Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 22, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/37/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210226
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5612210226.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Yvetty

Dzugasovej a členov senátu JUDr. Oľgy Belkovej a JUDr. Františka Potockého, v právnej veci žalobcu:
Prima Banka Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, zastúpený spoločnosťou
Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Žabotova 2/B, IČO: 36 866 881, proti
žalovanému: L. B., nar. X.X.XXXX, bytom E. F., Z. H. XX/XX, o zaplatenie 91,04 Eur s príslušenstvom,
v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 7C/286/2012-43 zo
dňa 30.októbra 2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bola žaloba v zostávajúcej časti zamietnutá a

vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Výrok rozsudku okresného súdu o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 26,92 eur so 7,5 %
- ným úrokom z omeškania od 8.11.2008 do zaplatenia, to všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti
rozsudku, zostáva n e d o t k n u t ý .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 26,92
Eur so 7,5 % ročným úrokom z omeškania od 8.11.2008 do zaplatenia, to všetko v lehote 15 dní
od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh žalobcu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal, aby žalovanému bola

uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 91,04 Eur so 7,5 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy
50,54 Eur od 8.11.2008 do zaplatenia. Z listinných dôkazov predložených žalobcom mal preukázané,
že účastníci konania uzavreli dňa 2.8.2007 zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a
služieb, obsahom ktorej bola i zmluva o zriadení osobného účtu v prospech žalovaného. Z písomného
oznámenia žalobcu zo dňa 4.11.2008 bolo zistené, že na účte žalovaného bol k označenému dňu
vykazovaný debetný zostatok vo výške 26,92 Eur. S poukazom na uvedený dôkaz i na skutočnosť, že
žalovaný nepreukázal zaplatenie vyššie uvedeného debetného zostatku, vyhovel žalobnému návrhu v

časti o zaplatenie 26,92 Eur s príslušným úrokom z omeškania.

Pokiaľ žalobca tvrdil, že od zmluvy odstúpil písomnosťou zo dňa 7.11.2008 resp. tvrdil, že výška
debetného zostatku bola až vo výške 50,54 Eur, okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobcatietosvojetvrdenianepreukázal.Výpiszúčtupredloženýžalobcomoznačovalmnožstvooperácií,pričom
súčet debetných položiek vo výpise nezodpovedal ani výške žalovanej istiny. Žalobca teda neuniesol
dôkazné bremeno ohľadne nároku na zaplatenie sumy prevyšujúcej sumu 26,92 Eur. Iný postup by

bol v rozpore so zásadou rovnosti strán v konaní, nakoľko žalobca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu výslovne navrhol, aby súd rozhodol na základe predložených listinných dôkazov. Okresný
súd v ďalšej časti odôvodnenia uviedol, že zamietol návrh žalobcu aj o zaplatenie sumy 40,50 Eur
predstavujúcej uplatňovaný sankčný úrok za obdobie od odstúpenia od zmluvy do podania žalobného
návrhu, z dôvodu, že ide o duplicitné uplatnenie nároku na zaplatenie úrokov z omeškania, keďže

od odstúpenia od zmluvy t.j. od 8.11.2008 boli žalobcovi priznané úroky z omeškania. Rozhodnutie o
náhrade trov konania odôvodnil ust. § 142 ods. 2 O.s.p. v zmysle ktorého by žalovanému, (ktorý mal
úspech v rozsahu 70 %) prináležala náhrada trov konania. Nakoľko si žalovaný náhradu trov konania
neuplatnil, súd mu ju nepriznal.

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol návrh v prevyšujúcej časti zamietnutý a vo výroku
o trovách konania napadol odvolaním žalobca, ktorý ho navrhol v týchto častiach zrušiť a vec vrátiť

okresnému súdu na ďalšie konanie.

V dôvodoch odvolania uviedol, že okresný súd nevyhovel jeho žiadosti o predĺženie lehoty na
predloženie dokladu, ktorým by preukázal nárok na zaplatenie dlžnej sumy ako i dokladu, ktorým by
preukázal doručenie odstúpenia od zmluvy. Žalobca mal za to, že okresný súd sa riadne nevysporiadal
ani s jeho vyjadrením zo dňa 17.10.2012 a v tomto smere opätovne poukázal na ust. § 273 Obchodného

zákonníka(ďalejužlenObZ)upravujúceinštitútvšeobecnýchobchodnýchpodmienok.Citujúcjednotlivé
články všeobecných obchodných podmienok ďalej v odvolaní uviedol, že žalovaný porušil zmluvu i
všeobecnéobchodnépodmienkytým,žejehoúčetdosiaholdebetnýzostatok,ktorýnadobudolcharakter
nepovoleného debetu. V súlade s článkom III. bod 37 všeobecných obchodných podmienok odstúpil
od zmluvy a vyzval žalovaného na úhradu príslušného debetného zostatku v lehote do troch dní odo

dňa doručenia odstúpenia, pričom dňom doručenia odstúpenia zanikli aj všetky zmluvy o poskytovaní
produktov resp. služieb, ktoré boli viazané k zrušenému účtu. Žalovaný na odstúpenie od zmluvy
nereagoval a neuhradil ani príslušný debetný zostatok. Na základe tejto skutočnosti došlo k vyrovnaniu
nevyrovnanej výšky debetného zostatku žalovaného žalobcom, čo je vyjadrené vo výpise z účtu
žalovaného pod položkou „vyrovnanie zostatku zatvoreného účtu“. Príslušný sankčný úrok z omeškania

si uplatnil z vyčíslenej istiny za obdobie odo dňa odstúpenia od zmluvy do dňa podania návrhu v
zmysle časti E, bod 1.D.5. Sadzobníka poplatkov. V závere odvolania citujúc článok 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a § 157 ods. 2 O.s.p. uviedol, že oprávnenosť svojho
nároku preukázal a vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie prvostupňového súdu nie je dostatočne
odôvodnené navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok
okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) v napadnutých

výrokoch podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil z nasledovných dôvodov:

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k
záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým
zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného

vyhotovenia napadnutého rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., odvolací
súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne
odkazuje.

Odvolacie námietky žalobcu nepovažuje odvolací súd za dôvodné.Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností zaťažuje toho účastníka, ktorý tieto skutočností tvrdí a
vyvodzuje z nich pre seba priaznivé právne dôsledky. Nesplnenie tejto povinnosti postihuje účastníka
nepriaznivým následkom v podobe neúspechu v spore.

Žalobca v prejednávanej veci tvrdil, že žalovaný počas trvania platnosti zmluvy, (ktorá bola medzi
účastníkmi uzavretá dňa 2.8.2007) prečerpal sumu 50,54 Eur a zároveň tvrdil, že v dôsledku tejto
skutočnosti odstúpil dňa 7.11.2008 od uzavretej zmluvy, čím mu vznikol nárok na sankčný úrok vo výške
40,50 Eur. Povinnosťou žalobcu bolo potom v predmetnom súdnom konaní preukázať tak existenciu
debetného zostatku vo výške 50,54 Eur ako i odstúpenie od zmluvy, z ktorej skutočnosti odvodzoval

právo na sankčný úrok.

Žalobcom predložený výpis z účtu ku dňu 31.12.2007 a ku dňu 7.11.2008 označoval množstvo operácií,
z ktorých nebolo možné bez dôvodných pochybností vyvodiť výšku debetného zostatku. V písomnom
podaní zo dňa 4.11.2008 žalobca špecifikoval a deklaroval debetný zostatok na sumu 26,92 Eur, naproti
tomulistinnýmdôkazompraktickyztohoistéhoobdobiat.j.zodňa7.11.2008deklarovaldebetnýzostatok
na účte žalovaného už vo výške 50,54 Eur. Pokiaľ žalobca tvrdil, že ku dňu podania žalobného návrhu

t.j. ku dňu 21.9.2012 bol debetný zostatok na účte žalovaného v celkovej výške 50,54 Eur, žalobca
tieto svoje tvrdenia ani podľa názoru odvolacieho súdu náležite nepreukázal a v tomto smere dôkazné
bremeno neuniesol. Tomuto záveru nasvedčujú listinné dôkazy, na ktoré sa odvolával sám žalobca,
ktorý listinným dôkazom zo dňa 4.11.2008 deklaroval debetný zostatok na účte žalovaného vo výške
26,92 Eur, no ďalšou listinou prakticky z toho istého obdobia (zo dňa 7.11.2008) deklaroval debetný

zostatok už vo výške 50,54 Eur. Odvolací súd v tomto smere poznamenáva, že okresný súd správne
neskúmal otázku, či pod debetným zostatkom mal žalobca na mysli aj zmluvnú pokutu resp. iné nároky,
nakoľko žalobca v podanom návrhu (z hľadiska opisu rozhodujúcich skutočností) netvrdil, že si uplatňuje
i nárok na zmluvnú pokutu resp. iné sankcie (výjmuc sankčného úroku uplatneného vo výške 40,50 Eur)
vyplývajúce zo zmluvy. Zároveň poznamenáva, že správnosť výroku, ktorým bola žalovanému uložená

povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 26,92 Eur s príslušným úrokom z omeškania nepreskúmaval, nakoľko
proti tomuto výroku odvolanie podané nebolo.

Okresný súd správne postupoval a rozhodol aj o časti nároku žalobcu na zaplatenie sumy 40,50
Eur, ktorý bol uplatnený v dôsledku odstúpenia od zmluvy. V tomto smere bolo povinnosťou žalobcu
preukázať, že od zmluvy platne odstúpil t. j. že tento právny úkon sa dostal do dispozície žalovaného.

Táto skutočnosť nebola ani podľa odvolacieho súdu preukázaná, nakoľko zo spisového materiálu
vyplýva, že žalobca nepreukázal súdu dôkaz o tom, že list zo dňa 4.11.2008 (ktorý obsahoval
i odstúpenie od zmluvy) bol žalovanému doručený. Odvolaciu námietku žalobcu (že okresný súd
nevyhovel jeho žiadosti o predĺženie lehoty na predloženie dôkazov) vyhodnotil odvolací súd ako
účelovú, nakoľko dôkaz o doručení odstúpenia od zmluvy žalovanému nepredložil ani v rámci podaného

odvolania.

Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a právne úvahy rozsudok okresného súdu v
napadnutej časti, ktorou bol návrh žalobcu vo zvyšku zamietnutý, ako vecne správny potvrdil. Stavu veci
a zákonu zodpovedá i výrok o náhrade trov prvostupňového konania.

Výrok napadnutého rozsudku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 26,92 Eur s príslušným

úrokom z omeškania zostal nedotknutý, nakoľko tento nebol napadnutý odvolaním.

Odvolací súd nepriznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania i keď bol v ňom úspešný, nakoľko
žiadny návrh v tomto smere nepodal, trovy odvolacieho konania nevyčíslil a nevyplývajú ani zo súdneho
spisu (§ 151 ods. 1, 2 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e je p r í p u s t n é.