Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2020

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16C/65/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7819203103
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2020:7819203103.2

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves, v spore žalobkyne v 1. rade: N. J., A.. XX.XX.XXXX, maloletého žalobcu
v 2. rade: X. J., A.. XX.XX.XXXX, maloletej žalobkyne v 3. rade: N. P. W., A.. XX.XX.XXXX a maloletého
žalobcu v 4. rade: U. M. B. W., A.. XX.XX.XXXX, všetci trvale bytom H., O. Č.. XX, maloletí žalobcovia
v 2. až 4. rade zastúpení žalobkyňou v 1. rade, ako ich zákonnou zástupkyňou proti žalovanému: S. W.,
A.. XX.XX.XXXX, S. W. H.Y., O. Č.. XX, o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:

Žalovanému sa ukladá povinnosť nepribližovať sa k žalobcom na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov,
s výnimkou počas úkonov trestného konania, priestupkového konania alebo civilného konania, na ktoré
bude žalovaný predvolaný, a to len v rozsahu konkrétneho konania a v rozsahu nevyhnutnom pre
riadnu účasť žalovaného na úkonoch jednotlivých konaní, a to až do právoplatného skončenia konania

vedeného na Okresnom súde Spišská Nová Ves sp.zn. 12P/115/2019.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom náhradu trov konania v plnom rozsahu , pričom o
výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská Nová Ves samostatným uznesením,

po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa návrhom zo dňa 16.10.2019, doručeným Okresnému súdu Rožňava toho istého dňa
domáhali, aby súd nariadil predbežné opatrenie vo veci zákazu priblíženia sa žalovaného k žalobcom ,
teda k žalobkyni v 1. rade a k jej mal. T.E. N. P. W. A.. XX.XX.XXXX, U. M. B. W. A.. XX.XX.XXXX Y. P..
X. J., všetci bytom H.Y., O. Č.. XX ( t.j. maloletým žalobcom v 2. až 4. rade.)

2. Tento svoj návrh odôvodnili tým, že dňa 28.03.2019 podala žalobkyňa v 1. rade Okresnému súdu
v Rožňave návrh na vydanie predbežného opatrenia o zákaze styku žalovaného - otca detí a jeho
rodičov s ich mal. deťmi, ktorý odôvodnila tým, že žalovaný t.j. otec mal. detí s nimi nežije v spoločnej
domácnosti. Po narodení ich mal. detí nemala vedomosť o jeho zdravotných problémoch, po uplynutí
určitého obdobia sa začal správať zvláštne, začal rozprávať bludy. Celá situácia sa vyhrotila vtedy, keď
sa našla zbraň v detskom kočíku, rozprával ako ho prenasledujú, predáva domy na námestí v H. a ďalšie

neuveriteľnépríbehyanereálneveci.Onatooznámilanapolíciu,bolozačatétrestnéstíhanieavznesené
obvinenie, avšak nevie, za aký trestný čin a nakoniec bolo trestné konanie zastavené, vzhľadom
na jeho zdravotný stav a výsledok znaleckého posudku z odboru psychiatrie, teda, že trpí bludovou
schyzofréniou.BolumiestnenýnaoddelenípsychiatrievPlešivci,kdesaliečil.Tietoskutočnostijemožné
overiť si na polícii alebo psychiatrickom oddelení v Plešivci. Po prepustení z liečenia bral pravidelne
lieky a situácia sa upokojila, v poslednej dobe opäť prestal užívať predpísané lieky a jeho zdravotný stav

sa opäť zhoršil a to až do takej miery, že bola nútená z dôvodu bezpečnosti jej staršieho syna a ich
spoločných detí požiadať ho, aby opustil jej domácnosť. Od tej doby žalovaný žije u svojho otca. Od tejdoby ju a mal. deti prenasleduje, slovne ju napáda, chodí vyklopávať na dvere jej bytu, bez jej vedomia
aj so svojim otcom - starým otcom ich detí chodili tieto navštevovať do materskej škôlky bez jej súhlasu,
zrejme so súhlasom učiteľky, ktorá je osobnou známou otca žalovaného. Od tej doby ona nemá odvahu

brávať deti do škôlky. Žalovaný dlhšiu dobu neberie svoje lieky, nachádza sa v nepríčetnom stave, nevie
čo hovorí, čo robí a nie je schopný reálne rozmýšľať. Ďalej žalobcovia uviedli, že tento návrh, ktorého
odôvodnenie vyššie uviedli aj v tomto návrhu, bol odstúpený na Okresný súd v Spišskej Novej Vsi z
dôvodu, že teta žalovaného je sudkyňou Okresného súdu Rožňava a ktorý súd tento návrh aj zamietol,
proti čomu žalobkyňa v 1. rade nepodala sťažnosť v domnení, že sa situácia ukľudni. Žalovaný podal

na Okresný súd v Rožňave návrh na určenie striedavej starostlivosti. Opäť bol odstúpený Okresnému
súdu v Spišskej Novej Vsi a tento zatiaľ vo veci nerozhodol. Súd nariadil psychologické a psychiatrické
vyšetrenie detí a oboch rodičov. Počas celej doby sa situácia ešte viac vyhrocovala a žalobkyňa v 1.
rade pod ťarchou neustáleho prenasledovania a slovných urážok bola nútená podať trestné oznámenie
na žalovaného, pre trestný čin nebezpečného prenasledovania, ktoré bolo policajtom OO PZ Rožňava
odovzdané na priestupok, proti ktorému ona podala sťažnosť. Odo dňa podania sťažnosti t.j. 11.06.2019

ju žalovaný opakovane obťažuje svojimi návštevami a telefonátmi a to v dňoch 12.06.2019, kedy vyučil
čip od vchodových dverí, ktorý nie je ochotný vrátiť, dostal sa do obytného domu a vyklopkával pri
vchodových dverách. Na jej otázku, kto je za dverami neodpovedal, skúšal dvere otvoriť kľučkou, avšak
tie boli zamknuté na kľúč. Ona vedela, že opäť pred dverami stojí žalovaný a keď sa trikrát opýtala,
kto tam je a vyslovil meno detí, tak zavolala políciu. Kým polícia prišla žalovaný medzitým odišiel. Cez

okno videla, ako odchádza z bytového domu. Dňa 14.06.2019 opäť využitím čipu sa žalovaný so svojim
otcom dostali do bytového domu až k jej dverám, opäť vyklopkávali na dvere, neodpovedali jej, avšak
počula, ako sa medzi sebou rozprávajú, preto na nich zakričala, že zavolá políciu. Otec žalovaného
začal vykrikovať mená detí a tak opätovne zavolala políciu, avšak oni medzičasom od dverí odišli. Cez
okno videla, ako spolu odchádzajú na osobnom motorovom vozidle otca žalovaného. Dňa 16.06.2019

žalovaný opakovane sa dostal ku dverám a bez klopania skúšal kľučkou otvoriť dvere, ale ona z obavy
o svoj život a život jej detí už dvere uzamýka na kľúč. Na jej otázku nereagoval, ale ona vedela, že je
to žalovaný, pretože, keď sa pozrela z okna videla ho vychádzať z vchodových dverí zo suterénu, chcel
nasadnúť na bicykel, avšak opätovne sa vrátil ku dverám a vyzváňal. Cez okno zakričala, že volá políciu
a až vtedy odišiel. Od marca 2019 volala na políciu 6-krát. Dňa 08.04.2019 vo večerných hodinách okolo

19.00 hod. žalovaný prišiel k jej vchodovým dverám, neodpovedal jej a až následne sa vyjadril, že je
to ujo a teta, ona však spoznala jeho hlas, pričom boli s ním dvaja jej neznámi ľudia - žena a muž v
strednom veku, pričom ona ich videla z okna, ako odchádzajú z bytového domu. Dňa 22.04.2019 opäť v
ranných hodinách zvolil žalovaný zdola, neodpovedal jej a tak neotvorila, ale cez okno videla, že stojí pri
vchodových dverách obytného domu, potom odišiel. Okrem neustáleho vyklopkávania pri dverách ich

životy strpčuje aj svojimi telefonátmi, vrátane SMS-správ. Všetky sociálne siete má ona zablokované,
aby sa na ňu nemohli kontaktovať. Žalovaný má rôzne účty na sociálnych sieťach, cez ktoré sa snaží
ju sledovať a kontaktovať. Namiesto toho, aby sa žalovaný liečil, chodí strpčovať život jej a ich deťom.
Žalobkyňa v 1. rade má obavy vyjsť z bytu, zhoršuje sa ich psychický a zdravotný stav. Nenosí deti ani
do škôlky, pretože ich odtiaľ bez jej súhlasu vyberú a ona má obavy, že jej ich unesú, čo žalovaný aj sám

potvrdil vo svojom návrhu na striedavú starostlivosť, v ktorom uviedol, že chce s mal. deťmi vycestovať
do zahraničia. Obmedzuje ich každodenný život, keď ide s deťmi na prechádzku, neustále sa otáča, či
ich niekde nezaregistruje. Medzitým boli podané ďalšie trestné oznámenia aj zo strany žalovaného, kedy
trestnéoznámenieboloodstúpenénapriestupokakonanieprotinej,akoobvinenej,bolozastavené.Tiež
ona podala na neho trestné oznámenie, z dôvodu, že bez jej súhlasu vošiel do pivničných priestorov v

čase,kedysatamnachádzaljejsynX.J.Á.abezopýtaniazobralodtiaľdetskébicykle,kolobežky,detské
prilby, ktoré daroval svojim deťom na Vianoce. Toto konanie bolo priestupkovým úradom zastavené. Dňa
06.07.2019 sa pokúšal vojsť do jej bytu, snažila sa mu v tom zabrániť a zakričala na syna X., aby zavolal
políciu, na čo žalovaný odišiel. Tiež uviedla, že ju prenasleduje autom a cez sociálne siete sa jej vyhráža,
že ju dostane na psychiatriu. Dňa 08.10.2019 opätovne prišiel ku dverám jej bytu a klopal na ne, na

čo ona kričala, že zavolá políciu, čo sa aj stalo, prišli policajti, porozprávali sa s ním a jej povedali, aby
podala na neho trestné oznámenie. Je to už neúnosná situácia, ona predsa nemôže podávať trestné
oznámenia na neho každý deň a ona nemá čas chodievať každý deň na výsluchy, nakoľko sa stará o
deti. Má strach, pretože žalovaný je nevyspytateľný, je nebezpečný pre ňu, ako aj jej deti a svoje okolie.
Počet policajných výjazdov na jej adresu si môže každý overiť na OO PZ Rožňava. V týchto dňoch

prevzala uznesenie OO PZ Rožňava sp.zn. E.-XXX/RV-H.-XXXX zo dňa 18.09.2019 o postúpení jej
trestného oznámenia za nebezpečné prenasledovanie na priestupok. Nebude proti tomuto uzneseniu
podávať sťažnosť, pretože to nemá zmysel, nikto ho nedokáže zastaviť a to, že sa jej nevyhráža zabitímešte neznamená, že im neublíži, keď v spise sa nachádza odborné vyjadrenie psychiatričky, ktorá jasne
uvádza a píše, že trpí psychickou poruchou a že je nebezpečný pre svoje okolie a pre spoločnosť.

3. Uvedený návrh žalobcovia nedoložili žiadnym dôkazom.

4. Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 9NcC/6/2019 - 21 zo dňa 15.04.2019 bola vec o návrhu
žalovaného ako otca mal. detí na ich zverenie do striedavej starostlivosti oboch rodičov, podaná dňa
26.02.2019 na Okresnom súde Rožňava a zároveň aj vedená na uvedenom súde, prikázaná na konanie

a rozhodnutie Okresnému súdu Spišská Nová Ves. Uvedené konanie je toho času vedené na tunajšom
súde pod sp. zn. 12P/115/2019.

5. Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5NcC/2/2019 - 20 zo dňa 25.02.2019 bola vec o návrhu
na úpravu styku s mal. deťmi strán sporu podaná dňa 21.01.2019 na Okresnom súde Rožňava a vedená
na uvedenom súde, prikázaná ako vec Okresnému súdu Spišská Nová Ves.

6. Okresný súd Rožňava prípisom sp.zn. 7P/267/2019 zo dňa 18.10.2019 poukazujúc na ust. § 3, §
112 a § 113 Civilného mimosporového poriadku postúpil návrh žalobcov na nariadenie neodkladného
opatrenia tunajšiemu súdu, poukazujúc na to, že vo veciach mal. detí strán sporu, sp.zn. 7P/51/2019
a sp.zn. 7P/19/2019 bol uvedený súd vylúčený z prejednávania a rozhodovania týchto vecí Krajským

súdom v Košiciach.

7. Uvedená vec bola na tunajší súd postúpená dňa 15.11.2019 do senátu 14P a následne opatrením
predsedu súdu dňa 20.11.2019 prevedená do senátu 16C.

8. Súd uznesením sp.zn. 16C/65/2019 zo dňa 20.11.2019 návrh žalobcov na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol a zároveň nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcom .

9.Nazákladeodvolaniažalobcov,kuktorémutítouždoložililistinnédôkazy,avktoromtítonavrhlivyššie
uvedené odvolaním napadnuté uznesenie zrušiť, Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd uznesením

sp.zn. 6Co/308/2019-79 zo dňa 30.01.2020, ktoré tunajšiemu súdu bolo doručené spoločne so spisom
dňa 11.03.2020 , predmetné uznesenie zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu ako súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Podľa odôvodnenia uvedeného uznesenia odvolacieho súdu tunajší súd nesprávne aplikoval

ustanovenie zákona, v dôsledku čoho ani nezameral pozornosť na zistenie skutočností relevantných pre
posúdenie nároku žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, v dôsledku čoho bolo napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie minimálne predčasné. Tiež poukázal na to, že súd dospel k záveru
bez toho, aby sa podrobne oboznámil s návrhom žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zo
dňa 16.10.2019, z ktorého vyplýva, že títo sa domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, zákazom

priblíženia sa žalovaného k ním. Podrobne citujúc odôvodnenie vyššie uvedeného návrhu žalobcov
tiež poukázal na to , že žalobkyňa ponúkla dôkazy podrobným popisom udalostí v návrhu na neodkladné
opatrenia a súd prvej inštancie nepreveril tieto tvrdenia, nevyžiadal si správu od Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Rožňave, resp. Okresného úradu v Rožňave a súvisiacich súdnych spisov. Zároveň
ale konštatoval, že pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie,

a teda je vylúčené, aby tento svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní
napadnutého uznesenia. Podľa tohto odôvodnenia a v ňom obsiahnutého pokynu odvolacieho súdu ,
úlohou tunajšieho súdu ako súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť návrh žalobcov na nariadenie
neodkladnéhoopatreniaavychádzajúczpripojenýchlistinnýchdôkazov,akoajzobsahuspisuopätovne
rozhodnúť o návrhu na neodkladné opatrenie. Tiež uviedol, že nie je možné experimentovať v danej veci

a vystaviť žalobkyňu a maloleté deti neočakávanému a nepredvídateľnému správaniu sa žalovaného,
že právo na ochranu života a zdravia, ktoré je ohrozované druhou stranou má absolútnu povahu a
je silnejšie ako akékoľvek iné právo a že pri vyvodení potreby nariadenia neodkladného opatrenia
neprihliadol k vyššie uvedeným skutočnostiam a rozhodol bez toho, aby starostlivo zvážil potrebu
nariadeného neodkladného opatrenia.

11. Spolu s odvolaním žalobcovia predložili spisový elaborát, ktorý obsahuje znalecký posudok č.
72/2015 znalcov (Doc. MUDr. Ivana Dóci, PhD. a MUDr. Štefana Safku, CSc. - znalcov z odboru
zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie) k vyšetrovaciemu spisu ČVS (ORP - XXX-Q.-H.-XXXX) zo dňa 22. decembra 2015, v ktorom znalci uviedli, že u žalovaného sú prítomné psychotické
príznaky-bludy paranoidné, megalomanické. Bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení nebol síce
v Rožňave pre duševnú poruchu akútna polymorfná psychotická porucha bez príznakov schizofrénie -

bludováporucha.Vzávereznaleckéhoposudkuuviedli,žeobvinenýS..W.včasespáchaniaskutkutrpel
duševnou poruchou - Bludová porucha - Osoba nemá správny kontakt s objektívnou realitou. Poukázali
na to, že obvinený nebol schopný svoje konanie ovládať a nebol schopný rozpoznať protiprávnosť. Pod
vplyvom duševnej choroby bol neschopný chápať zmysel trestného konania. Konštatovali, že obvinený
je pre spoločnosť nebezpečný, môže sa dopustiť trestného konania a odporúčali ochranné psychiatrické

liečenie ústavnou formou.

12. Ďalej bolo pripojené rozhodnutie Okresného úradu Rožňava č. E.-H.-E.-XXXX/XXXXXX zo dňa
X.XX.XXXX v ktorom bolo konanie vo veci priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/90
Zb., ktorého sa žalovaný mal dopustiť dňa 6.7.2019 , a síce že mal odcudziť dva kusy detské bicykle,
dva kusy kolobežky a dva kusy detské prilby, ktoré daroval minulé Vianoce svojim deťom , zastavené,

lebo skutok o ktorom sa koná, nie je priestupkom. Zároveň bolo týmto rozhodnutím zastavené aj konanie
vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm d./ zákona č. 372/1990
Zb. , ktorého sa mal žalovaný dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 06.07.2019 v podvečerných
hodinách pred bytom v bloku na O. J. Č.. XX Q. H. mal úmyselne rušiť občianske spolunažívanie iným
hrubým správaním voči žalobkyni v 1. rade takým spôsobom, že sa pokúšal vojsť do jej bytu, pričom

mu v tom začala brániť a snažila sa dvere do bytu zvnútra zatvoriť a kričala na syna , aby volal políciu,
na čo z miesta odišiel, a to z toho dôvodu, že spáchanie tohto uvedeného skutku nebolo žalovanému
preukázané.

13. Ďalším listinným dôkazom je uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Rožňave Č. :

E.-XXX/RV-H.-XXXX zo dňa XX.X.XXXX proti obvinenému (- žalovanému) , podľa ktorého bol tento
stíhaný pre skutok, ktorého sa mal dopustiť tým, že v presne nezistenom čase od februára 2019 "do
súčasnej doby" v Rožňave a inde mal dlhodobo prenasledovať žalobkyňu, a to tým, že ju proti jej vôli
mal sledovať a vyhľadávať jej osobnú blízkosť, a ktorým uznesením uvedený orgán postúpil predmetnú
vec Okresnému úradu v Rožňave na prejednanie priestupku.

14. Pripojená bola aj zápisnica o výsluchu žalobkyne, v ktorej popisuje dôvody prečo podala
trestné oznámenie pre nebezpečné prenasledovanie. Taktiež boli pripojené ďalšie uznesenia Okresnej
prokuratúry v Rožňave zo dňa 20.júna 2019 č.k. F.-X v trestnej veci prečinu nebezpečného
prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b/, c/ ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, ktorým okresná

prokuratúra vyhovela písomnej sťažnosti poškodenej N. J. - žalobkyne a zrušila uznesenie Obvodného
oddelenia Policajného zboru SR v Rožňave zo dňa 28.5.2019 a uložil znovu konať a rozhodnúť.
Spisovýelaborátobsahujeďalšietrestnéoznámeniažalobkynezodňa17.6.2019,akoajďalšiesťažnosti
žalobkyne v 1. rade.

15. Podľa § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. , Civilný sporový poriadok ( ďalej len ako "CSP"), ak bolo
rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie
je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

16. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

17. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,

c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,

g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

19. Podľa § 325 ods. 3 CSP, za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť
kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.

20. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

21. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

22. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §
326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24
hodín od doručenia návrhu.

23. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

24. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

25. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

26. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

27. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

28. Podľa § 332 ods. 2 CSP, neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) je vykonateľné jeho
vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

29. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej
procesnej ochrany, či

a./ je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami
b./ navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov

alebo obavu z ohrozenia exekúcie ( princíp opodstatnenosti).,
c./ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu , ktorej
sa navrhovateľ domáha ( princíp efektívnosti) ,
d./ navrhovaným neodkladným opatrením , pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebudú vytvorený nenávratný stav,

e./ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzujú povinnú osobu neprimeraným spôsobom a
nad nevyhnutný rozsah ( princíp proporcionality) ,
f./ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( § 324 ods. 3 CSP).(porovnaj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol.
Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, str. 1092).

30. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenie musí
teda súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností , ktoré podľa
navrhovateľa ( v tomto prípade rozumej žalobcov ) odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu , že exekúcia bude ohrozená. Požiadavka odôvodnenosti bezprostredne súvisí s vecnou
argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ,

ktoré má povahu osvedčovania. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom
osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle §
185 a násl. CSP.

31. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne
skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Pred nariadením neodkladného

opatrenia nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré by boli potrebné pre vydanie rozhodnutia vo
veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez
okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred
nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí

nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej
strany sporu je primeraný žalobcami osvedčenému porušeniu ich práv a právom chránených záujmov;
t.j. či ide o zásah primeraný.

32. Zároveň ale podľa § 391 ods. 2 CSP tiež platí , že ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu.

33. V danom spore odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vyslovil, že nie je možné
experimentovať v danej veci a vystaviť žalobkyňu a maloleté deti neočakávanému a nepredvídateľnému

správaniu sa žalovaného, že právo na ochranu života a zdravia, ktoré je ohrozované druhou stranou,
má absolútnu povahu a je silnejšie ako akékoľvek iné právo , a že pri vyvodení potreby nariadenia
neodkladného opatrenia má súd vychádzať z tých listinných listinných dôkazov, ktorá žalobcovia pripojili
k svojmu odvolaniu, a na ich základe berúc do úvahy vyššie prezentovaný názor starostlivo zvážil
potrebu žalobcami navrhovaného neodkladného opatrenia.

34. Vychádzajúc z tohto vyššie prezentovaného názoru súd konštatuje , že zo skutkových tvrdení
žalobcov v ich návrhu a doložených listinnými dôkazmi bolo osvedčené , že žalovaný podľa znaleckého
posudku č. 72/2015 zo dňa 22. decembra 2015 znalcov (Doc. MUDr. Ivana Dóci, PhD. a MUDr. Štefana
Safku, CSc. - znalcov z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie) trpí duševnou poruchou

- Bludovou poruchou , nemá správny kontakt s objektívnou realitou a sú u neho prítomné psychotické
príznaky-bludy paranoidné, megalomanické. V minulosti už bol hospitalizovaný na psychiatrickom
oddelení pre duševnú poruchu akútna polymorfná psychotická porucha bez príznakov schizofrénie -
bludová porucha.

35. Podľa tvrdení žalobkyne v 1. rade toho času má vysadené lieky, čo táto dokladovala kópiami
lekárskych predpisov z 26.09.2016, 05.02.2018.

36. Z obsahu podania žalobkyne v 1. rade je zrejmé, že táto odmieta kontakt so žalovaným , ako aj jeho
kontakt s ich maloletými deťmi - žalobcami v 2. až 4 rade , pričom podľa obsahu listinných dôkazov,

tento uvedenú skutočnosť nerešpektuje a snaží sa ju naďalej kontaktovať.

37. Podľa obsahu návrhu mal žalovaný kontaktovať žalobkyňu v 1. rade a maloleté deti ( žalobcov v
2. až 4. rade) dňa 12.06.2019, ďalej dňa 14.06.2019, kedy sa spolu so svojim otcom dostal až do
bytového domu k jej dverám, na ktoré jej vyklopkávali a neodpovedali jej, ďalej dňa 16.06.2019 , kedy

sa opakovane dostal k jej dverám a bez klopania skúšal kľučkou otvoriť dvere pričom na jej otázky
nereagoval, dňa 06.07.2019, kedy sa pokúšal vojsť do jej bytu voči čomu sa ona bránila a zakričala na
syna X., aby volal políciu, dňa 08.10.2019 , kedy opätovne prišiel ku dverám jej bytu a klopal na ne, na
čo ona kričala, že zavolá políciu, čo sa aj stalo, prišli policajti.38. V súvislosti s týmito tvrdeniami žalovanej z rozhodnutia Okresného úradu Rožňava č. E.-H.-E.-
XXXX/XXXXXX zo dňa X.XX.XXXX vyplynulo, že žalovaný sa dňa 06.07.2019 skutočne pred bytom

žalobcov zdržiaval, ako aj to že zobral maloletým žalobcom v 3. a 4. rade z pivničných priestorov ich
detské bicykle, kolobežky a detské prilby, ktoré daroval im pôvodne daroval na Vianoce 2018.

39. Z výpovede svedkyne B. J. - matky žalobkyne v 1. rade premietnutej do odôvodnenia uznesenia
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Rožňave ČVS : E.-XXX/RV-H.-XXXX zo dňa 18.9.2019

vyplynulo, že táto registrovala žalovaného ako sleduje žalobkyňu v 1. rade v sobotu pred dňom podania
jej výpovede ( čo sa udialo dňa 09.07.2019).

40. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou
situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012).

Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010,
strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné
opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako
nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008, atď.).

41. Opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. h/ CSP je opatrením, ktoré malo byť v záujme
ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život,
telesná, duševná alebo sexuálne integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom
je zabránenie akejkoľvek forme násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie,

prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Obdobne, ako pri neodkladnom
opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/ CSP musí mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej alebo
duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
smeruje. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností budú vždy determinované
konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ

spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby v
pozícii svedka incidentu, písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a podobne. Zákaz
alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť, ako menej závažným zásah do osobných
slobôd povinného sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná
integrita navrhovateľa ( v tomto prípade rozumej žalobcov) mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť

však musí navrhovateľ ( v tomto prípade rozumej žalobcovia) pred nariadením neodkladného opatrenia
relevantným spôsobom osvedčiť.

42. Vzhľadom na vyššie prezentované skutočnosti , z ktorých je zrejmé, že minimálne žalobkyňa
je kontaktovaná žalovaným napriek jej nesúhlasu, pričom z predloženého znaleckého posudku je

minimálne osvedčené, že žalovaný trpí duševnou poruchou - Bludovou poruchou , pričom podľa záverov
uvedených znalcov nemá správny kontakt s objektívnou realitou a v čase vykonávaného šetrenia
jeho osoby boli u neho prítomné psychotické príznaky-bludy paranoidné, megalomanické., kedy aký je
súčasný zdravotný stav menovaného nie je zrejmé, avšak vychádzajúc z názoru odvolacieho súdu ,
že nie je možné experimentovať v danej veci a vystaviť žalobkyňu a maloleté deti neočakávanému a

nepredvídateľnému správaniu sa žalovaného, súd bol toho názoru , že boli osvedčené skutočnosti pre
nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu žalobcov .

43. Súd však neobmedzil kontakt žalovaného so žalobcami v absolútnom merítku berúc do úvahy
prebiehajúce trestné, resp. priestupkové konania, a v neposlednom rade aj súdne civilné konania medzi

stranami sporu, a preto tento zákaz priblíženia sa limitoval jednak na určitú vzdialenosť , ktorú považoval
za dostatočnú pre naplnenie cieľa sledovaného touto úpravou ( t.j. vymedzil ho vzdialenosťou 10 metrov
medzi stranami sporu) , jednak ho obmedzil výnimkou vo vzťahu k účasti žalovaného na úkonoch
jednotlivých trestných, správnych , či civilných konaní, ktoré jeho účasť na týchto vyžadujú.

44. Zároveň súd v súlade s § 330 ods. 1 CSP vymedzil aj dobu trvania tohto neodkladného opatrenia a
to na dobu právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 12P/115/2019, v
ktorom sa rozhoduje o návrhu žalovaného na zverenie mal. detí ( žalobcov v 3. a 4 rade) do striedavej
starostlivosti žalobkyne v 1. rade a žalovaného. V uvedenom konaní totiž bude musieť byť aj vzhľadomna obsah návrhu žalobcov v tomto sporovom konaní nutne vykonané príslušné znalecké dokazovanie
na posúdenie zdravotného stavu žalovaného vo vzťahu prípadného jeho kontaktu minimálne k žalobcom
v 3. a 4 rade, a zároveň v rámci uvedeného konania bude aj s konečnou otázkou poriešená otázka

vzájomného kontaktu žalovaného so žalobcami v 3. a 4. rade o ktorej bude rozhodnuté zákonným
sudcom pre uvedené konanie, do ktorého kompetencie súd týmto neodkladným opatrením nemôže
zasahovať. Súd preto rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto uznesenia.

45. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok ( ďalej len ako "CSP"), trovy konania

sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti
s uplatňovaním alebo bránením práva.

46. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa § 255 ods.2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

48. Podľa § 262 ods.1CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

49. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

50. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP a žalovaného zaviazal povinnosťou
zaplatiť náhradu trov konania žalobcom v rozsahu zodpovedajúcom pomeru ich úspechu v tomto spore,

ktorý bol 100%.

51. Výrok o náhrade trov konania súd formuloval v zmysle právneho názoru vysloveného Najvyšším
súdom SR v uznesení sp.zn. 6 Cdo/65/2017 zo dňa 30.05.2017, ako aj v uznesení sp. zn. 6
Cdo 222/2016 zo dňa 23. marca 2017, podľa ktorého musí v ňom byť uvedené, kto a komu má

zaplatiť náhradu trov konania s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením, a teda len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania bude splnená
požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím
o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné
vynútenie ním uloženej povinnosti.

52. O výške náhrady týchto trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach . ( § 357 písm. d/ a § 362 ods. 1 zákona č.
160/2015, Civilný sporový poriadok/ ďalej len ako " CSP"/).
Uvedená lehota 15 dní však nezačne plynúť skôr ako po 30.04.2020 ( § 2 ods. 1 v spojení s § 1 písm a./
zákona č. 62/2020 Z.z. z 25.03.2020 , o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením
nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré

zákony. )
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( § 359 CSP)
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
( § 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.