Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 31, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/111/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211204591
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7211204591.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a členov senátu

JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Dany Ferkovej v právnej veci žalobcov 1/ J.. W. V., N.. XX.X.XXXX a 2/ C.
V.D., N.. X.X.XXXX, Y. A. M. K., K. XX, obaja zastúpení JUDr. Vladimírou Běhalovou, advokátkou so
sídlom v Košiciach, Rastislavova 68, proti žalovanému Realitná kancelária EUROREAL Plus, s.r.o., so
sídlom v Košiciach, Krivá 18, IČO: 44 350 252, zastúpenému JUDr. Ondrejom Lučivjanským, advokátom
so sídlom v Košiciach, Floriánska 19, v konaní o zaplatenie 5.000,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 9.11.2011 č.k. 13C/59/2011-50 a o odvolaní žalovaného proti
uzneseniu Okresného súdu Košice II z 9.12.2011 č.k. 13C/59/2011-61 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcom 1. a 2. sumu 5.000,-
eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 20.12.2010 do zaplatenia, ako aj vo výroku o trovách konania.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcom trovy odvolacieho konania 188,56 eur na účet advokátky JUDr.
Vladimíry Běhalovej do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Z r u š u j e uznesenie z 09.12.2011 č.k. 13C/59/2011-61.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II (ďalej iba súd prvého stupňa) rozsudkom z 9.11.2011 uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade 5.000,- eur spolu s 9 % úrokmi z omeškania ročne od 20.12.2010 do
zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcom rozsahu o zaplatenie úrokov z
omeškaniažalobuzamietol.Žalovanémuuložilpovinnosťnahradiťžalobcomnaúčetprávnejzástupkyne

žalobcov trovy konania vo výške 941,70 eura, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozsudok odôvodnil tým, že žalobcovia ako príkazcovia uzavreli so žalovaným ako príkazníkom dňa
XX.XX.XXXX príkaznú zmluva o zabezpečení práva kúpy rodinného domu na K. L.. Č.. XX, K. - W.,
R. Č.. XXX, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal sprostredkovať príležitosť na uzavretie kúpnej
zmluvy k vymedzeným nehnuteľnostiam medzi ich vlastníkmi a žalobcami ako príkazníkmi. Za účelom
zabezpečenia príležitosti uzatvoriť kúpnu zmluvu zložili žalobcovia k rukám žalovaného sumu 5.000,-
eur. Žalovaný potvrdil prevzatie hotovosti 5.000,- eur za účelom sprostredkovania príležitosti uzatvoriť
kúpnu zmluvu k vymedzeným nehnuteľnostiam. Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 730 ods. 1

Občianskeho zákonníka (ďalej iba OZ), podľa ktorého je príkazca povinný poskytnúť príkazníkovi
odmenu iba vtedy, ak bola dohodnutá alebo je obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka.
Žalovaný odôvodňoval svoj nárok na odmenu 5.000,- eur predmetom svojej činnosti a ďalej tvrdil, že táto
odmena bola dohodnutá a že má nárok na odmenu aj vtedy, ak by k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošločinnosťou žalovaného. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobcovia nadobudli
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na základe dobrovoľnej dražby zo dňa X.XX.XXXX. Súd prvého
stupňa nemal za preukázané, žeby žalovaný splnil svoj záväzok a sprostredkoval žalobcom príležitosť

uzatvoriť kúpnu zmluvu k nehnuteľnostiam. Vzhľadom na vyhlásenú dobrovoľnú dražbu žalobcom ani
nemohla byť a ani nebola sprostredkovaná reálna možnosť uzavrieť kúpnu zmluvu k nehnuteľnostiam,
o ktoré prejavili záujem. Pokiaľ žalovaný poukazoval na svoju činnosť v prospech žalobcov, ktorá
spočívala v informovaní žalobcov o podmienkach dražby nehnuteľností a o možnostiach, ako môže
dôjsť k upusteniu od konania dražby, mal súd prvého stupňa za to, že sa nejedná o sprostredkovanie

príležitosti uzavrieť kúpnu zmluvu (čo bol záväzok žalovaného) a žalovaný nepreukázal, že by takéto
informácie bol poskytol žalobcom už pri uzavretí príkaznej zmluvy. K tvrdeniam žalovaného, že
predmetnú nehnuteľnosť na predaj pre žalobcov našiel, že zabezpečil zníženie kúpnej ceny na sumu
zverejnenú v ponuke, že žalovaný komunikoval s dražobnou spoločnosťou aj s vlastníkmi, súd prvého
stupňa skonštatoval, že sa nejedná o sprostredkovanie príležitosti uzavrieť kúpnu zmluvu, ani o činnosť
vykonávanú v prospech žalobcov, pretože táto činnosť predchádzala uzavretiu príkaznej zmluvy so

žalobcami a teda nejednalo sa o splnenie záväzku žalovaného. K ust. § 730 ods. 2 OZ, podľa ktorého
je príkazca povinný poskytnúť odmenu, aj keď výsledok nenastal, ibaže nezdar konania bol spôsobený
porušením povinnosti príkazníka súd prvého stupňa mal za preukázané, že práve porušením povinností
žalovaného, ktorý žalobcov neinformoval, hoci o tom vedomosť mal, že na nehnuteľnostiach, o kúpu
ktorých prejavili záujem, okrem hypotekárneho záložného práva v prospech Slovenskej sporiteľne

a.s., viaznu aj viaceré exekučné záložné práva a ani pri podpise príkaznej zmluvy dňa XX.XX.XXXX
neposkytol žalobcom informáciu o tom, že na deň X.XX.XXXX je vyhlásené už tretie kolo dobrovoľnej
dražby, spôsobil, že nedošlo k naplneniu predmetu zmluvy - sprostredkovaniu príležitosti uzavrieť kúpnu
zmluvu. Žalovaný tieto informácie poskytol až po tom, keď o nich už žalobcovia vedomosť mali, keď si
tieto informácie sami zistili. Tento postup súd zhodnotil ako postup v rozpore s povinnosťou príkazníka

konať poctivo a so starostlivosťou riadneho hospodára v záujme a v prospech príkazcov, teda žalobcov.
Preto žalovanému odmena neprináleží. Súd prvého stupňa vychádzajúc z textu uzavretej zmluvy, že
suma 5.000,- eur bola poskytnutá za účelom zabezpečenia príležitosti uzatvoriť kúpnu zmluvu, teda
ako prostriedky poskytnuté žalobcami vopred na splnenie príkazu. Keďže k splneniu príkazu nedošlo,
je potrebné vopred poskytnuté prostriedky vrátiť žalobcom, pretože žalovaný netvrdil a ani nepreukázal,

že by mu v súvislosti s uzavretou príkaznou zmluvou a pri vykonávaní príkazu vznikli nejaké náklady, na
náhradu ktorých, by mal nárok. Preto súd prvého uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom sumu
5.000,- eur. Súd prvého stupňa tiež uviedol, že uzavretá zmluva nenapĺňa znaky sprostredkovateľskej
zmluvy, ale je zmluvou príkaznou. O úrokoch z omeškania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 517
ods. 1, 2 OZ a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Uviedol, že žalovaný sa dostal do omeškania s

plnením dlhu najneskôr 20.12.2010, kedy reagoval na výzvu žalobcov listom právnej zástupkyne, preto
od tohto dňa priznal súd prvého stupňa úroky z omeškania vo výške 9% ročne. V prevyšujúcom rozsahu
o zaplatenie úrokov z omeškania od 14.12.2010 do 19.12.2010 žalobu zamietol. O trovách konania
rozhodol súd prvého stupňa podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a priznal žalobcom náhradu trov konania v
celom rozsahu za trovy právneho zastúpenia podrobne vyčíslené v odôvodnení rozsudku.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, a to proti vyhovujúcemu výroku rozsudku a proti výroku
o trovách konania. Odvolanie odôvodnil podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p a navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietne a uloží povinnosť žalobcom
nahradiť žalovanému trovy konania, alebo rozsudok zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Žalovaný namieta, že rozsudok trpí zásadnými vadami, ktoré majú za následok nesprávnosť rozhodnutia
ako celku. Namieta správnosť záverov súdu prvého stupňa uvedených v odôvodnení rozhodnutia a
poukazuje na ust. § 157 ods. 2 O.s.p., ktoré upravuje náležitosti odôvodnenia rozsudku. Odvolateľ
namieta,žesúdprvéhostupňasaneriadilzákonnýmipožiadavkamiprerozhodnutieajehoodôvodnenie.
Tento nedostatok je zrejmý pri položení elementárnej otázky, na akom skutkovom základe a z akého

právneho dôvodu súd rozhodol, keď výhrady žalovaného o existencii reálnej možnosti nadobudnúť
nehnuteľnosti od pôvodných vlastníkov mimo dražby neskúmal a za týmto účelom ani nevykonal
navrhované dokazovanie výsluchom pôvodných vlastníkov nehnuteľnosti manželov M. ani Dražobnej
spoločnosti a.s., ktorá organizovala v mene záložného veriteľa nehnuteľností dražbu. Práve kvôlizisteniu objektívnych informácií bolo potrebné vykonať navrhované dokazovanie a tak náležite posúdiť
dôvodnosť obrany žalovaného, ktorý od počiatku poukazoval na okolnosť, že podľa § 730 ods. 2
OZ je príkazca povinný poskytovať odmenu, aj keď výsledok nenastal, ibaže nezdar konania bol

spôsobený porušením povinnosti príkazníka. Žalobcovia sami zmarili možnosť príležitosť uzatvoriť
zmluvu o prevode nehnuteľností v dohodnutom termíne do 30 dní od uzatvorenia zmluvy, pretože využili
počas platnosti príkaznej zmluvy inú možnosť nadobudnutia nehnuteľnosti, ktorá bola nakoniec pre nich
aj výhodnejšia. Žalovaný nemal výhrady k takémuto spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva, avšak
nesúhlasí s požiadavkou na vrátenie sumy 5.000,- eur, pretože žiadnym spôsobom neporušil svoje

zmluvné povinnosti a preto mal nárok na odmenu. Žalovaný tvrdí, že vykonal všetky úkony smerujúce
k uzavretiu kúpnej zmluvy, dojednal konkrétnu možnosť uzatvorenia kúpnej zmluvy s predávajúcimi,
pričom dražba by sa nekonala, pokiaľ by došlo k úhrade dlhu. Tvrdenie o možnosti nadobudnúť
nehnuteľnosti predajom bolo možné preukázať dopytom na dražobníka. Žalovaný tvrdí, že to bol práve
on, ktorý informoval žalobcov o podmienkach dražby nehnuteľností aj o možnostiach, ako môže dôjsť
k upusteniu od dražby a nie je pravdivé tvrdenie o nepoctivom prístupe, pretože žalobcov informoval

už pri podpise príkaznej zmluvy o existencii všetkých tiarch. Žalovaný poukazuje na ust. § 19 zák. č.
527/2002 Z.z., podľa ktorého dražobník mal povinnosť upustiť od dražby najneskôr do jej začatia, pokiaľ
by o to požiadal navrhovateľ dražby, a to aj v prípade, keď vlastník predmetu dražby pred dražbou zloží
dražobníkovi na účely splnenia dlhu sumu rovnajúcu sa pohľadávke s príslušenstvom vrátane nákladov
dražby v rozsahu, v akom je povinný ich znášať. Žalovaný má za to, že dôvodom, pre ktorý proces

dražby nemienili žalobcovia zvrátiť a odmietli prevod vlastníckeho práva predajom bola ich špekulácia
a záujem získať predmetné nehnuteľnosti prostredníctvom dražby za nižšiu cenu, čo potvrdzuje aj
výsledok dražby. Ďalej odvolateľ namieta, že ak príkazník vykoná riadne všetko na čo sa zaviazal,
nezodpovedázato,žeočakávanývýsledoksanedostavil,pokiaľvzniknedodatočnánemožnosťplnenia,
ktorú zavinil samotný príkazca. Súd prvého stupňa podľa názoru odvolateľa nezdôvodnil, pre aký dôvod

bolo potrebné vrátiť peňažné prostriedky, či ide o plnenie bez právneho dôvodu, no poukazuje na
skutočnosť,žepríkaznázmluvajeodplatná,pretožeodplatajeobvyklávzhľadomnapredmetpodnikania
príkazníka. Preto žalovaný nemá povinnosť vrátiť poskytnuté plnenie pre existenciu povinnosti žalobcov
ako príkazcov zaplatiť mu obvyklú odmenu.

Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne

správny. Uplatnili si náhradu trov odvolacieho konania. Žalobcovia sa stotožňujú s dôvodmi uvedenými
v rozsudku súdu prvého stupňa a sú toho názoru, že tvrdenie žalovaného o to, že dojednal konkrétnu
možnosť uzatvorenia kúpnej zmluvy a neporušil žiadne svoje povinnosti neobstojí. Ani navrhovaný
výsluch predávajúcich a dražobnej spoločnosti by neviedol k objasneniu skutkového stavu vo väčšom
rozsahu, ako vyplýval z dovtedy vykonaných dôkazov. Tvrdenia žalovaného, že žalobcovia sami zmarili

možnosť príležitosti uzatvoriť kúpnu zmluvu, pretože nadobudli nehnuteľnosť na dražbe, je nepravdivé.
Žalobcovia nemohli dražbu zvrátiť a skutočnosť, že žalovaný z dôvodu konania dražby nemohol splniť
svoj záväzok sprostredkovať príležitosť uzatvoriť kúpnu zmluvu nezapríčinili žalobcovia v 1. a 2. rade.
Dražba bola verejná a žalobcovia ani nevedeli, že napokon nehnuteľnosť vydražia. Za špekulatívne
považujú práve konanie žalovaného, ktorý dražbu a ťarchy viaznúce na nehnuteľnosti zamlčal. Pokiaľ

sa žalovaný odvoláva na ust. § 730 ods. 2 OZ, stotožňujú sa žalobcovia s názorom súdu prvého stupňa,
že práve porušením povinnosti žalovaného, ktorý ich neinformoval o exekučných záložných právach a
prebiehajúcej dražbe tento spôsobil, že nedošlo k sprostredkovaniu príležitosti uzatvoriť kúpnu zmluvu.
Tieto informácie poskytol až po tom, čo si ich žalobcovia sami zistili, žalobcovia sa stotožňujú so záverom
súdu prvého stupňa, že sa účastníci na odmene nedohodli. Domnievajú sa, že žalovanému nepatrí ani

tzv. obvyklá odmena.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.), podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Žalovaný v odvolaní uplatňuje odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p., teda neúplné zistenie

skutkového stavu veci v dôsledku toho, že súd prvého stupňa nevykonal navrhnuté dôkazy. Zo zápisniceopojednávanídňa9.11.2011vyplýva,žežalovanýnavrholdoplniťdokazovanievýsluchomsvedkaM.M.,
pôvodného majiteľa nehnuteľnosti za účelom oboznámenia, aké úkony žalovaný vykonal v súvislosti s
predajom nehnuteľnosti v prospech žalobcov, ako sa žalobcovia k nehnuteľnosti dostali, aký bol priebeh

dobrovoľnej dražby a akým spôsobom žalovaný informoval pôvodného majiteľa o priebehu vývoja
vzťahu, ktorý mal smerovať k uzavretiu kúpnej zmluvy so žalobcami. Ďalej navrhol doplniť dokazovanie
dožiadaním Dražobnej spoločnosti a.s., aby predložila kompletnú dokumentáciu k priebehu dražby
nehnuteľnosti. Súd prvého stupňa navrhnuté dokazovanie zamietol. V sporovom konaní platí, že o tom,
ktoré z navrhnutých dôkazných prostriedkov sa vykonajú, rozhodne súd (§ 120 ods. 1 O.s.p). Súd teda

nemá povinnosť vykonať všetky navrhnuté dôkazné prostriedky, dôkazná aktivita súdu má smerovať
k zisteniu skutkového stavu v rozsahu, ktorý je postačujúci pre rozhodnutie o návrhu, vymedzenom
skutkovými okolnosťami tvrdenými žalobcom. Je tiež povinný vykonať dôkazy, na ktorých je založená
obrana žalovaného, ale opäť iba vo vzťahu k relevantným skutkovým okolnostiam v prejednávanej veci.

V prejednávanej veci žalobcovia uplatňujú nárok na zaplatenie sumy 5.000,- eur z dôvodu, že žalovaný
nesplnil svoj záväzok z príkaznej zmluvy z XX.XX.XXXX zabezpečiť príležitosť uzatvoriť kúpnu zmluvu

k nehnuteľnostiam na K. L.. Č.. XX, K.Š.-W., pričom suma 5.000,- eur bola prevzatá za účelom
sprostredkovania príležitosti uzatvoriť kúpnu zmluvu za podmienok dohodnutých v tejto zmluve. Podľa
názoru odvolacieho súdu okolnosti dražby nehnuteľnosti a jej priebehu nie sú relevantné vo vzťahu k
posudzovaniu záväzkov účastníkov konania z príkaznej zmluvy.

Ďalším uplatneným odvolacím dôvodom je odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., ktorý je

daný v prípade, ak súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Tento dôvod je daný v prípade, ak skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak
výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p.. Ide o situácie, ak súd prvého stupňa
vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo
alebo opomenul tie rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli za

konania najavo. Nesprávne sú aj skutkové zistenia, založené na vadnom hodnotení dôkazov.

Odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je daný. Súd prvého stupňa postupoval pri
hodnotenídôkazovvsúladesust.§132O.s.p.,presvojerozhodnutievzaldoúvahytieskutkovézistenia,
ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov, pričom dokazovanie správne zameral výlučne na vzťah medzi
žalobcami a žalovaným, vyplývajúci z uzavretej zmluvy.

Rovnako vo veci nie je daný ani odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., spočívajúci v
nesprávnom právnom posúdení veci. Tento odvolací dôvod sa uplatňuje v prípade, ak je tu omyl pri
aplikácii práva na správne zistený skutkový stav, spočívajúci v aplikácii nesprávneho právneho predpisu
na skutkový stav, prípadne na nesprávne interpretácie správne aplikovaného právneho predpisu.

Súd prvého stupňa svoje vyhovujúce rozhodnutie založil na aplikácii ust. § 728 a 730 OZ z ktorých

vyvodil, že ak na základe zisteného skutkového stavu žalovanému nevznikol nárok na odmenu podľa
príkaznej zmluvy, je povinný odmenu, ktorá bola poskytnutá vo forme preddavku vrátiť. Odvolací súd
konštatuje správnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s ním (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd k dôvodom rozhodnutia súdu prvého stupňa dodáva, že právne úkony, vyjadrené slovami
treba vykladať jednak podľa jazykového vyjadrenia, ale tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak

táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom (§ 35 ods. 2 OZ). Súd prvého stupňa správne konštatuje,
že z výslovného textu uzavretej príkaznej zmluvy vyplýva, že suma 5.000,- eur bola žalovaným prevzatá
zaúčelomsprostredkovaniapríležitostiuzatvoriťkúpnuzmluvuknehnuteľnostiam,ktorébolipredmetom
zmluvy. Podľa bodu 5 Zmluvy táto finančná čiastka bude dohodnutou odmenou pre spoločnosť Realitnákancelária EUROREAL Plus s.r.o., v prípade, ak príkazca, teda žalobcovia nesplnia záväzok alebo
časť tohto záväzku zabezpečiť finančné krytie na kúpu predmetných nehnuteľností, na uzatvorenie a
dodržanie štandardnej kúpnej zmluvy k predmetným nehnuteľnostiam s majiteľmi nehnuteľností. Je

nesporné, že vlastník nehnuteľnosti bol v čase uzavretia príkaznej zmluvy obmedzený v možnosti
uzavrieť kúpnu zmluvu, preto súd prvého stupňa správne konštatuje, že nemohlo dôjsť k splneniu
príkazu, ktorý spočíval v zabezpečení práva kúpy predmetných nehnuteľností.

Preto dovolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho vyhovujúcej časti ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

Vecne správne je tiež rozhodnutie súdu prvého stupňa o náhrade trov konania, súd prvého stupňa

správne aplikoval ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a správne vyčíslil aj účelne vynaložené trovy žalobcov.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 224 ods. 1 O.s.p..
V odvolacom konaní boli žalobcovia plne úspešní, preto im vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania proti neúspešnému žalovanému. Trovy odvolacieho konania spočívajú v odmene za 1 úkon
právnej služby v hodnote 180,93 eur a rež. paušálu 7,63 eur. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. trovy v celkovej

sume 188,56 eur je žalovaný povinný nahradiť na účet právnej zástupkyne žalobcov.

Súd prvého stupňa uznesením z 9.12.2011 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť štátu na účet
Okresného súdu Košice II súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 300,- eur v lehote do
15 dní od doručenia uznesenia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovia boli oslobodení od súdneho poplatku a súd ich návrhu

vyhovel, preto podľa § 2 ods. 2 prvá veta zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov je žalovaný povinný zaplatiť súdny poplatok, ktorý podľa pol. 1 písm. a/ Sadzobníka
súdnych poplatkov je 6% z ceny predmetu konania.

Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný z dôvodu, že podal odvolanie proti rozsudku vo veci
samej a keďže meritórne rozhodnutie, ktoré má tvoriť právny základ rozhodnutia o zaplatení poplatku

z návrhu na začatie konania nie je právoplatné, nie je možné právoplatne rozhodnúť ani o zaplatení
súdneho poplatku za návrh. Namietal tiež, že zmluva medzi účastníkmi konania, ktorá má tvoriť právny
základnárokužalobcovnemácharakterspotrebiteľskejzmluvy,pretonemohlibyťžalobcoviaoslobodení
od platenia súdneho poplatku. Navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa vydal vyšší súdny úradník, sudkyňa odvolaniu nevyhovela, preto
predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa § 374 ods. 4 O.s.p..

Krajský súd v Košiciach preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a
dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nesprávne a neboli dôvody pre jeho vydanie.Zákon o súdnych poplatkoch v ust. § 4 ods. 2 písm. za) upravuje osobné oslobodenie spotrebiteľa, ktorý
sa domáha ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu. Odkaz pod čiarou k tomuto ustanoveniu
odkazuje na ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

Z uvedeného ustanovenia je potrebné vyvodiť, že nie každý spor, v ktorom je navrhovateľom spotrebiteľ
podlieha osobnému oslobodeniu od súdnych poplatkov.

Preto v prejednávanej veci žalobcovia neboli oslobodení od súdnych poplatkov a povinnosťou súdu
prvého stupňa bolo zaviazať žalobcov ako poplatníkov na zaplatenie súdneho poplatku a následne
posúdiť zaplatený súdny poplatok ako súčasť trov konania.

Keďže žalobcovia neboli oslobodení od súdneho poplatku, nie je možné aplikovať vo vzťahu k

žalovanému ust. § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

Preto odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie podľa § 221 ods. 1 písm. i/ O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.