Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 14, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/273/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114239795
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114239795.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa:

TIPSPORT SK, a.s., so sídlom J. Kalinčiaka 14, Žilina, IČO: 36 436 861, právne zastúpený Advokátska
kancelária JUDr. Róbert Mendel, s.r.o., so sídlom Sidónie Sakalovej 190, Bytča, IČO: 47 256 591, proti
odporcovi: N. R., nar. X.X.XXXX, bytom R. XXXX/XX, Z. S. X., štátny občan SR, o zaplatenie 23.276,70
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 23.276,70 eur spolu s úrokom z omeškania 5,25
% ročne zo sumy 23.276,70 eur od 16.5.2014 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Vo zvyšnej časti uplatneného úroku z omeškania súd návrh z a m i e t a .

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 2.383,81 eur (súdny poplatok

1.396,50 eur a trovy právneho zastúpenia 987,31 eur) a tieto zaplatiť k rukám právneho zástupcu
navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 11.12.2014 domáhal súdneho výroku, v ktorom by
súd v návrhu označeného odporcu zaviazal k povinnosti zaplatiť sumu 23.276,70 eur spolu s úrokom
z omeškania 0,05 % denne zo sumy 23.276,70 eur od 16.5.2014 do zaplatenia a náhrady trov
konania. Návrh skutkovo odôvodnil tým, že na základe uznania záväzku a dohody o jeho zaplatení
zo dňa 11.3.2014 sa odporca zaviazal zaplatiť navrhovateľovi záväzok v celkovej výške 23.276,70 eur

najneskôr do 15.5.2014. Záväzok vznikol tým, že odporca si v pozícii zamestnanca neoprávnene prisvojil
prostriedky, ktoré mal odviesť navrhovateľovi ako zamestnávateľovi. Odporca do dnešného dňa dlžnú
sumu neuhradil, a to aj napriek výzve navrhovateľa. Zároveň si navrhovateľ uplatnil i úrok z omeškania
vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania, ktorý odvodzoval od ust. čl. 2 v uznaní
záväzku a dohody o jeho zaplatení zo dňa 11.3.2014.

Uznesením č.k. 17C/273/2015-25 zo dňa 30.6.2015 bol odporca vyzvaný na splnenie povinnosti v
zmysle § 114 ods. 3 O.s.p. a na podanie vyjadrenia k veci odporcovi súd uložil lehotu 15 dní. Zároveň
bol odporca poučený o možných následkoch nevyjadrenia sa k žalobnému návrhu v zmysle § 114 ods. 5

O.s.p., t.j. o možnosti rozhodnutia bez nariadenia pojednávania rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b
O.s.p. Predmetné uznesenie bolo odporcovi doručené do vlastných rúk dňa 24.7.2015 spolu s návrhom.
Odporca sa žiadnym spôsobom či už počas poskytnutej lehoty na vyjadrenie ani po jej uplynutí k vecisamej v zmysle § 114 ods. 3 O.s.p. nevyjadril. Súd vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie podľa §
114 ods. 5 O.s.p. bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok tam stanovených.

Podľa ustanovenia § 114 ods. 5 O.s.p., ak odporca bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť uloženú

uznesením vydaným podľa odseku 3, môže súd bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o návrhu
rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b; o tomto následku musí byť odporca poučený. Ustanovenia §
153b ods. 1 a ods. 2 písm. a) a c) sa nepoužijú.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, súd oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na
úradnej tabuli dňa 19.8.2015.

Podľa § 157 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, v odôvodnení rozsudkov podľa § 114 ods. 5, § 153a
ods. 1 a § 153b ods. 1 uvedie súd iba predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol.

Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa so spisovým materiálom zistil skutkový stav

tak, ako ho vo svojom návrhu opisoval navrhovateľ.

Navrhovateľ v predmetnej veci uplatňoval nárok voči odporcovi čo do istiny vzniknutému z uzavretých
dohôd medzi zmluvnými stranami a označených „uznanie záväzku a dohoda o jeho zaplatení“ zo dňa
11.3.2014, ktorou prvou dohodou odporca ako dlžník uznal svoj záväzok vo výške 21.776,70 eur, ktorý
má voči veriteľovi vzhľadom ku skutočnosti, že v dňoch od 24.2.2013 do 13.2.2014 na pobočke veriteľa

na adrese Stará Turá neoprávnene prisvojil hotovosť veriteľa vo výške 21.776,70 eur, ktoré mu boli
odovzdanézamestnancamipobočkyvStarejTurejaodvodfinančnejhotovostipoužilprevlastnúpotrebu
a zaviazal sa za účelom splnenia tohto záväzku splatiť celú výšku záväzku najneskôr do 15. mája 2014
a druhou dohodou toho istého dňa odporca ako dlžník uznal svoj záväzok vo výške 1.500 eur, ktorý
má voči navrhovateľovi ako veriteľovi vzhľadom k skutočnosti, že si dňa 10.3.2014 prevzal osobne na

pobočkevDubnicinadVáhomodvodvovýške1.600euradňa11.3.2014dopokladnevsídlespoločnosti
vložil čiastku 100 eur a rozdiel finančnej hotovosti vo výške 1.500 eur, ktorú veriteľ dlžníkovi zveril v
rámci plnenia jeho povinností z pracovnoprávneho vzťahu si dlžník hotovosť prisvojil tak, že peňažné
prostriedky,ktorémuboliodovzdanézamestnancamipobočkyvDubnicinadVáhomakoodvodfinančnej
hotovosti použil pre vlastnú potrebu. Za účelom splnenia záväzku sa dlžník zaviazal splatiť celú výšku

záväzku najneskôr do 15. mája 2014.

Odporca nerozporoval tvrdenia navrhovateľa, ktoré boli preukázané listinnými dokladmi predloženými
navrhovateľom.

Podľa § 558 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo
do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.

Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Uznanie dlhu zakladá
vyvrátiteľnú právnu domnienku, t.j. domnienku, že v čase uznania dlhu dlh existoval. Veriteľ teda nemusí
dokazovať v súdnom konaní existenciu dlhu, pokiaľ má od dlžníka uznanie dlhu. Z uznania dlhu musí
byť zrejmý dôvod vzniku pohľadávky (tzv. kauza), pričom taktiež v ňom musí byť presne určená výška
pohľadávky a nakoniec musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť.

V danej prejednávanej veci uznania dlhu zo dňa 11.3.2014 spolu vo výške 23.276,70 eur toto uznanie
dlhu má ten účinok, že odporca ako dlžník ho podpísal a veriteľ nemusí dokazovať, že v čase uznaniadlhu dlh existoval a nemusí dokazovať ani jeho výšku. Dôkazné bremeno, že dlh neexistoval spočívalo
na dlžníkovi, t.j. odporcovi a v konaní opak nebol preukázaný. Po oboznámení sa so skutkovými
okolnosťami prejednávanej veci a s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia dospel súd k

záveru, že návrh navrhovateľa je po stránke skutkovej a právnej dôvodný a nakoľko nemal v konaní
preukázané, že by odporca žalovanú sumu 23.276,70 eur uhradil, zaviazal odporcu na zaplatenie istiny
vo výške 23.276,70 eur.

Podľa § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že príslušenstvo pohľadávky je vymedzené taxatívne. Pozostáva

z úrokov, ďalej z úrokov z omeškania, prípadne z poplatku z omeškania, ak tak ustanovuje zákon v
súvislosti s omeškaním dlžníka a napokon z nákladov spojených uplatnením pohľadávky; medzi tieto
náklady treba zahrnúť aj prípadné trovy súdneho konania. Úroky i úroky z omeškania sa viažu rovnako
ako poplatok z omeškania iba k pohľadávke.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (s účinnosťou od 1.2.2013), výška úrokov
z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je potrebné poznamenať, že nárok na úroky z omeškania s plnením peňažného dlhu vzniká bez ohľadu
na to, čo spôsobilo omeškania. Úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník
dostal do omeškania. Základným predpokladom vzniku nároku na úroky z omeškania je teda existencia
omeškania s plnením peňažného dlhu a základným predpokladom takéhoto omeškania je existencia

pohľadávky, t.j. práva na peňažné plnenie a jej zročnosť. Výšku úrokov z omeškania v občianskom práve
nemožno dojednať nad rámec ustanovený zákonom a z povahy ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. vyplýva, že kogentne je stanovená horná
hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie je prípustné. Základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu tj. ku dňu 16.5.2014 bola

0,25 %. Tým, že odporca nesplnil svoju povinnosť - splnenie záväzku a to v celkovej výške záväzku
23.276,70 eur najneskôr do 15. mája 2014, dostal sa do omeškania s plnením peňažného záväzku dňom
16.5.2014, preto súd návrhu navrhovateľa titulom úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy
23.276,70 eur od 16.5.2014 vyhovel tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a vo zvyšnej
časti nárok navrhovateľa zamietol.

Súd o nároku navrhovateľa rozhodol rozsudkom pre zmeškania podľa § 114 ods. 5 O.s.p. a pri aplikácii
vyššie citovaných zákonných ustanovení návrhu navrhovateľa v rozsahu tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia vyhovel.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods.3 O.s.p., v zmysle ktorého zákonného ustanovenia,
aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak

mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého
posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta
z výšky súdom priznaného plnenia.

Neúspech navrhovateľa (v časti úrokov z omeškania nad rozsah 5,25% do 18,25%) bol v nepatrnej
výške a preto má právo na plnú náhradu trov konania. Navrhovateľ ako úspešný účastník konania si

náhradu trov konania uplatnil v návrhu a to titulom zaplateného súdneho poplatku a titulom trov právnehozastúpenia v sume 987,31 eur. Súd preskúmal navrhovateľom uplatnené trovy konania a zo spisu mal
nepochybne preukázané, že navrhovateľ zaplatil titulom súdneho poplatku sumu 1.396,50 eur a titulom
trov právneho zastúpenia priznal navrhovateľovi sumu 987,31 eur za úkony právnej služby:

- dňa 11.11.2014 - príprava a prevzatie zastúpenia sumu 403,34 eur + 8,04 eur režijný paušál,

- dňa 11.12.2014 písomné podanie na súd sumu 403,34 eur + 8,04 eur režijný paušál.

K odmenám a náhradám je pripočítaná 20 % DPH v sume 164,55 eur podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a),
§ 13a ods. 1 písm. a), c), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. (ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov

konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi), a preto súd
zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania v celkovej výške 2.383,81 eur k rukám právneho
zástupcu navrhovateľa tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti výroku rozsudku, ktorým súd zaviazal odporcov na zaplatenie istiny s príslušenstvom n i e j e

prípustné odvolanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené
podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 202 ods. 1 OSP).

Proti tomuto rozsudku z dôvodov uvedených v predchádzajúcom odseku, proti výroku, ktorým bol návrh
v časti úrokov z omeškania zamietnutý a proti výroku o náhrade trov konania možno podať odvolanie

do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline v 3
vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.