Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 17, 2012

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/325/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412200274
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1412200274.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: C. D. S., S..X..F.., Ú. X, I., U.: XX XXX XXX, právne
zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, proti odporcovi: Ľ. M., E.. XX. X. XXXX, Z. XXX/
XX, I., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Y.C. na F. F. S. G., K. XX, Z., U.: XX XXX XXX,
právne zast.: JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Nám. SNP 7, Stropkov, o zaplatenie 6.857,04
eura s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV

v Bratislave zo dňa 7. 6. 2012, č.k. 4C/21/2012-58 v časti náhrady trov konania

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave zo dňa 7. 6. 2012, č.k.
4C/21/2012-58 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil, odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi

nepriznal náhradu trov konania. Zároveň rozhodol o vrátení súdneho poplatku za návrh navrhovateľovi
prostredníctvom príslušného daňového úradu.

V časti výroku o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi, odôvodnil súd prvého stupňa
svoje rozhodnutie tým, že náklady vedľajšieho účastníka nemožno považovať za účelne vynaložené
náklady pre úspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov
konania. Súd poukázal na to, že základnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských
sporoch, a preto sa pre jej naplnenie predpokladá personálne a materiálne zabezpečenie, aby združenie

bolo samo spôsobilé na zastupovanie účastníka (spotrebiteľa) v konaní a na poskytnutie aktívnej pomoci
spotrebiteľovi vrátene kvalifikovanej právnej pomoci bez toho, aby muselo byť zastúpené advokátom.
Podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, okrem iného,
jednou z požiadaviek podmieňujúcich zápis je aj aktívne pôsobenie v oblasti ochrany spotrebiteľa po
dobu najmenej dvoch rokov (§ 25 ods. 3 uvedeného zákona). Preto náhradu za takéto zastúpenie

subjektu, ktorý jednak vznikol práve z dôvodu, aby účastníka konania (spotrebiteľa) v konaní sám
zastupoval, a jednak, že už v danej oblasti sám dlhší čas pôsobí, súd nepovažoval za účelne vynaložené
náklady. Súd tiež poukázal na to, že

zhľadiskaskutkovejaprávnejzložitostivecipredmetnýsporniejesporom,ktorýbysivyžadovalnáročnú
a zložitú právnu analýzu. Prejednávaná vec je jednoduchým sporom a súdu je z úradnej činnosti známe,
že vedľajší účastník sa v rovnakých alebo obdobných sporoch zúčastňuje v mnohých iných prípadoch, v
ktorých jeho jediná konkrétna obrana spočíva vo vznesení námietky premlčania. Je zrejmé, že z pohľadu

vedľajšieho účastníka je účasť v tomto konaní celkom bežnou, až rutinnou záležitosťou. Nemožno preto
trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, ktoré vznikli v súvislosti so zastupovaním advokátom
v tomto konaní, považovať za účelne vynaložené. Súd túto skutočnosť považoval za dôvod osobitného
zreteľa,nazákladektoréhovedľajšiemuúčastníkovináhradutrovkonanianepriznal(§150ods.1O.s.p.),hoci mu vzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., keďže navrhovateľ
vzal žalobu späť z dôvodu, že žalovaná strana vzniesla oprávnenú námietku premlčania.

Proti tomuto uzneseniu, v časti výroku o náhrade trov konania, podal v zákonom stanovenej lehote

odvolanie vedľajší účastník, ktorý namietol, že uznesenie v napadnutej časti vychádza z nesprávnych
skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci. Aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. v danej veci
považoval za nenáležitú. S názorom súdu prvého stupňa o neúčelnosti vynaložených trov právneho
zastúpenia, nesúhlasil . Poukázal na postavenie vedľajšieho účastníka ako neziskovej organizácie,
ktoré nedisponuje pracovníkmi, technickým zariadením, ani materiálnym zabezpečením, aby mohlo

zabezpečovať potrebný právny servis na desiatkach súdov inak ako prostredníctvom advokátskych
kancelárií. Zdôraznil, že to bol práve navrhovateľ, ktorý zavinil zastavenie konania a bol to práve
vstup vedľajšieho účastníka do konania, ktorý zabránil rozhodnutiu súdu v prospech navrhovateľa.
Má za to, že na strane navrhovateľa neexistujú výnimočné okolnosti, hodné osobitného zreteľa, ktoré
by umožňovali použitie § 150 O.s.p., najmä vzhľadom k tej skutočnosti, že navrhovateľ masovo
uplatňuje na súdoch premlčané pohľadávky. Ďalej argumentoval aj princípom „rovnosti zbraní“, kedy

aj v zmysle čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, má každý právo na právnu pomoc v konaní
pred súdom. Vedľajší účastník je občianske združenie zložené prevažne z laikov v oblasti práva a
právo na zástupcu má prinajmenšom z rovnakých dôvodov ako navrhovateľ, ktorý ho masovo využíva
v typovo rovnakých desiatkach tisícov sporov. Vstupom vedľajšieho účastníka do konania sa posilňuje
postavenie odporcu- spotrebiteľa v konaní, ktorý je často sám o sebe pasívny a nedokáže sa účinne

brániť. Svojou činnosťou preto vedľajší účastník napĺňa ciele politiky Európskej únie a najmä snahu o
podporu záujmov spotrebiteľov a zabezpečenie vysokej úrovne ochrany. Pri napĺňaní týchto cieľov je
odkázaný na právne služby, nakoľko jeho členovia nie sú právnici s výnimkou jednej členky, ktorá sa
však výkonom svojho povolania nezaoberá. Podľa vedľajšieho účastníka, práve rozhodovanie súdov v
otázke priznávania nároku na náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi ako právnickej

osobe založenej za účelom ochrany spotrebiteľa, môže prispieť k znižovaniu spotrebiteľskej agendy
na súdoch. Ak by na strane spotrebiteľa vystupovalo združenie zastúpené advokátom, dodávatelia by
prestali podávať návrhy, domáhajúce sa premlčaného nároku, pretože by boli následne povinní nahradiť
trovy právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi. Napadnuté rozhodnutie o nepriznaní trov konania
vedľajšieho účastníka je podľa názoru vedľajšieho účastníka v rozpore s legislatívou Európskej únie a

judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Žiadal preto zmenu napadnutého uznesenia a priznanie náhrady trov
prvostupňového a odvolacieho konania v celkovej výške 151,56 eura. Pre prípad, že sa odvolací súd
nestotožní s jeho argumentmi uvedenými v odvolaní , navrhol odvolaciemu súdu, aby prerušil konanie
podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a požiadal Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach,
pričom navrhol aj znenie otázok.

Kodvolaniuvedľajšiehoúčastníkasapísomnevyjadrilnavrhovateľstým,žesastotožňujesnapadnutým
uznesením, nakoľko v tomto prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie
alebo bránenie práva. Právne zastúpenie vedľajšieho účastníka považuje navrhovateľ za nadbytočné,
účelové a nehospodárne, nakoľko zo samej podstaty existencie vedľajšieho účastníka vyplýva, že musí
byť schopný konať v mene toho, na strane koho vstupuje do konania. Navrhol preto odvolaciemu súdu,

aby uznesenie v napadnutej časti potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 O.s.p., preskúmal vec v napadnutej časti podľa § 212
ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, a po vyhodnotení odvolacích námietok dospel k záveru, že
odvolanie vedľajšieho účastníka nie je dôvodné.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný

uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

V zmysle ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. v prípade zastavenia konania je pre rozhodnutie súdu o
priznaní náhrady trov konania podstatné ustálenie otázky zavinenia jeho zastavenia. V prejednávanej
veci zavinil zastavenie konania navrhovateľ, ktorý návrh na začatie konania vzal späť bez uvedenia

dôvodu, čo samo o sebe postačuje pre záver, že procesne zavinil zastavenie konania. Nemožnoopomenúť ani skutočnosť, že navrhovateľ vzal návrh späť až po vznesení námietky premlčania zo strany
vedľajšieho účastníka na strane odporcu, čo značne oslabilo postavenie navrhovateľa v spore. Možno
preto súhlasiť s názorom vedľajšieho účastníka, že práve jeho konaním v prospech odporcu došlo k

úspešnej realizácii ochrany spotrebiteľa, výsledkom čoho bolo vzatie návrhu späť v celom rozsahu. Táto
skutočnosť determinuje aj existenciu nároku odporcu a vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania
v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p..

Napriek nepopierateľnému nároku vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania, nemožno opomenúť
aplikovať aj ďalšie zákonné princípy a podmienky priznania náhrady trov. Jednou z týchto podmienok

je, aby trovy, ktorých náhrady sa účastník domáha, boli vynaložené účelne a hospodárne. Účelnosť
spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje
ich medze. Kritérium účelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia vychádza zo samotného cieľa
právneho zastúpenia, teda snahy právneho zástupcu o čo možno najefektívnejšie uplatňovanie alebo
bránenie práva na súde, s cieľom využiť všetky zákonné (hmotnoprávne aj procesné) možnosti na
obranu záujmov klienta. Aby bolo možné konštatovať účelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia,

je potrebné vychádzať aj z osoby samotného účastníka konania a posúdiť, či skutočnosť, že sa účastník
konania nechal v konaní zastúpiť má pre neho význam z hľadiska zlepšenia jeho možností chrániť svoje
práva a záujmy na súde. Ak totiž účastník konania, a v tomto prípade sa to týka zväčša právnických
osôb, disponuje dostatočnými materiálno-technickými predpokladmi a najmä personálnym substrátom
(napríklad má viacero zamestnancov s právnickým vzdelaním), na základe ktorého môže svoje práva

plnohodnotne a erudovane uplatňovať a brániť aj sám, javí sa ako nadbytočné nechať sa zastúpiť
právnym zástupcom. V zákonných možnostiach súdu nie je nepripustenie alebo vylúčenie zastúpenia
účastníka právnym zástupcom len z dôvodu neúčelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia. Takýto
postup by bol v príkrom rozpore so spomínanou zásadou rovnosti zbraní, rovnako ako aj so samotným
právom každého účastníka súdneho (aj vedľajšieho) nechať sa zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.

Súd je povinný konať s právnym zástupcom, čo v tomto prípade súd prvého stupňa aj urobil. Iná
je však otázka posúdenia účelnosti vynaložených trov konania, ktorá je v kompetencii súdu, a ktorá
nezasahuje do práva účastníka na právnu pomoc. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky II.
ÚS 78/03 v súvislosti s rozhodnutím o nepriznaní náhrady trov právneho zastúpenia vyplýva, že súd
iba uplatňuje zákonom daný priestor pre uváženie účelnosti trov konania a nezasahuje do podstaty a

zmyslu základného práva na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Nemožno
preto zamieňať ústavné právo účastníka konania na právnu pomoc v konaní pred súdom a nepriznanie
náhrady trov konania z dôvodu ich neúčelnosti. Možnosť nechať sa zastúpiť v konaní a zároveň
povinnosť súdu toto zastúpenie akceptovať predstavuje vyjadrenie zásady rovnosti zbraní, avšak
nepriznanie náhrady trov za toto zastúpenie predstavuje rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania,

čo je vo výlučnej kompetencii súdu. V tejto súvislosti odvolací súd upozorňuje aj na obsah rozsudku
Súdneho dvora EÚ C- 279/09 zo dňa 22. 12. 2010, na ktorý poukázal v odvolaní aj vedľajší účastník. Aj
tu sa s poukazom na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva konštatuje, že posúdenie otázky
nevyhnutnosti právnej pomoci závisí od skutočností a okolností osobitných pre každú vec a závisí najmä
od závažnosti konania, zložitosti uplatniteľného práva a konania, ako aj od schopnosti žalobcu účinne

obhajovať svoju vec.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že vynaložené trovy právneho zastúpenia zo
strany vedľajšieho účastníka, boli neúčelné. Vedľajší účastník je občianskym združením, ktoré vzniklo za
účelom realizácie kolektívnej ochrany spotrebiteľa, pričom jedným nástrojov je aj vstupovanie združenia
do konaní v pozícii vedľajšieho účastníka a zastupovanie poškodených spotrebiteľov na súdoch. Je

nesporné, že na to, aby takéto združenie mohlo napĺňať svoje ciele a vykonávať svoju činnosť, musí
reálne disponovať zodpovedajúcou materiálnou, ako aj personálnou základňou, minimálne v rozsahu
zabezpečenia možnosti vykonávania základným proklamovaných cieľov. Už skutočnosť, že vedľajší
účastník je registrovaný v registri občianskych združení, vedenom na Ministerstve vnútra Slovenskej
republiky, preukazuje, že pri vzniku a registrácii samotného združenia, muselo ministerstvo postupovať

v zmysle § 25 ods. 3 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch.
Ministerstvo posudzovalo jednak to, či k vzniku združenia došlo v súlade so zákonom, nezávislosť a
neziskovosť združenia, vyporiadanie záväzkov vo vzťahu k štátu a skutočnosť, či združenie aktívne
pôsobilo v oblasti spotrebiteľov po dobu najmenej dvoch rokov. Ak združenie už v čase svojej registrácie
aktívne pôsobilo v oblasti ochrany spotrebiteľa, znamená to, že už v tomto čase muselo spĺňať základné

materiálne a personálne predpoklady na vykonávanie aktívnej činnosti v tejto oblasti.Z obsahu spisu vyplýva, že vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastného podnetu, bez vyzvania
odporcu. V konaní sa vyjadril k návrhu, vzniesol námietku premlčania a podal odvolanie voči nepriznaniu
náhrady trov konania. Všetky tieto úkony po obsahovej aj formálnej stránke predstavujú úkony

formulárového a opakujúceho sa charakteru, ktoré vedľajší účastník využíva bez väčších obmien aj v
iných súdnych konaniach. Všetky tieto úkony preto odvolací súd vyhodnotil ako úkony, ktoré nevyžadujú
rozsiahle právne skúsenosti a na ich realizáciu nie je nutné právne vzdelanie. Okrem toho, z výpisu
z registra vyplýva, že jedna z osôb oprávnených konať za združenie má vysokoškolské právnické
vzdelanie, čo jednoznačne postačuje na koncipovanie a zasielanie podaní na súdy v rozsahu, v

akom to robí vedľajší účastník. Nemožno preto súhlasiť s tvrdením odvolateľa, že právne zastúpenie
bolo nevyhnutné pre zabezpečenie plnohodnotnej ochrany spotrebiteľa. Aj podľa názoru odvolacieho
súdu samotné združenie, ktoré má v predmete svojej činnosti zabezpečovanie tejto ochrany, má mať
k dispozícii prostriedky na realizáciu svojho účelu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 78/03, ktorý v ňom okrem iného uvádza, že
všeobecný súd neporuší základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl.

47 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, ak navrhovateľovi, ktorý disponuje viacerými pracovníkmi,
ktorí majú právnické vzdelanie, neprizná náhradu trov právneho zastúpenia, pretože ich nepovažuje za
účelné. Odvolací súd má za to, že tento záver možno aplikovať aj na toto konanie a na posudzovanie
nároku na náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka.

Odvolací súd považuje napadnuté uznesenie v časti výroku o nepriznaní náhrady trov konania

vedľajšiemu účastníkovi za vecne správne, a preto ho v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

K návrhu vedľajšieho účastníka, aby súd požiadal Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o
predbežnej otázke, odvolací súd uvádza, že nie je pre súd záväzný v tom zmysle, že by súd bol povinný
z iniciácie účastníka konania, konanie prerušiť a požiadať o rozhodnutie o predbežnej otázke. To, či súd
podá návrh na Súdny dvor Európskych spoločenstiev závisí od úvahy súdu, či navrhovaná otázka súvisí

s okolnosťami, ktoré môžu viesť k vzniku pochybností o správnom výklade a aplikácii komunitárneho
práva. Keďže odvolací súd nedospel k takému záveru, nie je podľa jeho názoru potrebné ani realizovať
postup v zmysle § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p..

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. s použitím § 150 ods.
1O.s.p.. Navrhovateľ, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, si v písomnom vyjadrení k odvolaniu

uplatniltrovyodvolaciehokonaniavovýške293,97eurazatotovyjadrenie.Odvolacísúdprirozhodovaní
o uplatnených trovách odvolacieho konania vyhodnotil dôvody osobitného zreteľa, ktoré spočívajú v
okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Navrhovateľ sa k otázke
náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka vyjadril už vo svojom písomnom podaní z 31.
5. 2012, v ktorom zároveň zobral svoju žalobu späť. Pokiaľ sa teda navrhovateľ po tom, čo mu súd

prvého stupňa zaslal odvolanie vedľajšieho účastníka na vedomie, opätovne a obsahovo zhodne vyjadril
k tejto otázke, bolo by neprimerané a nespravodlivé, aby bol za takýto úkon ich náhradou zaviazaný
vedľajší účastník, vystupujúci ako ochranca spotrebiteľa, ktorý „slabšej strane v spore“ poskytuje právnu
pomoc. Z tohto dôvodu odvolací súd pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania považuje za
plne dôvodnú aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.