Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Monday, May 21, 2012

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 5C/196/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810217632
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Šišková
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2012:3810217632.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci navrhovateľa: C. I., nar.
X.X.XXXX, bytom G., G. Y. X, zastúpený JUDr. Miroslavom Šedivcom, advokátom v Prievidzi,
Hodžu 14/1, proti odporkyni: C. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., G. XXX/XX, zastúpená Mgr.
Vladimírom Ľuptákom, advokátom v Prievidzi, Nám. slobody 10, o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam v kat. úz. Y., zapísaným na
LV č. XXX ako parcela reg. „C“ č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela reg.
„C“ č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela reg. „C“ č. XXX/X - záhrady o
výmere XXX m2, parcela reg. „C“ č. XXX/X - záhrady o výmere XX m2 a parcela reg. „C“ č. XXX/X -
záhrady o výmere XXX m2 a v y p o r i a d a v a ho tak, že do výlučného vlastníctva
navrhovateľa p r i k a z u j e nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. Y.: parcela reg. „C“ č. XXX/X -
záhrady o výmere XXX m2 a parcela reg. „C“ č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2

vytvorené Geometrickým plánom č. XXX/XXXX vyhotoveným Ing. K. T. dňa X.X.XXXX a do výlučného
vlastníctva odporkyne p r i k a z u j e nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. Y., zapísané na LV č.
XXX ako parcela reg. „C“ č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela reg. „C“ č.
XXX/X - záhrady o výmere XX m2, parcela reg. „C“ č. XXX/X - záhrady o výmere XXX m2 a nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v kat. úz. Y.: parcela reg. „C“ č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX
m2 a parcela reg. „C“ č. XXX/X - záhrady o výmere XX m2 vytvorené Geometrickým plánom č. XXX/

XXXX vyhotoveným Ing. K. T.Ú. dňa X.X.XXXX.

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcu z trov
právneho zastúpenia v sume 453,18 eur a iných trov v sume 1.186,- eur na účet právneho zástupcu
JUDr. Miroslava Šedivca do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným proti odporkyni domáhal zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre k. ú. Y. ako pozemky parc. reg.
„C“ č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. reg. „C“ č. XXX/X - zastavané

plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. reg. „C“ č. XXX/X - záhrady o výmere XXX m2, parc.
reg. „C“ č. XXX/X - záhrady o výmere XX m2 a parc. reg. „C“ č. XXX/X - záhrady o výmere XXX
m2. Žiadal, aby súd spoluvlastníctvo vyporiadal tak, že nehnuteľnosti rozdelí v zmysle geometrického
plánu č. XXX/XXXX. Do výlučného vlastníctva odporkyne navrhol prikázať pôvodné pozemky parc.
reg „C“ č. XXX/X - o výmere XXX m2, č. XXX/X o výmere XX m2, č. XXX/X o výmere XXX m2 a
časti pôvodných pozemkov parc. reg. „C“ č. XXX/X o výmere XX m2 a parc. reg. „C“ č. XXX/X o
výmere XX m2, spolu v celkovej výmere XXX m2. Do svojho výlučného vlastníctva navrhol prikázať

novovytvorené pozemky parc. reg. „C“ č. XXX/X - záhrady o výmere XXX m2 a parc. reg. „C“ č. XXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere XX m2, spolu v celkovej výmere rovnako XXX m2. Návrh
zdôvodnil tým, že uvedené nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve oboch účastníkov v podiele
1/2-ica u každého z nich. Sporné nehnuteľnosti však užíva výlučne odporkyňa so svojou rodinou a

on nemá záujem zotrvať naďalej v podielovom spoluvlastníctve s odporkyňou. Odporkyňu aj vyzval
na uzatvorenie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva rozdelením nehnuteľností
tak, ako je to uvedené vyššie. Odporkyňa mu však oznámila, že sporné nehnuteľnosti nadobudla do
výlučného vlastníctva vydržaním. Podľa jeho názoru odporkyňa nemohla sporné nehnuteľnosti vydržať
a to z dôvodu nesplnenia predpísaných podmienok. Uviedol, že pre vydržanie spoločnej veci nestačí,

ak jeden zo spoluvlastníkov užíva spoločnú nehnuteľnosť výlučne sám. Vedomie, že podielovému
spoluvlastníkovi prislúcha iba spoluvlastnícky podiel, aj v prípade výlučnej držby vylučuje vydržanie,
lebo potrebná dobromyseľnosť držby vyžaduje, aby bol držiteľ celej veci so zreteľom na všetky okolnosti
odôvodnene presvedčený, že mu patrí celá vec ako výlučnému vlastníkovi.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila. Uviedla, že pôvodný vlastník nehnuteľností E. Č. rozhodol, že
pozemky daruje synovi G. Č. (manželovi odporkyne). O tejto skutočnosti nebola uzavretá písomná

zmluva, ale aj z výpovedí svedkov vyplynulo, že pozemky boli ohradené pletivom ešte v roku XXXX.
Po smrti E. Č. došlo k dohode dedičov, najmä medzi G. Č. a W. I. (matkou navrhovateľa), podľa ktorej
pozemky budú napísané na nich oboch každému v jednej polovici s tým, že ostatných súrodencov
vyplatia. Súčasne sa dohodli, kto bude ktorú časť užívať a G. Č. mal užívať práve tú časť pozemkov,
ktoré sú predmetom sporu. Z výpovede svedkyne I. vyplynulo, že ak by nedošlo k vyvlastneniu ňou

užívanej časti pozemkov a nebol by vyplatený aj G. Č., nemala by voči užívaniu časti pozemkov z jeho
strany námietky a bola by mu to podpísala. Z toho vyplýva, že do roku XXXX, kedy k vyvlastneniu došlo,
W. I. rešpektovala daný stav a žiadne spory medzi ňou a G. Č. neboli. Tým bola daná dobromyseľnosť
odporkyne a jej manžela G. Č. a došlo k vydržaniu nehnuteľností. Poukázala na to, že až do smrti G. Č.
zo strany W. I. nebol ani náznak, že by si mala robiť nároky na sporné pozemky.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov W. I., R. D., C. Y., I. T., I. Č., W. Č.,
G. Č., výpisu z LV č. XXX a č. XXX pre k. ú. Y., uznesenia Štátneho notárstva v Prievidzi č.k. K. XXX/XX-
X, uznesenia Okresného súdu v Prievidzi č. XXXX/XX, výpisu z pozemkovej knihy - vl. č. XXX k. ú. Y.,
geometrického plánu č. XXX/XXXX, vyjadrenia odporkyne z XX.X.XXXX, rozhodnutia o povolení stavby
rodinného domu zo dňa X.X.XXXX, geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XX, dokladov o vyplatení

súrodencov, kúpnej zmluvy z XX.X.XXXX a XX.XX.XXXX, návrhu na uzavretie kúpnej zmluvy zo dňa
XX.X.XXXX, oznámenia Mesta G. zo dňa XX.XX.XXXX, kúpnej a darovacej zmluvy zo dňa X.X.XXXX,
ako aj oboznámením ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

Účastníci sú zapísaní na LV č. XXX ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.
ú. Y. ako parc. reg. „C“ č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parc. č. XXX/

X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parc. č. XXX/X - záhrady vo výmere XXX m2,
parc. č. XXX/X - záhrady vo výmere XX m2 a parc. č. XXX/X - záhrady vo výmere XXX m2. Pôvodne
uvedené parcely boli súčasťou pozemkov parc. reg. „E“ č. XXX - roľa o výmere XXX m2 a č. XXX
- roľa o výmere XXXX m2, ktorých výlučným vlastníkom bol E. Č.. V dedičskom konaní po E. Č.
vedenom Štátnym notárstvom v G. pod sp. zn. K. XXX/XX uvedené pozemky nadobudli do podielového

spoluvlastníctva dedičia G. Č. (manžel odporkyne) a W. I.Á. (matka navrhovateľa), každý v podiele
jedna polovica s tým, že ostatných dedičov C. T., R. I., I. Č., E. Č., S. C., C. Č., I. Č. S. S.Í. Č. sa
zaviazali vyplatiť z ich dedičských podielov do konca roka XXXX. Z výpovedí účastníkov bolo zistené, že
k vyplateniu súrodencov podľa uznesenia o dedičstve aj došlo. W. I. previedla svoj spoluvlastnícky podiel
k nehnuteľnostiam darovacou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX na navrhovateľa. Po smrti G. Č. nadobudla

jeho spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam na základe uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. XXD/XXX/
XXXX odporkyňa. V konaní bolo zistené, že sporné nehnuteľnosti užíva výlučne odporkyňa. Z výpisu z
LV č. XXX pre k.ú. Y. vyplýva, že na parc. č.XXX/X stojí rodinný dom súp. č. XXX, ktorého spoluvlastníkmi
sú odporkyňa a C. D. každá v podiele jedna polovica. Navrhovateľ písomne listom zo dňa 15.7.2010
vyzval odporkyňu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením nehnuteľností v

zmysle geometrického plánu č. XXX/XXXX vypracovaného W.. K. T.. Odporkyňa na výzvu reagovala
oznámením, že nehnuteľnosti v k.ú. Y. parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X S. XXX/X spolu s nebohým
manželom G. Č. vydržala, pričom do držby vstúpili v roku 1960, keď bolo vydané stavebné povolenie na
stavbu rodinného domu na predmetných parcelách. Odporkyňa v konaní tvrdila, že jej nebohý svokor E.Č. počas svojho života rozhodol, že parc. č. XXX a XXX budú patriť jej manželovi G. Č. a oni si na ňom
postavia dom. Taktiež podľa jej tvrdenia matka navrhovateľa W. I. dostala od svojho otca E. Č. pozemok
za cestou, kde si postavila rodinný dom. Keďže nemala finančné prostriedky na dostavbu domu, vzala si

pôžičku od vtedajšieho MNV s tým, že sa založili pozemky parc. č. XXX a XXX. Z toho dôvodu nemohli
byť uvedené pozemky prevedené na jej manžela G. Č.. Po smrti E. Č. v dedičskom konaní sa G. Č.
s W. I. dohodli, že si predmetné parcely rozdelia medzi sebou po šírke, podľa čoho sa G. Č. stane
výlučným vlastníkom pozemkov, ktoré tvoria súčasné parc. reg. „C“ č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X
S. XXX/X. Podľa vyjadrenia odporkyne uvedené nehnuteľnosti s nebohým manželom užívali nerušene

od roku XXXX, W. I. si nikdy na pozemky nerobila nárok. O dobromyseľnosti držby podľa nej svedčí
aj to, že uvedené pozemky sú ohradené asi od roku 1963 a v roku 1996 bol vypracovaný geometrický
plán W.. T., v ktorom sú zakreslené uvedené nehnuteľnosti tak, ako boli užívané a z neho vyplýva, že
ich vlastníkom je G. Č..

V konaní boli ako svedkovia vypočutí W. I., C. Y., R. D., I. T., I. Č., W. Č.C. S. G. Č..

SvedkyňaW.I.,matkanavrhovateľa,uviedla,žejejotecE.Č.počassvojhoživotanerozdeľovalpozemky

(pôvodnáparc.č.XXXaXXX)medziňuajejbrataG.Č.,resp.ostatnýchsúrodencov.Včase,keďstavala
dom, tieto pozemky založil ako záruku za splatenie pôžičky. Po otcovej smrti sa v rámci dedičského
konania súrodenci dohodli, že parc. č. XXX a XXX budú napísané na ňu a brata G. - každému v
jednej polovici a ostatných súrodencov vyplatili z ich podielov. Svedkyňa uviedla, že s bratom G. sa
dohodli na tom, kto bude ktorú časť užívať. Podľa tejto ústnej dohody mal brat G. užívať tú časť

nehnuteľností, ktoré v súčasnosti tvoria parcely, ktoré sú predmetom konania. Tvrdila, že s bratom sa
nikdy nedohodli tak, že by tieto nehnuteľnosti boli len jeho, dohodli sa len o rozdelení užívania. Neskôr
bola časť nehnuteľností, ktorú mala užívať ona, vyvlastnená a náhradu za vyvlastnenie dostali vyplatenú
ona aj brat G.. Vo výpovedi svedkyňa uviedla, že pokiaľ by nedošlo k vyvlastneniu nehnuteľností a
pokiaľ by nebol rovnakým dielom vyplatený aj brat, nebola by namietala, keby si nehnuteľnosti, ktoré sú

predmetom konania brat G. ponechal, ona by mu to bola podpísala.

Svedkyne C. Y. a R. D., dcéry odporkyne, uviedli, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania, ich
rodina vždy užívala a považovali sa za ich vlastníkov, mali ich aj oplotené. Podľa ich vyjadrenia neboli v
rodine spory o tom, že by tieto pozemky mali patriť aj W. I.. Nezhody v tejto súvislosti sa začali vyskytovať
až po smrti ich otca G. Č..

Svedok G. Č., syn odporkyne, rovnako uviedol, že sporné pozemky užívali vyše 50 rokov s tým, že jeho
otec a matka navrhovateľa sa dohodli, že oni budú užívať jednu stranu a W. I. druhú. Kým žil jeho otec
G. Č., neboli v tejto súvislosti žiadne spory, svedok si nepamätal, že by matka navrhovateľa jeho rodičov
upozorňovala na to, že nehnuteľnosti, ktoré užívajú, sú aj jej vlastníctvom. Spory sa začali až po tom,
čo matka navrhovateľa previedla nehnuteľnosti na navrhovateľa.

Svedok I. T. vo výpovedi uviedol, že s nebohým G. Č. boli veľmi dobrí priatelia a odporkyňa je jeho
druhá suseda. Uviedol, že odporkyňa, a počas života aj jej manžel, užívali nerušenie sporné pozemky,
spory okolo nich sa začali až po smrti manžela odporkyne. Podľa jeho vyjadrenia G. Č. predmetné
nehnuteľnosti užíval ako svoje, potom, čo postavil dom, pozemky oplotil.

Svedok I. Č., strýko navrhovateľa a švagor odporkyne, sa k užívaniu sporných nehnuteľností vyjadriť

nevedel. Uviedol, že v roku 1956 sa oženil a odišiel bývať do C. a o tom, aké boli vzťahy k predmetným
nehnuteľnostiam nemá vedomosť. Nevedel sa vyjadriť ani k tomu, či jeho súrodenci W. I. a G. Č. uzavreli
medzi sebou nejakú dohodu v súvislosti s týmito pozemkami.

W. Č., bratranec navrhovateľa a synovec odporkyne, uviedol, že od roku 1996 býva neďaleko sporných
pozemkov. O uvedených nehnuteľnostiach sa často rozprával so svojím nebohým otcom S. Č., ktorý

vždy hovoril, že vzťahy k nim nikdy neboli vysporiadané tak, ako mali byť. Otec sa podľa neho vyjadroval
v tom zmysle, že odporkyňa užíva sporné pozemky dlhodobo neprávom. Svedok tiež uviedol, žeodporkyňa sa hnevala na svojho manžela G. Č. z dôvodu, že si nedokázal usporiadať vzťahy k týmto
pozemkom a sama sa mala vyjadriť v tom zmysle, že ich dom stojí „v ľufte“. Podľa svedka si teda
odporkyňa bola vedomá toho, že vzťahy k sporným pozemkom vysporiadané nemajú. Uviedol tiež, že

jeho otec spomínal, že dcéry odporkyne navrhli, že pozemky odkúpia od navrhovateľa, resp. jeho matky,
ponúkaná cena však bola nízka.

Z kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX (čl. 73 spisu) vyplýva, že rodičia navrhovateľa Ľ. I.Č. a W. I. odkúpili
časť nehnuteľností v k.ú. Y. zapísaných v PKN vl. č. XX, a to z parc. č. XX, v PKN vl. č. XX - z parc. č.
XXX a v PKN vl. č. XXX z parc. č. XX, XXX, XXX, a neknihovanej parcely č. XXX/X podľa geometrického

plánu zo dňa XX.XX.XXXX č. XXX/XX-XXX-XXX ako novovytvorenú parcelu č. XXXX/X o výmere 8 árov
8 m2 s tým, že W. I. na tejto parcele už vlastnila podiel z parc. č. XXX/X, XXX/X o výmere 110 m2 a
predmetom kúpy bola výmera 7 árov. Jedným z predávajúcich bol aj G. Č., ktorému podľa zmluvy mali
vyplatiť kúpnu cenu 220,- Kčs na Štátnom notárstve v G..

Rozhodnutím ONV v Prievidzi z XX.X.XXXX bolo vydané povolenie na stavbu rodinného domu na parc.
č. XXXX/XX v k.ú. Y. pre Ľ. I.. Kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX odkúpila W. I. od C. G. parc. č.

XXX diel X - cesta v k.ú. Y. na rozšírenie prídomovej plochy.

Listom zo dňa 19.1.2006 vyzvalo W. C. G. W. I. na uzavretie kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bola
kúpa parc. č. XXX/X v k.ú. Y. a ktorej spoluvlastníčkou v podiele jedna polovica bola W. I., pre C. G..
Z vyjadrenia navrhovateľa v konaní vyplynulo, že W. I. svoj spoluvlastnícky podiel na uvedenej parcele
odpredala C. G.. Z oznámenia C. G. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že dňa X.X.XXXX bola uzavretá

kúpna zmluva v súvislosti s uvedenou parcelou aj s odporkyňou.

NazákladekúpnejadarovacejzmluvyzodňaX.X.XXXX(č.l.113spisu)manželodporkyneG.Č.amatka
navrhovateľa W. I. darovali časť parc. č. XXX v k.ú. Y. v zmysle geometrického plánu zo XX.XX.XXXX
č. XXX-XXXX-X vo výmere XXX m2

svojmu bratovi S. Č. za účelom výstavby rodinného domu.

Z rozhodnutia ONV v G. zo dňa X.X.XXXX vyplýva, že G. Č. bolo vydané stavebné povolenie na výstavu
rodinného domu na parc. č. XXX, XXX v k. ú. Y..

Podľa geometrického plánu vyhotoveného Geoslužbou, v.o.s. G. zo dňa XX.X.XXXX boli oddelené
parcely v k.ú. Y. č. XXX/X - XXX/X, XXX/X, XXX/X - XXX/X, XXX/X - XXX/X. V uvedenom geometrickom
pláne je ako vlastník uvedený G. Č. (manžel odporkyne).

Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva
a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému

alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť , a po dobu desať rokov, ak ide o

nehnuteľnosť.Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo
kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný

o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.

Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh je podaný dôvodne.

Vzhľadom na námietku odporkyne, že nehnuteľnosti, ktorých vyporiadania sa navrhovateľ domáha,
sú jej výlučným vlastníctvom, bolo potrebné zaoberať sa otázkou, či sporné nehnuteľnosti patria do
podielového spoluvlastníctva účastníkov.

Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že nehnuteľnosti: parc. reg. „C“ č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/

X S. XXX/X v k. ú. Y. boli pôvodne súčasťou parciel č. XXX a XXX zapísaných v PKN vl. č. XXX.
Vlastníkom týchto parciel bol pôvodne E. Č., starý otec navrhovateľa a svokor odporkyne. Odporkyňa
v konaní tvrdila, že E. Č. ešte za svojho života daroval tieto nehnuteľnosti synovi G. Č. a jej. Hoci o
tom nebola spísaná zmluva, o tomto jeho rozhodnutí podľa nej svedčí aj vydanie stavebného povolenia
na výstavbu rodinného domu na uvedených nehnuteľnostiach pre G. Č. v roku XXXX, ako aj to, že si

uvedené nehnuteľnosti oplotili. Od tejto doby odvodzuje odporkyňa plynutie vydržacej doby s tým, že
pozemky nerušene užívali až do doby, kedy v roku XXXX došlo k vyvlastneniu časti pozemkov parc.
č. XXX a XXX, ktorú užívala právna predchodkyňa navrhovateľa W. I.. Z uznesenia o dedičstve po
E. Č., ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX, však vyplýva, že parc. č. XXX a XXX nadobudli do podielového
spoluvlastníctva G. Č. (manžel odporkyne) a W. I. (matka navrhovateľa) každý v podiele jedna polovica.

Takto bolo vlastníctvo uvedených parciel zapísané aj vo vl. č. XXX pre k.ú. Y..

Nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním môže len dobromyseľný držiteľ. To, či je držiteľ dobromyseľný,
je potrebné hodnotiť objektívne. Nestačí len subjektívne presvedčenie držiteľa, že mu vec patrí, ale je
rozhodujúce, či pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu na
každom subjekte rozumne požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec patrí.

V danom prípade je zrejmé, že právny predchodca odporkyne si na základe rozhodnutia o dedičstve
po nebohom E. Č. musel byť vedomý, že tieto nehnuteľnosti nie sú jeho výlučným vlastníctvom, ale
že je len ich podielovým spoluvlastníkom. Táto skutočnosť teda vylučuje dobromyseľnosť držby G.
Č.. Odporkyňa tvrdila, že G. Č. a W. I. sa dohodli a uvedené parcely si rozdelili tak, že každý sa
stal vlastníkom svojej časti týchto nehnuteľností. V konaní bolo z výpovede svedkyne W. I. zistené,

že s G. Č. sa dohodli len o užívaní parc. č. XXX a XXX tak, že tú časť parciel, ktorá je predmetom
konania, mal užívať G. Č.. Nedošlo však k dohode o vlastníctve týchto nehnuteľností. Je pravdou,
že nehnuteľnosti (súčasné parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X S. XXX/X) užíval G. Č. nerušene
spolu s odporkyňou až do doby, kedy došlo k vyvlastneniu časti pozemkov, ktoré mala užívať právna
predchodkyňa navrhovateľa W. I.. Dlhodobé užívanie podielu zo strany spoluvlastníka však nemôže

mať za následok nadobudnutie vlastníctva, resp. stratu spoluvlastníctva iného zo spoluvlastníkov. To,
že G. Č. sa správal ako podielový spoluvlastník parciel č. XXX a XXX, preukazuje aj kúpna zmluva z
XX.X.XXXX, ktorou odpredal časť nehnuteľností W. I.. G. Č. spolu s W. I. tiež zmluvou zo dňa X.X.XXXX
darovali časť parc. č. XXX (vo výmere XXX m2) svojmu bratovi S. Č.. Aj v tomto prípade sa teda právny
predchodca odporkyne správal ako podielový spoluvlastník celej parc. č. XXX. Z týchto skutočností teda

vyplýva, že G. Č. si bol vedomý toho, že je podielovým spoluvlastníkom parc. č. XXX a XXX. Z výpovede
svedka W. Č. tiež vyplynulo, že aj odporkyňa si bola vedomá toho, že vzťahy k sporným pozemkom nie
sú vysporiadané. Na základe uvedených skutočností preto súd dospel k záveru, že v danom prípade
nedošlo k vydržaniu nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania a tieto patria do podielového
spoluvlastníctva účastníkov.

Účastníci sa na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nedohodli, preto súd toto
spoluvlastníctvo na návrh navrhovateľa zrušil. Navrhovateľ v konaní predložil geometrický plán
č. XXX/XXXX vyhotovený W.. K. T., podľa ktorého je možné nehnuteľnosti reálne rozdeliť podľa
výšky spoluvlastníckych podielov účastníkov. Odporkyňa nemala voči tomuto geometrickému plánužiadne výhrady. Súd preto podielové spoluvlastníctvo účastníkov vyporiadal na základe uvedeného
geometrického plánu. Navrhovateľovi do výlučného vlastníctva prikázal novovytvorené parcely reg. „C“
č. XXX/X - záhrady o výmere XXX m2 a parc. reg. „C“ č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere

XX m2 a do výlučného vlastníctva odporkyne parc. reg. „C“ č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria
o výmere XXX m2, parc. reg. „C“ č. XXX/X - záhrady o výmere XX m2, parc. reg. „C“ č. XXX/X -
záhrady o výmere XXX m2 a novovytvorené parcely reg. „C“ č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria
o výmere XX m2 a parc. reg. „C“ č. XXX/X - záhrady o výmere XX m2. Každému z účastníkov teda
pripadnú nehnuteľnosti v celkovej výmere po XXX m2, čo zodpovedá ich spoluvlastníckemu podielu

jedna polovica.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že vo veci
úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v plnej výške v sume 1.639,18 eur. V konaní
mu vznikli trovy v súvislosti so zaplatením súdneho poplatku vo výške 1.186,- eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 453,18 eur (2 x úkon právnej pomoci po 55,49 eur + 2 x paušál po 7,21 eur /
prevzatie, príprava zastúpenia a podanie návrhu na súd/; 2 úkony právnej pomoci po 57,- eur + 2 x

paušálpo7,41eur/písomnéstanoviskokvyjadreniuodporkyneaúčasťnapojednávanídňa24.10.2011/;
3 úkony právnej pomoci po 58,69 eur + 3 x paušál po 7,63 eur /účasť na pojednávaniach dňa 6.2.2012,
28.3.2012 a 21.5.2012/). Navrhovateľ si uplatnil aj náhradu trov za úkon „účasť na pojednávaní dňa
19.12.2011“, za tento úkon mu však súd náhradu trov nepriznal z dôvodu, že zo zápisnice z uvedeného
pojednávania vyplýva, že právny zástupca sa zdržal na pojednávaní cca 15 minút, potom odišiel na iné

pojednávanie, pričom v rámci tohto konania v uvedený deň neurobil žiaden prednes.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať
označenie účastníkov konania, voči ktorému rozsudku smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie

napáda, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu, čoho sa odvolaním
domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie možno odôvodniť len skutočnosťami uvedenými
v § 205 ods. 2 O.s.p..