiporučiteľ
v čase podpisu darovacej zmluvy mal spôsobilosť na tento právny úkon alebo táto spôsobilosť bola
obmedzená. Kľúčovým dôkazom pre preukázanie týchto okolností by bol znalecký posudok - súkromný
znalecký posudok, ktorý si však žalobkyňa vyhotoviť v priebehu prvoinštančného konania nedala a preto
neuniesla dôkazné bremeno.

26. So zreteľom na uvedené potom odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil.27. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 s prihliadnutím na ust. § 255 CSP a
vychádzajúc zo zásady úspešnosti upravenej v tomto ustanovení súd úspešnej žalovanej priznal
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie

samostatný rozhodnutím.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).