Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 20, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/424/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5810200533
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5810200533.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku

a členiek senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľa: Slovenská
kanceláriapoisťovateľov,Trnavskácesta82,Bratislava,IČO:36062235,zastúpený:Allianz-Slovenská
poisťovňa a.s., Dostojevského rad č. 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, proti odporcovi: F. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B., ul. X. F. XXX, právne zastúpený: JUDr. Petrom Harakálym, advokátom, so
sídlom v A., ul. A. XX, o zaplatenie 591,68 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Námestovo, č. k. 6C/46/2010-126 zo dňa 25. septembra 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 591,68 eur spolu s

9% úrokom z omeškania od 25.01.2010 až do zaplatenia, podľa § 11 ods. 1 písm. e/ vyhlášky MS SR č.
423/1991 Zb., ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, účinného k 13.08.2000. Vykonaným dokazovaním zistil, že
dňa 13.08.2000 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej D. O., ako vodička motorového vozidla, evidenčné
číslo TS 845 AB v dôsledku nesprávnej techniky a spôsobu jazdy spôsobila dopravnú nehodu, pri ktorej
došlo k úmrtiu vodičky a taktiež k zraneniam odporcu. Vodička D. O. v čase dopravnej nehody nemala
predpísané vodičské oprávnenie. Pri nehode utrpel zranenie ako spolujazdec odporca, v dôsledku čoho

je v súčasnej dobe považovaný za invalidného. Poistná udalosť bola nahlásená Slovenskej poisťovni,
a.s. dňa 23.01.2001 Ing. P. X., ktorý bol v čase nehody zapísaný v evidencii vozidiel ako jeho užívateľ.
Výsluchom odporcu, svedkyne T. A., svedka P. X. a svedka Ing. P. X. zistil, že P. X. dva dni po tom, ako
auto kúpil od Ing. P. X., predal ho ešte pred nehodou odporcovi. Odporca mal vozidlo jeden deň u seba
na skúšku a na druhý deň mu priniesol peniaze. Až po predaji motorového vozidla P. X. odporcovi došlo
k dopravnej nehode, ktorú spôsobila ako vodička D. O.. Navrhovateľ v dôsledku poistnej udalosti vyplatil
poistné plnenie v celkovej výške 13 229,13 eur. Navrhovateľ v žalobnom návrhu si uplatňoval regresné

plnenie v celkovej výške 591,68 eur na základe poistných plnení zo dňa 06.11.2007, 02.03.2009 a
03.07.2009, vo vzťahu ku ktorým sa právo nepremlčalo. Navrhovateľ si dôvodne uplatňoval nárok na
zaplatenie regresného plnenia v zmysle § 3 ods. 1 vyhlášky č. 423/1991 Zb. Nárok na zaplatenie
regresného plnenia podľa § 11 ods. 1 písm. e/ citovanej vyhlášky považoval za dôvodný, vo vzťahu ku
skutkovým zisteniam, keď bolo preukázané, že odporca ako vlastník motorového vozidla zveril vedenie
motorového vozidla osobe, ktorá nemala predpísané vodičské oprávnenie. Vykonaným dokazovaním,
výsluchmi odporcu, svedkov P. X., Ing. P. X. a T. A. mal preukázané, že predmetné vozidlo, ktoré malo

účasťnanehode,ešteprednehodoukúpilodporcadosvojhovlastníctva.Ďalejvykonanýmdokazovaním
bolo nepochybne preukázané, že vozidlo v čase nehody viedla D. O., ktorá nemala vodičské oprávnenie.
Keďže odporca ako prevádzkovateľ a vlastník vozidla sedel v čase nehody na mieste spolujazdca,
žiadne iné osoby sa vo vozidle nenachádzali, je zrejmé, že jazdu vykonala vodička O. so súhlasomodporcu, čo znamená, naplnenie skutkovej podstaty uplatnenia si práva postihu voči poistenému podľa §
11 ods. 1 písm. e/ vyhlášky. Z uvedených dôvodov preto návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovel.
Navrhovateľovi priznal aj úrok z omeškania zo žalovanej sumy podľa § 517 ods. 2 O.s.p. v spojení

spolu s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 v znení účinnom od 01.01.2009 a v spojení s § 563
Občianskeho zákonníka tak, že zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania zo žalovanej
sumy vo výške 9% od 25.01.2010. O trovách konania rozhodol tak, že o týchto rozhodne podľa § 151
ods. 3 O.s.p. samostatným uznesením.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie odporca. Namietal, že neboli splnené

podmienky regresného postihu podľa § 11 ods. 1 písm e/ vyhlášky č. 423/1991 Zb. Z uvedeného
ustanovenia vyplýva, že poisťovni vznikne takéto právo len vtedy, ak sa dá jednoznačne preukázať,
že vedenie vozidla bolo zverené osobe, ktorá nemala predpísané vodičské oprávnenie. Citované
ustanovenie vyžaduje, aby poisťovňa svoje právo uplatnila len po preukázaní vedomosti poisteného
(prevádzkovateľaalebovodiča)otom,žemotorovévozidloskutočnezveril,atoosobebezpredpísaného
vodičskéhopreukazu.Vkonaníbolapreukázanáibajehovedomosť,žeD.O.,ktorávozidloviedla včase

nehode, nemala vodičský preukaz. Vzhľadom k tomu, že súd vychádzal z predpokladanej domnienky,
že sedel v čase nehody na mieste spolujazdca a žiadne iné osoby vo vozidle sa nenachádzali, jazdu
vykonala D. O. s jeho súhlasom. Takéto zdôvodnenie z právneho hľadiska, že D. O. zveril vedenie
motorového vozidla neobstojí. V tomto smere nebol zaťaženým dôkazným bremenom, vzhľadom na
postihové právo navrhovateľa. Žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobný návrh zamietnuť.

Navrhovateľ vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť.
Uviedol, že v konaní preukázal vedenie motorového vozidla D. O., výpoveďou odporcu v tomto konaní,
ako aj v konaní vedeného pod sp. zn. 1C/33/2008, znaleckým posudkom č. 187/2000 vypracovaným
znalcami, ktorí vykonali pitvu nebohej, z ktorých vyplýva, že D. O. v čase dopravnej nehody táto viedla
motorové vozidlo. Taktiež bolo preukázané, že odporca zveril vedenie motorového vozidla D. O., osobe

bez vodičského oprávnenia. Táto skutočnosť bola preukázaná výpoveďou odporcu na pojednávaní dňa
22.06.2004, v konaní pod sp. zn. 1C/33/2008, kedy uviedol, že „dal auto šoférovať D. O.“. Podstatné
je, že v motorovom vozidle sa nachádzal len odporca a D. O.. Odporca teda ako spolujazdec videl, že
vozidlo vedie jeho 15-ročná priateľka, ktorá vzhľadom na svoj vek, nemohla byť držiteľom vodičského
preukazu. V tomto prípade je irelevantné ako došlo k zvereniu vozidla odporcom D. O., ako nastúpili do

vozidla, či jej vedenie vozidla umožnil svojím konaním alebo nekonaním. Podstatné je, že odporca sa
ako spolujazdec nachádzal vo vozidle a ona viedla motorové vozidlo v jeho prítomnosti. Taktiež okresný
súd správne konštatoval, že bolo zistené, že odporca sedel v čase nehody na mieste spolujazdca,
žiadne iné osoby sa vo vozidle nenachádzali a je zrejmé, že jazdu vykonala vodička D. O. so súhlasom
odporcu. Z právneho hľadiska to znamená, že odporca jej vzhľadom na všetky okolnosti prípadu vedenie

motorového vozidla zveril i napriek tomu, že nemala vodičské oprávnenie. Tým boli naplnené všetky
predpoklady na uplatnenie postihu v zmysle § 11 ods. 1 písm. e/ vyhlášky č. 423/1991 Zb.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania, proti rozsudku proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 201, 204 ods. 1 O.s.p.) bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok okresného

súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 O.s.p., ktorý podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako správny
potvrdil.

Okresný súd vo veci riadne zistil skutkový stav, na základe ktorého správne dospel k právnemu záveru,
keď odporcu zaviazal na regresné plnenie podľa ust. § 11 ods. 1 písm. e/ Vyhlášky MF SR č. 423/91
Zb., ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla, účinnej k 13.08.2000. Krajský súd sa plne stotožňuje s odôvodnením
skutkových okolností okresným súdom a v dôvodoch svojho rozhodnutia na ne aj odkazuje (§ 219 ods. 2
O.s.p.). Krajský súd považoval za významne sa vyjadriť len k tým skutočnostiam, ktoré boli predmetom
odvolacích námietok zo strany odporcu v odvolaní proti rozsudku okresného súdu, ktorými bol odvolací
súd viazaný (§ 205 ods. 1 a 3 O.s.p.).Odporca v odvolaní proti rozsudku okresného súdu namietal vyhodnotenie zisteného skutkového
stavu, že by bola preukázaná jeho vedomosť o tom, že motorové vozidlo skutočne zveril, a to osobe
bez predpísaného vodičského preukazu. V konaní bola preukázaná iba jeho vedomosť, že D. O.,

ktorá vozidlo viedla v čase nehody, nemala vodičský preukaz. Okresný súd teda vychádzal iba z
predpokladanej domnienky, že ak sedel v čase nehody na mieste spolujazdca a žiadne iné osoby sa vo
vozidle nenachádzali, vodička D. O. vykonala jazdu s jeho súhlasom.

Krajský súd odvolanie odporcu na základe vyššie uvedených odvolacích námietok, nepovažoval za
dôvodné.

Zákon nepredpisuje ani predpisovať nemôže, pravidlá, z ktorých by malo vychádzať ako hodnotenie

jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie ich vzájomných súvislosti. Podstatou zistenia skutkového stavu
veci je úsudok sudcu o tom, ktoré z rozhodujúcich a sporných skutočností sú pravdivé, tj. ktoré z nich
bude sudca považovať za preukázané správami získanými vykonaním i jednotlivých dôkazov. Krajský
súd vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania okresným súdom a dospel k záveru, že okresný súd
zistené skutkové okolnosti vyhodnotil spôsobom uvedeným v § 132 O.s.p. a rozhodol tak na základe

zisteného skutkového stavu veci (§ 153 ods. 1 O.s.p.).

Z vykonaného dokazovania okresným súdom bolo jednoznačne zistené, že v čase dopravnej nehody bol
odporca vlastníkom motorového vozidla, evidenčné číslo TS 845 AB, že v čase dopravnej nehody viedla
motorové vozidlo ako vodička D. O., priateľka odporcu, ktorá v čase dopravnej nehody mala 15 rokov
a táto nemala vodičské oprávnenie k vedeniu tohto motorového vozidla. Ďalej z výsledkov vykonaného

dokazovania vyplýva, že v čase dopravnej nehody bol odporca spolujazdcom, ktorý podľa tvrdenia v
konaní (ako aj v odvolaní) vedel o tom, že D. O. nemala vodičské oprávnenie. Bolo preto logickým
úsudkom sudcu okresného súdu, ktorý hodnotil vykonané dôkazy tak jednotlivé ako aj vo vzájomnej
súvislosti a správne dospel k záveru, že odporca ako vlastník motorového vozidla zveril jeho vedenie
osobe, ktorá nemala predpísané vodičské oprávnenie. Tvrdenie odporcu v odvolaní, že by zákonná

podmienka regresného nároku by mohla byť uplatnená len pri jeho vedomosti o tom, že motorové
vozidlo skutočne zveril takejto osobe, by nezodpovedalo logickému vyhodnoteniu takéhoto konania
odporcu, dokonca by bolo v rozpore s ním. Okresný súd celkom logicky vyhodnotil, že ak navrhovateľ
bol vlastníkom motorového vozidla, že D. O. bola jeho priateľkou, že v čase dopravnej nehody sa vo
vozidle nachádzal odporca ako vlastník motorového vozidla a D. O. viedla motorové vozidlo, je potom

zrejmé, že len spôsobom - so súhlasom odporcu ako vlastníka motorového vozidla, bolo umožnené D.
O. viesť toto motorové vozidlo i keď mal vedomosť o tom, že táto na vedenie motorového vozidla nemá
predpísané vodičské oprávnenie.

Z uvedených dôvodov preto krajský súd rozsudok okresného súdu, ktorý riadne zistil skutkový stav,
zistené skutkové okolnosti vyhodnotil spôsobom uvedeným v § 132 O.s.p. ako správny podľa § 219 ods.

1 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 224 ods. 4 O.s.p. okresný súd rozhodne o doterajších trovách konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.