Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 10, 2020

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 17Csp/166/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4219203967
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Hudecová PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2020:4219203967.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35

807 598, v konaní zast. advokátkou JUDr. Katarínou Hegedüšovou, Majerníkova 3/A, Bratislava, proti
žalovanému: D. R., V.. XX.XX.XXXX, R. XXX, N. O. XX,- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 68 €, odplatu vo výške 56,-€, zmluvnú
pokutu vo výške 33,-€, zmluvný úrok vo výške 70 % ročne zo sumy 200,-€ od 10.11.2015 do 27.11.2015,
zmluvný úrok vo výške 70 % ročne zo sumy 167,-€ od 28.11.2015 do 10.11.2016 a zákonný úrok z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 124,-€ od 11.11.2016 do zaplatenia, to všetko do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažaloboudoručenousúdudňa11.11.2019domáhaluloženiapovinnostižalovanémuzaplatiť
mu sumu 68,- € s príslušenstvom a náhradu trov konania. Právny žalobca uzavrel dňa 10.11.2015 so
žalovaným zmluvu o úvere č. 4020000420, v zmysle ktorej bol žalovanému poskytnutý úver zo strany
žalobcu vo výške 200,- €. Žalovaný sa zaviazal podľa zmluvy vrátiť do 10.11.2016, s tým, že odplata za
poskytnutie peňažných prostriedkov bola vo výške 56,- €, čo predstavovalo RPMN vo výške 28 % pre
daný spotrebiteľský úver, pričom priemerná RPMN v čase poskytnutia úveru bola 24,67 %. Žalovaný sa

zaviazal uhradiť úrok vo výške 70 % ročne čo predstavovalo 140,- €, a teda sa žalovaný zaviazal uhradiť
spolu sumu vo výške 396,- €. Žalovaný uhradil svoj dlh len čiastočne.

2. Žaloba spolu s prílohami a uznesením v zmysle § 167 ods. 2 CSP bola doručená žalovanému dňa
3.12.2019. Žalovaný sa k doručenej žalobe nevyjadril a skutkové tvrdenia uvádzané žalobcom neoprel.

3. Súd vo veci rozhodol v zmysle § 297 písm. b) CSP bez nariadenia pojednávania, keď po oboznámení

sa s obsahom listín založených v spise a to zmluvou o úvere, výzvou na splatenie úveru, zmluva o
úvere, výpisom z OR SR, VOP a ostatnými ku spisu pripojenými listinami ustálil nasledovný skutkový
a právny stav veci:

4. Ako vyplynulo z predloženej zmluve o úvere, medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 10.11.2015 k
uzavretiu zmluvy o úvere č. 4020000420, v zmysle ktorej bol žalovanému poskytnutý úver zo strany
žalobcu vo výške 200,- €. Žalovaný sa zaviazal podľa zmluvy vrátiť do 10.11.2016, s tým, že odplata za

poskytnutie peňažných prostriedkov bola vo výške 56,- €, čo predstavovalo RPMN vo výške 28 % pre
daný spotrebiteľský úver, pričom priemerná RPMN v čase poskytnutia úveru bola 24,67 %. Žalovaný sa
zaviazal uhradiť úrok vo výške 70 % ročne čo predstavovalo 140,- €, a teda sa žalovaný zaviazal uhradiť
spolu sumu vo výške 396,- €. Žalovaný uhradil svoj dlh len čiastočne.5. Žalovaný sa k podanej žalobe a jej prílohám v priebehu konania napriek výzve súdu nevyjadril.

6. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované

zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej
zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a), b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

7. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca so žalovaným uzatvoril dňa 10.11.2015

k uzavretiu zmluvy o úvere č. 4020000420, v zmysle ktorej bol žalovanému poskytnutý úver zo strany
žalobcu vo výške 200,- €. Žalovaný sa zaviazal podľa zmluvy vrátiť do 10.11.2016, s tým, že odplata
za poskytnutie peňažných prostriedkov bola vo výške 56,- €, čo predstavovalo RPMN vo výške 28 %
pre daný spotrebiteľský úver, pričom priemerná RPMN v čase poskytnutia úveru bola 24,67 %. Žalovaný
sa zaviazal uhradiť úrok vo výške 70 % ročne čo predstavovalo 140,- €, a teda sa žalovaný zaviazal

uhradiť spolu sumu vo výške 396,- €. Žalovaný uhradil svoj dlh len čiastočne, žalobca trvá na uhradenie
časti pohľadávky žalovaným vo výške 68,- €. Spotrebiteľským úverom je každé dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy veriteľom spotrebiteľovi, a to za odplatu bez ohľadu na
právnu formu, s výnimkou zmlúv vymedzených v tomto zákone. Musí ísť o dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov, ktoré musí spotrebiteľ po uplynutí dohodnutej doby vrátiť. Vzhľadom na povahu

účastníkov zmluvy v danom prípade je potrebné zmluvu o pôžičke považovať aj za spotrebiteľskú
zmluvu v zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy, nakoľko jej
účastníci definične spĺňajú charakteristiku dodávateľa a spotrebiteľa. Pre spotrebiteľskú zmluvu je
charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok,
ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť.

Úver poskytnutý žalovanému túto charakteristiku spĺňa. V danom prípade bola uzavretá štandardná
formulárová spotrebiteľská zmluva, kde text zmluvy bol vopred pripravený veriteľom a žalovaný nemal
možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do obsahu zmluvy a príslušných obchodných
podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Hoci zmluva o úvere je ako zmluvný typ upravená
v Obchodnom zákonníku a jedná sa o absolútny obchodnoprávny vzťah, ide zároveň o zmluvu

spotrebiteľskú, pretože zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom konajúcim v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti a spotrebiteľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a formulárový obsah zmluvy pripravenej
pre veľký počet spotrebiteľov nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť. Vzhľadom na uvedené súd
pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch, ktorý je lex specialis vo vzťahu k Obchodnému zákonníku, ako aj príslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Súd
preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. ohľadom zákonných
náležitostí zmluvy zistil, že preskúmavaná zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky zákonné
náležitosti a ide o platný právny úkon.

8. Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru dôvodnosti podanej žaloby. Vykonaným dokazovaním
mal súd preukázané, že prišlo k uzavretiu zmluvy o úvere, žalovaný prevzal finančnú hotovosť. Súd
žalobu v časti o zaplatenie sumy 180,- € za poplatky upomienky zamietol, nakoľko žalobca nepreukázal
doručenie týchto upomienok. Zároveň súd priznal žalobcovi uplatnený úrok z omeškania vo výške 5 %

ročne zo sumy 124,- € od 11.11.2016 do zaplatenia, ktorý je v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v
konaní plne úspešnou stranou sporu. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník tohto súdu

v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

10. Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.