Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, May 21, 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoP/59/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111221115
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3111221115.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa E. Q., štátneho občana Slovenskej republiky,
študenta, bytom I., Z. XXXX/XX, právne zastúpeného advokátom X. Opetom, so sídlom Trenčianske
Teplice, M. R. Štefánika 22, proti odporcovi B. Q., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, servisnému
mechanikovi, bytom I., Z. XXXX/XX, o návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti, na odvolanie
navrhovateľa proti výroku o dlhu na výživnom, rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 27. marca

2013, č. k. 31P/285/2011-65, v senáte jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Výroky rozsudku okresného súdu o dlhu na výživnom a o trovách konania z r u š u j e a
vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

Ostatné výroky rozsudku okresného súdu z o s t á v a j týmto rozhodnutím n e d o t k n u t é .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 27. marca 2013, č. k. 31P/28/2011-65, bolo rozhodnuté

tak, že „Odporcovi sa zvyšuje vyživovacia povinnosť k navrhovateľovi z doterajších 66,38 eura (2.000,-
Sk) mesačne na 150 eur mesačne, ktoré je povinný prispievať k rukám navrhovateľa, vždy do 15-dňa v
mesiaci vopred s účinnosťou od 02.09.2011. Dlh na výživnom za obdobie od 02.09.2011 do 31.03.2013
vo výške 1.586 eur, súd povoľuje odporcovi splácať popri bežnom výživnom k rukám navrhovateľa,
v mesačných splátkach po 20 eur, až do úplného vyrovnania tak, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Týmto sa zmeňuje rozsudok Okresného súdu Trenčín,

č.k. 34P/6/2008-50 zo dňa 06.05.2008. Vo zvyšku sa návrh navrhovateľa zamieta. Navrhovateľovi sa
náhrada trov konania nepriznáva.“

Vodôvodnenírozsudkuokresnýsúduviedol,ženavrhovateľžiadal,abysúdzvýšilodporcovivyživovaciu
povinnosť voči jeho osobe na sumu 200 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2009 a aby dlžné výživné
odporca uhradil v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľ upravil petit dňa 19.10.2011, a
to tak, že žiadal zvýšiť výživné na 200 eur s účinnosťou od podania návrhu teda od 02.09.2011. Odporca
s návrhom nesúhlasil. Navrhovateľ sa pojednávaní dňa 15.11.2012 a 26.03.2013 osobne nezúčastnili.

Okresný súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti za použitia § 101 ods. 2 O.s.p., pričom
prihliadal na vykonané dokazovanie a obsah spisu.

Ohľadne súčasných pomerov okresný súd zistil, že odporca je rozvedený. Okrem navrhovateľa iné
vyživovacie povinnosti nemá. Žije sám v jednoizbovom byte, kde uhrádza náklady na bývanie do 100
eur mesačne. Zamestnaný je ako servisný mechanik v spoločnosti Y.-C. spol. s.r.o. I. s priemerným
mesačným príjmom vo výške 704 eur netto mesačne. Za obdobie od 09/2011 do 09/2012 mu boli

vyplatené cestovné náhrady spolu v sume 711 eur. V uvedenej obchodnej spoločnosti je odporca
zamestnaný na funkcii vodič - servisný mechanik nákladných vozňov. Jeho pracovná morálka je dobrá.Odporca v konaní poukazoval na to, že má problémy s tlakom, užíva lieky, na ktoré dopláca cca 15 eur
mesačne, že po rozvodom konaní zanechal matke navrhovateľa kompletný 3-izbový byt, fitnes štúdio
a squash a že matka navrhovateľa nedokáže účelne hospodáriť s finančnými prostriedkami.

Okresný súd poukázal na znenie § 78 ods. 1 a 3 a § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine. Podľa záverov
okresného súdu z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v čase, keď bolo naposledy rozhodnuté
o povinnosti odporcu prispievať na výživu navrhovateľa, bol navrhovateľ žiakom základnej školy. V
súčasnosti je študentom stredného typu školy, naviac aktívne športuje. V súvislosti so športom mal úraz,
v dôsledku čoho musel podstúpiť operáciu ramena a naďalej musí rehabilitovať. Okrem toho mu pribudli

oproti predošlému obdobiu zdravotné problémy. Od roku 2010 začal navštevovať gastroenterologickú
ambulanciu, naďalej navštevuje očnú ambulanciu a ambulanciu psychológa. Podľa názoru okresného
súdu je nesporné, že odôvodnené potreby navrhovateľa sú v súčasnom období s poukazom na jeho
vek, záujmovú činnosť, ako aj zdravotné problémy neporovnateľné vyššie, ako v predošlom období.
Vzhľadom na to okresný súd zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu na navrhovateľa na sumu 150 eur
mesačne s účinnosťou od podania návrhu. Pri výške vyživovacej povinnosti bral okresný súd do úvahy

príjem odporcu, jeho výdavky a celkové majetkové pomery. Takto dospel k záveru, že je v možnostiach
a schopnostiach odporcu prispievať na výživu navrhovateľa 150 eur mesačne.

Zročné výživné za obdobie od 02.09.2011 (od podania návrhu) do 31.03.2013 vo výške 1.586 eur
okresný súd povolil odporcovi splácať za podmienok stanovených vo výroku rozsudku použitím § 160
ods. 1 O.s.p. Nakoľko navrhovateľ žiadal zvýšiť vyživovaciu povinnosť na 200 eur, okresný súd vo

zvyšku jeho návrh zamietol s poukazom na uvedené.

O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 151 ods. 1 O.s.p. I keď v zmysle § 142 ods. 1
O.s.p. by navrhovateľovi náhrada trov patrila, navrhovateľ si náhradu trov konania neuplatnil.

Proti výroku rozsudku okresného súdu o dlhu na výživnom a o možnosti jeho vyrovnania v mesačných
splátkach podal navrhovateľ včas odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu. V odôvodnení

poukázal na skutkové zistenia okresného súdu o príjmových pomeroch a výdavkoch odporcu a na
výrok rozsudku okresného súdu, ktorým bolo povolené splácať dlh na výživnom vo výške 1.586 eur
v mesačných splátkach po 20 eur, teda po dobu 6 rokov a 8 mesiacov. Navrhovateľovi na základe
odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, z akého dôvodu okresný súd povolil splácať výživné v splátkach a
prečo ustálil výšku mesačných splátok vo výške 20 eur. Navrhovateľ sa domnieva, že týmto rozhodnutím

odporca získal zvýhodnené postavenie bez náležitého dôvodu a poukázal na R V/1968. Navrhovateľ
poprel, že by sa tvrdenia odporcu o zanechaní majetku matke zakladali na pravde. Odporca dostal
finančné prostriedky na základe dohody o vyporiadaní majetku, uzavretej s matkou navrhovateľa.
Navrhovateľ sa tiež domnieva, že odporca má možnosť vziať si pôžičku za účelom splatenia dlhu na
výživnom. Preto navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok rozsudku tak, že zaviaže odporcu na

zaplatenie dlhu na výživnom za obdobie od 02.09.2011 do 31.03.2013 vo výške 1.586 eur popri bežnom
výživnom v dvoch mesačných splátkach po 793 eur s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má
za následok zročnosť celého plnenia.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca. Vo vyjadrení vyslovil nesúhlas s návrhom
navrhovateľazaplatiťcelýdlhjednorázovo.Podľajehonázorunedoplatoknavýživnomnezavinil,pretože

matka navrhovateľa zavinila odďaľovanie rozhodnutia súdu v prejednávanej veci. Jeho mesačný príjem
mu nedovoľuje uhradiť dlžnú čiastku naraz vzhľadom na jeho životné náklady a nechce, aby nastal stav,
kedy by sa z dôvodu platobnej neschopnosti vystavil trestnému stíhaniu.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu odvolaním napadnutého výroku rozsudku a
z dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214

ods. 2 O.s.p. Dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu v napadnutej časti je potrebné podľa § 221
ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušiť z týchto dôvodov:Ako vyplýva z podaného odvolania proti napadnutému výroku rozsudku, navrhovateľ odôvodnil jeho
podanie nedostatočným skutkovým a právnym odôvodnením. Na základe preskúmania veci odvolací
súd dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd ustálil priemerný mesačný príjem
odporcu vo výške 704 eur a výplatu cestovných náhrad za obdobie od 09/2011 do 09/2012 spolu
v sume 711 eur. Konkrétne mesačné výdavky odporcu ustálil na celkovú sumu 115 eur. Vo vzťahu
k napadnutému výroku v odôvodnení rozsudku uviedol len to, že „zročné výživné za obdobie od
02.09.2011 (od podania návrhu) do 31.03.2013 vo výške 1.586 eur okresný súd povolil odporcovi

splácať za podmienok stanovených vo výroku rozsudku za použitia § 160 ods. 1 O.s.p.“. Podľa názoru
odvolacieho súdu takéto odôvodnenie napadnutého výroku nezodpovedá ustanoveniu § 157 ods. 2
O.s.p.

Podľa ustálenej súdnej praxe v súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 160 ods. 1 O.s.p., ak má súd za to,
že v prejednávanom prípade je namieste určiť na plnenie dlhšiu lehotu, alebo určiť, že plnenie sa má
uskutočniť v splátkach, táto časť výroku musí byť podložená zistením všetkých potrebných skutočností,

ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci, na povinný
nárok a osobné pomery účastníkov je vhodné určiť na splnenie dlhšiu lehotu než tri dni od právoplatnosti
rozsudku, alebo určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach.

Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd v odôvodnení rozsudku neuviedol, na základe akých úvah
dospel k záveru, že práve ním určená výška splátok dlhu aj v zmysle vyššie uvedenej ustálenej súdnej

praxe zodpovedá do ustanovenia § 160 ods. 1 O.s.p. premietnutému záujmu zákonodarcu zabezpečiť
na jednej strane čo najskoršie splnenie splatného dlhu dlžníka a na druhej strane zabezpečiť ochranu
dlžníka pred príliš ťaživou situáciou v dôsledku plnenia dlhu.

Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý výrok rozsudok okresného súdu je
nepreskúmateľný, pretože odôvodnenie tohto výroku nespĺňa zákonné kritériá, uvedené v ustanovení

§ 157 ods. 2 O.s.p., ktorá vada má za následok odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom. V
súvislosti s týmto záverom odvolací súd poukazuje aj na ustálenú súdu prax, podľa ktorej konanie
a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci,
rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje
viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia náležite odôvodniť. Odôvodnenie

rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné
procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie
rozhodnutí súdov tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému
právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd. Preto odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil

odvolaním napadnutý výrok rozsudku okresného súdu, ako aj naň nadväzujúci výrok o náhrade trov
konania a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude úlohou okresného súdu prípadne doplniť dokazovanie na objasnenie otázok
rozhodných pre rozhodnutie podľa § 160 ods. 1 O.s.p., opätovne rozhodnúť o dlžnom výživnom a
rozhodnutie odôvodniť v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. a v súlade s vyššie uvedenou

ustálenou súdnou praxou.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .