Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 27, 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/55/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200816
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:1011200816.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: JUDr. Dušan Pohovej, správca konkurznej podstaty
úpadkyne „TAZ, a.s. v likvidácii, Trnava, Coburgova 84", Bratislava, Námestie Slobody 10, zast.
advokátkou: JUDr. Soňa Pohovejová, Bratislava, Záhradnícka 37, proti žalovanému: E. M., nar. XX. O.
XXXX, bytom Z., T. XXXX/XX, o 72,86 eur s príslušenstvom, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného: Mgr. Ing. Pavol Korytár, správca úpadcu „Trnavské automobilové závody, štátny podnik

v konkurze, Trnava", Trnava, Sladovnícka 13, zast. advokátom: Mgr. Mgr. Pavol Sojka, Dubnica nad
Váhom,NámestieMaticeslovenskej1713/8,oodvolanížalobcuprotiuzneseniuOkresnéhosúduTrnava
z 24. októbra 2012 č. k. 17C/139/2011 - 73 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti o prípustnosti vedľajšieho účastníctva
p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa I. pripustil zmenu žaloby tak, že ďalej bude rozhodovať o
požiadavke žalobcu na zaplatenie mu žalovaným (v súvislosti so správnym označovaním účastníkov
tzv. sporového konania a podania začínajúceho takéto konanie inak por. § 79 ods. 1 a § 90 Občianskeho
súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „O. s. p.“ - pozn.
odvolacieho súdu) sumy 72,86 eur s poplatkom z omeškania 0,5 promile za každý deň omeškania od
24. októbra 2011 do zaplatenia na číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX pod VS: XXXXXXXXXXX, I. (okrem

náhrady trov konania); II. zastavil konanie v časti zaplatenia sumy 72,86 eur s poplatkom z omeškania
vo výške 1 promile za každý deň omeškania zo sumy 72,86 eur od 10. marca 2011 do zaplatenia a III. na
námietku žalobcu (urobenú podaním zo 7. októbra 2011, podaným osobne na súde 10. deň rovnakého
mesiaca i roka) vyslovil, že vedľajšie účastníctvo Mgr. Ing. Pavla Korytára, správcu úpadcu Trnavské
automobilové závody, štátny podnik v konkurze, na strane žalovaného je prípustné. Rozhodnutie v časti
vyslovenia prípustnosti vedľajšieho účastníctva bolo právne zdôvodnené ust. § 93 ods. 1, 3 a 4 O. s.

p. a vecne tým, že vedľajšiemu účastníkovi nešlo uprieť právny záujem na výsledku konania vo veci,
v ktorej predmetom sporu je zaplatenie úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu jeho nájomcom
a prípadné vyhovenie žalobe by vedľajšieho účastníka mohlo zaťažiť povinnosťou vrátiť žalovanému
ním poukázané finančné prostriedky (argumentácia vedľajšieho účastníka), resp. že v prejednávanej
veci bude potrebné ako predbežnú otázku riešiť to, kto (rozumej ktorý zo sporiacich sa správcov - pozn.
odvolacieho súdu) má právo požadovať úhrady za byt užívaný žalovaným, pričom prijatý záver môže

zasiahnuť do právneho postavenia vedľajšieho účastníka (argumentácia súdu prvého stupňa).

Proti tomuto uzneseniu iba v časti o prípustnosti vedľajšieho účastníctva podal len žalobca včas
odvolanie s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a to pre praktické
zotrvanie na námietke nedostatku právneho vzťahu vedľajšieho účastníka k bytu obývanému žalovaným
(ďalej tiež len „byt žalovaného“) a takto aj nedostatkom jeho právneho záujmu na výsledku konania,
pretože vlastníkom domu s bytom žalovaného bol do 29. marca 2009 úpadca reprezentovaný žalobcom,po takomto čase spoločnosť IUS EST ARS BONI ET AEQUI s.r.o. a neskôr spoločnosť TAZ - Správa a
predaj bytov nájomcom s.r.o., ktorá byty previedla na nájomcov.

Žalovaný navrhol uznesenie v napadnutej časti z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť, keď súhlasí s

pripustením vedľajšieho účastníka do konania.

Aj vedľajší účastník na strane žalovaného navrhol uznesenie v napadnutej časti potvrdiť pre podržanie
si svojej skoršej argumentácie s upozornením žalobcu, že v spore medzi ním a vedľajším účastníkom (o
vylúčenie viacerých nehnuteľností vrátane domu s bytom žalovaného zo súpisu vykonaného vedľajším
účastníkom) bola už vyriešená otázka oprávnenosti súpisu (v prospech vedľajšieho účastníka) a z tohto
dôvodu odvolávanie sa na formálny zápis v katastri neobstojí.

Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 O. s. p. vec v medziach odvolania, teda len v časti o
prípustnosti vedľajšieho účastníctva, a to podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez pojednávania (pretože tu
nešlo o vec samu ani o žiaden zákonom ustanovený prípad potreby prejednania aj takejto veci na
pojednávaní odvolacieho súdu) a aj v tejto veci (obdobne ako vo viacerých skôr tunajším súdom i
Okresným súdom Trnava prejednávaných druhovo totožných veciach za účasti tohto istého žalobcu i

vedľajšieho účastníka, ďalej tiež len „skoršie veci“) musel dospieť k záveru, že uznesenie v napadnutej
časti treba považovať za správne.

Žiadúce je aj v tejto veci len zopakovať (to, čo sa žalobca i vedľajší účastník v skorších veciach
dočítali už niekoľkokrát, žalovaný však zjavne ešte nie), že pre tunajší odvolací súd je skutočnosťou
známou už z rozhodovania v skorších veciach (bez potreby dokazovania, tu por. i § 121 O. s. p.), že

žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadkyne „TAZ, a.s. v likvidácii, Trnava, Coburgova 84“ (na
ktorú bol konkurz vyhlásený uznesením Krajského súdu v Bratislave z 21. decembra 1999 sp. zn. 3K
105/99) zahrnul do súpisu majetku patriaceho do podstaty (o. i.) aj byt žalovaného (resp. presnejšie celý
obytný dom, v ktorom sa taký byt nachádza). Neskôr však Okresný súd Trnava v konaní jeho sp. zn.
25K/2/2007 (teda v konkurznej veci úpadcu „Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze,

Trnava“, čiže úpadcu, ktorého správcom je vedľajší účastník) nariadil predbežné opatrenie, ktorým
zakázal žalobcovi z prejednávanej veci (JUDr. Pohovejovi) nakladať (o. i.) aj s domom zahŕňajúcim byt
žalovaného, pričom Krajský súd v Bratislave (ako súd odvolací) takéto uznesenie práve na základe
odvolania JUDr. Pohoveja svojim uznesením z 29. januára 2009 sp. zn. 1CoKR/17/2008 zmenil a návrh
na predbežné opatrenie zamietol. V odôvodnení takéhoto (zmeňujúceho) uznesenia sa nachádza ako

záver o právach k veci zaradenej do súpisu na strane toho správcu, ktorý vec do súpisu zahrnul ako
prvý (ktorým správcom v rovine sporu žalobcu a vedľajšieho účastníka z prejednávanej veci bol žalobca)
a to až do rozhodnutia o excindačnej (vylučovacej) žalobe, tak aj názor, podľa ktorého Okresný súd
Trnava excindačnú žalobu žalobcu voči vedľajšiemu účastníkovi (vo veci vedenej takýmto súdom pod
sp. zn. 44Cbi/6/2007) nemal prejednávať, nakoľko tomu mala brániť prekážka skôr začatého konania

o tej istej veci. Tú má predstavovať konanie Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. 68Cbi/10/2010,
i keď v takomto prípade s postavením účastníkov v tzv. opačnom garde a prebiehajúce na základe
žaloby sledujúcej vylúčenie veci (rozumej i domu s bytom žalovaného) zo súpisu podstaty vykonaného
žalobcom, kde však konanie má byť prerušené do skončenia konania Okresného súdu Trnava sp. zn.
13C/279/99 (o určenie vlastníckeho práva k majetku pojatému do súpisu žalobcom). Aj v čase vydania

uznesenia Krajského súdu v Bratislave v konkurznej veci úpadcu spravovaného dnešným vedľajším
účastníkom však napokon bolo známe (i tomuto súdu), že excindačnú žalobu žalobcu Okresný súd
Trnava už rozsudkom z 26. marca 2008 č. k. 44Cbi/6/2007-653 zamietol a takýto jeho rozsudok na
odvolanie žalobcu Krajský súd v Trnave rovnako ešte pred vydaním vyššie spomenutého zmeňujúceho
uznesenia (rozsudkom z 23. septembra 2008 č. k. 21CoKr/4/2008-767) potvrdil.

Ak ale takto žalobca neuspel s námietkou neoprávnenosti pojatia domu s bytom žalovaného do
súpisu majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu reprezentovaného vedľajším účastníkom,
v skutočnosti tým bola konštatovaná existencia práva uplatňovaného žalobcom na strane vedľajšieho
účastníka. Tu sa totiž muselo vychádzať nielen z ďalšej skutočnosti známej tunajšiemu súdu z jeho
rozhodovacej činnosti a síce, že excindačná žaloba žalobcu nebola zamietnutá len z formálnych, ale i z

vecných dôvodov; ale tiež z toho, že treba považovať za prakticky vylúčené, aby s rovnakým výsledkommohlo skončiť aj dosiaľ neskončené konanie vedené na základe excindačnej žaloby vedľajšieho
účastníka (teda že by tu mohla existovať situácia, v ktorej by sa jednou i druhou takouto žalobou
domáhala rozhodnutia osoba bez právneho vzťahu k veci a právo k veci zaradenej do súpisu by tak

malo patriť celkom inej - z pohľadu žalobcu a vedľajšieho účastníka tretej osobe). I pri vyjdení z úvahy
Krajského súdu v Bratislave o existencii práva k veci po jej zaradení do súpisu v poradí prvým správcom
na strane takejto osoby a to až do rozhodnutia o excindačnej žalobe potom významným v prejednávanej
veci bolo, že tu k uplatneniu práva na zaplatenie úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu došlo
až po rozhodnutí o excindačnej žalobe žalobcu spôsobom vyznievajúcim v jeho neprospech (konanie v

prejednávanej veci začalo až 3. mája 2011) a to v situácii, keď platby vymáhané žalobcom už žalovaný (v
pozícii nájomcu bytu) zaplatil vedľajšiemu účastníkovi a otázkou podržania si práva odvodzovaného od
prvšieho súpisu veci aj po ustálení neoprávnenosti takéhoto súpisu sa doteraz žiaden súd nezaoberal.

Právetobolaledôvod,prektorývyriešenietejtootázkyprislúchalookremkonaniaourčenievlastníckeho
práva (spomenutého vyššie) aj konaniu v prejednávanej veci a iným jemu obdobným konaniam s
druhovo totožným predmetom (v ktorých pred rozhodnutím o práve na žalobou požadované plnenie

a to až do právoplatnosti vecného rozhodnutia o tzv. vlastníckej žalobe, pokiaľ k takému rozhodnutiu
pravda dôjde, je nevyhnutné vyriešiť si a zodpovedať predbežnú otázku, komu v rozhodnom období
prislúchalo postavenie vlastníka a najmä prenajímateľa bytu, za ktorý sa žiada zaplatenie úhrad za
plnenia poskytované s užívaním bytu).

Tým bol ale zároveň daný aj právny záujem osoby, ktorej sa už z takéhoto právneho dôvodu plnilo,

na výsledku konania v prejednávanej veci. Je totiž celkom zjavné, že prípadný úspech žaloby v
prejednávanej veci (spojený s konštatovaním práva na strane žalobcu) by logicky viedol k následnej
požiadavke žalovaného na vrátenie mu plnenia poskytnutého predtým vedľajšiemu účastníkovi
(nepravdepodobnosť očakávania, žeby sa dotyčný uspokojil so situáciou, v ktorej by mal príslušné platby
zaplatiť dvakrát a obrazný Čierny Peter by tak mal ostať v jeho rukách). Pretože potom na právny

záujem teória občianskeho procesného práva a i relevantné závery doterajšej rozhodovacej praxe súdov
(judikatúry) usudzujú už v prípade ohrozenia práva a nie až jeho porušenia (v tejto súv. por. napr. i
komentáre a prevažujúcu judikatúru k podmienke naliehavého právneho záujmu na určení podľa § 80
písm. c/ O. s. p.), bolo mimo akúkoľvek pochybnosť, že nešlo prijať ani argumentáciu žalobcu z iných
vecí snažiacu sa podsunúť názor, podľa ktorého by právny záujem osoby vstupujúcej do konania ako

vedľajší účastník na jeho výsledku (konania) mohla založiť len existencia sporu medzi žalovanou a
takouto osobou (rozumej už existujúca potreba čeliť požiadavke na vrátenie plnenia) a nie už aj hrozba,
že sa tak stane. Prijatie opačného výkladu by totiž pomerne absurdne vedľajšie účastníctvo osoby,
ktorej sa plnilo, podmieňovalo podaním žaloby o vrátenie plnenia aj v tých prípadoch, v ktorých ten,
kto plnil, buď sám nemá celkom jasno, na strane ktorého z možných veriteľov (osôb sporiacich sa o

také postavenie) je právo, alebo naopak nemá (až do preukázania, resp. rozhodnutia o opaku) dôvod
pochybovať o tom, že takéto postavenie prislúcha práve osobe vstupujúcej do konania v procesnom
postavení vedľajšieho účastníka.

Napokon dôvodnou nebola ani argumentácia nedostatkom vlastníctva vedľajšieho účastníka k domu s
bytom žalovaného, keďže táto zamlčiavala opäť už z iných skorších vecí známy fakt, že k odvolaním

podsúvaným prevodom vlastníckeho práva k domu a neskôr bytu na osoby tam uvádzané došlo až
zmluvami zo 16. marca 2009 (prevod domu vedľajším účastníkom na spoločnosť IUS EST ARS BONI ET
AEQUI s.r.o.), resp. ešte neskôr (zo spoločnosti TAZ - Správa a predaj bytov nájomcom s.r.o. na skorších
nájomcov), zdanlivý rozdiel medzi nadobúdateľom domu podľa prvej z takýchto zmlúv a prevodcom bytu
z tej druhej je vysvetliteľný zmenou obchodného mena spoločnosti s ručením obmedzeným od 20. marca

2009 (tu pre prípad záujmu por. i obsah zápisu vo vložke č. 23437/T oddielu Sro obchodného registra
vedeného Okresným súdom Trnava) a v prejednávanej veci šlo (vo vzťahu k pôvodnému predmetu
konania) o uplatnenie pohľadávok týkajúcich sa ešte obdobia roku 2008 a vo vzťahu k terajšiemu
predmetu konania o uplatnenie pohľadávok týkajúcich sa obdobia od 1. januára 2009 do 29. marca 2009
(teda z obdobia, v ktorom z dôvodov uvedených vyššie práva k domu s bytom žalovaného vrátane tých

prenajímateľských evidenčne prislúchali žalobcovi, právne však vedľajšiemu účastníkovi).

Vedený týmito úvahami preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti o
prípustnosti vedľajšieho účastníctva podľa § 219 ods. 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.O trovách odvolacieho konania potom (rovnako ako pred ním súd prvého stupňa o trovách konania
prvostupňového) nerozhodoval, nakoľko tu šlo len o čiastkové (tzv. procesné) rozhodnutia v naďalej
prebiehajúcom konaní, v ktorom vyporiadanie sa s otázkou náhrady trov konania prislúcha až

konečnému rozhodnutiu.

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.