Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Oľga Mičietová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce, Zmeňujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 13C/27/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211223965
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Mičietová
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2012:7211223965.4

Uznesenie

Okresný súd Košice II vo veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01
Bratislava, IČO: 35 724 803, práv. zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01
Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: J. S., nar. XX.X.XXXX, s hláseným pobytom bezdomovca
na Miestnom úrade mestskej časti Košice - Západ, t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou JUDr.
Antóniou Svičinovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Košice - okolie, za účasti vedľajšieho

účastníka na strane žalovaného: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká
16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, práv. zast. JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom ul. Sovietskych
hrdinov 163/66, Svidník, v konaní o zaplatenie 810,31 eura s prísl. takto

r o z h o d o l :

Konanie z a s t a v u j e .

Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Žalobca je povinný nahradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 70,90 eura vedľajšiemu účastníkovi a

to na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

Nariaďujevrátiťžalobcovi41,87eurasúdnehopoplatkuprostredníctvomDaňovéhoúraduBratislava,
v lehote do 15-tich dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného súdneho rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobným návrhom zo dňa 30.8.2011 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú k povinnosti

zaplatiť mu sumu 810,31 eura s príslušenstvom t.j. s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo
sumy 670,44 eura od 24.7.2007 do zaplatenia.

Písomným podaním zo dňa 14.6.2012 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu oznámil, že svoj
návrh na začatie konania berie v celom rozsahu späť, pričom svoje späťvzatie neodôvodnil. Zároveň
požiadal o vrátenie súdneho poplatku.

Podľa ust. § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd

konanie v tejto časti zastaví.Podľa ust. § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych
dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa ust. § 96 ods. 3 O.s.p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k

späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie.

V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a vzhľadom k dispozitívnemu úkonu žalobcu súd
konanie zastavil. Stanovisko žalovaného, ani vedľajšieho účastníka súd nezisťoval, keďže k späťvzatiu
návrhu došlo pred začatím pojednávania.

Podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené. Podľa prvej vety § 146 ods. 2 O.s.p. len výnimočne možno

niektorému z účastníkov uložiť povinnosť zaplatiť druhému účastníkovi trovy zastaveného konania, a
to tomu z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené alebo podľa druhej vety tohto
ustanovenia odporcovi v prípade, ak pre jeho správanie bol vzatý späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne.
Ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., z procesného
hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť odporcovi jeho trovy.

Nakoľko však žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, že jej náhradu trov konania
nepriznal. Keďže v konaní bola úspešná žalovaná, neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov
konania.

Podľa ust. § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného

predpisu.

Podľa ust. § 93 ods. 4 prvá veta O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako
účastník.

Oznámenímovstupevedľajšiehoúčastníkadokonania,doručenýmsúdudňa7.3.2012,prostredníctvom
zvoleného právneho zástupcu, vstúpil do konania vedľajší účastník a to na podporu žalovanej. Týmto

oznámením súčasne požiadal súd o doručenie návrhu na začatie konania a jeho príloh a uplatnil si
náhradu trov konania. Podaním zo dňa 4.6.2012 vzniesol námietku premlčania celej pohľadávky žalobcu
uplatnenej žalobou s odôvodnením, že celý dlh sa stal splatným dňa 23.7.2007 a žaloba bola podaná
na súde až dňa 30.8.2011. Vyjadrenie vedľajšieho účastníka bolo žalobcovi doručené dňa 15.6.2012.
Žalobca podaním zo dňa 6.6.2012, doručeným súdu dňa 14.6.2012 zobral návrh v celom rozsahu späť

bez uvedenia dôvodu a navrhol konanie zastaviť.

Podstatou vedľajšieho účastníctva ja snaha vedľajšieho účastníka pomôcť strane, na ktorej v konaní
vystupujekvýhrevspore.Ztohtodôvodumárovnaképrocesnéprávaapovinnostiakoúčastníkkonania.
Nie je preto ani vylúčené, aby sa vedľajší účastník nechal v konaní zastúpiť a nie ani vylúčené, aby si
uplatnil náhradu jemu vzniknutých trov. Keďže vedľajší účastník si uplatnil náhradu trov konania, ktoré

mu vznikli súd rozhodoval aj o trovách vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník zastúpený právnym
zástupcom z radov advokátov si uplatnil náhradu trov spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo
výške 165,70 eura za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie vyjadrenia k
žalobe) á 61,41 eura, paušálnu náhradu hotových výdavkov 2 x 7,63 eura a náhradu DPH vo výške 20
% z trov právneho zastúpenia v sume 27,62 eura podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z..

Vedľajší účastník si uplatnil náhradu trov vo výške tarifnej odmeny vypočítanej z tarifnej hodnoty veci
1.251,09 eura a to ako súčtu žalovanej pohľadávky 810,31 eura a úrokov z omeškania 440,78 eura
(vypočítaných vo výške 14,25 % ročne zo sumy 670,44 eura od 24.7.2007 do 2.3.2012,ako dňu začatia
poskytovania právnych služieb), pričom sa odvolával na ust. § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. a poukázal
súčasne na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.1.2007, č.k. 7 Cob62/2006-85, v ktorom

označený súd mal za tarifnú hodnotu veci istinu a úroky z omeškania ku dňu prevzatia zastúpenia.Keďže žalobca zobral návrh späť bez uvedenia dôvodu, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil
zastavenie konania a je povinný nahradiť trovy konania a to aj trovy vedľajšieho účastníka.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech prináleží náhrada trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z., ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu
výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí
poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.

S právnym názorom Krajského súdu v Prešove vysloveným v rozhodnutí zo dňa 19.1.2007, č.k. 7
Cob62/2006-85, v ktorom tento súd mal za tarifnú hodnotu veci istinu a úroky z omeškania ku dňu

prevzatia zastúpenia, sa prvostupňový súd nestotožnil, nakoľko sa ním odvolací krajský súd odklonil
od ustálenej a zaužívanej súdnej praxe, keď pri rozhodovaní vo všeobecnosti sa za tarifnú hodnotu
považuje hodnota pohľadávky samej, bez jej príslušenstva, ktorým úroky z omeškania sú. Podľa
názoru prvostupňového súdu, vychádzajúc zo znenia ust. § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2002 Z.z. a to z
textu za bodkočiarkou, za cenu práva sa považuje hodnota pohľadávky, z uvedeného nevyplýva, že

by sa cenu práva a teda za tarifnú hodnotu považovalo aj príslušenstvo pohľadávky, pričom právna
terminológia rozlišuje medzi pohľadávkou a príslušenstvom pohľadávky. Ak by za cenu práva malo
sa považovať aj príslušenstvo pohľadávky, musel by to zákonodarca jednoznačne uviesť. Extenzívny
výkladom predmetného ustanovenia nie je dôvodný.

Na základe vyšieuvedených skutočností súd preto podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. priznal

vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu ním účelne vynaložených trov. Za účelne vynaložené mal
súd trovy právneho zastúpenia spočívajúce v odmene advokáta vedľajšieho účastníka za úkon právnej
služby podanie vyjadrenia k žalobe zo dňa 4.6.2012 a to vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny za
tento úkon, vypočítanej podľa ust. §10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. z tarifnej hodnoty 810,31 eura (t.j. z
hodnoty pohľadávky samotnej) - 51,45 eura a v paušálnej náhrade podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004

Z.z. vo výške 7,63 eura, spolu 59,08 eura. Keďže je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje
sa priznaná odmena a náhrady o 20 % -nú daň z pridanej hodnoty vo výške 11,82 eura. Spolu trovy
právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka vo výške 70,90 eura je žalobca povinný v zmysle ust. §
149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť advokátovi. Súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho
zastúpenia za uplatnenú za úkon - prevzatie a príprava zastúpenia, pretože z okolnosti danej právnej

veci je zrejmé, že k žiadnemu takémuto úkonu v danej veci nedošlo. Vedľajší účastník plnomocenstvom
zo dňa 20.2.2012 splnomocnil advokáta aby ho „vo všetkých právnych veciach zastupoval ...". Teda
nedošlo uvedeným spôsobom k relevantnému úkonu právnej služby v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm.
a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z., nedošlo k prevzatiu a príprave zastúpenia vrátane prvej porady s klientom,
pretože ako vyplynulo z oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania, vstúpil do vedeného

konania bez toho, aby mal akúkoľvek vedomosť o jeho predmete, samozrejme okrem spisovej značky
tohto konania, a súčasne so vstupom žiadal súd, teda ani nie žalovanú, na podporu ktorej do konania
vstúpil, o doručenie návrhu na začatie konania.

Podľa ust. § 11 ods. 3 prvá veta, zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších
predpisov, poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa

vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh,
odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný
rozkaz alebo rozkaz na plnenie.

V zmysle ust. § 11 ods. 4 prvá veta citovaného zákona, okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku,
ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej

však 6,63 eura.V zmysle ust. § 11 ods. 6 citovaného zákona, ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok poplatku, súd
alebo orgán štátnej správy súdov zašle odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu
príslušnému podľa trvalého pobytu (sídla) poplatníka, ktorý poplatok alebo preplatok poplatku vráti; v

prípade, že orgán štátnej správy súdov nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe
vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona.

Vzhľadom k vyššie citovaným zákonným ustanoveniam a ku skutočnosti, že konanie bolo zastavené,
súd rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi vo výške 41,87 eura, po jeho krátení o sumu 6,63
eura, cestou príslušného daňového úradu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Košice II.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.